Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia, Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, October 23, 2018

Súd: Okresný súd Dunajská Streda
Spisová značka: 5C/16/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2214222818
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 10. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Jačeková Sziegel

ECLI: ECLI:SK:OSDS:2018:2214222818.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Dunajská Streda v konaní pred sudkyňou JUDr. Máriou Jačekovou Sziegel v právnej veci

žalobcu: W. A. B., P..B.., S. XX, XXX XX Ž., J.: XXXXXXXX, zast. SEDLAČKO & PARTNERS, s.r.o.,
Štefánikova č. 8, 811 05 Bratislava, IČO : 36 853 186, proti žalovanému : Š. M., N.. XX.XX.R., A. K. K.
XX, K. K., o zaplatenie istiny 3136,58 € s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je p o v i n n ýzaplatiť žalobcovi istinu 309,39 € s úrokom z omeškania 8,75% ročne zo
sumy 309,39 € od 1.10.2014 až do zaplatenia, a úrok z omeškania za čas od 16.08.2011 do 30.09.2014
v sume 719,68 €.

II. V časti nároku na zaplatenie riadneho úroku vo výške 846,-€ a úroku vo výške 13,90 % ročne zo
sumy 3136,58 € od 1.10.2014 až do zaplatenia a v časti nároku na zaplatenie sumy 119,51 € s úrokom
z omeškania 5,05% ročne zo sumy 119,51 € od 1.10.2014 až do zaplatenia sa žaloba zamieta.

III. Žalobcovi sa priznáva nárok na náhradu trov konania vo výške 100%.

IV. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku v
samostatnom uznesení.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 17.12.2014 domáhal zaplatenia pohľadávky, 3136,58 €
na tom skutkovom základe, že medzi účastníkmi konania - žalobcom ako veriteľom a žalovaným ako
dlžníkom bola dňa 12.02.2010 uzavretá úverová zmluva v zmysle § 497 a ďalšie Obchodného zákona
pod číslom XXXXXX, súčasťou ktorej sa stali aj úverové podmienky platné u žalobcu, na základe ktorej
poskytol žalobca žalovanému úver vo výške 4000,-€, ktoré sa zaviazal splácať v zmysle čl. VI ods.1
zmluvy o úvere a podmienok úveru do 15.02.2015 po 93,27€ vždy k 15.dňu príslušnému kalendárnemu

mesiacu. Žalovaný mal porušiť podmienky zmluvy, neplatením splátok riadne a včas, v dôsledku čoho
mu mal vzniknúť nedoplatok ku dňu 30.09.2015 v sume 4.711,10 €. Súčasne s uplatnenou istinou žiadal
priznať dojednané úroky 13,90 % ročne zo sumy 3136,58 euro s poukazom na článok VI ods. 1 zmluvy
o úvere a v súlade s článkom VI ods. 2 zmluvy o úvere, priznať úrok z omeškania vo výške 8,75%
ročne. Súčasne žiadal priznať sumu 119,51 euro pozostávajúci z istiny 119,02 euro a úroku 0,49 euro,
odvolávajúc sa na program služieb a dojednaný dňa 21.6.2005 pod číslom XXXXXXXXXX/XXXX.

2. Žalobca na výzvu súdu zo dňa 12.02.2015, za účelom doplnenie návrhu o spôsobe vyčíslenia výšky
uplatnenej istiny 3136,58 eura a upozornený na skutočnosť, že predložená zmluva nespĺňa podmienky
požadované zákonom o spotrebiteľských úveroch v platnom v čase uzavretia zmluvy . Žalobca vo
svojej odpovedi doručenej súdu 13.3.2015 doložil identifikáciu prehľadu obratov, z ktorého vyplynulo, žežalovaný uhradil z poskytnutého úveru iba 17 splátok spolu 863,42 euro, a to v období od 12.2.2010 do
15.8.2011. Uplatnená istina predstavuje rozdiel poskytnutej istiny 4000,-€, plnenia zo strany žalovaného.
K vyhláseniu predčasnej splatnosti úveru došlo po omeškaní sa žalovaného so zaplatením šiestich

splátok po sebe nasledujúcich od augusta 2011 do januára 2012. Pre splnenie náležitosti zmluvy § 4
ods. 2 písm. i/ zákona o spotrebiteľských úveroch poukázal na dojednanie obsiahnuté v podmienkach
úveru, ktoré predstavujú neoddeliteľnú súčasť zmluvy o úvere, v ktorej bola bližšie špecifikovaná výška,
počet a platobný deň splátok. Súčasne tvrdil, že zákon o spotrebiteľských úverov neobsahuje žiadne
ustanovenie, ktoré by požadovalo splátkový kalendár k poskytnutému úveru. Zmluvu o úvere považoval

za uzavretú so všetkými náležitosťami požadovanými zákonom.

