Rozsudok Judgement was issued on Tuesday, June 28, 2016

Súd: Okresný súd Rožňava
Spisová značka: 4C/85/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7814203700
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 06. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Iveta Farkašovská

ECLI: ECLI:SK:OSRV:2016:7814203700.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Rožňava sudkyňou JUDr. Ivetou Farkašovskou v právnej veci žalobkyne K. S., nar. XX.

XX. XXXX, K. F. R. XX, právne zast. JUDr. Alexander Milko, advokát, Cyrila a Metoda 4, Rožňava proti
žalovaným ad1/ Q. F., nar. XX. XX. XXXX, K. F. R. XXX, t. č. v D. pre seniorov B. Schoppera, T. - S.
XXXX/X, právne zast. JUDr. Erika Simanová, advokátka, Akademika Hronca 9, Rožňava, ad2/ Q. F.,
nar. XX. XX. XXXX, V. XXX, R., H. republika, o určenie, že nehnuteľnosť patrí do dedičstva, taktoQ.

r o z h o d o l :

Súd žalobu z a m i e t a.

Súd z a s t a v u j e konanie o určenie, že polovičný podiel z nehnuteľností zapísanej na LV č. XX, k.

ú. K. F. R., parc. č. XX, zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2, parc. č. XX záhrady o výmere
XXXX m2, patria do dedičstva po neb. A. F., rod. N., nar. XX. XX. XXXX, zomr. XX. XX. XXXX.

Žalobkyňa je p o v i n n á nahradiť žalovanému ad1/ trovy konania vo výške 459,17 Eur, ktoré je povinná
zaplatiť právnej zástupkyni žalovaného ad1/, v lehote troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

Vo vzťahu medzi žalobkyňou a žalovaným ad2/ žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov

konania.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobkyňa v konaní žiadala, aby súd určil, že X podiel z nehnuteľností evidovaných na LV č. XX ako
parcela reg. „C“ č. XX, zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2, parcela reg. „C“ č. XX, záhrady
o výmere XXXX m2, rodinný dom s.č. XXX na parc. reg. „C“ č. XX, k. ú. K. F. R. patria do dedičstva po
poručiteľke A. F., rod. N., nar. XX. XX. XXXX, zomr. XX. XX. XXXX, naposledy bytom K. F. R. XXX. V
žalobe uviedla, že je dcérou žalovaného ad1/ a už nebohej matky A. F., rod. N., nar. XX. XX. XXXX, zomr.
XX. XX. XXXX. Žalovaný ad2/ je jej brat. V súčasnej dobe prebieha po jej neb. matke dedičské konanie
Dnot 171/2013 u notára JUDr. Jozefa Farkašovského. Počas tohto konania zistila, že rodinný dom, ktorý

mal byť predmetom dedičstva nebude prejednávaný v dedičskom konaní, nakoľko bol prevedený na
žalovaného ad2/ za okolností, ktoré považuje za rozporné so zákonom. Na základe týchto skutočností,
ktoré uviedla i pred notárom, bola v Zápisnici zo dňa 18. 02. 2014 vyzvaná, aby preukázala vlastníctvo
poručiteľky. Jedná sa totiž o to, že jej rodičia po uzavretí manželstva dňa XX. XX. XXXX spoločne začali
s výstavbou rodinného domu v súčasnosti vedeného na LV č. XX rodinný dom so s.č. XXX na parc. reg.
„C“ č. XX, k. ú. K. F. R.. O tom, že tento dom sa začal stavať a bol dokončený počas trvania manželstva
svedčí rozhodnutie o prípustnosti stavby (stavebné povolenie) zo dňa XX. XX. XXXX a rozhodnutie o

povolení užívať budovu zo dňa XX. XX. XXXX ako aj potvrdenie svedkov, ktorí v tom čase bývali v danom
mieste a boli im tieto pomery známe. Okolnosti, za ktorých boli nadobúdané pozemky patriace k tomuto
domu jej známe nie sú a tieto pravdepodobne vyplynú z vykonaného dokazovania. Pokiaľ sa nepreukáže
opak, bude vychádzať z toho, že aj tieto parcely reg. „C“ č. XX, zastavané plochy a a nádvoria o výmereXXX mX a parc. reg. C“ č. XX, záhrady o výmere XXXX mX spoločne s už zmieňovaným rodinným
domom s.č. XXX na parc. reg. C“ č. XX, k. ú. K. F. R. mali patriť do bezpodielového spoluvlastníctva
(ďalej ako BSM) jej rodičov. Napriek uvedenému boli evidované len ako výlučné vlastníctvo jej otca,

žalovaného ad1/, ktorý ich dvoma samostatnými darovacími zmluvami „Darovacia zmluva V XXXX/XX
- XX/XX“ a „Darovacia zmluva V XXX/XX - XX/XX“ previedol na žalovaného ad2/ čím bola ukrátená na
práve dedenia. I keď okolnosti, za ktorých došlo k uzavretiu týchto darovacích zmlúv nie sú predmetom
tohto konania, považuje za dôležité uviesť, že sa tak stalo v rozpore s dobrými mravmi. Podľa § 143 z. č.
40/1964 Zb. v znení účinnom k 30. 06. 1965 v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov je všetko, čo

môže byť predmetom osobného vlastníctva a čo niektorý z manželov nadobudol za trvania manželstva, s
výnimkou vecí získaných dedičstvom alebo darom, ako aj vecí, ktoré podľa svojej povahy slúžia osobnej
potrebe alebo výkonu povolania len jedného z manželov. Na základe uvedených skutočností má za to,
že predmetné nehnuteľnosti mali patriť do BSM a len zrejmým pochybením či už na strane úradov, alebo
jej rodičov sa tak nestalo. Poukázala aj na to, že vôľou jej matky bolo, aby dedičstvo po nej dedili ona a
žalovaný ad2/ rovným dielom, čo spísala do vlastnoručne spísaného závetu zo dňa 01. 10. 2010.

