Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, January 30, 2020

Súd: Okresný súd Lučenec
Spisová značka: 5Pc/13/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6619204443
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 01. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lucia Šupenová

ECLI: ECLI:SK:OSLC:2020:6619204443.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Lučenec, sudcom JUDr. Luciou Šupenovou, vo veci navrhovateľa: maloletá H. E.Š., nar.

XX.XX.XXXX, zastúpená kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Lučenec proti
odporcom : 1/U. E.R., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom: J. X, XXX XX J., štátny občan SR, 2/Š. E., nar.
XX.XX.XXXX, trvale bytom: Q. Ž. K. Z., XXX XX Ž.H. K. Z., štátny občan SR, o návrhu na prípustnosť
zapretia otcovstva, takto

r o z h o d o l :

I. Súd p r i p ú š ť a zapretie otcovstva, ktoré svedčí Š. E., K.. XX.XX.XXXX voči maloletému dieťaťu H.
E., K.. XX.XX.XXXX a u r č u j e, že zapretie otcovstva po uplynutí zákonnej lehoty na zapretie rodičom
dieťaťa je v záujme maloletej H. E.R..

II. Navrhovateľovi sa nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1.Maloletá navrhovateľka, zastúpená kolíznym opatrovníkom sa podaným návrhom doručeným súdu
dňa 03.10.2019 domáhala vyslovenia prípustnosti zapretia otcovstva z dôvodu, že
Š. E., K.. XX.XX.XXXX, ktorý je ako jej otec uvedený v rodnom liste, nie je jej biologickým otcom, ale
X. R., K.. XX.XX.XXXX, čo potvrdila aj matka maloletej. Nakoľko je v záujme maloletého dieťaťa, aby v
rodnom liste bol uvedený biologický otec maloletého, žiada navrhovateľ súd, aby rozhodol o prípustnosti
zapretia otcovstva, ktoré svedčí Š.I. E., K.. XX.XX.XXXX voči maloletému a určil, že zapretie otcovstva

po uplynutí zákonnej lehoty na zapretie rodičom dieťaťa je v záujme maloletej.

2.Kolízny opatrovník prešetril pomery v domácnosti maloletého dieťaťa, o čom súdu podal správu zo
dňa 24.01.2020. Z doručenej správy vyplýva, že matka maloletej žije v spoločnej domácnosti
so svojim druhom X. R., ktorého označila za biologického otca maloletého dieťaťa. Matka maloletej žije
s X. R. v spoločnej domácnosti približne osem rokov v rodinnom dome, ktorý je vo vlastníctve otca jej
druha. Počas šetrenia bol prítomný aj označený biologický otec X. R., ktorý sa k otcovstvu priznáva, na

základe čoho chce byť, ako sa vyjadril zapísaný v rodnom liste maloletej H. E..

3.Súd vo veci konal a rozhodol na pojednávaní dňa 30.01.2020, ktorého sa nezúčastnil otec maloletej
Š. E.. Zo správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Banská Štiavnica, pracovisko Žiar nad Hronom
zo dňa 28.01.2020, doručenej tunajšiemu súdu dňa 29.01.2020 eklatantne vyplýva, že pracovníci úradu
informovali matričného otca o termíne pojednávania, ten ale uviedol, že sa pojednávania nezúčastní z
dôvodunedostatkufinančnýchprostriedkov.Zároveňskonštatoval,ženiejebiologickýmotcommaloletej

H.. V čase keď sa maloletá narodila boli ešte s jej matkou manželmi, pričom s ňou nežije už osem rokov.
S maloletou sa vôbec nestretáva.4.Súd v predmetnej veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom spisu, a to najmä
návrhom na určenie prípustnosti zapretia otcovstva, rodným listom maloletej, správami z prešetrenia
pomerov, Rozsudkom Okresného súdu Žiar nad Hronom, č.k. XXP/XX/XXXX-XXX

zo dňa 17.07.2018.

5.Z rodného listu maloletej H. E.Y., má súd za preukázané, že maloletá sa narodila dňa XX.XX.XXXX
matke U. E., nar. XX.XX.XXXX, pričom ako otec dieťaťa je v rodnom liste zapísaný Š. E., nar.
XX.XX.XXXX (č.l. 36 spisu).

6.Rozsudkom Okresného súdu Žiar nad Hronom č.k. XXP/XX/XXXX - XXX zo dňa 17.07.2018, ktorý
nadobudol právoplatnosť dňa 14.08.2018 bolo manželstvo U. E., nar. XX.XX.XXXX a Š. E., nar.
XX.XX.XXXX rozvedené (č.l. 39 spisu).

7.Konanie o prípustnosti zapretia otcovstva sa spravuje ustanoveniami zákona č. 161/2015 Z.z.

Civilného mimosporového poriadku ( ďalej len „CMP“ ) a podporne v zmysle ustanovenia §
2 ods. 1 CMP ustanoveniami zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku ( ďalej len „CSP“ ).

8.Podľa § 85 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z.z. Zákona o rodine v znení neskorších predpisov ( ďalej len
Zákon o rodine ), ak sa narodí dieťa v čase od uzavretia manželstva do uplynutia trojstého

dňa po zániku manželstva alebo po jeho vyhlásení za neplatné, považuje sa za otca manžel matky.

