Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Wednesday, October 17, 2013

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 9Co/445/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5106225294
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 10. 2013

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Burik
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2013:5106225294.1

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v právnej veci navrhovateľa Ing. M. Z., nar. XX. X. XXXX,
bytom N. L. XXX, zastúpeného JUDr. Igorom Müllerom, advokátom so sídlom v A., A. V. XX, proti
odporkyni Všeobecná úverová banka, a.s. Bratislava, pobočka Žilina, so sídlom Bratislava, Mlynské Nivy
1, IČO: 31 320 155, adresa pre doručovanie: Žilina, Na Bráne 1, v konaní o zaplatenie 359 207,- Sk s
príslušenstvom, na odvolanie odporkyne proti rozsudku Okresného súdu v Žiline, č.k. 8C/286/2007-175

zo dňa 13. marca 2013, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu z r u š u j ea vec mu v r a c i ana ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom Okresný súd v Žiline zaviazal odporkyňu zaplatiť navrhovateľovi sumu 8 661,71
Eur so 14 % úrokom z omeškania od 7. 11. 2006 až do zaplatenia a nahradiť mu trovy konania
pozostávajúce z trov právneho zastúpenia vo výške 2 079,43 Eur a iných trov vo výške 715,40 Eur,

všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Odporcovi náhradu trov konania v súvislosti so zastavenou
časťou konania nepriznal.
Svoje rozhodnutie vo veci samej odôvodnil ust. § 420 Občianskeho zákonníka (ďalej už len „OZ“),
keď konštatoval, že zavineným protiprávnym konaním odporkyne došlo u navrhovateľa k vzniku škody.
Odporkyňa porušila povinnosť tým, že pri uzatváraní kúpnej zmluvy, týkajúcej sa predaja nehnuteľnosti
vlastnícky patriacej navrhovateľovi, dojednala vyplatenie kúpnej ceny neobvyklým spôsobom aj napriek

tomu, že na takýto úkon nebola navrhovateľom splnomocnená, čím spôsobila platobnú neschopnosť
navrhovateľoviatentonebolschopnýuhradiťvčaspohľadávkuvočiUrbariátu-pozemkovéspoločenstvo
Dlhé Pole. V súvislosti s núteným vymáhaním pohľadávky potom navrhovateľovi vznikla škoda
pozostávajúca zo 17,6 % úroku vo výške 115 053,70 Sk, trov konania a trov exekúcie, čo všetko spolu
napokon predstavovalo sumu 260 942,60 Sk (8 661,71 Eur).
Pri rozhodovaní o náhrade trov konania súd vychádzal z ust. § 142 ods. 1 O.s.p. a priznal navrhovateľovi

ako úspešnému účastníkovi náhradu trov konania pozostávajúcu z trov právneho zastúpenia a zo
zaplateného súdneho poplatku.
Proti tomuto rozsudku podala odvolanie, v zákonom stanovenej lehote, odporkyňa. Žiadala rozsudok
prvostupňového súdu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie dôvodiac tým, že prvostupňový
súd pri rozhodovaní vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci a na základe vykonaného
dokazovania dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam. Navrhovateľ podľa jej názoru neosvedčil

základné predpoklady na úspešné uplatnenie nároku na náhradu škody, a to najmä čo sa týka
samotného vzniku škody, ako aj príčinnej súvislosti medzi porušením právnej povinnosti odporkyne pri
uzatváraní predmetnej kúpnej zmluvy na nehnuteľnosti v časti dohody o splátkach kúpnej ceny. Príčinná
súvislosť je v tomto štádiu konania iba domnelá, v hypotetickej rovine, keď zo samotného plnomocenstva
udeleného odporkyni nevyplýva, že by bola povinná uzavrieť kúpnu zmluvu na nehnuteľnosti do určitej
doby, a preto sa mohlo stať, že by táto nehnuteľnosť mohla byť odpredaná aj o niekoľko mesiacov od

udelenia poverenia. Je tiež len hypotézou domnievať sa, že by navrhovateľ všetky prostriedky kúpnej
ceny použil na splatenie svojich záväzkov voči tretím osobám, nakoľko sám sa ocitol vo finančnýchproblémoch až do takej miery, že nebol schopný plniť si záväzky ani voči odporkyni a odporkyňa
nakoniec v snahe o ústretovosť bola ochotná za účelom úspory času a prostriedkov navrhovateľa
pristúpiť na to, aby uhradil svoje záväzky voči nej prostredníctvom predaja nehnuteľnosti na základe

prijatia splnomocnenia a samotného podpísania kúpnej zmluvy s kupujúcim, ktorého si aj sám našiel.

Navrhovateľ sa k podanému odvolaniu nevyjadril.

Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal vec v rozsahu mu danom ust. § 212 ods. 1 O.s.p. a bez

nariadenia pojednávania (§ 214 O.s.p.) rozhodnutie prvostupňového súdu podľa ust. § 221 ods. 1 písm.
h/ O.s.p. zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

Predpokladmi vzniku občianskoprávnej zodpovednosti fyzických a právnických osôb podľa ust. § 420
OZ sú porušenie právnej povinnosti, vznik škody, existencia príčinnej súvislosti medzi porušením právnej
povinnosti a vznikom škody a zavinenie. Prvé tri predpoklady sú objektívneho charakteru. Dôkazné

bremeno ohľadom nich spočíva na poškodenom - v tomto prípade na navrhovateľovi. Zavinenie je
subjektívnej povahy, jeho existencia vo forme nevedomej nedbanlivosti sa predpokladá a naopak škodca
(v tomto prípade odporkyňa) preukazuje, že škodu nezavinil. Hovorí sa preto o zodpovednosti založenej
na prezumpcii zavinenia. Ak právna norma vyžaduje ale existenciu úmyselného konania, úmysel v
takomto prípade preukazuje taktiež poškodený.