3. Rozsudkom tunajšieho súdu dňa 02.10.2015 bolo vyhovené časti nároku čo do istiny 2.827,19€ s
úrokom z omeškania 5,05% ročne z dlžnej sumy od 01.10.2014 až do zaplatenia, čo do zvyšku istiny,
časti úroku z omeškania a riadneho úroku z úveru, po zosplatnení bola žaloba zamietnutá. Súčasne
súd vyslovil neprijateľnosť zmluvných podmienok podľa článku IV. Bod1, a 2 obchodných podmienok

platných u veriteľa. Po odvolaní sa žalobcu proti výroku rozsudku v zamietajúcej časti a výroku,
ktorým súd vyslovil neprijateľnosť zmluvných podmienok, bol rozsudok uznesením odvolacieho súdu
zo dňa22.11.2017 č.k. XXCo/XXX/XXXX-XXX, rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej zamietajúcej
zrušený a vrátený na ďalšie konanie, súčasne boli zrušené výroky, ktorými súd vyslovil neprijateľnosť
niektorých zmluvných podmienok dojednaných v spotrebiteľskej zmluve, v dôsledku prijatia nového

procesného kódexu, ktorým bolo zavedené osobitné konanie o abstraktnej kontrole v spotrebiteľských
zmluvách (§ 301 CSP a nasl., keď konštatoval, že súd prvej inštancie správne aplikoval ustanovenia
zákona o spotrebiteľských zmluvách na daný vzťah, keď nebol naplnený zákonný postup podľa § 153
ods.3 a 4 vtedy platného O.s.p, aby dal možnosť sa vyjadriť stranám sporu k možnému posúdeniu
neprijateľných podmienok v zmluve., čím odňal možnosť konať pred súdom. Výrok rozsudku v časti

v ktorej súd žalobe vyhovel nadobudol právoplatnosť ku dňu 17.11.2015, ktorý nebol napadnutý
odvolaním, preto správnosť výroku odvolací súd neskúmal. Vo zvyšku považoval za nedostatočne
zdôvodnené, čo do výpočtu výšky uhradených splátok úveru, a tým nemožnosť posúdenia správnosti
výpočtu odvolacím súdom. Rovnako považovala za nedostatočne zdôvodnenú zamietnutú časť žaloby
čo do sumy 1.574,52€ ako úroku z omeškania, kde súd nebol dôsledný, keď sa nesnažil odstrániť

nejasnosť v tejto časti žaloby. Absentovalo odôvodnenie zamietnutej časti nároku na zaplatenie istiny
119,02 € nákladov vniknutých s vedením účtu, zriadeného súčasne so zmluvou o úvere.

4. Vo veci bolo vykonané dokazovanie vypočutím splnomocnenej zástupkyne žalobcu, žalovaného,
oboznámením sa s listinnými dôkazmi , zmluvou o spotrebiteľskom úvere číslo XXXXXX, podmienky

úveru, výpisu z účtu žalovaného o poskytnutí úveru, vyhlásenie predčasnej splatnosti úveru zo dňa
26.1.2012, vyčíslenie pohľadávky ku dňu 30.9.2014, zmluvy o bežnom účte žalovaného zo dňa
21.06.2005, výpis z účtu o stave k 31.8.2014, úrokové sadzby, prehľad obratov na úverovom účte
žalovaného, vyhlásenie predčasnej splatnosti zo dňa 26.01.2012, prvá upomienka zo dňa 25.08.2011,
druhá upomienka zo dňa 4. 9. 2011, potvrdenie o zárobku žalovaného , potvrdenia o výdavkoch

žalovaného, platobný doklad SIPO, ústrižok poštovej poukážky zo dňa 24.06.2015 adresované školskej
jedálni v K. K., platba satelitného príjmu, platba elektriny na základe, ktorých dôkazov súd ustálil
nasledovný skutkový stav veci:

