Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, March 12, 2020

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 2CoE/6/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6612204446
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 03. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alena Antalová
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2020:6612204446.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici v exekučnej veci oprávneného: Union zdravotná poisťovňa, a.s., so
sídlom Karadžičova10, 814 53 Bratislava, IČO: 36 284 831, proti povinnej: M. E., nar. XX. N. XXXX,
bytom X., občan Slovenskej republiky, o vymoženie 18,22 Eur s prísl., vykonávanej súdnou exekútorkou
JUDr. Andreou Ondrejkovou, Exekútorský úrad so sídlom Vrútocká 12, 821 04 Bratislava pod sp. zn. EX
1256/2012, o odvolaní oprávneného proti Uzneseniu Okresného súdu Lučenec č. k. 6Er/282/2012-17

zo dňa 30. októbra 2019, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie Okresného súdu Lučenec č. k. 6Er/282/2012-17 zo dňa 30. októbra 2019 vo výroku o
zastavení exekúcie p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Lučenec (ďalej len „exekučný súd“ alebo „súd prvej inštancie“) napadnutým uznesením
č. k. 6Er/282/2012-17 zo dňa 30. októbra 2019 výrokom I. exekúciu zastavil a výrokom II. oprávneného

zaviazal nahradiť súdnej exekútorke trovy exekúcie vo výške 47,63 Eur v lehote troch dní od doručenia
daného uznesenia. Exekučný súd napadnuté uznesenie odôvodnil tým, že podaním doručeným
exekučnému súdu dňa 5. augusta2019 podala súdna exekútorka podnet na zastavenie exekúcie z
dôvodu, že majetok povinnej nestačí ani na úhradu trov exekúcie. Z podnetu súdnej exekútorky ako aj
z pripojeného exekučného spisu exekučný súd zistil, že súdna exekútorka prešetrila majetkové pomery
povinnej a zistila, že povinná nie je zamestnaná, nepoberá dávky, nie je vlastníkom ani držiteľom

žiadneho motorového vozidla, nemá vedené účty v peňažných ústavoch a nevlastní nehnuteľnosti na
území Slovenskej republiky. Z uvedeného mal exekučný súd preukázané, že povinná nevlastní žiadny
hnuteľný ani nehnuteľný majetok, ktorý by bolo možné postihnúť exekúciou a získať tak výťažok, ktorý
by postačoval aspoň na krytie trov exekúcie. Exekučný súd preto exekúciu z úradnej v celosti zastavil
podľa § 57 ods. 1 písm. h) zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej
len „Exekučný poriadok“) a rozhodol o náhrade trov exekúcie.

2. Proti uzneseniu exekučného súdu v časti týkajúcej sa výroku o zastavení exekúcie podal v zákonom
stanovenej lehote odvolanie oprávnený. Namietal, že u tvrdenej nemajetnosti je potrebné vychádzať
z charakteru nemajetnosti ako stavu prechodného, pričom zastavenie exekúcie pre nemajetnosť v
tomto štádiu konania považoval oprávnený za predčasné. Zákon výslovne neupravuje situácie, keď v
súčasnosti povinná síce nemá žiaden majetok, ale v budúcnosti nejaký majetok mohla získať. Takéto

situácie však rieši judikatúra v tom zmysle, že pre zastavenie exekúcie je potrebné nielen preukázanie
aktuálnehonedostatkumajetku,aleajzistenie,žeideodlhodobý,prípadnetrvalýstavaniejepredpoklad
nadobudnutia majetku v budúcnosti. Namietal, že v danom prípade je povinná fyzickou osobou v
produktívnom veku (XX rokov), čo svedčí v prospech argumentu a reálneho predpokladu, že povinná
v budúcnosti nadobudne majetok, či už prostredníctvom zamestnania, podnikateľskej činnosti alebo
na základe inej právnej skutočnosti. Oprávnený uviedol, že podľa jeho názoru ani súdna exekútorka,

ani exekučný súd nezistili majetkové pomery povinnej dôkladne, pričom uviedol, že povinná môže
vlastniť hnuteľné veci, ktorých speňažením by mohlo prísť k uspokojeniu pohľadávky oprávneného,pričom túto skutočnosť nie je možné zistiť vykonaním lustrácií. Oprávnený má za to, že v súvislosti
so záverom exekučného súdu o nemajetnosti povinnej je potrebné uviesť tú skutočnosť, že súdna
exekútorka dostatočne nepreskúmala, či povinná nie je vlastníkom majetkových práv, ktoré možno

