Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, November 6, 2018

Súd: Okresný súd Pezinok
Spisová značka: 4C/83/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1712206592
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 11. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ingrid Daxner
ECLI: ECLI:SK:OSPK:2018:1712206592.22

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

OkresnýsúdPezinoksosídlomvPezinkurozhodolsudkyňouJUDr.IngridDaxnervprávnejvecižalobcu:
Obec Vlky, IČO: 00305189, so sídlom Vlky 83, zast. advokátom JUDr. Miroslavom Kučerom, so sídlom
Krajinská 30, Bratislava, proti žalovaným: v 1. rade: F.. X. H., J.. XX.X.XXXX, Y. G. I. XXX, v 2. rade: F..
Ľ. H., J.. XX.X.XXXX, Y. G. I. XXX, obaja zast. Vrba & partners s.r.o., so sídlom Sliezska 9, Bratislava,
v 3. rade: F.. Ľ. G., J.. XX.X.XXXX, Y. G. I. XX, v 4. rade: D. G., J.. X.X.XXXX, Y. G. I. XX, o určenie

vlastníckeho práva, o uloženie povinnosti vypratať nehnuteľnosť a o vzájomných žalobách žalovaných
na určenie vlastníckeho práva, takto

r o z h o d o l :

Súd určuje, že žalobca je výlučným vlastníkom novovytvorených pozemkov v katastrálnom území Vlky,
obec Vlky, okres Senec, registra „C“ KN: parcela Č.. XX/X, ostatné plochy o výmere 1.617 m2, parcela
Č.. XX/X zastavaná plocha o výmere Xha X.XXX S., parcela Č.. XX/XX, záhrada o výmere 120 m2 a
parcela č. XX/XX záhrada o výmere 56 m2, vytvorených geometrickým plánom č. 1/15 zo dňa 20.2.2017
Ing. Jurajom Uhliarikom, úradne overeným dňa 17.3.2017 Ing. Tiborom Orosom, ktorý je neoddeliteľnou

súčasťou tohto rozsudku, o veľkosti podielu 1/1.
Súd určuje, že žalovaný v 1. rade a žalovaný v 2. rade sú bezpodielovými spoluvlastníkmi
novovytvorených pozemkov v katastrálnom území Vlky, obec Vlky, okres Senec, registra „C“ KN: parcela
č. XX/X o výmere 307 m2 - zastavané plochy a nádvoria, parcela Č.. XX/X o výmere 305 m2 - záhrady,
parcela č. XX/X o výmere 62 m2 - zastavané plochy a nádvoria, parcela Č.. XX/X o výmere 90 m2
- zastavané plochy a nádvoria, parcela Č.. XX/X o výmere 25 m2 - zastavané plochy a nádvoria,

vytvorených geometrickým plánom č. 1/15 zo dňa 20.2.2017 Ing. Jurajom Uhliarikom, úradne overeným
dňa 17.3.2017 Ing. Tiborom Orosom, ktorý je neoddeliteľnou súčasťou tohto rozsudku, o veľkosti podielu
1/1.
Súd vzájomnú žalobu žalovaných v 1. rade a v 2. rade vo zvyšku zamieta.
Súd určuje, že žalovaný v 3. rade a žalovaný v 4. rade sú bezpodielovými spoluvlastníkmi
novovytvorených pozemkov v katastrálnom území Vlky, obec Vlky, okres Senec, registra „C“ KN: parcela
Č.. XX/X o výmere 105 m2 - zastavané plochy a nádvoria, parcela Č.. XX/X o výmere 105 m2 - zastavané

plochy a nádvoria, parcela Č.. XX/XX o výmere 1 m2 - zastavané plochy a nádvoria a parcela č. XX/XX o
výmere8m2-zastavanéplochyanádvoria,vytvorenýchgeometrickýmplánomč.1/15zodňa20.2.2017
Ing. Jurajom Uhliarikom, úradne overeným dňa 17.3.2017 Ing. Tiborom Orosom, ktorý je neoddeliteľnou
súčasťou tohto rozsudku, o veľkosti podielu 1/1.
Žalovaný v 1. rade a žalovaný v 2. rade sú povinní spoločne a nerozdielne vypratať novovytvorený
pozemok v katastrálnom území Vlky, obec Vlky, okres Senec, parcela registra „C“ KN Č.. XX/XX záhrada

o výmere 120 m2, vytvorený geometrickým plánom č. 1/15 zo dňa 20.2.2017 Ing. Jurajom Uhliarikom,
úradne overeným dňa 17.3.2017 Ing. Tiborom Orosom, ktorý je neoddeliteľnou súčasťou tohto rozsudku.
Súd žalobcovi vo vzťahu k jeho žalobe proti žalovaným v 1. až 4. rade priznáva nárok na náhradu trov
konania vo výške 100%, o ktorej výške nároku rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti
rozhodnutia vo veci samej.
Vo vzťahu k vzájomnej žalobe žalovaných v 1. a 2. rade žiadnej zo strán súd nárok na náhradu trov
konania nepriznáva.Vo vzťahu k vzájomnej žalobe žalovaných v 3. a 4. rade súd priznáva žalovaným v 3. a 4. rade plný
nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou, doručenou súdu dňa 18.4.2012, sa žalobca pôvodne domáhal, aby súd uložil žalovaným
v 1. a v 2. rade povinnosť vypratať nehnuteľnosť s parcelným číslom XX/X, ostatné plochy o výmere
2130 m2, zapísanú na liste vlastníctva číslo 186, v katastrálnom území Vlky a odstrániť z tejto parcely
stĺp, rampu a skládku hnoja, ktoré sem umiestnili a aby určil, že hranica medzi nehnuteľnosťou s
parcelným číslom XX/X, ostatné plochy a nádvoria o výmere 2130 m2, zapísanou na liste vlastníctva
č. XXX v katastrálnom území Vlky a nehnuteľnosťami s parcelným číslom XX/X, zastavané plochy a

nádvoria o výmere 305 m2, s parcelným číslom XX/X, záhrady o výmere 313 m2, s parcelným číslom
XX/X, zastavané plochy a nádvoria o výmere 71 m2, s parcelným číslom XX/X, zastavané plochy a
nádvoria o výmere 87 m2, s parcelným číslom XX/X, zastavané plochy a nádvoria o výmere 17 m2,
zapísanými na liste vlastníctva číslo XXX, v katastrálnom území Vlky a nehnuteľnosťami s parcelným
číslom 34/4, zastavané plochy a nádvoria o výmere 89 m2, s parcelným číslom XX/X, zastavané plochy

a nádvoria o výmere 77 m2, zapísanými na liste vlastníctva číslo XXX v katastrálnom území Vlky, je
priamka v geodetickej dokumentácii zamerania skutkového stavu zo dňa 15.11.2011 č. 101/2011 Filipa
Fronca, prechádzajúca bodmi 13,12,8,6,4,3, ktorá geodetická dokumentácia je nedielnou súčasťou
rozsudku spolu s geometrickým plánom, vyhotoveným znalcom z odboru geodézie a kartografie, ktorého
ustanoví súd a kde bude hranica medzi týmito nehnuteľnosťami vyznačená, ktorý geometrický plán bude

nedielnou súčasťou rozsudku.
2. Žalobu skutkovo odôvodnil tvrdením, že žalobca je výlučným vlastníkom nehnuteľnosti s parcelným
číslom XX/X, ostatné plochy o výmere 2130 m2, zapísanej na liste vlastníctva číslo XXX, v katastrálnom
území Vlky, žalovaní v 1. a 2. rade sú bezpodielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností s parcelným číslom
XX/X, zastavané plochy a nádvoria o výmere 305 m2, s parcelným číslom XX/X, záhrady o výmere

313 m2, s parcelným číslom XX/X, zastavané plochy a nádvoria o výmere 71 m2, s parcelným číslom
XX/X, zastavané plochy a nádvoria o výmere 87 m2, s parcelným číslom XX/X, zastavané plochy a
nádvoria o výmere 17 m2 a rodinného domu súp. Č.. XXX, stojaceho na parcele č. XX/X, garáže súp.
č. XXX, stojacej na parcele č. XX/X a senníka súp. č. XXX, stojaceho na parcele č. XX/X, v podiele
1/1 k celku zapísanými na liste vlastníctva číslo XXX, v katastrálnom území Vlky a žalovaní v 3. a 4.

rade sú bezpodielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností s parcelným číslom XX/X, zastavané plochy a
nádvoria o výmere 89 m2, s parcelným číslom XX/X, zastavané plochy a nádvoria o výmere 77 m2,
zapísanými na liste vlastníctva číslo XXX v katastrálnom území Vlky, v podiele 1/1 k celku. Žalovaní v 1. a
21. rade, zneužijúc chyby, ktoré vznikli v mapovom operáte katastra nehnuteľností, si začali protiprávne
nárokovať na časť pozemku, patriacemu žalobcovi /časť parcely č. XX/X ostatné plochy o výmere

2130m2, vedenej na LV č. XXX/, konkrétne na časť, označenú v geodetickej dokumentácii Filipa Fronca
č. 101/2011 zo dňa 15.11.2011 bodmi 3,4,6,8,12,13,101 a na túto časť pozemku protiprávne umiestnili
prekážku - stĺp s rampou, skladujú tam rôzny odpad /zvierací hnoj/, čím zamedzili obyvateľom obce Vlky
a tretím osobám prechod cez parcelu č. XX/X, ktorá slúži ako obecná cesta, nevyhnutný prístup cez túto
parcelu na ďalšie nehnuteľnosti. Využívajúc chyby, ktoré sa stali v operátoch katastra, začali rozporovať

právnu hranicu medzi parcelou č. XX/X a parcelami č. XX/X, XX/X, XX/X, XX/X M. XX/X, tvrdiac, že
hranicu tvorí čiara, ohraničená bodmi 13,101, čo je nesprávne. Kvôli zachovaniu okruhu účastníkov pri
riešení hranice pozemkov a ochrany vlastníctva sú formálne žalovaní aj žalovaní v 3. a 4. rade, hoci
nezavdali žiadnu príčinu k sporu. K zisteniu správnej hranice označených pozemkov si dal vyhotoviť
geodetickézameranieskutkovéhostavuč.XXX/XXXXzodňa15.11.2011FilipomFroncom,pričomnajej

základe bolo zistené, že porovnaním nameraných hodnôt so stavom, evidovaným v mapovom operáte
katastra, je zrejmý rozpor medzi grafickým tvarom pozemku, evidovaným v mape a jeho reálnym tvarom
v teréne, ďalej že súčet výmery pozemkov, evidovaných na LV č. XXX a XXX, ktorý je podľa KN 959m2
zodpovedá tvaru, ktorý je reálne oplotený v teréne. Z nameraných hodnôt, doplnených o súradnice
bodu XXX-XXXX, prevzatých zo ZPMZ č. XXX ku GP č. XX/XXXX vyhotoviteľa Ing. Teodora Fodora je

vypočítaná výmera 989m2. Správny tvar hranice medzi pozemkami p. č. XX a p.č. XX je zrejmý aj z GP
č. C-488-920-202/62, ktorým boli vytvorené pozemky parc. č. XX/X M. XX/X, kde je uvedený záväzný
grafický tvar pozemkov a ich rozmery. K chybnému zákresu tvaru pozemkov došlo pravdepodobne
pri tvorbe máp súvislého zobrazenia v mierke 1:2880. Táto chyba bola ďalej prenášaná aj následne
chybne graficky znázornenými geometrickými plánmi č. X/XX na zameranie stavby parcela č. XX/X a

geometrickým plánom č. 18/2000 na parcely č. XX/X,X,X. Grafický tvar pozemkov p. č. XX/X,X je určenýv geometrickom pláne č. C-488-920-202/62, vychádzajúc z toho a z nameraných hodnôt vyplýva, že
stĺp a rampa sú postavené na pozemku p. č. XX/X, vlastnícky evidovanom na LV č. XXX, vo vlastníctve
žalobcu. O návrhu starostu žalobcu na vydanie rozhodnutia vo veci opravy chyby v katastrálnom operáte

podľa § 59 katastrálneho zákona /oprava zákresu medzi parcelami č. XX/X,X,X,X,X, vedenými na LV č.
XXX M. K..Č.. XX/X, vedenej na LV č. XXX a p.č. XX/X,X, vedených na LV č. XXX, katastrálne územie
Vlky, Katastrálny úrad v Bratislave- Správa katastra Senec rozhodla dňa 5.3.2012 pod č. B. XXX/XX
Xf tak, že návrhu nevyhovela s odôvodnením, že v tomto prípade ide o spor o vlastnícke právo, ktoré
je potrebné riešiť podaním žaloby na súd. V odôvodnení svojho rozhodnutia správny orgán uviedol, že

kúpnopredajnou zmluvou č. I. XXXX/XX odpredali žalovaní v 1. a 2. rade časť nehnuteľnosti p. č. XX/X
M. XX/X kupujúcim žalovaným v 3. a 4. rade, podkladom ktorej zmluvy bol geometrický plán č. XX/XXXX/
ZPMZ XX/ Ing. M. Ležáka na oddelenie pozemkov p. Č.. XX/X, X,X a rozdelenie nehnuteľností p. č. XX/
X M. XX/X, ktorým bolo zadefinované geometrické určenie nehnuteľností. Zákres v katastrálnej mape č.
L. B.-XX-XX je v súlade s grafickou časťou geometrického plánu č. XX/XXXX /. XX/, ale nezodpovedá
písomnej časti výkazu výmer; geometrické určenie nehnuteľností, uvedené v geometrickom pláne č. XX/