5. Žalobca zotrval na podanej žalobe. Považoval zmluvu uzavretú platne, hoci podmienky úveru boli

dojednané a až na siedmej strane, po podpisoch účastníkov na zmluve o úvere, tvrdia že žalovaný
bol s nimi riadne oboznámený, ako aj so všeobecne zmluvnými podmienkami. V dôsledku porušenia
podmienok zmluvy bol opakovane vyzvaný na úhradu nedoplatkov, keď následne žalobca vyhlásil
predčasnú splatnosť úveru k 16. 2. 2012. V súvislosti s dojednaním náležitosti zmluvy na siedmej strane
po strane, ktorá končila podpismi účastníkov , odvolávala sa na článok II bod 1 dojednania zmluvných

podmienok odkazujúci na uvedený doklad na strane číslo 7. Čo do vyčíslenia výšky pohľadávky sumy
119,02€ a úroku z omeškania 1 574,52 €, sa vyjadril v podaní dňa 13.07.2018, keď časť nároku
1574,52€, označené ako úroky z omeškania, mali byť len v časti 719,68€, ktoré riadne špecifikoval aj
spôsobom jeho výpočtu za obdobie od zospaltnenia úveru do 30.09.2014. Čo do zvyšku nároku 846,00
€ konštatoval, že ide o úrok z úveru po zosplatnení do 30.09.2014. K nároku na zaplatenie 119,51 €

sa nevyjadril, tento nešpecifikoval.

6. Z výpovede za žalovaného súd zistil že si bol vedomý poskytnutého úveru od v spoločnosti M. B.
asi 5000 euro. Úver splácal asi pred štyrmi rokmi. Jeho žiadosť dojednať splácanie nižších splátok bolaodmietnutá. Potvrdil, že dlh dlhodobo nespláca. Žiadal povolenie splátok 40 euro na úhradu dlhu keď
z príjmu 320 euro mesačne má náklady, na jedno maloleté dieťa v predškolskom veku, ktorému platí
škôlku 15 euro mesačne. Manželka je na predĺženej materskej dovolenke. Náklady na nájomné 38 euro

a služby spojené s užívaním bytu elektrina, plyn a inkasný poplatok. Od posledného rozhodnutia vo veci
dlh riadne spláca po 50,00 €.

7. Podľa § 52 ods. 1 až 4 Obč. zákonníka pltného od 1.1.2008 spotrebiteľskou zmluvou je každá
zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

8. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné u stanovenia upravujúce právne
vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy ak je to na prospech zmluvnej strany,
ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody , ktorých obsahom alebo účelom je
obchádzanie tohto ustanovenia sú neplatné.

9. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu
svojej obchodnej činnosti, alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní
a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej, alebo inej podnikateľskej
činnosti.

10. Podľa § 53 ods. 1 Obč. zákona v platnom znení, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať
ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán, v
neprospech spotrebiteľa (Ďalej len neprijateľná podmienka).

11. Podľa odseku 4 citovaného ustanovenia, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských

zmluvách sú neplatné.

12. Podľa § 54 ods. 1 a 2 Obč. zákona, Zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa
nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať
svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršich svoje zmluvné postavenie.

13. Pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

14. Podľa ust. 4 ods. 1 Zákona č. 258/2001 o spotrebiteľských úveroch zmluva o spotrebiteľskom úvere
musí mať písomnú formu , inak je neplatná , pričom spotrebiteľ dostane jedno vyhotovenie zmluvy o

spotrebiteľskom úvere
.
15. Podľa ust. § 4 ods. 2 písm. h/ Zákona č. 258/2001 Z.z. zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem
všeobecných náležitostí musí obsahovať ročnú úrokovú sadzbu , v prípade variabilnej ročnej úrokovej
sadzby zmluva o spotrebiteľskom úvere musí obsahovať podmienky zmeny , variabilnej ročnej úrokovej

sadzby ako aj index alebo referenčnú sadzbu , ktoré sa vzťahujú na pôvodnú variabilnú ročnú úrokovú
sadzbu .

16. Podľa ust. § 4 ods. 2 , písm. j tohto zákona musí obsahovať zmluva o spotrebiteľskom úvere
ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom

vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere .
Podľa ust. § 4 ods. 2 , písm. a/ - s/ Zákona o spotrebiteľských úveroch v znení platnom od 1.4.2008
Zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí musí obsahovať :
a/ obchodné meno , sídlo , identifikačné číslo veriteľa , ak ide o právnickú osobu alebo meno , priezvisko ,
miesto podnikania , alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa , ak ide o fyzickú osobu

b/ meno , priezvisko a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa
c/ identifikáciu osoby , ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa v
okamihu odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva k
tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom

d/ adresu predávajúceho , na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu , alebo sťažnosť , celkovú
výšku a menu poskytnutého spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanief/ v prípade odloženej platby za tovar alebo služby , opis tovaru alebo služby , na ktoré sa zmluva o
spotrebiteľskom úvere vzťahuje a cenu tovaru alebo poskytnutej služby

