Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, February 17, 2020

Súd: Okresný súd Nové Zámky
Spisová značka: 7P/35/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4419202714
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 02. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Vachulíková

ECLI: ECLI:SK:OSNZ:2020:4419202714.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nové Zámky sudkyňou JUDr. Katarínou Vachulíkovou, v právnej veci navrhovateľky: U. O.,

nar. XX.XX.XXXX, bytom S., U. X proti manželovi: U. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom S., U. X, o rozvod
manželstva a úpravu práv a povinností rodičov voči maloletému dieťaťu: X. O., nar. XX.XX.XXXX, v
konaní zastúpenému kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Nové Zámky, takto

r o z h o d o l :

I. Súd manželstvo U. O., rod. L., nar. XX.XX.XXXX a U. O., nar. XX.XX.XXXX uzavreté dňa XX.XX.XXXX
zapísané v knihe manželstiev Matričného úradu S. vo zväzku XX ročník XXXX na strane XX pod
poradovým číslom XX r o z v á d z a.

II. Súd z v e r u j e maloletú X. O., nar. XX.XX.XXXX na čas po rozvode manželstva do osobnej
starostlivosti matke s tým, že obaja rodičia budú maloleté dieťa zastupovať a spravovať jeho majetok a
otec je p o v i n n ý prispievať na výživu maloletej mesačne vo výške 30 % zo sumy životného minima
na nezaopatrené neplnoleté dieťa, vždy do 15-teho dňa toho-ktorého mesiaca vopred k rukám matky,
počnúc od právoplatnosti rozsudku.

III. Žiaden z účastníkov n e m á n á r o k na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Navrhovateľka sa podaným návrhom domáhala proti manželovi rozvodu manželstva a úpravy práv a

povinností rodičov voči maloletým deťom O.: X., nar. XX.XX.XXXX a X., nar. XX.XX.XXXX, pričom X.
medzičasomdovŕšilplnoletosť.Svojnávrhodôvodnilatým,žesmanželomnežijúvspoločnejdomácnosti
už desať rokov.

2. Navrhovateľka na pojednávaní uviedla, že s manželom nehospodária a ani nežijú manželským
životom desať rokov a on už býva s inou ženou. Ďalej uviedla, že o obnovenia manželského spolužitia sa
nechcepokúsiťakmanželoviužničnecíti.MaloletúX.žiadalanačasporozvodezveriťdosvojejosobnej

starostlivosti a otca zaviazať na platenie výživného aspoň v minimálnej výške. Styk otca s maloletou
nežiadala upraviť, pretože dcéra sa s otcom stretáva.

3. Podľa § 31 Civilného mimosporového poriadku, súd pojednával v neprítomnosti manžela
navrhovateľky.

4. Kolízna opatrovníčka na pojednávaní navrhla návrhu vyhovieť, manželstvo rozviesť, maloletú zveriť

do osobnej starostlivosti matke, otca zaviazať na platenie výživného v minimálnej výške a styk otca s
maloletou nenavrhla upraviť.5. Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, sobášnym listom, rodnými listami detí,
ďalšími ku spisu pripojenými dokladmi a takto vykonaným dokazovaním zistil nasledovný skutkový a
právny stav veci:

6. Účastníci konania uzavreli manželstvo dňa XX.XX.XXXX. Z ich manželstva pochádzajú dve deti O.:
X., nar. XX.XX.XXXX a maloletá X., nar. XX.XX.XXXX. Posledné spoločné bydlisko manželov bolo v S.,
U. X. U navrhovateľky ide o prvé manželstvo a u manžela navrhovateľky o druhé manželstvo. Obaja
sú maďarskej národnosti.

7. Podľa § 23 odsek 1 Zákona o rodine súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť,
ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj
účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.

8. Podľa § 23 odsek 2 Zákona o rodine, súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov

medzi manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy
prihliadne na záujem maloletých detí.

9.Podľa§24odsek1 Zákonaorodine,vrozhodnutí,ktorýmsarozvádzamanželstvorodičovmaloletého
dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode,

najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho
majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti,
prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.

10. Podľa § 24 odsek 3 Zákona o rodine, rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností

možno nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná.

11. Podľa § 24 odsek 4 Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností
alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu
k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby,

vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na
výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na
výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie
pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.

12. Podľa § 62 odsek 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné sami sa živiť.

13. Podľa § 62 odsek 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich
schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

14. Podľa § 62 odsek 3 Zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a
majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30
% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa
osobitného zákona.

15. Podľa § 62 odsek 4 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na
to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na
starostlivosť rodičov o domácnosť.

16. Podľa § 62 odsek 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri
skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča, súd neberie do úvahy výdavky
povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnuté vynaložiť.

17. Vykonaným dokazovaním súd dospel k záveru, že manželstvo účastníkov konania je hlboko, trvale

a vážne rozvrátené a neplní účel, pre ktorý bolo vytvorené. Manželia spolu nežijú už desať rokov,
nehospodária spolu, intímne spolu nežijú, vzájomne si nepomáhajú a nie sú schopní vytvoriť zdravé
rodinné prostredie. Ich manželstvo je len formálnym zväzkom, stratilo dôvody pre svoje ďalšie trvanie,preto súd návrhu vyhovel a rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku. Príčinu
rozvratu manželstva súd videl v dĺžke oddeleného žitia manželov a ich citového odcudzenia.

18. Vzhľadom na vykonané dokazovanie súd zveril maloletú X. do osobnej starostlivosti matke, ktorá
sa o ňu osobne stará od doby oddeleného žitia manželov a otca zaviazal na platenie výživného v
minimálnej výške, t.j. 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa, keďže ani
lustráciou zo Sociálnej poisťovne nebol zistený príjem otca taký, aby mohol platiť vyššie výživné. Podľa
zákona č. 601/2003 Z.z. o životnom minime v znení neskorších predpisov činí životné minimum na

nezaopatrené neplnoleté dieťa od 01.07.2019 95,96 eur mesačne a výživné z tejto sumy predstavuje
28,79 eur mesačne.

19. Podľa § 78 odsek 1, 3 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak
sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len
na návrh. Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.

20. Pokiaľ ide o styk otca s maloletou, súd ho neupravil, keďže maloletá sa s otcom stretáva.

21. Ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone rodičovských práv a
povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností podľa § 26 Zákona o rodine.

22. O trovách konania súd rozhodol podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku tak, že žiadnemu
z účastníkov nepriznal ich náhradu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti
ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať účastník, v ktorého neprospech bolo rozhodnutie

vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných
náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z
akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha
(odvolací návrh). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd
nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva

v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo
nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie
vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich
skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany

alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej
inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej
možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu
vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav

veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. V odvolacom konaní
možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy.
Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko, môže
do 3 mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že
prijíma opäť svoje predošlé priezvisko.