XXXX /. XX/ je v hrubom nesúlade s výmerou, uvedenou vo výkaze výmer predmetného geometrického
plánu.
Žalovaní v 1. a 2. rade boli na ich protiprávne správanie opakovane upozornení listami zo dňa
9.8.2011, 9.9.2011, 15.2.2012. Ich protiprávne správanie a protiprávny stav naďalej pretrváva, žalovaní
v 1. a 2. rade spochybňujú právnu hranicu medzi pozemkami, ktoré vlastnia a obecným pozemkom

a umiestnili na neho prekážku /rampu so stĺpom/, vytvorili na ňom hnojisko a zabraňujú voľnému
prechodu cez obecný pozemok peši aj povozom, ich správanie je spoločensky nežiaduce a neúnosné,
na obecnom úrade sa množia sťažnosti občanov, ktorí nemôžu prechádzať cez obecný pozemok na
ďalšie nehnuteľnosti. Žalovaní v 1. a 2. rade bez akéhokoľvek právneho titulu neoprávnene zasiahli do
vlastníckeho práva žalobcu a preto sa domáha ochrany svojho vlastníckeho práva v zmysle § 126 Obč.

zákonníka, vyčerpajúc mimosúdnu možnosť nápravy podľa § 59 katastrálneho zákona.
Za naliehavý právny záujem na podanej žalobe žalobca označil skutočnosť, že len na základe
autoritatívneho súdneho rozhodnutia môže byť v mapovom operáte katastra nehnuteľností správe
vyznačená právna hranica medzi nehnuteľnosťami /opravené vyznačenie hraníc pozemkov/, keďže
kataster to odmieta s odôvodnením, že nie je kompetentný chybu opraviť vlastným rozhodnutím.

Proti prípadnej obrane žalovaných v 1. a 2. rade o vydržaní vlastníctva k obecnému majetku /časť
parcely č. XX/X/ má za to, že táto je vopred vyvrátená najmä zreteľne viditeľným skutkovým stavom v
teréne, keďže oplotenie nehnuteľností, ktoré vlastnia, oddeľujúce ich parcely od obecnej parcely, majú
vybudované tak, ako vyplýva z geodetickej informácie zamerania skutkového stavu č. XXX/XXXX zo
dňa 15.11.2011 Filipa Fronca v bodoch 13,12,8,6,4 a 3 a aj predchádzajúce oplotenie prebiehalo vždy

v tomto smere a aj v technickej správe tohto zamerania je uvedené, že grafický tvar pozemkov parc.
č. XX/X,X je určený v geometrickom pláne č. U.-XXX-XXX-XXX/XX a na LV č. XXX kat. územie Vlky
sú presne stanovené výmery pozemkov, ktoré žalovaní v 1. a 2. rade vlastnia podľa ich nadobúdacích
titulov, teda nemohli nadobudnúť výmeru väčšiu a najmä nie tú, ktorá vlastnícky patrí žalobcovi.
3. Za prostriedok procesného útoku žalobca v žalobe označil nariadenie súdnoznaleckého dokazovania

a k žalobe pripojil listinné dôkazy: výpisy z listov vlastníctva č. XXX, XXX,XXX pre kat. územie Vlky, kópiu
katastrálnej mapy, návrh žalobcu zo dňa 6.9.2011 na opravu chýb v operáte katastra nehnuteľností,
zápisnicu Katastrálneho úradu v Bratislave- Správa katastra Senec o ústnom pojednávaní vo veci
opravy chýb v operáte katastra nehnuteľností zo dňa 14.2.2012, rozhodnutie Katastrálneho úradu
v Bratislave- Správa katastra Senec zo dňa 5.3.2012 č. B. XXX/XX Xf, geodetickú dokumentáciu

zamerania skutkového stavu rampy, plotov a priľahlých domov na parc. č. XX/X a v jej okolí zo dňa
22.11.20141 Filipa Fronca - GEOMEP, rekonštrukciu grafickej časti geometrického plánu č. 18/2000 zo
dňa 5.1.2012, písomné výzvy žalovaným v 1. a 2. rade a ich písomné odpovede. Následne žalobca
predložil farebnú fotodokumentáciu, potvrdenie a prehlásenie žalobcu zo dňa 25.4.2012, geometrický
polohopisný plán č. U.-XXX-XXX-XXX/XX.

4. K doručenej žalobe sa žalovaní v 1. a 2. rade písomne zo dňa 23.5.2012 vyjadrili tak, že so žalobou
nesúhlasia a navrhujú ju v plnom rozsahu zamietnuť z dôvodov: že nie je dôvod nutnosti prejazdu cez
parcelu č. XX/X, že parcela č. XX/X je prístupná pre obyvateľov obce Vlky a tretie osoby, že žalovaní v
1. a 2. rade dodržiavajú zákon o katastri nehnuteľností a teda v dobrej viere veria v údaje katastrálneho
operátu, kde zo zákona vyplýva, že grafická časť zákresu v katastrálnej mape je rozhodujúca, že napriek

tvrdeniam žalobcu sú polia riadne obhospodarované, bez akýchkoľvek ťažkostí a obmedzení, a nikto
sa nesťažoval, že by mu vznikla škoda či už v lete 2011 pri zbere úrody alebo na jar 2012 pri obrobení
polí a teda je zjavný riadny prístup každého na jeho nehnuteľnosti a polia, že žalobca nepreukázal
naliehavý právny záujem na určení hraníc pozemkov, nakoľko by sa požadovaným stavom zápisov vkatastri nehnuteľností skutkový stav nezmenil, nakoľko majú riadne zabezpečený prechod a prístup do
polí.
Svoju obranu opreli o skutkové tvrdenie, že sú bezpodielovými spoluvlastníkmi pozemkov registra „C“:

parcela č. XX/X o výmere 305m2, zastavané plochy a nádvoria, parcela č. XX/X o výmere 313m2,
záhrady, parcela č. XX/X o výmere 71m2, zastavané plochy a nádvoria, parcela č. XX/X o výmere 87m2,
zastavané plochy a nádvoria, parcela č. XX/X o výmere 17m2, zastavané plochy a nádvoria a stavieb:
rodinný dom s.Č.. XXX, postavený na parcele č. XX/X, garáž s.č. XXX, postavená na parcele č. XX/
X a senník s.Č.. XXX, postavený na parcele č. XX/X, všetko zapísané na LV č. XXX pre kat. územie

Vlky, ktoré vlastníctvo nadobudli na základe kúpnej zmluvy /vkladové konanie pod č. I. XXXX/XX z roku
1999/. Spor sa správne týka hranice medzi ich pozemkami p. č. XX/X,X,X,X a pozemkom žalobcu p. č.
XX/X. Nerozporujú právnu hranicu aj medzi p. č. XX/X, ktorá podľa aktuálneho LV č. XXX nie je v ich
vlastníctve, ale žalovaných v 3. a 4. rade. Svoje nehnuteľnosti užívajú rovnakým spôsobom od počiatku
ich nadobudnutia a v totožnej výmere a doposiaľ nebolo ich právo nikým spochybňované. Až osadenie
rampysostĺpom,nazákladečohoniejemožnývoľnýprejazdcezparceluč.XX/Xvichvlastníctve,vznikli

problémy a začal sa zisťovať právny a skutkový stav. Pri užívaní nehnuteľností vychádzali a vychádzajú
z aktuálnych údajov, zapísaných v katastri nehnuteľností a podľa ich názoru nie je možné spochybňovať
údaje, zakreslené geodetmi a odborne spôsobilými osobami. Popierajú, že stĺp s rampou sa nachádza
na parcele žalobcu č. XX/X, tvrdia, že sa nachádza na parcele č. XX/X, ktorá je v ich vlastníctve. Prechod
pešo je cez parcelu žalobcu č. XX/X možný, nie je možný prejazd medzi parcelami č. XX/X a XX/X,

nakoľko parcela žalobcu č. XX/X má zužujúci sa tvar. Majú za to, že ak by tvar parcely č. XX/X bol na
prejazd postačujúci, nikto by sa nezaoberal správnosťou výmery. Podľa žalobcom predložených kópii
katastrálnych máp z r. 1997, 2011 a 2012 je zjavné, že zákres parciel XX/X, XX/X,X,X,X,X je totožný.
Tvrdenia žalobcu, ktoré vychádzajú z technickej správy zamerania skutkového stavu Filipa Fronca sú
založené len na pravdepodobnosti, kedy a či vôbec mohlo dôjsť k chybnému zákresu sporných parciel.

Ide len o hypotézu geodeta založenú na možnej pravdepodobnosti vzniku chyby pri zákrese máp v
určitej mierke. Geodetom ani nikým iným nebolo zaujaté žiadne záväzné stanovisko. Je absurdné na
úsudku jedného geodeta založiť spochybnenie grafického zamerania mapového operátu obce Vlky,
platného niekoľko desaťročí a tzv. skutkový zameraný stav považovať za správny. V tejto súvislosti
žiadajú vykonať znalecké dokazovanie v grafickej aj textovej časti na parcelách č. XX, XX M. XX a ich

podlomení, ktoré tiež nie sú v grafickej časti a výkazu výmer súladné, čím sa nikto nezaoberá. Preto
podnet žalobcu na vyznačenie zmien v katastri len pri určení hraníc pozemkov v ich vlastníctve považujú
za čisto účelové, špekulatívne, sledujúce osobné záujmy a znepríjemnenie im užívanie ich vlastníctva.
Rampu so stĺpom osadili v júni 2011 z dôvodu osobnej potreby užívania pozemku K..Č.. XX/X ako aj
že neboli ochotní ďalej znášať prejazd traktorov a iných mechanizmov cez ich nehnuteľnosti z dôvodu

skracovania si cesty k obrábaným poliam, ktoré sa nachádzajú za ich nehnuteľnosťami. Územným
plánom obce Vlky /uznesením č. 5/2003 zo dňa 28.10.2003/ nie je pozemok p. Č.. XX/X určený na
komunikáciu, ale ako verejná zeleň. Parcely č. XX/X M. XX/X boli podľa potreby užívané len v lete a
to za účelom prejazdu - skracovania si cesty k poliam, ktoré obhospodarujú starosta obce, poslanci a
ich priami príbuzní. Počas zimného obdobia bola parcela č. XX/X udržiavaná výlučne nimi, zo strany

