Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, March 13, 2018

Súd: Okresný súd Kežmarok
Spisová značka: 2C/464/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8413209444
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 03. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Iveta Jenčová
ECLI: ECLI:SK:OSKK:2018:8413209444.12

Uznesenie

Okresný súd Kežmarok v právnej veci osoby oprávnenej na výživu Q. Y., nar. XX.XX.XXXX, trvale
bytom Ž. XX, B. J., zastúpeného JUDr. Ivetou Fabiánovou, advokátkou so sídlom Advokátskej kancelárie
Štefánikovo nám. 5, Spišská Nová Ves a osoby povinnej prispievať na výživu - otca X. Y., nar.
X.XX.XXXX,trvalebytomG.XXX/XX,B.J.,zastúpenéhoJUDr.AlenouArbetovou,advokátkousosídlom
Advokátskej kancelárie Námestie sv. Martina 3/A, Holíč, na návrh oprávneného na výživu o určenie

výživného, t a k t o

r o z h o d o l :

I. Konanie sa z a s t a v u j e .

II. Oprávnený na výživu Q. sa z a v ä z u j e nahradiť otcovi trovy konania vo výške 295,30 eur do 30
dní od právoplatnosti tohto uznesenia do rúk JUDr. Aleny Arbetovej, advokátky so sídlom Advokátskej
kancelárie Námestie sv. Martina 3/A, Holíč.

o d ô v o d n e n i e :

1. Návrhom podaným na tunajšom súde dňa 23.9.2013 a zmenením uznesením č.k. 2C 464/2013 - 112
z 18.6.2015 sa plnoletý navrhovateľ ako osoba oprávnená na výživné domáhal vydania rozhodnutia,
ktorým by súd zmenil rozsudok Okresného súdu Poprad z 27.3.2000 sp. zn. 14C 79/00 - 25, právoplatný
16.5.2000včastitýkajúcejsavýškyaspôsobuplateniavýživnéhotak,ževýživnépreQ.sapočnúcdňom
23.9.2013 zvyšuje zo sumy 1 500,- Sk na sumu 150,00 eur mesačne do budúcna, toto výživné je povinný

odporca platiť vždy vopred do 15. dňa v mesiaci k rukám navrhovateľa. Podaný návrh navrhovateľ
odôvodnil tým, že rozsudkom Okresného súdu Poprad č.k. 14C 79/00 - 27 z 27.3.2000, ktorý nadobudol
právoplatnosť 16.5.2000 bolo rozvedené manželstvo rodičov vtedy maloletého navrhovateľa a otec ako
osoba povinná prispievať na výživu vtedy maloletého navrhovateľa bol zaviazaný prispievať na výživu
navrhovateľa sumou 1 500,- Sk mesačne (49,79 eur). Išlo o jedinú a poslednú úpravu vyživovacej
povinnosti otca voči navrhovateľovi, a to v čase, kedy bol navrhovateľ žiakom 3. ročníka základnej

školy. Po ústnej dohode s matkou navrhovateľa prispieval neskôr otec na výživu navrhovateľa sumou
80,- eur mesačne, a to v čase, kedy navrhovateľ bol študentom posledného ročníka SOŠ, odboru
kuchár - čašník, t.j. od septembra 2010 do augusta 2011. Dňom 1.9.2011 prestal otec prispievať na
výživu navrhovateľa bez toho, aby došlo k zániku vyživovacej povinnosti súdnym rozhodnutím o zrušení
výživného. Vyživovaciu povinnosť si otec začal znova plniť až v máji 2014, odvtedy prispieva na výživu
navrhovateľa sumou 50,- eur mesačne. Od 6.9.2013 bol navrhovateľ prijatý na denné bakalárske

