Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Friday, May 31, 2019

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 6Co/35/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5117201222
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 05. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Yvetta Dzugasová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2019:5117201222.3

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Yvetty Dzugasovej a
členov JUDr. Jany Urbanovej a Mgr. Anny Mihálikovej, v právnej veci žalobcov: 1/ Ing. arch. A. G., nar.
XX.XX.XXXX, bytom X. XXXX/XX, XXX XX I., 2/ Ing. A. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. XXX/X, XXX
XX I., 3/ J. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. XXX/X, XXX XX I., žalobcovia v rade 1/ až 3/ zastúpení Mgr.
Z. D., advokátom, so sídlom A. E. XX/X, XXX XX Y., proti žalovaným: 1/ JUDr. Z. B., nar. XX.XX.XXXX,

bytom S. XXXX/X, XXX XX Y., zastúpený spoločnosťou TOMANÍČEK & PARTNERS s.r.o., so sídlom
Sládkovičova 6, 010 01 Žilina, IČO: 47 239 000, 2/ A. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. X, XXX XX Y.,
zastúpená Mgr. A. M., advokátom, so sídlom G. XX, XXX XX Y., v konaní o určenie neplatnosti zmluvy,
o odvolaní žalovanej v rade 2/ proti rozsudku Okresného súdu Žilina č.k. 42C/5/2017-132 zo dňa 23.
februára 2018, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok Okresného súdu Žilina č.k. 42C/5/2017-132 zo dňa 23. februára 2018 vo výroku o trovách

konania (výrok II.) p o t v r d z u j e .

Vo zvyšnej časti (výrok I.) z o s t á v a rozsudok Okresného súdu Žilina č.k. 42C/5/2017-132 zo dňa
23. februára 2018 n e d o t k n u t ý .

Žalobcom v rade 1/ až 3/ p r i z n á v a voči žalovanej v rade 2/ nárok na náhradu trov odvolacieho
konania v rozsahu 100 %.

Žalovanému v rade 1/ nárok na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom okresný súd určil, že záložná zmluva uzatvorená dňa 03.05.2010 medzi
žalovaným v rade 1/ a žalovanou v rade 2/ v znení jej dodatku zo dňa 03.06.2010, ktorej vklad bol

povolený Správou katastra Žilina pod V 5182/2010 a ktorej predmetom bol byt č. XX na X. poschodí,
vchod č. XX v obytnom dome súp. č. XXXX postavenom na KNC parc. č. 6540/3, ďalej podiel vo výške
1724/100000-ín na spoločných
častiach a zariadeniach domu a podiel vo výške 1724/100000-ín na pozemku a to KNC parc. č. 6540/3
- zastavané plochy a nádvoria o výmere 568 m2, ktoré sa nachádzajú v k.ú. Y. a sú zapísané na LV č.
XXXX je neplatná (výrok I.). Žalobcom v rade 1/ až 3/ priznal voči žalovaným v rade 1/ a 2/ nárok na

náhradu trov konania v rozsahu 100 % (výrok II.).
2. V odôvodnení svojho rozhodnutia vo vzťahu k rozhodnutiu o trovách konania uviedol, že žalobcom v
rade 1/ až 3/ (ďalej aj „žalobcovia“) ako úspešnej procesnej strane priznal v zmysle § 255 ods. 1 CSP
v spojení s § 262 ods. 1 CSP voči neúspešným žalovaným v rade 1/ a 2/ (ďalej aj „žalovaní“) nárok na
náhradu trov konania pred prvoinštančným súdom v plnom rozsahu.

