Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, April 25, 2019

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 4Co/25/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3817204767
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 04. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Oľga Lichnerová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2019:3817204767.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Oľgy Lichnerovej a sudkýň JUDr. Alice
Beňovej a JUDr. Ivety Anderlovej v spore žalobcu M. H. s.r.o., so sídlom v Y., D. XX, M.: XX XXX XXX,
zastúpeného JUDr. G. J., advokátom so sídlom v Y., D. XX, P. O. Y. XXX, proti žalovanému E. B., nar.
XX.XX.XXXX, bytom G. XXX/X, E., o zaplatenie 5664,86 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti
rozsudku Okresného súdu Prievidza zo dňa 14. novembra 2018, č. k. 9Csp/46/2017-80 takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej výrokovej zamietajúcej časti II. a výrokovej časti o náhrade
trov konania III. p o t v r d z u j e.

Žalovanému n e p r i z n á v anárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie výrokom I. zastavil konanie v časti o zaplatenie sumy
333,4 eur s príslušenstvom. Výrokom II. vo zvyšnej časti súd žalobu zamietol. Výrokom III. žalovanému
priznal nárok na náhradu trov konania od žalobcu v celom rozsahu. V odôvodnení uviedol, že právny

predchodca žalobcu spoločnosť W. B. L. a.s., so sídlom v U., L. P. XX, sa žalobou podanou proti
žalovanému domáhal zaplatenia sumy 5664,86 eur s prísl. Súd prvej inštancie vo veci rozhodol na
pojednávanívneprítomnostižalovaného,nazákladepredloženýchlistín,zmluvyopôžičke,predžalobnej
upomienky, prehľadu splátok a úhrad. Súd prvej inštacnie vo veci rozhodol rozsudkom 9Csp 46/2017
z 4.10.2017 tak že žalobu zamietol z dôvodu premlčania nároku s poukazom na § 5b Zákona o
ochrane spotrebiteľa. Proti rozsudku podal odvolanie žalobca. Krajský súd Trenčín uznesením č. k.

4Co75/2018-60 z 21.08.2018 tento rozsudok na základe odvolania žalobcu zrušil a vec vrátil tunajšiemu
súdu na nové prejednanie a rozhodnutie. Z vykonaného dokazovania súd prvej inštancie zistil, že právny
predchodca žalobcu so žalovaným uzavrel zmluvu o pôžičke č. XXXXXXX dňa 04.12.2013, na základe
ktorej žalovanému poskytol celkovú sumu pôžičky 5.000 eur. Žalovaný sa zaviazal splácať pôžičku v
60 pravidelných mesačných splátkach po 166,7 eur. Celkovo žalovaný neuhradil žiadnu sumu. Právny
predchodca žalobcu vyzval 19.05.2014 žalovaného k zaplateniu celej dlžnej sumy jednorazovo v súlade
s bodom 12.4. zmluvy, podľa ktorého spoločnosť má právo na vyhlásenie okamžitej splatnosti pôžičky

v prípade, ak je klient v omeškaní so zaplatením jednej splátky po dobu dlhšiu ako tri mesiace, ak ho
spoločnosť upozornila na uplatnenie tohto práva 15 dní vopred. Tomuto postupu predchádzala výzva z
26.3.2014, v ktorej bol žalovaný vyzvaný na úhradu dlžných splátok, inak bude spoločnosť oprávnená
úver zosplatniť. Právne vec súd prvej inštancie posúdil podľa § 52 ods. 1, ods. 2, § 53 ods. 9 § 54 ods. 1,
ods. 2, § 100 ods. 1, § 101, § 103, § 565 Občianskeho zákonníka; § 1 ods. 1, ods. 2, § 2 písm. a), b) a d),
§ 9 ods. 1, ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre

spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy. Súd
prvej inštancie skúmal samotnú „Zmluvu o poskytnutí najľahšej pôžičky zo dňa 04.12.2013, ktorá vytvára
právny rámec medzi právnym predchodcom žalobcu ako veriteľom a žalovaným ako dlžníkom a dospelk záveru, že tento právny vzťah je potrebné posudzovať podľa ustanovení o spotrebiteľskom práve.
Predmetnázmluvajespotrebiteľskouzmluvouvzmysle§52ods.1Občianskehozákonníkaazároveňaj
zmluvou o spotrebiteľskom úvere podľa § 1 ods. 2, § 2 písm. d) a § 9 ods. 1 a 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o