g/ konečnú splatnosť spotrebiteľského úveru

h/ ročnú úrokovú sadzbu v prípade variabilnej ročnej úrokovej sadzby, zmluva o spotrebiteľskom úvere
musí obsahovať podmienky zmeny variabilnej úrokovej sadzby , ako aj index alebo referenčnú sadzbu ,
ktoré sa vzťahujú na pôvodnú ročnú úrokovú sadzbu

i/ výšku , počet a termíny splátok istiny , úrokov a iných poplatkov

j/ ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským
úverom , vypočítané na základe údajov platných v čase uzavretia zmluvy o spotrebiteľskom úvere ,
priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu

podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere zverejnenú podľa § 7 ods. 2 za príslušný kalendárny rok ,
platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver,
pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej
hodnoty percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota ročnej
percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny štvrťrok

l/ veriteľom vyžadované ručenie , alebo poistenie

m/ výpočet nákladov uvedených v § 2 , písm. c/ v 1. - 5. bode , ktoré neboli zahrnuté do výpočtu ročnej
percentuálnej miery nákladov , pričom sa uvedie výška týchto nákladov , spôsob výpočtu , alebo čo

najpresnejší odhad

n/ oprávnenie spotrebiteľa na zníženie celkových nákladov na spotrebiteľský úver pri jeho splatení pred
lehotou splatnosti podľa § 6 a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred
lehotou splatnosti

o/ upozornenia týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru
p/ práva spotrebiteľa podľa § 7

q/ spôsob zániku záväzku zo spotrebiteľskej zmluvy

r/ informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere

s/ názov a adresu príslušného kontrolného orgánu podľa § 8 ods. 1 .

17. Podľa ust. § 4 ods. 3 Zákona o spotrebiteľských úveroch v znení platnom od 1.4.2008 pri nesplnení
podmienok podľa odseku 1 je zmluva o spotrebiteľskom úvere platná , ak bol spotrebiteľovi na jej
základe :
a/ poskytnutý spotrebiteľský úver a spotrebiteľ ho začal čerpať
b/ dodaný tovar alebo poskytnutá služba .

18.Podľa§4ods.(4)zákonaoochranespotrebiteľaOdspotrebiteľanemôževeriteľpožadovaťúrokalebo
poplatky, ktoré nie sú uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere.

19. Plnenie dlhu možno dohodnúť aj v splátkach. Ak sa tak stane, veriteľ môže od dlžníka žiadať

vždy len splnenie príslušnej splátky, ktorá sa stane splatnou podľa dohody účastníkov alebo na
základe rozhodnutia súdu či uznania práva. Každá zo splátok predstavuje samostatné plnenie. Zákon v
ustanovení § 565 umožňuje, aby sa veriteľ s dlžníkom dohodli, že ak sa nesplní niektorá splátka, stane
sa zročným celý dlh (tzv. strata výhody splátok). Veriteľ v takom prípade môže žiadať o zaplatenie celého
dlhu. To však platí len v prípade, keď veriteľ využil svoje právo žiadať zaplatenie celej pohľadávky pre

nesplnenie niektorých zo splátok najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky (§ 565 in fine).
Ak sa tak nestalo a veriteľ stratil právo žiadať od dlžníka zaplatenie celého dlhu.20. Východiskom spotrebiteľskej ochrany je postulát, podľa ktorého sa spotrebiteľ ocitá, vo fakticky
nerovnom postavení s profesionálnym dodávateľom, a to s ohľadom na okolnosti za ktorých dochádza
ku kontraktácii, s ohľadom na väčšiu profesionálnu skúsenosť predávajúceho, lepšiu znalosť práva

a ľahšiu dostupnosť právnych služieb a konečne so zreteľom na možnosť stanovovať zmluvné
podmienky jednostranne cestou formulárových zmlúv. pre takéto vzťahy je charakteristické, že podnet
ku zmluvnému jedinou pochádza z pravidla od dodávateľa, pričom spotrebiteľ nie je na zmluvné
dojednanie pripravený, pri kontraktácii je využívaný moment prekvapenia a neskúsenosť spotrebiteľa.
Spoločným znakom tejto novej kogentnej právnej úpravy je teda snaha cestou práva, vyrovnať túto

faktickú nerovnosť a to formou obmedzenia autonómie vôle.