3. Proti tomuto rozsudku vo výroku o trovách konania podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie
žalovaná v rade 2/, ktorá sa domáhala jeho zmeny vo výroku o trovách konania (výrok II.) tak, žežalobcom v rade 1/ až 3/ prizná nárok na náhradu trov prvoinštančného konania voči žalovanému v rade
1/ a žalovanej v rade 2/ prizná nárok na náhradu trov prvoinštančného konania voči žalobcom v rade 1/
až 3/ a žalovanému; alternatívne sa domáhala jeho zmeny v znení: „Žalobcovia v rade 1/ až 3/ majú voči

žalovanému v rade 1/ nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Žalovaný v rade 1/ a žalovaná v
rade 2/ nemajú nárok na náhradu trov konania.“ Žalovaná v rade 2/ mala úmysel uzatvoriť mimosúdnu
dohodu so žalobcami ešte v čase pred podaním žaloby vo veci samej a tento jej úmysel pretrvával až do
vydania rozhodnutia okresného súdu vo veci samej, čo vyplýva napr. z písomného podania žalovanej
v rade 2/ zo dňa 01.08.2017 či z písomného záznamu vypracovaného právnym zástupcom žalobcov v

rade 1/ až 3/, ktoré listiny tvoria súčasť spisu. Žalovaná v rade 2/ nemôže za konanie žalovaného v rade
1/,ktorýmarilprípadnéuzatvoreniemimosúdnejdohodyaanizanáslednúpasivitužalobcov.Akosubjekt
na žalovanej sporovej strane nedisponovala odvolateľka akýmkoľvek prostriedkom, ktorým by mohla
primäť ostatné subjekty v konaní k mimosúdnemu urovnaniu veci. Za popísanej situácie videla v konaní
dôvody hodné osobitného zreteľa na rozhodnutie o trovách konania v zmysle § 257 CSP, alternatívne
dôvod na rozhodnutie o trovách konania podľa § 256 ods. 2 CSP.

4. Žalobcovia v rade 1/ až 3/ v reakcii na odvolanie žalovanej v rade 2/ uviedli, že podané odvolanie
je účelové, pričom k tvrdeniam v ňom uvedeným sa už vyjadrili v konaní pred prvoinštančným súdom.
Žalovaná v rade 2/ formálne súhlasila s uzatvorením mimosúdnej dohody, návrh znenia dohody jej bol
zaslaný dňa 06.04.2017 a žalovaná naň reagovala, nevyjadrila sa však konkrétne k navrhovanému

zneniu zaslanej dohody. Žalovaná v rade 2/ následne žalobcov so žiadosťou, resp. návrhom na
uzatvorenie dohody v znení, ktoré jej bolo zaslané mailom, nekontaktovala. Na strane žalovanej v rade
2/ sa jednalo len o formálny záujem o uzatvorenie mimosúdnej dohody, čo vyplýva z jej konania vo
veciach vedených na Okresnom súde Žilina pod sp. zn. 8C/34/2007 a sp. zn. 13C/74/2017. Uznesením
Krajského súdu v Žiline sp. zn. 7Co/175/2017 zo dňa 28.06.2017 bola žalobcom uložená povinnosť

podať žalobu vo veci samej, pričom porušenie uvedenej povinnosti by bolo sankcionované zánikom
neodkladného opatrenia s následkom ohrozenia vlastníckych práv žalobcov. Za účelové považujú
žalobcovi tvrdenie žalovanej v rade 2/ o tom, že počas súdneho konania (konkrétne na pojednávaní
konanom dňa 19.01.2018) bola pripravená pristúpiť k mimosúdnej dohode - ani po predmetnom
pojednávaní žalovaná v rade 2/ žalobcov vo veci mimosúdnej dohody neoslovila, nevyjadrila sa k

návrhu dohody, ktorý jej bol už predtým zaslaný, nedoručila podpísanú dohodu žalobcom a neučinila
ani iné kroky, ktoré by preukazovali jej skutočnú snahu o uzatvorenie mimosúdnej dohody. Odvolaním
napadnutý výrok súdu prvej inštancie o trovách konania považovali za správny.

5. Ďalšie podania v rámci tohto odvolacieho konania, po doručení vyjadrenia žalobcov k podanému

odvolaniu protistrane (žalovaným v rade 1/ a 2/), súdu predložené neboli.

6. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP), preskúmal rozsudok okresného súdu v rozsahu
vyplývajúcom z ustanovenia § 379 CSP a bez nariadenia pojednávania podľa ustanovenia § 385 ods. 1
CSP a contrario toto rozhodnutie vo výroku o trovách konania v zmysle § 387 ods. 1 CSP potvrdil ako

vecne správne. V nenapadnutej časti (výrok I.) zostal rozsudok okresného súdu nedotknutý.

