Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, March 19, 2020

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 9Co/69/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7815200902
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 03. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Angelika Sopoligová

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2020:7815200902.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Angeliky Sopoligovej a

členov senátu JUDr. Ľuboša Kunaya a Mgr. Zuzany Čisovskej v spore žalobkyne G.. O.A. A., nar.
XX.XX.XXXX, bytom O.G., S. XX, zastúpenej JUDr. Hedvigou Gallovou, advokátkou, so sídlom v
Rožňave, Čučmianska dlhá 45 proti žalovanej Generali Poisťovňa, a.s., so sídlom v Bratislave,
Lamačská cesta 3/A, IČO: XX XXX XXX, zastúpenej Advokátskou kanceláriou MST PARTNERS, s.r.o.,
so sídlom v Bratislave, Laurinská 3, o zaplatenie 2.554,40 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovanej
proti rozsudku Okresného súdu Rožňava č.k. 6C/317/2015-186 zo dňa 20.septembra 2018 v spojení s
dopĺňacím rozsudkom č.k. 6C/317/2015 - 205 zo dňa 08. novembra 2018

r o z h o d o l :

I. P o t v r d z u j e rozsudok v spojení s dopĺňacím rozsudkom v časti výroku pod č. I., čo sa týka
zaplatenia sumy 2.554,40 eur v lehote do 3 dní od právoplatnosti rozsudku, ako aj vo výroku o nároku
na náhradu trov konania a trov štátu (č. II. a III.).

II. M e n í rozsudok v spojení s dopĺňacím rozsudkom v časti výroku pod č. I. o zaplatení príslušenstva -
vo výške úrokov z omeškania tak, že žalovaná je povinná zaplatiť žalobkyni úrok z omeškania vo výške
5,05 % ročne zo sumy 2.554,- eur od 12.01.2015 do zaplatenia, v lehote do 3 dní od právoplatnosti

rozsudku.

III. P r i z n á v a žalobkyni proti žalovanej nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Rožňava (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo „súd“) rozsudkom označeným v záhlaví
rozhodol v tomto znení:
I. Súd z a v ä z u j e žalovanú zaplatiť žalobkyni sumu 2.554,40 Eur s úrokom z omeškania vo výške
8,05 % ročne zo sumy 2.554,- Eur, od 12.01.2015 do zaplatenia, v lehote do troch dní od právoplatnosti
rozsudku.

II. Súd p r i z n á v a žalobkyni náhradu trov tohto konania podľa pomeru úspechu vo veci vo výške
100 % .

2. Dopĺňacím rozsudkom označeným v záhlaví súd prvej inštancie doplnil hore označený napadnutý
rozsudok o nasledovný výrok:
III. z a v ä z u j e žalovaného zaplatiť v zmysle pripojeného príkazu na úhradu náhradu vzniknutých
trov štátu vo výške 141,66 Eur, v lehote do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

3. Súd prvej inštancie napadnutý rozsudok odôvodnil tým, že žalobkyňa sa podanou žalobou domáhala
vydania rozhodnutia, ktorým by súd zaviazal žalovanú na zaplatenie sumy 1.498,40 eur, úroku z
omeškaniavovýške8,05%ročneod12.01.2015dozaplatenia,titulomnáhradysťaženiaspoločenskéhouplatnenia akoajnáhradytrovkonania,nakoľkopridopravnejnehodedňa29.03.2013o13.45hodinena
štátnej ceste 1/50 Košická cesta, obec Včeláre, utrpela závažné poranenia. Po roku od vzniku dopravnej
nehody bol vypracovaný posudok o sťažení spoločenského uplatnenia žalobkyne, ktorý vypracoval

MUDr. Kazimír Kukla, chirurg z Nemocnice sv. Vincenta a vyčíslil jej škodu na zdraví zo dňa 08.04.2014
na 130 bodov, čo činí sumu 2.142,40 eur, keďže v roku 2014 je pre určenie sumy náhrady za bolesť
platná hodnota bodu rovnajúca sa sume 16,48 eur. Všetky nároky súvisiace s dopravnou nehodou boli
uplatnené u zdravotnej poisťovni Generáli Poisťovňa, a.s., ktorá listom zo dňa 12.01.2015 svojvoľne a
nezákonne upravila znalecký posudok o sťažení spoločenského uplatnenia MUDr. Kazimíra Kuklu zo

dňa 08.04.2014 a krátila počet bodov v posudku na 60 bodov s tým, že zároveň nesprávne uviedla
sadzbu za jeden bod, keď pri sume ktorú vyplatila za posudok o sťažení spoločenského uplatnenie
uviedla hodnotu jedného bodu 16,48 x 40 = 644. Z vyššie uvedeného vyplýva že žalovaná neoprávnene
krátila vypracovaný posudok o sťažení spoločenského uplatnenia zo dňa 08.04.2014, MUDr. Kazimíra
Kuklu a tým neoprávnene zasiahla do práv poškodenej na vyplatenie náhrady, tak ako to bolo stanovené
v znaleckom posudku, čím sa na úkor poškodenej obohatila o sumu 1.498,40,- eur.