postihnúť exekúciou, napr. práv na plnenie z poistných zmlúv). Oprávnený ďalej namietal, že v prípade,
ak by bola predmetná exekúcia zastavená, hrozí, že právo oprávneného na zaplatenie pohľadávky
vymáhanej v tomto exekučnom konaní bude premlčané, čím sa zmarí úspešné vymáhanie predmetnej
pohľadávky.Oprávnenýďalejuviedol,žepohľadávkapredstavujeneuhradenépoistné,pričomzdravotné
poistenie je povinné a vzťahuje sa na každú fyzickú osobu, ktorá má trvalý pobyt v SR. Na základe

uvedeného oprávnený navrhol, aby bolo napadnuté uznesenie exekučného súdu zmenené tak, že návrh
súdnej exekútorky na zastavenie exekúcie bude zamietnutý, prípadne aby odvolací súd napadnuté
uznesenie zrušil a vec vrátil exekučnému súdu na ďalšie konanie.

3. Povinná sa k odvolaniu oprávneného nevyjadrila.

4. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací podľa § 34 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový
poriadok (ďalej len „CSP“) preskúmal vec v rozsahu danom ustanovením § 380 ods. 1 CSP bez
nariadenia pojednávania podľa § 385 ods.1 (a contrario) CSP a uznesenie okresného súdu podľa § 387
ods. 1, 2 CSP potvrdil.

5. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne
správne. Podľa odseku 2 ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

6. Podľa § 243b ods. 1 Exekučného poriadku exekučné konania začaté pred 1. novembrom
2013 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. októbra 2013, ak odseky 2 a 3 neustanovujú inak.

7. Podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného nestačí
ani na úhradu trov exekúcie.

8. Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku exekúciu súd zastaví na návrh alebo aj bez návrhu.

9. Odvolací súd z predloženého spisu zistil, že exekučný súd dňa 21. marca 2012 udelil súdnej
exekútorke poverenie na vykonanie exekúcie pod č. 5606 096584 * proti povinnej. Podkladom na

udelenie poverenia bola žiadosť súdnej exekútorky o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie spolu
s návrhom na vykonanie exekúcie od oprávneného a exekučným titulom, ktorým je Výkaz nedoplatkov
č. B. zo dňa 21. decembra 2011, ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 5. februára 2012.
Súdna exekútorka doručila exekučnému súdu dňa 5. augusta 2019 podnet na zastavenie exekúcie. Z
podnetu na zastavenie exekúcie vyplynulo, že lustráciou majetkovej podstaty povinnej nebol zistený

žiadny majetok. Súdna exekútorka predložila na výzvu exekučného súdu kompletný spisový materiál
dňa 6. septembra 2019, ktorý obsahoval vykonané úkony v danej veci.

10. Podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku je nemajetnosť povinného dôvodom, keď súd musí
exekúciu zastaviť. Nemajetnosť povinného má vychádzať zo zistení predovšetkým súdneho exekútora a

má za následok vznik povinnosti oprávneného na náhradu trov exekúcie podľa § 203 ods. 2 Exekučného
poriadku. Inak povedané, súd zisťuje, či boli splnené podmienky na zastavenie exekúcie z podkladov
predložených súdnym exekútorom, nakoľko do kompetencie exekútora v rámci výkonu exekúcie patrí
zisťovanie majetku povinného. Z judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky (napr. I. ÚS 398/2012,
III. ÚS 185/2012) vyplýva, že súdny exekútor poverený exekučným súdom na vykonanie exekúcie

tvorí súčasť súdnej moci a má postavenie orgánu verejnej moci. Poverená súdna exekútorka doručila
exekučnému súdu oznámenie o tom, že vykonaným šetrením zistila, že u povinnej nebol zistený žiadny
taký majetok, z ktorého by mohol byť uspokojený nárok oprávneného, pričom na výzvu exekučného
súdu pripojila aj svoju kompletnú spisovú dokumentáciu, z ktorej exekučný súd vychádzal pri svojom
rozhodnutí. Odvolací súd je toho názoru, že toto oznámenie vzhľadom na vyššie uvedené postavenie