21.VzhľadomnaprávnynázorvyslovenýNajvyššímsúdomSlovenskejrepublikyvrozhodnutízodňa27.
3. 2013, ktorým zrušil rozhodnutie Krajského súdu v Prešove, posudzujúci úverovú zmluvu v zmysle §
52 ďalšie Občianskeho zákonníka, v prípade zmlúv uzavretých pred 1. 1. 2008, považoval za nesprávny
a v tej súvislosti riešil aj otázky premlčania, podľa Občianskeho zákonníka keď zaujal právny názor, že

zmluva o úvere je podľa § 261 ods. 3 písm. d) Obchodného zákona tzv. absolútny obchod a preto práve
vzťahy zo zmluvy o úvere uzavretej pred 1.1.2008 sa spravujú Obchodným zákonníkom, bez ohľadu na
povahu účastníkov záväzkového vzťahu. Uviedol, že do 31.12.2007 sa ustanovenia o spotrebiteľských
zmluvách a neprijateľných podmienkach upravených v §§ 52 až 54 Občianskeho zákona, vzťahovali len
na kúpnu zmluvu, zmluvu o dielo a na iné zmluvy upravené v ôsmej časti Občianskeho zákona, ako aj

na zmluvu podľa § 55 Občianskeho zákona. Zmluva o úvere bola upravená len v Obchodnom zákonníku
a v Zákone o spotrebiteľských úveroch číslo 258/2001Z.z., v dôsledku čoho sa na účastníkov úverovej
zmluvy nevzťahovala povinnosť uvedená v prechodnom ustanovení § 879f ods. 3 Občianskeho zákona.
Novelizované ustanovenie § 52 ods. 1 Občianskeho zákona sa nespravujú nároky vzniknuté pred 1. 1.
2008 a neposudzuje sa ani platnosť právnych úkonov vzniknutých pred 1. 1. 2008, práva a povinnosti

vzniknuté pred 1. 1. 2008 z tejto zmluvy treba posudzovať podľa ustanovení § 52 až 54 Občianskeho
zákona. Bolo prípustné aplikovať len ustanovenie Zákona o spotrebiteľských úveroch a ako lex specialis
a v časti, ktorej nie je upravená, použiť Obchodný zákonník.

22. Vychádzajúc z uvedeného právneho názoru v obdobnej veci, ako konštatoval aj odvolací súd, bolo

namieste posúdiť nárok žalobcu v zmysle ustanovení § 4 ods. 1, 2 a 3 Zákon o spotrebiteľských úveroch,
keď dospel k záveru, že žalovanému bol poskytnutý úver v dohodnutej výške, ktorý úver riadne čerpal.
Podľa § 52 ods. 1 až 4 Obč. zákonníka pltného od 1.1.2008 spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva
bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Pokiaľ ide o posúdenie vzťahu
medzi účastníkmi konania, či sa jedná o obchodnoprávny alebo občianskoprávny vzťah, , kde vystupuje

spotrebiteľ ako spotrebiteľskú zmluvu, mal za to, že nejde o absolútny obchod v zmysle § 497 Obch.
zákona. Spotrebiteľský úver nie je špecifickým druhom úveru a preto ani v zmysle § 261 ods. 3 písm. b/
Obch. zákonníka, nie je namieste aplikovať na posudzovaný prípad ustanovenia Obch. zákona majúc
za to, že základným znakom obchodno-právnych vzťahov je to, že vznikajú medzi podnikateľmi pri
podnikateľskej činnosti (§ 261 ods. 1 Obch. zákona). Vzťah medzi poskytovateľom spotrebiteľského

úveru a spotrebiteľom nespadá ani pod žiadnu situáciu vymedzenú v ust. § 261 ods. 1 Obch. zákona.
Nejedná sa iba o právnu úpravu osobitného typu úverovej zmluvy, ale ide o právny predpis upravujúci
osobitný typ zmluvy vo všeobecnosti. Inými osobami zmluvy o spotrebiteľských úveroch predstavujú
samostatný druh súkromno-právnych zmlúv, a nie iba jeden špecifický druh zmluvy o úvere, pričom s
účinnosťou od 1.1.2008 za spotrebiteľské zmluvy sa považuje každá zmluvy, bez ohľadu na právnu

formu , ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
23. V prípade platnej zmluvy o spotrebiteľskom úvere súd ex offo skúma náležitosti zmluvy vymedzené
zákonomospotrebiteľskýchúveroch§9ods.1a2,podsankcioujednakneplatnostiapotomnepriznania
úrokov a poplatkov, v prípade nedodržania písomnej formy, a jednotlivých náležitostí, ktoré musí
obsahovať zmluva, jednak sumu, výšku úveru, počet termín splátok, istiny, úrok a iný poplatok, popis

tovaru služby, na ktoré sa zmluva vzťahuje, cenu tovaru, poskytnuté služby, identifikácia vlastníka,
podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva spotrebiteľom, v prípade leasingu adresu predávajúceho,
na ktoré môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť, meno a adresu spotrebiteľa, ročnú
percentuálnu mieru nákladov.