Žalovaný ad2/ v písomnom vyjadrení k žalobe uviedol, že žaloba nie je dôvodná. Považuje za dôležité
zdôrazniť, že žalobkyňa nijak nerozporuje skutočnosť, že predmetné nehnuteľnosti (parcela registra
„C“ C-KN parc. č. XX zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2, C-KN parc.č. XX záhrada
o výmere XXXX m2 a rodinný dom s.č. XXX na C-KN parc. č. XX,) boli v dobe pred uzatvorením

darovacích zmlúv v jeho prospech evidované vo výlučnom vlastníctve jeho otca, žalovaného ad1/.
Keďže žalobkyňa túto skutočnosť nijak nerozporuje, je potrebné ju považovať za nespornú a netreba ani
vykonať dokazovanie, on predsa tak činí priložením príloh. Vzhľadom k tomu, že jeho otec bol výlučným
vlastníkom nehnuteľností, mal neobmedzené právo s nimi disponovať. Na základe darovacích zmlúv zo
dňa XX. XX. XXXX a zo dňa XX. XX. XXXX preto previedol platne a účinne vlastníctvo k nehnuteľnostiam

na jeho osobu. Namieta ďalej, že nie je pasívne legitimovaný v tomto spore. Žalobkyňa naznačuje,
že dôvodom, prečo boli nehnuteľnosti evidované ako výlučné vlastníctvo jeho otca, bolo pochybenie
úradov alebo ich rodičov. Nech sa teda žalobkyňa obráti so žalobou alebo iným podobným spôsobom
na slovenské úrady. Neexistuje žiadny právny dôvod na to, aby bol žalovaný on. Jeho otec, žalovaný
ad1/ mu nehnuteľnosti daroval, pretože on sa staral o svojich rodičov, žalobkyňa nikdy neprejavovala

záujem o ich rodičov, nenavštevovala ich a neposkytovala im žiadnu finančnou a zdravotnú pomoc, na
rozdiel od neho.

Právny zást. žalobkyne ďalej uviedol, že trvá v celom rozsahu na písomne podanej žalobe s tým, že
rodinný dom bol postavený rodičmi žalobkyne za trvania manželstva o čom svedčí stavebné povolenie,

ako aj rozhodnutie o užívaní stavby. Manželstvo rodičov žalobkyne bolo uzavreté XX. októbra XXXX a
rodinný dom bol stavaný v období rokov 60-65 i keď v r. 1965 bola kolaudácia budovy, tento dom ešte
nebol úplne dokončený a postupne ho dokončili spoločne pre potreby tak žalovaného ad1/, ako aj jeho
neb. matky. Je nepochybné, že rodinný dom bol stavaný pre oboch rodičov žalobkyne zo spoločných
prostriedkov a teda nepochybne tvoril predmet bezpodielového spoluvlastníctva. Predložil potvrdenie

Obce, ako aj potvrdenie občanov, ktorí mali vedomosť o týchto skutočnostiach a navrhol vo veci vypočuť
účastníkov konania. Tvrdenie žalovaného ad1/, že dom bol postavený z výlučných prostriedkov, ktoré
mal pred uzavretím manželstva sa nezakladá na pravde a keď uvádza, že mal o tom dôkazy, že ich
predloží na pojednávaní, žiada, aby ich predložil, aby sa mohli k tomu vyjadriť. Naopak žalobkyňa tvrdí,
že dom bol stavaný zo spoločných prostriedkov.

Právna zást. žalovaného ad1/ uviedla, že so žalobou nesúhlasí, žiada ju zamietnuť a priznať náhradu
trov konania. Nehnuteľnosti, ktoré sú predmetom žaloby nepatrili do bezpodielového spoluvlastníctva
poručiteľky a žalovaného ad1/. Pozemky patrili rodičom a právnym predchodcom žalovaného ad1/.
Pokiaľ ide o rodinný dom, tento rodinný dom bol postavený výlučne z prostriedkov, ktoré vlastnil žalovaný

ad1/ ešte pred uzavretím manželstva. V prípade potreby na túto okolnosť navrhuje vypočuť žalovaného
ad1/, predo ňou uviedol, že tieto prostriedky získal ako odškodnenie ešte z vojnového obdobia a výlučne
z týchto prostriedkov bol postavený rodinný dom. Preto bol aj zapísaný a aj stavebné povolenie, myslí,
že aj užívacie povolenie, bolo uvádzané iba na jeho meno. Poukázala na skutočnosť, že ak by aj rodinný
dom patril do BSM poručiteľky a žalovaného ad1/, poručiteľka tento rodinný dom ku dňu smrti nemala