štúdium na Filozofickej fakulte Prešovskej univerzity, kde chce riadne študovať. O pomeroch otca
uviedol, že otec pracuje ako kuchár v Taliansku, výšku jeho príjmu nepozná, taktiež nepozná jeho
majetkové pomery. Matka pracuje ako čašníčka. Obaja rodičia mali v čase podania návrhu vyživovaciu
povinnosť len voči navrhovateľovi.
Na výzvu súd predložil navrhovateľ následne prehľad o svojich výdavkoch a o príjmoch a výdavkoch
svojej matky.2. Otec ako osoba povinná prispievať na výživu navrhovateľa vo vyjadrení k podanému návrhu uviedol,
že s ním v celom rozsahu nesúhlasí. Navrhovateľ v návrhu neuviedol žiadne okolnosti a už vôbec
nepredložil žiadne dôkazy pre svoje tvrdenia. Navrhovateľ po rozvode rodičov ostal bývať u svojej matky,

v roku 2011 ukončil strednú školu s maturitou. Po skončení školy jeho príjem v práci dosahoval sumu
cca. 500,- eur mesačne. V roku 2012 mal možnosť pracovať v Taliansku, kde však pracoval iba 2
mesiace, kedy zarobil 1 200,- eur a vrátil sa pracovať na Slovensko. Otec si myslel, že s navrhovateľom
majú dobrý vzťah, telefonujú si, stretávajú sa, preto ho návrh na určenie výživného zaskočil, keďže od
septembra 2013 spolu viackrát komunikovali a otec o podanom návrhu nevedel. V decembri 2013 sa

rozprávali otec s navrhovateľom o tom, že navrhovateľ začal chodiť do školy, na čo mu otec povedal, že
je nezamestnaný, bude mu posielať 50,- eur mesačne, z uvedeného dôvodu otec požiadal navrhovateľa,
aby si založil účet. Otec predpokladal, že keď sa syn rozhodol študovať, má na to našetrené nejaké
finančné prostriedky. Otec si založil novú rodinu, bývajú v W.. 22.10 .2013 sa otcovi s partnerkou narodila
dcéra, náklady na maloleté dieťa sú vysoké. Partnerka je momentálne na materskej dovolenke. Okrem
navrhovateľamáoteceštedvevyživovaciepovinnosti.Jevyučenýkuchár,pracovalvTaliansku,voktóbri

2013 mu skončil pracovný pomer, nakoľko mal zmluvu uzatvorenú na dobu určitú, na letnú sezónu.
Od uvedeného dátumu je otec nezamestnaný, bez príjmu. Prácu v okolí súčasného bydliska si hľadá
zatiaľ márne. Keďže otec pracoval len polrok z kalendárneho roka, musel vyžiť z našetrených finančných
prostriedkov. Podporuje syna v úmysle študovať. Z predložených výdavkov syna na štúdium spochabil
kúpu notebooku, keďže tento si navrhovateľ kúpil ešte pred nástupom na štúdium, kedy pracoval a

neplánoval ešte štúdium na vysokej škole, taktiež spochybňuje kúpu chladničky v sume 120,- eur na
internát. Otec napokon uviedol, že nie je dôvod na priznanie výživného, nakoľko navrhovateľ ukončil
vzdelanie, zamestnal sa a až následne sa rozhodol študovať na vysokej škole, ale úplne odlišný odbor.
Nie je teda splnená základná podmienka na priznanie výživného, teda že dieťa nie je schopné samo sa
živiť. Je v rozpore s duchom zákona, ktorý prisudzuje právo na výživné len v prípade prípravy dieťaťa na

povolanie (keď neexistuje možnosť dieťaťa samo sa živiť) a nie, keď dieťa sa rozhodne samé sa neživiť.
To, že sa navrhovateľ po dvoch rokov práce rozhodol pokračovať v štúdiu v úplne odlišnom odbore nie
je objektívnym kritériom, pre ktoré by stratil schopnosť sám sa živiť.

