Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, May 16, 2019

Súd: Okresný súd Malacky
Spisová značka: 32Csp/176/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1617209421
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 05. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Zuzana Albert

ECLI: ECLI:SK:OSMA:2019:1617209421.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Malacky, samosudkyňou Mgr. Zuzanou Albert, v právnej veci žalobcu: M., nar.:

XX.XX.XXXX, J. zast.: URBAN FALATH GAŠPEREC BOŠANSKÝ, s.r.o., advokátska kancelária, IČO:
47 244 895, Zámocké schody 2/A, 811 01 Bratislava, proti žalovanému: Všeobecná úverová banka, a.s.,
IČO: 31 320 155, Mlynské Nivy 1, 829 90 Bratislava, zast.: Beňo & partners advokátska kancelária, s.r.o.,
IČO: 44 250 029, Námestie sv. Egídia 40/93, 058 01 Poprad, o zaplatenie 361,22 Eur s príslušenstvom,
takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu z a m i e t a .

II. Súd p r i z n á v a žalovanému náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 30.11.2017, ktorej bola pridelená spisová značka
32Csp/176/2017, voči pôvodnému žalovanému, spoločnosti Consumer Finance Holding, a.s., IČO: 35
923 130, Hlavné námestie 12, 060 01 Kežmarok (ďalej tiež len ako „CFH“), domáhal zaplatenia sumy
361,22 Eur s úrokom z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo sumy 361,22 Eur od 28.11.2017 do
zaplatenia. Svoju žalobu žalobca odôvodnil tým, že dňa 02.02.2014 uzavrel so spoločnosťou CFH
Zmluvu o poskytnutí najľahšej pôžičky č. XXXXXXXXXX (ďalej len „Zmluva“), na základe ktorej
spoločnosť CFH žalobcovi poskytla spotrebiteľský úver vo výške 2.500,00 Eur. Žalobca sa zaviazal

úver splatiť v 60 splátkach po 71,31 Eur, vrátane poistného vo výške 4,59 Eur. Žalobca mal podľa
Zmluvy uhradiť CFH celkovú sumu 3.992,40 Eur, s RPMN vo výške 22,20 %, úrokovou sadzbou 22,20 %
priemernouhodnotouRPMN21,09%.Žalobcanaúverdosiaľuhradilčiastku3.058,59Eur.Podľanázoru
žalobcujeZmluvunutnépovažovaťzabezúročnúabezpoplatkov,pretoževnejniejevrozporesust.§9
ods. 2 písm. k) v spojení s § 11 ods. 1 písm. b) zákona č. 129/2010 Z.z. v znení účinnom ku dňu uzavretia
Zmluvy o úvere (ďalej ako „Zákon o SÚ“) stanovená konkrétna výška istiny, úroku a poplatkov, ktoré
sú spotrebiteľom platené v každej jednotlivej splátke. Ďalej Zmluva podľa názoru žalobcu neobsahuje

termín konečnej splatnosti úveru, keďže tento je v Zmluve uvedený len mesiacom a rokom ako 2/2019.
V článku IX bod 6.2 Zmluvy je síce uvedené, že „pokiaľ nie je v Splátkovom kalendári a/alebo v Zmluve
stanovené inak, sú Splátky splatné do 20. dňa v príslušnom kalendárnom mesiaci“, nevyplýva z neho
však, či splatnosť splátok teda bola alebo nebola stanovená na iný deň v mesiaci. Formulácia, že splátky
sú splatné „do 20. dňa“ je pre spotrebiteľa nejasná a mätúca, pretože to znamená, že splátka je splatná
ktorýkoľvek deň v mesiaci do 20. dňa. Termín konečnej splatnosti tak nie je uvedený dostatočne určito.

2. Keďže je Zmluva o úvere bezúročná a bez poplatkov, má žalobca povinnosť vrátiť veriteľovi len sumu
istiny vo výške 2.500,00 Eur, čo už spravil. Žalobca veriteľovi dokonca zaplatil viac ako bol povinný, a
to sumu 43 splátok po 66,54 Eur (71,31 Eur mínus poistné 4,59 Eur) = 2.861,22 Eur. Na strane veriteľatak na úkor žalobcu vzniklo bezdôvodné obohatenie, ktoré pôvodný žalovaný žalobcovi nevydal ani na
jeho výzvu, preto je žalobca nútený sa ho domáhať cestou súdu.