v majetku a to z toho dôvodu, že darovacou zmluvou v r. 2010 previedol žalovaný ad1/ podiel pod
B1 na žalovaného ad2/ a podiel pod B2 previedol za života poručiteľky, dôkazom je rozhodnutie B.
katastra T. č. M zo dňa XX. XX. XXXX, podľa ktorého účinky vkladu nastali XX. 5. XXXX a ktoré v
originály predložila súdu, pretože pri nahliadnutí do spisu zistila, že nie je obsahom spisu. Žalovanýad1/ mal právo previesť darovacou zmluvou nehnuteľnosti v časti obidvoch podielov, aj pod A aj pod
B2 na syna, poručiteľka, pokiaľ ide o podiel pod B1 za predpokladu, že by bol patril do A., za svojho
života nikdy nenamietala relatívnu neplatnosť tejto zmluvy a tak isto udelila súhlas a za svojho života

sa nikdy nedomáhala relatívnej neplatnosti zmluvy, ani pokiaľ ide prevod nehnuteľnosti pod B2 LV. Je
názoru, že otázky starostlivosti detí o rodičov, resp. vyjadrenia obyvateľov obce týkajúce sa starostlivosti
o rodičov, sú právne bezvýznamné z hľadiska rozhodnutia v tejto konkrétnej veci. Pokiaľ ide o fotokópiu
vyhlásenia poručiteľky a ako aj fotokópiu vyhlásenia svedkov, ktoré sú obsahom súdneho spisu, k
tomu chce uviesť, že spochybňuje hodnovernosť o vyhlásení, opakujú sa tam podpisy, niektorí traja sa

podpísali 2-krát a pokiaľ ide o poručiteľku, na jej vyhlásení je evidentne závet, je písané v maďarčine,
je v hornej časti dátum z r. 2010, pričom v dedičskom konaní účastníci zhodne vyhlásili, že poručiteľka
závet nezanechala. Tieto skutočnosti nemajú význam pre rozhodnutie.

Žalovaný ad2/ vypovedal, že on si to nepamätá, lebo vtedy nežil, ale z rozprávania otca vie, že za
to, že bol v zajatí v Rusku dostal 85 000,-Kčs, mal o tom doklad ešte v starom dome, kde býval so

svojou matkou a niekde v archíve by sa mal tento doklad nachádzať. Žil na Slovensku dokiaľ nenastúpil
na základnú vojenskú službu v r. 1977, tam sa oženil, zostal tam. Má listinné dôkazy o tom, ako otec
nadobudol pozemky a ako bol postavený dom, to mu písal. Ide o roky 2011 do súčasnosti. Otec to
vysvetľoval tak, že pozemok patril otcovi jeho otca, boli 4 súrodenci, mal tam štvrtinový podiel, no keďže
sa vzdal podielu v rodičovskom dome v prospech sestry, tak už mal polovicu a druhú polovicu kúpil, takto

to napísal, ďalej to tam nešpecifikoval, komu zaplatil. O tom mu rozprával len otec, mama sa ku tomu
nevyjadrila. Rodičov navštevoval cez letné prázdniny s deťmi. Keď videl, že otec už nevie udržiavať
nehnuteľnosť, tak začal chodiť častejšie a to od r. 2009. Hlavne, keď vznikol problém so starostlivosťou o
matku. Najprv to riešil telefonicky, no potom prišiel na to, že je to lacnejšie, keď príde autom, lebo bolo im
potrebné aj zabezpečiť lekárske vyšetrenie, aby sa im mohla podať žiadosť do domova dôchodcov. To

vybavovalnaviackrát,potomvr.2013prijaliobochrodičovdodomovadôchodcov,mamuzozdravotných
dôvodov a u otca prihliadli na to, že je starý a nie je schopný sa o seba postarať. Predtým ako sa
odsťahoval do ČR býval s rodičmi v dome, ktorý je predmetom konania. Dom najprv stavali pre seba,
aby si založili rodinu. Ten dom bol stavaný v priebehu manželstva. Nepamätá si, kedy sa sťahovali do
domu, no vie, že už chodil do školy. Dom sa staval priebežne, ešte vtedy bývali v starom dome. Podľa

toho ako boli peniaze sa urobila jedna miestnosť, druhá. Myslí si, že dom sa dokončil okolo r. 1970.
Matka sa nijak nepodieľala výstavbou na rodinnom dome, myslí, že nemiešala betón, ale varila, starala
sa o deti. Robila to tak ako to robí žena v domácnosti, teda bežné práce, prala, varila a pod. Myslí si,
že za normálnych okolností by mala nárok na dom aj sestra, keby sa chovala normálne, ako sa má
chovať k rodičom, Mali brata, ktorý zomrel 23. 5. 2009, potom otec mu tvrdil, že sestra chce predávať

dom, s čím on nesúhlasil, aby to bolo za života rodičov a preto sa rozhodol previesť najprv polovicu
na neho, aby tomu zabránil. Oni si s otcom aj pôvodne mysleli, že mala by mať žalobkyňa polovicu
v dome, alebo aj časť. Otec hovoril, že pokiaľ sa postará žalobkyňa o matku, tak nech vtedy dostane
polovicu domu. Najprv otec ešte čakal, ako sa zachová žalobkyňa, či sa bude starať o matku, vlastne
aj vtedy, keď ju zobrali do domova dôchodcov, žalobkyňa odmietla platiť za matku. Otec sa dozvedel,

že mu patrí aj druhá polovica nehnuteľnosti v októbri 2010, no nepreviedol ju na sestru, čakal, ako sa
zachová žalobkyňa. On otcovi hovoril, že pre kľud a jeho zdravie vráti polovicu darovacej nehnuteľnosti
žalobkyni, no otec s tým nesúhlasil. Otec čakal do poslednej chvíle, no potom sa rozhodoval v apríli
2013, keď videl, že žalobkyňa nechce nič platiť a prepísal na neho druhú časť a teraz mu dáva za pravdu.