spotrebiteľskýchúveroch.Keďžeideospotrebiteľskúzmluvujepotrebnénadanýprávnyvzťahaplikovať
aj ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách v Občianskom zákonníku (§ 52 a nasl. OZ). To je rozdiel
medzi aplikáciou Obchodného zákonníka o zmluve o úvere, ktorá je uzavretá ako absolútny obchod
medzi dvoma podnikateľmi a zmluvou o spotrebiteľskom úvere, ktorá je uzavretá medzi dodávateľom a
spotrebiteľom, kde nevyhnutne pristupuje aj aplikácia spotrebiteľských noriem. S ohľadom na uvedené

preto súd posudzoval premlčanie práva navrhovateľa v danej veci podľa ustanovení Občianskeho
zákonníka. Vzhľadom na námietku premlčania súd skúmal, či nárok nie je premlčaný. Zosplatnenie bolo
zmluvne dojednané v bode 12.4. zmluvy tak, že spoločnosť má právo na vyhlásenie okamžitej splatnosti
pôžičky v prípade ak je klient v omeškaní so zaplatením jednej splátky po dobu dlhšiu ako tri mesiace a
spoločnosť upozornila na uplatnenie tohto práva klienta 15 dní vopred. Právny predchodca žalobcu tak
urobil, ako to vyplýva z tvrdení žalobcu a prehľadu splátok a úhrad k 19.05.2014, čomu predchádzala

predžalobná upomienka z 26.03.2014 s výzvou, že ak žalovaný do 06.05.2014 neuhradí splátku splatnú
v mesiaci január 2014, bude spoločnosť oprávnená úver zosplatniť, čo spoločnosť aj k 19.5.2014 urobila
práve pre nezaplatenie splátky splatne v mesiaci január 2014. Uplatnila tak svoje právo v súlade s § 53
ods. 9 Občianskeho zákonníka a v súlade s § 565 Občianskeho zákonníka. Podľa § 103 Občianskeho
zákonníka, ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť premlčacia doba jednotlivých splátok

odo dňa ich zročnosti. Ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok stane zročným celý dlh (§ 565), začne
plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky. Premlčacia doba teda začala plynúť od
zročnosti splátky splatnej podľa zmluvy 20.01.2014, ako je to výslovne uvedené v listinnom dôkaze
predloženom žalobcom, v predžalobnej upomienke. Súd sa nestotožnil s argumentáciou žalobcu, že
poukázal, že jeho právny predchodca úver zosplatnil pre nezaplatenie splátky splatnej 20.4.2014 a teda

premlčacia doba začala plynúť 21.04.2014. Je nepochybné že splatnosť úveru v súlade s ustanoveniami
§ 53 ods.9 OZ a § 565 OZ a článkom 12.4. zmluvy mohol právny predchodca žalobcu vyhlásiť v prípade
omeškania žalovaného po dobu dlhšiu ako tri mesiace, čo bolo k 19.5.2014 splnené len vo vzťahu
k splátke splatnej 21.01.2014. Podľa § 103 v tomto prípade plynie premlčacia doba práve od tejto
splátky. Splatnosť spotrebiteľského úveru nastala v celom rozsahu dňa 19.05.2014 v dôsledku toho,