7. Odvolací súd podrobne preskúmal všetky rozhodujúce otázky, ktoré boli vo veci vznesené a v
celom rozsahu sa stotožnil so skutkovými a právnymi závermi súdu prvej inštancie. Okresný súd v
dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti rozhodné pre posúdenie danej veci, vecne správne rozhodol

a svoje rozhodnutie odôvodnil v súlade s ustanovením § 220 ods. 2 CSP. Odôvodnenie rozhodnutia
okresného súdu je vecne správne, pričom v jednotlivostiach naň poukazuje aj odvolací súd. Z uvedených
dôvodov sa krajský súd v odvolacom konaní primárne obmedzil na konštatovanie správnosti dôvodov
napadnutého rozhodnutia (§ 387 ods. 2 CSP).

8. V prvom rade považoval krajský súd za nevyhnutné zdôrazniť, že odvolací prieskum bol na základe
zásady neúplnej apelácie v odvolacom konaní striktne vymedzený odvolacími dôvodmi formulovanými
v podanom opravnom prostriedku (§ 380 ods. 1 CSP).

9. Zároveň odvolací súd uvádza, že do práva na spravodlivý proces nepatrí právo sporovej strany, aby

sa všeobecný súd stotožnil s jej právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením
dôkazov (IV.ÚS 252/04), ani právo na to, aby bola strana pred všeobecným súdom úspešná, teda aby sa
rozhodlo v súlade s jej požiadavkami (I.ÚS 50/04). Do obsahu základného práva podľa článku 46 ods. 1
Ústavy SR a práva na spravodlivý proces podľa článku 6 ods. 1 Dohovoru nepatrí ani právo strany sporuvyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ňou navrhnutých dôkazov súdom, prípadne sa dožadovať ním
navrhnutého spôsobu hodnotenia dôkazov (II.ÚS 3/97, II.ÚS 251/03). Prvoinštančný súd v odôvodnení
svojho rozhodnutia uviedol, z akých dôvodov žalobe vyhovel a rozhodol tiež o nároku na náhradu trov

konania. Svoje rozhodnutie pritom zákonu zodpovedajúcim spôsobom i presvedčivo odôvodnil.

10. Súd prvej inštancie v danom prípade postupoval správne, keď na rozhodnutie o nároku sporových
strán na náhradu trov konania aplikoval zásadu úspechu v sporovom konaní, upravenú v § 255 CSP. S
prihliadnutím na plný úspech žalujúcej sporovej strany vo veci samej, priznal súd nárok na náhradu trov

konania úspešným žalobcom v celom rozsahu voči žalovaným, ktorí v konaní úspech nemali.

11. Ako dôvodná neobstojí odvolacia argumentácia žalovanej v rade 2/ o tom, že ňou popísané
skutočnosti (bližšie odsek 3. tohto uznesenia) zakladajú možnosť súdu rozhodnúť o trovách konania v
zmysle § 257 CSP.

12. Účelom tohto zákonného ustanovenia je umožniť súdu zmierniť dôsledky právnych noriem
upravujúcich náhradu trov konania zavedením moderačného absolučného práva. Toto ustanovenie je
výrazom skutočnosti, že tam, kde zákon nemôže byť natoľko kazuistický, aby postihol celú
rozmanitosť života, dotvára sa právo sudcovským výkladom v medziach stanovených všeobecnými
podmienkami uvedenými v zákone, za splnenia ktorých môže dôjsť rozhodnutím súdu k inému záveru o

náhradetrovkonania,nežbyplynulzpoužitiavšeobecnýchzásadnáhradytrovkonania.Zákonvyžaduje
pre realizáciu tohto sudcovského moderačného práva, aby v danom prípade išlo o výnimočné okolnosti a
dôvody hodné osobitného zreteľa. V takýchto prípadoch súd zohľadňuje osobné, majetkové, zárobkové
a iné pomery oboch strán sporu, prihliada na postoj subjektov v konaní a prípadne iné okolnosti a
môžedospieťkzáveruoúplnomnepriznanítrovkonaniaúspešnejstranealeboonepriznaníčiastočnom,

a to práve s ohľadom na intenzitu preukázaných dôvodov hodných osobitného zreteľa.