4. Žalovaná so žalobou nesúhlasila, keďže mala za to, že na základe Oznámenia o náhrade zo dňa
12.01.2015 oznámila žalobkyni výšku poskytovaného poistného plnenia v sume spolu 729,36 eur, ktorú
jej aj vyplatila, ktorá predstavuje časť uplatneného nároku, keďže zmluvný lekár žalovanej posúdil
výpočet bodového hodnotenia náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia v lekárskom posudku

posudzujúceho lekára žalobkyne MUDr. Kazimíra Kuklu, chirurga z nemocnice svätého Vincenta, ako
nesprávny a nepodložený príslušnou fotodokumentáciou, čo je v rozpore so zásadami na hodnotenie
sťaženia spoločenského uplatnenia, s odkazom na ust. § 7 ods. 6 v spojení s § 7 ods. 3 tohto zákona.
Taktiež nesúhlasila s bodovým ohodnotením predmetného sťaženia spoločenského uplatnenia a to s
poukazom na lekársky posudok MUDr. Stanislava Mlynárika, zmluvného lekára žalovanej.

5. Žalobkyňa po nariadení, z dôvodu sporných znaleckých posudkov, predložených stranami sporu,
znaleckého dokazovania vo veci znalcom MUDr. Petrom Valdmanom, podaním zo dňa 15.02.2016
žiadala o rozšírenie žaloby zo dňa 05.02.2015 o sumu 1.056,40 Eur s príslušenstvom, v dôsledku
vyčíslenia sťaženia spoločenského uplatnenia v znaleckom posudku č. 008/16 MUDr. Petra Valdmana,

znalca z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie chirurgia, traumatológia, plastická chirurgia zo dňa
06.04.2016, kde stanovil hodnotu sťaženia spoločenského uplatnenia na 195 bodov x 16,48 = 3.212,60
Eur, čo po odrátaní plnenia poskytnutého žalovaným vo výške 659,20 Eur, predstavuje 2.554,40 Eur.
Súd na pojednávaní dňa 28.06.2016 uznesením pripustil zmenu žaloby.

6. Žalobkyňa dodala, že trestné konanie v uvedenej veci už skončilo a to pred podaním žaloby, dňa
06.02.2015. Žaloba nebola podaná na súd, keďže konanie sa skončilo rozhodnutím v priestupkovom
konaní a žalobkyňa bola odkázaná na adhézne konanie.

7. Žalovaný s obsahom Znaleckého posudku č. 008/16 MUDr. Petra Valdmana, znalca z odboru

zdravotníctvo a farmácia, odvetvie chirurgia, traumatológia, plastická chirurgia zo dňa 06.04.2016, po
konzultácii so svojím zmluvným lekárom nemal námietky aj keď z neho vyplýva, že predložený lekársky
posudok žalobkyňou MUDr. Kazimíra Kuklu zo dňa 08.04.2014 vychádza z nesprávneho použitia
položky pod č. 405, z čoho vychádza aj nesprávne odôvodnený skutkový stav v danej veci a preto
žalovaná vzniesla námietku premlčania voči uplatnenému nároku, návrhom žalobkyne na zmenu žaloby.

S pôvodne uplatneným nárokom a jeho výškou súhlasil a to potom, čo konštatoval, že mu nemožno
vyhovieť, nakoľko už nie je predmetom konania, keďže zo znaleckého posudku MUDr. Valdmana zo dňa
06.04.2016 vyplynulo iné zistenie skutkového stavu.

8. Žalobkyňa apelovala na to, že až po podaní žaloby v rámci dokazovania v súdnom konaní bol

vyhotovený kontrolný znalecký posudok MUDr. Petrom Valdmanom zo dňa 06.04.2016, ktorým došlo k
zmene bodového hodnotenia a na základe toho k rozšíreniu petitu žaloby, pričom apelovala na to, že
skutkový ani právny stav vo veci ostal nezmenený. Čo sa týka výpočtu bodového hodnotenia pre prípad
sťaženia spoločenského uplatnenia poukazovala na výpočty určené štatistickým úradom SR.

9.Žalobkyňaprotivýrokomrozsudkuozamietnutížalobyvprevyšujúcejčastianepriznanístranámsporu
ani štátu náhradu trov konania, podala v zákonnej lehote (včas) odvolanie. Navrhovala, aby odvolací
súd zmenil napadnuté výroky rozhodnutia tak, že zaviaže žalovaného zaplatiť žalobkyni 2.554,40 Eur s
úrokom z omeškania vo výške 8,05% ročne zo sumy 2.55,40 eur od 12.1.2015 do zaplatenia a priznájej nárok na náhradu trov konania vo výške 100%. Proti výrokom rozsudku, ktorým súd žalobe vyhovel,
žiadnej zo strán sporu ani štátu nepriznal nárok na náhradu trov konania a zaviazal žalovaného zaplatiť
súdny poplatok z podanej žaloby, podal v zákonnej lehote (včas) odvolanie žalovaný. Krajský súd

v Košiciach po preskúmaní prvého rozsudku súdu prvej inštancie sp.zn. 6C/317/2015 - 122 zo dňa
20.09.2016 v tom znení, že súd z a v ä z u j e žalovaného zaplatiť žalobkyni 1498,40 Eur s
úrokom omeškania vo výške 8,05 % ročne zo sumy 1498,40 Eur od 12.01.2015 do zaplatenia ( I.) a v
prevyšujúcej časti súd žalobu žalobkyne z a m i e t a (II.). Žiadna zo strán sporu, ani štát nemajú právo
na náhradu trov konania ( III.). Súd z a v ä z u je žalovaného zaplatiť v zmysle pripojeného príkazu na

úhradu súdny poplatok z podanej žaloby vo výške 89,50 eura ( IV.) a konania, ktoré mu predchádzalo
uznesením č. k.: 3Co/91/2017 - 156 zo dňa 15. 03. 2018, rozsudok zrušil a vrátil vec súdu prvej inštancie
na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

