Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Wednesday, June 28, 2018

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 43Cob/43/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6116217969
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 06. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Jamrišková, PhD.
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2018:6116217969.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie
Jamriškovej, PhD., členiek senátu JUDr. Drahomíry Dibdiakovej a JUDr. Evy Kmeťovej v právnej veci
žalobcu EOS KSI Slovensko, s. r. o., so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 35 724 803,
právne zast. TOMÁŠ KUŠNÍR, s. r. o., so sídlom Pajštúsnka 5, 851 02 Bratislava, IČO: 36 613 843 proti
žalovanému L. R., nar. XX. XX. XXXX, W. 6, XXX XX W., I.: XX XXX XXX o zaplatenie 611,26 Eur, o

odvolaní žalobcu proti rozhodnutiu Okresného súdu Banská Bystrica č.k. 64Cb/214/2016-91 zo dňa 26.
januára 2018 takto

r o z h o d o l :

Rozsudok Okresného súdu Banská Bystrica č.k. 64Cb/214/2016-91 zo dňa 26. januára 2018 z r u š u
j e a vec v r a c i a okresnému súdu na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozhodnutím okresný súd zamietol žalobu a rozhodol, že žalovaný má nárok na náhradu

konania voči žalobcovi v rozsahu 100%.

2. Okresný súd uviedol, že žalobca si žalobou doručenou dňa 28.09.2016 uplatnil proti žalovanému
právo na zaplatenie sumy 611,26 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,5 % ročne zo sumy 75,17
Eur od 24.07.2013 do zaplatenia, vo výške 5,5 % ročne zo sumy 36,11 Eur od 24.08.2013 do zaplatenia,
vo výške 5,5 % ročne zo sumy 55,23 Eur od 24.09.2013 do zaplatenia, vo výške 5,5 % ročne zo sumy

25 Eur od 24.10.2013 a vo výške 5,25 % ročne zo sumy 419,75 Eur od 24.11.2013 do zaplatenia.
V žalobe žalobca uviedol, že Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 22.09.2015 postúpil postupca
Telefónica O2 Slovakia, s.r.o. na žalobcu pohľadávku voči žalovanému. Žalobca uviedol, že postupca
uzatvoril so žalovaným Zmluvu o pripojení. Predmetom Zmluvy bolo poskytovanie telekomunikačných
služieb v zmysle Zákona o elektronických komunikáciách v platnom účinnom znení. Na základe Zmluvy,
ktorej neoddeliteľnou súčasťou sú Všeobecné podmienky a Cenník, postupca poskytoval žalovanému

elektronické komunikačné služby špecifikované v Zmluve za podmienok stanovených v Zmluve a vo
Všeobecných podmienkach. Žalovaný sa zaviazal zaplatiť za poskytnuté telekomunikačné služby cenu
stanovenú v Zmluve a v Cenníku. Ďalej žalobca uviedol, že postupca vyúčtoval žalovanému cenu
za poskytnuté telekomunikačné služby v súlade s platným Cenníkom. Postupca vystavil žalovanému
Vyúčtovacie faktúry, pričom postúpil žalobcovi nasledovné pohľadávky z faktúr: variabilný symbol faktúry
1056174018 na sumu 75,17 Eur so splatnosťou 23.07.2013, variabilný symbol faktúry 1057634675 na

sumu 36,11 Eur so splatnosťou 23.08.2013, variabilný symbol faktúry 1059225023 na sumu 55,23 Eur
so splatnosťou 23.09.2013, variabilný symbol faktúry 1060802444 na sumu 25,-- Eur so splatnosťou
23.10.2013 a variabilný symbol faktúry 1062441693 na sumu 419,75 Eur so splatnosťou 23.11.2013.
Žalobca uviedol, že rozpis jednotlivých vyúčtovaných položiek je uvedený v pripojených faktúrach, ktoré
sú očíslované variabilnými symbolmi. Podľa žalobcu žalovaný uhradil odo dňa postúpenia pohľadávky
dlžnú čiastku vo výške: 0 Eur. Súčasne si žalobca uplatnil právo na úrok z omeškania. Ako dôkazy

v žalobe žalobca označil Zmluvu o postúpení pohľadávok zo dňa 22.09.2015, Príslušnú časť prílohyk Zmluve o postúpení pohľadávok, Zmluvu a Dodatok, Všeobecné obchodné podmienky, Cenník a
Faktúry.

