Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, February 6, 2020

Súd: Okresný súd Dunajská Streda
Spisová značka: 21P/38/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2219202348
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 02. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Helena Marcinkechová

ECLI: ECLI:SK:OSDS:2020:2219202348.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Dunajská Streda sudkyňou Mgr. Helenou Macinkechovou vo veci starostlivosti súdu o

maloleté dieťa: P. Q., L.. XX.XX.XXXX, bytom u matky, zastúpené Úradom práce, sociálnych vecí a
rodiny Dunajská Streda, dieťa rodičov: matka - R. C., L.. XX.XX.XXXX, P. J.: M. E. C., S. L. K.: O. XXX,
M. a otec - P. Q., L.. XX.XX.XXXX, J.: B. O. XXX/XX M., o úpravu práv a povinností k maloletému P., takto

r o z h o d o l :

I. Maloletý P. Q., L.. X.X.XXXX, sa zveruje do výchovy a osobnej starostlivosti otca. Zastupovať a
spravovať majetok maloletého P. sú oprávnení obaja rodičia.

II. Matka sa zaväzuje prispievať na výživu maloletého P. sumou 70 € mesačne, ktorú sa zaväzuje

uhrádzať vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám otca, počnúc od 10.06.2019. Zaostalosť vzniknutú
na výživnom v období od 10.06.2019 do rozhodnutia súdu vo veci samej vo výške 460,77 € súd povoľuje
matke splácať v pravidelných mesačných splátkach po 30 € pod následkom straty výhody splátok.

III. Matka je oprávnená stýkať sa maloletým P. každú párnu sobotu a každú nepárnu nedeľu vždy od
13:00 hod. do 17:00 hod. a každú stredu od 17:00 hod. do 18:00 hod. Styk matky s maloletým P. sa
určuje v prítomnosti otca, s tým, že styk začne aj skončí v mieste trvalého bydliska otca.

IV. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Návrhom doručeným súdu 10.06.2019 sa otec -navrhovateľ domáhal úpravy práv a povinností k
maloletémuP.,jehozvereniadoosobnejstarostlivostiotcaaurčeniaminimálnehozákonnéhovýživného.
Spolu s návrhom vo veci samej podal otec tiež návrh na nariadenie neodkladného opatrenia , ktorým
súd zverí maloletého P. dočasne do rozhodnutia vo veci samej do osobnej starostlivosti otca.

2. Z návrhu vyplýva, že otec s matkou maloletého žili v druhovskom pomere. Matka má dlhodobo

psychické problémy, nadužíva lieky, aj také, ktoré má zakázané ošetrujúcim psychiatrom. Pod ich
vplyvom je násilná alebo v letargii a teda je nebezpečná pre seba, ale hlavne pre ich spoločné dieťa,
preto žiada zverenie maloletého do jeho osobnej starostlivosti. Zároveň chce, aby sa matka mohla s
maloletým stretávať, avšak iba v prítomnosti navrhovateľa. Otec má vytvorené vhodné sociálne a bytové
podmienky pre riadnu starostlivosť o maloletého a má záujem starať sa oňho.

3. Uznesením č. k. XXP/XX/XXXX-XX X. XX.XX.XXXX Okresný súd Dunajská Streda dočasne zveril

maloletého P. do osobnej starostlivosti otca, upravil styk matky s maloletým, ako aj výživné vo výške
zákonného minima.4. Na pojednávaní tunajšieho súdu dňa 07.02.2020 navrhovateľ zotrval na písomne podanom návrhu.
Uviedol, že matke umožňuje vykonať styk s maloletým bez obmedzení.

5. Matka navrhla zveriť maloletého do jej osobnej starostlivosti. Priznáva problémy s liekmi, bola
hospitalizovaná v psychiatrickej nemocnici v Pezinku, avšak má za to, že bola dobrou matkou. Svojmu
dieťaťu nikdy nič zlé neurobila. Nie je pravda, že nechala maloletého P. v zime. Pre prípad, že by maloletý
P. nebol zverený do jej osobnej starostlivosti, žiada čo najširší styk. Účastníci sa na pojednávaní dohodli,
že v prípade ak maloletý P. nebude zverený do osobnej starostlivosti matky, táto bude oprávnená stýkať

sa s maloletým každú párnu sobotu a každú nepárnu nedeľu vždy v čase od 13.00 hod. do 17.00 hod. a
každú stredu od 17.00 hod. do 18.00 hod. Matka súhlasila s tým, aby styk prebiehal za prítomnosti otca.

6. Otec vyčíslil náklady na maloletého P.S.. Starým rodičom maloletého prispieva na domácnosť v sume
200,- eur. V tejto sume je zahrnuté nielen bývanie pre maloletého, ale aj jeho strava. Ďalej maloletému
kupuje oblečenie a hračky, spolu asi vo výške 30-40 eur mesačne. Maloletý je ešte plienkovaný, preto

má otec zvýšené náklady na jeho hygienu, asi vo výške 20-25 eur mesačne. Ide však iba o odhadované
náklady, otec ich nikdy úplne presne nevyčíslil.

