Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Thursday, March 20, 2013

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 10Co/125/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5111226639
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 03. 2013

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Róbert Urban
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2013:5111226639.1

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v právnej veci navrhovateľaStredoslovenská energetika -
Distribúcia,a.s.,sosídlomŽilina,PriRajčianke2927/8,IČO:36441151,právnezastúpenéhoadvokátom
Mgr. PavlomKarmanom, so sídlom Žilina, U. I. XXA, proti odporcovi M. V., nar. XX.X.XXXX, bytom L.
XX, právne zastúpenému advokátom JUDr. MilošomGerom, so sídlom F., U. XXX, o zaplatenie 4.761,13
eur s príslušenstvom, na základe odvolania navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Žilina č. k.

18C/279/2011-118 zo dňa 13.4.2012 takto

r o z h o d o l :

Z r u š u j e rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým žalobný návrh vo zvyšnej časti zamietol a vo
výroku o náhrade trov konania, a v rozsahu zrušenia vec v r a c i a na ďalšie konanie.

Rozsudok okresného súdu z o s t á v a n e d o t k n u t ý vo výroku, ktorým bolo konanie o
zaplatenie sumy 3.618,03 eur zastavené.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresný súd v časti zaplatenia sumy 3.618,03 eur konanie vo veci zastavil
na základe (čiastočného) späťvzatia návrhu navrhovateľom, s ktorým procesným úkonom odporca
súhlasil. Vo zvyšnej časti návrh zamietol, nakoľko navrhovateľ neuniesol dôkazné bremeno. Vychádzal
z toho, že navrhovateľ nepreukázal, či skutočne došlo k neoprávnenému odberu elektrickej energie
odporcom a či skutočne bolo meradlo na odbernom mieste odporcu porušené. Podľa okresného súdu

dodávateľ (navrhovateľ) nepriamo preniesol zodpovednosť na odberateľov, teda aj na odporcu, od
ktorých však nemožno spravodlivo požadovať, aby „strážili elektromer 24 hodín denne“. Vykonanú
kontrolu odberného miesta odporcu považoval za nedôveryhodnú, keďže navrhovateľ nepreukázal,
žeby k poškodeniu meradla došlo už pred vykonaním kontroly a tiež ku kontrole neprizval odporcu a
ani príslušníkov policajného zboru (či inú nestrannú osobu), hoci v jeho vlastnej predtlači záznamu o
kontrole sa predpokladá ich účasť. Výpoveď svedka M. F. (osoby, ktorá vykonávala kontrolu) označil

tiež za nevierohodnú, pretože sa svedok na ňu vopred pripravil. Okresný súd zdôraznil, že navrhovateľ
predovšetkým nepreukázal zásah odporcu do elektromera a tiež to, že odporca elektrinu aj odoberal.
O trovách konania rozhodol tak, že uložil navrhovateľovi povinnosť titulom ich náhrady zaplatiť odporcovi
sumu 1.075,91 eur, výšku ktorej konkrétne a podrobne zdôvodnil.

Vzákonomstanovenejlehotepodalprotitomutorozsudkuvovýrokuozamietnutínávrhuvozvyšnejčasti

avovýrokuonáhradetrovkonaniaodvolanienavrhovateľ,ktorýsadomáhaljehozmenytak,ženávrhu(v
jeho aktuálnom rozsahu) bude vyhovené. Poukazoval na charakter absolútne objektívnej zodpovednosti
odberateľa elektrickej energie za neoprávnený odber, pričom v zmysle § 39 ods. 1 písm. c/ zák. č.
656/2004 Z. z. na uvedené postačuje (už len) to, že odberateľ odoberá elektrickú energiu meradlom, na
ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii. Zároveň odberateľ (v súdenej veci
odporca) má podľa § 29 ods. 2 písm. c/ označeného právneho predpisu povinnosť udržiavať odberné

elektrické zariadenie v stave, ktorý zodpovedá technickým požiadavkám. Z takéhoto výkladu dotknutých
právnych noriem vychádza i ustálená súdna prax (odvolateľ označil konkrétne rozhodnutia Najvyššiehosúdu SR i ČR a Krajského súdu v Trnave). Vzhľadom na predmetný objektívny charakter zodpovednosti
nie je na mieste ani úvaha o rozpore uplatňovaného nároku s dobrými mravmi, ktorú okresný súd
naznačil v napadnutom rozhodnutí. Odvolateľ namietal, že okresný súd dostatočne nevysvetlil, prečo

považoval výpoveď svedka F. za nevierohodnú. Dodal, že zo žiadneho predpisu nevyplýva povinnosť
navrhovateľovi (resp. osobám vykonávajúcim pre neho kontrolu odberných miest) pribrať k tejto kontrole
svedka, či políciu. Rovnako nie je nutná účasť samotného odberateľa; naopak, jeho upovedomením
vopred by sa mohol zmariť účel kontroly.