3. Okresný súd vykonal úkony potrebné na zistenie skutočného pobytu žalovaného (§ 116 ods. 1 CSP),
napriek tomu sa mu skutočný pobyt žalovaného zistiť nepodarilo. Preto dňa 18.10.2017 zverejnil na
úradnej tabuli Okresného súdu Banská Bystrica a na webovej stránke Okresného súdu Banská Bystrica
oznámenie o podanej žalobe a po 15 dňoch od zverejnenia oznámenia sa žaloba, spolu s prílohami a
uznesením č. k. 64Cb 214/2016-64 zo dňa 24. 11. 2016, považovala za doručenú (§ 116 ods. 3 CSP).

Žalovaný sa k žalobe nevyjadril.

4. Okresný súd odôvodnil rozhodnutie tým, že podstatnou náležitosťou žaloby je aj úplné opísanie
rozhodujúcich skutočností a označenie dôkazov na ich preukázanie. Je teda základnou zákonnou
povinnosťou žalobcu v civilnom sporovom konaní opísať rozhodujúce skutočnosti svojho nároku, pričom
opísanie rozhodujúcich skutočnosti nemožno nahradiť odkazom na označené dôkazy. Ak v civilnom

sporovom konaní strana konania nesplní, resp. nedostatočne splní svoju povinnosť tvrdenia, na zistenie
podstatných a rozhodujúcich skutočností môže súd strany sporu požiadať o ďalšie skutkové tvrdenia. Ak
však strana nesplní, resp. nedostatočne splní svoju dôkaznú povinnosť, súd nemá povinnosť vykonávať
iné dokazovanie, ale rozhodne na základe výsledkov dokazovania navrhnutého stranami sporu a bez
návrhu ďalšie dôkazy nevykonáva (§ 185 ods. 2 CSP). Súd teda rozhodne na základe zisteného

skutkového stavu, ktorý sa zisťuje procesným postupom podľa CSP (§ 215 ods. 1, 2 CSP) a dopad
núdze tvrdenia a dôkaznej núdze pripočíta tej strane, na ktorej podľa predpisov hmotného práva leží
povinnosť tvrdenia a dôkazné bremeno, t. j. zodpovednosť za preukázanie skutočností významných z
hľadiska hmotného práva.

5.Okresnýsúdpoukázalnato,žežalobcavpodanejžalobelenvšeobecneuviedol,žepostupcauzatvoril
so žalovaným Zmluvu o pripojení, že predmetom zmluvy bolo poskytovanie telekomunikačných služieb,
že na základe zmluvy, ktorej neoddeliteľnou súčasťou sú Všeobecné podmienky a Cenník, postupca
poskytoval žalovanému elektronické komunikačné služby, špecifikované v zmluve za podmienok
stanovených v zmluve a vo Všeobecných podmienkach a že postupca vyúčtoval žalovanému cenu

za poskytnuté telekomunikačné služby v súlade s platným Cenníkom. Žalobca teda úplne neuviedol
podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu, neuviedol kedy konkrétne a s akým
konkrétnym obsahom práv a povinností zmluvných strán vznikol záväzkový vzťah medzi žalovaným a
singulárnym právnym predchodcom žalobcu. Neuviedol ani, aké konkrétne plnenie bolo žalovanému
poskytnuté, teda aké elektronické komunikačné služby a v akom rozsahu singulárny právny predchodca