3. K veci sa na výzvu súdu vyjadril žalovaný, ktorý uviedol, že žiada žalobu zamietnuť. Podľa jeho názoru
Zmluva obsahuje výšku, počet i termíny splátok, ako aj termín konečnej splatnosti vyjadrené dostatočne
jasným, určitým a zrozumiteľným spôsobom. Platný a účinný právny predpis v čase podpisu Zmluvy
nepožadoval rozpisovanie výšky, počtu a termínov splatnosti sumy úrokov a sumy istiny samostatne.
Také rozlišovanie nemá žiadny reálny a praktický význam. Poukázal v tejto súvislosti na rozsudok

Súdneho dvora vo veci C-42/15 a uviedol, že absencia niektorej náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom
úvere spôsobuje jej bezúročnosť a bezpoplatkovosť len ak neuvedenie takej náležitosti môže spochybniť
možnosťspotrebiteľaposúdiťrozsahsvojhozáväzku.Vovzťahuknámietkeneurčitostiuvedenéhoúdaju
o termíne konečnej splatnosti, žalovaný uviedol, že Zmluva obsahuje údaj o konečnej splatnosti 2/2019
a údaj o termíne splátok: do 20. dňa v mesiaci. Vychádzajúc z týchto údajov je logické, že exaktný údaj o
konečnej splatnosti je zhodný s termínom splatnosti konečnej splátky. Ide o logické vyústenie uvedených

údajov. Žalovaný napokon vzniesol námietku premlčania, keďže podľa jeho názoru sa právo na vrátenie
časti každej splátky, ktorá bola tvorená úrokmi, premlčuje od dátumu splatnosti takej splátky.

4. Žalovaný v svojom ďalšom podaní poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 3Cdo
146/2017, podľa ktorého nemožno neuvedenie rozpisu splátok na istinu, úrok a poplatky sankcionovať

bezúročnosťouabezpoplatkovosťou,keďžeust.§9ods.2písm.k)jepotrebnévykladaťeurokonformne.

5. Žalobca v replike k vyjadreniu žalovaného uvádza, že v otázke nutnosti rozpisovania splátok na
istinu, úrok a poplatky nie je možná aplikácia ani priameho ani nepriameho účinku smernice a rozporuje
uznesenie NS SR 3Cdo 146/2017. Podľa jeho názoru nie je toto rozhodnutie smerodajné, pretože nejde

o stanovisko občianskoprávneho kolégia a nepredstavuje tak ustálenú judikatúru, od ktorej by bolo
možné sa odkloniť len vo výnimočných prípadoch. Rozhodnutie je vágne a arbitrárne a nedostatočne
sa zaoberá možnosťou eurokonformného výkladu z hľadiska jeho piatich kritérií. Ustanovenie § 9
ods. 2 písm. k) považuje žalobca za kogentné a keďže eurokonformný výklad nie je možný, bolo
potrebné predmenté ustanovenie na zosúladenie so smernicou novelizovať. Taká novela však neplatí

retrospektívne, preto sa na vzťah medzi stranami nevzťahuje. Ak by pritom zákonodarca nevyžadoval
členenie splátok ani do 30.04.2018, nebol by predmetnú novelu vôbec prijímal. Výklad ust. § 9 ods. 2
písm. k) prezentovaný žalovaným a Najvyšším súdom SR považuje za výklad contra legem, predmetné
ustanovenie podľa neho nie je možné vykladať eurokonformne. Smernica nie je priamo aplikovateľná a
Slovenská republika pri jej transpozícií išla nad rámec článku 10 ods. 2 Smernice. Také porušenie zo

strany štátu však nie je možné zhojiť eurokonformným výkladom, ktorý by bol contra legem a porušil
by i zásadu právnej istoty. V ďalšom vyjadrení doručenom súdu dňa 10.09.2018 žalobca podrobne
rozvádza svoje úvahy k vyššie uvedenému, najmä k nesprávnosti uznesenia NS SR 3Cdo 146/2017 a
k príčinám a následkom novelizácie ust. § 9 ods. 2 písm. k) Zákona o SÚ. Ďalej popiera, že by jeho
nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia bol premlčaný, pričom poukazuje na ust. § 566 ods. 2

Občianskeho zákonníka, z ktorého vyvodzuje, že splátky uhrádzané žalovanému boli až do okamihu
úplného uhradenia istiny započítavané výhradne na istinu. Keďže k úplnému splateniu istiny došlo v
priebehu roku 2017, až následne na strane žalovaného začalo vznikať bezdôvodné obohatenie. Právo
na jeho vydanie preto ešte nemôže byť premlčané. Poukazuje tiež na to, že žalobca skutočnú vedomosť
ovznikubezdôvodnéhoobohatenianadobudolnajskôrpoporadesprávnymzástupcomdňa13.10.2017.