13. Ako už bolo uvedené vyššie, Civilný sporový poriadok vo svojom ust. § 257 upravuje možnosť
súdu výnimočne nepriznať náhradu trov konania strane, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.
Východiskom pre ich hodnotenie je pomerne bohatá judikatúra súdov k ust. § 150 ods. 1 O.s.p.,

ktorého účel a podmienky sú v podstate totožné s aktuálne účinným ustanovením § 257 CSP.

14. Žiadne osobitné okolnosti vzťahujúce sa k vecnému posúdeniu prípadu, ktoré by mohli byť
vyhodnotené ako dôvody hodné osobitného zreteľa na účely rozhodnutia o trovách konania, odvolateľka
neprodukovala. Pokiaľ poukazovala na svoj záujem na uzatvorení mimosúdnej dohody, záujem

žalovanej v rade 2/ na mimosúdnom vyriešení spornej otázky, pre ktorú je aktuálne sporové konanie
vedené, nemožno s prihliadnutím na jej aktivitu pred podaním žaloby ako aj počas celého konania
považovať za tak intenzívny a iniciatívny, následkom ktorého by mohol súd modifikovať rozhodnutie o
trovách konania na základe úspechu sporových strán vo veci samej.

15. Neobstojí ani žiadosť odvolateľky o aplikáciu § 256 ods. 2 CSP - z obsahu podaného odvolania nie
je zrejmé, na aké trovy, ktoré by inak neboli v konaní vznikli, odvolateľka naráža, a rovnako tak nie je
zrejmé, akým spôsobom malo konanie žalovaného v rade 1/ a žalobcov v rámci prebiehajúceho súdneho
konania za následok vznik trov, ktoré by v konaní inak neboli vznikli. Žalovaná v rade 2/ len poukázala
na neaktivitu ostatných subjektov v konaní pri uzatváraní mimosúdnej dohody, čo v sporovom konaní

bez ďalšieho nezakladá možnosť súdu rozhodnúť o určitých výdavkoch spojených s vedeným konaním
v zmysle § 256 ods. 2 CSP.

16. S prihliadnutím na uvedené skutočnosti krajský súd vyhodnotil odvolacie námietky žalovanej v rade
2/ v celosti ako nedôvodné. Zároveň odvolací súd v súdenej veci nezistil vady týkajúce sa procesných

podmienok konania (§ 380 ods. 1, 2 CSP), v dôsledku čoho napadnutý rozsudok okresného súdu vo
výroku o trovách konania (výrok II.) ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

17. Vo zvyšnej časti nenapadnutej odvolaním (t.j. vo výroku I.) zostal rozsudok okresného súdu
nedotknutý týmto rozhodnutím odvolacieho súdu.

18. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol krajský súd podľa § 262 ods. 1 CSP v
spojení s § 255 ods. 1 CSP a § 396 ods. 1 CSP tak, že priznal žalobcom v rade 1/ až 3/ ako úspešnej
procesnej strane nárok na ich náhradu v rozsahu 100 % proti žalovanej v rade 2/ (odvolateľke), ktorá vtomto štádiu konania nemala úspech. Žalovanému v rade 1/ odvolací súd nárok na náhradu trov tohto
odvolacieho konania nepriznal, nakoľko mu v súvislosti s konaním na odvolacom súde žiadne nevznikli.
O výške náhrady týchto trov rozhodne po právoplatnosti tohto rozhodnutia súdny úradník súdu prvej

inštancie (§ 262 ods. 2 CSP).

19. Toto rozhodnutie senátu odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu

zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. (§ 420 CSP)

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní
proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné

uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému

súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom.Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého

stupňa. (§ 429 CSP)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania. (§ 430 CSP)