Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, February 24, 2020

Súd: Okresný súd Svidník
Spisová značka: 2Csp/57/2019
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8619201096

Dátum vydania rozhodnutia: 24. 02. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Tvrdíková

ECLI: ECLI:SK:OSSK:2020:8619201096.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

ECLI:SK:OSSK:2020:8619201096.1
2Csp/57/2019-38
8619201096

ROZSUDOK
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Svidník, sudca JUDr. Mária TVRDÍKOVÁ, v spore žalobcu N. zastúpený advokátom JUDr.
Igorom Šafrankom, AK Svidník, Sov. hrdinov 163/66, 089 01 Svidník, proti žalovanému POHOTOVOSŤ
s.r.o., Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, o primerané finančné zadosťučinenie takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi primerané finančné zadosťučinenie vo výške 500,- Eur do
troch dní od právoplatnosti rozsudku.

II. Vo zvyšku žalobu z a m i e t a.

III. Žalovaný je povinný n a h r a d i ť žalobcovi trovy konania v rozsahu 100 %, o výške ktorých bude
rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

O d ô v o d n e n i e

1. Žalobca sa podanou žalobou proti žalovanému domáhala zaplatenia primeraného finančného
zadosťučinenia vo výške 1.510,61 Eur.
-2- 2Csp/57/2019
2. Žalobu odôvodnil tým, že v konaní vedenom na Okresnom súde Svidník pod sp. zn. 6C/49/2016
o vydanie bezdôvodného obohatenia a určenie neprijateľnosti zmluvnej podmienky bol ako žalobca vpostavení spotrebiteľa úspešný. Rozsudok Okresného súdu Svidník pod sp. zn. 6C/49/2016 zo dňa
6.10.2016,vspojenísrozsudkomKrajskéhosúduPrešov,sp.zn.20Co/16/2017zodňa27.4.2017sastal
právoplatný dňa 12.6.2017. Keďže ako spotrebiteľ úspešne uplatnil porušenie svojho práva na súde a

tým bola splnená hypotéza § 3 ods. 5 tretia veta zákona č. 250/2007 Z.z o ochrane spotrebiteľa požaduje
finančné zadosťučinenie vo výške 1.510,61 Eur. Jeho nárok, ktorý požaduje zohľadňuje skutočnosť, že
žalovaný sa na jeho úkor bezdôvodne obohatil, či už plnením z neprijateľnej zmluvnej podmienky (2/3
poplatok 860,39 Eur) alebo preplatením bezúročného a bezpoplatkového úveru, čo predstavuje sumu
650,22 Eur (860,39 + 650,22 = 1.510,61).

3. Žalovaný v písomnom vyjadrení k žalobe zo dňa 21.8.2019 uviedol, že § 3 ods. 5 zákona č.
250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa druhá veta priznáva spotrebiteľovi právo domáhať sa primeraného
finančného zadosťučinenia, avšak toto ustanovenie je potrebné vykladať reštriktívne. Pri rozhodovaní
o tom, či sa prizná primerané finančné zadosťučinenie a v akej výške je potrebné zohľadniť nielen
úspešnosť toho ktorého účastníka, ale aj iné okolnosti, ktoré majú vplyv na konkrétny prípad. Primerané
finančné zadosťučinenie je nutné chápať ako náhradu za spôsobenú nemajetkovú ujmu vyjadrenú

v rôznych formách. Priznanie požadovaných finančných prostriedkov prichádza do úvahy len v tých
prípadoch, keď porušenie práva nie je možné už napraviť inak. Cieľom primeraného finančného
zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného práva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu
došlo spôsobom, ktorý vyžaduje poskytnutie vyššieho stupňa ochrany, nielen deklaráciu porušení. Má
za to, že predmetné rozhodnutie súdu, ktoré uvádza žalobca má dostatočný sankčný charakter v zmysle