3. Na pojednávaní konanom 1.10.2015 navrhovateľ uviedol, že od 1.9.2011 do 6.2.2012 a od 13.4.2012

do5.9.2013bolevidovanývevidenciiuchádzačovozamestnanie,počasmedziobdobiatých2mesiacov,
kedy nebol evidovaný pracoval v Taliansku, kde zarobil nejakých 1 400,- eur za dva mesiace. Stále je
študentom Fakulty športu Prešovskej univerzity, v šk. roku 2015/2016 je študentom 1. ročníka dennej
formy trojročného bakalárskeho programu učiteľstvo telesnej výchovy. Keďže neurobil skúšku z jedného
predmetu, je v súčasnosti v medziročníku, musel ísť na zápis s prvákmi, keď si dorobí tento jeden

predmet, po skončení tohto školského roku pôjde do 3. ročníka, keďže ostatné predmety urobené má.
Pokiaľ ide o jeho účasť na podnikaní v spoločnosti READY Solutions, s.r.o., kde bol do 30.4.2015
spoločníkom aj konateľom spoločnosti, on len chcel pomôcť kamarátovi, jeden spoločník si neplnil svoje
povinnosti, on nič neplatil a nemal ani zo spoločnosti žiaden príjem. Po odchode zo spoločnosti vklad
previedol bezplatne na p. W..

4. Podaním doručeným súdu 24.6.2016 otec prostredníctvom právnej zástupkyne predložil súdu
stanovisko k doterajšiemu priebehu dokazovania, kde uviedol, že návrhom plnoletého dieťaťa na určenie
výživného sa navrhovateľ domáhal určenia výživného, pričom jeho výšku ponechal na úvahe súdu. K
samotnému určeniu výšky výživného došlo až na pojednávaní 29.4.2014 matkou navrhovateľa, kde

matka uviedla, že majú predstavu tak 150,- eur mesačne. K úprave petitu v rozsahu odkedy žiada
priznať výživné došlo až na základe vyjadrenia právnej zástupkyne navrhovateľa z 21.10.2014, v ktorom
žiadala upraviť vyživovaciu povinnosť od 23.9.2014, pričom im bol známy rozsudok OS Poprad č.k.
14C 79/00 - 27 z 27.3.2000. Podaním z 18.5.2015 bol súdu doručený návrh na pripustenie zmeny
návrhu na začatie konania, kedy navrhovateľ už nežiadal určenie výživného, ale zvýšenie výživného zo

sumy 1 500,-Sk na sumu 150,- eur, odvolávajúc sa na rozsudok OS Poprad. Navrhovateľ priznal, že
do 8/2013 pracoval na dohodu ako predajca suvenírov v stánku, jeho pravidelný príjem bol okolo 150,-
eur mesačne. Okrem uvedeného pracoval navrhovateľ 2 mesiace v Taliansku, kde zarobil okolo 1 500,-
eur. Podľa názoru otca bol teda navrhovateľ schopný samostatne sa živiť od 1.9.2011. Poukázal ďalej
na to, že ak termínom začiatku bakalárskeho štúdia bol 9/2013, navrhovateľ mal v šk. roku 2015/2016

končiť bakalárske štúdium. Na pojednávaní dňa 1.10.2015 však navrhovateľ predložil potvrdenie, že bol
zapísanýdo1.ročníkaFakultyšportuanaotázkusúduuviedol,žev2.ročníkuneurobilskúškuzjedného
predmetu, preto je v medziročníku a keď túto skúšku urobí, bude v 3. ročníku. Toto tvrdenie navrhovateľa
sa nezakladá na pravde, keďže podľa Potvrdenia Prešovskej univerzity z 29.2.2016 je navrhovateľštudentom denného štúdia od 16.9.2015 a štúdium trvá. Ako predchádzajúce štúdium bolo uvedené
obdobie od 1.9.2013 do 18.2.2015 s tým, že navrhovateľ bol od 19.2.2015 do 16.9.2015 vylúčený zo
štúdia pre nesplnenie podmienok, ktoré vyplývajú zo študijného programu a zo študijného poriadku

vysokej školy, teda nebol študentom. Navrhovateľ však túto skutočnosť neoznámil súdu ani otcovi a
naďalej poberal sumu 50,- eur, čím sa bezdôvodne obohatil. Za riadnu prípravu na zamestnanie nie je
možné považovať opakované štúdium školy rovnakého stupňa. Zmenili sa aj pomery na strane otca,
ktorý má dve vyživovacie povinnosti k maloletej B. (2 roky a 8 mesiacov) a maloletej X. (10 mesiacov),
ktoré sú odkázané na jeho výživu. Maloletá B. má od narodenia zdravotné problémy. Manželka otca je

na rodičovskej dovolenke a poberá rodičovský príspevok 3 800,- Kč (142,74 eur).