7. Matka uviedla, že v súčasnosti pracuje cez agentúru v spoločnosti vo E. C., jej príjem je cca. 600,-
eur mesačne. Je ochotná platiť výživné vo výške 70,- eur mesačne a zaostalé výživné splácať v sume

po 30 eur mesačne. Otec s uvedenou výškou vyjadril súhlas.

8. Kolízna opatrovníčka maloletého na pojednávaní uviedla, že trvá na zverení maloletého do osobnej
starostlivosti otca, navrhuje určiť výživné vo výške 70,- eur mesačne a určiť styk matky tak, ako sa na
tom dohodli rodičia maloletého.

9. Súd vykonal vo veci dokazovanie výsluchom rodičov, rodným listom maloletého P., uznesením
Okresného súdu Dunajská Streda č.k. XXP/XX/XXXX-XX z 13.06.2019, správou Úradu práce,
sociálnych vecí a rodiny zo šetrenia u matky zo dňa 13.06.2019 a u otca zo dňa 27.06.2019, a zistil
tento skutkový stav: Maloletý P. sa narodil z mimomanželského zväzku rodičov, ktorí žili v spoločnej

domácnosti v druhovskom pomere 3,5 roka. V spoločnej domácnosti nežijú od júna 2019. Otec má
jednu vyživovaciu povinnosť - maloletého P., matka má dve vyživovacie povinnosti. Z návrhu otca
vyplynulo, že matka má psychické problémy a je závislá na liekoch. Zo šetrenia úradu práce, sociálnych
vecí a rodiny Dunajská Streda zo dňa 12.06.2019 vyplynulo, že podľa pracovníkov Obecného úradu
M. maloleté dieťa je u svojej matky v ohrození, táto ho nechala v chladnom počasí v nevykúrenej

miestnosti. Na základe uvedených skutočností tunajší súd neodkladným opatrením zveril maloletého
P. dočasne do osobnej starostlivosti otca, upravil styk matky a výšku výživného. Zo šetrenia Úradu
práce, sociálnych vecí a rodiny u otca dňa 27.06.2019 vyplynulo, že otec s maloletým dieťaťom býva
u svojich rodičov v rodinnom dome, ktorý je riadne zariadený, pozostáva zo 4 izieb s príslušenstvom.
Otec s maloletým má k dispozícii jednu izbu, v ktorej má maloleté dieťa podmienky pre pokojný spánok

a priestor pre záujmy a záľuby. Hygiena bola na dobrej úrovni, maloletý P. bol čisto oblečený, usmiaty.
Stará matka počas šetrenia informovala, že matka maloletého P.S. bola v čase šetrenia hospitalizovaná
na psychiatrickom oddelení L. D. G. N.. Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny počas šetrenia rodinných,
bytových a sociálnych pomerov u otca nezistil žiadne nedostatky. Matka maloletého bola od 10.07.2019
do 31.10.2019 hospitalizovaná v G. L. G. G. E. G.. Po ukončení hospitalizácie sa matka zamestnala,

v súčasnosti abstinuje od benzodiazepamínov, čo vyplynulo z psychiatrického nálezu C.. N. L. z
24.01.2020. Matka sa s maloletým stýka, v čom jej otec nebráni. Príjem matky je cca. 600,- eur netto, na
staršieho syna prispieva podľa potreby, súdom určené výživné nemá. Kolízna opatrovníčka maloletého
P. navrhla zveriť maloletého do osobnej starostlivosti otca, má za to, že jeho starostlivosť je v najlepšom
záujme maloletého.

10. Podľa § 36 ods. 1 zákona č.36/2005 Z.z. o rodine rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu
sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd
môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov
zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to

vyžadujú pomery v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami.6) Ustanovenia § 24,
§ 25 a 26 sa použijú primerane.11. Podľa § 24 ods. 1 zákona o rodine v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého
dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode,
najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho

majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti,
prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.

12. Podľa § 24 ods. 4 zákona o rodine súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností
alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu

k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby,
vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na
výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na
výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie
pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.

13. Podľa § 62 ods. 1 zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

14. Podľa § 62 ods. 2 zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

15. Podľa § 65 ods. 1 zákona o rodine ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich
vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.

16. Z vykonaného dokazovania má súd za preukázané, že maloletý P. v starostlivosti otca prosperuje,

má možnosti a podmienky pre pokojný vývin. Osobná starostlivosť otca poskytuje maloletému potrebné
bezpečie a zázemie. Matka sa v minulosti správala rizikovým spôsobom, podľa výsledkov šetrenia
úradom práce nezvládala starostlivosť o maloletého. Bola závislá na liekoch (benzodyazepamíny),
čo nepoprela. Z uvedeného dôvodu bola matka viac ako 3 mesiace hospitalizovaná v psychiatrickej
nemocnici. V súčasnosti sa snaží zmeniť spôsob života, zamestnala sa a abstinuje. Ide bezpochyby o

pozitívny trend, ktorý je potrebné oceniť a do budúcna podporovať. V tejto zmene však bude potrebné
vytrvať, momentálna jednorazová snaha nestačí pre zverenie maloletého do jej osobnej starostlivosti. V
ceste abstinencie je potrebné pokračovať. Predovšetkým bude nevyhnutné obnoviť vzťah s maloletým,
ktorý bol narušený jednak samotným matkiným správaním a abúzom liekov a tiež odlúčením počas
matkinej dlhodobej hospitalizácie. Vzhľadom na uvedené skutočnosti súd v zhode s názorom kolízneho

opatrovníka dospel k záveru, že je potrebné maloletého P. zveriť do osobnej starostlivosti otca.