že bol žalovaný v omeškaní so zaplatením splátky splatnej v mesiaci januári 2014 (20.01.2014) viac
ako tri mesiace. Nie je podstatné, že v tom čase bol v omeškaní aj s inými splátkami. Tento nárok
žalobcu na zaplatenie celého zostatku úveru sa premlčuje podľa § 101 Občianskeho zákonníka vo
všeobecnej trojročnej premlčacej dobe s tým, že v zmysle § 103 OZ začína plynúť premlčacia doba
jednotlivých splátok odo dňa ich zročnosti. Ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok stane zročným celý

dlh, začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky. V danom prípade to znamená,
že premlčacia doba začala plynúť dňa 20.1.2017, keďže v dôsledku nezaplatenia tejto splátky a jej
omeškania sa stal celý predmetný úver splatný dňa 19.05.2014. Doba na riadne uplatnenie nároku
žalobcom v premlčacej dobe tak uplynula dňa 20.01.2017. Právny predchodca žalobcu si nárok na
súde uplatnil až dňa 16.03.2017, teda po uplynutí premlčacej doby. Nárok je preto z dôvodu premlčania

nedôvodný a preto súd žalobu zamietol okrem časti, v ktorej žalobca zobral žalobu späť, v časti o
zaplatenie sumy 333,4 eur s príslušenstvom súd konanie zastavil. O náhrade trov konania žalovanej súd
rozhodol podľa § 255 ods. 1, 2 CSP tak, že v celom rozsahu úspešnému žalovanému vznikol o nárok
na náhradu trov konania voči žalobcovi, v celom rozsahu.

2. Proti tomuto rozsudku v zamietajúcej výrokovej časti II. a vo výroku III. o náhrade trov konania
podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca. Uviedol, že ak by súd prvej inštancie správne právne
posúdil premlčanie pohľadávky, použil by ustanovenie § 103 prvá veta OZ na posúdenie premlčania
splátok splatných do zosplatnenia celého úveru, t.j. premlčaniu podľa tohto ustanovenia by vzhľadom
na začatie sporu dňa 16.03.2017 podliehali splátky splatné 20.01.2014 a 20.02.2014. Premlčanie

neuhradených úverových splátok splatných dňa 20.03.2014 a dňa 20.04.2014 by posúdil podľa § 103
prvá veta OZ, a premlčanie zosplatneného celého úveru (pozostávajúceho zo splátok splatných od
20.05.2014 a nasl.) by posúdil podľa § 103 druhá veta OZ. Správne by mal za preukázané, že premlčané
sú len splátky splatné od 20.01.2014 do 20.02.2014 v celkovej sume 333,40 eur. Listom zo dňa
26.03.2014 bol žalovaný upozornený na omeškanie s platením úveru a na možnosť zosplatnenia úveru

v prípade nezaplatenia dlžných splátok úveru. Nakoľko žalovaný dlžné splátky úveru nezaplatil, právny
predchodca žalobcu úver zosplatnil k 19.5.2014, čo medzi stranami nebolo sporné a to pre nezaplatenie
splátky splatnej dňa 20.4.2014. Žaloba bola na súde podaná dňa 16.03.2017 a teda nezaplatená splátka
úveru splatná dňa 20.3.2014, nezaplatená splátka úveru splatná dňa 20.04.2014 a časť zosplatnenéhoúveru pozostávajúceho zo splátok splatných od 20.05.2014 premlčaná nie je, keďže nárok bol na
súde uplatnený v rámci plynutia 3-ročnej premlčacej doby, ktorá v zmysle ust. § 103 druhá veta OZ
pre predčasne zosplatnenú časť úveru začala plynúť od 21.04.2014. Ust. § 53 ods. 9 OZ neupravuje

počiatok plynutia premlčacej doby. Z ust. § 53 ods. 9 OZ vyplýva len obmedzenie veriteľa na uplatnenie
práva podľa ust. § 565 OZ žiadať zaplatenie celej pohľadávky pre neplnenie splátok, až po uplynutí
troch mesiacov s omeškaním zaplatenia splátky. Uvedené obmedzenie nemá žiaden vplyv na beh
premlčacej doby. Žalobca bol toho názoru, že ak by mala začať plynúť premlčacia doba celého dlhu od
splatnostiprvejomeškanejsplátky,akoustálilsúdI.inštancie,došlobyvrozporesozákonomkposunutiu