Žalobkyňa vypovedala, že ona cítila, že má ako dcéra opatrovať rodičov. Zo začiatku boli dobre s otcom,
postupne sa to zhoršilo, lebo otec je veľmi sporlivý. Otec vymyslel, že aby mamu zobrala ku sebe. Bolo
to potom ako zomrel brat v r. 2009. Najprv vychádzala rovnako dobre s obidvoma rodičmi, potom sa to
zhoršilo. Ona sa nezaujímala, komu dom patrí, starosti si o dom nerobila, o rodičov sa starala. Aj o otca
sa chcela starať, ale on povedal, že nechce. Povedal, že sa necíti na to, že ho má niekto opatrovať.

Keď zomrel brat, nevie, či nebrala veľa liekov, lebo ako keby jej „prekapčávalo“ v mozgu, no postupne
sa z toho dostávala. Mala problémy s kĺbmi, no potom sa to zlepšilo tak, že sa postavila na nohy a
sama prešla ku nim. S otcom sa to zhoršilo tak, že chcel, aby prispela do elektriny a plynu, aj zaplatila,
no keď zapla u nich elektrinu, tak ju prefackal, aj keď zaplatila elektrinu za mamu, nedovolil, aby išiel
televízor. Kúpili vozík, no nedovolil, aby ju umývali, aby sa míňala voda, lebo tak šporil. Nedovolil, aby

umývala kuchyňu, keď doniesla obed. Urobil aj to, že keď prišla s jedlom, zamkol mamu v dome a on
odišiel preč a nevedela sa dostať dnu. Potom povedal, že ak sa chce o mamu starať, má ju zobrať, ale
mama nechcela. Potom dva roky bola mama u nej a starala sa o ňu. Keď zomrel brat v r. 2009 prišiel aj
žalovaný ad2/, pýtala sa, čo bude s rodičmi, ale on povedal, že sa nebude s ňou o tom rozprávať. Keďmatka bola u nich, začal chodiť otec ku nim, otravoval ich, povedal jej, že je „kurva“, zatvoril dvere, kde
bola mama a nechcel ju pustiť. To aj napísala žalovanému ad2/, myslela si, že bude na jej strane, písala
mu, aký bol otec zlý. Napriek tomu, že sa veľmi starala o matku, keď bola u nich, naučila ju znova písať,

aj tak ju z nejakého dôvodu odmietala, nevie, prečo, možno preto, že brat, žalovaný ad2/ bol ďaleko.
On im hovoril, že ich zoberie do Čiech, no má pocit, že vybavoval veci, aby dostal dom. Hovoril, že keď
budú na dôchodku, vráti sa domov, rodičia mu dôverovali. Nikdy nebola reč o tom, že ju vydedia. Matka
aj v závete napísala, že ona dobre nerozmýšľa, ale že chce, aby dedila aj ona. Chodila do domu, tam
upratovala, aj prala veci, žalovaný ad2/ si myslel, že chodí hľadať peniaze. Keď niekto tvrdí, že

ona niečo ukradla, odkiaľ by mal otec 300 000,-Sk usporených. Pokiaľ si pamätá, v dome začali
bývať, keď mala možno 7 rokov, aj viac, lebo vie, že vláčila okná, už aj oni pomáhali, keď dávali okná na
dom. Pamätá si, že matka pomáhala pri dome, mama dávala do vedra betón a otec to vyťahoval. Tiež
aj mamina rodina, švagor. Dom bol postavený zo spoločných prostriedkov, staval sa dlho. Dokončoval
sa aj potom ako už v ňom bývali. Neboli hotové niektoré steny, kúpeľňa a pod. Rodičia stavali dom pre
nich ako deti a pre seba. Matka sa vyjadrovala tak, že je to spoločný dom, že je aj jej. Ona si celú dobu

myslela, že patrí aj jej. Čo sa týka platenia, o ktorom hovoril žalovaný ad2/, ona povedala, že pokiaľ
bude dediť aj ona, tak bude platiť. Vedela, že má otec peniaze, lebo to povedal aj mame, aj jej. Nevedela
pochopiť, prečo by musela platiť, keď má otec peniaze. Otec mal dôchodok 10 000,-Sk čo si myslí, že
by malo stačiť. Ešte chce povedať, že brat jej žiadne peniaze na vyplatenie z domu neponúkol, nebola
o tom reč. Raz, keď sa s otcom rozprávali, otec dobre nepočul, tak kričali, prišiel žalovaný ad2/ a spýtal

sa, čo to je za krik a ona povedala, že je to tak isto jej dom ako jeho a žalovaný ad2/ povedal, že to sa
ešte uvidí. Vtedy povedal, že pokiaľ nevypadneme, myslel tým ju a jej druha, pustí na nich psa. Keď tam
vyrástla, myslela si, že aj ona tam má miesto.