žalobcu bol odhrnutím snehu zabezpečený prístup len k stavbám so súp. č. XX M. XXX.
5. Za prostriedky procesnej obrany vo vyjadrení označili a k vyjadreniu pripojili: kópiu katastrálnej mapy
z r. 1988, znalecký posudok č. XX/XXXX vr. výpisov z listov vlastníctva č. XX M. Č.. XXX zo dňa
22.6.1999, geometrický polohopisný plán č. U.-XXX-XXX-XXX/XX, mapu Darkői, obec Vők, farebnú
fotodokumentáciu, územný plán obce Vlky, zápisnicu zo zasadnutia obecného zastupiteľstva zo dňa

19.4.2012.
6. K doručenej žalobe sa žalovaní v 3. a 4. rade písomne zo dňa 27.7.2012 vyjadrili stručne tak, že k
žalobe nemajú pripomienky. Vo vyjadrení neoznačili žiadne prostriedky procesnej obrany.
7. Na prvom pojednávaní vo veci štatutárny zástupca žalobcu vypovedal, že pred rokom 2011
hranica medzi pozemkom žalobcu p. č. XX/X a pozemkami žalovaných v 1. a 2. rade nebola nikým

spochybňovaná a žalovaní v 1. a 2. rade p. č. XX/X ani neužívali. Od nepamäti to bol obecný pozemok,
využívaný občanmi obce ako prístupová cesta a prechod k ostatným nehnuteľnostiam. Až v roku 2011
si žalovaní v 1. a 2. rade dali zamerať nehnuteľnosti a obecný pozemok p. č. XX/X ohradili, resp. ho
uzavreli osadením železnej rampy. Následne odmietli výzvu obce k odstráneniu rampy s tým, že je to
ich pozemok. Preto požiadal Správu katastra Senec o preskúmanie hraníc týchto pozemkov. V začatom

katastrálnomkonanínanávrhkatastradalaobectietopozemkyzamerať,prvýgeodettoodmietolpotom,
čo naňho žalovaní v 1. a 2. rade podali trestné oznámenie a sťažnosť na komoru geodetov. Druhý geodet
Fronc potom vyhotovil geodetické zameranie a zistilo sa, že žalovaní v 1. a 2. rade kúpili nehnuteľnosti
v roku 1999 v celkovej výmere 950 m2, medzitým si to rozdelili so žalovanými v 3. a 4. rade. Celkovýsúčet sedel, toľko vlastnia aj teraz, avšak nesedí zápis v katastrálnej mape, čo bolo konštatované
aj na ústnom pojednávaní v katastrálnom konaní. Príčinou tohto stavu bola skutočnosť, že v roku
1996 si právni predchodcovia žalovaných v 1. a 2. rade dali vyhotoviť geodetické zameranie vtedajšej

novostavbynaparceleč.XX/X.Plánvyhotovilpodč.XXXXXXX-X/XXIng.Fodorzle,pretožezlezakreslil
hranice pozemkov aj budovy a tento geometrický plán bol prevedený do katastra nehnuteľností a všetky
následné operácie na mape preberali tento zle zapísaný stav z roku 1996. Katastrálny orgán návrh
zamietol s tým, že po zmene katastrálneho zákona môže o zmene hraníc pozemkov rozhodovať len súd
na základe určovacej žaloby.

8. Na preukázanie užívacieho stavu spornej hranice pred rokom 2011 žalobca predložil ďalšie
prostriedky procesnej obrany: leteckú snímku spred roku 2005 sporných nehnuteľností a písomnú
žiadosť žalovaných v 1. a 2. rade z roku 2010 o uvedenie obecného pozemku p. č. 35/1 do poriadku,
aby sa tade dalo chodiť.
9. Podľa predloženej písomnej žiadosti žalovaných v 1. a 2. rade zo dňa 20.7.2010 /čl. 195 spisu/,
adresovanej žalobcovi, žalovaní v 1. a 2. rade, odvolávajúc sa na zákon o obecnom zriadení a cestný

zákon, žiadali žalobcu zabezpečiť v súlade s územno-plánovacou dokumentáciou obce výstavbu,
resp. dostavbu už čiastočne vybudovanej miestnej komunikácie, ktorá je v sezóne vo zvýšenej miere
využívaná na prejazd poľnohospodárskych strojov.
10. Na prvom pojednávaní vo veci právny zástupca žalovaných v 1. a 2. rade zotrval na obrane v
tom zmysle, že žalovaní v 1. a 2. rade nadobudli nehnuteľnosti v roku 1999 kúpnou zmluvou, pričom

mali k dispozícii znalecký posudok, ktorého súčasťou bol aj znalecký posudok Ing. Fodora z roku
1996, ktorý žalobca označuje za chybný. S ním korešpondujú aj staršie geometrické plány, napr. z r.
1962. Nehnuteľnosti tak nadobudli dobromyseľne a dobromyseľne ich aj užívali do roku 2011. Podľa
znaleckého posudku tvar pozemku bol kosodielnik, nie obdĺžnik, ako uvádza žalobca, vychádzajúc z
posudku Fronca. Žalovaní v 1. a 2. rade tak vedeli čo nadobudli a nepovažovali za potrebné búrať

existujúce oplotenie svojich nehnuteľností.
11. Na návrh právneho zástupcu žalovaných v 1. a 2. rade bola súdom vykonaná obhliadka sporných
nehnuteľností na mieste samom s vyhotovením fotodokumentácie /čl. 204 - 2013 spisu/, na ktorej sa
súd oboznámil s existujúcim stavom sporom dotknutých nehnuteľností v teréne, existujúcim oplotením
nehnuteľností žalovaných ako celkov, pozdĺž ktorých z centrálnej časti obce vedie pozemok p. č. XX/

X sčasti /asi do polovice/ spevnený betónom, následne udupaná zem, ústiaci do polí /extravilánu obce
Vlky/, na konci ktorého sa nachádzalo v čase obhliadky hnojisko, betónový stĺp a železná závora /v čase
obhliadky otvorená - odsunutá smerom do oplotenia pozemku žalovaných v 1. a 2. rade/.
12. Žalovaný v 1. rade na pojednávaní vypovedal, že hranice pozemkov s pozemkom p. Č.. XX/X od
roku 1962 neboli nikdy, až do osadenia rampy v roku 2011, spochybňované. Pri kúpe pozemkov v

roku 1999 od predávajúcich obdŕžali znalecký posudok, kde bolo jasne napísané, že ide o pozemky
kosodĺžnikového tvaru. V čase kúpy boli nehnuteľnosti oplotené tak, ako je dnešný stav. Pri kúpe ho
predávajúci Daniel ústne upozornil, nie konkrétne, že vedľa plotu smerom k spornej časti pozemku p.
Č.. XX/X, kde bola v tom čase vysoká burina a odstavené staré auto, že to auto stojí na jeho pozemku a
obec ho nemôže za to sekírovať, len nemal čas si to doteraz vysporiadať. Podľa listu vlastníctva kupovali

výmeru 959 m2, nevie akú výmeru majú ich pozemky tak, ako sú oplotené a nevidí dôvod oplocovať
aj pozemok, na ktorý umiestnil rampu a skládku hnojiva, o ktorom tvrdí, že je tiež jeho a je súčasťou
jeho pozemku p. č. XX/X.
13. Žalovaná v 2. rade na pojednávaní vypovedala, že ešte pred kúpou v roku 1999 si dali urobiť
súdnoznalecký posudok a po nazretí doňho im bolo hneď zrejmé, že zákres v katastrálnej mape

nesúhlasí s oplotením. Bolo jasné, že aj časť pozemku za oplotením k tomu patrí. Po kúpe museli
túto časť pozemku vyčistiť, odburiniť, odstrániť vraky 2 vozidiel, umiestnené tam ešte ich právnymi
predchodcami. Po vyčistení ho skultivovali, vysiali novú trávu, starali sa oň roky v presvedčení, že je
ich. V roku 2006 za nimi prišiel pán Demeter ich požiadať o súhlas s umiestnením rampy za účelom
ochrany jeho pozemkov, nachádzajúcich za ich pozemkami, pred zlodejmi, ktoré on obrába a má na

nich závlahové systémy, teda rampu osadil on. V roku 2012 si dali pozemok zamerať aby presne vedeli,
pokiaľ im teda patrí a po tomto zistení na hranici osadili stĺp, aby vedeli pokiaľ tá rampa môže ísť a aby
aj ostatní obyvatelia obce mohli prechádzať do polí.
14. K výpovediam žalovaných v 1. a 2. rade sa vyjadril právny zástupca žalobcu v tom zmysle, že ak by
žalovaní v 1. a 2. rade mali za to, že im patrí aj časť parcely č. XX/X, boli by prví, ktorí by si aj túto časť

oplotili, vzhľadom na to, že sú rozhádaní aj s inými ľuďmi v obci a stále si nárokujú nejaké pozemky.
Ich tvrdenia o dobromyseľnom nadobudnutí aj časti p. č. XX/X popiera písomná žiadosť samotných
žalovaných v 1. a 2. rade zo dňa 27.2.2010, v ktorej žiadali obec Vlky o zabezpečenie dostavby sčasti
vybudovanej miestnej komunikácie na p. č. XX/X. Tento pozemok, napriek tomu, ako je evidovaný naliste vlastníctva, nie je žiadna roklina. Je normálne, ak má niekto za plotom chodník, že tento chodník
udržiava a pokiaľ tam boli potkany, tých majú žalovaní v 1. a 2. rade vo dvore, nakoľko chovajú zvieratá.
15. Žalovaní v 3. a 4. rade na pojednávaní so žalobou žalobcu súhlasili s tým, že v čase kúpy pozemkov

p. č. XX/X,X,X od žalovaných v 1. a 2. rade v roku 2000 boli v geometrickom pláne z r. 2000 zakreslené
pozemky tak, ako boli oplotené, ako laici nepoznali rozdiel medzi geometrickým plánom a katastrálnou
mapou. Odkedy bývajú v obci Vlky bol pozemok p. č. XX/X, idúci povedľa ich domu, upravený sčasti ako
cesta, poloasfaltová, slúžiaci na prechod a prejazd obyvateľov obce do extravilánu, až dokiaľ nedošlo k
osadeniu tej závory. Žalovaná v 4. rade ešte dodala, že pozemok p. č. XX/X záhradu o výmere 313m2

žalovaným v 1. a 2. rade v januári 2009 odpredali naspäť. V čase kúpy o iných hraniciach pozemkov,
než ako boli oplotené, nemali vedomosť a takto ich v rámci oplotenia aj užívali. Pozemok žalobcu p. č.
XX/X neužívali, resp. v prednej časti bola žumpa, ktorú užívali do roku 2008 alebo 2009, kedy si postavili
čističku už na vlastnom pozemku.
16. V konaní súd nariadil znalecké dokazovanie z odboru geodézia a kartografia, odvetvie geodézia a
znalcovi zadal úlohu po oboznámení sa s nadobúdacími titulmi žalovaných v 1. až 4. rade /kúpna zmluva

V XXXX/XX s geometrickým plánom č. XXXXXXXX-X/XX, kúpna zmluva I. XXXX/XX s geometrickým
plánom č. XX/XXXX, / a vykonaní ohliadky
na mieste samom, zistiť presnú výmeru a hranice v teréne /faktický stav/, porovnať faktický stav hranice
medzi pozemkami parc. č. XX/X a parcelami č. XX/X, XX/X a medzi pozemkami parc. č. XX/X a
pozemkami parc.č. XX/X, XX/X, XX/X, XX/X M. XX/X so stavom právnym a grafickým, zapísaným

v katastri nehnuteľností ku dňu účinnosti Zákona NR SR č. 138/1991 Z.z. o majetku obcí /ku dňu
1.5.1991/ a v prípade zistenia nesúladu faktického stavu vyššie uvedených hraníc pozemkov podľa
stavu ich aktuálneho oplotenia so stavom právnym, vrátane grafického znázornenia v katastrálnej
mape, s prihliadnutím na odvtedy realizované zmluvné prevody časti nehnuteľností žalobcom, vyhotoviť
geometrický plán, znázorňujúci právny stav týchto hraníc a tento vyznačiť aj v teréne tak, aby prípadné

budúce súdne rozhodnutie, ktorého neoddeliteľnou súčasťou by bol tento geometrický plán, bol zápisu
schopnou listinou do katastra nehnuteľností, v znaleckom posudku tiež uviesť spätnú genézu vývoja
pozemku parc. č. XX/X a zmien jeho hraníc od jeho evidencie ešte v pôvodnej pozemkovej knihe /parcely
č. XX M. XX pasienky, vedené v pozemkovoknižnej vložke č. 1, k. ú. Vlky/.
17. V písomnom znaleckom posudku č. X/XXXX zo dňa 27.2.2015 znalec Ing. Juraj Uhliarik uviedol,