6. Žalovaný v duplike zopakoval svoje argumenty uvedené už v jeho predošlých podaniach a ďalej
poukázal na ďalšie rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp.zn. 4Cdo/211/2017 a 3Cdo/56/2018, ktoré
uvádzajú že nie je potrebné každú splátku v zmluve o spotrebiteľskom úvere rozpisovať na istinu, úrok
a poplatky. K prijatej novele má za to, že je len potvrdením eurokonformného výkladu predmetného

ustanovenia, ktorý doposiaľ nebol jednotný.

7. Keďže spoločnosť CFH k 01.01.2018 zanikla v dôsledku rozdelenia a zlúčenia so spoločnosťami
Všeobecná úverová banka, a.s. a VÚB Leasing, a.s. ako nástupníckymi spoločnosťami, uznesením č.k.
32Csp/176/2017-140 zo dňa 23.08.2018 rozhodol súd o pokračovaní v konaní s právnym nástupcom

pôvodného žalovaného, a to žalovaným.

8. Žalobca svojím podaním doručeným dňa 10.09.2018 v znení jeho spresnenia predneseného na
pojednávaní dňa 18.03.2019 navrhol súdu, aby pripustil zmenu petitu žaloby tak, že sa ňou žiada, abyžalovaný zaplatil žalobcovi sumu 427,22 Eur s úrokom z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo sumy
361,22 Eur od 28.11.2017 do 12.12.2017 a zo sumy 427,22 Eur od 13.12.2017 do zaplatenia. O tomto
návrhu rozhodol súd uznesením vyhláseným za prítomnosti oboch strán na pojednávaní dňa 18.03.2019

tak, že zmenu petitu žaloby v zmysle žiadosti žalobcu pripustil.

9. Na prejednanie veci súd nariadil pojednávania na dni 18.03.2019 a 16.05.2019, pričom obe strany
zotrvali na svojich podaniach a žalobca nad rámec už uvedeného uviedol, že v Zmluve o úvere
je nesprávne vypočítaná RPMN, pretože nezahŕňa poistné. K tomu uviedol žalovaný, že poistenie

nebolo pre získanie spotrebiteľského úveru povinné, preto nebolo možné náklady na poistenie zahrnúť
do výpočtu RPMN. Súd následne vykonal dokazovanie predloženými listinnými dôkazmi: Zmluva o
poskytnutí najľahšej pôžičky č. XXXXXXXXXX, sprievodný list zo dňa 24.10.2017, prehľad splátok a
úhrad k VS XXXXXXX, predžalobná výzva zo dňa 21.11.2017, Podnet na Ministerstvo spravodlivosti
zo dňa 28.11.2017, e-mail s predžalobnou výzvou zo dňa 21.11.2017. Súd nevykonal dokazovanie
výsluchom žalobcu, ani nevyžiadal od Slovenskej obchodnej inšpekcie a Národnej banky Slovenska

kópieprávoplatnýchrozhodnutí,ktorýmibolžalovanýsankcionovanýzaporušeniepredpisovnaochranu
spotrebiteľa, ktoré navrhoval žalobca, a to z dôvodu hospodárnosti. Už na základe listinných dôkazov
predložených stranami totiž bolo možné zistiť skutkový stav veci v rozsahu potrebnom na prijatie
rozhodnutia. Súd na základe vykonaného dokazovania zistil nasledovný skutkový a právny stav veci,
pričom vychádzal z ustanovení právnych predpisov účinných v čase uzavretia Zmluvy o úvere:

10. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na
právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

11. Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky

iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to
na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých
obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

12. Podľa § 52 ods. 3 a 4 Občianskeho zákonníka je dodávateľom osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení

spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti a
spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci
predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

13. Podľa § 53 ods. 1 a ods. 5 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať

ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v
neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky,
ktorésatýkajúhlavnéhopredmetuplneniaaprimeranosticeny,aktietozmluvnépodmienkysúvyjadrené
určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Neprijateľné
podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

14. Podľa § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou
sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred
vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

15. Podľa § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka, v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí
výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

16. Podľa § 657 Občianskeho zákonníka, zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené
podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého

druhu.