žalobcu poskytol. Rovnako žalobca neuviedol, prečo žalovanému mala vzniknúť povinnosť uhradiť cenu
služieb práve vo výške žalovanej istiny. Žalobca teda neuviedol relevantné rozhodujúce skutočnosti
svojho nároku, keď neuviedol žiadne konkrétne skutkové tvrdenia o rozsahu plnenia poskytnutého
postupcom žalovanému, ktorému by zodpovedala požadovaná cena. Žalobca len všeobecne uviedol, že
postupca vyúčtoval žalovanému cenu v súlade s platným Cenníkom. Žalobca teda relevantné skutkové

tvrdenia o rozsahu a výške svojho nároku neuviedol, pričom nebolo povinnosťou súdu si tieto tvrdenia
zisťovať z predložených dôkazov. Súd mienil žalobcu na doplnenie týchto skutkových tvrdení požiadať
na určenom termíne pojednávania (§ 150 CSP), ako však už bolo konštatované, žalobca svoju neúčasť
na pojednávaní ospravedlnil, čo však nezakladalo dôvod, aby súd pojednávanie odročil. Hoci skutkové
tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné (§ 151 ods. 1 CSP),

neznamená to, že skutkové tvrdenia strany si má vyvodzovať súd z predložených listín a rovnako
to neznamená, že tieto skutkové tvrdenia by nemali byť dôkazmi preukázané, keďže v meritórnom
rozhodnutí je povinnosťou súdu aj jasne a výstižne vysvetliť, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia
a právne argumenty strán a ktoré skutočnosti považoval za preukázané a ktoré nie (§ 220 ods. 2
CSP). Okresný súd poukázal aj na skutočnosť, že v danom prípade nešlo o taký nedostatok žaloby,

ktorý by zakladal dôvodnosť postupu súdu podľa § 129 CSP, teda postup súdu pri neúplnom alebo
nezrozumiteľnom podaní, keďže v danom prípade žalobca rozhodujúce skutočnosti opísal, ale len
všeobecne a žalobca aj označil a pripojil dôkazy, ktoré mali jeho nárok preukazovať, teda v danom
prípade by bolo postačujúce, aby samotný žalobca z dôkazov, ktoré priložil vyvodil úplné a pravdivé
opísanie rozhodujúcich skutočností (§ 132 ods. 2 CSP). Žalobca teda ani do vyhlásenia uznesenia,

ktorým súd vo veci skončil dokazovanie (§ 154 CSP), neuplatnil také prostriedky procesného útoku
(§ 149 CSP), na základe ktorých by bolo možné priznať dôvodnosť uplatneného nároku žalobcu,
keď najmä neuviedol relevantné a úplné skutkové tvrdenia na podporu svojho nároku. Vychádzajúc z
konštatovaných skutočností, súd žalobu žalobcu zamietol.6. Proti rozhodnutiu okresného súdu podal odvolanie žalobca z dôvodu, že rozhodnutie okresného
súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Uviedol, že nemožno súhlasiť s tým, že

žalobca neuviedol podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu. V žalobe jednoznačne
špecifikoval, že si svoj nárok uplatňuje titulom Zmluvy o poskytovaní verejných služieb, ktorú síce v
žalobe neoznačil číslom zmluvy alebo dátumom jej uzavretia, ale jednoznačne na ňu odkázal v rámci
príloh uvedených pod príslušným článkom žaloby, v ktorom bol obsiahnutý popis vzniku záväzkového
vzťahu. Následne v žalobe jednoznačne uviedol, že žalovanému vyúčtoval cenu za poskytnuté

telekomunikačné služby vystavenými faktúrami, ktoré v žalobe špecifikoval číslom faktúry, dlžnou
sumou, dátumom splatnosti a rovnako ich označil a pripojil ako prílohu k žalobe. V každej faktúre je
presný rozpis poskytovaných služieb. V prípade, ak by súd vyzval žalobcu na špecifikáciu jednotlivých
faktúr, poukázal by žalobca práve na rozpis faktúr, ktorý poskytuje presnú a detailnú špecifikáciu, teda
žalobca nepovažoval za hospodárne, aby presne tento istý rozpis uviedol aj v písomnom podaní, t.j.
z hľadiska prehľadnosti a hospodárnosti by sa žalobca odvolala práce na rozpis faktúr ktorý bol súdu

poskytnutý.Žalobcazdôraznil,ževpodanejžalobesvojnárokjednoznačneupresnil,tvrdenéskutočnosti
preukázal predloženými a v žalobe označenými dôkazmi, s ktorými sa súd mohol a mal oboznámiť.