Odporca žiadal odvolanie navrhovateľa zamietnuť. Stotožňoval sa so závermi okresného súdu o
neunesení dôkazného bremena navrhovateľom. Zdôrazňoval, v zhode s jeho doterajšími prednesmi, že
nebol prizvaný ku kontrole on, ani nezaujatá osoba a že dotknuté odberné miesto správne vykazovalo
nulovú spotrebu, nakoľko predmetná čistička (dlhodobejšie) mimo prevádzky. Odporca doplnil, že
navrhovateľ hrubo zneužíva vo vzťahu k spotrebiteľom svoje monopolne postavenie.

Krajský súd, ako súd odvolací, vec preskúmal v rozsahu vymedzenom ustanovením § 212 ods.
1 O.s.p. (z toho titulu zostal nedotknutý odvolaním nenapadnutý výrok o zastavení konania v časti o
zaplatenie 3.618,03 eur) a bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) v preskúmavanej časti
napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie podľa § 221 ods. 1 písm. h/, ods. 2 O.s.p.

Zásadnou okolnosťou, ktorú je potrebné mať v súdenej veci na zreteli a od ktorej sa odvíja aj
nutnosť zisťovania rozhodných skutočností, je právny titul, z ktorého je uplatňovaný nárok navrhovateľa
voči odporcovi. Navrhovateľ v zásade jednoznačne v priebehu celého konania skutkovú podstatu
neoprávneného odberu odporcu vymedzuje prostredníctvom ustanovenia § 39 ods. 1 písm. c/ zákona
č. 656/2004 Z. z. (v znení platnom do 31.8.2012). Z predmetného zákonného ustanovenia (citovaného v

napadnutom rozsudku) je zrejmé, že ide o prípad objektívnej zodpovednosti. Zároveň je opodstatnenou
argumentácia odporcu, že v zmysle označeného zákona je neoprávneným odberom už len samotný
odber meraný meracím zariadením, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej
manipulácii. Je pritom nepodstatné, kto takéto porušenie/poškodenie vykonal.

Okresný súd uvedené (právne) súvislosti dôsledne nevyhodnotil, čoho dôsledkom sú (aj) úvahy a závery
zohľadňujúce subjektívny prvok v konaní odporcu. Rovnako je potrebné striktne odlišovať praktiky
dodávateľa od plnenia povinnosti v zmysle zákona. Pokiaľ je dotknutý právny predpis budovaný na
princípe (prevažne) objektívnej zodpovednosti odberateľov a ukladá im (rozsiahle) povinnosti, nie je
nekalou praktikou dodávateľa, ak podľa takéhoto právneho predpisu postupuje. Uvedené krajský súd

konštatuje jednak v súvislosti s úvahou okresného súdu o „spravodlivom požadovaní od odberateľov
strážiť elektromery 24 hodín denne“ a jednak v súvislosti s vyjadrením odporcu k podanému odvolaniu
ohľadne zneužívania monopolného postavenia navrhovateľa. V širšej teoreticko-právnej rovine možno
polemizovať o primeranosti povinností pre odberateľov elektrickej energie, ale pokiaľ je účinné (v
rozhodnom čase účinné a platné) konkrétne zákonné znenie, nie je možné ho neaplikovať len na základe

(zjednodušenej) úvahy o jeho „nespravodlivosti“.

Obdobné východiská je nutné uplatniť aj vo vzťahu k vykonávaniu kontroly konkrétneho odberného
miesta, resp. v otázkach záznamu o jej vykonaní. Náležitou je argumentácia odvolateľa, že zo žiadneho
predpisu nevyplýva povinnosť prizývať ku kontrole políciu, či inú nezainteresovanú osobu, prípadne

samotného odberateľa. Len zo skutočnosti, že spoločnosť, ktorá kontroly pre navrhovateľa vykonáva,
má v predtlači záznamu o kontrole vyhradené miesto i pre podpis takýchto osôb, bez ďalšieho (napr.
zaviazania sa v konkrétnom vzťahu, či vo všeobecných zmluvných podmienkach) neznamená, že ak
tieto osoby sa kontroly nezúčastnili, je kontrola nevierohodná. V širších súvislostiach v tomto smere
platí základný (ústavný) princíp v zmysle článku 2 ods. 3 Ústavy SR konania fyzických a právnických

osôb, že môžu konať všetko, čo nie je zakázané; a teda - a contrario - nemožno od nich vyžadovať, aby
konali niečo, čo im právne normy neukladajú. Nadväzne, pokiaľ nie je určené, že pri kontrole meracích
zariadení na odber elektriny majú byť prítomné tretie osoby, eventuálne odberateľ, nie je povinnosťou
tieto osoby ku kontrole pribrať.

V preskúmavanej časti okresný súd zatiaľ (dôsledne) nevychádzal z vyššie vymedzených právnych
stanovísk a taktiež sa nezaoberal všetkými súvislosťami uplatňovaného nároku na náhradu škody (napr.
preukázaním reálne vzniknutej škody navrhovateľovi), z ktorého titulu bol napadnutý (meritórne) výrok
zrušený a vec vrátená na ďalšie konanie. Ako výrok závislý bol zrušený i súvisiaci (nadväzujúci) výrok onáhrade trov konania. Pre úplnosť krajský súd v tejto spojitosti dodáva, že v otázke náhrady trov konania
vo vzťahu k čiastočnému zastaveniu konania je daná procesná zodpovednosť navrhovateľa za dotknuté
zastavenie.

Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.