17. Podľa § 658 ods. 1 Občianskeho zákonníka, pri peňažnej pôžičke možno dohodnúť úroky.

18. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch („Zákon o SÚ“), spotrebiteľským

úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy
o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci
poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.19. Podľa § 2 Zákona o SÚ sa rozumie:

a) spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania,

b) veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v
rámci svojej podnikateľskej činnosti,
d) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi
spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové
náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom,

g)celkovýminákladmispotrebiteľaspojenýmisospotrebiteľskýmúveromvšetkynákladyvrátaneúrokov,
provízií, daní a poplatkov akéhokoľvek druhu, ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť v súvislosti so zmluvou o
spotrebiteľskom úvere a ktoré sú veriteľovi známe, okrem notárskych poplatkov; do celkových nákladov
patria aj náklady na doplnkové služby súvisiace so zmluvou o spotrebiteľskom úvere, a to najmä
poistné, ak spotrebiteľ musí navyše uzavrieť zmluvu o poskytnutí takejto doplnkovej služby, aby získal
spotrebiteľský úver alebo aby ho získal za ponúkaných podmienok,

i) ročnou percentuálnou mierou nákladov celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským
úverom, vyjadrené ako ročné percento z celkovej výšky spotrebiteľského úveru podľa § 19,

20. Podľa § 9 ods. 2 Zákona o SÚ, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa
Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti:

f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru,
j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané
na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky
predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov,

k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom
sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami
spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia.

21. Podľa § 11 ods. 1 Zákona o SÚ, poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez

poplatkov, ak:

b) zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y).

22. Súd po vykonanom dokazovaní mal za preukázané, že žalobca a pôvodný žalovaný uzavreli dňa

02.02.2014 Zmluvu o poskytnutí najľahšej pôžičky č. XXXXXXXXXX, ktorou sa pôvodný žalovaný
zaviazal poskytnúť žalobcovi bezúčelový spotrebiteľský úver vo výške 2.500,00 Eur. Žalobca bol povinný
predmetnú pôžičku vrátiť v 60 splátkach po 66,54 Eur, resp. 71,13 Eur s poistným vo výške 4,59 Eur
mesačne. V Zmluve boli ďalej uvedené nasledujúce údaje:

Termín konečnej splatnosti: 2/2019
Celkové náklady spotrebiteľa: 1.492,40 Eur
Celková čiastka: 3.992,40 Eur
RPMN: 22,2 %
Fixná ročná úroková sadzba: 22,20 %

priemerná hodnota RPMN: 21,09 %

23. Následne pristúpil súd k preskúmaniu uzavretej Zmluvy. Predmetná Zmluva je spotrebiteľskou
zmluvou a na žalobcu je potrebné hľadieť ako na spotrebiteľa, pretože pri jej uzavieraní nekonal na
rozdiel od pôvodného žalovaného v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Uzavretú Zmluvu súd zároveň podriadil aj pod právny režim Zákona o SÚ, v znení účinnom ku dňu
uzavretia spornej Zmluvy, keďže spotrebiteľským úverom sa na účely tohto zákona považuje (o.i.) aj
dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme
pôžičky. Pokiaľ ide o spornú Zmluvu, žalobca má s poukazom na § 3 ods. 2 Zákona o SÚ postavenie
spotrebiteľa, keďže nebolo v konaní preukázané (a ani samotným žalovaným tvrdené), že pôžička bola

žalobcovi poskytnutá na účel povolania alebo podnikania a pôvodný žalovaný mal s poukazom na §
3 ods. 1 Zákona o SÚ postavenie veriteľa, keďže do právneho vzťahu so žalobcom vstupoval ako
právnická osoba poskytujúca spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania.24. Súd Zmluvu o úvere následne podrobil skúmaniu z hľadiska (ne)splnenia náležitostí stanovených
v Zákone o SÚ, konkrétne v jeho § 9 ods. 2 a konštatuje, že nezistil také pochybenie veriteľa pri
vypracovávaní Zmluvy, ktoré by malo spôsobiť jej bezúročnosť a bezpoplatkovosť.