10. Odvolací súd vo svojom zrušujúcom rozsudku poukazoval na nepreskúmateľnosť odôvodnenia
bodov pod č. 38. a 39. a apeloval na to, že v konaní z dôvodu spornosti predložených znaleckých

posudkov stranami sporu bol vypracovaný znalecký posudok znalcom MUDr. Petrom Valdmanom č.
008/16 zo dňa 06.04.2016, z ktorého závermi sa strany stotožnili, ale nakoľko mala žalovaná za to,
že bodové ohodnotenie sťaženia spoločenského uplatnenia vychádza už z iného skutkového stavu,
pričom súd prvej inštancie vyhovel návrhu žalobkyne na zmenu žaloby spočívajúcu v jej rozšírení,
žalovaná v časti rozšírenia žaloby vzniesla námietku premlčania, keďže mala za to, že že zdravotný stav

žalobkyne bol už ustálený v deň 08.04.2014 t.j. v deň vyhotovenia prvého posudku o výške sťaženia
spoločenského uplatnenia MUDr. Kazimírom Kuklom, aj keď vypracovaným na základe nesprávne
určenej položky. Odvolací súd čo sa týka zmeny žaloby poukazoval na uznesenie Najvyššieho súdu
SR č.k. 5Obo/96/2011 zo dňa 30.11.2011 ako aj na záver Ústavného súdu Slovenskej republiky vo
svojom Náleze zo dňa 01.07.2008 č. III.ÚS 341/07-38 a mal za to, že strane sporu nemožno dať za vinu,

ak uplatnený nárok vychádza len z nesprávneho určenia položky stanovenej na základe lekárskeho
posudku v prípade, ak z výsledkov vykonaného dokazovania, v konaní súdom ustanovený znalec, určí
iné ohodnotenie položky prameniace z nezmeneného, prípadne zmeneného skutkového stavu veci, čo
ale treba jednoznačne vyhodnotiť a odôvodniť v zmysle § 220 ods. 2 CSP s odkazom na ust. § 3 ods.
1 OZ ako aj čl. 3 základných princípov Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), nakoľko výkon

práva nesmie umožňovať poškodenie iného účastníka právneho vzťahu s odkazom aj na uznesenie
Najvyššieho súdu ČR z 31.08.2004 sp.zn. 25Cdo/2648/2003.

11. Súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania (viď body 25. až 34. odôvodnenia
napadnutého rozsudku), vec právne posúdil v zmysle ust. § 427 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka (ďalej

len „OZ“), § 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu
spôsobenú prevádzkou motorového vozidla (ďalej len zákon č. 381/2001 Z.z.), § 444 OZ, § 2 ods. 2
zákona č. 437/2004 Z.z. o náhrade za bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia, ako aj § 7 a § 8,
taktiež § 5 ods. 1 až 5 tohto zákona, § 100 ods. 1 až 3 OZ, § 106 ods. 1, 2 OZ, § 3 OZ, čl. 3 ods. 1
a 2 Základných zásad CSP.

12. Predmetom konania po úprave žaloby bol nárok žalobkyni na doplatenie sťaženia spoločenského
uplatnenia.

13. Na základe vykonaného dokazovania dospel súd prvej inštancie k záveru, že G.. Q. K. zapríčinil
dopravnú nehodu, pri ktorej došlo k poškodeniu zdravia žalobkyne a boli u neho splnené všetky
predpoklady občianskoprávnej zodpovednosti, pretože príčinou dopravnej nehody bola jeho nesprávna
technika jazdy s ohľadom na stav vozovky, pričom u žalovanej je daná pasívna legitimácia v súlade s §
15 ods. 1 písm. a) zákona 381/2001 Z.z. Žalobkyňa si uplatňovala náhradu za sťaženie spoločenského

uplatnenia podľa bodového ohodnotenia vo výške 16,48 Eur za 1 bod. Podľa § 5 ods. 2 zákona
č. 437/2004 Z.z. o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia , výška
náhrady za bolesť a výška náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia sa určuje sumou 2 % z
priemernej mesačnej mzdy zamestnanca v hospodárstve Slovenskej republiky zistenej Štatistickým
úradom Slovenskej republiky za kalendárny rok predchádzajúci roku, v ktorom vznikol nárok na

náhradu podľa odseku 1, za jeden bod a výsledná suma sa zaokrúhli na najbližšie celé euro smerom
nahor. Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky ustanoví výšku náhrady za bolesť a výšku
náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia určenú podľa odseku 2 opatrením vyhláseným v Zbierke
zákonov Slovenskej republiky uverejnením oznámenia o jeho vydaní najneskôr do 31. mája príslušnéhokalendárneho roka (§ 5 ods. 4 zákona č. 437/2004 Z.z.). Podľa Opatrenia Ministerstva zdravotníctva
Slovenskej republiky z 19. mája 2014 č. SO3594- OL -2014, ktorým sa ustanovuje výška náhrady za
bolesť a výška náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia na rok 2014, výška náhrady za bolesť a

výškunáhradyzasťaženiespoločenskéhouplatnenia narok2014bolastanovenázajedenbodvovýške
16,48 eur (opatrenie nadobudlo účinnosť 31. mája 2014). Výška jedného bodu pri náhrade bolestného
a sťaženia spoločenského uplatnenia preto nebola medzi stranami sporná. Žalobkyňa vychádzala z
uplatnenia sťaženia spoločenského uplatnenia za 130 bodov tak, ako bolo určené v posudku o sťažení
spoločenského uplatnenia zo dňa 08.04.2014 vydanom MUDr. Kazimírom Kuklom, a keďže v konaní z

dôvodu spornosti predložených znaleckých posudkov bol vypracovaný nový Znalecký posudok MUDr.
Petrom Valdmanom, dospela žalobkyňa k novému vyčísleniu sťaženia spoločenského uplatnenia vo
výške 195 bodov a preto následne podaním zo dňa 11.05.2016 aj rozšírila žalobu o sumu 1.056,40 eur,
pričom mala za to, že skutkový stav ostal nezmenený.

