Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Monday, March 12, 2018

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 11Co/478/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2215220379
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 03. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Fedor Benka
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2018:2215220379.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Fedora Benku a sudkýň JUDr. Silvie
Hýbelovej a Mgr. Kataríny Arnouldovej v právnej veci žalobcu: Prima banka Slovensko, a. s., so sídlom
Hodžova 11, Žilina, IČO: 31 575 951, proti žalovanému: X. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom K. XXXX/X, E.,
o zaplatenie sumy 1.928,60 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu
Dunajská Streda zo dňa 15. júna 2016, č.k. 9C/621/2015-39, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej zamietajúcej časti, v časti učenia
neprijateľnosti zmluvnej podmienky a v časti trov konania r u š í a vec mu v r a c i a na
ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Rozsudkom napadnutým odvolaním súd prvej inštancie žalovanému uložil zaplatiť žalobcovi sumu
1.791,61 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8% ročne zo sumy 1.791,61 eur od 13.06.2014

do zaplatenia a nahradiť trovy konania titulom súdneho poplatku vo výške 98,64 eur, do troch dní
od právoplatnosti rozsudku a vo zvyšku žalobu zamietol. Súčasne súd určil, že zmluvná podmienka
uvedenávúverovejzmluveč.0000000000036387zodňa06.11.2012bod4.1.a4.2.:"akklientnezaplatí
anuitnú splátku včas, banka má právo na úrok z omeškania vo výške 8% z nezaplatenej anuitnej splátky
až do jej zaplatenia. Ak klient poruší alebo nesplní akýkoľvek záväzok vyplývajúce z úverovej zmluvy
a vzniknutý kedykoľvek počas jej trvania vrátane omeškania v zmysle predchádzajúceho bodu 4.1

alebo nespláca riadne a včas iný úver, alebo pôžičku poskytnutú bankou, banka je oprávnená žiadať
predčasné zaplatenie zostatku úveru s prísl. za podmienok uvedených v úverovej zmluve a všeobecných
obchodných podmienkach, požadovať od klienta pokutu za porušenie zmluvných podmienok v zmysle
sadzobníka poplatkov, a to za každé jednotlivé porušenie zmluvnej povinnosti vrátane povinnosti podľa
bodu 3.3 trestnoprávna zodpovednosť klienta tým nie je dotknutá", je neplatná z dôvodu neprijateľnosti
tejto podmienky.

2. Svoje rozhodnutie súd právne odôvodnil použitím ust. § 9 ods. 2 písm. k) a § 11 ods. 1 písm. a),
b) zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, keď po preskúmaní náležitostí úverovej zmluvy
uzavretej 06.11.2012 dospel k záveru, že pre absenciu náležitostí podľa § 9 ods. 2 písm. k) sa úver
považuje v zmysel ust. § 11 ods. 1 písm. a) zákona č. 129/2010 Z.z. za bezúročný a bez poplatkov.
Žalovaný je preto povinný zaplatiť žalobcovi len skutočnú výšku poskytnutého úveru bez zmluvných

úrokov, prípadne poplatkov. Výška poskytnutého úveru predstavuje sumu 2.000 eur. Na čl. 21 v spise
sa nachádza prehľad splátok uhradených žalovaným, z ktorého vyplýva, že tento uhradil celkovo sumu
208,39 eur, teda jeho dlh na istine úveru predstavuje sumu 1.791,61 eur (2.000 eur - 208,39 eur). Vo
zvyšku súd žalobu zamietol, a to čo do sumy 136,99 eur spolu s príslušenstvom. O náhrade trov konania
súdrozhodolpodľa§142ods.2O.s.p.ažalovanéhozaviazalnazaplateniesúdnehopoplatkuzapodaná
návrh vo výške 98,64 eur. Žalobca v konaní žiadal 1.928,60 eur, priznaných mu bolo 1.791,61 eur,

úspešný bol v 92,87% a neúspešný bol v časti 7,13% a pomer miery neúspechu a úspechu žalobcu
bol teda 85,74%.3. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal v časti zamietnutia žaloby vo zvyšku, určenia neprijateľnosti
zmluvnej podmienky a závislému výroku o trovách konania podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca,

ktorý navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil a žalobe vyhovel v celom rozsahu a v
časti výroku o neprijateľnosti zmluvnej podmienky, aby napadnutý rozsudok zrušil. Súd dospel k záveru,
že úverová zmluva neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. k) zákona č. 129/2010 Z.z. v znení
účinnom ku dňu uzatvorenia úverovej zmluvy. S uvedenými argumentmi prvoinštančného súdu sa
nestotožnil a rozhodnutie považoval za nepreskúmateľné. Na základe toho, že citované ustanovenie