25. V Zmluve o úvere nebola každá zo 60 dohodnutých splátok rozčlenená na splátku istiny, úroku a
poplatku, ale Zmluva uviedla len jeden údaj o celkovej výške splátky. Podľa názoru súdu je ustanovenie
§ 9 ods. 2 písm. k) Zákona o SÚ nevyhnutné vykladať eurokonformne a tak uzavrieť, že nie je potrebné,
aby Zmluva o úvere uvádzala všetky splátky v členení na istinu, úrok a poplatok, postačuje, ak udáva

správne a zrozumiteľne údaj o počte a termínoch splatnosti splátok, ako aj celkovej výške každej jednej
splátky. Hoci ust. § 9 ods. 2 písm. k) je nepochybne kogentným ustanovením, podľa názoru súdu úmysel
zákonodarcu pri jeho gramatickom vyjadrení jednoznačne smeroval k ustáleniu požiadavky určenia
konkrétnej výšky, počtu a termínov splátok, ktoré v sebe zahŕňajú istinu, úroky a iné poplatky a nie k
tomu, aby veritelia boli povinní každú jednu splátku v zmluve rozčleniť na jednotlivé časti zodpovedajúce
úrokom, istine a poplatkom. Gramatickým výkladom možno totiž rovnako dospieť k záveru, že zákon

vyžaduje určenie výšky, počtu a termínov splátok, pričom ďalšie pokračovanie legislatívneho vyjadrenia
v podobe „splátok istiny, úrokov a iných poplatkov“ predstavuje konkretizáciu obsahu každej splátky,
ktorá typicky pozostáva z uvedených jednotlivých zložiek. Použitie metód gramatického výkladu však
evidentnenepostačuje,keďžezaichpoužitiamožnodospieťkdvomvzájomnerozpornýminterpretáciám
predmetného ustanovenia, je preto potrebné použiť tiež metódy logického a systematického výkladu,

a to v kontexte súladu skúmanej normy s komunitárnym právom, ktorá bola takým ustanovením do
národného právneho poriadku transponovaná. Súd nemôže prisvedčiť názoru, že sa zákonodarca
vedome odchýlil od ustanovení Smernice a v ust. § 9 ods. 2 písm. k) rozšíril povinné náležitosti zmluvy o
spotrebiteľskom úvere o rozpis splátok na istinu, úroky a poplatky (nesvedčí o tom ani dôvodová správa k
zákonu), zákonodarca podľa názoru súdu vo vnútroštátnej právnej úprave len jednoducho konkretizoval,

z čoho každá splátka pozostáva.

26. Rovnako k predmetnej otázke judikoval aj Najvyšší súd SR v uznesení 3 Cdo 146/2017, na ktoré
prvoinštančný súd odkazuje a ktorý uviedol, že „eurokonformným výkladom predmetného ustanovenia
zákona č. 129/2010 Z.z., ktorý je v danom prípade nielen možný, ale aj potrebný, dospel dovolací

súd k záveru, že v zmluvách uzatváraných podľa zákona č. 129/2010 Z.z. nemožno od dodávateľov
žiadať, aby v nich uvádzali presný rozpis plánovanej amortizácie dlhu, teda rozpis splátok po častiach
(samostatne vo väzbe na istinu, úrok a poplatky). Pokiaľ ustanovenie § 9 ods. 2 písm. k/ zákona č.
129/2010 Z.z. uvádza pojmy „výška“, alebo „počet“ či „termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov“,
je za použitia eurokonformného výkladu dospieť k záveru, že toto ustanovenie len spresňuje, čo splátka

úveru zahrňuje.“. Uvedený záver možno učiniť podľa názoru Najvyššieho súdu SR, s ktorým sa tunajší
súd plne stotožňuje, tiež pri použití metód teleologického výkladu, pretože zámerom zákonodarcu, ako
aj účelom zákona, ktoré sú vyjadrené v dôvodovej správe k nemu, bolo jednoznačne transponovať
Smernicu tak, ako bola prijatá, nie sprísniť požiadavku zakotvenú v Smernici ohľadom údaju o počte,
termínoch a výške splátok. Súd s poukazom na uvedené uzavrel, že Zmluva o úvere nie je bezúročná

a bez poplatkov z dôvodu absencie údaju podľa § 9 ods. 2 písm. k) Zákona o SÚ.