14. Preto súd prvej inštancie dospel k záveru, že medzi stranami sporu nebola sporná oprávnenosť

nároku žalobkyne voči žalovanej, čo je zrejmé aj z tej skutočnosti, že žalovaná žalobkyni na
základe Posudku o sťažení spoločenského uplatnenia, dňa 12.01.2015 poskytol náhradu sťaženia
spoločenského uplatnenia vo výške 644,00 eur s tým, že nárok aj uznala čo do základu. Sporná ostala
len výška plnenia. Žalovaná na pojednávaní súhlasila s priznaním sumy vo výške 1.498,40 eur, ktorú
žalobkyňa žiadala pôvodnou žalobou, ale voči sume, ktorá bola uplatnená zmenou žaloby opätovne

vzniesla námietku premlčania.

15. S poukazom na ust. § 106 ods. 1 OZ, § 3 OZ a čl. 3 CSP súd prvej inštancie konštatoval , že
žalobkyňa nezavinila márne uplynutie premlčacej doby( ďalej viď odôvodnenie napadnutého rozsudku

v bodoch 58, 59).

16. Za podklad svojho rozhodnutia vzal súd prvej inštancie v konaní vypracovaný znalecký posudok
MUDr. Petra Valdmana č. 008/16 zo dňa 06.04.2016, s ktorým sa obe strany sporu plne stotožnili,

aj keď použil pri hodnotení zdravotného stavu žalobkyne inú položku, ako pôvodne hodnotiaci lekári
a určil výšku hodnotenia sťaženia spoločenského uplatnenia u žalobkyne na 195 bodov, vychádzal
aj z ďalšej nespornej skutočnosti, že žalobkyňa utrpela v dôsledku dopravnej nehody zranenia, ktoré
majú nepriaznivé trvalé následky pre jej ďalšie životné úkony, čo aj zhodne vyplynulo zo všetkých troch
znaleckých posudkov s tým, že základ uplatneného nároku ostal nezmenený a išlo o posúdenie odbornej

otázky.

17. Apeloval na to, že po zmene vypracovaného znaleckého posudku si žalobkyňa uplatnila nárok na
sťaženie spoločenského uplatnenia vo výške prevyšujúcej sumu 1498,40 eur, návrhom na zmenu žaloby
zo dňa 11. mája 2016, ktorá bola doručená súdu prvej inštancie dňa 11. mája 2016, a aj keď k uplatneniu

tohto nároku došlo po uplynutí dvojročnej premlčacej lehoty, námietka premlčania vznesená žalovanou
nie je dôvodná, keďže v danej veci došlo v konaní vypracovaným znaleckým posudkom k nezmenenému
skutkovému stavu veci, nakoľko len vychádzal z nesprávne určenej položky stanovenej na základe
lekárskeho posudku, ktorý žalobkyňa nemohla ovplyvniť, keďže mala v čase podania žaloby k dispozícii
len znalecký posudok vypracovaný MUDr. Kazimírom Kuklom s tým, že išlo o odbornú otázku a preto

súd priznal žalobkyni náhradu sťaženia spoločenského uplatnenia v celkovo uplatnenej výške 2.554,40
eur, ktorá zodpovedá 195 bodom pri hodnote jedného bodu vo výške 16,48 eur, po odrátaní sumy 659,20
eur (uvedená žalobkyňou v podaní zo dňa 11.05.2016, ktorú už žalovaná žalobkyni uhradila).

18. Podľa § 563, § 559 ods. 1 a 2 OZ, § 517 ods. 1 a 2 OZ súd prvej inštancie dospel k záveru,

že žalobkyni patria úroky z omeškania, keďže žalovaná sa dostala do omeškania, nakoľko neuhradila
žalobkyni nárok titulom sťaženia spoločenského uplatnenia, ktorý si riadne u žalovanej uplatnila. Výšku
úrokov z omeškania súd stanovil podľa ust. § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. v platnom znení, k
prvému dňu omeškania.

19.Onárokunanáhradutrovkonaniasúdprvejinštancierozhodolvzmysle§262ods.1CSPsodkazom
na § 225 ods. 1 a 2 CSP.20. Dopĺňacím rozsudkom, keďže v zmysle § 212 ods. 1 CSP súd rozhoduje o celej prejednávanej veci,
rozhodol súd prvej inštancie aj o nároku na náhradu trov štátu a vzhľadom na skutočnosť, že žalobkyňa
bola v konaní plne úspešná konštatoval, že trovy spočívajúce v nákladoch znaleckého dokazovania v

určených výškach, ktoré boli uhradené preddávkovo z finančných prostriedkov štátu, znáša žalovaná.

21. Proti rozsudku v zákonnej lehote (včas) podala odvolanie žalovaná. Uplatnila odvolacieho dôvody
podľa ust. § 365 ods. 1 písm. d) CSP, keďže konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok
nesprávne rozhodnutie vo veci (nepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia) a podľa § 365 ods. 1

písm.h)CSPt.j.,žerozhodnutiesúduprvejinštancievychádzaznesprávnehoprávnehoposúdeniaveci.