Žalovaný ad1/ na výsluchu dňa 23. 07. 2015 okrem iného vypovedal, že pokiaľ ide o dom, bol v Rusku,

potom v zajatí. Mal 28 rokov, keď sa vrátil z vojny. Pracoval v pozemných stavbách, dostával 2 400 korún.
Po návrate zo zajatia mali pôdu, kde hospodárili, niečo aj predali. Pozemok na dom kúpil on. Rodičia
vyplatili polovicu pozemku. Kúpili ho na stavbu domu. On začal stavať na druhej polovici pozemku, tú
polovicukúpilon.PozemokmalXXXXm2,polovicuvyplatilijehorodičia.Druhápolovicapozemkupatrila
4 deťom, vymenil si so súrodencom časť pozemku za časť domu a ostatných dvoch vyplatil. Bolo to v

čase, keď ešte nebol ženatý. Dom sa začal stavať o štyri roky ako vysporiadal pozemok. V čase, keď
začal stavať dom, už mal manželku. Od štátu dostal 100 000 forintov, robil do svojej 70-ky, pracoval v
Rožňave. Keď si vzal manželku, nepracovala, bola iba doma. Dom staval, ako mu prichádzali peniaze.
Pozemok kúpil, keď ešte nebol ženatý, dom začal stavať už v manželstve. Manželka mu pomáhala tak,
že varila, keď prišli majstri a šporila. Z našporeného financovali dom. Všetky peňažné prostriedky, aj

nasporené, čo zarobil, šili na výstavbu domu. Dom staval „pre nás...“ S manželkou sa tešili, že sa im
podarilo postaviť dom, jeho mama nebola za dobre s jeho manželkou... keby bolo všetko tak, ako má
byť, bol by dom prepísaný na tri strany. Dom staval aj pre manželku, veď spolu žili, on bol za dobre aj
so svojou mamou, aj so svojou manželkou, aj keď si ony dve nerozumeli. Podľa neho manželka má v
dome tiež svoj podiel, podľa neho patrí doma aj manželke, žili tam až do jej smrti. To, že celý dom je

napísaný na jeho meno sa dozvedel vtedy, keď polovicu domu prepisoval na syna.

Právna zást. žalovaného ad1/ v písomnom vyjadrení uviedla, že ak by aj rodinný dom patril do A.,
poručiteľka ku dňu smrti nevlastnila žiaden spoluvlastnícky podiel, pretože nehnuteľnosti boli postupne
prevedené na syna už pred jej smrťou a tieto prevody nikto nenamietal.

Právny zást. žalobkyne v písomnom vyjadrení doručenom súdu 17. 02. 2016 uviedol, že žalobkyňa
uviedla, že jej otec, t. j. žalovaný ad1/ potvrdil tú skutočnosť, že rodinný dom staval spolu s nebohou
matkou žalobkyne, t. j. manželkou žalovaného ad1/ a to po uzavretí manželstva. Z jeho výpovede
vyplynulo, že rodinný dom staval spolu s manželkou pre potreby rodiny, aby tam spolu bývali a doslova

uviedol, že podľa neho rodinný dom patrí aj manželke. O tom, že rodinný dom je napísaný v celosti
na jeho meno sa dozvedel vtedy, keď prepisoval polovicu rodinného domu na syna (darovacia zmluva
bola vyhotovená v roku 2010 tak ako to vyplynulo z dokazovania). K námietke právnej zástupkyne
žalovaného ad1/, že matka žalobkyne v čase, keď došlo k prevodom ešte žila a že tieto prevody nikdy
nenamietala, žalobkyňa uviedla, že matka žalobkyne sa dovolala neplatnosti darovacej zmluvy z roku

2010, ktorej vklad bol povolený pod č. V 1429/10 a to jednostranným právnym úkonom adresovaným
žalovanému ad1/ a žalobkyňa, ktorá nebola účastníkom právneho úkonu, t.j. darovacej zmluvy z roku
XXXX, č. V XXX/XX sa dovoláva neplatnosti právneho úkonu - darovacej zmluvy v tomto konaní vočiobom účastníkom právneho úkonu, pričom súd platnosť právneho úkonu posúdi v zmysle ustálenej
súdnej praxe ako predbežnú otázku.

Na pojednávaní dňa 07. 06. 2016 právny zást. žalobkyne upravil žalobu tak, aby súd určil, že podiel X k
nehnuteľnosti rodinného domu postaveného na parc.č. XX, zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX
m2, s.č. XXX, zapísaný na LV č. XX, k. ú. K. F. R. patrí do dedičstva po neb. A. F., rod. N., nar. XX. XX.
XXXX, zomr. XX. XX. XXXX. A. späť žalobu o určenie, že polovičný podiel z nehnuteľností zapísanej
na LV č. XX, k- ú. K. dlhá R., parc. č. XX, zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2, parc. č.

XX záhrady o výmere XXXX m2, patria do dedičstva po neb. A. F., rod. N., nar. XX. XX. XXXX, zomr.
XX. XX. XXXX, vzhľadom na výpoveď žalovaného ad1/ o nadobudnutí. Z vyjadrenia právnej zást. zo
dňa 16. 11. 2015 doručené súdu 20. 11. 2015 vyplýva tvrdenie, že nebohá A., matka klientky, súhlasila
darovacími zmluvami a že nenamietala prevodu - s takýmto vyjadrením nesúhlasí. Má kópiu, ale aj
originállistunebohejmatkyklientky,ktoráreagovalanaskutočnosť,kedydošlokdarovaniupredmetných
nehnuteľností v roku 2010, kde najskôr darovacia zmluva medzi otcom klientky a žalovaným bola na