5. Podaním doručeným súdu 12.9.2016 oznámila právna zástupkyňa navrhovateľa, že tento ju požiadal,
aby bolo v jeho mene podané písomné podanie adresované súdu, ktorým berie svoj návrh, ktorým sa
domáhal zvýšenia výživného od otca, v celom rozsahu späť. Navrhovateľ späťvzatie odôvodnil tým, že
sa s otcom na späťvzatí návrhu ústne dohodol, otec prejavil so späťvzatím návrhu súhlas a dohodli sa,

že každý z účastníkov si bude hradiť svoje trovy konania. Navrhovateľ teda berie svoj návrh na začatie
konania v celom rozsahu späť, navrhuje toto konanie zastaviť a žiaden z účastníkov nemá právo na
náhradu trov konania.

6. Podľa § 29 ods. 1 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilného mimosporového poriadku (ďalej len ,,CMP“)

navrhovateľ môže počas konania zobrať návrh na začatie konania späť, a to celkom alebo sčasti. Ak je
návrh vzatý späť celkom, súd konanie zastaví. Ak je návrh vzatý späť sčasti, súd konanie v tejto časti
zastaví.

7. Podľa § 29 ods. 2 CMP súd konanie nezastaví, ak sa mohlo začať aj bez návrhu a je potrebné v

konaní pokračovať.

8. Podľa § 29 ods. 3 CMP súd konanie nezastaví, ak niektorý z účastníkov so späťvzatím návrhu z
vážnych dôvodov nesúhlasí.

9. Otec ako osoba povinná prispievať na výživu navrhovateľa sa k podaniu navrhovateľa vyjadril tak,
že so späťvzatím návrhu súhlasí, avšak tvrdenie navrhovateľa, že si nebude uplatňovať trovy konania
sa nezakladá na pravde. Navrhovateľ len telefonicky oznámil otcovi, že berie návrh späť, o trovách
konaniasanerozprávali.Vzhľadomnaskutočnosť,žekpredlžovaniusúdnehokonaniaanayšovaniutrov
konania na strane otca došlo z dôvodov na strane navrhovateľa (neúplný návrh, neúčasť na pojednávaní

30.11.2016 - zrušené až v deň pojednávania, keď už otec s právnou zástupkyňou boli v Žiline, neúčasť
navrhovateľa a právneho zástupcu na pojednávaní 27.6.2016 bez ospravedlniteľného dôvodu, o čom
sa otec dozvedel až na pojednávaní), trvá otec na priznaní trov konania.

10. V danom prípade ide o konanie o zvýšenie výživného na plnoleté dieťa, ktoré súd môže začať iba

na návrh. Súd preto konanie na základe dispozitívneho úkonu navrhovateľa, s ktorým vyjadril súhlas
otec, v celom rozsahu zastavil.

11. Podľa § 52 CMP žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon
neustanovuje inak (§ 53 až § 55 CMP)

12. Podľa § 54 CMP ak účastník, jeho zástupca alebo ten, kto mal v konaní nejakú povinnosť, zavinil
trovy konania, ktoré by inak neboli vznikli, je povinný ich nahradiť.

13. Podľa § 55 CMP súd môže náhradu trov konania priznať aj vtedy, ak je to s ohľadom na okolnosti

prípadu spravodlivé.