22. Poukazovala na odôvodnenie zrušujúceho rozhodnutia odvolacím súdom a mala za to, že súd prvej
inštancie v tomto smere nepostupoval, keďže sa konkrétne nevyjadroval k napádaným skutočnostiam a
to so zreteľom aj na porušenie zásady „reformátio in peius“, ktorá patrí medzi základné princípy Civilného
sporového konania (č.l. 16 ods. 3 CSP). Taktiež nesprávne súd prvej inštancie posúdil konanie žalovanej

pri uplatnení námietky premlčania pri novom prejednaní veci ako postup v rozpore s dobrými mravmi a
rovnako nesprávne určil výšku úrokov z omeškania.

23. Nepreskúmateľnosť rozsudku súdu prvej inštancie konkrétne žalovaná odvodzovala od
nedostatočného posúdenia konania žalovanej pri uplatnení námietky premlčania ako postupu v rozpore

s dobrými mravmi.

24. Čo sa týka vznesenej námietky premlčania rozsudok neobsahuje konkrétne odôvodnenie, keďže mal
osobitne vyhodnotiť čas nároku vo výške 1.498,40 eur so zreteľom na vznesenú námietku premlčania,
pričom tento nárok bol uplatnený z hľadiska premlčania včas, oproti časti nároku vo výške 1.056,- eur,

nakoľko k navýšeniu preukázateľne došlo až po uplynutí premlčacej lehoty, čím je rozsudok zmätočný
a nepreskúmateľný. Rovnako súd neodôvodnil výnimočnú intenzitu významného zásahu do právnej
istoty, akým je odopretie práva uplatniť námietku premlčania s odkazom aj na rozpor s dobrými mravmi.
Mala za to, že súd prvej inštancie nesprávne ,nedôsledne, rovnako nejasne a neurčito uzavrel, že
žalobkyňa nezavinila márne uplynutie premlčacej doby a preto by bol pre ňu zánik uplatňovaného

nároku v dôsledku uplynutia premlčacej doby neprimerane tvrdým postihom, v porovnaní s rozsahom a
charakterom ňou uplatňovaného práva - poškodenie jej zdravia zavinením tretej osoby a to v kontexte
posúdenia odborných otázok, na ktorých posúdenie je potrebné znalecké dokazovanie, keďže spornou
bola len výška uplatneného nároku. Mala za to, že ňou vznesená námietka je preto dôvodne uplatnená.

25. Následne sa konkrétne žalovaná vyjadrovala k namietaným bodom napadnutého rozsudku a ako
prvé s poukazom na čl. 16 ods. 3 CSP konštatovala, že odvolací súd zrušil prvotný rozsudok na
základe dôvodne podaného odvolania žalovanej a preto nemohol súd prvej inštancie opätovne po
zrušení rozsudok prejednať v celom rozsahu ale len v zrušenej časti, z dôvodu odvolania žalovanej.

26. Zároveň žalovaná uviedla, že súd prvej inštancie nesprávne priznal žalobkyni úrok z omeškania
vo výške 8,05 % ročne, keďže správna výška úrokov z omeškania v občianskoprávnych vzťahoch za
obdobie od 12.01.2015 má byť 5,05 %. Navrhovala, aby odvolací súd zmenil napadnutý rozsudok tak,
že žalobu zamietne.

27. Žalobkyňa vo vyjadrení k odvolaniu žalovanej mala za to, že vo veci nie sú naplnené uplatnené
odvolacie dôvody. Navrhovala rozsudok potvrdiť ako vecne správny s apelom na to, že predmetom
konania bol nárok žalobkyne z titulu náhrady škody - sťaženie spoločenského uplatnenia, pričom
súd zaviazal žalovanú zaplatiť žalobkyni náhradu škody na základe lekárskeho posudku súdom
ustanoveného znalca MUDr. Petra Valdmana č. 008/16 s tým, že medzi stranami sporu nebola sporná

oprávnenosť nároku, sporná bola len výška a až po oboznámení sa s obsahom znaleckého posudku
vypracovaného v súdom konaní, mohla žalobkyňa správne ustáliť výšku uplatňovaného nároku, čo
vyžaduje odborné znalosti. Preto žalovaná nedôvodne vzniesla námietku premlčania s tým, že časť
nároku pôvodne uplatneného žalobkyňou žalovaná v priebehu konania aj uznala. Mala za to, že súd
prvej inštancie na daný skutkový stav správne aplikoval ust. § 3 ods. 1 OZ s použitím princípu čl. 3 CSP.

Uplatnila si nárok na náhradu trov odvolacieho konania a navrhovala rozsudok potvrdiť.

28. Žalovaná vo vyjadrení k vyjadreniu žalobkyne zotrvala na uplatnených odvolacích dôvodov, ako aj
podaných argumentov.29. Žalobkyňa v podanom vyjadrení k vyjadreniu žalovanej apelovala na to, že uplatnené odvolacie
dôvody nie sú vo veci dané, keďže súd prvej inštancie vykonal vo veci rozsiahle dokazovanie, dôkazy

vyhodnotil v zmysle ust. § 191 ods. 1 CSP, ktoré správne odôvodnil v zmysle § 220 ods. 2 CSP a preto
navrhovala rozsudok potvrdiť ako vecne správny.

30. Žalovaná sa k tomuto vyjadreniu žalobkyne už nevyjadrila.

31. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací (§ 34 CSP) účinného od 01.07.2016, ďalej len „CSP“),
prejednal odvolanie žalovanej ako podané včas a oprávnenou osobou proti rozhodnutiu, proti ktorému
je odvolanie prípustné, bez nariadenia pojednávania v zmysle § 385 ods. 1 CSP a contrario v rozsahu
vyplývajúcom z ust. § 379 a § 380 ods. 1, 2 CSP, z hľadiska uplatnených odvolacích dôvodov podľa §
365 ods. 1 písm. d) a h) CSP a dospel k záveru, že odvolanie žalovanej okrem určenia výšky úrokov
z omeškania v časti zaplatenia príslušenstva, nie je dôvodné, keďže v ostatnej časti je rozsudok vecne

správny.

32. Žalovaná uplatnila odvolacie dôvody v zmysle § 365 ods. 1 písm. d) a h) CSP.

33. Odvolací dôvod podľa ust. § 365 ods. 1 písm. d) CSP t.j., že konanie má inú vadu, ktorá

mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, je vymedzený inou vadou konania danou
aj nepreskúmateľnosťou napadnutého rozsudku, čo konštatoval aj Najvyšší súd SR v Stanovisku
občianskoprávneho kolégia zo dňa 03.12.2015 uverejnenom v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu SR
a súdov Slovenskej republiky 1/2016.

34. Podľa § 220 ods. 2 CSP v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké
skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril
žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné
skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré
dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté

dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby
odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

35. Odvolací súd uvádza, že napadnutý rozsudok obsahuje úplné a výstižné odôvodnenie, keďže

v odôvodnení napadnutého rozsudku sú jasne a zrozumiteľne dané odpovede na všetky právne a
skutkovorelevantnéotázkysúvisiacespredmetomsúdnejochrany,odôvodnenienapadnutéhorozsudku
má náležitosti vyžadované ust. § 220 ods. 2 CSP a to aj čo sa týka vznesenej námietky premlčania,
ktorá bola zo strany žalovanej v tomto konaní vznesená v rozpore s dobrými mravmi (viď body 56. až 59.
odôvodnenia napadnutého rozsudku, s ktorým sa v zmysle § 387 ods. 2 CSP odvolací súd stotožňuje)

a to so zreteľom na skutočnosť, že nedošlo vo veci, po súdom nariadenom znaleckom dokazovaní a
vypracovaní znaleckého posudku MUDr. Petrom Valdmanom č. 008/16, z dôvodu sporných znaleckých
posudkov predložených stranami sporu, k zmene skutkového stavu vo veci, ale len k zmene očíslovania
položky hodnotenia sťaženia spoločenského uplatnenia ,zmene výšky bodového ohodnotenia, čo
jednoznačne s poukazom na odbornú otázku, nemohla zaviniť žalovaná a preto jednoznačne nemôže

jej byť kladené za vinu, že v súdnom konaní, na základe súdom nariadeného znaleckého posudku, došlo
k zmene vyčíslenia bodového ohodnotenia jej nároku na náhradu sťaženia spoločenského uplatnenia
titulom náhrady škody, keďže vychádza z nezmeneného skutkového stavu veci.

36. Preto, čo sa týka znesenej námietky premlčania a jej rozporu s dobrými mravmi, v časti navýšenia

pôvodne uplatnenej výšky sťaženia spoločenského uplatnenia o sumu 1.056,- eur, oproti pôvodne
uplatnenej výške 1.498,40 eur, z ktorej zaplatím v priebehu konania žalovaná aj súhlasila, je rozsudok
v celom rozsahu preskúmateľný , zodpovedajúci zákonným predpokladom v zmysle § 220 ods. 2 CSP,
a taktiež vecne správny, nakoľko na rozsudok a jeho odôvodnenie treba hľadieť ako celok. Vzhľadom k
hore uvedeným skutočnostiam tak žalovaná nedôvodne uplatnila odvolací dôvod v zmysle § 365 ods.

1 písm. d) CSP.

37. Nesprávnym právnym posúdením veci v zmysle ust. § 365 ods. 1 písm. h) CSP je omyl súdu
pri aplikácii práva na zistený skutkový stav (skutkové zistenie), pričom o mylnú aplikáciu právnychpredpisovide,akpoužilinýprávnypredpis,nežktorýmalsprávnepoužiťaleboaplikovalsprávnypredpis,
ale nesprávne ho vyložil, prípadne ho na daný skutkový stav inak nesprávne aplikoval (z podradenia
skutkového stavu pod právnu normu vyvodil nesprávne právne závery o právach a povinnostiach strán

sporu).

38. Odvolací súd taktiež konštatuje, že rozhodnutiu súdu prvej inštancie nemožno vytknúť nesprávne
vyhodnotenie skutkového stavu so zreteľom na následné právne posúdenie vo veci, nakoľko súd
prvej inštancie zo zisteného skutkového stavu, a to z hľadiska vyhodnotenia sporných a nesporných

skutočností, vykonané dôkazy vyhodnotil v zmysle procesných ustanovení o vyhodnotení dôkazov,
účinných v čase rozhodnutia súdu, pričom dospel k správnym skutkovým zisteniam, z ktorých vyvodil aj
správny právny názor s tým, že rozsudok aj náležite odôvodnil vo všetkých smeroch a svojím procesným
postupom neznemožnil žalovanej uskutočňovať jej patriace procesné práva v takej miere, aby došlo
k porušeniu práva na spravodlivý proces, keďže vo veci správne aplikoval správne právne predpisy,
a to aj čo sa týka vznesenej námietky premlčania s odkazom na ust. § 3 OZ a citované rozhodnutia

Najvyššieho súdu ČR z 31.08.2004 sp.zn. 25Cdo/2648/2003, 32Odo/174/2005 s apelom na správne
použitie princípu článku 3 Civilného sporového poriadku a preto odvolací súd s odkazom na ust. § 387
ods. 2 CSP v tomto smere odkazuje na správne odôvodnenie napadnutého rozsudku.