7. Žalobca poukázal na § 129 ods. 1 CSP a uviedol, že pokiaľ mal súd za to, že žaloba žalobcu je neúplná
alebo nezrozumiteľná, mal žalobcu vyzvať na jej upresnenie a doplnenie. Postupom, kedy súd žalobcu

na doplnenie žaloby nevyzval a žalobu zamietol odňal žalobcovi možnosť konať pred súdom. Uviedol,
že na veci nič nemení ani skutočnosť, že súd vo veci vytýčil pojednávanie, na ktorom mal v úmysle
žalobcu dotazovať na upresnenie žaloby, keďže uvedený postup nie je v súlade s § 129 ods. 1 CSP.
Žalobca podporne poukázal na rozhodnutie Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 17Co/1330/2014
ktoré síce poukazuje na ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku, avšak ten mal rovnakú úpravu

ako ust. § 129 ods. 1 CSP v ust. § 43 OSP.

8.Vzhľadomnauvedenéžalobcanavrhol,abyodvolacísúdrozhodnutieokresnéhosúduzmenilažalobe
vyhovel, alebo aby napadnuté rozhodnutie zrušil a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie.

9. Žalovaný sa k odvolaniu nevyjadril.

10. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací prejednal vec podľa § 379, § 380 ods. 1 a § 385
ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP) bez nariadenia pojednávania.

11. Zo spisového materiálu odvolací súd zistil, že žalobca si žalobou doručenou dňa 28.09.2016 uplatnil
proti žalovanému právo na zaplatenie sumy 611,26 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,5 %
ročne zo sumy 75,17 Eur od 24.07.2013 do zaplatenia, vo výške 5,5 % ročne zo sumy 36,11 Eur od
24.08.2013 do zaplatenia, vo výške 5,5 % ročne zo sumy 55,23 Eur od 24.09.2013 do zaplatenia, vo
výške 5,5 % ročne zo sumy 25 Eur od 24.10.2013 a vo výške 5,25 % ročne zo sumy 419,75 Eur od

24.11.2013 do zaplatenia.

12. Žalobca v žalobe uviedol, že zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 22.09.2015 postúpil postupca
Telefónica O2 Slovakia, s.r.o. na žalobcu pohľadávku voči žalovanému.

13. Žalobca ďalej uviedol, že postupca uzatvoril so žalovaným Zmluvu o pripojení. Predmetom Zmluvy
bolo poskytovanie telekomunikačných služieb v zmysle Zákona o elektronických komunikáciách v
platnom účinnom znení. Na základe Zmluvy, ktorej neoddeliteľnou súčasťou sú Všeobecné podmienky
a Cenník, postupca poskytoval žalovanému elektronické komunikačné služby špecifikované v Zmluve
za podmienok stanovených v Zmluve a vo Všeobecných podmienkach. Žalovaný sa zaviazal zaplatiť za

poskytnuté telekomunikačné služby cenu stanovenú v Zmluve a v Cenníku.

14. Žalobca v žalobe uviedol, že postupca vyúčtoval žalovanému cenu za poskytnuté telekomunikačné
služby v súlade s platným Cenníkom. Postupca vystavil žalovanému Vyúčtovacie faktúry, pričom postúpil
žalobcovi nasledovné pohľadávky na faktúrach: variabilný symbol faktúry 1056174018 na sumu 75,17

Eursosplatnosťou23.07.2013,variabilnýsymbolfaktúry1057634675nasumu36,11Eursosplatnosťou
23.08.2013, variabilný symbol faktúry 1059225023 na sumu 55,23 Eur so splatnosťou 23.09.2013,
variabilný symbol faktúry 1060802444 na sumu 25,-- Eur so splatnosťou 23.10.2013 a variabilný symbol
faktúry 1062441693 na sumu 419,75 Eur so splatnosťou 23.11.2013.15. Žalobca označil v žalobe dôkazy: Zmluvu o postúpení pohľadávok zo dňa 22.09.2015, Príslušnú
časť prílohy k Zmluve o postúpení pohľadávok, Zmluvu a Dodatok, Všeobecné obchodné podmienky,

Cenník a Faktúry. Kópie navrhovaných dôkazov priložil k žalobe.