27. Pokiaľ ide o žalobcom tvrdenú nesprávnosť výpočtu RPMN, pretože do celkových nákladov
spotrebiteľa nebolo zahrnuté poistné, súd uvádza, že článok IV. Zmluvy je formulovaný nasledovne:
„Som si vedomý(á), že podpisom tejto Zmluvy o pôžičke (ďalej len „Zmluva“) zároveň vyjadrujem svoj

súhlas s poistením schopnosti splácať splátky pôžičky ... Som si vedomý(á) svojho práva odmietnuť
poistenie, ako i povinnosti oznámiť, že nespĺňam podmienky pre vznik poistenia, uvedené v čl. 8
Zmluvných podmienok. Odmietnutie poistenia resp. nesplnenie podmienok pre vznik poistenia označím
krížikom nižšie.“ Pod textom sa nachádzala možnosť zakrížikovať, že klient si neželá poistenie,
prípadne, naopak, že si želá poistenie v širšom ako základnom rozsahu. Z predmetného ustanovenia

tak jednoznačne vyplýva, že spotrebiteľ mal možnosť sa rozhodnúť, či uzavrie k Zmluve aj poistenie
alebo nie, a ak by sa rozhodol poistenie neuzavrieť, stačilo označiť krížikom možnosť „bez poistenia“.
Keďže poistenie bolo dobrovoľné a nebolo podmienkou pre získanie spotrebiteľského úveru či pre
jeho získanie za stanovených podmienok, nebolo náklady na poistné potrebné zahŕňať do celkových
nákladov spotrebiteľa a teda ani do výpočtu RPMN. Zmluva preto nie je bezúročná a bez poplatkov z

dôvodu nesprávneho údaju o RPMN.

28. Napokon sa súd zaoberal námietkou žalobcu k nedostatočnej určitosti termínu konečnej splatnosti.
Údaj o konečnej splatnosti je v čl. V Zmluvy špecifikovaný mesiacom a rokom, t.j. je v ňom uvedené„2/2019“. V článku 6.2 Zmluvy je potom uvedené, že pokiaľ nie je v splátkovom kalendári a/alebo Zmluve
stanovené inak, sú splátky splatné do 20. dňa v príslušnom kalendárnom mesiaci. Zo Zmluvy je podľa
názorusúdukaždémuspotrebiteľovidostatočneanepochybnebeznutnostivykonávaniamatematických

výpočtov zrejmé, ktorý deň je termínom konečnej splatnosti úveru, pretože dňom konečnej splatnosti
je deň splatnosti splátky príslušnej na mesiac február 2019. Súd termín konečnej splatnosti v Zmluve
považuje za uvedený dostatočne určitým a zrozumiteľným spôsobom, a preto ani z tohto dôvodu Zmluvu
nemožno vyhlásiť za bezúročnú a bez poplatkov.

29. Vzhľadom na skutočnosť, že Zmluva uzavretá medzi žalobcom a žalovaným spĺňa všetky zákonné
náležitosti a je uzavretá v zákonom predpísanej forme, žalovaný nestratil nárok na zaplatenie
dohodnutých úrokov a poplatkov zo Zmluvy podľa § 11 ods. 1 Zákona o SÚ. Plnením žalobcu
podľa Zmluvy nad rámec istiny poskytnutej pôžičky tak nemohlo na strane súd žalovaného vzniknúť
bezdôvodné obohatenie. Žalobu preto v celosti zamietol.

30. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí. Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej
inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá
súdny úradník. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej
úspechu vo veci.

31. Žaloba bola v celosti zamietnutá, preto bol v konaní v plnom rozsahu úspešný žalovaný. Súd mu
vzhľadom na uvedené priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého

rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje, spisová značka a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:

a. neboli splnené procesné podmienky,
b. súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c. rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d. konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e. súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f. súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g. zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h. rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok,b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti - Exekučný poriadok a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v znení neskorších

predpisov). Na exekučné konanie je kauzálne príslušný Okresný súd Banská Bystrica (§ 49 Exekučného
poriadku). Exekučné konanie sa začína dňom, v ktorom bol návrh na vykonanie exekúcie doručený
súdu (§ 50 ods. 1 Exekučného poriadku). Návrh na vykonanie exekúcie sa podáva elektronickými
prostriedkami do elektronickej schránky súdu prostredníctvom na to určeného elektronického formulára,
ktorý sa zverejní na webovom sídle ministerstva. Návrh musí byť autorizovaný, inak sa naň neprihliada.
Listiny, ktoré je potrebné pripojiť k návrhu na vykonanie exekúcie, sa podávajú elektronickými

prostriedkami do elektronickej schránky súdu spolu s návrhom na vykonanie exekúcie (§ 48 ods. 7
Exekučného poriadku). Ak oprávnený alebo jeho zástupca nemá aktivovanú elektronickú schránku,
možno podať návrh na vykonanie exekúcie prostredníctvom ktoréhokoľvek exekútora. Exekútor je v
takom prípade zástupcom oprávneného pre doručovanie písomností do vydania poverenia na vykonanie
exekúcie (§ 48 ods. 8 Exekučného poriadku)