úverovej zmluvy sa nedá považovať za jednu zmluvnú podmienku, pretože obsahuje viacero zmluvných
podmienok, pričom neuviedol, ktorú z uvedených zmluvných podmienok považuje za neprijateľnú,
naopak, z rozhodnutia súdu vyplýva, že uvedené ustanovenia úverovej zmluvy považuje za jedinú
zmluvnú podmienku, s čím sa nemožno stotožniť. Súčasne súd rozsudok v časti výroku III. vôbec
neodôvodnil, aj napriek tomu, že určenie neprijateľnej podmienky vo výroku rozhodnutia znamená, že
danápodmienkajeabsolútneneplatnou.Prvoinštančnýsúdvôbecneuvádza,zakýchdôvodovpovažuje

predmetné zmluvné podmienky za neprijateľné. Mal za to, že nie je možné považovať súdne rozhodnutie
za dostatočne odôvodnené, jasné a určité. Taktiež uviedol, že v zmysle bodu 1.1 zmluvy o pôžičke
bankaposkytneklientovipeňažnéprostriedkyzapodmienokuvedenýchvtejtozmluveavovšeobecných
obchodných podmienkach Prima banka Slovensko, a. s., ktoré tvoria jej neoddeliteľnú súčasť. Z
uvedeného vyplýva, že neoddeliteľnou súčasťou zmluvy o úvere sú aj obchodné podmienky banky

(VOP), a teda niektoré z náležitostí, ktoré má v zmysle právnych predpisov zmluva o spotrebiteľskom
úvere obsahovať, sú v samotnom texte zmluvy o úvere a ďalšie náležitosti sú vo VOP. Podľa jeho
názoru výška, počet a termíny splátok, poplatkov, u ktorých sú tieto údaje a povinnosť ich úhrady
zrejmá už v čase uzatvorenia zmluvy, sú uvedené v samotnom texte zmluvy. Ostatné poplatky a ich
výška sú uvedené v sadzobníku poplatkov, ktorý je súčasťou VOP, a tým aj súčasťou zmluvy. Z povahy

jednotlivých poplatkov vyplýva, že nie je možné vopred stanoviť počet, koľko krát bude klient daný
poplatok povinný zaplatiť, pretože uvedené bude závisieť od toho, koľko krát danú službu banky využije.
Taktiež uviedol, že banka bezplatne a kedykoľvek počas celej doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom
úvere poskytne spotrebiteľovi výpis z účtu vo forme amortizačnej tabuľky, ktorá uvádza splátky, ktoré sa
majú zaplatiť a lehoty a podmienky ich úhrady, vrátane rozpisu každej splátky s uvedením amortizácie

istiny a úrokov, vypočítaných na základe úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru.

4. Žalovaný sa k podanému odvolaniu písomne nevyjadril.

5. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku, ďalej len CSP) po zistení,

že odvolanie podala včas oprávnená osoba (§ 359 a § 362 ods. 1 CSP) proti rozhodnutiu, proti ktorému
je tento opravný prostriedok prípustný (§ 355 ods. 1 CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho
pojednávania preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie mu predchádzajúce v medziach daných
rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, 380 CSP) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je dôvodné,
pretože rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie.

6. Predmetom konania vedeného na súde prvej inštancie pod sp. zn. 9C/621/2015 bolo zaplatenie sumy
1.928,60 eur s príslušenstvom. Rozsudkom napadnutým odvolaním súd prvej inštancie žalovanému
uložil zaplatiť žalobcovi sumu 1.791,61 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8% ročne zo sumy
1.791,61 eur od 13.06.2014 do zaplatenia a nahradiť trovy konania titulom súdneho poplatku vo výške