16. Podľa § 132 ods. 1 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP), v žalobe
sa okrem všeobecných náležitostí podania uvedie označenie rozhodujúcich skutočností, označenie
dôkazov na ich preukázanie a žalobný návrh.

17. Podľa § 132 ods. 2 CSP, opísanie rozhodujúcich skutočností nie nemožno nahradiť odkazom na
označené dôkazy.

18. Podľa § 129 ods. 1 CSP, ak ide o podanie vo veci samej alebo návrh na nariasenie neodkladného
opatrenia alebo zabezpečovacieho opatrenia, z ktorého nie je zrejmé, čoho sa týka a čo sa ním sleduje,

alebo ide o podanie neúplné alebo nezrozumiteľné, súd vyzve toho, kto podanie urobil, aby podanie
doplnil alebo opravil v lehote, ktorá nemôže byť kratšia ako desať dní.

19. Podľa § 129 ods. 2 CSP, v uznesení podľa odseku 1 súd uvedie, v čom je podanie neúplné alebo
nezrozumiteľné a ako ho treba doplniť alebo opraviť a poučí o možnosti podanie odmietnuť.

20. Žalobca v odvolaní namietol, že nemožno súhlasiť s tým, že v žalobe neuviedol podstatné a
rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu a poukázal na skutočnosť, že všetky podstatné
skutkové okolnosti vyplývali z príloh, na ktoré žaloba odkazovala a ktoré k nej boli pripojené ako
označené dôkazy.

21. Vymedzenie skutkového základu je jedným z definičných znakov predmetu sporu. Skutočnosti
rozhodujúce pre posúdenie uplatneného nároku musia byť v žalobe uvedené dostatočne určito, aby
bol skutok nezameniteľný a zároveň dostatočne úplne, aby bolo zrejmé o aké konkrétne skutočnosti
opiera žalobca svoj nárok. Žalobca v žalobe uviedol, že postupca uzatvoril so žalovaným Zmluvu o

pripojení, že predmetom zmluvy bolo poskytovanie telekomunikačných služieb, že na základe zmluvy,
ktorej neoddeliteľnou súčasťou sú Všeobecné podmienky a Cenník, postupca poskytoval žalovanému
elektronické komunikačné služby, špecifikované v zmluve za podmienok stanovených v zmluve a vo
Všeobecných podmienkach a že postupca vyúčtoval žalovanému cenu za poskytnuté telekomunikačné
služby v súlade s platným Cenníkom. Žalobca tak v žalobe uviedol všeobecný popis, z ktorého nie je

možné zistiť konkrétny skutkový stav. Pokiaľ si žalobca uplatňuje nárok zo zmluvného plnenia, musí
byť zrejmé, z akej konkrétnej zmluvy si nárok uplatňuje, pričom okrem individualizácie zmluvy (číslom,
dátumom uzavretia a pod.) je nevyhnutné uviesť, čo bolo predmetom zmluvného dojednania, z ktorého
vyvodzuje uplatnený nárok. Z formulárovej žaloby je tak možné zistiť len to, že žalobca poskytol
žalovanému nejakú službu, za ktorú si uplatňuje konkrétny nárok na zaplatenie jej ceny.

22. Rozhodovanie súdu vo veci samej je náročný kognitívny proces, ktorého základom je posúdenie
podstatných skutkových tvrdení a následne aplikácia platných právnych noriem na skutkové tvrdenia.
Pokiaľ nie je skutkový stav ustálený tak, aby bolo zrejmé aké skutočnosti sú podkladom tvrdení
strán sporu, súd nemôže vo veci rozhodnúť, pretože nezistil žiaden konkrétny skutkový stav. Preto