začatia plynutia premlčacej doby pred okamih splatnosti všetkých omeškaných splátok nasledujúcich
po splatnosti prvej z nich. Podporne poukázal na uznesenie KS v Trenčín č.k. 17Co/228/2016-74 a na
uznesenie Krajského súdu v Bratislave pod č.k. 9Co/44/2018-110 zo dňa 30.04.2018. Podporne odkázal
aj na rozhodnutie NS ČR sp. zn. 21 Cdo 456/2006, podľa ktorého k zosplatneniu dlhu nemôže dôjsť
predtým ako bude výzva na zosplatnenie doručená dlžníkovi a na právny názor vyjadrený v rozhodnutí
NS ČR, sp.zn. 21Cdo/426/2005. Vzhľadom na uvedené žalobca navrhuje, aby odvolací súd rozsudok

súdu prvej inštancie v napadnutej časti zmenil tak, že zaviaže žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu
5331,46 eur, úrok z omeškania vo výške 5,25% p.a. zo sumy 5331,46 eur od 20.05.2014 do zaplatenia,
to všetko v lehote do troch dní od nadobudnutia právoplatnosti rozsudku a prizná žalobcovi náhradu trov
konania a náhradu trov právneho zastúpenia podľa pomeru úspechu v spore.

3. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu písomne nevyjadril.

4. Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací preskúmal vec v napadnutom rozsahu podľa § 379 a §
380 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) bez nariadenia odvolacieho
pojednávania podľa § 385 ods. 1 /keď nebolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie, ani to

nevyžadoval verejný záujem/v spojení § 219 ods. 3 CSP a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej
inštancie v napadnutej výrokovej zamietajúcej časti II. a výrokovej časti o náhrade trov konania III. je
potrebné podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdiť.

5. Zo súdneho spisu vyplýva, že právny predchodca žalobcu spoločnosť W. B. L. (ďalej len „predchodca

žalobcu“) poskytol žalovanému spotrebiteľský úver na základe zmluvy označenej ako „zmluva o
poskytnutí najľahšej pôžičky zo dňa 04.12.2013“ (ďalej len „zmluva o úvere“). Žalovaný spotrebiteľský
úver nesplácal podľa dohodnutých podmienok. Právny predchodca žalobcu výzvou z 26.03.2014
označenou ako „predžalobná upomienka“ vyzval žalovaného, že ak do 06.05.2014 neuhradí splátku
splatnú v mesiaci január 2014, bude oprávnený úver zosplatniť. V konaní nebolo sporné, že predchodca

žalobcu úver zosplatnil k 19.05.2014.

6 Podľa § 103 Občianskeho zákonníka v platnom znení, ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína
plynúť premlčacia doba jednotlivých splátok odo dňa zročnosti. Ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok
stal zročný celý dlh (§ 565), začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky.

7. Podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka v platnom znení, ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy,
ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch
mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote kratšej
ako 15 dní na uplatnenie tohto práva.

8. Podľa § 565 Občianskeho zákonníka v platnom znení, ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ
žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky len ak to bolo dohodnuté alebo v
rozhodnutí určené. Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšej nasledujúcej
splátky.

9. Z uvedených ustanovení vyplýva, že premlčacia doba v prípade spotrebiteľského úveru, ak bolo
dohodnuté plnenie v splátkach začína plynúť odo dňa splatnosti splátky, pre ktorú došlo k uplatneniu
práva podľa § 565 Občianskeho zákonníka, a teda k zosplatneniu celej pohľadávky za predpokladu,
že to bolo medzi stranami spotrebiteľského úveru dohodnuté, pričom však musí byť zachované, že
veriteľ môže uplatniť toto právo najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením

splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva. V
predmetnom spotrebiteľskom vzťahu bolo medzi zmluvnými stranami zmluvy o spotrebiteľskom úvere
právo veriteľa podľa § 565 Občianskeho zákonníka dohodnuté v bode 12.4. zmluvy o úvere tak ako
výslovne konštatoval aj súd prvej inštancie. Pre prípady, kedy sa pre nesplnenie niektorej zo splátokstane zročným, splatným celý dlh stanovuje Občiansky zákonník v § 103, druhá veta, osobitné pravidlo
pre začiatok plynutia premlčacej doby zosplatneného dlhu. V zmysle § 103 veta druhá Občianskeho
zákonníka ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok stane zročným celý dlh začne plynúť premlčacia

doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky.