že porovnaním vlastníckych hraníc, evidovaných v katastrálnej mape s hranicami, nameranými v teréne
medzi pozemkami parc. č. XX/X a parc. Č.. XX/X,XX/X konštatoval, že tieto hranice sú v súlade. Výmery
parciel č. XX/X /. M. XX/X /./ boli zaevidované do katastrálneho operátu po revízii bez predloženia
odpovedajúcich technických podkladov a právnych listín, čo vo veľkej miere zapríčinilo následné
nejasnosti a nezrovnalosti v nasledujúcich rokoch. Na základe obhliadky nehnuteľností, preštudovaním

súdneho spisu, rekonštrukciou geometrie parciel č. XX M. XX a rekonštrukcie geometrických plánov
č. C-XXX-XXX-XXX/XX, XXXXXXXX-X/XX, XX/XXXX, X/XXXX dospel k záveru, že hranice medzi
pozemkami parc. č. 35/1 a pozemkami parc. č. XX/X, XX/X, XX/X, XX/X, XX/X, zobrazené vo vektorovej
katastrálnej mape implementovanej, nie sú v súlade s hranicami zameranými v teréne. Svoje tvrdenie
opiera o rekonštrukcie a posúdenie skutkového stavu, že všetky geometrické plány, vyhotovené po roku

1962, boli vyhotovené s nedostatočným posúdením a porovnaním vlastníckych hraníc s prihliadnutím
na zmeny, uvedené v jednotlivých geometrických plánoch. Z uvedeného zrekonštruoval katastrálnu
mapu, ktorá má slúžiť ako technický podklad pre katastrálne konanie o opravu zákresu v katastrálnej
mape. Geometrický plán je možné vyhotoviť až po oprave v katastrálnom operáte, keďže znaleckým
skúmaním bol preukázaný opak /nesúlad/ platných a záväzných údajov, vedených Okresným úradom

Senec, katastrálnym odborom.
V náleze znalec podrobne uviedol svoje odborné zistenia na základe zadanej úlohy súdom, kde uviedol
nasledovné:
-krekonštrukciigeometrieparcielč.XXM.XX,žepozemkovámapaapozemkovoknižnávložkapredané
parcely sú v súlade a považuje geometrické a polohové určenie parciel Č..XX M. za platné a záväzné.

- geometrické a polohové určenie hraníc pozemku p.č. XX/X M. XX/X určenými v geometrickom
pláne č. U.-XXX-XXX-XXX/XX na zameranie parc. č. XX /dom, dvor, záhrada/ znalec považuje za
platné a záväzné. Podkladom pre rekonštrukciu GP č. U.-XXX-XXX-XXX/XX bol scan originálnej mapy
pozemkového katastra z roku 1894, ktorého platnosť a záväznosť nebola spochybnená. Daný GP
bol použitý aj v roku 1980 pri identifikácii ako technický podklad pri zápise listiny Fin.4/4451/80-

Fer /Deklaratórne rozhodnutie o opustenom majetku pod K. XX/XX do katastrálneho operátu do listu
vlastníctva č. l /správne Príloha č.XX, N.. XX L.. V rozhodnutí je uvedená parcela Č..XX M. XX v celosti
bez podlomení a spolu s identifikáciu boli parcely Č..XX a XX zapísané na LV č. X. ako podlomené
XX/X, XX/X, XX/X M. XX/X. rekonštrukciou geometrického plánu č. XXXXXXXX-X/XX-L. Č..XX,vyhotoveného za účelom zamerania novostavby p. Č.. XX/X Ing. Teodorom Fodorom, sa nachádza
v geodetickej dokumentácii Okresného úradu v Senci katastrálny odbor bez záznamu podrobného
merania zmien, preto nebolo možné skontrolovať postup zdokumentovaných geodetických meraní.

Porovnaním znázornenia vlastníckych hraníc, uvedených v geometrickom pláne znalec konštatoval, že
vyhotoviteľ nedostatočne prešetril prepojenie katastrálnej mapy so stavom v teréne, čo následne po
zápise právnej listín spôsobilo chybný zákres v katastrálnej mape.
- ku geometrickému plánu Č.. XX/XXXX - L. Č..XX Ing. Michala Ležáka - GEOTOP na oddelenie
pozemkov p. č. XX/X, XX/X, XX/X a na rozdelenie pozemkov p. č. XX/X M. XX/X, posúdením jeho

rekonštrukcie so stavom katastra a skutkovým stavom v teréne znalec konštatoval, že geometrické
určenie p. č. XX/X je v hrubom nesúlade ako so stavom evidovaným v katastrálnej mape, tak so
skutkovým stavom. Nesprávnym prešetrením doterajších vlastníckych hraníc pozemku Č..XX/X, XX/
X M. XX/X vyhotoviteľ geometrického plánu nesprávne určil zmenu vlastníckych hraníc. Z uvedeného
vyplýva, že geometrické a polohové určenie vlastníckych hraníc p. č. XX/X, XX/X, XX/X, XX/X, XX/X,
definovaných v geometrickom pláne, je zmätočné. Keďže geometrický plán bol vyhotovený na oddelenie

pozemkov p. č. XX/X, XX/X, XX/X a na rozdelenie pozemkov p. č.XX/X M. XX/X a slúžil ako technický
na zápis právnej listiny. Výsledky geodetických meraní, uvedených v technickej správe a následne
vyhotovenýgeometrickýplánopäťpoukazujenanedostatočnéprešetreniepriebehuvlastníckychhraníc,
uvedených v katastrálnej mape medzi p. č. XX/X (nová parcela) a p. č. XX/X.
- ku geometrickému plánu č. 1/2003 - L. Č..XXX Ing. Jaroslava Krahulca, GEODETICKÉ SLUŽBY,

na zameranie stavieb p. č. XX/X, XX/X, XX/X z dôvodu, že geometrický plán sa nachádza v
geodetickej dokumentácii Okresného úradu v Senci katastrálny odbor bez záznamu podrobného
merania zmien a preto nebolo možné skontrolovať postup zdokumentovaných geodetických meraní
znalec uviedol, že nakoľko podkladom pre jeho vyhotovenie bola katastrálna mapa s chybne
zakreslenými vlastníckymi hranicami a vyhotoviteľ nedostatočne prešetril priebeh hraníc v teréne,

spochybňuje výsledky geodetických meraní, na základe ktorých bol vyhotovený geometrický plán,
ktorý následne slúžil ako technický podklad pre zápis stavieb na p. č. XX/X, XX/X, XX/X do katastra
nehnuteľností na základe kolaudačného rozhodnutia.
- ku geometrickému plánu 51/2012 - L. Č.. XXX M.-A., Ing. Róberta Geisse na oddelenie nehnuteľnosti
a priznanie práva prechodu cez pozemok parcela číslo XX/X znalec uviedol, že sa nachádza v

geodetickej dokumentácii Okresného úradu Senec katastrálny odbor a do vyhotovenia znaleckého
posudku nebol použitý na zápis právnej listiny. Výsledky geodetických meraní, uvedených v technickej
správe a následne vyhotovený geometrický plán opäť poukazuje na nedostatočné prešetrenie priebehu
vlastníckych hraníc uvedených v katastrálnej mape medzi p. č. XX/X /.nová parcela/ a XX/X.
- porovnaním priebehu vlastníckej hranice medzi p. č. XX/X, XX/X M. XX/X, vedenej v katastrálnej

mape so skutkovým stavom v teréne a z uvedených postupov rekonštrukcií geometrických plánov znalec
konštatoval, že vlastnícke hranice medzi K.. Č.. XX/X,XX/X M. XX/X sú v súlade.
- porovnaním priebehu vlastníckej hranice medzi p.č. XX/X M. XX/X, XX/X, XX/X, XX/X, XX/X, vedenej v
katastrálnej mape so skutkovým stavom v teréne a z uvedených postupov rekonštrukcií geometrických
plánov znalec konštatoval, že vlastnícke hranice nie sú v súlade.

- na základe postupov v analýzach rekonštruovaných geometrických plánov a im prislúchajúcich
právnych listín zrekonštruoval katastrálnu mapu pre účel vyhotovenia návrhu na opravu v katastrálnom
operáte. Pri znaleckom skúmaní preukázal veľké množstvo nesúladov v technických podkladoch,
použitých pri zápise právnych listín. Geometrické a polohové určenie vlastníckych hraníc riešených
parciel preto určuje na základe preukázateľných podkladov a to: A. Č.. U.-XXX-XXX-XXX/XX /.. Č.. XX/

X M. XX/X/, skutkového zamerania /K.. Č.. XX/X, XX/X, XX/X, XX/X a XX/X/ a scanu originálnej mapy
pozemkového katastra z roku 1894 /K.. Č.. XX/X M. XX/X/. Geometrický plán nie je možné vyhotoviť
z dôvodu chybného zákresu vlastníckych hraníc v katastrálnej mape. Podľa katastrálneho zákona sú
dotknuté vlastnícke práva a preto je potrebné vykonať opravu zákresu v katastrálnej mape na základe
súdneho rozhodnutia.

18. K podanému znaleckému posudku sa žalobca vyjadril písomne tak, že s ním súhlasí.
19. K podanému znaleckému posudku sa žalovaní v 1. a 2. rade vyjadrili písomne tak, že vzhľadom
na vysoko kvalifikovaný a odborný text posudku a podrobné merania a rekonštrukcie stavu, resp.
pôvodných geometrických plánov, navrhujú znalca vypočuť na pojednávaní na objasnenie vzniku chýb,
nakoľko z obsahu znaleckého posudku im vyplýva, že hranica sporných pozemkov /p. Č.. XX/X, XX/