okresný súd správne uviedol, že základnou povinnosťou žalobcu v civilnom sporovom konaní je opísať
rozhodujúce skutočnosti svojho nároku a správne tiež zistil, že žalobca v prejednávanej veci relevantné
rozhodujúce skutočnosti svojho nároku neuviedol dostatočne presne. Správne tiež poukázal na to, že
opísanierozhodujúcichskutočnostínemožnonahradiťodkazomnaoznačenédôkazy.Dôkazyoznačené
sporovou stranou, spravidla priložené v listinnej forme môžu obsahovať pomerne veľké množstvo

informácií a zmluvných dojednaní (ktoré bývajú bežne upravené napríklad vo všeobecných zmluvných
podmienkach) a nie je možné požadovať, aby sa súd na základe priložených listín len domnieval, čo
by žalobca mohol považovať za podstatné. Preto už zo znenia samostatnej žaloby, a to aj bez príloh,
musí vyplývať konkrétny skutkový stav. Prílohy označené ako dôkazy slúžia najmä k tomu, aby sa tento
tvrdený stav preukázal a nie k tomu, aby v nich súd dohľadával, čo konkrétne sa stalo. Zo znenia

zákona pritom nevyplýva, že by žalobca mal priložené listinné dôkazy celé prepisovať do žaloby, čo v
odvolaní žalobca vyhodnotil ako nehospodárne. Je však povinný skutkové tvrdenia konkretizovať tak,
aby sa skutok nedal zameniť. Zásadný právny význam to môže mať v súdnom konaní pri skúmaní
procesných podmienok konania, kedy nie je možné viesť konanie v už rozhodnutej veci (prekážka resiudicata). Platí to aj v prípade, kedy zmluvné strany bežne uzatvárajú zmluvy opakovane a kedy tieto
upravujú poskytnutie služieb rovnakého druhu. Typicky tieto situácie nastávajú, keď žalovaný uzavrie
s telekomunikačnou spoločnosťou viacero zmlúv o poskytovaní služieb (na viacero telefónov), alebo v

prípade opakovaného uzatvárania úverových alebo poistných zmlúv medzi tými istými subjektmi. Ide o
okruh sporov, pri ktorých sa využívajú tzv. formulárové žaloby, v ktorých sa uvedie vždy rovnaký skutkový
stav, ktorý sa od seba líši v konkrétnostiach typu číslo zmluvy alebo dátum jej uzavretia. Napriek tomu
ide o samostatné zmluvné vzťahy a ich vymedzenie je z hľadiska presnosti skutkových tvrdení v žalobe
kľúčové.

23. Postup súdu v prípade, kedy žalobca doručí žalobu, z ktorej nie je zrejmé, čoho sa týka, čo sa ňou
sleduje, alebo je neúplná alebo nezrozumiteľná, upravuje Civilný sporový poriadok v § 129 ods. 1 CSP
tak, že súd vyzve žalobcu, aby žalobu doplnil v lehote nie kratšej ako desať dní. Zároveň ho poučí, akým
spôsobom má návrh doplniť alebo opraviť a poučí ho o možnosti podanie odmietnuť.

24. Okresný súd v napadnutom rozhodnutí uviedol, že v prejednávanom prípade nešlo o taký nedostatok
žaloby, ktorý by zakladal dôvodnosť postupu podľa § 129 ods. 1 CSP z dôvodu, že v danom prípade
žalobca rozhodujúce skutočnosti opísal, ale len všeobecne. Uviedol tiež, že vzhľadom na dôkazy,
ktoré žalobca pripojil, by bolo postačujúce, aby z nich vyvodil úplné a pravdivé opísanie rozhodujúcich
skutočností.

25. Odvolací súd s postupom zvoleným okresným súdom nesúhlasí. Skutkové tvrdenia majú v sporovom
procese osobitné postavenie aj vzhľadom k tomu, že sú jednou z formálnych náležitostí žaloby, ale
zároveň sú tým podstatným hmotným dôvodom, pre ktorý súd rozhoduje. Okresný súd vo svojom
rozhodnutí zvýraznil hmotný charakter skutkových tvrdení s dôrazom na skutočnosť, že povinnosť

kvalifikovaného tvrdenia skutkových okolností zaťažuje žalobcu a preto dospel k záveru, že ak žalobca
neuvedie skutkové tvrdenia tak, aby z nich súd mohol o uplatnenom nároku rozhodnúť, tak neuniesol
povinnosť skutkového tvrdenia, v dôsledku čoho žalobu zamietol.