39. Odvolací súd v prípade správneho záveru súdu prvej inštancie k vznesenej námietky a jej rozporu

s dobrými mravmi len dopĺňa:

40. Uplatnenie námietky premlčania sa prieči dobrým mravom v tých výnimočných prípadoch, v ktorých
je výrazom zneužitia tohto práva na úkor účastníka, ktorý márne uplynutie premlčacej doby nezavinil.
Ustanovenie § 3 ods. l OZ je všeobecným ustanovením hmotnoprávnej povahy, ktoré dáva súdu

možnosť posúdiť, či výkon subjektívneho práva je v súlade s dobrými mravmi a v prípade, ak to
tak nie je, požadovanú ochranu odoprieť. Postup podľa uvedeného ustanovenia má miesto iba v
ojedinelých a vo výnimočných prípadoch, a to vtedy, ak vznesenie námietky premlčania je výrazom
zneužitia práva v neprospech toho účastníka, ktorý márne uplynutie premlčacej doby nezavinil a voči
ktorému by nepriznanie jeho nároku súdom v dôsledku uplynutia premlčacej doby bolo neprimerane

tvrdým postihom v porovnaní s rozsahom a charakterom uplatňovaného práva a dôvodmi, pre ktoré
svoje právo včas neuplatnil, (prípadne, kedy k výkonu práva založeného zákonom dochádza z iných
dôvodov, než je dosiahnutie hospodárskych cieľov), či uspokojenia iných potrieb, kedy hlavnou alebo
aspoň prevažujúcou motiváciou je úmysel poškodiť, či znevýhodniť povinnú osobu (tzv. šikanózny
výkon práva). Tieto okolnosti musia byť naplnené v takej výnimočnej intenzite, aby bol odôvodnený

tak významný zásah do princípu právnej istoty, akým je odopretie práva uplatniť námietku premlčania.
Preto pre odopretie účinkov vznesenej námietky premlčania z dôvodu ich rozporov s dobrými mravmi
sú rozhodujúce individuálne okolnosti, za ktorých bola námietka premlčania uplatnená ( viď rozsudok
Najvyššieho súdu sp. zn. 3Cdo 441/2013 zo dňa 31. marca 2016 ).

41. Z uznesenia Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 176/2011 zo dňa 20. apríla 2011 zase vyplýva , že
vo všeobecnosti nie je vylúčené, aby vznesenie námietky premlčania žalovaným mohlo byť považované
za konanie, ktoré je v rozpore s dobrými mravmi, pretože výkon žiadneho práva nesmie byť v rozpore s
dobrými mravmi. O takýto prípad však môže ísť iba výnimočne. V rozpore s dobrými mravmi môže byť
však len taký výkon práva strany konania v občianskom súdnom konaní, ktorý je výrazom zneužitia tohto

práva na úkor druhej strany konania, pričom vo vzťahu k vznesenej námietke premlčania môže o takýto
prípad ísť len vtedy, ak druhá strana konania márne uplynutie premlčacej doby nezavinila a voči nemu by
za tejto situácie priznanie účinkov premlčania bolo neprimerane tvrdým postihom. Pre posúdenie tejto
primeranosti je potrebné vychádzať z konkrétnych okolností prípadu, najmä vziať do úvahy charakter
uplatneného práva, jeho rozsah a dôvody, pre ktoré právo nebolo uplatnené pred uplynutím premlčacej

doby.

42. Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 542/2013 zo dňa 23. septembra 2013 apeluje na to,
že uplatnenie námietky premlčania je vo všeobecnosti potrebné považovať za výkon práva v súlade s
dobrými mravmi. Ak strana konania, voči ktorému sa táto námietka uplatnila, chce vylúčiť účinky tejto

námietky pre rozpor s dobrými mravmi, mal by v zásade tento rozpor v konaní uplatniť a tento rozpor
aj náležite preukázať. Pokiaľ ide o argumentáciu sťažovateľov, že námietku rozporu s dobrými
mravmi podľa § 3 ods. 1 OZ mal vyhodnotiť krajský súd v odvolacom konaní bez ohľadu na to, či
druhá strana takýto rozpor výslovne namieta, ústavný súd konštatuje, že tento argument nie jeneopodstatnený. Námietku premlčania by bolo možné vyhodnotiť ako rozpornú s dobrými mravmi. S
prihliadnutím na ďalšie relevantné okolnosti tohto prípadu podľa názoru ústavného súdu však toto
pochybenie nedosahuje takú intenzitu, aby bolo spôsobilé zasiahnuť do označených práv sťažovateľov

materiálnym spôsobom.