X,X,X,X/ sa nezmenila, že p. č. XX/X nesusedí s pozemkami vo vlastníctve žalovaných, že sa hranica
parcely č. XX/X menila len vo vzťahu k časti p. č. XX/X vo vlastníctve žalovaných v 3. a 4. rade, ako
aj že sa zmenila hranica a rozsah pôvodnej parcely č. XX/X, ktorá bola prerušená v časti línie účelovej
komunikácie, kde sa spája s parcelou č. XX/X v roku 1962. Následné geometrické plány udávali preparcely žalovaných zákres a výmeru, ako je táto zaznamenaná aj v súčasnosti v katastrálnom operáte s
chybami. Žalovaní v 1. a 2. rade vychádzali v dobrej viere v tieto zápisy, vedené katastrálnym operátom.
Parcela č. XX/X tvorí hranicu s parcelami č. XX/X, XX/X, XX/X, XX/X a XX/X, čo vyplýva z rekonštrukcie

pôvodného nespochybneného zamerania nehnuteľností a pôvodnej pozemkovej mapy z roku 1894,
pričom v novourčenej hranici bolo nutné túto parcelu rozdeliť do nových podlomenín.
20. Žalovaní v 3. a 4. rade sa k znaleckému posudku písomne nevyjadrili.
21. V konaní vypočutý znalec Ing. Juraj Uhliarik vypovedal, že dokumenty, použité pri znaleckom
skúmaní obsahovali značné množstvo nesúladov, ktoré viedli k zmätočným zápisom v katastrálnej

mape hraníc dotknutých pozemkov. Nesúlad je hlavne v polohovom a geometrickom určení dotknutých
nehnuteľností, najmä p. č. XX/X,X,X,X,X. Pri oprave polohového a geometrického určenia vlastníckych
hraníc, so súhlasom dotknutých vlastníkov, by automaticky došlo k oprave výmer, vedených na listoch
vlastníctva, podľa skutočného prešetrenia vlastníckych hraníc znaleckým dokazovaním. Nakoľko bolo
ťažké definovať vlastnícku hranicu, v znaleckom posudku určil k parcele č. XX/X novú parcelu č. XX/
X, ktorá tvorí časť parcely č. XX/X a má byť súčasťou vlastníctva vlastníka parcely č. XX/X. Ním

novovytvorená parcela č. XX/X je v užívaní vlastníka parcely č. XX/X. Túto parcelu vytvoril kvôli
právnemu úkonu, ktorý by mohol nastať pre zápis vlastníctva novovytvoreného pozemku p. č. XX/
X, ktorá je v užívaní, ale nemá k tomu právnu listinu. Táto parcela existovala ešte v pozemkovej
mape a nikdy nezanikla, preto ju len obnovil. Podľa aktuálneho stavu katastra nehnuteľností tam táto
parcela absentuje, tam boli tie zákresy, ako uvádzal v posudku, zlé. Od chybne vykonaného zákresu

geometrického plánu č. U.-XXX-XXX-XXX/XX na katastrálnej mape sa odvíjali následné geometrické
plány, vyhotovované v miestnej súradnicovej sústave bez dôsledného prešetrenia vlastníckych hraníc,
čo v nemalej miere viedlo aj k tomuto sporu
22. Podľa listinných dôkazov strán, v spojení s odôvodnením rozhodnutia Katastrálneho úradu v
Bratislave - Správy katastra Senec zo dňa 5.3.2012 č. B. XXX/XX Xf, ktorým bol v katastrálnom konaní

zamietnutý podnet žalobcu na opravu chyby v katastrálnom operáte katastra nehnuteľností, pôvodné
pozemky parc. č. XX - pasienok o výmere 773 m2 a parc. č. XX -pasienok o výmere 5636m2, vedené
v pozemkovoknižnej vložke č. l, v k. ú. Vlky, boli zapísané na Spoločnú pašu bývalých želiarov. Podľa
geometrického plánu /menovitá úloha/, vyhotoveného k výkupu pozemkov /hrádza v k. ú. Vlky/, bol
z pôvodnej parc. č. XX odpredaný diel č.XX o výmere 78 m2 v prospech Čs. štátu, v správe RVT,

správa povodia Dunaja, pričom zostatok parc. č. XX o výmere 696 m2, zostal zapísaný na pôvodného
vlastníka. Deklaratórnym rozhodnutím o opustenom majetku, registrovanom pod č. Fin. X/XXXX/XX-
P. prešlo vlastníctvo pôvodnej par. Č.. XX /podľa registra C KN ako parc. Č.. XX/X o výmere 521 m2,
parc. č. XX/X o výmere 438 m2/ a parc. č. XX/X o výmere 2395 m2/ do vlastníctva Čs. štátu, v správe
MNV Vlky, v celosti. Prílohou uvedeného rozhodnutia bola identifikácia podľa geometrického plánu č.

U. XXX-XXX-XXX/XX zo dňa 12.12.1962, kde v novom stave výkazu výmer je evidovaná pri parc. Č..
XX/X výmera 388m2 a pri parc. Č..XX/X výmera 416 m2. Pri zápise uvedenej právnej listiny boli v
písomnej časti súpisu uvedené výmery parc. č. XX/X-XXX m2, parc. č. XX/l-XXX m2 /čo nie je v súlade
s GP č. U. XXX-XXX-XXX/XX, teda ani s grafickou časťou uvedeného plánu/. Časť parcely o výmere
155 m2, ktorá bola odčlenená z neknihovanej parcely č.XX, bola pričlenená k parc. č.XX/X M. XX/X.

Novovzniknuté parcely č.XX/X M. XX/X rozdelili pôvodnú parcelu č.XX na dve časti , menšia časť parcely
XX /pri pôvodnej hrádzi/ bola prizlúčená k parc. č.XX/X .Uvedenú skutočnosť dokazuje aj komplexná
údržba v k. ú. Vlky v roku 1980 a geometrický plán č.XXX XXX XX-X/XX na zameranie stavby, kde
pôvodná stavba na parc. Č..XX/X /vedená v doterajšom stave/, je prizlúčená k časti parc. č. XX. V zmysle
zákona SNR č. 138/1991 Z.z. o majetku obcí prešlo vlastníctvo k parc. č. XX/X o výmere 521 m2, k

parc. č. XX/X o výmere 438m2 a k parc. Č..XX/X o výmere 2130 m2 na Obec Vlky v celost . Obec
nehnuteľnosti parc. č.XX/X a XX/X odpredala manželom Milanovi a Eve Urbanovým kúpnou zmluvou č.
I. XXX/XX, čo bolo vpísané na list vlastníctva č. XXX v k. ú. Vlky. Uvedený list vlastníctva bol dotknutý
viacerými právnymi zmenami /I. XXX/XX, I. XXXX/XX M. I. XXXX/XX/. Kúpnou zmluvou V XXX/XX
odpredali Milan Urban a manželka Eva Urbanová nehnuteľností evidované na LV č. XXX Libuši a

Ľudovítovi Danielovým. Kúpnou zmluvou I. odpredali Libuša Danielová a Ľudovít Daniel nehnuteľnosti
evidované na LV č.XXX Jozefovi Suchánkovi, ktorý neskôr od zmluvy odstúpil. Kúpnou zmluvou č. V
XXXX/XX prešlo vlastnícke právo na terajších vlastníkov Ing. Ladislava Koleka a Ing. Ľubicu Kolekovú /
žalovaných v 1. a 2. rade/. Prílohou kúpnej zmluvy č. I. XXXX/XX bol geometrický plán č.XXX XXX
XX-X/XX na zameranie novostavby na par. č. XX/X o výmere 48 m2, pričom výmera parc. č. XX/X

bola určená odpočtom /podľa smernice na meranie a vykonávanie zmien/. Kúpnopredajnou zmluvou
č. I. XXXX/XX odpredali Ing. Ladislav Kolek a Ing. Ľubica Koleková časť nehnuteľnosti parc. č. XX/
X M. XX/X kupujúcim Ing. Ľubomírovi Bilskému a Eve Bilskej /žalovaným v 3. a 4. rade/. Podkladom
uvedenej zmluvy bol geometrický plán č. XX/XXXX /ZPMZ 89/,vyhotoviteľa Ing. M. Ležáka na oddeleniepozemkov parc. č. XX/X,XX/X,XX/X a rozdelenie nehnuteľnosti parc. č. XX/X M. XX/X, ktorým bolo
zadefinovanégeometrickéurčenienehnuteľnosti.Zákresvkatastrálnejmapeč.L.B.-XX-XXjevsúlades
grafickou časťou geometrického plánu č.XX/XXXX /. XX/,ale nezodpovedá písomnej časti výkazu výmer.

Geometrické určenie nehnuteľnosti, uvedené v geometrickom pláne č. XX/XXXX /. XX/ je v hrubom
nesúlade s výmerou, uvedenou vo výkaze výmer predmetného geometrického plánu. Podľa skutkového
zamerania Filipa Fronca je zrejmý rozpor medzi grafickým tvarom
pozemku, evidovanom v katastrálnej mape a jeho reálnym tvarom /oplotením / zo skutočného
zamerania a v rozpore s výmerou, uvedenou vo výkaze výmer, určenou v geometrickom pláne č. XX/

XXXX /. XX/.
23. Na návrh žalobcu vypočutý ako svedok Filip Fronc, geodet, podnikajúci pod obchodným menom
Filip Fron - GEOMET, vypovedal, že na základe objednávky žalobcu na geodetické zameranie parciel
č. XX/X,X,X,X,X,X a hranice na ceste p. č. XX/X v roku 2012 zistil, že pozemky p. č. č. XX/X,X,X,X,X,X,
zapísané na dvoch LV č. XXX M. XXX k. ú . Vlky by mali mať podľa listov vlastníctva spolu výmeru
iba 959m2, pričom v teréne majú výmeru 989m2, čo by bolo pre vyhotovenie geometrického plánu v

dovolených odchýlkach. Keď však zameranie naložil na katastrálnu mapu zistil rozpor v tom, čo je fyzicky
oplotené a čo je zakreslené na katastrálnej mape. Na základe toho zistil v katastrálnej mape, aktuálnej
v roku 2012, zlý zákres v tom, že sa pozemky smerom od začiatku betónovej, následne nespevnenej ,
cesty /p.č. XX/X/ smerom dozadu rozširujú a fyzicky sú oplotené inak, ako sú zakreslené v katastrálnej
mape.

24. Na návrh žalobcu vypočutá ako svedok Ing. Ľudmila Fodorová, zamestnanec Okresného úradu
Senec, odbor katastrálny, vypovedala, že na podnet žalobcu bolo vedené katastrálne konanie o opravu
chybyvkatastrálnomoperáte,vktoromkonaníorgánkatastrazistilnesúladmedzigrafickýmapísomným
operátom katastra, ktorú opravu /správnu hranicu/ mohol v zmysle platného katastrálneho zákona
vykonať iba so súhlasom všetkých dotknutých vlastníkov, pričom žalovaná v 2. rade súhlas neudelila.

Predpokladá, že k pochybeniu došlo po zániku pozemkových kníh, po ich nesprávnom prevedení do
katastrálnej mapy, ktorá sa v roku 1988 aj prekresľovala, nakoľko bola nečitateľná. Zostala tam časť
parcely bez parcelnej príslušnosti, teda čísla parcely. Predtým stavba na p. č. XX/X zasahovala do
cesty. Bola oboznámená so znaleckým posudkom, podaným v tomto konaní znalcom Ing. Uhliarikom,
pričom uviedla, že k rovnakým záverom ako znalec, dospel aj katastrálny orgán. Geometrický plán

Ing. Ležáka, hoci tento aj zistil nesúlad medzi výmerami a grafickou časťou, bol zapísaný bez vykonania
predchádzajúcej opravy a takto nesprávny zápis bol potom záväzný pre ďalších geodetov.
25. Po podaní ústneho vysvetlenia a výsluchu svedkov, znalec Ing. Uhliarik vo veci podal doplnenie
znaleckého posudku Č.. X/XXXX zo dňa 22.3.2017, spolu so súdom požadovaným znaleckým úkonom -
geometrickým plánom č. X/XX zo dňa 20.2.2017, znázorňujúcim správny /opravený/ právny stav hraníc,

úradne overeným Okresným úradom Senec, katastrálny odbor dňa 17.3.2017 /Ing. Tiborom Orosom/,
ktorý sa stal neoddeliteľnou súčasťou tohto rozsudku, po vykonaní úradnej opravy zrejmej nesprávnosti
Okresným úradom Senec, katastrálnym odborom /na podnet súdu/ dňa 8.10.2018.
26. Do geometrického plánu boli zahrnuté pozemky podľa doterajšieho stavu: zapísané na LV č. XXX
vo vlastníctve žalovaných v 1. a 2. rade v podieloch X/X: K.. Č.. XX/X zast. plochy o výmere 305m2,

K.. Č.. XX/X záhrada o výmere 313m2, parc. č. XX/X zast. plochy o výmere 71m2, parc. Č.. XX/X L..
plochy o výmere 87m2, parc. č. XX/X zast. plochy o výmere 17m2, zapísané na LV č. XXX vo vlastníctve
žalovaných v 3. a 4. rade v podieloch 1/1: parc. Č.. XX/X zast. plochy o výmere 89m2 a parc. Č.. XX/
X zast. plochy o výmere 77m2 a zapísané na LV č. XXX vo vlastníctve žalobcu v podiele 1/1: parc. č.
XX/X ost. plochy o výmere 1622m2 a parc. č. XX/X zast. plochy o výmere 1ha 4182m2. Podľa nového

stavu boli vytvorené pozemky s parc. č. XX/X zast. plochy o výmere 307m2 /z parcely č. XX/X 303m2
a z parcely č. XX/X XmX/, Č.. XX/X záhrada o výmere 305m2 /z parcely č. XX/X XXXmX/, Č.. XX/3
zast. plochy o výmere 62m2 /z parcely č. XX/X XXmX/, parcela č. XX/X zast. plochy o výmere 105m2 /
z parcely č. XX/X 14m2 a z parcely č. XX/X XXmX/, parcela č. XX/X zst. plochy o výmere 105m2 /z
parcely č. XX/X 16m2 a z parcely č. XX/X 89m2/, parcela č. XX/X zast. plochy o výmere 90m2 /z parcely