Vychádzajúc z vyššie uvedených skutočností je potom potrebné prisvedčiť odporkyni v tom,
že navrhovateľ v priebehu doterajšieho konania nepreukázal existenciu základných predpokladov
zodpovednosti odporkyne za škodu, ktorá mu mala vzniknúť.
Jenepochybné,žemedziúčastníkmivsplnomocnenízodňa10.3.2000neboldohodnutýspôsobúhrady

kúpnejceny(boladohodnutálenvýškakúpnejcenyvsume2500000,-Sk),pričomobsahkúpnejzmluvy
navrhovateľ ponechal na odporkyni. Za takéhoto stavu potom nemožno konštatovať, že by odporkyňa
konala v rozpore s udeleným plnomocenstvom, resp. nad rámec takto udeleného splnomocnenia. Pokiaľ
prvostupňový súd v dôvodoch svojho rozhodnutia konštatuje, že sa nejednalo o obvyklú dohodu týkajúcu
sa zaplatenia kúpnej ceny, takýto záver súdu nemá oporu v doteraz vykonanom dokazovaní a už z tohto

dôvodu musel odvolací súd napadnuté rozhodnutie zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie.

Tak ako je to už vyššie uvedené dôkazné bremeno je v tomto prípade na navrhovateľovi, a preto je na
ňom, aby preukázal, že dojednanie kúpnej ceny v tomto prípade nebolo obvyklé a odporkyňa takýmto
spôsobom zneužila ním udelené splnomocnenie k odpredaju nehnuteľnosti. Doba splnenia záväzku je

ponechaná predovšetkým na dohodu účastníkov. Pre určenie doby vymedzenej pojmom „obvyklé“ bude
rozhodujúca jednak povaha predmetu zmluvy a konkrétne okolnosti, za ktorých bola zmluva uzatvorená.
Je potrebné vždy prihliadnuť i k situácii na trhu (najmä pokiaľ ide o nehnuteľnosti) a kúpnu silu, lebo
práve tieto skutočnosti najmä v súčasnej dobe ovplyvňujú i dohodu účastníkov o kúpnej cene.
Ak navrhovateľ v priebehu konania tvrdí, že zo strany odporkyne v tomto prípade išlo o neobvyklý

postup, musí tieto skutočnosti preukázať, čo sa musí prejaviť i v dôvodoch súdneho rozhodnutia, z
ktorých by malo byť zrejmé, z ktorých konkrétnych skutočností súd vychádzal, ak dospel k záveru,
že konanie (postup) odporkyne bolo v tomto smere neobvyklé, a teda v rozpore so zákonom. Podľa
tvrdenia odporkyne navrhovateľ sám zabezpečil kupujúceho, a preto bude jeho povinnosťou v ďalšom
konaní k tejto skutočnosti sa vyjadriť. Mal by súdu v prvom rade ozrejmiť, akým spôsobom si overoval

platobnú schopnosť kupujúceho a či teda bolo v možnostiach a schopnostiach kupujúceho uhradiť
kúpnu cenu jednorazovo. Taktiež by mal súdu doložiť, poprípade navrhnúť, dôkazy svedčiace o tom, že
pri uzatváraní obdobných zmlúv nebolo obvyklé dohodnúť splátkový kalendár, lebo len potom by bolo
možné konštatovať, že odporkyňa nepostupovala pri dojednaní kúpnej ceny obvyklým spôsobom a z jej
strany došlo k zneužitiu všeobecnej plnej moci.

Tak ako to napokon správne konštatuje i odporkyňa vo svojom odvolaní, medzi účastníkmi nebola
dohodnutá ani doba, do kedy sa mal predaj nehnuteľnosti realizovať a i z tohto pohľadu je potom
otázne zavinenie odporkyne na vzniku platobnej neschopnosti navrhovateľa ako podnikateľa, ktorý si bol
vedomý svojich záväzkov voči veriteľom. I tu by mal navrhovateľ preukázať, že ním navrhnutý kupujúci
bol ochotný a schopný plniť kúpnu cenu iným spôsobom a len zavinením odporkyne k takémuto plneniu

nedošlo.

V novom rozhodnutí rozhodne súd i o trovách odvolacieho konania (§ 224 ods. 3 O.s.p.). V tejto
súvislostijepotrebnépoznamenať,ževprípadečiastočnéhospäťvzatianávrhusanejednáosamostatnérozhodnutie, a preto súd ani nerozhoduje osobitným výrokom o trovách konania. Takýto procesný úkon
navrhovateľa je potrebné hodnotiť vždy v súvislosti s rozhodovaním o trovách konania po rozhodnutí
vo veci samej s prihliadnutím na úspech, resp. neúspech toho ktorého účastníka v konaní zvažujúc

dôvodnosť takéhoto úkonu s prihliadnutím na ust. § 146 ods. 2 O.s.p..

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.