26. Je treba prisvedčiť okresnému súdu v tom, že Civilný sporový poriadok zvýšil dôraz na aktivitu

procesných strán, ktoré majú spor vo svojej moci podstatne výraznejšie, ako v čase účinnosti
Občianskeho sporového poriadku. V zásade platí, že ak žalobca nesplní svoje dve základné povinnosti
- povinnosť uviesť skutkové tvrdenia a dôkaznú povinnosť - v spore nebude úspešný. Ak však skutkové
tvrdenia nie sú dostatočne konkrétne, súd ich nemôže posúdiť. Mohol by iba skonštatovať, že nemá k
dispozícii dostatok skutkových tvrdení na to, aby v spore rozhodol, či uplatnený nárok je alebo nie je

oprávnený. Bez konkrétnych skutkových tvrdení súd zamietnutím žaloby pritom rozhodol, že žalobca
vo veci samej nárok voči žalovanému nemá, bez toho, že by mal na tento právny názor vykonané
dokazovanie. Ak súd nedisponuje skutkovými tvrdeniami nevyhnutnými na to, aby dospel k záveru o
neexistencii nároku alebo neunesení dôkazného bremena, nemá ako rozhodnúť o zamietnutí žaloby.
Nemôže totiž v odôvodnení rozhodnutia v zmysle § 220 ods.2 CSP uviesť, ako posúdil skutkové tvrdenia

strán, pokiaľ skutkové tvrdenia sú tak neurčité a neúplné, že nie je možné ich posúdiť. Odvolací súd
preto dospel k záveru, že v týchto prípadoch by súd mal postupovať podľa ust. § 129 ods. 1 CSP
a žalobcu vyzvať, aby všeobecné skutkové tvrdenia konkretizoval tak, aby bol zrejmý taký skutkový
základ, ktorý umožní okresnému súdu o návrhu rozhodnúť. Ak žalobca výzve súdu v stanovenej lehote
nevyhovie,vtedysúdžalobuodmietne,pretožebezucelenéhoskutkovéhozákladuaninemávymedzený

zrejmý predmet sporu. Žalobcovi tak zostane zachovaná možnosť uplatniť svoj nárok opätovne v ďalšom
konaní, ktoré nebude zaťažené prekážkou rozhodnutej veci.

27. Nad rámec uvedeného je však k námietke žalobcu, že okresný súd ho mal vyzvať na doplnenie
žaloby vhodné uviesť, že účelom ust. § 129 ods. 1 CSP je zabrániť zrejmej nespravodlivosti, kedy

by žalobca, osobitne bez právneho vzdelania, z nevedomosti podal žalobu, ktorá nespĺňa náležitosti
upravené v zákone. Pokiaľ je strana sporu zastúpená právnym zástupcom, ten by si mal byť vedomý
toho, že skutkové tvrdenia v žalobe majú byť uvedené tak, aby aj bez nahliadnutia do príloh bol zrejmý
konkrétny skutkový stav tvrdený žalobcom, pričom priložené dôkazy sú určené na to, aby bol tento
tvrdený skutkový stav preukázaný a nie definovaný.

28. Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd dospel k záveru, že okresný súd zamietnutím žaloby
nesprávnymprocesnýmpostupomznemožnilžalobcovi,abyuskutočňovaljemupatriaceprocesnépráva
v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces a tento nedostatok nemožno napraviť vkonaní pred odvolacím súdom, preto ho podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP zrušil a vec vrátil okresnému
súdu na ďalšie konanie. Okresný súd v ďalšom konaní bude postupovať podľa § 129 CSP a vyzve
žalobcu na doplnenie žalobného návrhu o konkrétne skutkové tvrdenia, z ktorých odvodzuje nárok

uplatnený žalobou.

29. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodne podľa § 396 ods. 3 CSP súd prvej inštancie
v rozhodnutí vo veci samej.

30. Rozhodnutie bolo odvolacím senátom prijaté jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je odvolanie prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods.
1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).