43. Z vyššie uvedeného je zrejmé, že uvedená judikatúra dovolacieho, ako aj ústavného súdu, v otázke
premlčania a dobrých mravov je v zásade ustálená v tom, že nevylučuje, že vznesenie námietky
premlčania by mohlo byť v rozpore s dobrými mravmi, avšak vždy musí ísť o veľmi výnimočné

prípady, v ktorých je výrazom zneužitia tohto práva na úkor strany, ktorá márne uplynutie premlčacej
doby nezavinila. Postup podľa § 3 ods. 1 OZ má miesto iba v ojedinelých a vo výnimočných prípadoch,
keď voči strane konania by nepriznanie jej nároku súdom v dôsledku uplynutia premlčacej doby bolo
neprimerane tvrdým postihom v porovnaní s rozsahom a charakterom uplatňovaného práva a dôvodmi,
pre ktoré svoje právo včas neuplatnil, prípadne kedy k výkonu práva založeného zákonom dochádza
z iných dôvodov, než je dosiahnutie hospodárskych cieľov, či uspokojenia iných potrieb, kedy hlavnou

alebo aspoň prevažujúcou motiváciou je úmysel poškodiť, či znevýhodniť povinnú osobu (tzv. šikanózny
výkon práva). Tieto okolnosti musia byť naplnené v takej výnimočnej intenzite, aby bol odôvodnený tak
významný zásah do princípu právnej istoty, akým je odopretie práva uplatniť námietku premlčania. V
tomto smere je potrebné poukázať aj na jednu zo Základných zásad súkromného práva - vigilantibus
iura scripta sunt - právo patrí bdelým. Preto je potrebné pri skúmaní otázky, či je vznesenie námietky

premlčania v rozpore s dobrými mravmi skúmať, či strana konania, ktorá sa dovoláva rozporu s dobrými
mravmi v súlade s § 3 ods. l OZ, postupovala s dostatočnou mierou starostlivosti a opatrnosti práve
v súlade so zásadou -vigilantibus iura, ktorá predpokladá, že každý zodpovedá za náležitú mieru
predvídavosti a opatrnosti nielen pri vzniku právneho vzťahu, ale aj pri uplatňovaní svojich práv a
výkone svojich práv a povinností z neho vyplývajúcich. Preto pre odopretie účinkov vznesenej námietky

premlčania z dôvodu ich rozporov s dobrými mravmi sú rozhodujúce individuálne okolnosti, za ktorých
bola námietka premlčania uplatnená.

44. Keďže žalovaná nezavinila ,že jej nesporný nárok sa v priebehu konania súdom nariadeným
znaleckým posudkom zmenil v určení položky ako aj výšky, pričom išlo o odbornú otázku s tým , že

základ nároku ostal nezmenený , vychádzajúc zo základných princípov právnej istoty, spravodlivosti,
hospodárnosti konania, je námietka premlčania vznesená žalovaniu v konaní v rozpore s dobrými
mravmi, tak ako to aj správne konštatoval súd prvej inštancie( 387 ods.2 CSP).

45. Rovnako odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie procesne nepochybil v neaplikovaní zásady
zákazu „reformatio in peius“, ktorá patrí medzi základné princípy civilného sporového konania, v znení
ktorého v konaní o opravnom prostriedku a v ďalšom konaní nemôže byť rozhodnuté nepriaznivejšie
pre stranu, ktorá opravný prostriedok podala a to s odkazom na to, že proti rozsudku Okresného súdu

Rožňava č.k. 6C/317/2015 - 122 zo dňa 20.09.2016 podali obe strany sporu odvolanie (viď uznesenie
Krajského súdu v Košiciach pod sp.zn. 3Co/91/2017 zo dňa 15.03.2018) a preto odvolací súd zrušil
rozsudok v celom rozsahu a v celom rozsahu vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie, čím predmetom konania bolo zaplatenie sumy v celom rozsahu vo výške 2.554,40 eur s
príslušenstvom. V kontexte tohto odôvodnenia je tak odvolacia námietka odvolateľky v tomto smere

právne irelevantná.

46. Vzhľadom k hore uvedeným skutočnostiam odvolací súd v zmysle § 387 ods. 1 CSP s odkazom
na ods. 2 CSP potvrdil rozsudok v spojení s dopĺňacím rozsudkom v časti výroku pod č. I., čo sa týka
zaplatenia sumy 2.554,40 eur v lehote do 3 dní od právoplatnosti rozsudku, ako aj vo výroku o nároku

na náhradu trov konania a trov štátu pod č. II. a III., keďže aj tieto výroku sú vecne správne.

47. Odvolací súd zmenil rozsudok v spojení s dopĺňacím rozsudkom v časti výroku pod č. I. o zaplatení
príslušenstva - vo výške úrokov z omeškania tak, že žalovaná je povinná zaplatiť žalobkyni úrok z
omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 2.554,- eur od 12.01.2015 do zaplatenia, v lehote do 3

dní od právoplatnosti rozsudku v zmysle § 388 CSP a § 379 CSP, keďže v tejto časti napadnutého
rozsudku neboli splnené podmienky na potvrdenie, ani na zrušenie napadnutého rozsudku, nakoľko
dňa 12.01.2015 bola aktuálna sadzba zákonných úrokov z omeškania vo výške 5,05 % nie 8,05 % s
odkazom na právne posúdenie veci tak, ako to ďalej správne učinil aj súd prvej inštancie v zmysle § 517ods. 2 OZ v spojení s § 3 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú
niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka.

48. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 CSP v
spojení s § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP. Žalobkyňa bola v odvolacom konaní prevažne úspešná a
z tohto dôvodu má proti neúspešnej žalovanej nárok na náhradu trov odvolacieho konania s tým, že
o výške priznaného plného nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie
s odkazom na ust. § 262 ods. 2 CSP.

49. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2
posledná veta CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1,2 CSP).V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).