Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, September 4, 2019

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 5Co/48/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3817207827
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 09. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Vrtochová

ECLI: ECLI:SK:KSTN:2019:3817207827.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Vrtochovej a sudcov

JUDr. Eriky Zajacovej a JUDr. Denisa Vékonyho v spore žalobkyne: X. H., bytom L., XX. augusta XX/X,
zastúpenej Mgr. et Mgr. Líviou Šouc Kosťovou, advokátkou v Žiari nad Hronom, Pod Donátom 5, proti
žalovanému: HECHT SK, spol. s r.o., so sídlom v Prievidzi, Letisková ulica II.1925/20, IČO: 35 874 422,
zastúpenému JUDr. Vladimírom Štrbíkom, advokátom v Prievidzi, Námestie slobody 22, o zaplatenie
nemajetkovej ujmy 15.000,- eur, na odvolanie žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Prievidza č.k.
5C/13/2017- 155 zo dňa 28. novembra 2018, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

II. Žalovaný m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania proti žalobkyni v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu zamietol (ďalej aj „výrok I.“), štátu nárok na
náhradu trov konania voči žalobkyni nepriznal (ďalej aj „výrok II.“) a žalovanému priznal voči žalobkyni
nároknanáhradutrovkonaniavrozsahu100%(ďalejaj„výrokIII.“).Svojerozhodnutieprávneodôvodnil
§ 11, § 13 ods. 1 až 3 Občianskeho zákonníka, čl. 4, § 255 ods. 1, § 262 ods. 1 CSP. V odôvodnení
uviedol, že žalobkyňa sa žalobou podanou voči žalovanému domáhala zaplatenia sumy 15.000,- eur
ako nemajetkovej ujmy. Žalobu zdôvodnila tým, že dňa 27.5.2015 približne okolo obeda navštívila aj

s manželom predajňu žalovaného, aby si vyzdvihla reklamovaný tovar - kultivátor. Počas vybavovania
reklamáciestálapripredajnompultevsmerezostranyodpredajnejplochyavtomčaseinýzamestnanec
žalovanéhopoložilnapredajnýpultinýreklamovanýtovar,vsúvislostisčímsaonamuselaposunúťpred
odklápaciu (priechodnú) časť pultu, ktorý bol v tom čase zatvorený. Následne tento iný zamestnanec
žalovaného zodvihol odklápaciu časť pultu, kedy sa ona presunula späť na pôvodné miesto pred
reklamačného technika, pričom pravou rukou sa opierala o pevnú časť predajného pultu tak, že malíček
na jej pravej ruke bol čiastočne za hranou pevnej časti predajného pultu. Na to prešiel zamestnanec

žalovaného cez odklápaciu časť predajného pultu tak, že túto nechal bez povšimnutia, upozornenia jej
osoby, skontrolovania, či sklopenia, otvorenú, čo malo za následok, že táto otváracia časť predajného
pultu spadla (sklopila sa späť do vodorovnej polohy) a v dôsledku toho došlo k amputácii posledných
dvoch článkov jej malíčka na pravej ruke. Následkom tohto úrazu jej bola diagnostikovaná strata dvoch
článkov V. prsta pravej ruky a porucha úchopovej funkcie III. a IV. prsta do dlane. Žalobkyňa v žalobe
uviedla, že dohodou o urovnaní, ktorú uzatvorila so žalovaným dňa 2.11.2016, došlo k čiastočnému
urovnaniu pohľadávok jej osoby v časti náhrady škody na zdraví vzniknutej v dôsledku uvedeného úrazu

a tiež časti náhrady nákladov spojených s jej liečbou v súvislosti s úrazom. Súčasťou tejto dohody
však nebola náhrada nemajetkovej ujmy. Žalobkyňa uviedla, že v dôsledku úrazu, ktorý vznikol ako
následok opomínajúceho konania zamestnanca žalovaného, došlo k značnému zníženiu dôstojnosti
a vážnosti jej osoby v spoločnosti, v ktorej žije. Úraz zásadným negatívnym spôsobom ovplyvnil jejosobnostnú sféru, zanechal následky na jej duševnom zdraví, súkromí, či rodinnom živote. Ujmu, ktorá
jej vznikla v príčinnej súvislosti s konaním zamestnanca žalovaného, pociťuje tak, že má strach o svoju
osobu, prežíva stres, je frustrovaná, a pri spomienke na predmetný úraz má tendenciu sa rozplakať -

má ťažké úzkostlivé stavy. V tejto súvislosti jej bola diagnostikovaná psychická porucha - Adaptačné
poruchy. Predmetný úraz jej znemožnil v plnom rozsahu vykonávať pracovnú činnosť krajčírky, za ktorú
je vyučená, a takisto jej znemožnil nástup do zamestnania na pracovnú pozíciu predavačky, nemôže
sa venovať ani svojim celoživotným záujmom (napr. hranie na harmoniku). Z výpovede žalobkyne
v konaní, ako aj z jej výpovede v konaní vedenom OR PZ Prievidza ČVS: ORP-1030/PD-PD-2016

bolo zistené, že dňa 27.5.2015 sa dostavila do predajne žalovaného v Prievidzi z dôvodu vybavenia
reklamácie. Nakoľko zamestnanec žalovaného vybavoval iného zákazníka, ona stála pri pulte. Uvedený
zamestnanec žalovaného položil na pult nejakú pílu a prechádzal na druhú stranu pultu, pričom si
otvoril sklápací pult, ktorý bol dovtedy sklopený. Žalobkyňa sa posunula trochu do boku a hneď, ako
zamestnanecžalovanéhoprešielnadruhústranupultu,doskaspadla-boltozlomoksekundy.Žalobkyňa
uviedla, že práve vtedy nejakí iní dvaja zamestnanci žalovaného išli von a keď otvorili dvere, nastal veľký

prievan a v tom momente doska na pulte spadla. V dôsledku pádu sklápacej časti pultu došlo k úrazu
žalobkyne, nakoľko táto mala pravú ruku položenú na pulte tak, že malíček čiastočne presahoval cez
hranu pultu, keď bol otvorený, a v dôsledku pádu sklápacej časti pultu došlo k amputácii dvoch článkov
na malíčku jej pravej ruky. Zo strany zamestnanca žalovaného jej bola poskytnutá pomoc, následne ju
manželodviezoldonemocnicenaošetrenie.ZpripojenéhospisuORPZvPrievidziČVS:ORP-1030/PD-

PD-2016 bolo zistené, že zamestnanec žalovaného Marek Reiter dňa 27.5.2015 vybavoval reklamáciu
žalobkyne, pričom v tom čase mal žalovaný obchodné meno WERCO SK, s.r.o.. Išlo o reklamáciu
benzínového kultivátora a keď zistil, o čo ide, šiel tento tovar vyzdvihnúť do skladu. Pult bol v tom čase
predelený otváracou doskou, ktorá bola na jednej strane upevnená na pántoch a z druhej strany sa
otvárala. Aby mohol prejsť, uvedenú dosku zodvihol nahor a oprel ju o stenu. Po prejdení zacítil prievan,

ktorý nastal pravdepodobne otvorením vchodových dverí, a doska spadla nadol. On dosku ani nemal
šancu zachytiť, aby nespadla dolu a aj sa otočil, ale doska už bola zatvorená k pultu. Hneď na to zbadal,
že žalobkyňa, ktorá bola o pult opretá, začala krvácať na pravej ruke, na čo ju upozornil a po tom, čo túto
ruku zodvihla, uvidel, že má poškodený pravý malíček. Požiadal ju preto, aby šla s ním, že jej ranu ošetrí.
Po ošetrení odišla žalobkyňa aj s manželom do NsP Bojnice. Po ošetrení sa aj s manželom vrátila a bol

spísaný záznam o úraze. V trestnom konaní vedenom OR PZ v Prievidzi ČVS: ORP-1030/PD-PD-2016
bol vypočutý aj Ing. Ivan Melko, autorizovaný bezpečnostný technik, externe zamestnaný u žalovaného.
V súvislosti s úrazom žalobkyne uviedol, že všetci zamestnanci žalovaného boli riadne preškolení o
bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci. Odklápací pult u žalovaného bol konštruovaný tak, aby s ním
bolo možné v prípade potreby prechodu manipulovať. Po otvorení sa pult opieral o stenu tak, že vlastnou

protiváhou mal držať opretý o stenu. O manipulácii s pultom boli zamestnanci riadne poučení a mali s
ním manipulovať tak, že po otvorení a prejdení zamestnanca mal byť opätovne zavretý späť. Uviedol, že
z vlastného šetrenia zistil, že aj v tomto prípade bol pult otvorený len na nevyhnutne potrebný čas, teda
na prechod zamestnanca. Z výpovedí viacerých zamestnancov zistil, že v danom čase nastala zhoda
nešťastných okolností, keď došlo k samovoľnému zatvoreniu otváracieho pultu v dôsledku toho, že tam

nastal veľký prievan a zrejme došlo k podfúknutiu pultu, ktorý sa na základe toho zatvoril. Používanie
otváracieho pultu zamestnanci striktne dodržiavali a toto bol vôbec prvý prípad nejakého úrazu. Ing.
Melko tiež uviedol, že nevie, prečo žalobkyňa položila pravú ruku do priestoru, kde sa pulty spájajú,
keď vedela o tom, že sa tento pult otvára a zatvára. V súvislosti s úrazom bolo žalobkyni vystavené
hodnotenie bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia posudkom zo dňa 27.5.2016 vystaveným

MUDr. Radoslavom Strapkom. Bolestné bolo hodnotené 80 bodmi za traumatickú amputáciu V. prsta
pravej ruky a sťaženie spoločenského uplatnenia vo výške 120 bodov za stratu dvoch článkov V. prsta
pravej ruky a poruchu úchopovej funkcie III. - IV. prsta do dlane chýba 2 cm. Dňa 2.11.2016 došlo
medzi stranami sporu k uzavretiu Dohody o urovnaní, na základe ktorej sa žalovaný zaviazal uhradiť
žalobkyni sumu zodpovedajúcu bodovému hodnoteniu bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia

a preukázané náklady spojené s liečením, a to vo výške celkom 3.958,33 eur. Uvedenú sumu žalovaný
žalobkyni aj uhradil. Z dohody o urovnaní vyplýva, že žalobkyňa sa zaviazala nepožadovať žiadne ďalšie
plnenia z titulu predmetného úrazu, okrem uplatnenia nemajetkovej ujmy. V konaní si žalobkyňa voči
žalovanému uplatnila nárok na zaplatenie nemajetkovej ujmy vo výške 15.000,- eur, čo odôvodňovala
tým, že úraz zásadným negatívnym spôsobom ovplyvnil jej osobnostnú sféru, zanechal následky na

jej duševnom zdraví, súkromí, či rodinnom živote. Z jej výpovede vyplynulo, že v čase úrazu bola
poberateľkou čiastočného invalidného dôchodku (ČID), nebola evidovaná na úrade práce. Je vyučená
ako krajčírka a mala aj živnosť, ktorú ale v roku 2007 zrušila. Ako krajčírka robila naďalej doma len
tak sama pre seba, prípadne, ak niekto prišiel a niečo potreboval, pričom malo ísť len o bežné veci.Po úraze nemá cit v ruke, nevládze strihať, navliecť niť do ihly. Už ju nič neteší. V žalobe žalobkyňa
uvádzala, že kvôli úrazu nemohla vykonávať prácu predavačky. V tejto súvislosti v konaní uviedla, že
miestopredavačkyjejneboloponúknuté,resp.sľúbenésistotou.Onasabolapýtaťnamožnosťtakéhoto

zamestnania a bolo jej povedané, aby sa prišla spýtať v júni 2015, ale po úraze to už nebolo možné. V
súvislosti s uplatňovanou ujmou žalobkyňa uviedla, že sa hanbí, keď chodí po lekároch, nie je schopná
ani rozprávať, je na liekoch, nevie sa zmieriť s tým, že nemá prst. V ruke nemá riadny úchop, silu má
len v troch prstoch a stáva sa, že jej vypadnú veci z ruky pri bežných činnostiach, ako napr. jej vypadne
vrecko s ryžou, nožík a podobne. V noci riadne nespáva, stále má pred očami to, ako mala malíček

poškodený. Pred úrazom chodila veľa von - aj na liečenie, bola spoločenská, teraz nechce ísť nikam,
vadí jej, ako vyzerá. Podľa jej názoru utrpela najmä psychickú ujmu, chodí k psychiatrovi, berie lieky.
Z jej výpovede vyplynulo, že v minulosti doma deťom hrávala hocikedy na harmonike, teraz nehráva
vôbec. Žalovaný vyjadril v konaní ľútosť nad tým, čo sa žalobkyni stalo, jej nárok však neuznával.
Poukázal na to, že žalobkyni uhradili odškodnenie nie z titulu viny, ale z morálneho hľadiska, keďže
sa jej úraz stal v ich prevádzke. Zisťovali, čo vlastne v tomto prípade z ich strany porušili, ale nič

nezistili. Pult spadol v dôsledku prievanu, ktorý vznikol v čase, keď ich zamestnanec, ktorý otvorený
pult prechádzal, sa ešte nestihol ani otočiť k pultu a ten už spadol dolu. Podľa jeho názoru k úrazu
žalobkyne došlo spoluzavinením žalobkyne a vyššou mocou. V konaní bol vypočutý aj znalec z odboru
Zdravotníctvo a farmácia, odvetvie chirurgia, MUDr. Ladislav Babiak, ktorý v trestnom konaní vedenom
ORPZPrievidzapodč. ČVS:ORP-1030/PD-PD-2016vypracovalznaleckýposudokč.117/2016.Znalec

uviedol, že pri vypracovávaní posudku mal k dispozícii zdravotnú dokumentáciu žalobkyne, túto si aj
predvolal. V súvislosti s úchopovou funkciou žalobkyne uviedol, že šlo o traumatickú amputáciu malíčka,
ale žalobkyňa mala aj problém so štvrtým prstom v súvislosti s degeneratívnymi zmenami na šľache,
kvôli čomu sa u nej robil aj operačný zákrok, čo však nesúviselo s predmetným úrazom. Zotrval na
stanovisku, že strata malíčka nemá vplyv na úchopovú funkciu ruky. Uviedol, že piaty prst žalobkyne je

stuhnutý,čojenásledkomúrazu. ZoznaleckéhoposudkuJHSs.r.o.č.463/2017,vypracovanéhovrámci
trestného konania vedeného OR PZ v Prievidzi ČVS: ORP-1030/PD-PD-2016, vyplýva, že odklápací pult
v prevádzke žalovaného bol funkčný a prevádzkyschopný na činnosť, na akú bol konštruovaný, tento
bol umiestnený správne. Konštrukcia tohto zariadenia nie je popísaná v žiadnej smernici alebo norme
a z tohto pohľadu sa nevyžadoval zaklápací mechanizmus na zabezpečenie proti samovoľnému pádu

pultu. Vzhľadom k tomu, že v čase spracovania posudku bol pult zdemontovaný, nebolo možné vykonať
jeho obhliadku. Súčasťou posudku je i záznam o účasti a overení vedomostí zamestnancov o BOZP zo
dňa 1.10.2014, z ktorého vyplýva, že preškolenia sa zúčastnil aj zamestnanec žalovaného Marek Reiter.
Z klimatického posudku SHMÚ v Bratislave, nachádzajúcom sa v pripojenom spise OR PZ v Prievidzi
ČVS: ORP-1030/PD-PD-2016, vyplýva, že dňa 27.5.2015 počasie u nás ovplyvňoval zvlnený studený

front, ktorý predchádzal cez naše územie ďalej na východ. Za tejto poveternostnej situácie sa v lokalite
Prievidza v uvedený deň vyskytoval vietor, ktorý dosahoval maximálnu rýchlosť v nárazoch až 55 km za
hodinu, čo zodpovedá tlaku vetra 0,15 kN.m-2. Vietor s rýchlosťou od 50 do 61 km za hodinu sa podľa
Beaufortovej anemometrickej stupnice klasifikuje ako prudký vietor. Z uznesenia OR PZ v Prievidzi ČVS:
ORP-1030/PD-PD-2016 zo dňa 20.7.2017 vyplýva, že trestné stíhanie pre prečin ublíženia na zdraví

podľa §157 ods. 1 Tr. Poriadku, týkajúci sa úrazu žalobkyne zo dňa 27.5.2015, bolo zastavené, lebo
skutok nie je trestným činom a nie je dôvod na postúpenie veci. V odôvodnení uznesenia sa konštatuje,
že v danom prípade bolo zistené, že zranenie žalobkyne spôsobilo náhle zatvorenie otváracieho pultu
za pomoci poveternostných podmienok - prievanu, pričom na zatvorení pultu sa nepričinila žiadna
konkrétna osoba.

2. Po zhodnotení výsledkov vykonaného dokazovania súd prvej inštancie dospel k záveru, že
žalobe nemožno vyhovieť. Žalobkyňa sa domáhala zaplatenia nemajetkovej ujmy podľa § 13 ods. 3
Občianskeho zákonníka v súvislosti s úrazom, ktorý utrpela dňa 27.5.2015 v prevádzke žalovaného. V
konaní nebolo sporným, že v uvedený deň v prevádzke žalovaného došlo k úrazu žalobkyne, v dôsledku

ktorého prišla o dva články malíčka pravej ruky. Rovnako bolo nesporné, že k úrazu došlo tak, že v
prevádzke žalovaného, kde sa vybavovali reklamácie, si zamestnanec žalovaného otvoril odklápaciu
časť pracovného pultu, aby mohol prejsť na druhú stranu, pričom žalobkyňa sa posunula a pravú ruku
si položila na pult tak, že malíček pravej ruky jej čiastočne presahoval hranu pevnej časti pultu; po
tom, čo zamestnanec žalovaného prešiel cez otvorenú časť pultu, skôr než sa stihol obrátiť a pult

sklopiť späť, v dôsledku prievanu, ktorý vznikol, zdvihnutá časť pultu spadla nadol a pritom došlo k
amputácii dvoch článkov malíčka pravej ruky žalobkyne. Žalovaný v konaní voči nároku žalobkyne,
okreminéhonamietal,žežalobkyniužbolavyplatenánáhradaškodynazdravívsúvislostispredmetným
úrazom, t.j. bolestné, sťaženie spoločenského uplatnenia, ako aj náklady spojené s liečením a v takomtoprípade nárok na náhradu nemajetkovej ujmy neexistuje, v súvislosti s čím poukázal na uznesenie
Ústavného súdu SR č.k. I.ÚS 426/2014-31. Podľa názoru súdu však v zásade nárok na náhradu
nemajetkovej ujmy nie je vylúčený aj popri nárokoch z náhrady škody (§ 16 Občianskeho zákonníka),

pokiaľ bude riadne preukázaný. Tento názor vyplýva aj z rozsudku NS SR č.k. 7Cdo 65/2013 zo dňa
28.5.2014. Súd preto v konaní skúmal, či sú splnené predpoklady pre priznanie uplatneného nároku
žalobkyňou. Zodpovednosť za zásah do osobnostných práv (právo na súkromie ako zložka občianskeho
práva) je zodpovednosťou objektívneho charakteru, čo znamená, že občianskoprávna sankcia vzniká
na objektívnom základe, ktorá nevyžaduje zavinenie. Je však potrebné, aby zo strany žalovaného

došlo k neoprávnenému zásahu do osobnostných práv žalobkyne. V danej veci bolo dokazovaním
zistené, že v prevádzke žalovaného bol nainštalovaný pult, ktorého časť bola otváracia a slúžila v
prípade potreby len na prechod zamestnancov. Z výpovede bezpečnostného technika v pripojenom
spise OR PZ v Prievidzi ČVS: ORP-1030/PD-PD-2016 Ing. Melka vyplynulo, že takéto používanie
otváracieho pultu zamestnanci žalovaného striktne dodržiavali. Rovnako to bolo aj v čase, keď došlo
k úrazu žalobkyne, keď sama žalobkyňa vo svojej výpovedi potvrdila, že otvárací pult bol sklopený a

zamestnanec žalovaného ho otvoril až vtedy, keď cez tento pult potreboval prejsť. Bolo tiež zistené,
že v čase, keď uvedený zamestnanec cez otvorenú časť pultu prechádzal, niekto otvoril vonkajšie
dvere a nastal silný prievan, následkom čoho došlo k pádu odklápacej časti pultu. Toto nastalo náhle,
nečakane a ako vo výpovedi uviedla žalobkyňa v „zlomku sekundy“, takže zamestnanec žalovaného
sa ani nestihol otočiť, aby pult zatvoril, resp. ho zachytil a tento už bol spadnutý dolu. Z oznámenia

SHMÚ, nachádzajúcom sa v pripojenom spise OR PZ v Prievidzi ČVS: ORP-1030/PD-PD-2016, bolo
preukázané, že v tom čase bol v Prievidzi nárazový vietor až 55 km za hodinu, čo je klasifikované ako
prudkývietor.Súdnazákladetaktozistenýchskutočnostídospelkzáveru,žekpádusklápacejčastipultu
došlo v dôsledku zhody náhod, ktoré žalovaný nemohol predpokladať a v danej situácii nemal možnosť
úrazu žalobkyne zabrániť. Na strane žalovaného nebolo zistené porušenie bezpečnostných predpisov a

podľa záverov znaleckého posudku vypracovaného znaleckou organizáciou JHS s.r.o., nachádzajúceho
sa v spise OR PZ v Prievidzi ČVS: ORP-1030/PD-PD-2016, predmetný pult bol namontovaný správne.
Ako už bolo uvedené, zamestnanec žalovaného pult otvoril len na prechod a jeho riadne zatvorenie
mu nebolo umožnené, nakoľko v dôsledku prudkého vetra došlo k sklopeniu otváracej časti pultu skôr,
než sa stihol otočiť. Vznik tejto situácie žalovaný podľa názoru súdu predvídať nemohol. K vzniku úrazu

prispelo aj správanie žalobkyne, ktorá v rozpore s bežnou opatrnosťou položila po otvorení sklápacej
častipultusvojupravúrukunatentopulttak,žemalíčekmalazahranoupultu,hocijejmuselobyťzrejmé,
že pult sa otvára a zatvára. Na základe uvedeného súd zastával názor, že o neoprávnenom zásahu
do osobnostných práv žalobkyne zo strany žalovaného v tomto prípade nemožno hovoriť. Súd preto
považoval nárok žalobkyne za nedôvodný. V danej veci bola žalobkyňa v konaní neúspešná, preto by

mala štátu nahradiť vzniknuté trovy v celom rozsahu. V konaní však súd žalobkyni priznal oslobodenie
od súdnych poplatkov v celom rozsahu. Súd preto v súvislosti so vzniknutými trovami štátu rozhodol tak,
že štátu voči žalobkyni nárok na náhradu trov konania nepriznal. O nároku na náhradu trov konania súd
rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP tak, že vo veci úspešnému žalovanému priznal voči žalobkyni nárok
na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

3. Žalobkyňa svojím odvolaním podaným včas napadla rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu
z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. b), d), f) a h) CSP a navrhla, aby odvolací súd rozsudok súdu
prvej inštancie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, alebo
aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak, že žalobe v celom rozsahu vyhovie.

Má za to, že z vykonaného dokazovania žiadnym spôsobom nevyplynuli jednoznačné a podstatné
skutočnosti potrebné na rozhodnutie v predmetnej veci a to, že k pádu sklápacej časti pultu, ktorý
spôsobil zranenie jej osobe, došlo v dôsledku zhody náhod, ktoré žalovaný nemohol predpokladať
a v danej situácii nemohol zabrániť zdravotnému úrazu jej osoby. Súd prvej inštancie všetky svoje
zistenia oprel iba o listinné doklady obsiahnuté v trestnom spise ČVS:ORP-1030/PD-PD-2016 vedenom

na Okresnom riaditeľstve PZ v Prievidzi, a to aj napriek tomu, že predmetné skutočnosti zistené v
rámci prebiehajúceho trestného stíhania v predmetnom súdnom konaní neboli pre súd prvej inštancie
záväzné a de facto išlo len o dôkazné prostriedky, ktoré mali povahu iba listinných dokumentov, o ktoré
nebolo podľa jej názoru možné oprieť dokazovanie v merite veci. V žiadnom prípade takýto „dôkazný
prostriedok“ nemôže nahradiť prípadnú výpoveď všetkých zainteresovaných osôb v predmetnej veci ako

originálny a bezprostredný dôkazný prostriedok. Analogicky v tejto súvislosti poukázala na uznesenie
Najvyššieho súdu SR zo dňa 20.08.2014, č.k. 6 Sžf 59/2013. Ak žalovaný poukazoval na výsledky
trestného konania, tak mal navrhnúť dokazovanie v rozsahu výsluchov jednotlivých zainteresovaných
osôb, čo však neučinil a teda je vylúčené, aby v predmetnom konaní preukázal liberalizáciu svojejosoby za spôsobenie úrazu na zdraví jej osobe. Z vykonaného dokazovania tiež žiadnym spôsobom
nevyplynulo, že by si žalobkyňa vlastným pričinením zavinila úraz spôsobený žalovaným, pričom v
tomto smere sa súd prvej inštancie opiera jedine o výpoveď jej osoby (žalobkyne), ktorú nemožno

podľa jej názoru brať na zreteľ doslovne, vzhľadom k tomu, že si predmetnú výpoveď učinila pred
súdom prvej inštancie v stave duševného a citového rozrušenia z prebiehajúceho súdneho sporu.
Bol to práve zamestnanec žalovaného, ktorý pochybil, nakoľko tento ako prešiel cez otvárací pult bol
povinný ho ihneď zatvoriť späť, pričom čo sa týka pohybu žalobkyne pri predajnom pulte a následnom
uložení malíčka na hranu predajného pultu, uvedený pohyb žalobkyne bol taktiež iba následkom

správania sa zamestnanca žalovaného, ktorému žalobkyňa musela od predajného pultu odstúpiť.
Ďalej z ustanovení § 420a ods. 1 až 3 Občianskeho zákonníka vyplýva, že zodpovednosť za škodu
prevádzkovateľa predpokladá existenciu udalosti vyvolanej prevádzkovou činnosťou, vznik škody a
príčinnú súvislosť medzi prevádzkovou činnosťou a vznikom škody. Zodpovednosti za škodu spôsobenú
prevádzkou sa môže prevádzkovateľ zbaviť iba na základe dvoch liberačných dôvodov, a to v prípade,
že škoda bola spôsobená neodvrátiteľnou udalosťou, ktorá nesúvisela s prevádzkovou činnosťou,

alebo v prípade, ak si škodu spôsobil sám poškodený. Namieta, že by z vykonaných dôkazov zo
strany súdu prvej inštancie jednoznačne vyplynulo, že by k vzniku škody na zdraví žalobkyne došlo
náhodou vo forme vyššej moci (vis major), t.j. formou náhody, ktorá by žalovaného liberalizovala vo
vzťahu k zodpovednosti za škodu na zdraví žalobkyne. Pripúšťajúc, že k zhodeniu otváracieho pultu
došlo pod vplyvom poveternostných podmienok (zafúkaniu vetra do predajne žalovaného) má za to,

že k následnému spadnutiu otváracieho pultu došlo z dôvodu, že práve zamestnanec žalovaného
uvedený otvárací pult ihneď po jeho prejdení nezatvoril, tak ako bol povinný v rámci pravidiel BOZP,
t.j. zamestnanec žalovaného vyvolal zo svojho protiprávneho konania podnet na pád otváracieho
pultu, t.j. vznik škody. V tomto smere sa odvoláva aj na samotnú výpoveď bezpečnostného technika
žalovaného obsiahnutú v zápisnici vyhotovenej v trestnom konaní vedenom na Okresnom riaditeľstve

PZ Prievidza dňa 06.02.2017. Žalobkyňa má teda za to, že zamestnanec žalovaného mal ihneď po
prejdení otváracieho pultu predmetný pult uzatvoriť alebo vykonať opatrenia bezprostredne smerujúce
k zabezpečeniu predmetného pultu, a to najmä teda aj z dôvodu, že zamestnanec žalovaného bol
uzrozumený so skutočnosťou, že v predajni bol prievan resp. že v predajni mohol byť prievan. V tomto
smere žalobkyňa poukázala na publikáciu Náhrada škody a nemajetkové újmy v občianskoprávnich

a obchodních vztazích, vydavateľstvo KEY Publishing s.r.o., Ostrava, rok vydania 2015, strana 60,
uznesenie Najvyššieho súdu Českej republiky, č.k. 25 Cdo/1979/2012 zo dňa 10.01.2013 a uznesenie
Najvyššieho súdu Českej republiky, č.k. 25 Cdo/529/2006. Súd prvej inštancie nesprávne právne posúdil
aj údajné pričinenie (spoluzavinenie) žalobkyne k úrazu na jej zdraví, a to vzhľadom na to, že z
vykonaného dokazovania žiadnym spôsobom nevyplynulo, že by si vlastným pričinením zavinila úraz

spôsobený žalobkyni žalovaným. Z vykonaného dokazovania zo strany súdu prvej inštancie žiadnym
spôsobom nevyplynulo preukázanie miery protiprávneho konania ako aj eventuálnu príčinu medzi
vzniknutou škodou na jej zdraví a prípadným protiprávnym konaním žalobkyne (a to vrátane preukázania
eventuálnej miery spoluzavinenia žalobkyne). V tejto súvislosti poukázala na rozsudok Krajského súdu
v Trenčíne, č.k. 17Co/376/2005 zo dňa 12.06.2006 a rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky, č.k.

25 Cdo/1968/2006 zo dňa 12.06.2007. Súd prvej inštancie sa nesprávne vysporiadal s otázkou náhrady
trov konania, nakoľko neprihliadol na okolnosti významné pre rozhodnutie o priznaní trov (§ 257 CSP).
Za dôvody hodné osobitného zreteľa možno považovať aj finančnú situáciu, ktorá v prípade žalobkyne
nie je dlhodobo priaznivá. V tejto súvislosti poukazuje na skutočnosť, že v súčasnej dobe jej jediným
príjmom invalidný dôchodok, ktorého je poberateľkou, a ktorý mesačne predstavuje sumu cca 169,- eur,

pričom ďalším príjmom jej domácnosti je len príjem jej manžela vo výške cca 550,- eur. Z uvedených
príjmov hradia všetky náklady v súvislosti so zabezpečením riadneho chodu domácnosti a rovnako
tak aj náklady na osobu žalobkyne a jej manžela. Za dôvody hodné osobitného zreteľa žalobkyňa
považuje aj samotné dôvody, na základe ktorých sa rozhodla iniciovať predmetné súdne konanie t.j.
že úrazom, ktorý utrpela v prevádzke žalovaného došlo k zásahu do osobnostných práv jej osoby,

najmä práva na zdravie, fyzickú integritu a zásahu do jej rodinného, súkromného i pracovného života,
pričom uvedené v predmetnom konaní jednoznačne preukázala. Vzhľadom na uvedené má žalobkyňa
za to, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je zmätočné, nie je z neho zrejmé, čo bolo podkladom pre
toto rozhodnutie a na základe akých skutočností súd prvej inštancie rozhodol. Napadnuté rozhodnutie
súdu prvej inštancie považuje aj za arbitrárne a poukázala na to, že k základným právam účastníka

konania obsiahnutým v práve na spravodlivý proces patrí právo na uvedenie dostatočných dôvodov, na
ktorých je rozhodnutie založené. Za porušenie práva na spravodlivé súdne konanie je treba považovať
aj nedostatok riadneho a vyčerpávajúceho odôvodnenia rozhodnutia.4. Žalovaný v písomnom vyjadrení k odvolaniu uviedol, že súd vykonával dôkazy, ktoré postupne v
priebehu konania navrhovala žalobkyňa. Žalobkyňa v konaní zastúpená advokátom nepostupovala
v súlade s § 153 ods. 1 CSP a návrhy na vykonanie dokazovania doplňovala v priebehu celého

súdneho konania. Žalobkyňa nepreukázala žiadne z tvrdení, ktoré sú uvedené v žalobnom návrhu.
Nič nebránilo žalobkyni vykonať dokazovanie znaleckým posudkom podľa § 209 ods. 1 CSP. Býva
neobvyklé, aby žalobkyňa vo vlastnom odvolaní spochybňovala sama svoju výpoveď, ktorú urobila
po zákonnom poučení súdom, týkajúcu sa jej spoluzavinenia pri úraze. Súd vykonal dokazovanie v
celom rozsahu, ktoré navrhli sporové strany, okrem opakovania znaleckého posudku, ktorý vykonal

MUDr. Babiak. Z výpovede znalca Babiaka jednoznačne vyplynulo, že došlo k amputácii 2 článkov
malíčka ruky poškodenej. K následným komplikáciám a problémom nedošlo. Skutočnosti na ktoré
žalobkyňa poukazovala nesúvisia s úrazovým dejom, ale sú spôsobené preddispozíciou žalobkyne
na iné ochorenia. Súdny znalec vyvrátil tvrdenia žalobkyne, že nebola predvolaná k znaleckému
posudku predloženou fotodokumentáciou poškodenej ruky, ktorá je súčasťou znaleckého posudku. Z
vysvetľovania stavu zranenia a liečenia žalobkyne súdnym znalcom MUDr. Babiakom vypočúvaným

súdom ako svedok vyplynulo, že reoperácie ktoré boli realizované po úraze nesúviseli s úrazom, ale
ochoreniami žalobkyne, ktorými trpela pred úrazom. Ošetrujúci lekár MUDr. Cigaňák ich však zahrnul
do bodového ohodnotenia úrazu, čím došlo k navýšeniu bodov pre odškodnenie. Ošetrujúci lekár
MUDr. Cigaňák sa vyhol otázkam položeným súdom, na základe dožiadania súdu, ale súdu zaslal len
výňatky zdravotnej dokumentácie žalobkyne. Žalobkyňa v konaní nepreukázala skutočnosti, že úraz,

ktorý utrpela, by mal dôsledky na jej ďalšie fungovanie po stránke kvality života. Úchopová schopnosť
ruky, na ktorej boli amputované dva články malíčka nebola poškodená úrazovým dejom. MUDr. Monika
Cagáňová ako odborník z oblasti psychiatrie, v rámci ošetrovania žalobkyne nevykonávala žiadne
vyšetrenia,vychádzalalenztvrdenížalobkyneazdravotnejdokumentáciezchirurgie.Nemalavedomosť
o zdravotnom stave žalobkyne, že je ZŤP s doprovodom. So žalovanou je v priateľskom vzťahu, jej

výpoveď bola v tom smere, že niekoľkokrát opakovala, aby žalobkyni súd priznal odškodné, pritom
ani nevedela, že jej už bolo vyplatené sťaženie spoločenského uplatnenia a za bolesť ako aj náklady
liečenia podľa bodového ohodnotenia, nemala vedomosti o jej skutočnom reálnom zdravotnom stave
pred úrazom. Svedecké výpovede vykonávané na základe návrhu žalovanej boli uskutočnené z radov
rodiny, dlhoročných priateľov, s ktorými ale už nemá taký osobný kontakt, že by mohli svojimi zmyslami

vnímať problémy, na ktoré žalovaná poukazuje. Vo svojich výpovediach sprostredkovane uvádzali len
to čo im povedala žalobkyňa, bez poznania jej reálneho zdravotného stavu pred úrazom a po úraze.
Žalovaný má za to, že žalobkyňa nezvládla dôkazné bremeno, žalobkyňa upriamila svoje dokazovanie
len na svedecké výpovede príbuzných a známych medzi ktorých je možné priradiť aj svedkyňu MUDr.
Cagáňovú. Na preukázanie objektívnosti svojich tvrdení dôkazy neprodukovala. Žalobkyňa až na

základe dôkazu, ktorý sa nachádzal v súdnom spise, potvrdila, že je ZŤP s doprovodom, poberá
príplatky,tedadávnopredtým,nežsajejstalúraz,malavážnezdravotnéproblémy,naktorénemaldosah
úraz,oktorýsajedná.Zvyjadrenížalobkyneniejejasnévčomsúdpochybilazakéhodôvodubymalbyť
rozsudok zrušený a vrátený na nové konanie. Všetky dôkazy, ktoré sú v spise založené, preukazujú, že k
úrazu došlo zavinením vyššej moci. V súdnom spise, resp. v spise polície je založený znalecký posudok

vypracovaný JHS s.r.o. Sládkovičova 10, Martin, v ktorom do detailov je preskúmané ako k úrazu došlo,
či nedošlo k porušeniu bezpečnostných predpisov, bola skúmaná kolaudácia objektu, výrobca nábytku,
bol dotazovaný inšpektorát práce, bezpečnosť práce. V posudku sú vyvrátené tvrdenia žalobkyne o
povinnosti zaklápať pult. V posudku sa nachádza meteorologický záznam z dňa kedy došlo k úrazu,
ktorý preukazuje, že skutočne v tom dni, keď k úrazu došlo, fúkal silný vietor, ktorý spôsobil zhodenie

odklápacieho pultu a tým došlo k úrazu. Boli vyčerpané všetky reálne možnosti na zistenie zavinenia.
Žalovaný taktiež poukazuje na uznesenie ÚS SR 1ÚS 426/2014-31, v rámci názoru ÚS odškodnenie,
ktoré bolo urobené zo strany žalovaného pokrýva všetky škody, ktoré vznikli žalobkyni a vzhľadom k
preukázaniu v konaní, že obodovanie bolo nadhodnotené aj nad jej rámec. K tomuto odškodneniu došlo
na základe tej skutočnosti, že k nehode a vlastne k amputácii časti malíčka došlo na jeho pracovisku,

konal tak z morálneho hľadiska, nie že by si bol vedomý akéhokoľvek zavinenia. Má za to, že žalobkyňa
mala vedomosť, že v prípade neúspechu bude znášať trovy konania napriek tomu iniciovala spor, v
snahe získať čo najviac peňazí, preto jej námietky nie sú opodstatnené. Na záver žalovaný navrhol,
aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil v celom rozsahu ako vecne správny a zaviazal
žalobkyňu na náhradu trov odvolacieho konania vo výške 100 %.

5. Žalobkyňa v písomnom vyjadrení uviedla, že zotrváva na všetkých svojich argumentoch a
stanoviskách, ktoré prezentovala vo svojom odvolaní a opätovne poukazuje na všetky skutočnosti v
ňom uvedené. Žalovaný vo svojom vyjadrení neuviedol žiadnu takú relevantnú skutočnosť, ktorá bybola dôvodom na to, aby sa od svojich argumentov s odstupom času akokoľvek odchýlila. S plnou
vážnosťou sa ohradzuje voči tvrdeniam žalovaného týkajúcich sa osoby žalobkyne, úrazu spôsobeného
žalovaným, ako aj liečby samotného úrazu. Dotknutým úrazom na zdraví žalobkyne došlo podstatným

spôsobom k negatívnemu zásahu do jej osobnostnej sféry (poukazuje na samotné dokazovanie
vykonané v predmetnom súdnom spore zo strany súdu prvej inštancie). Opätovne uvádza, že v dôsledku
predmetného úrazu pociťuje strach o svoju osobu, máva nočné mory, plače, prežíva stres, je frustrovaná
a neodvrátiteľne sa odcudzila svojej rodine, priateľom a známym a cíti sa akoby na tomto svete zostala
už len stratená sama. Nie je pravdou, že by úraz zavinený zo strany žalovaného nemal vplyv na jej

súčasnú osobnostnú sféru, pričom v tomto smere sa odvoláva aj na samotné výpovede zo strany
jej navrhnutých svedkov, z ktorých jednoznačne vyplynulo, že predtým ako bol žalobkyne zo strany
žalovaného privodený dotknutý úraz, viedla aktívny spoločenský i rodinný život, čo sa zmenilo presne
v dôsledku predmetného úrazu.

6. Žalovaný v písomnom vyjadrení uviedol, že žalobkyňa popiera vyšetrenie znalcom, neobjasnila o aké

vyšetrenie by sa malo jednať. Pokiaľ jej znalec vyšetril ruku urobil snímok, ktorý je súčasťou znaleckého
posudku a vychádzal zo zdravotnej dokumentácie, čo konkrétne mal ešte vyšetriť nešpecifikovala. Ak
mala námietky k znaleckému posudku mohla tak urobiť ešte v trestnom konaní. Neurobila tak, naviac
sama navrhla výsluch tohto znalca. Čo sa týka doplňovania odvolania ďalšími dôkazmi, v tejto súvislosti
poukazuje na ustanovenie § 364 CSP podľa ktorého, rozsah v akom sa rozhodnutie súdu napáda

môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Teda lehota a snaha rozširovať a
upresňovať dôvody odvolania žalobkyne voči rozsudku dávno uplynula. Zo strany žalobkyne dochádza
k ďalšej snahe obchádzať CSP. Žalobkyňa v konaní nepreukázala objektívne skutočnosti, že úraz,
ktorý utrpela, by mal ďalšie dôsledky na jej ďalšie fungovanie po stránke kvality života, samozrejme s
prihliadnutímnaamputáciudvochčlánkovmalíčka.Úchopováschopnosťruky,naktorejboliamputované

dva články malíčka nebola poškodená úrazovým dejom. Z jej strany sa jedná len o účelové tvrdenia
ktoré nemajú oporu vo vykonanom dokazovaní. Taktiež konštatovania, že úraz bol zavinený žalovaným,
je v naprostom rozpore s dôkazmi vykonanými políciou ako aj súdom, v rámci vykonaného dokazovania.

7. Krajský súd ako odvolací súd preskúmal vec v zmysle ust. § 379, § 380 ods. 1 CSP, bez nariadenia

odvolacieho pojednávania podľa § 385 CSP a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je
potrebné ako vecne správny potvrdiť podľa § 387 ods. 1 CSP, pričom v náväznosti na § 387 ods. 2 CSP,
odvolací súd v celom rozsahu poukazuje na vecne správne odôvodnenie súdu prvej inštancie, s ktorým
sa v celom rozsahu stotožňuje.

8. Súd prvej inštancie vzal do úvahy všetky skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov
účastníkov vyplynuli, neopomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané
alebo vyšli počas konania najavo, výsledok hodnotenia dôkazov zodpovedá tomu, čo malo byť zistené
spôsobom vyplývajúcim z § 191 až 194 CSP. Pri rozhodovaní súd prvej inštancie použil správny právny
predpis, správne ho vyložil a na daný skutkový stav ho aj správne aplikoval. Odvolací súd sa preto

stotožňuje so skutkovými i právnymi závermi súdu prvej inštancie a z tohto dôvodu si odvolací súd aj
osvojil dôvody napadnutého rozhodnutia, v celom rozsahu na ne poukazuje v zmysle § 387 ods. 2 CSP.
9. Odvolací súd po preskúmaní veci dospel k záveru, že súd prvej inštancie teda vykonal vo veci
dostatočné dokazovanie, vec po právnej stránke správne posúdil a v konečnom dôsledku aj správne vo
veci rozhodol, keď žalobu ako nedôvodnú zamietol.

10. Podľa § 11 Občianskeho zákonníka, fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti, najmä
života a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej
povahy.

11. Podľa § 13 ods. 1 až 3 Občianskeho zákonníka fyzická osoba má právo najmä sa domáhať, aby

sa upustilo od neoprávnených zásahov do práva na ochranu jeho osobnosti, aby sa odstránili následky
týchto zásahov a aby mu bolo dané primerané zadosťučinenie. Pokiaľ by sa nezdalo postačujúce
zadosťučinenie podľa odseku 1 najmä preto, že bola v značnej miere znížená dôstojnosť fyzickej
osoby alebo jeho vážnosť v spoločnosti, má fyzická osoba tiež právo na náhradu nemajetkovej ujmy v
peniazoch. Výšku náhrady podľa odseku 2 určí súd s prihliadnutím na závažnosť vzniknutej ujmy a na

okolnosti, za ktorých k porušeniu práva došlo.

12. Základ súkromnoprávnej ochrany osobnostných práv obsahuje Občiansky zákonník pod názvom
Ochrana osobnosti v ustanoveniach § 11 - 16. Špecifickosť osobnostných práv spočíva v ichpredmete, ktorým nie je hmotná vec, ale priamo osobnosť človeka. Predmetom ochrany je osobnosť
fyzickej osoby v jej celistvosti. Čiastkové osobnostné práva sú preto chránené len v rámci celkovej
osobnosti. Preto aj výpočet jednotlivých čiastkových osobnostných práv v § 11, ktoré vytvárajú jednotné

základné osobnostné práva, je len demonštratívny. Medzi základné hodnoty osobnosti, ktoré výslovne
uvádza§ 11, patrí aj právo na ochranu života a zdravia. Prostriedky občianskoprávnej ochrany (§
13 a nasl.)prichádzajú do úvahy vtedy, keď hrozí alebo bola spôsobená ujma v osobnostnej, teda
nemajetkovej sfére života a zdravia. Zákon neposkytuje ochranu proti akémukoľvek zásahu, ale len
proti také mu zásahu, ktorý je neoprávnený. Neoprávnený zásah musí byť spôsobilý privodiť ujmu na

osobnosti fyzickej osoby z hľadiska jej postavenia v spoločnosti.

13. Zodpovednosť za zásah do osobnostných práv (právo na súkromie ako zložka občianskeho práva)
je zodpovednosťou objektívneho charakteru, čo znamená, že občianskoprávna sankcia vzniká na
objektívnom základe, ktorá nevyžaduje zavinenie. Je však potrebné, aby zo strany žalovaného došlo k
neoprávnenému zásahu do osobnostných práv žalobkyne.

14. Súd prvej inštancie teda opierajúc sa o dostatočné skutkové zistenia tieto správne vyhodnotil a
vyvodil z nich i správny právny záver. Na zdôraznenie ich správnosti odvolací súd len podčiarkuje,
že z vykonaného dokazovania pred súdom prvej inštancie mal aj odvolací súd za preukázané, že
žalobkyňa sa podanou žalobou domáhala zaplatenia nemajetkovej ujmy podľa § 13 ods. 3 Občianskeho

zákonníka v súvislosti s úrazom, ktorý utrpela dňa 27.5.2015 v prevádzke žalovaného. V konaní ani
podľa odvolacieho súdu nebolo sporným, že v uvedený deň v prevádzke žalovaného došlo k úrazu
žalobkyne, v dôsledku ktorého prišla o dva články malíčka pravej ruky. Rovnako bolo nesporné, že k
úrazu došlo tak, že v prevádzke žalovaného, kde sa vybavovali reklamácie, si zamestnanec žalovaného
otvoril odklápaciu časť pracovného pultu, aby mohol prejsť na druhú stranu, pričom žalobkyňa sa

posunula a pravú ruku si položila na pult tak, že malíček pravej ruky jej čiastočne presahoval hranu
pevnej časti pultu; po tom, čo zamestnanec žalovaného prešiel cez otvorenú časť pultu, skôr než sa
stihol obrátiť a pult sklopiť späť, v dôsledku prievanu, ktorý vznikol, zdvihnutá časť pultu spadla nadol
a pritom došlo k amputácii dvoch článkov malíčka pravej ruky žalobkyne. Rovnako mal odvolací súd z
dokazovania vykonaného pred súdom prvej inštancie za preukázané, že v prevádzke žalovaného bol

nainštalovaný pult, ktorého časť bola otváracia a slúžila v prípade potreby len na prechod zamestnancov.
Z výpovede bezpečnostného technika v pripojenom spise OR PZ v Prievidzi ČVS: ORP-1030/PD-
PD-2016 Ing. Melka bolo preukázané, že takéto používanie otváracieho pultu zamestnanci žalovaného
striktne dodržiavali a rovnako tak tomu bolo aj v čase, keď došlo k úrazu žalobkyne, keď sama žalobkyňa
vo svojej výpovedi potvrdila, že otvárací pult bol sklopený a zamestnanec žalovaného ho otvoril až

vtedy, keď cez tento pult potreboval prejsť. Ďalej bolo dokazovaním vykonaným pred súdom prvej
inštancie tiež preukázané ( a to aj výpoveďou žalobkyne ), že v čase, keď uvedený zamestnanec cez
otvorenú časť pultu prechádzal, niekto otvoril vonkajšie dvere a nastal silný prievan, následkom čoho
došlo k pádu odklápacej časti pultu. Toto nastalo náhle, nečakane a ako vo výpovedi uviedla sama
žalobkyňa v „zlomku sekundy“, takže zamestnanec žalovaného sa ani nestihol otočiť, aby pult zatvoril,

resp. ho zachytil a tento už bol spadnutý dolu. Čo sa týka námietky žalobkyne uvádzanej v odvolaní,
že jej výpoveď nemožno brať na zreteľ doslovne, vzhľadom k tomu, že si predmetnú výpoveď učinila
pred súdom prvej inštancie v stave duševného a citového rozrušenia z prebiehajúceho súdneho sporu,
túto odvolací súd považoval za účelovú, nakoľko ak jej duševný stav nedovoľoval vypovedať mohla
výpoveď odmietnuť, pričom zhodne ako pred súdom prvej inštancie vypovedala aj v trestnom konaní.