celok, teda celú nehnuteľnosť, bol povolený vklad, mám rozhodnutie katastra z 02. 10. 2010. Hovorí o
tom, že sa vkladá v prospech Q. F., nar. 16. 02. 1958 celok, podiel je X/X. Následne na základe protestu
a dovolania sa neplatnosti zo strany matky klientky a odporcu - otca, došlo k zmene a v roku 2011 na
základe toho istého vkladovacieho čísla došlo k prevodu polovice. Čo je podstatné v tomto konaní sa
domáhaklientkavyslovenianeplatnostizmluvyzroku2013,ktorousúdvyhodnotíakopredbežnúotázku,

hovorímorelatívnejneplatnosti,pretožetentoúkonbolurobenýzrejmebezvedomiaasúhlasuterazneb.
matky klientky. Poukazuje pritom na rozhodnutie NS z 31. 08. 2010 sp.zn. 5Cdo/2011/2009, z ktorého
vyplýva to: „Zákon preto, aby nastali účinky tzv. relatívnej neplatnosti právneho úkonu, neustanovuje
žiadnu formu dovolania sa tejto neplatnosti. Možno tak urobiť žalobou, čo je v danom prípade, podanou
na súde. Otázka relatívnej neplatnosti je možné v občianskom súdnom konaní možno riešiť ako otázku

predbežnú. Ak sa oprávnená osoba relatívnej neplatnosti právneho úkonu dovolá, je právny úkon
neplatný od svojho začiatku ex tunc. To platí i tam, kde na základe tohto relatívne neplatného právneho
úkonu vzniklo vkladom do katastra nehnuteľností vecné právo.“ Vzhľadom na toto stanovisko, ktoré
hovorí o účinkoch dovolania sa relatívnej neplatnosti a to takej, že sa rovná absolútnej neplatnosti,
poukazujem na rozhodnutie NS SR sp. zn. 1Cdo/96/95, ktorý hovorí o následkoch a účinkoch absolútne

neplatného právneho úkonu, cituje: „Absolútne neplatný právny úkon nepôsobí právne následky ani
v prípade, že na jeho základe už bolo kladne rozhodnuté o vklade vlastníckeho práva do katastra
nehnuteľností.“ Reaguje na vyjadrenie právnej zástupkyne protistrany. Poukázal na rozhodnutie NS
SR R 45/1989, kde sa uvádza, že smrťou účastníka nestráca právny úkon povahu relatívne neplatného
právneho úkonu a preto ju môže uplatniť aj dedič. Na dôkaz toho, že jeho klientka bola spolu s otcom

stavebníčkou a osobou, ktorá stavala nehnuteľnosť, tak isto ako otec, poukázal na rozhodnutia a
ustálenú súdnu prax pri stanovení kedy a za akých okolností je potrebné posudzovať spoluvlastníctvo,
ktoré sa vytvorí originálnym spôsobom, t.j. výstavbou, 6Co/54/2010, komentár k OZ, cituje: „vlastníctvo
k novozhotovenej veci nadobúda originálne ten, kto vec vytvoril. Ak ide o stavbu, nadobúda vlastníctvo k
nej stavebník v občiansko-právnom zmysle, teda ten, kto stavbu uskutočnil s úmyslom mať ju pre seba.

Nie je rozhodujúce, komu bolo adresované rozhodnutie o stavebnom povolení.“ Je tu rozvedené aj to,
keď stavajú dvaja s dohodou alebo bez dohody o spoluvlastníctve a záver hovorí o tom, že nadobúda
stavbu ten, kto realizuje a pre koho bola. Poukazujem na rozhodnutie o prípustnosti stavby, o ktoré od
počiatku sa opiera protistrana, že bolo vydané len pre p. Q. F. a on je vlastník, to že tomu tak nie je,
nasvedčuje toto rozhodnutie. Navrhol žalobe vyhovieť a zaviazať žalovaných na náhradu trov konania.

Právna zást. žalovaného ad1/ reagujúc na vyjadrenie práv. zást. žalobkyne uviedla, že ak by aj rodinný
dompatrildoA.,nemátozásadnývýznamprerozhodnutievoveci,pretožeznovu zdôrazňuje,zhľadiska
úspešnosti žaloby o určenie, že vec patrí do dedičstva, je základným predpokladom skutočnosť,
že poručiteľ predmetnú vec vlastnil ku dňu smrti. Pokiaľ ide o spoluvlastnícky podiel, ktorý previedol

žalovaný v roku 2010, tak žiada, aby žalobkyňa predložila dôkaz, že prípadná námietka neplatnosti bola
doručená účastníkom darovacej zmluvy. Zatiaľ predložili rukou písaný v maďarčine text, ktorý mohol byť
napísaný za rôznych okolností, spochybňuje skutočnú vôľu žalobkyne, ktorá mohla byť významnou
mierou ovplyvnená nátlakom jej dcéry, žalobkyne, pri písaní textu, ktorá nikdy nebola spokojná s tým,
že predmetný podiel k rodinnému domu nadobudol jej brat. Pokiaľ ide o podiel, ktorý bol predmetom

darovania v r. 2013, platí to isté. Poručiteľka sa nedovolala relatívnej neplatnosti a je sporné, či sa
môžu dovolať relatívnej neplatnosti dedičia poručiteľa. Pokiaľ ide o darovaciu zmluvu v r. 2013 a jej
relatívnu neplatnosť, vznáša námietku premlčania, pretože k prevodu malo dôjsť v máji 2013, žaloba
bola podaná v apríli 2014, ale z obsahu žaloby absolútne nevyplýva, že by ju boli podali na základetoho, že by sa dovolávali relatívnej neplatnosti právneho úkonu. Našla možno jedinú vetu, ktorá by
sa týkala príp. neplatnosti. Je to v časti I. žaloby, posledný odsek, posledná veta. Z toho vyplýva,
že žalobkyňa sa podaním žaloby nedovoláva relatívnej neplatnosti darovacej zmluvy z roku 2013.