24. Zmluva o úvere bola uzavretá dňa 12.02.2010 a neobsahuje podstatnú náležitosť podľa § 9 odsek 2
písm. k/ zákona číslo 129/2010 Z.z. , a to výšku, počet a termíny splátok istiny úrokov a iných poplatkov,
prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi
úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia. Dohoda o splátkach musela byťpodľa zákona súčasťou zmluvy o úvere a existujúca dohoda o splátkach, ktorá sa nestala súčasťou
zmluvy o úvere podľa § 11 odsek 1 písm. d/ zákona číslo 129/2010 Z.z. za následok, že poskytnutý
spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. V tejto súvislosti súd poukazuje na

rozsudok B. F. Z. Ú.N. E.-XX/XX D. XX.XX .XXXX S. E. B. P..B.., E. P. K. A., v ktorom Súdny dvor
Európskej únie na prejudiciálnu otázku, či je nevyhnutné, aby zmluva o úvere uvádzal každú splátku
spotrebiteľa s odkazom na konkrétny dátum alebo či v tejto súvislosti postačuje všeobecný odkaz v
zmluve umožňujúci identifikovať dátum týchto splátok, a či zmluva o úvere na dobu určitú stanovujúc
amortizáciu istiny po sebe nasledujúcimi splátkami musí spresňovať vo forme amortizačnej tabuľky,

aká časť z každej splátky bude započítaná na vrátenie tejto istiny, odpovedal, že článok 10 odsek 2
písm. a / smernice 2008/48/ES o zmluvách o spotrebiteľskom úvere sa musí vykladať v tom zmysle,
že nie je nevyhnutné, aby zmluva o úvere uvádzala splatnosť každej zo splátok spotrebiteľa odkazom
na konkrétny dátum, pokiaľ podmienky tejto zmluvy umožnili spotrebiteľovi bez ťažkostí a s istotou
identifikovať dátumy týchto splátok, a že článok 10 odsek 2 písm. h / a i / smernice 2008/48 sa má
vykladať v tom zmysle, že zmluva o úvere na dobu určitú ustanovujúca amortizáciu istiny po sebe

nasledujúcimi splátkami, nemusí vo forme amortizačnej tabuľky spresňovať, aká časť z každej splátky
bude započítaná na vrátenie tejto istiny, dokonca tieto ustanovenia v spojení s článkom 22 odsek 1 tejto
smernice, bránia tomu, aby členský štát stanovil takúto povinnosť vo vnútroštátnej právnej úprave. I
keď právo Európskej únie de iure neustanovuje všeobecnú záväznosť rozhodnutí súdov nie, všeobecná
záväznosť rozhodnutí súdov je daná zásadou zodpovednosti členského štátu za škodu, ktorú spôsobil

porušením práva Únie, napríklad aj tým, že vydal súdne rozhodnutie, ktoré bude v zjavnom rozpore s
judikatúrou súdneho dvora (K. E.- XXX/XX, XX.XX. XXXX). Vychádzajú z toho súd priznal nárok žalobcu,
keď splátky úveru neboli rozčlenené na čiastky, ktoré z každej splátky pripadajú na istinu, úroky a iné
poplatky, ako to vymedzuje citované ustanovenie § 9 odsek 1 písmeno k/. zákona č.129/2010Z.z. O
spotrebiteľských úveroch, keď žalovaná mala možnosť kedykoľvek si vyžiadať amortizačnú tabuľku od

veriteľa v zmysle § 9 ods3 zákona č.129/2010Z.z. o spotrebiteľských úveroch v platnom znení v čase
uzavretia zmluvy.

25. Vychádzajúc zo zákona č. 129/2010 účinného od 9.3.2010 o spotrebiteľských úveroch a iných
úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov, a o zmene a doplnení niektorých zákonov, sa predpokladá,

že zmluva o spotrebiteľskom úvere sa považuje za bezúročnú a bez poplatkov, ak úverová zmluva
neobsahuje náležitosti, podľa § 9 ods. 2 písm. a/ až k( r/ a y/- Súd dospel k záveru, že predmetná zmluva
obsahuje zákonom stanovené náležitosti , v dôsledku čoho nárok žalobcu čo do zvyšku istiny 309,39€,
keď žalovaný celkom zaplatil na úvere ostal dôvodný .

26. Žalobca sa ďalej domáha zaplatenia dohodnutého zmluvného úroku 25,90 % ročne aj po
zosplatnení, a to až do úplného splatenia. Podľa názoru súdu mu však takýto úrok nepatrí. Tento záver
vyplýva predovšetkým z ustanovenie § 503 ods. 1 Obch. zák., podľa ktorého je záväzok vrátiť úrok
splatný „spolu so záväzkom vrátiť použité peňažné prostriedky“. Citované ustanovenia podľa názoru
súdu vychádzajúc zo zásady, že veriteľ má nárok na úroky ako zmluvnú odplatu za užívanie peňažných

prostriedkov na základe zmluvy o úvere, za čas, počas ktorého dlžník užíva peňažné prostriedky v
súlade so zmluvou. V momente, kedy užívanie peňažných prostriedkov zo strany dlžníka je v rozpore so
zmluvou (lebo ich nevrátil v lehote splatnosti, či už dohodnutej v zmluve alebo v dôsledku predčasného
zosplatnenia), ide o omeškanie upravené osobitnými predpismi, na ktoré sa viažu iné (zákonné) nároky,
a tieto možno zmluvne upraviť (modifikovať) len v tom rozsahu, v akom to zákon pripúšťa. Opačný výklad

by podľa názoru súdu viedol k neprimeranému a nedôvodnému zvýhodneniu veriteľov poskytujúcich
peňažné prostriedky na základe zmluvy o úvere (§ 497 a nasl. Obch. zák.) alebo zmluvy o pôžičke (§
657 a nasl. Občianskeho zákonníka) oproti všetkým iným veriteľom peňažných prostriedkov. Podľa §
369 ods. 1 Obch. zák., ale aj podľa § 517 ods. 2 Obč. zák. je totiž maximálna sadzba úrokov z omeškania
v občianskoprávnych vzťahoch (a tým aj vo vzťahoch so spotrebiteľom, porov. § 369 ods. 1 tretiu vetu

Obch. zák.) kogentná a nemožno sa od nej dohodou odchýliť (porov. judikát R 5/2000). Tým, že by sa
veriteľovi dovolilo žiadať za dobu omeškania popri úrokoch z omeškania aj zmluvné úroky, by sa táto
kogentnosť v podstate obchádzala. Takáto možnosť by bola pritom dostupná len veriteľom úverov a
pôžičiek, keďže len tieto umožňujú dohodu o úroku na dobu užívania peňažných prostriedkov. Žalobcovi
tak patrí úrok len za obdobie do konečnej splatnosti 19.02.2015.( porovnaj obdobné rozhodnutie KS

Trnava č.sp.zn.XXCo/XXX/XXXX D. F. XX.XX.XXXX, XXCo/XX/XXXX D. F. XX.XX.XXXX/

27. Žalobca si svoju povinnosť splnil, keď žalovaný porušil podmienky zmluvy, nevrátil úver riadne a
včas. Žalobca si uplatnil nárok na zaplatenie úrokov z omeškania od 16.02.2012 až do zaplatenia,pričom výšku úrokov z omeškania od uvedeného dátumu do 30.09.2014 vyčíslil sumou 719,68€, ktoré
špecifikoval v podaní dňa 14.06.2018, keď na výzvu súdu uviedol spôsob výpočtu výšky tejto časti
pohľadávky, uplatnenej v žalobe ako sumu 1.574,52€, kde zvyšok čo do rozdielu už predstavovali riadne

úroky, rovnako od zosplatnenia úveru až do 30.09.2014.

28. V zmysle § 517 ods. 1 a 2 Obč. zákona žalobcovi vznikol nárok na zaplatenie úrokov z omeškania
stanovených zákonom v zmysle § 3 Nariadenia SNR č. 87/l995 Zb. v zmysle Novely č. 20/2009
Z.z. ktorým sa mení a dopĺňa Obč. zákonník, kde výška úrokov z omeškania bola stanovená o

5percentuálnych bodov vyššia, ako je základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platný k 1.
dňu omeškania splnením peňažného dlhu. Žalobca si uplatnil zákonný úrok z omeškania v rozhodnom
čase 8,75%, pri použití ust.§10 tohto nariadenia, v ktorej výške mu súd priznal príslušenstvo pohľadávky
( § 216 ods.1 C.s.p.)

29. Nakoľko žalobca poskytol žalovanému úver vo výške 4000,-€, zmluva spĺňala všetky náležitosti

požadovanézákonomnapriznanieistiny3136,58€,oktorejčiastočnesúdprávoplatnerozhodolonároku
vo výške 2.827,19€, keď do podania žaloby bola zaplatená suma 863,42€, čo predstavovalo 17 splátok
úveru, rozdiel predstavuje sumu 309,39€, spolu s úrokmi z omeškania z tejto sumy za čas od 01.10.2014
až do zaplatenia.