9.Podľa § 86 ods. 1 Zákona o rodine, manžel môže do troch rokov odo dňa, keď sa dozvedel o
skutočnostiach dôvodne spochybňujúcich, že je otcom dieťaťa, ktoré sa narodilo jeho manželke, zaprieť
na súde, že je jeho otcom.

10.Podľa § 88 ods. 2 Zákona o rodine, aj matka môže do troch rokov od narodenia dieťaťa zaprieť, že
otcom dieťaťa je jej manžel. Ustanovenia o práve na zapretie otcovstva manželom matky dieťaťa sa
použijú primerane.

11.Podľa § 96 ods. 1 Zákona o rodine, ak je to potrebné v záujme dieťaťa a ak uplynula rodičom dieťaťa
lehota ustanovená na zapretie otcovstva, môže súd na návrh dieťaťa rozhodnúť o prípustnosti zapretia
otcovstva. V tomto konaní musí byť maloleté dieťa zastúpené kolíznym opatrovníkom.

12.Podľa § 96 ods. 2 Zákona o rodine, ak súd rozhodne tak, že návrhu podanému podľa odseku 1

vyhovie, a určí, že zapretie otcovstva po uplynutí zákonnej lehoty je v záujme dieťaťa, môže dieťa po
právoplatnosti tohto rozhodnutia podať návrh na zapretie otcovstva.

13.V zmysle Čl. 7 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa, má každé dieťa od narodenia právo na
meno, právo na štátnu príslušnosť, a pokiaľ je to možné právo poznať svojich rodičov a právo na ich

starostlivosť.

14.Z vykonaného dokazovania, ako aj z vyššie citovaných zákonných ustanovení má súd za
to, že v danom prípade prichádza do úvahy aktívna legitimácia dieťaťa, a to najprv požiadať všeobecný
súd o rozhodnutie o prípustnosti zapretia otcovstva a v prípade kladného rozhodnutia súdu, následne

podať návrh na zapretie otcovstva. Táto zákonná legitimácia dieťaťa je však viazaná na podmienku, že
rodičom dieťaťa už uplynula zákonná lehota, v ktorej boli oni legitimovaní otcovstvo zaprieť.
Hoc est, že do uplynutia zákonnej lehoty rodičov dieťaťa, nie je dieťa aktívne legitimované podať návrh
na začatie konania podľa § 96 Zákona o rodine. Vzhľadom na to, že v danom prípade už uplynula
rodičom zapísaným v rodnom liste zákonná lehota na zapretie otcovstva a je v záujme maloletého

dieťaťa, aby malo v rodnom liste zapísaného svojho biologického otca, súd vyslovil prípustnosť zapretia
otcovstva, nakoľko z vykonaného dokazovania je zrejmé, že muž uvedený v rodnom liste dieťaťa, nie
je jeho biologickým otcom.

15.Podľa § 108 ods. 4 CMP, účastníkom konania o prípustnosti podania návrhu na zapretie otcovstva

dieťaťom je len dieťa.

16.Otrováchkonaniachsúdrozhodolpodľa§52CMPpodľaktorého,žiaden zúčastníkovnemá
nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak. Keďže v zmysle vyššie citovanéhozákonného ustanovenia je v konaní o prípustnosti podania návrhu na zapretie otcovstva účastníkom
konania len navrhovateľ ( teda maloleté dieťa ), súd navrhovateľovi náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

P o u č e n i e: Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na
Okresný súd Lučenec. Odvolanie môže podať účastník, v neprospech ktorého bolo rozhodnutie vydané.
O odvolaní rozhodne Krajský súd Banská Bystrica.

Odvolanie je potrebné predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis
zostal na súde, a aby každá strana sporu dostala jeden rovnopis odvolania. Ak strana sporu nepredloží

potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jej trovy.

Podľa § 2 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku, na konanie podľa tohto zákona sa použijú
ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa § 358 Civilného sporového poriadku, odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je
prípustné.

Podľa § 359 Civilného sporového poriadku, odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo
rozhodnutie vydané.

Podľa § 363 Civilného sporového poriadku, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania
uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne ( odvolacie dôvody ) a čoho sa odvolateľ domáha ( odvolací návrh ).

Podľa § 364 Civilného sporového poriadku rozsah v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 Civilného sporového poriadku, odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a/ neboli splnené procesné podmienky,

b/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e/ súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f/ súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g/ zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h/ rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 Civilného sporového poriadku, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno
odôvodniťajtým,žeprávoplatnéuzneseniesúduprvejinštancie,ktorépredchádzalorozhodnutiuvoveci
samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 62 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku, odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej

inštancie nesprávne, alebo neúplne zistil skutočný stav veci.

Podľa § 62 ods. 2 Civilného mimosporového poriadku, odvolacie dôvody možno meniť a
dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.

Podľa § 63 Civilného mimosporového poriadku, v odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové
tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy.

Podľa § 64 Civilného mimosporového poriadku, zmena návrhu na začatie konania je v
odvolacom konaní prípustná.Podľa § 65 CMP odvolací súd nie je viazaný rozsahom odvolania vo veciach, v ktorých možno začať
konanie aj bez návrhu.

Podľa § 66 CMP odvolací súd nie je odvolacími dôvodmi viazaný.

Podľa § 67 CMP na vady konania pred súdom prvej inštancie prihliada odvolací súd, len ak mali za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci.