Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, April 22, 2020

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 2To/19/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4619010359
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 04. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubica Libantová Medvecká, PhD.
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2020:4619010359.2

Uznesenie

KrajskýsúdvNitre,vsenátezloženomzpredsedníčkysenátuJUDr.ĽubiciLibantovejMedveckej,PhD.a
sudkýňJUDr.ĽubomíryKubáňovejaJUDr.LenkyKováčovej,vtrestnejveciprotiobžalovanémuQ.J.pre
prečin krádeže podľa § 212 odsek 1 písmeno g/ Trestného zákona, o odvolaní Okresného prokurátora
v Topoľčanoch proti rozsudku Okresného súdu Topoľčany zo dňa 15.01.2020 sp. zn. 0T/46/2019, na
verejnom zasadnutí konanom v Nitre dňa 22. apríla 2020, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Trestného poriadku sa odvolanie prokurátora z a m i e t a, pretože nie je dôvodné.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom Okresný súd Topoľčany (ďalej len súd I. stupňa) obžalovaného Q. J. (ďalej len
obžalovaný) uznal vinným zo spáchania prečinu krádeže podľa § 212 ods. 1 písm. g/ Tr. por., na tom
skutkovom základe, že:
dňa 27.10.2019 o 14.14 hodine v Q. na K. M. T. XXXX/XA v priestoroch predajne TESCO odcudzil

počas prevádzky z predajného regála 1 kus kábel typ C AWEI C v hodnote 4,99 Eur tak, že tento zobral
z regála, vybral ho z ochranného obalu a vložil si ho do pravého vrecka bundy, ktorú mal oblečenú
na sebe a takto prešiel cez samoobslužné pokladne bez toho, aby za tovar zaplatil, čím poškodenej
spoločnosti HM TESCO STORES a.s. so sídlom Bratislava, Kamenné námestie 1/A, IČO: 31321828
spôsobil škodu odcudzením tovaru vo výške 4,99 Eur, a takto konal, hoci dňa 18.12.2018 bol postihnutý
za priestupok proti majetku podľa § 50 ods. 1 Zákona SNR č. 372/1990 Zbierky o priestupkoch, v znení

neskorších predpisov, ktorého sa dopustil dňa 18.12.2018 v obchodnom dome Kaufland v Partizánskom,
kde odcudzil 1 kus reproduktor a bola mu uložená v blokovom konaní číslo bloku B 483242 pokuta vo
výške 20,-Eur.
Súd I. stupňa za to uložil obžalovanému podľa § 212 ods. 1 Tr. zák., s prihliadnutím na poľahčujúcu
okolnosť uvedenú v § 36 písm. l/ Tr. zák. a priťažujúcu okolnosť uvedenú v § 37 písm. m/ Tr. zák. ,
postupom podľa § 54 Tr. zák. trest povinnej práce vo výmere 160 hodín s tým, že vyslovil, že podľa § 55

ods. 1 Tr. zák. je obžalovaný povinný vykonať trest povinnej práce najneskôr do 1 roka od nariadenia
výkonu tohto trestu a podľa § 55 ods. 3 Tr. zák. je povinný vykonať trest povinnej práce osobne a vo
svojom voľnom čase bez nároku na odmenu.
Vzhľadom na vyhlásenie obžalovaného, že nepopiera spáchanie skutku, uvedeného v obžalobe a
právne kvalifikovaného ako prečin krádeže podľa § 212 ods. 1 písm. g/ Tr. zák. a vzhľadom na kladné
odpovede obžalovaného na otázky uvedené v § 333 ods. 3 písm. c/, d/, f/, g/, h/ Tr. por. súd I. stupňa na

hlavnom pojednávaní vykonával dokazovanie len ohľadom ukladaného trestu obžalovanému. Poukázal
na výpis z evidencie priestupkov, odpis z registra trestov a osobu obžalovaného a dospel k záveru, že v
prípade obžalovaného je postačujúce uloženie alternatívneho druhu trestu a to trestu povinnej práce. Za
primeranú výmeru tohto trestu považoval výmeru 160 hodín s tým, že ak by obžalovaný takto uložený
trest nevykonal, hrozil by mu za každé neodpracované dve hodiny trestu povinnej práce trest odňatia
slobody vo výmere 1 dňa.Uvedený trest, v zákonnej lehote, odvolaním napadla Okresná prokurátorka Okresnej prokuratúry v
Topoľčanoch (ďalej len prokurátor), pričom jej odvolanie smerovalo čo do výroku o treste v neprospech
obžalovaného.

Prokurátor v písomných dôvodoch odvolania vyslovil nesúhlas s druhom uloženého trestu, pretože účel
trestu v prípade obžalovaného nie je možné dosiahnuť uložením alternatívneho trestu. Obžalovaný
sa dopustil 15-tich priestupkov, z ktorých jeden bol majetkovej povahy a súdne trestaný bol 1 krát,
pričom v súčasnej dobe mu od 25.06.2019 plynie skúšobná doba trestu odňatia slobody v trvaní 6
mesiacov s podmienečným odkladom výkonu trestu do 25.12.2020, pričom tento trest mu bol uložený

Okresným súdom Nitra za prečin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo
prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi podľa § 171 ods. 1 Tr. zák. Trestnej činnosti sa teda
obžalovaný dopustil v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia. Celkový postoj obžalovaného na
hlavnom pojednávaní v prejednávanej veci, podľa jeho názoru, nedáva žiadne záruky v tom smere, že
by uloženie alternatívneho trestu mohlo byť dostatočné a preventívne, ako na to poukazuje súd I. stupňa.
Vyslovil názor, že obžalovaný svojím postojom bagatelizuje svoje protiprávne konanie a preto by bolo

potrebné ukladať trest odňatia slobody nepodmienečne.
Navrhol, aby Krajský súd v Nitre podľa § 321 ods. 1 písm. e/ Tr. por. zrušil napadnutý rozsudok súdu
I. stupňa a rozhodol vo veci sám tak, že obžalovanému uloží podľa § 212 ods. 1 Tr. zák. za použitia §
36 písm. l/, § 38 ods. 2, ods. 3 Tr. zák. trest odňatia slobody v strede trestnej sadzby so zaradením pre
výkon trestu do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia.

Na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu zástupca krajského prokurátora zotrval na písomných
dôvodoch odvolania, ktoré doplnil v tom smere, že uložený alternatívny trest nespĺňa podmienky,
uvedené v zákone a to z dôvodu, že nespĺňa tak individuálnu ako aj generálnu prevenciu. Opätovne
poukázal na postoj obžalovaného v prejednávanej trestnej veci ako aj na jeho predchádzajúci život.
Obžalovaný sa po spáchaní prejednávaného trestného činu dopustil ďalších dvoch priestupkov na úseku

dopravy, za ktoré bol postihnutý v blokovom konaní a to pokutami vo výške 100 eur a 10 eur. Zároveň
poukázal na úmysel zákonodarcu uvedený v § 49 ods. 2 Tr. zák. smerujúci k tomu, aby boli páchateľom,
ktorí spáchali trestnú činnosť v skúšobnej dobe ukladané prísnejšie tresty. Navrhol obžalovanému uložiť
nepodmienečný trest odňatia slobody v spodnej hranici trestnej sadzby.
Obžalovaný na verejnom zasadnutí oľutoval svoje konanie, pričom uviedol, že konania sa dopustil v

období, keď mal kamarátov, ktorí kamarátmi ani neboli. Kábel odcudzil na telefón a to ani nie pre seba. V
súčasnej dobe chodí len do roboty, je riadne zamestnaný ako vodár- kúrenár pre spoločnosť Decodom,
kde má 12 hodinový pracovný čas s tým, že 4 dni robí a 2 dni je doma. Žiadal, aby rozhodnutie súdu
I. stupňa bolo ponechané v nezmenenom stave.
Krajský súd, ako súd odvolací, na základe riadne a včas podaného odvolania oprávnenou osobou -

prokurátorom, preskúmal podľa § 317 ods.1 Tr. por. zákonnosť a odôvodnenosť napadnutého výroku
rozsudku o treste, proti ktorému mohol odvolateľ podať odvolanie ako aj správnosť postupu konania,
ktoré mu predchádzalo a zistil, že odvolanie prokurátora nie je dôvodné.
Ako vyplýva z odôvodnenia napadnutého rozsudku a zo zápisnice o hlavnom pojednávaní, obžalovaný
urobil vyhlásenie v zmysle § 257 ods. 2 Tr. por., že nepopiera spáchanie skutku uvedeného v podanej

obžalobe a vzhľadom na jeho súhlasné vyjadrenie na položené otázky v zmysle § 333 ods. 3 písm.
c/, d/, f/, g/ a h/ Tr. por. a na vyjadrenie prokurátora, súd I. stupňa vyhlásenie obžalovaného prijal a
dokazovanie na hlavnom pojednávaní vykonával len v rozsahu potrebnom na ukladanie trestu.
Vzhľadom na podané odvolanie prokurátora len čo do druhu uloženého trestu aj odvolací súd
preskúmaval napadnutý rozsudok súdu I. stupňa len vo výroku o uloženom treste.

Súd I. stupňa pri ukladaní trestu obžalovanému správne vychádzal z kritérií, uvedených v § 34 Tr. zák.
a správne tak prihliadal na jednu poľahčujúcu okolnosť uvedenú v § 36 písm. l/ Tr. zák. a na jednu
priťažujúcu okolnosť uvedenú v § 37 písm. m/ Tr. zák.
Aj odvolací súd vzhľadom na charakter trestnej činnosti dospel k záveru, že v prípade trestu ukladaného
obžalovanému, súd I. stupňa rozhodol správne, keď tomuto ukladal alternatívny trest a to trest povinnej

práce. Súd I. stupňa rovnako aj prokurátor v písomných dôvodoch odvolania poukazoval na to, že
obžalovaný sa v minulosti dostal do rozporu so zákonom, za čo bol postihnutý priestupkovo a aj
súdne trestaný. Čo sa týka spáchaných priestupkov, je potrebné uviesť, že vo väčšine prípadov, okrem
jedného, išlo o priestupky na úseku cestnej premávky. Teda išlo o priestupky iného charakteru ako je
charakter prejednávanej trestnej činnosti (a to aj priestupky, na ktoré poukázal prokurátor na verejnom

zasadnutí odvolacieho súdu). Z celkového počtu priestupkov bol obžalovaný teda iba v jednom prípade
prejednávaný pre priestupok majetkového charakteru a to za drobnú krádež. Čo sa týka výpisu z registra
trestov, z tohto vyplýva, že obžalovaný sa dostal do rozporu so zákonom v dvoch prípadoch, pričom na
rozsudok Okresného súdu Topoľčany sp. zn. 2T/76/2013 zo dňa 12.06.2013 nie je možné prihliadať,pretože obžalovaný sa v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia osvedčil a hľadí sa na neho v tomto
prípade ako by nebol odsúdený. Je možné prihliadať na odsúdenie trestným rozkazom Okresného súdu
Nitra zo dňa 27.05.2019 sp. zn. 21T/37/2019, kde mu bol uložený podmienečný trest odňatia slobody

vo výmere 6 mesiacov so skúšobnou dobou v trvaní 18 mesiacov do 25.12.2020. Keďže obžalovaný sa
prejednávanej trestnej činnosti dopustil dňa 27.10.2019 je potrebné konštatovať, že konania sa dopustil
počas plynutia skúšobnej doby podmienečného odsúdenia.
Podľa § 49 ods. 2 Tr. zák. je vylúčené uloženie podmienečného trestu odňatia slobody ak súd odsudzuje
páchateľa za úmyselný trestný čin spáchaný v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia alebo v

skúšobnej dobe podmienečného prepustenia z výkonu trestu odňatia slobody. Toto ustanovenie však
nie je možné chápať ako príkaz na uloženie trestu odňatia slobody bez podmienečného odkladu jeho
výkonu namiesto uloženia iného prípustného druhu trestu. Odvolací súd po preskúmaní predmetnej
trestnej veci obžalovaného vzhľadom na charakter prejednávanej trestnej veci dospel k záveru, že súd
I. stupňa správne vyhodnotil všetky okolnosti dôležité pre rozhodnutie o ukladanom treste a správne
dospel k záveru, že v prípade obžalovaného je postačujúce uloženie alternatívneho druhu trestu a to

trestu povinnej práce. Ako vyplývalo z vyjadrenia samotného obžalovaného na verejnom zasadnutí
odvolacieho súdu, je riadne zamestnaný a vzhľadom na pracovnú dobu, ktorú má je schopný uložený
trest povinnej práce aj vykonať a to do jedného roka od jeho nariadenia, osobne a vo svojom voľnom
čase bez nároku na odmenu.

Vzhľadom na všetky uvádzané skutočnosti odvolací súd dospel k záveru, že na obžalovaného nie je
potrebné vplývať represívnym druhom trestu, čo viedlo odvolací súd k zamietnutiu odvolania prokurátora
v zmysle § 319 Tr. por.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný ďalší riadny opravný prostriedok.