č. XX/X 90m2/, parcela č. XX/X zast. plochy o výmere 25m2 /z parcely č. XX/X 16m2 a z parcely č.
XX/X 9m2/, parcela č. XX/XX záhrada o výmere 120m2 /z parcely č. XX/X 120m2/, parcela č. XX/XX
záhrada o výmere 56m2 /z parcely č. XX/X 26m2 a 17m2, z parcely č. XX/X 3m2 a z parcely č. XX/X
10m2/, parcela č. XX/XX zast. plocha o výmere 1m2 /z parcely č. XX/X 1m2/, parcela č. XX/XX zast.
plocha o výmere 8m2 /z parcely č. XX/X 3m2 a z parcely č. XX/X 5m2/, parcela č. XX/X zast. plocha o

výmere 1617m2 /z parcely č. XX/X 1622m2 a z parcely č. XX/XX 5m2/ a parcela č. XX/X zast. plochy
o výmere 1ha 3962m2.
27. Po podaní tohto znaleckého úkonu žalobca zmenil žalobný petit, pripustený uznesením súdu č.k: 4C
83/2012-537zodňa14.9.2017,vspojenísopravnýmuznesenímč.k:4C83/2012-612 zodňa 11.7.2018,v zmysle ktorej zmeny sa v súlade s podaným znaleckým úkonom /geometrickým plánom č. X/XX zo
dňa 20.2.2017/ domáhal určenia jeho výlučného vlastníctva novovytvorených pozemkov s parc. číslami:
XX/X ostatné plochy o výmere 1.617 m2, Č.. XX/X zastavaná plocha o výmere 1ha 3.962 m2, XX/XX

záhrada o výmere 120 m2 a XX/XX záhrada o výmere 56 m2 a uloženia solidárnej povinnosti žalovaným
v 1. a 2. rade vypratania novovytvoreného pozemku s parc. č. XX/XX záhrada o výmere 120 m2.
28. Po podaní tohto znaleckého úkonu žalovaní v 1. a 2. rade zmenili žalobný petit svojej vzájomnej
žaloby, podanej na súd pôvodne dňa 1.4.2015, pripustený uznesením súdu č. k: 4C 83/2012-668 zo dňa
17.8.2018, v zmysle ktorej zmeny sa v súlade s podaným znaleckým úkonom /geometrickým plánom

č. 1/15 zo dňa 20.2.2017/ domáhali určenia ich bezpodielového spoluvlastníctva novovytvorených
pozemkov s parc. číslami: XX/X o výmere 307 m2 zastavané plochy a nádvoria, XX/X o výmere 305 m2-
záhrady, XX/X o výmere 62 m2 zastavané plochy a nádvoria, XX/X o výmere 90 m2- zastavané plochy a
nádvoria, 34/7 o výmere 25 m2 -zastavané plochy a nádvoria, ako aj XX/XX o výmere 120 m2 záhrada
a XX/XX o výmere 56 m2 záhrada, o veľkosti podielu 1/1. Vo vzťahu k novovytvoreným pozemkom s
p. č. XX/XX M. XX/XX zotrvali na svojom tvrdení o ich vydržaní.

29. Po podaní tohto znaleckého úkonu žalovaní v 3. a 4. rade zmenili žalobný petit svojej vzájomnej
žaloby, podanej na súd pôvodne dňa 22.9.2017, pripustený uznesením súdu na pojednávaní dňa
6.9.2018, v zmysle ktorej zmeny sa v súlade s podaným znaleckým úkonom /geometrickým plánom
č. 1/15 zo dňa 20.2.2017/ domáhali určenia ich bezpodielového spoluvlastníctva novovytvorených
pozemkov parcela č. XX/X o výmere 105 m2 zastavané plochy a nádvoria, parcela č. XX/X o výmere

105 m2 zastavané plochy a nádvoria, parcela č. XX/XX o výmere 1 m2 zastavané plochy a nádvoria a
parcela č. XX/XX o výmere 8 m2 zastavané plochy a nádvoria, o veľkosti podielu 1/1.
30. Žalobca sa k vzájomným žalobám žalovaných /ich zmenám/ následne už osobitne písomne ani ústne
nevyjadril.
31. Strany sporu napriek súdom dodatočne poskytnutej lehoty na označenie/predloženie prípadných

ďalších procesných prostriedkov útoku/obrany /na pojednávaní dňa 12.7.2018/ poskytnutú lehotu
nevyužili a ďalšie prostriedky neoznačili ani súdu do rozhodnutia vo veci nepredložili.
32. Predmetom sporu sa tak po podaní znaleckého úkonu a zmenách žaloby žalobcu a vzájomných
žalôb žalovaných, ktorými novými žalobnými petitmi sa vyčerpal celý rozsah znalcom novovytvorených
pozemkov /geometrickým plánom č. 1/15 zo dňa 20.2.2017/, teda výrok požadovaného súdneho

rozhodnutia splnil atribúty jeho vykonateľnosti /zápisu schopnej listiny do katastra nehnuteľností/,ako
aj vecná legitimácia strán sporu /aktívna aj pasívna/, stali novovytvorené pozemky s p. č. XX/XX M.
XX/XX, vo vzťahu ku ktorým sa určenia ich vlastníctva domáhali ako žalobca, titulom jeho vlastníckeho
práva, nadobudnutého zo zákona od štátu podľa zákona o majetku obcí, tak aj žalovaní v 1. a 2. rade
titulom vydržania, vrátane započítania doby dobromyseľnej držby ich právnym predchodcom. Vzhľadom

na skutočnosť, že v súvislosti so znaleckým dokazovaním boli v konaní preukázané viacnásobné
chybné /nesprávne, zmätočné/ zápisy v operáte katastra nehnuteľností /geometrické a polohové
určenie vlastníckych hraníc pozemkov vo vlastníctve strán sporu/, súčasťou určovacieho výroku sa
stali aj ostatné novovytvorené geometrickým plánom č. 1/15 zo dňa 20.2.2017 parcely, ktorým súdnym
rozhodnutím došlo k náprave chybných zápisov v katastri nehnuteľností, vrátane sporu o hranice

pozemkov.
33. Právne, vrátane ustálenej rozhodovacej činnosti najvyšších súdnych autorít s odkazom na čl. I. ods.
1,2 C.s.p., súd posúdil spor o hranice pozemkov nasledovne:
Podľa čl. 20 ods. 1 Ústavy SR každý má právo vlastniť majetok. Vlastnícke právo všetkých vlastníkov
má rovnaký zákonný obsah a ochranu. Majetok nadobudnutý v rozpore s právnym poriadkom ochranu

nepožíva.
Podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR každý má právo domáhať sa zákonom ustanoveným postupom svojho
práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne
Slovenskej republiky.
„ Oprava chýb katastra, zakotvená v ustanovení § 59 katastrálneho zákona, je špecifickým právnym

inštitútom, ktorého účelom je zabezpečenie súladu medzi skutkovým a právnym stavom, a tým i
zabezpečenie právnej istoty a zákonnosti. Katastrálny zákon zakotvuje možnosť opravy chybných
údajovkatastrazdôvodu,žekataster,akoštátnyaverejnýinformačnýsystém,musíposkytovaťpravdivé
informácie o nehnuteľnostiach, právach k nehnuteľnostiam, vlastníkoch a ďalších osobách. Správa
katastra je povinná opraviť chybné údaje katastra nielen na návrh, ale aj zo svojho vlastného postavenia

ako orgán, ktorý eviduje, chráni a vykonáva dohľad nad správnosťou všetkých zápisov vykonávaných
v katastri. Z ustálenej judikatúry českých a slovenských súdov ako i z povahy uvedeného právneho
inštitútu vyplýva, že tento druh konania nemožno použiť na určovanie vlastníkov nehnuteľností, na
riešenie vlastníckych sporov, na zapisovanie práv k nehnuteľnostiam, na zmenu hraníc pozemkov. Podľarozsudku Krajského súdu v Českých Budějoviciach sp. zn. 10 Ca 9/99-42 z 02.06.1999 sa spor medzi
vlastníkmi susediacich nehnuteľností týkajúci sa priebehu hranice, evidovanej v katastri nehnuteľností,
s hranicou v teréne, nedá riešiť správnou cestou, pretože ide o vlastnícky spor, ktorý je potrebne riešiť

určovacou žalobou na všeobecnom súde, ktorý rozhodne o vlastníckom práve k spornému pozemku.
PodľauzneseniaNajvyššiehosúduSRsp.zn.Rks15/00zo16.07.2000,akzobsahuspisunemožnobez
akýchkoľvek pochybností zistiť, že určenie hranice pozemkov je možné v administratívnom konaní, ide o
spor o ochranu vlastníckeho práva, ktorého rozhodnutie patri do právomoci súdu. Správa katastra opraví
v súčinnosti s vlastníkmi a inými oprávnenými osobami chybne zakreslené hranice pozemkov. Na to, aby

správa katastra vykonala opravu chýb podľa tohto ustanovenia, musí existovať spôsobilá listina, ktorá
bola do katastra zapísaná, resp. zakreslená v rozpore s jej vyhotovením, a teda musí existovať určitý
geometrický plán, či iný grafický podklad spôsobilý na zákres hraníc pozemkov do katastrálnej mapy,
ktorýmsapreukáže,žesprávakatastravykonalajehozákresdokatastra(katastrálnejmapy,pozemkovej
mapy) v rozpore s jeho vyhotovením. Takáto oprava musí byť súčasne uskutočnená v súčinnosti so
všetkými vlastníkmi, či inými oprávnenými osobami. Ak by existoval spor o hranicu pozemku, správe

katastrabyneprislúchalovykonaťopravupodľa§59katastrálnehozákona.Sporyovlastníctveaourčení
hraníc pozemkov patria do výlučnej pôsobnosti súdov Slovenskej republiky. Oprava chýb nemá vplyv
na vznik, zmenu ani na zánik práv k nehnuteľnostiam; to neplatí, ak ide o opravu údajov katastra, ktoré
sú v rozpore s verejnou listinou alebo s inou listinou, alebo s výsledkami prešetrovania zmien údajov
katastra, alebo s výsledkami revízie údajov katastra, či ak ide o opravu údajov katastra, pri ktorej sa

preukázal opak pravdivosti skutočností, zapísaných do evidencii nehnuteľností do 31. decembra 1992 /
uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 205/2018-10 zo dňa 8.3.2018/.
Podľa § 126 ods. 1 Obč. zák., vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho vlastníckeho práva
neoprávnene zasahuje, najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju neprávom zadržuje.
Žaloba o určenie priebehu hranice pozemkov sa použije vtedy, keď správnosť hranice medzi susednými

pozemkami je medzi účastníkmi sporná a jeden zo susedov sa obráti na súd s cieľom dosiahnuť jej
určenie. Spravidla súčasťou sporu o priebeh hranice pozemku je i spor o vlastníctvo k určitej ploche
a preto je pre rozhodovanie takéhoto sporu daná právomoc súdu. Ide o prípad petitórnej ochrany
vlastníckeho práva, ktorá ochrana sa poskytuje na základe žaloby vlastníka susedného pozemku, do
ktorého práva sa zasiahlo. Žaloba o určenie hranice pozemku je druhom určovacej žaloby /§ 80 písm.