17. Jedným z prostriedkov na zabezpečenie čiastočnej spoluúčasti rodiča, ktorému nebolo maloleté
dieťa zverené do osobnej starostlivosti na výchove dieťaťa a na udržiavanie rodičovského vzťahu a
upevňovanie citových väzieb je osobný styk rodiča s maloletým dieťaťom. Z vykonaného dokazovania

vyplýva, že styk matky s maloletým prebieha, otec styku nebráni a na pojednávaní rodičia súhlasili
s rozšíreným stykom aj počas pracovného týždňa. Súd určil styk matky s maloletým tak, ako to
vyplýva z výroku tohto rozsudku. Obaja rodičia s uvedeným pre prípad zverenia maloletého do osobnej
starostlivosti otca súhlasili. Takýto rozšírený styk matky bude pre obnovenie a upevnenie vzťahu matky
s maloletým potrebný. Otec navrhol, aby styk matky s maloletým prebiehal za jeho prítomnosti, s čím

sa súd stotožnil.

18. Rodič, ktorému dieťa nebolo zverené do starostlivosti, má povinnosť prispievať na výživu maloletého
dieťaťa. Výška výživného je ovplyvňovaná jednak faktormi na strane výživou oprávneného, jednak
na strane výživou povinného. Na strane oprávneného dieťaťa je potrebné skúmať jeho skutočné

odôvodnené potreby, s ohľadom na skutočnosť, že dieťa má zo zákona právo podieľať sa na životnej
úrovni svojich rodičov. Na strane povinného rodiča je nevyhnutné prihliadnuť na okruh osôb, ktoré sú
povinné poskytovať výživné dieťaťu, výšku a spôsob poskytovaných plnení, kde je potrebné zohľadniť
tiež starostlivosť o dieťa a jeho domácnosť.

19. Náklady na maloletého otec vyčíslil takto: bývanie + strava ( prispieva svojim rodičom sumou 200 eur,
z čoho možno alikvótne zarátať na maloletého P. sumu 100,- eur), ošatenie + obuv 30-40,- eur mesačne
+ hygiena 20-25,- eur mesačne. Celkovo teda náklady na maloletého predstavujú sumu 150- 165,- eur
mesačne. Matka má mesačný príjem vo výške cca. 600,- eur netto a dve vyživovacie povinnosti, keď tiežprispieva na staršieho syna O., ktorý je v osobnej starostlivosti jeho otca. Výživné spolu na všetky deti,
ku ktorým má rodič vyživovaciu povinnosť , je potrebné určiť v rozmedzí medzi 20-30% príjmu povinného
rodiča. V prípade matky maloletého P. teda pôjde o sumu v rozmedzí od 120,- do 180,- eur. Keďže prvý

syn matky maloletého je starší, a teda náklady na jeho výživu sú väčšie, bolo potrebné brať na túto
skutočnosť ohľad aj pri určovaní výšky výživného na maloletého P.. Súd určil výživné na maloletého P.
vo výške 70,- eur mesačne, čo činí takmer polovicu nákladov na maloletého. S takouto sumou vyjadrili
súhlas rodičia aj kolízny opatrovník maloletého.

20. Súd určil výživné odo dňa podania návrhu, t.j. 10.06.2019, od ktorého času vzniklo matke povinnosť
zaplatiť zročné výživné v sume 550,77 eur. Suma zročného výživného bola vypočítaná ako výživné za 7
mesiacov a 26 dní. Od tejto sumy súd odpočítal sumu 90 eur, ktorú už matka na výživnom zaplatila, ako
preukázalanapojednávanítunajšiehosúdu.Konečnásumazročnéhovýživnéhojetedavovýške460,77
eur. Keďže zaplatenie zročného výživného v celej sume by pre matku, ktorá má príjem vo výške 600,-
eur bolo nadmerne zaťažujúce, až nemožné, povolil súd matke zaplatiť zročné výživné v mesačných

splátkach po 30,- eur.

21. O trovách konania rozhodol súd podľa § 52 C.m.p.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého

rozhodnutiu smeruje, v troch vyhotoveniach. Odvolanie môže podať účastník konania, v ktorého
neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie
nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do
rozhodnutia o odvolaní. V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové

dôkazné návrhy. Zmena návrhu na začatie konania je v odvolacom konaní prípustná.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zák. č. 233/1995 Z. z. (Exekučný poriadok).