10. Pre posúdenie začiatku plynutia premlčacej doby je tak rozhodné zistenie splatnosti tej splátky,
pre nezaplatenie ktorej veriteľ pristúpil k zosplatneniu celého úveru. Zosplatnenie úveru právnym
predchodcom žalobcu k 19.05.2014 nebolo medzi stranami sporné, keď túto skutočnosť nenamietal

žalovaný a ani žalobca. V konaní žalobca súdu predložil listinný dôkaz označený ako „predžalobná
upomienka“ zo dňa 26.03.2014, ktorou predchodca žalobcu žalovaného vyzval na zaplatenie dlžnej
splátky v mesiaci 01/2014 do 06.05.2014. V danom prípade, keďže skutočnosť, že došlo k zosplatneniu
úveru ako je uvedené vyššie bola nesporná, nebolo ani v tejto súvislosti vykonávané dokazovanie, čo
vo vzťahu k preskúmaniu začiatku plynutia premlčacej doby zosplatneného úveru znamená, že nebolo
možnéposúdiťztohtoúkonuuskutočnenéhopredchodcomžalobcuvočižalovanému1/prektorúsplátku

predchodca žalobcu úver zosplatnil. Žalobca v konaní nepreukázal, že by to mala byť splátka splatná
práve dňa 20.04.2014 ako namietal vo svojom odvolaní. Pokiaľ teda z právneho úkonu, ktorým došlo
zo strany predchodcu žalobcu k uplatneniu práva podľa § 565 Občianskeho zákonníka nebolo možné
zistiť, pre ktorú splátku došlo k zosplatneniu úveru, treba vychádzať z toho, že veriteľ mohol pristúpiť
k zosplatneniu len za podmienok podľa /§ 565 v spojení s § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka. Z

ustanovení § 53 ods. 9 a § 565 Občianskeho zákonníka tak vyplýva obmedzenie veriteľa na uplatnenie
práva podľa § 565 Občianskeho zákonníka žiadať zaplatenie celej pohľadávky pre neplnenie splátok,
až po uplynutí troch mesiacov s omeškaním zaplatenia splátky a tiež povinnosť veriteľa upozorniť
spotrebiteľa na uplatnenie tohto práva v lehote nie kratšej ako 15dní. Odvolací súd teda vychádzajúc
z tejto úpravy dospel k záveru, že k uplatneniu práva žalobcu podľa § 565 Občianskeho zákonníka v

predmetnej veci mohlo dôjsť len pre nezaplatenie splátky splatnej dňa 20.01.2014 /splátka pre ktorej
nezaplatenie za súčasného dodržania § 53 ods. 9 a § 565 Občianskeho zákonníka mohlo dôjsť k
zosplatneniu k 19.05.2014 tak ako to vyplýva aj z vyššie uvedenej predžalobnej upomienky.

11. Ak teda žalobca ako veriteľ vyhlásil predčasnú splatnosť celého úveru pre nezaplatenie splátky za

mesiac január splatnej dňa 20.01.2014 /§ 565 v spojení s § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka/, začala
plynúť premlčacia doba práva na zaplatenie celého zosplatneného dlhu odo dňa splatnosti uvedenej
splátky, teda odo dňa 20.01.2014 a uplynula dňa 20.01.2017. Svoje právo na zaplatenie zosplatneného
dlhu z úveru si žalobca uplatnil až žalobou doručenou súdu prvej inštancie dňa 16.3.2017, teda po
márnom uplynutí premlčacej doby a súd prvej inštancie preto správne žalobcovi premlčané právo

nepriznal.

12. Odvolací súd preto rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej výrokovej zamietajúcej časti II. a
výrokovej časti o náhrade trov konania III. podľa § 387 ods. 1CSP ako vecne správny potvrdil.

13. O náhrade trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1CSP v spojení s § 255
ods.1, § 262 ods. 1CSP tak, že úspešnému žalovanému nebola priznaná náhrada trov konania, nakoľko
žalovanému žiadne trovy odvolacieho konania nevznikli.
14. Toto rozhodnutie bolo senátom krajského súdu prijaté jednomyseľne.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).