Prvýkrátuvádzaadovolávasarelatívnejneplatnostiprostredníctvomprávnehozástupcuažnadnešnom
pojednávaní, t. j. júni 2016, t. j. po uplynutí 3 ročnej premlčacej doby. Poukazuje na skutočnosť, že síce
dovolaním sa relatívnej neplatnosti a to právne účinným dovolaním sa, má právny úkon znaky absolútnej
neplatnosti, avšak keďže k tomu došlo po uplynutí 3 ročnej premlčacej doby, súd na tento úkon nemôže
prihliadať. Nie sú splnené podmienky, aby súd vyhovel žalobe. Stratou právnej spôsobilosti oprávnenej

osoby právny nástupca nezískava právo dovolávať sa relatívnej neplatnosti právnych úkonov
a teda opakovane spochybňuje listinný dôkaz rukou písaný, jeho pravosť a pravdivosť, ktorý predložil
na dnešnom pojednávaní. Žalovanému ad1/ žiadne dovolanie sa relatívnej neplatnosti nikdy nebolo
doručené alebo oznámené, ani zo strany poručiteľky.

Žalovaný ad2/ uviedol, že on nič neskrýval, všetky listinné dôkazy v kópii ktoré mal aj doručil súdu spolu

s vyjadrením. Došlo ku chybe a preto on sám išiel na kataster, darovacia zmluva bola na polovicu domu.
Preto nie je možné, aby kataster na základe darovacej zmluvy zapísal dom v celosti, iba omylom, čiže
omyl urobil kataster. Otec mu chcel darovať dom, nevie, čo sa tu rieši, pokiaľ by to otec nechcel, tak
by tak neurobil. Keby aj dnes zmenil otec názor a chcel to zmeniť, tak on by s tým súhlasil. On mu aj
povedal, že pokiaľ by to chcel, môže to urobiť, on s tým bude súhlasiť.

Právny zást. žalobkyne uviedol, že tvrdenie právnej zást. o tom, že do A. nemôže patriť nehnuteľnosť,
pretože poručiteľka, matka klientky nebola vlastníčkou v čase smrti, je neodôvodnené. Poukázal pritom
na to, že už niekoľkýkrát odôvodňuje podaný návrh tak, že poručiteľka, matka klientky, nadobudla
vlastnícke právo k rodinnému domu originálnym spôsobom, t. j. výstavbou. Namietať premlčanie

vzhľadom k tomu, že nárok, resp. dovolanie sa relatívnej neplatnosti bolo učinené až dnes je nie
na mieste, predsa každý vie, ktorý sa zaoberá právnymi otázkami, že žalobu o určenie vl. práva je
možné podať v akejkoľvek lehote. Tam, kde je možné žalovať priamo na plnenie, nie je možné žalovať
neplatnosť zmluvy. Tú rieši súd ako predbežnú otázku vo vzťahu k určeniu vl. práva. Okrem toho priamo
v dedičskom konaní po poručiteľke to bolo namietané žalobkyňou. O tom hovorí rozhodnutie NS SR

R 45/1986.

Súd po vykonanom dokazovaní zistil, že nehnuteľnosť - rodinný dom č.s. XXX, postavený na parc. č.
XX, zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2, zapísaný na LV č. XX, k. ú. K. F. R. patrí do A.
žalovaného ad1/ a nebohej A. F., rod. N., nar. XX. XX. XXXX, zomr. XX. XX. XXXX.

Podľa § 143 OZ v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov je všetko, čo môže byť predmetom
vlastníctva a čo nadobudol niektorý z manželov za trvania manželstva, s výnimkou vecí získaných
dedičstvom alebo darom, ako aj vecí, ktoré podľa svojej povahy slúžia osobnej potrebe alebo výkonu
povolania len jedného z manželov, a vecí vydaných v rámci predpisov o reštitúcii majetku jednému

z manželov, ktorý mal vydanú vec vo vlastníctve pred uzavretím manželstva alebo ktorému bola vec
vydaná ako právnemu nástupcovi pôvodného vlastníka.

Podľa § 145 ods. 1 OZ bežné veci týkajúce sa spoločných vecí môže vybavovať každý z manželov. V
ostatných veciach je potrebný súhlas oboch manželov; inak je právny úkon neplatný.

Podľa § 40a OZ ak ide o dôvod neplatnosti právneho úkonu podľa ustanovení § 49o, 14, § 145 ods.
1, § 479, § 589, 701 ods. 1 a § 741b ods. 2, považuje sa právny úkon za platný, pokiaľ sa ten, kto
je takýmto úkonom dotknutý, neplatnosti právneho úkonu nedovolá. Neplatnosti sa nemôže dovolávať
ten, kto ju sám spôsobil.

Podľa § 101 OZ pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a
plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

Vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností, na základe darovacej zmluvy z 13. 09. 2010 bol

povolený rozhodnutím Správy katastra T. o dňa XX. XX. XXXX, číslo vkladu V XXXX/XX, právoplatným
dňa 02. 10. 2010, účinky vkladu dňa 02. 11. 2010.Vklad vlastníckeho práva darovacej zmluvy uzavretej medzi žalovaným a1/ a žalovaným ad2/ 24. 04.
2013 bol povolený rozhodnutím B. katastra T. o dňa XX. XX. XXXX, číslo vkladu V XXX/XX, rozhodnutie
nadobudlo právoplatnosť dňa XX. XX. XXXX, právne účinky vkladu nastávajú dňa 23. 05. 2013.