14. Podľa § 57 CMP o povinnosti nahradiť trovy konania, ak nejde o trovy konania štátu, rozhoduje súd
len na návrh.

15. Podľa § 58 CMP o nároku na náhradu a o výške trov konania rozhoduje súd v rozhodnutí, ktorým
sa konanie končí.16.Otecsivsúlades§57CMPcestousvojhoprávnehozástupcuuplatnilnároknanáhradutrovkonania.
Trovy, ktoré mu vznikli, vyčíslil v sume 1 370,59 eur za 8 úkonov právneho zastúpenia, cestovné náhrady
a náhradu za stratu času právneho zástupcu. Vzhľadom na to, že týmto uznesením končí toto konanie

a otec si uplatnil nárok na náhradu trov konania, súd pristúpil i k rozhodnutiu o trovách konania.

17. Podľa § 52 CMP žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon
neustanovuje inak (§ 53 až § 55 CMP). Aplikácia § 53 CMP je vylúčená, nakoľko v tomto prípade nejde
o konanie vo veci určenia rodičovstva ani konanie vo veci notárskych úschov.

18. Aplikácia § 54 CMP prichádza do úvahy v prípade, ak účastník, zástupca účastníka alebo ten,
kto mal v konaní nejakú povinnosť, zavinil trovy konania, ktoré by inak neboli vznikli. Takéto trovy
(trovy súvisiace s neodôvodneným nedostavením sa na pojednávanie) v tomto konaní vznikli práve
v súvislosti s pojednávaním nariadeným na 27.6.2016, kedy sa na pojednávanie dostavil otec, jeho
právna zástupkyňa, avšak nedostavil sa navrhovateľ a jeho právna zástupkyňa. Právna zástupkyňa

navrhovateľa doručila súdu 24.6.2016 žiadosť o ospravedlnenie neúčasti na pojednávaní nariadenom
na deň 27.6.2016 z dôvodu kolízie s pojednávaním nariadením na OS Bratislava I s tým, že navrhovateľ
vyslovene trvá na právnom zastúpení svojou právnou zástupkyňou a navrhla termín pojednávania
odročiť na iný termín. Ospravedlnenie síce bolo súdu doručené tri dni pred konaním nariadeného
pojednávania, avšak súd nemá za to, že tak právna zástupkyňa navrhovateľa urobila bezodkladne po

tom, čo sa o dôvodoch odročenia dozvedela. Tak Občiansky súdny poriadok (§ 119 O.s.p.) ako aj v
súčasnosti platný a účinný Civilný sporový poriadok (§ 183 C.s.p.) pritom uvádzajú, že strana, ktorá
navrhla odročenie pojednávania, oznámi súdu dôvod bezodkladne po tom, čo sa o ňom dozvedela. Z
priloženého predvolania na pojednávanie nariadené OS Bratislava I na deň 27.6.2016 o 11.30 hod. je
zrejmé,žetotopredvolaniebolovyhotovené10.5.2016,tedaviacakomesiacpredkonanímnariadeného

pojednávania. Právna zástupkyňa navrhovateľa však tunajšiemu súdu oznámenie dôvodu na odročenie
pojednávania oznámila až tesne pred konaním samotného pojednávania, teda viac ako mesiac po tom,
čo sa o kolízii termínov dozvedela. Navyše, súd zo spisu zistil, že na predchádzajúce pojednávania
zabezpečovala právna zástupkyňa navrhovateľa prostredníctvom udelenia substitučnej plnej moci za
seba náhradu, ak sa pojednávania nemohla zúčastniť a navrhovateľ tento postup nenamietal. Súd

preto toto ospravedlnenie neakceptoval, vyhodnotil neúčasť na pojednávaní ako neodôvodnenú a trovy
vzniknuté otcovi priznal ako trovy právneho zastúpenia, náhradu cestovných výdavkov a náhradu za
stratu času. Súd priznal trovy právneho zastúpenia za úkon - účasť na pojednávaní v zmysle § 13a ods.
4 druhá veta v spojení s § 11 ods. 1 písm. a) vyhlášky č. 655/2004 Z.z. vo výške 16,50 eur, režijný
paušál vo výške 8,58 eur, náhradu za stratu času za cestu Holíč - Kežmarok a späť v zmysle § 17 ods. 1

vyhlášky č. 655/2004 Z.z. 8 polhodín x 14,30 eur, teda sumu 114,40 eur a náhradu cestovných výdavkov
za cestu Holíč - Kežmarok a späť vo výške (4,5/100 x 1,18 + 0,183) x 660 = 155,82 eur. Spolu teda súd
priznal otcovi trovy konania v zmysle § 54 CMP vo výške 295,30 eur.