c) O.s.p. úč. do 30.6.2017; § 137 písm c/ C.s.p. úč. od 1.7.2017/ a keďže je prostriedkom ochrany práv
majiteľa pozemku, je svojou podstatou vlastníckou žalobou.
„V zmysle § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka má vlastník právo na ochranu proti tomu, kto do jeho
vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju
neprávom zadržuje. Žalobou na ochranu vlastníckeho práva je tiež žaloba na určenie priebehu hranice

medzi spornými pozemkami, lebo v konaní o takej žalobe ide o vzájomné vymedzenie predmetu dvoch
vlastníckych práv a slová „určenie hranice“ treba považovať za vyjadrovací spôsob, ktorým tak účastníci,
ako aj súd majú na mysli určenie, ktorá časť zo spornej plochy v prírode, tomu - ktorému z vlastníkov
susedných pozemkov patrí“ / R 6/1999/.
Podľa § 137 písm. c/ C.s.p., žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo o určení, či tu právo je, alebo

nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak
vyplýva z osobitného predpisu.
„Žaloba o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti musí smerovať voči všetkým, ktorí sú ako vlastníci
zapísaní v katastri nehnuteľností“ /uznesenie NS SR sp. zn. 5MCdo 1/2010/.
„Žalobca má naliehavý právny záujem na určení, že je vlastníkom /spoluvlastníkom/ nehnuteľnosti vždy

vtedy, ak žalovaný je zapísaný v katastri nehnuteľností ako jej vlastník, lebo rozhodnutie súdu môže
byť podkladom pre vykonanie zmeny zápisu v katastri nehnuteľností“ /rozhodnutie NS SR sp. zn. 1Cdo
3/03 - ZSP 4/2003/.
34. Vo veci určenia hraníc pozemkov /v zmysle žaloby žalobcu/ v danej veci nedošlo k rozhodnutiu
orgánu katastra o oprave chýb v katastri nehnuteľností v zmysle § 59 katastrálneho zákona, nakoľko

oprava v zmysle § 59 ods. 1 písm. b/ katastrálneho zákona nebola možná vzhľadom na nesúhlas
vlastníkov dotknutých pozemkov /v tomto prípade žalovaných v 1. a 2. rade/. Nakoľko z vykonaného
dokazovania v tomto konaní /znaleckým prešetrením zmien údajov katastra bol preukázaný opak
pravdivosti skutočností, zapísaných do evidencii nehnuteľností do 31. decembra 1992 a následne do
katastra nehnuteľností, súd

určovacím výrokom túto chybu opravil v tom zmysle, že určil vlastnícke právo žalobcu a žalovaných k
novovytvoreným geometrickým plánom Ing. Juraja Uhliarika, overeným orgánom katastra, pozemkom
tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku. Pri tom vychádzal v súlade s ust. § 151 ods. 1
C.s.p. /vo vzťahu k novovytvoreným parcelám č. XX/X, XX/X, XX/X, XX/X, XX/X, XX/X, XX/X, XX/XX, XX/XX, XX/X M. XX/X/ z toho, že v tejto časti konania strany vzájomne svoje skutkové tvrdenia nepopierali.
Novovytvorené pozemky s parc. č. XX/XX o výmere 1 m2 - zastavané plochy a nádvoria a parc. č. XX/
XX o výmere 8 m2 - zastavané plochy a nádvoria, ktoré súd prikázal do bezpodielového spoluvlastníctva

žalovaných v 3. a 4. rade sú plochy, zastavané stavbami v ich bezpodielovom spoluvlastníctve.
35. Spor medzi žalobcom a žalovanými v 1. a 2. rade vo vzťahu k novovytvoreným pozemkom parc. č.
XX/XX a parc. č. XX/XX a vo vzťahu k žalobe v časti o vypratanie novovytvorenej parcely č. XX/XX,
súd posúdil právne, vrátane ustálenej rozhodovacej činnosti najvyšších súdnych autorít s odkazom na
čl. I. ods. 1,2 C.s.p., nasledovne:

Podľa § 126 ods. 1 Obč. zák., vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho vlastníckeho práva
neoprávnene zasahuje, najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju neprávom zadržuje.
Podľa § 130 ods. 1 Obč. zák., ak je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný o tom, že
mu vec alebo právo patrí, je držiteľom oprávneným. Pri pochybnostiach sa predpokladá, že držba je
oprávnená.
Podľa § 134 ods. 1 Obč. zák., oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju má nepretržite v držbe

po dobu troch rokov, ak ide o hnuteľnosť a po dobu desať rokov, ak ide o nehnuteľnosť.
„Ustanovenie § 134 ods. 1 Občianskeho zákonníka upravuje vydržanie ako osobitný originálny spôsob
nadobudnutia vlastníckeho práva. Ide o nadobudnutie vlastníckeho práva na základe inej skutočnosti,
ustanovenej zákonom. Vydržanie vlastníckeho práva je jeho nadobudnutie v dôsledku kvalifikovanej
držby veci, vykonávanej po zákonom stanovenú dobu. Funkciou vydržania je umožniť nadobudnutie

vlastníctva držiteľovi, ktorý vec dlhodobo ovláda v dobrej viere, že je jej vlastníkom, pričom táto
dobrá viera (dobromyseľnosť) je podľa platnej úpravy daná „so zreteľom na všetky okolnosti". Opakom
ovládania veci držiteľom je nečinnosť vlastníka. Vydržanie tak hojí najmä vady alebo nedostatok
nadobúdacieho titulu. V prípade, že zmluva je neplatná pre vadu, o ktorej nemohol nadobúdateľ pri
zachovaní obvyklej opatrnosti vedieť, alebo ak tu výnimočne titul vôbec nie je a nadobúdateľ je so

zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný, že tu titul je, stane sa nadobúdateľ veci jej oprávneným
držiteľom a pri splnení ďalších podmienok ju vydrží. Účelom vydržania je uviesť do súladu dlhodobý
faktický stav so stavom právnym“ /napr. uznesenie NS SR, sp. zn. 5 Cdo 30/2010 zo dňa 1.3.2011/.
Vydržanie je osobitný originálny spôsob nadobudnutia práva /vrátane vlastníckeho práva k
nehnuteľnostiam/. V prípade splnenia zákonom určených podmienok /týkajúcich sa držby, držiteľa,

predmetu držby a vydržacej doby/ dochádza k nemu priamo zo zákona. Podmienky vydržania sú pritom
stanovené tak, že musia byť splnené kumulatívne - ak z nich nie je splnená čo i len jedna, nedochádza
k vydržaniu. Právnou úpravou v minulosti /obyčajové právo platné na Slovensku do 31.12.1950, ďalej
§ 115 a § 116 ods. 1 v spojení s ustanovením § 145 Občianskeho zákonníka č. 141/1950 Zb., §
135a Občianskeho zákonníka v znení do účinnosti zákona č. 509/1991 Zb./, ale aj súčasnou právnou

úpravou /§ 134 Obč. zák. v znení od 1.1.1992/, je oprávnenosť držby jednou z podmienok nadobudnutia
vlastníctva vydržaním. Za držiteľa sa považuje osoba, ktorá fakticky ovláda vec. Pri oprávnenej držbe
musí ísť o také faktické ovládanie veci, pri ktorom je daná vôľa nakladať s vecou ako so svojou. Dobrá
viera, ktorá je podkladom tejto vôle, vyjadruje vnútorný /psychický/ stav držiteľa. Posúdenie, či je držiteľ
v dobrej viere, alebo nie je, treba vždy hodnotiť objektívne, nie iba zo subjektívneho hľadiska /osobného

presvedčenia/ samého účastníka a vždy treba brať do úvahy, či držiteľ pri bežnej /normálnej/ opatrnosti,
ktorú možno, vzhľadom na okolnosti a povahu daného prípadu, od každého požadovať, nemal alebo
nemohol mať po celú vydržaciu dobu dôvodné pochybnosti o tom, že mu vec /právo/ patrí. Dobrá viera
držiteľa sa musí vzťahovať aj k okolnostiam, za ktorých vôbec mohlo vlastnícke právo vzniknúť, teda aj
k právnemu dôvodu /titulu/ vzniku vlastníctva.

36. Pre úspech žalovaných v 1. a 2. rade vo vzťahu k ich vzájomnej žalobe /novovytvorené pozemky
s parc. č. XX/XX M. XX/XX/ sa v konaní vyžadovalo preukázanie toho, že plocha, ktorej sa zásah,
tvrdený žalobcom /a vo vzťahu k jeho žalobe o určenie jeho vlastníckeho práva k týmto novovytvoreným
pozemkom a žalobe o ich vypratanie žalovanými v 1. a 2. rade/ týkal, je v ich vlastníctve, pričom žalovaní
v 1. a 2. rade tvrdili, že užívanú plochu /pôvodne časť parcely Č.. XX/X vo vlastníctve žalobcu, resp. že

táto je súčasťou ich parcely č. XX/X/ nadobudli vydržaním.
37. V danej právnej veci bola nespornou skutočnosť, že žalobca a žalovaní v 1. a 2. rade sú vlastníkmi
susediacich nehnuteľností, nachádzajúcich sa v katastrálnom území Vlky, obec Vlky, zapísaných na LV
č. XXX vo vlastníctve žalobcu /pôvodná p.č. XX/X/ a na LV č. 181 v bezpodielovom spoluvlastníctve
žalovaných 1., 2. /pôvodné p.č. XX/X,X,X/. Nespornou bola aj skutočnosť, že hranica dotknutých

pozemkov je sporná, pričom žalovaní v 1. a 2. rade v rámci procesnej obrany voči žalobe žalobcu
tvrdili, že k ploche, ktorej sa zásah týkal, nadobudli vlastnícke právo vydržaním, keď túto nadobudli
spolu s ostatným susediacimi nehnuteľnosťami v roku 1999 riadnou písomnou kúpnou zmluvou, že pred
kúpou boli predávajúcim upozornení, že aj časť pozemku pred oplotenými nehnuteľnosťami je súčasťouprevodu a je aj dôvodne v užívaní predávajúceho, že spolu s kúpnou zmluvou obdŕžali aj znalecký
posudok, podľa ktorého sporná plocha vykazovala tvar kosodielnika a takto bola aj zakreslená v katastri
nehnuteľností, že túto časť na svoje náklady po kúpe vyčistili, udržiavali a užívali v dobrej viere v údaje

katastra,žeimpatrí,aždoroku2011,kedyboližalobcom,poosadenírampyaznemožnenítýmprejazdu/
vyzvaní na jej vypratanie.
38. Ako je vyššie uvedené, podmienky, stanovené zákonom pre vydržania vlastníckeho práva, týkajúce
sa držby, držiteľa, predmetu držby a vydržacej doby, musia byť splnené kumulatívne a v prípade, ak
absentuje čo len jedna podmienka, k vydržaniu vlastníckeho práva nemôže dôjsť nemôže. V danom

prípade súd po vyhodnotení v konaní vykonaného dokazovania /po nadobudnutí účinnosti Civilného
sporového poriadku súc obmedzený len na posúdenie dôkazných prostriedkov, predložených prípadne
označených výlučne stranou sporu/ dospel k záveru, že žalovaní nesplnili všetky zákonné podmienky
pre vydržanie vlastníckeho práva k spornej ploche. Predovšetkým po celú dobu konania neboli schopní
označiť akú veľkú plochu konkrétne /z parcely č. XX/X, ktorá ako taká bola a je v teréne jednoznačne
rozpoznateľná a odlíšiteľná od okolitých oplotených pozemkov/ mali nadobudnúť tvrdeným vydržaním a

na základe akého ich vnútorného presvedčenia, akých objektívne sa navonok prejavujúcich skutočností
sa mali subjektívne domnievať, že im táto plocha patrí a teda ju mali dobromyseľne užívať. Žalovaný
v 1. rade sám vo svojej výpovedi predsa uviedol, že predávajúci mu ukazoval „nejakú plochu pred
oplotením“ kupovaných pozemkov, že aj túto užíva a že nemal čas si ju so žalobcom vysporiadať
a žalovaná v 2. rade vo svojej výpovedi uviedla, že ešte pred kúpou v roku 1999 si dali urobiť