Žalovaný ad1/ previedol vec patriacu do A. sám, bez súhlasu manželky. Neplatnosti týchto právnych
úkonov (obidvoch darovacích zmlúv) sa mohla jeho manželka dovolať v lehote 3 rokov. Trojročná
premlčacia doba na dovolanie sa relatívnej neplatnosti právneho úkonu začína plynúť dňom, keď došlo
k právnemu úkonu, t. j. keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

U zmluvy z 13. 09. 2010 uplynula dňa 13. 09. 2013, u zmluvy z 24. 04. 2013 uplynula 24. 04. 2016.

Osobami oprávnenými dovolať sa relatívnej neplatnosti právneho úkonu sú dotknutí účastníci zmluvy
(tí, ktorí sami neplatnosť zmluvy nespôsobili) a tiež tretie osoby, pokiaľ sú z takéhoto právneho úkonu vo
svojich právach a oprávnených úkonoch dotknutí (opomenutí). Ak oprávnený subjekt zomrel (zanikol),

právo dovolať sa relatívnej neplatnosti právneho úkonu prechádza na dediča (právneho nástupcu),
pričom táto zmena v osobe nemá vplyv na plynutie premlčacej doby. Právne účinky dovolania nastanú
okamihom, keď prejav oprávneného dôjde druhému účastníkovi, resp. ostatným účastníkom právneho
úkonu, v takom prípade sa nevyžaduje výrok súdu o neplatnosti právneho úkonu.

Súd nepovažoval za preukázané, že A. F. sa dovolala neplatnosti darovacej zmluvy z 13. 09. 2010 voči
žalovaným ad1/ a ad2/. Túto zmluvu teda považuje za platnú.

U druhej darovacej zmluvy zo dňa 24. 04. 2013 považuje za dovolanie sa jej neplatnosti podaním žaloby
žalobkyňou na súd, resp. doručením žaloby žalovanému ad1/ dňa 02. 12. 2014 a u žalovaného ad2/

dňa 27. 11. 2014, teda pred uplynutím premlčacej doby.

Súd ale nemohol vyhovieť žalobe a určiť, že polovica nehnuteľnosti - domu a zastavanej plochy patrí
do dedičstva po por. A. F., mohol by len určiť, že polovica tejto nehnuteľností patrí do A. žalovaného
ad1/ a A. F..

Z toho dôvodu súd žalobu musel zamietnuť.

Žalobu v časti určenia, že polovičný podiel z nehnuteľnosti zapísanej na LV č. XX, k. ú. K. F. R., parc.č.
XX zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2, parc. č. XX záhrady o výmere XXXX m2, paria do

dedičstva po neb. A. F., rod. N., nar. XX. XX. XXXX, zomr. XX. XX. XXXX zobral právny zást. žalobkyne
späť dňa 07. 06. 2016, súd v tejto časti konanie zastavil podľa § 96 O.s.p.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1/ O.s.p., keď žalovanému ad1/, ktorý mal vo veci plný
úspech priznal náhradu trov konania potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti

žalobkyni, ktorá vo veci úspech nemala. Právna zást. žalovaného ad1/ vyčíslila trovy konania na strane
žalovaného ad1/ vo výške trov právneho zastúpenia podľa vyhl. č. 655/2004 Z.z., § 11 ods. 1 písm. c,
v hodnote 64,53 Eur, resp. 66,-Eur odmeny za 1 úkon, § 15, § 16 ods. 3, § 17 ods. 1 nasledovne. Za
prevzatie zastúpenia, účasť na pojednávaní 14. 05. 2015, pri výsluchu žalovaného v H. 23. 07. 2015,
písomné podanie týkajúce sa veci zo dňa 16. 11. 2015 vo výške 4 x 64,53 Eur, režijný paušál 4 x X,XX

Eur,zaúčasťnapojednávaní07.06.2016vovýške66,-Eur,režijnýpaušál8,58Eur,podľa§15cestovné
23. 07. 2015 vlastným autom VW C. RV XXX BR, T. - H. - T. 8 km x 0,3 Eur pri cene PL Nat 95 1,382
Eur/l v celkovej výške 2,4 Eur, podľa § 17 ods. 1 náhrada za stratu času pri ceste 23. 07. 2015 vo výške
1 polhodiny 13,98 Eur, spolu 382,64 Eur + 20 % DPH 76,53 Eur, trovy právneho zastúpenia v celkovej
výške 459,17 Eur.

O povinnosti žalobkyne zaplatiť trovy konania právnej zástupkyni žalovaného ad1/ súd rozhodol podľa
§ 149 ods. 1/ O.s.p.

Žalovaný ad2/ si trovy konania nežiadal, súd teda rozhodol, že vo vzťahu medzi žalobkyňou a ním nikto

nemá právo na náhradu trov konania.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský
súd v Košiciach prostredníctvom tunajšieho súdu.

Podľa ust. § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods.
3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto
rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa ust. § 42 ods. 3 O.s.p., pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie

náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a
čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom
rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden
rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví
kópie na jeho trovy.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí,
návrh na súdny výkon rozhodnutia.