98,64 eur, do troch dní od právoplatnosti rozsudku a vo zvyšku žalobu zamietol. Súčasne súd určil, že
zmluvná podmienka uvedená v úverovej zmluve č. 0000000000036387 zo dňa 06.11.2012 bod 4.1. a
4.2.: " ak klient nezaplatí anuitnú splátku včas, banka má právo na úrok z omeškania vo výške 8% z
nezaplatenej anuitnej splátky až do jej zaplatenia. Ak klient poruší alebo nesplní akýkoľvek záväzok
vyplývajúce z úverovej zmluvy a vzniknutý kedykoľvek počas jej trvania vrátane omeškania v zmysle

predchádzajúceho bodu 4.1 alebo nespláca riadne a včas iný úver, alebo pôžičku poskytnutú bankou,
banka je oprávnená žiadať predčasné zaplatenie zostatku úveru s prísl. za podmienok uvedených v
úverovej zmluve a všeobecných obchodných podmienkach, požadovať od klienta pokutu za porušenie
zmluvných podmienok v zmysle sadzobníka poplatkov, a to za každé jednotlivé porušenie zmluvnej
povinnosti vrátane povinnosti podľa bodu 3.3 trestnoprávna zodpovednosť klienta tým nie je dotknutá",

je neplatná z dôvodu neprijateľnosti tejto podmienky.7. Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie správnosti postupu a rozhodnutia súdu prvej
inštancie v časti zamietnutia žaloby vo zvyšku, určenia neprijateľnosti zmluvnej podmienky a závislého
výroku o trovách konania.

8. Odvolacím dôvodom tu je tvrdenie, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho
právneho posúdenia veci a tiež je tu existencia vady konania, spočívajúca v nepreskúmateľnosti
rozhodnutia, keď súd svoje rozhodnutie odôvodnil iba jednou vetou.

9. Podľa § 157 ods. 2 O.s.p., účinného v čase vydania prvoinštančného rozhodnutia, v odôvodnení
rozsudku súd uvedie, čoho sa navrhovateľ (žalobca) domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril
odporca (žalovaný), prípadne iný účastník konania, stručne, jasne a výstižne vysvetlí, ktoré skutočnosti
považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení
dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. Súd dbá na to, aby
odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

10. Odňatím možnosti konať pred súdom sa rozumie postup súdu, ktorým sa znemožní účastníkovi
konania realizácia procesných práv, ktoré mu Občiansky súdny poriadok, resp. od 01.07.2016 Civilný
sporový poriadok, priznáva, pričom odňatie možnosti konať pred súdom je relevantné vtedy, ak išlo o
postup nesprávny (uvažované z hľadiska zachovania postupu súdu určeného zákonom alebo ďalšími

všeobecne záväznými právnymi predpismi) a ak sa postup súdu prejavil v priebehu konania, a tiež pri
rozhodovaní. Nezávislosť rozhodovania všeobecných súdov sa uskutočňuje v ústavnom a zákonnom
procesnoprávnom a hmotnoprávnom rámci. Procesnoprávny rámec predstavujú predovšetkým princípy
riadneho a spravodlivého procesu ako vyplývajú z článku 36 a nasl. Listiny základných práv a slobôd,
ako aj článku 46 Ústavy SR. Jedným z týchto princípov predstavujúcim súčasť práva na riadny proces a

vylučujúcim svojvôľu pri rozhodovaní je i povinnosť súdov svoje rozhodnutia odôvodniť a to spôsobom
zakotveným do 30.06.2016 v ustanovení § 157 ods. 2 O.s.p. účinnom aj v čase vydania napadnutého
rozhodnutia, a obdobná úprava s menšími odchýlkami je obsiahnutá aj v aktuálne platnom CSP, v
jeho ust. § 220 ods. 2. Z odôvodnenia rozhodnutia musí vyplývať vzťah medzi skutkovými zisteniami a
úvahami pri hodnotení dôkazov na strane jednej a právnymi závermi na strane druhej. V prípade, ak sú

právne závery súdu v extrémnom nesúlade s vykonanými skutkovými zisteniami alebo z nich v žiadnej
možnej interpretácii odôvodnenia súdneho rozhodnutia nevyplývajú, treba považovať takéto rozhodnutie
za rozporné s článkom 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd, ako aj článkom 46 Ústavy SR.

11. Dostatočné a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia je v demokratickom právnom štáte základnou

podmienkou legitimity každého rozhodnutia súdu. Iba ak je rozhodnutie súdu dostatočne, racionálne
a presvedčivo odôvodnené, má verejná moc morálne právo vynucovať jeho rešpektovanie a adresáti
rozhodnutia majú morálnu povinnosť ho rešpektovať. Ak súd takto nedokáže odôvodniť svoje
rozhodnutie, jeho rozhodnutie sa javí ako svojvoľné - teda neobhájiteľné, prijaté bez opory v práve a
nelegitímne.