individuálnej a generálnej prevencie. Priznanie náhrady finančného zadosťučinenia považuje vzhľadom
na okolnosti prejednávaného prípadu za neprimerane prísnu a založenú na svojvoľnom a arbitrárnom
výklade práva. Má za to, že opätovné sankcionovanie by bolo vzhľadom na prechádzajúce konanie
neprimerane prísne. Žalobcovi žiadna ujma, ktorá by odôvodňovala priznanie primeraného finančného
zadosťučinenia nevznikla a preto jeho priznanie by malo za následok spôsobenie hrubej nerovnováhy

medzi právami a povinnosťami veriteľa a spotrebiteľa, a to bez akéhokoľvek právneho dôvodu. Priznanie
žalobcovi požadovaných finančných prostriedkov by prichádzalo do úvahy v tých prípadoch, keď
porušenie práva už nie je možné napraviť inak. Žalobca bol vo svojich konaniach úspešný, a preto už
raz došlo k náprave porušeného práva. Za spornú považuje žalovaný aj výšku požadovanej náhrady
finančného zadosťučinenia. Žalobca nijako relevantne neodôvodnil výšku požadovaného finančného

zadosťučinenia,ktoréurčiteniejeprimeranéačotedapovažujezaprimeranosť.Taktopriznanéfinančné
zadosťučinenie nie je možné považovať za žiadnych okolností za primerané a spravodlivé, pretože ide
len o niekoľkonásobné uplatnenie a priznanie sumy bezdôvodného obohatenia. Poukázal na rozsudok
Najvyššieho súdu ČR sp. z. 29Odo 652/2001 zo dňa 18.9.2002 a rozsudok Najvyššieho súdu ČR sp. zn.
30Cdo 1947/2014. Poukázal na to, že konanie žalobcu formou podania žaloby na priznanie finančného

zadosťučinenia nie je adekvátne okolnostiam, nakoľko žalobca mal možnosť brániť sa už v počiatkoch
kontraktačného postupu a napriek tomu bol

-3- 2Csp/57/2019

absolútne ľahostajný. Žalobca sa teda mohol brániť primerane aj iným spôsobom, než zľahčovaním
svojho neobozretného a ľahostajného konania. Vzhľadom na uvedené skutočnosti navrhol žalobu
zamietnuť.
4. Žalobca sa k písomnému vyjadreniu žalovaného, ktoré mu bolo doručené dňa 20.9.2019 nevyjadril.
5. Z výsledkov vykonaného dokazovania súd zistil tento skutkový stav:

6. Žalovaný ako veriteľ a žalobca ako dlžník uzavreli dňa 6.2.2008 zmluvu o úvere č. 8402217, na
základe ktorej žalovaný poskytol žalobcovi úver vo výške 30.000,- Sk (995,82 Eur) za poplatok vo výške
25.920,- Sk (860,39 Eur) s tým, že celkovú čiastku vo výške 55.920,- Sk (1.856,20 Eur) zaplatí v 12
splátkach po 4.660,- Sk (154,68 Eur) počnúc dňom 12.3.2008. Z predmetnej zmluvy je zrejmé, že zmluva
neobsahuje výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, ročnú percentuálnu mieru

nákladov, konečnú splatnosť spotrebiteľského úveru, ročnú úrokovú sadzbu a priemernú hodnotu ročnej
percentuálnej miery nákladov.
7. Z rozsudku Okresného súdu Svidník sp.zn. 6C/49/2016 - 40 zo dňa 6.10.2016, ktorý nadobudol
právoplatnosť v spojení s rozsudkom Krajského súdu Prešov, sp. zn. 20Co/16/2017 - 66 zo dňa
27.4.2017 dňa 12.6.2017 je zrejmé, že žalobca sa proti žalovanému v pôvodnom konaní domáhal

vydania bezdôvodného obohatenia vo výške 1.510,61 Eur s prísl. a určenie neprijateľnosti zmluvnej
podmienky. Okresný súd žalobe vyhovel a žalovaného zaviazal vydať žalobcovi bezdôvodné obohatenie
vo výške 1.510,61 Eur s 5 % úrokom z omeškania ročne od 6.4.2016 do zaplatenia. Zároveň určil, že
zmluvná podmienka v zmluve o úvere č. 8402217 z 6.2.2008 uvedená vo Všeobecných podmienkachposkytnutia úveru - bod 13 o tej časti poplatku, ktorej zodpovedajú dve tretiny, zahŕňajúce náklady
na vypracovanie a uzatvorenie zmluvy o úvere spolu so všetkou administratívou s tým spojenou, je
neprijateľná.