30. Podľa § 300 , Civilného sporového poriadku na konanie podľa tohto oddielu sa primerane použijú
všeobecné ustanovenia o konaní, ak nie je ustanovené inak.

31. Podľa § 157 ods1 a 2 C.s.p., súd postupuje v konaní tak, aby sa mohlo rozhodnúť rýchlo a
hospodárne, spravidla na jedinom pojednávaní s prihliadnutím na povahu konania.

32. Podľa § 132 ods.1 a 2 C.s.p., v žalobe sa okrem všeobecných náležitostí podania uvedie označenie
strán, pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov na ich preukázanie a
žalobný návrh.

33. Opísanie rozhodujúcich skutočností nemožno nahradiť odkazom na označené dôkazy.

34. Uvedené ustanovenia Civilného sporového poriadku uvádzajú tzv. procesné bremená, resp.
povinnosti, a to povinnosť tvrdenia a dôkaznú povinnosť. Bremeno tvrdenia spočíva v tom, že účastník,
ktorý má povinnosť tvrdenia, nesie tiež zodpovednosť za zo ,že sa súd skutočne potrebnú rozhodnú

skutočnosť dozvie. Ak toto bremeno neunesie, prejaví sa to z jej strany negatívne na výsledku sporu.
Dôkazná povinnosť účastníka je označiť dôkazné prostriedky k preukázaniu tvrdených skutočností.
Dôkazné bremeno vždy zaťažuje tú stranu sporu, ktorý má v konečnej fáze procesnú dôkaznú povinnosť
určitého tvrdenia, ktorým odôvodňuje svoj návrh prednesený súdu.. Žalovaného dôkazné bremeno
tvrdenia nezaťažujú vtedy, ak iba žiada nevyhovieť žalobe.

35. Žalobca napriek výzve súdu zo dňa 13.02.2015 a 16.05.2018, žiadnym spôsobom nešpecifikoval
pohľadávku v sume 119,51 €, okrem konštatácie, že ide o pohľadávku zo zmluvy o bežnom účte v
Sk k programu služieb Č.. XXXXXXXXXX/XXXX zo dňa 21.06.2005, uzavretej na účel poskytnutia
úveru, ktorá pozostáva z istiny 119,02€ a úroku vo výške 0,49€. Na svoje tvrdenia nedoložil žiaden

dôkaz , ktorým by preukázal svoje tvrdenia. Nebolo povinnosťou súdu nahradzovať konanie strán,
uložené zákonom, predložiť dôkazy na svoje tvrdenia, ako bolo uvedené vyššie, z dôvodu ktorého,
pre nepreskúmateľnosť uplatneného nároku súd žalobu aj v tejto časti zamietol. V tomto smere súd
poukazuje na skutočnosť, že v rámci civilného sporového konania nemajú banky žiadne výsostné
postavenie založené na prezumcii správnosti a dôvodnosti nimi uplatňovaných nárokov a nimi

predkladané výpisy z bankovej knihy nemajú žiadnu vyššiu dôkaznú hodnotu. Tieto výpisy totiž samé
osebenepotvrdzujúsprávnosťvnichuvedenýchúdajov,pretožezávisiaodsprávnostiúdajovvstupných.
Ak teda banka vystupuje v postavení žalobcu, musí rovnako ako každý iný veriteľ uplatňujúci peňažný
nárok, dôvodnosť tohto nároku do posledného centu preukázať.

36. Podľa § 255 ods.1 a 2 Civilného sporového poriadku, súd prizná strane náhradu trov konania podľa
pomeru jej úspechu vo veci.37. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne
vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

38. Vzhľadom na úspech žalobcu súd mu priznal náhradu trov konania v plnej výške.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti
ktorého rozhodnutiu smeruje.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. (§ 359 CSP)

Odvolanie len proti odôvodnenie rozhodnutia nie je prípustné. (§ 358 CSP)

Ak zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje osobitné náležitosti, musí byť z podania zjavné,
ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje a musí byť podpísané. Ak ide o

podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podanie je aj uvedenie spisovej značky tohto
konania. (§ 127 CSP).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutia považuje za nesprávne (odvolacie dôvody,

a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). (§ 363 C.s.p.)
Rozsah v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania (§ 364 CSP)

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok, nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho posúdenia veci. (365 ods. 1 CSP)

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. (§ 365 ods. 3 C.s.p.)

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania. (§ 365 ods. 3 CSP)