12. Preskúmaním rozsudku súdu prvej inštancie v napadnutých častiach odvolací súd zistil, že tento
nespĺňa vyššie uvedené požiadavky podľa § 157 ods. 2 O.s.p. Z jeho odôvodnenia nie je zrejmé, ako
dospel súd k záveru, že úver treba považovať za bezúročný a bez poplatkov, a to pri jednoduchom
všeobecnom konštatovaní, že zmluva neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. k) zákona č.

129/2010 Z.z. Citované ustanovenie obsahuje totiž viacero údajov, ktoré by mali byť v zmluve o úvere
obsiahnuté, súd však v tejto súvislosti nič bližšie vo vzťahu k zmluve č. 14024 zo dňa 06.11.2012
nekonkretizoval a zvyškové zamietnutie žaloby bolo nedostatočne odôvodnené. Ak bol súd toho názoru,
žežalobcaboloprávnenýdomáhaťsalennesplatenejistinyúveru,bolotrebasavysporiadaťsovšetkými
ostatnými žalovanými nárokmi a riadne zdôvodniť ich zamietnutie, čo súd prvej inštancie neurobil a

z jeho rozhodnutia tak zrozumiteľne a presvedčivo nevyplýva, ako vlastne súd vykladal ním citované
ustanovenie právneho predpisu. Rozhodnutie v zamietajúcej časti je tak nepreskúmateľné a rovnako
nepreskúmateľné je potom aj v časti určenia neprijateľnosti zmluvnej podmienky, v ktorej odôvodnenie
celkom absentuje a niet tak vôbec z čoho usudzovať, akými úvahami sa súd riadil, keď zmluvnú
podmienku považoval za neplatnú z dôvodu jej neprijateľnosti.

13.Uvedenénedostatkymalizanásledok,ženapádanérozhodnutienespĺňavyššiecitovanépožiadavky
na riadne odôvodnenie rozsudku. Jedná sa o závažné procesné pochybenie, v dôsledku ktorého došlo
k porušeniu práva strán sporu na spravodlivý proces a zároveň k odňatiu im možnosti konať predsúdom, keď písomné vyhotovenie rozhodnutia neobsahuje zásadné vysvetlenie dôvodov podstatných
pre rozhodnutie súdu.

14. Z dôvodu, že rozhodnutie súdu prvej inštancie postráda náležitú argumentáciu vo vzťahu k
zamietajúcemu výroku a k výroku určujúcemu neplatnosť zmluvnej podmienky, ako aj vzhľadom na
absenciu komplexného hodnotenia vykonaných dôkazov (každý jednotlivo a vo vzájomnej súvislosti),
chýbal argumentačný základ, ktorý by mohol odvolací súd preskúmať.

15. Uvedeným procesným postupom a rozsudkom súd prvej inštancie znemožnil odvolateľovi, aby
uskutočňoval jemu patriace procesné právo v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces, pričom tento nedostatok nebolo možné napraviť pred odvolacím súdom, a preto odvolaciemu
súdu nezostalo nič iné, len v zmysle § 389 ods. 1 písm. b) CSP rozsudok súdu prvej inštancie v
napadnutých častiach ( t.j. v časti zvyškového zamietnutia a v časti určenia neplatnosti zmluvnej
podmienky) a v závislom výroku o trovách konania zrušiť a podľa § 391 ods. 1 CSP vrátiť súdu prvej

inštancie na ďalšie konanie.

16. Po vrátení veci súd prvej inštancie opätovne posúdi predložené listinné dôkazy a vyhodnotí
dokazovanie tak, aby právne závery, ku ktorým dospeje, mali oporu vo vykonanom dokazovaní.
Konkrétnepodriadisúdnemuprieskumunáležitostiúverovejzmluvyazmluvnédojednanie,ktoréjepodľa

jeho názoru neprijateľné, následne vo veci opätovne rozhodne, pričom svoje rozhodnutie i v súlade s
ust. § 220 ods. 2 CSP odôvodní. Svoj právny záver zdôvodní zo všetkých zákonných hľadísk, ktoré v
danej veci prichádzali do úvahy tak, aby stranám sporu bola daná odpoveď na podstatné a relevantné
argumenty, aby vyriešenie konkrétneho právneho problému bolo jasne a zreteľne dané (rozhodnutia
Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 193/06, III. ÚS 198/07).

17. Uznesenie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0, teda jednohlasne.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo

zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné

spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto

ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,

a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany

okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).