8. Podľa § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej
národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, proti porušeniu práv a
povinností ustanovených zákonom s cieľom ochrany spotrebiteľa môže sa spotrebiteľ proti porušiteľovi
na súde domáhať ochrany svojho práva. Združenie sa môže na súde proti porušiteľovi domáhať, aby sa
porušiteľ zdržal protiprávneho konania a aby odstránil protiprávny stav. Osoba, ktorá na súde úspešne

uplatní porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi, má právo
na primerané finančné zadosťučinenie od toho, koho porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej
týmto zákonom a osobitnými predpismi je spôsobilé privodiť ujmu spotrebiteľovi.

9...Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že žalovaný so žalobcom uzatvoril zmluvu o úvere č.
8402217 dňa 6.2.2008, na základe ktorej bol žalobcovi poskytnutý spotrebiteľský úver vo výške 30.000,-

Sk (995,82 Eur). Žalobca žalovanému na predmetnom úvere zaplatil sumu 2.506,43 Eur. Žalobca sa
obrátil na Okresný súd Svidník so žalobou, kde si voči žalovanému uplatnil vydanie bezdôvodného
obohatenia vo výške 1.510,61 Eur s prísl. a určenie neprijateľnosti zmluvnej podmienky. Okresný súd
žalobe v celom rozsahu vyhovel. Z odôvodnenia rozsudku vyplynulo, že samotná zmluva o úvere
neobsahuje ročnú úrokovú sadzbu, výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, ročnú

percentuálnu
-4- 2Csp/57/2019
mieru nákladov, priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov a konečnú splatnosť
spotrebiteľského úveru, preto sa poskytnutý úver považuje za bezúročný a bez poplatkov, čím došlo
na strane žalovaného k bezdôvodnému obohateniu vo výške 1.510,61 Eur, ktoré bol žalovaný povinný

žalobcovi vydať.

10. Podľa názoru súdu účelom inštitútu finančného zadosťučinenia je nahradiť určitú ujmu, ktorá bola
neoprávneným zásahom do práva na ochranu spotrebiteľa spôsobená. Predpokladom finančného
zadosťučinenia je teda samotný vznik takejto ujmy. Z ustanovenia § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z.z.

o ochrane spotrebiteľa vyplýva, že žalobcovi ako spotrebiteľovi prináleží právo požadovať primerané
finančné zadosťučinenie len vtedy, ak úspešne uplatní svoje právo na súde a súčasne preukáže,
že žalovaný skutočne porušil niektorú z povinností, ktoré mu ukladá zákon, a že toto porušenie je
spôsobilé privodiť žalobcovi ako spotrebiteľovi ujmu, a ak preukáže príčinnú súvislosť medzi porušením
povinnosti a spôsobilosťou ujmy. Len pri kumulatívnom splnení uvedených troch podmienok je možné

uvažovať o nároku žalobcu na primerané finančné zadosťučinenie. Pri nároku na primerané finančné
zadosťučinenie postačuje samotná hrozba ujmy. V prípade žalovaného nešlo len o hrozbu akademickú
(možnú v budúcnosti), ale išlo už o priame naplnenie hrozby tým, že žalobca na poskytnutom úvere
vzhľadom na jeho bezpoplatkovosť a bezúročnosť zaplatil žalovanému naviac sumu 1.510,61 Eur.
Na súde žalobca úspešne uplatnil porušenie jeho práva. Žalobca ako dlžník úspešne uplatnil svoju

obranu, poukázal na porušenie jeho práv zo strany veriteľa, preto úspech v súdnom konaní pod sp. zn.
6C/49/2016 dáva aj základ na podanie osobitnej žaloby podľa § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z.z.
11. Súd teda dospel k záveru, že žalobca splnil podmienky pre priznanie primeraného finančného
zadosťučinenia v zmysle citovaného § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a tak
sa zaoberal jeho výškou. Pre priznanie peňažného zadosťučinenia nie sú stanovené žiadne špeciálne