exekútora je dostatočným podkladom pre exekučný súd o nemajetnosti povinnej. Exekučný súd si
nemusí overovať tvrdenia inej zložky justičného systému. Opačný prístup by viedol k absurdným
záverom a bol by v rozpore so zásadou hospodárnosti súdneho konania. Postavenie exekútora si nie je
možné zamieňať s výkonom slobodných povolaní, ako je napr. advokát. Exekútor síce nemá právomocrozhodovať o zastavení exekúcie, na to je oprávnený iba exekučný súd, avšak nesie zodpovednosť za
podklady pre toto rozhodnutie, ktoré súdu ako orgán verejnej moci predkladá.

11. Exekučný súd považoval skutočnosti uvádzané súdnou exekútorkou za preukázané a zistil, že sú
splnené podmienky pre zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku. Za takto
zisteného skutkového stavu sa i odvolací súd stotožňuje so záverom o nemajetnosti povinnej. Navyše
tento záver oprávnený žiadnym spôsobom v podanom odvolaní nespochybnil, nakoľko v podaní uviedol
len svoje predpoklady a domnienky, ktoré neboli spôsobilé vyvrátiť záver o nemajetnosti povinnej.

12. Pokiaľ ide o odvolaciu námietku oprávneného v tom, že nemajetnosť povinnej je len prechodná,
pričom nie je vylúčené, že povinná v budúcnosti bude mať príjem, resp. nadobudne majetok, odvolací
súd túto vyhodnotil ako irelevantnú. Je totiž potrebné uviesť, že pre exekučný súd je rozhodujúci
skutkový a právny stav v čase vydania rozhodnutia o zastavení exekúcie. Ak teda v uvedenom čase
mal exekučný súd preukázanú nemajetnosť povinnej, ktorá zakladala súdu povinnosť takúto exekúciu

zastaviť, exekučný súd postupoval vecne správne. Súdny exekútor je povinný predložiť vec súdu
bezodkladne po tom, ako nadobudne pochybnosti alebo zistí, že sú dôvody na zastavenie exekúcie (§
57 ods. 4 Exekučného poriadku). Súd je povinný aj ex offo v každom štádiu exekúcie skúmať, či sú
splnené podmienky na jej pokračovanie (§ 57 ods. 1 v spojení s § 58 ods. 1 Exekučného poriadku).
Ak teda čo i len jedna z podmienok na pokračovanie exekúcie splnená nie je, ako tomu bolo aj v

prejednávanom prípade, exekučný súd nemá inú možnosť, ako prebiehajúcu exekúciu zastaviť. Musí
vychádzať zo skutočností vyplývajúcich z obsahu spisu, nie zo skutočností domnelých. Inak povedané,
súd nemôže svoje rozhodnutie založiť na domnienkach, naopak je povinný rozhodnúť na základe
zistených skutočností.

13. Exekučný poriadok neoprávňuje súdneho exekútora, aby potom, ako zistí nemajetnosť povinnej,
vyčkával na prípadné zlepšenie jej majetkových pomerov. Rovnako Exekučný poriadok nevyžaduje k
zastaveniu exekúcie pre nemajetnosť povinnej ani súhlas oprávneného.

14. V súvislosti s rozhodnutím súdu prvej inštancie odvolací súd súčasne poznamenáva, že právoplatné

rozhodnutie súdu o zastavení exekúcie z dôvodu nemajetnosti povinného nezakladá prekážku res
iudicata pre začatie exekučného konania o novom návrhu na vykonanie exekúcie medzi tými istými
účastníkmi na podklade toho istého exekučného titulu (viď rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej
republiky sp. zn. IV. ÚS 452/2011 zo dňa 20. októbra 2011).

15. Z uvedeného vyplýva, že odvolaniu z dôvodov v ňom uvedených nebolo možné vyhovieť. Odvolací
súd preto s poukazom na § 387 ods. 1, 2 CSP napadnuté rozhodnutie ako vecne správne potvrdil.

16. Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 CSP).
Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods.
1 CSP); dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo
dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)
a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).Dovolateľmusíbyťvdovolacomkonanízastúpenýadvokátom;dovolanieainépodaniadovolateľamusia
byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP); povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).