Ďalej bolo rovnako vykonaným dokazovaním pred súdom prvej inštancie preukázané, a to z oznámenia
SHMÚ, nachádzajúcom sa v pripojenom spise OR PZ v Prievidzi ČVS: ORP-1030/PD-PD-2016, že v
tom čase bol v Prievidzi nárazový vietor až 55 km za hodinu, čo je klasifikované ako prudký vietor.
Na strane žalovaného nebolo zistené porušenie žiadnych bezpečnostných predpisov a podľa záverov
znaleckého posudku vypracovaného znaleckou organizáciou JHS s.r.o., nachádzajúceho sa v spise

OR PZ v Prievidzi ČVS: ORP-1030/PD-PD-2016, predmetný pult bol namontovaný správne. Ako už
bolo uvedené, zamestnanec žalovaného pult otvoril len na prechod a jeho riadne zatvorenie mu nebolo
umožnené, nakoľko v dôsledku prudkého vetra došlo k sklopeniu otváracej časti pultu skôr, než sa stihol
otočiť. Vznik tejto situácie žalovaný ani podľa odvolacieho súdu predvídať nemohol. Súd prvej inštancie
na základe takto zistených skutočností potom správne dospel k záveru, že k pádu sklápacej časti pultu

došlo v dôsledku zhody náhod, ktoré žalovaný nemohol predpokladať a v danej situácii nemal možnosť
úrazu žalobkyne zabrániť. Aj podľa odvolacieho súdu k vzniku úrazu prispelo aj správanie žalobkyne,
ktorá v rozpore s bežnou opatrnosťou položila po otvorení sklápacej časti pultu svoju pravú ruku na tento
pult tak, že malíček mala za hranou pultu, hoci jej muselo byť zrejmé, že pult sa otvára a zatvára. Nazáklade uvedeného odvolací súd dospel zhodne so súdom prvej inštancie k záveru, že o neoprávnenom
zásahu do osobnostných práv žalobkyne zo strany žalovaného v tomto prípade nemožno hovoriť. Súd
prvej inštancie preto správne považoval nárok žalobkyne za nedôvodný. Pokiaľ v konaní žalobkyňa

navrhovala vykonať dokazovanie nariadením znaleckého dokazovania znalcom z odboru Zdravotníctvo
a farmácia, odvetvie traumatológia, na zodpovedanie otázky, či žalobkyňa trpí poruchou úchopovej
funkcie ruky a ak áno, či je to v súvislosti s utrpeným úrazom, súd prvej inštancie správne tento dôkaz v
konanínevykonal,nakoľkoprerozhodnutievoveci,vzhľadomkvyššieuvedenýmskutočnostiam,nebolo
takéto dokazovanie potrebné vykonať.

15. Čo sa týka námietky žalobkyne uvádzanej v odvolaní, že súd prvej inštancie všetky svoje zistenia
oprel iba o listinné doklady obsiahnuté v trestnom spise ČVS:ORP-1030/PD-PD-2016 vedenom na
Okresnom riaditeľstve PZ v Prievidzi, a to aj napriek tomu, že predmetné skutočnosti zistené v rámci
prebiehajúceho trestného stíhania v predmetnom súdnom konaní neboli pre súd prvej inštancie záväzné
a de facto išlo len o dôkazné prostriedky, ktoré mali povahu iba listinných dokumentov, o ktoré

nebolo podľa jej názoru možné oprieť dokazovanie v merite veci, v žiadnom prípade takýto „dôkazný
prostriedok“ nemôže nahradiť prípadnú výpoveď všetkých zainteresovaných osôb v predmetnej veci
ako originálny a bezprostredný dôkazný prostriedok a ak žalovaný poukazoval na výsledky trestného
konania, tak mal navrhnúť dokazovanie v rozsahu výsluchov jednotlivých zainteresovaných osôb, čo
však neučinil a teda je vylúčené, aby v predmetnom konaní preukázal liberalizáciu svojej osoby za

spôsobenie úrazu na zdraví jej osobe, odvolací súd túto nepovažoval za opodstatnenú. Z obsahu
spisu vyplýva, že žalovaný navrhol v konaní pred súdom prvej inštancie vykonať dôkaz pripojením
a oboznámením vyššie uvedeného vyšetrovacieho spisu, pričom súd prvej inštancie tento dôkaz na
pojednávaní vykonal, pričom po vykonaní dokazovania týmito listinnými dôkazmi strany sporu nemali k
týmto žiadne výhrady ani pripomienky, teda ani žalobkyňa tieto nespochybnila a ani nenavrhla výsluch

týchto osôb.

16. Súd prvej inštancie rovnako správne rozhodol i o nároku na náhradu trov konania podľa § 255 ods.
1 CSP tak, že vo veci úspešnému žalovanému priznal voči žalobkyni nárok na náhradu trov konania
v rozsahu 100%. Pokiaľ žalobkyňa v odvolaní poukazuje na existenciu dôvodov hodných osobitného

zreteľa v zmysle ust. § 257 CSP, pre ktoré by súd žalovanému náhradu trov konania nemal priznať,
odvolací súd sa s touto argumentáciou nestotožňuje. Je totiž zrejmé, že v záujme aplikácie uvedeného
ustanovenia by muselo ísť o celkom výnimočný prípad, a to buď z hľadiska predmetu konania, alebo
z hľadiska okolností vyskytujúcich sa na strane strán sporu. Po preskúmaní veci odvolací súd dospel
k záveru, že v danom prípade pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania v konaní úspešného

žalovaného neboli splnené zákonné podmienky na aplikáciu § 257 CSP, a to vzhľadom k neexistencii
dôvodov hodných osobitného zreteľa, nakoľko žalobkyňa tak pred súdom prvej inštancie ako ani v
odvolaní nepreukázala, že jej majetkové, sociálne, osobné a ďalšie pomery odôvodňujú použitie vyššie
uvedeného ustanovenia, a to aj napriek skutočnosti, že žalobkyňa bola uznesením č.k. 5C/13/2017- 54
zo dňa 26.07.2017 oslobodená od súdnych poplatkov. Po preskúmaní spisového materiálu nemožno

vyvodiť záver, že pomery žalobkyne odôvodňujú potrebu, pre ktorú by mal odvolací súd rozsudok súdu
prvej inštancie vo výroku o nároku na náhradu trov konania zmeniť a rozhodnúť, tak že žiadna zo strán
nemá nárok na náhradu trov konania, resp. že žalovaný nemá nárok na náhradu trov konania.

17. Vzhľadom na vyššie uvedené teda súd prvej inštancie v predmetnej veci z výsledkov dokazovania

vyvodil správny skutkový záver, na ktorý aplikoval správnu právnu úpravu, preto odvolací súd
nepovažoval námietky žalobkyne za opodstatnené a rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1,
2 CSP ako vecne správny potvrdil.
18. Záverom odvolací súd dodáva, že sa nezaoberal všetkými námietkami žalobkyne obsiahnutými v
jej odvolaní, keď odôvodnenie súdneho rozhodnutia v opravnom konaní nemá a ani nemusí odpovedať

na každú námietku, alebo argument uvedený v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú
rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní, zostali sporné alebo sú nevyhnutné na doplnenie
dôvodov prvoinštančného rozhodnutia, ktoré sa preskúmava v odvolacom konaní (uznesenie Ústavného
súdu SR sp.zn. II. ÚS 78/2005).

19. V súvislosti so žalobkyniným prejavom nespokojnosti s namietaným rozsudkom okresného súdu
odvolací súd konštatuje, že obsahom základného práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46
ods. 1 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru nie je záruka, že rozhodnutie súdu bude spĺňať
očakávania a predstavy účastníka konania. Podstatou je, aby postup súdu bol v súlade so zákonom, abybolústavneakceptovateľnýaabyjehorozhodnutiebolomožnékvalifikovaťakozákonné,preskúmateľné
a bez znakov arbitrárnosti, čo v danom prípade splnené bolo.
20. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 v spojení s §

262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP. V odvolacom konaní úspešnému žalovanému vznikol nárok na náhradu
trov konania v plnom rozsahu voči žalobkyni, ktorá úspech v odvolacom konaní nemala v dôsledku čoho
odvolací súd priznal žalovanému náhradu trov odvolacieho konania proti žalobkyni v rozsahu 100 %.
O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa
konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

21. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolania musia

byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).