súdnoznalecký posudok a po nazretí doňho im bolo hneď zrejmé, že zákres v katastrálnej mape
nesúhlasí s oplotením. Naviac, obaja písomne v roku 2010 žalobcu, ako vlastníka parcely č. XX/X
a súčasne ako cestný orgán, vyzvali na dokončenie už sčasti vybudovanej miestnej komunikácie na
parcele č. XX/X. Žalovaní v 1. a 2. rade, napriek dodatočne poskytnutej lehote súdom, nepredložili
súdu žiadne relevantné dôkazy, preukazujúce ich tvrdenia, od ktorých odvodzovali pre seba priaznivé

rozhodnutie o ich vlastníckom práve k dotknutej ploche. V súhrne uvedeného tak neuniesli dôkazné
bremeno svojich tvrdení. Už z okolností, za ktorých vôbec mohlo ich spoluvlastnícke právo vzniknúť,
pri bežnej /normálnej/ opatrnosti, ktorú možno, vzhľadom na okolnosti a povahu daného prípadu od
každého požadovať, museli mať dôvodné pochybnosti o tom, že im vec /právo k spornej ploche/
patrí, s prihliadnutím aj na stav kupovaných nehnuteľností /súboru nehnuteľností -dom, zastavaná

plocha a záhrada, oddelenými v teréne oplotením/. Ich dobrá viera sa musela totiž vzťahovať aj k
okolnostiam, za ktorých vôbec mohlo ich spoluvlastnícke právo vzniknúť, teda aj k právnemu dôvodu /
titulu/ vzniku vlastníctva. Naviac, ako sami uviedli, nešlo o nerušenú držbu, ale užívanie spornej plochy
obyvateľmi obce a tretími osobami za účelom prechodu a prejazdu k poliam v extraviláne obce, aj
z ktorého dôvodu na ňu osadili rampu. Prípadné vyčistenie tejto plochy, jej následná údržba a ani

jej užívanie po určitú dobu, samy osebe nemohli v žalovaných v 1. a 2. rade dôvodne založiť dobrú
vieru v to, že užívajú danú plochu dobromyseľne /oprávnene/. Žalovaných v 1. a 2. rade zaťažovalo
procesné dôkazné bremeno osvedčenia nimi tvrdených skutočností o nadobudnutí spornej plochy do
ich vlastníctva titulom vydržania, pričom v konaní neprodukovali žiadne právne významné dôkazy na
preukázanie ich tvrdení. Funkciou vydržania je umožniť nadobudnutie vlastníckeho práva držiteľovi,

ktorý vec dlhodobo ovláda v dobrej viere, že je jej vlastníkom, pričom táto dobrá viera /dobromyseľnosť/
je podľa platnej úpravy daná „so zreteľom na všetky okolnosti.“ Podľa názoru súdu však žalovaní v 1.
a 2. rade neosvedčili, že „so zreteľom na všetky okolnosti“ boli v dobrej viere, že sú spoluvlastníkmi
spornej /bližšie neidentifikovanej/ plochy /z parcely č. XX/X/, keď pred súdom neprodukovali také dôkazy
a netvrdili také skutočnosti, z ktorých by bolo jednoznačné, že nemali a nemohli mať vedomosť o tom,

že súčasný užívací stav nehnuteľností nemá priebeh po vlastníckej hranici sporných pozemkov, ako
i o tom, že ich presvedčenie, že im sporná plocha patrí, vychádzalo nielen z titulu nadobudnutia ich
pozemkov do spoluvlastníctva podľa písomnej kúpnej zmluvy, ale i z daného užívacieho stavu tejto
nehnuteľnosti, v akom nehnuteľnosť prevzali a vstúpili do jej užívania a ktorý zodpovedá i súčasnej dobe.
S ohľadom na uvedené skutočnosti je potrebné konštatovať, že žalovaných v 1. a 2. rade nemožno

považovať za oprávnených držiteľov novovytvorených pozemkov p. č. XX/XX M. XX/XX a nemožno tak
ustáliť záver, že k týmto nehnuteľnostiam nadobudli spoluvlastnícke právo vydržaním. Za danej situácie
preto za výlučného vlastníka novovytvorených pozemkov p. č. XX/XX M. XX/XX, vzhľadom na výsledky
znaleckéhodokazovania,určilžalobcuavzájomnúžalobužalovanýchv1.a2.radevtejtočastizamietol.
39. Obranu žalovaných v 1. a 2. rade o nepotrebnosti danej plochy pre žalobcu, nakoľko existuje

aj iná prístupová cesta na prejazd do extravilánu obce, súd vyhodnotil v kontexte vyššie uvedeného
ako irelevantnú. Rovnako tak aj tvrdenie o nadmernej hlučnosti a znečisťovaní ovzdušia zvýšeným
prejazdom poľnohospodárskych strojov v sezóne, alebo nedostatočnú starostlivosť /údržbu v zimných
mesiacoch/ žalobcom, ako vlastníkom sporného pozemku.40. V neposlednom rade v neprospech žalovaných v 1. a 2. rade súd vyhodnotil ich procesnú obranu,
spočívajúcu v tvrdení, že nepovažovali za potrebné si užívanú časť za existujúcim oplotením predmetu
kúpy v roku 1999 /časť z parcely č. 35/1/ oplotiť s tým, že však ani v Rakúsku, kde žijú, si ľudia pozemky

neoplocujú, s poukazom na ustálenú judikatúru, podľa ktorej „sa dobrá viera oprávneného držiteľa, ktorá
je daná so zreteľom na všetky okolnosti, musí vzťahovať aj k titulu, hoc aj domnelému, na základe
ktorého mohlo držiteľovi vzniknúť vlastnícke právo /rozsudok NS ČR sp. zn. 22Cdo 1398/2000 zo dňa
27.2.2002/; „ak kupuje niekto pozemok, patrí k bežným a zachovávaným zvyklostiam, že sa zoznámi s
jehovýmerou“/rozsudokNSČRsp.zn.22Cdo2941/2000zodňa2.9.2002/,zktoréhoplyniepožiadavka,

aby nadobúdateľ pozemku porovnal text zmluvy so svojou predstavou o identite pozemku, ktorý chce na
základe zmluvy nadobudnúť, aby svoju predstavu porovnal s katastrálnou mapou, alebo so zameraním
pozemku, zvlášť, ak sú dôvody na pochybnosti. Na tomto mieste súd opäť poukazuje na výpovede
samotných žalovaných v 1. a 2. rade, v zmysle ktorých sami mali, resp. pri bežnej opatrnosti mohli
mať, pochybnosť pri kúpe nehnuteľností či a v akom rozsahu by predmetom kúpy mala byť aj časť
pozemku p. č. XX/X, resp. by táto /nekonkretizovaná/ časť mala byť súčasťou kupovaného pozemku

parc. č. XX/X. Pokiaľ si, ako vypovedala žalovaná v 2. rade, aj overila predmet kúpy nahliadnutím do
katastrálnej mapy, prípadne obaja vychádzali z poskytnutého znaleckého posudku Ing. Alojza Schmidta
zo dňa 27.8.1999 /ktorým však bola znalecky stanovená len hodnota predmetu kúpy - p. č. XX/X,X
zastavané plochy, p.Č.. XX/X záhrady a rodinný dom s prístavbou/, majúceho definovať pozemok p.
č. XX/X ako „kosodielnik“ a teda prípadný omyl o geometrickom a polohovom určení pozemku by bolo

možné považovať za ospravedlniteľný omyl /viď napr. rozsudok NS ČR sp. zn. 22Cdo 2211/2000 zo
dňa 22.5.20002/, v danom prípade žalovaní v 1. a 2. rade kupovali v roku 1999 nehnuteľnosti ako jeden
„ohradený /oplotený/ funkčný celok - dom s pozemkom pod ním a záhradu, ktorý bol ako taký zjavne
aj roky užívaný“ /rozsudky NS ČR sp. zn. 22Cdo 1733/2012, 22Cdo 1261/2007, 22Cdo 496/2004/ a
pozemok žalobcu p. č. 35/1 zjavne desaťročia užívaný JRD Vlky, neskôr osobami, majúcimi vzťah k

pozemkom za obcou, ako prístupová komunikácia /prechod a prejazd/ do extravilánu obce za účelom
výkonu poľnohospodárskych prác na poliach.
41. Vo vzťahu k žalobe žalobcu o uloženie solidárnej povinnosti žalovaným v 1. a 2. rade /ako manželom
- § 145 ods. 2 Obč. zák./ vypratať novovytvorený pozemok s parc. č. XX/XX mal súd skutkové tvrdenia
žalobcu o umiestnení vecí /skládky hnoja, stĺpu a rampy na parcele vo vlastníctve žalobcu č. XX/X/

žalovanými v 1. a 2. rade preukázané z výpovedí samotných žalovaných v 1. a 2. rade, listinných
dôkazov žalobcu, z miestnej obhliadky súdom, pričom zo znalcom podaného znaleckého posudku zistil,
že skládka hnoja v čase obhliadky znalcom, sa už na pozemku nenachádzala. Z uvedeného dôvodu
preto žalobe v tejto časti aj vyhovel.
42. Z hľadiska budúcej materiálnej vykonateľnosti súdneho rozhodnutia žalobný petit v tejto časti žaloby

a teda aj uložená žalovaným v 1. a 2. rade povinnosť na vypratanie nehnuteľnosti vo vlastníctve žalobcu,
korešponduje s §-om 181 ods. 4 písm. a/ zákona NR SR č.233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov, čo v praxi znamená, že žalovaní v 1. a 2. rade budú
povinní z označeného pozemku na vlastné náklady odstrániť všetky veci, ktoré im patria /ktoré tam
umiestnili, osadili a pod./.

43. Podľa § 232 ods. 2,3 veta prvá C.s.p. ak súd uložil v rozsudku povinnosť plniť, rozsudok je
vykonateľný márnym uplynutím lehoty na plnenie, ak nie je ustanovené inak. Lehota na plnenie je tri dni
a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu.
44. O nároku na náhradu trov konania žalobcu, v konaní plne úspešného proti všetkým žalovaným, súd
rozhodol podľa § 255 ods. 1 C.s.p., podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru

jej úspechu vo veci. Žalobca bol v konaní o jeho žalobe v celom rozsahu úspešný.
45. O nároku na náhradu trov konania žalovaných v 1. a 2. rade, v konaní proti žalobcovi len čiastočne
úspešných /úspech v časti o určenie ich spoluvlastníckeho práva k novovytvoreným pozemkom s p.č.
XX/X,X,X,X,X, neúspech v časti o určenie ich spoluvlastníckeho práva k novovytvoreným pozemkom s
p.č. XX/XX,XX/, súd rozhodol podľa § 255 ods. 1,2 C.s.p., podľa ktorého súd prizná strane náhradu

trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Ak mala strana úspech len čiastočný, súd náhradu trov
konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. V
danom prípade preto súd rozhodol, že žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov konania.
46. O nároku na náhradu trov konania žalovaných v 3. a 4. rade, v konaní plne úspešných proti žalobcovi,
súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 C.s.p., podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa

pomeru jej úspechu vo veci.
47. O výške náhrady trov rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie
končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník /§ 262 ods. 2 C.s.p./. Pri rozhodovaní o výškenárokov na náhradu trov konania vezme zreteľ na skutočnosť, že žalobca voči žalovaným v 3. a 4. rade
a ani žalovaní v 3. a 4. rade voči žalobcovi, trovy konania nežiadali priznať.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia na Okresnom súde
Pezinok.
Podľa § 127 C.s.p., ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis. Ak ide o podanie urobené v
prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania.
Podľa § 363 C.s.p., v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému

rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Ak súd uložil v rozsudku povinnosť plniť, rozsudok je vykonateľný márnym uplynutím lehoty na plnenie,
ak nie je ustanovené inak /§ 232 ods. 2 C.s.p./.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.