19. Podľa § 55 CMP súd môže náhradu trov konania priznať vtedy, ak je to s ohľadom na okolnosti

prípadu spravodlivé.

20. Súd nemá za to, že by v tomto konaní bolo spravodlivé vzhľadom na okolnosti prípadu priznať otcovi
trovy konania iné, ako mu boli priznané za zmarené ppjednávanie. Navrhovateľ podal na súd návrh na
určenie výživného na plnoleté dieťa dňa 23.9.2013, pričom výšku výživného, ktoré žiadal priznať upravil

na pojednávaní a taktiež dobu, odkedy toto výživné požaduje. Návrh odôvodnil štúdiom na vysokej
škole. Ako dôkaz priložil potvrdenie o návšteve školy, rozhodnutie o výsledku prijímacieho konania a
rodný list. Následne na výzvu súdu doložil prehľad o svojich výdavkoch a potvrdenie príjmu matky.
Súd má za to, že z návrhu a z predložených dokladov bolo dostatočne zrejmé a preukázané, čoho
sa navrhovateľ domáha a z akého dôvodu. Otec ako povinný prispievať na výživné navrhovateľovi od

začiatku poukazoval na to, že návrh nie je úplný, nie sú predložené relevantné dôkazy potvrdzujúce
navrhovateľove tvrdenia a jeho nárok, sám však taktiež relevantné doklady potvrdzujúce jeho príjmy a
výdavky nepredložil, učinil tak až na výzvu súdu po tom, čo na týchto dokladoch trval navrhovateľ. Pokiaľ
ide o predlžovanie súdneho konania, podieľali sa na tom obaja účastníci konania, keď došlo k niekoľkým
ospravedlneniam tak zo strany právnej zástupkyne navrhovateľa ako aj zo strany právnej zástupkyne

otca. Konkrétne pojednávanie nariadené na 30.11.2015, ktoré bolo zrušené až v deň pojednávania, bolo
zrušené na pokyn konajúcej sudkyne, nie z dôvodov na strane navrhovateľa. Z konania navrhovateľa
ale ani z konania otca súd nemá za to, že by jeden alebo druhý účastník významnou mierou prispelk urýchleniu či naopak predlžovaniu konania, preto rozhodol tak, že v zmysle § 55 CMP trovy otcovi
nepriznal

21. Súd tak priznal otcovi náhradu trov právneho zastúpenia len v súlade s § 54 CMP, čím preklenul
všeobecnú zásadu platiacu v mimosporových konaniach, že každý z účastníkov sám znáša trovy, ktoré
mu v konaní vznikli, nakoľko mal za to, že priznané trovy konania zavinil svojím konaním navrhovateľ
(viď odsek 18 odôvodnenia).

Poučenie:

O Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v

Prešove prostredníctvom Okresného súdu Kežmarok, písomne, trojmo. (§ 357 písm. a) a m) zákona č.
160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku /ďalej len ,,CSP“/)

O V odvolaní sa má uviesť, ktorému súdu je určené, kto ho podáva, ktorej veci sa týka a čo sleduje, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje

za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh), musí byť podpísané a
uvedená spisová značka konania. (§ 127 a § 363 CSP)

O Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolanie. (§ 364 CSP)

O Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (§ 365 ods. 1
CSP)
O Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný
stav veci. (62 ods. 1 CMP)
O Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. (§ 62 ods. 2 CMP)

V Kežmarku, dňa 13. 3. 2018
JUDr. Iveta Jenčová
sudca