podmienky. Základom pre stanovenie výšky primeraného zadosťučinenia je primeranosť a súd tak
stanoví na základe vlastnej úvahy. Je teda posudzovaná podľa subjektívnej povahy (viď napr. rozsudok
KS v Bratislave zo dňa 25.11.2010, č.k. 10Cbs/70/2003 -196).
12. Súd je toho názoru, že čo sa týka primeraného finančného zadosťučinenia, bude pre žalobcu
primerané finančné zadosťučinenie vo výške 500,- Eur. Túto sumu považoval súd za primeranú

s ohľadom na intenzitu zásahu žalovaného do práva žalobcu ako spotrebiteľa. Priznané finančné
zadosťučinenie je vyrovnaním ujmy žalobcu, ktorá mu vznikla konaním žalovaného, je akousi
satisfakciou za stav, ktorý musel v dôsledku konania žalovaného trpieť, a je aj sankciou postihujúceho
žalovaného,ktorýakododávateľfinančnejslužbyzávadnekonal.Spotrebiteľ,tedažalobcaniejepovinný
preukazovať ujmu, ktorá mu vznikla, pretože zákon o ochrane spotrebiteľa priznáva právo na finančné

zadosťučinenie nie v prípade vzniku ujmy, ale už vtedy, keď mu ujma v nadväznosti na porušenie práv
spotrebiteľa vzniknúť mohla, pričom sa úspešne domáhal ochrany svojich práv. V danom prípade sa
žalobca úspešne domohol svojho práva a teda boli splnené všetky zákonné predpoklady pre priznanie
finančného zadosťučinenia.-5- 2Csp/57/2019
16. Výška finančného zadosťučinenia v zmysle § 3 ods. 5 zák. č. 250/2007 Z.z. sa určuje voľnou
úvahou. Určitým kritériom môže byť aj výška ujmy, ktorá mohla byť spôsobená spotrebiteľovi v dôsledku

porušenia jeho práv, čo v danom prípade by predstavovala žalovaná suma bezdôvodného obohatenia
v pôvodnom konaní 6C/49/2016.

17. Inštitút požadovaného finančného zadosťučinenia má nepochybne aj sankčnú povahu a jeho účelom
je pôsobiť do budúcna vo vzťahu k dodávateľom tak, aby sa nedopúšťali porušenia práv spotrebiteľov.
Priznaná výška finančného zadosťučinenia tak vyplýva z voľnej úvahy súdu a vzhľadom na vyššie

uvedené skutočnosti súd bol toho názoru, že žalobcovi postačí primerané finančné zadosťučinenie vo
výške 500,- Eur, a preto bola v prevyšujúcej časti žaloba zamietnutá.

18. O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 CSP v spojení s § 262 ods. 1 CSP a
priznal žalobcovi plnú náhradu trov konania v rozsahu 100 %, pričom prihliadol na skutočnosť, že výška

finančného zadosťučinenia závisela od úvahy súdu a žalobcu vzhľadom na skutočnosť, že bolo jeho
žalobe vyhovené je preto nevyhnutné považovať za plne procesne úspešného, ak mal plný úspech čo
do základu uplatneného nároku a súčasne výška plnenia vyplývajúca z tohto jeho procesného úspechu
závisela výlučne od úvahy súdu.

P O U Č E N I E :

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní od .doručenia rozhodnutia na súde, proti

ktorého rozhodnutiu smeruje. ......

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). (§ 363 CSP).

Odvolanie proti rozsudku možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace

procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich
skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany

-6- 2Csp/57/2019

alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
(§ 365 ods.1 CSP)

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
(§ 366 CSP)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

odvolania. (§ 364 CSP).
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania. (§ 365 ods. 3 CSP).
Žalobu nemožno v odvolacom konaní meniť a nemožno uplatniť práva voči žalobcovi vzájomnou
žalobou. (§ 371 a § 372 CSP).
Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona a to Exekučného poriadku
a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov.

Vo Svidníku dňa 24. februára 2020

JUDr. Mária Tvrdíková
sudca

r o z h o d o l :