Rozsudok Judgement was issued on Wednesday, November 13, 2014

Súd: Okresný súd Košice okolie
Spisová značka: 14C/164/2009
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7509211517
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 11. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubica Adamčíková
ECLI: ECLI:SK:OSKE3:2014:7509211517.11

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice-okolie sudkyňou JUDr. Ľubicou Adamčíkovou v právnej veci navrhovateľky: O.. J.
Q., nar. XX.X.XXXX, bytom R., U. XXX, právne zast. JUDr. Janou Šándorovou, advokátkou Advokátskej
kancelárie so sídlom v Košiciach, Mlynárska 19 proti odporkyni: Obci Kokšov-Bakša, sídlo Kokšov-Bakša
178, Valaliky, právne zast. Advokátskou kanceláriou GRABAN, TORMA & PARTNERS s.r.o., so sídlom
v Košiciach, Vodná 3, v konaní o náhradu mzdy takto

r o z h o d o l :

Odporkyňa je povinná zaplatiť navrhovateľke náhradu mzdy v sume 5 461,30 eur za obdobie od 1.9.2007
do 30.4.2009 spolu
- s úrokom z omeškania vo výške 8 % ročne zo sumy 537,20 eur od 11.10.2007 do 10.11.2007,
- s úrokom z omeškania vo výške 8 % ročne zo sumy 1 223,60 eur od 11.11.2007 do 10.12.2007,
- s úrokom z omeškania vo výške 8 % ročne zo sumy 1 850,30 eur od 11.12.2007 do 10.1.2008,
- s úrokom z omeškania vo výške 8 % ročne zo sumy 2 387,50 eur od 11.1.2008 do 10.2.2008,
- s úrokom z omeškania vo výške 8 % ročne zo sumy 3 014,20 eur od 11.2.2008 do 10.3.2008,
- s úrokom z omeškania vo výške 8 % ročne zo sumy 3 640,90 eur od 11.3.2008 do 10.4.2008,
- s úrokom z omeškania vo výške 8 % ročne zo sumy 4 207,80 eur od 11.4.2008 do 10.5.2008,
- s úrokom z omeškania vo výške 8 % ročne zo sumy 4 864,40 eur od 11.5.2008 do 10.6.2008,
- s úrokom z omeškania vo výške 8 % ročne zo sumy 5 461,30 eur od 11.6.2008 do 10.7.2008,
a to do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

V prevyšujúcej časti súd návrh zamieta.

Odporkyňa je povinná zaplatiť súdny poplatok na účet súdu v sume 327,68 eur do 3 dní od právoplatnosti
tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Predmetom konania je náhrada mzdy s príslušenstvom z neplatného rozviazania pracovného pomeru.

Rozsudkom Okresného súdu Košice-okolie sp.zn. 14C/164/2009-122 zo dňa 29.3.2012 bolo konanie
v časti o zaplatenie sumy 3 883,86 eur zastavené, ako aj v časti o zaplatenie úrokov z omeškania za
obdobie od 11.10.2007 do 11.6.2009 vo výške 10 926,79 eur. V prevyšujúcej časti súd návrh zamietol.

Proti tomuto rozsudku navrhovateľka podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie a uznesením
Krajského súdu v Košiciach pod sp.zn. 3Co 185/2012-150 zo dňa 28.6.2013 bol rozsudok Okresného
súdu Košice-okolie v jeho napadnutom výroku, ktorým bola žaloba v prevyšujúcej časti zamietnutá,
zrušený a v rozsahu zrušenia bola vec vrátená súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Navrhovateľka sa upraveným návrhom domáhala voči odporkyni náhrady mzdy v súvislosti s neplatným
rozviazaním pracovného pomeru za obdobie od 1.9.2007 do 30.4.2009 v sume 8 381,00 eur.

Odporca s podaným návrhom nesúhlasil a žiadal ho v celom rozsahu zamietnuť z dôvodu, že
navrhovateľke bolo celkovo uhradených 12 651,43 eur.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, dokladmi, ktoré predložili, oboznámením sa s listinnými
dôkazmi - rozsudkom Okresného súdu Košice-okolie sp.zn. 8C/213/2007 zo dňa 3.12.2008, ako aj
ďalším spisovým materiálom a zistil tento skutkový stav:

Navrhovateľka pracovala u odporkyne na základe uzavretej pracovnej zmluvy ako učiteľka. Dňa
29.5.2007 odporkyňa písomne s navrhovateľkou ukončila pracovný pomer výpoveďou v zmysle § 63
ods.1 písm.b/ bod 1 Zákonníka práce s odôvodnením, že nespĺňa predpoklady ustanovené právnymi
predpismi na výkon dohodnutej práce.

Rozsudkom Okresného súdu Košice-okolie sp.zn.8C/213/2007 zo dňa 3.12.2008 súd určil, že výpoveď
daná navrhovateľke listom zo dňa 29.5.2007 je neplatná, a to z dôvodu, že nebola vopred prerokovaná
so zástupcami zamestnancov, čo je podmienkou hmotno-právneho charakteru. Rozsudok nadobudol
právoplatnosť dňa 23.1.2009. Navrhovateľka vo svojej výpovedi uviedla, že potom, čo súdom bolo
určené, že výpoveď, ktorú jej dala odporkyňa, je neplatná, domáhala sa od odporkyne náhrady mzdy
a zároveň uviedla, že trvá na ďalšom zamestnaní. Odporkyňa ju listom zo dňa 4.5.2009 vyzvala, aby
nastúpila do zamestnania, čo sa aj stalo, ale odporkyňa jej povedala, že pre ňu prácu nemá, preto
navrhovateľka zotrvala v práci 3 hodiny a nasledujúci deň si vybrala dovolenku. Túto dovolenku čerpala
do konca mesiaca máj 2009 a k 1.6.2009 sama požiadala o ukončenie pracovného pomeru z dôvodu,
že jej nebola vyplatená mzda. Takto došlo dňa 2.6.2009 k platnému ukončeniu pracovného pomeru
navrhovateľky u odporkyne. Navrhovateľka ďalej uviedla, že potom čo jej bola daná neplatná výpoveď,
sa jej spočiatku nedarilo nikde zamestnať vzhľadom na to, že pracovala ako učiteľka a až dňa 1.4.2008
sa zamestnala na 3/4 úväzok na Základnej škole v Malej Ide, kde v tom čase mala hrubý príjem cca
10 000,00 Sk, t.j. 331,94 eur. Od tej doby pracuje naďalej na tejto základnej škole a v súčasnosti už
má 100 % úväzok a pracovný pomer je uzavretý na dobu neurčitú. U odporkyne pracovala 7 rokov
a bola zaradená do 9.platovej triedy a dosahovala príjem asi 16 000,00 Sk, t.j. 531,10 eur. Potvrdila,
že odporkyňa jej v mesiaci júl 2008 začala zasielať sumy 776,76 eur, avšak navrhovateľka nemala
vedomosť či ide o čistú alebo hrubú mzdu, pričom štatutárny zástupca odporkyne jej odkázal, že z
tohto príjmu si má uhrádzať aj odvody do poisťovne a odvádzať daň. Všetky tieto čiastky navrhovateľka
vrátila odporkyni a po dohode s právnym zástupcom si zvyšok ponechala ako zálohu. Celkovo si
teda navrhovateľka ponechala na účte sumu 3 883,86 eur. Ďalej uviedla, že medzi ňou a odporkyňou
k žiadnej dohode nedošlo, pretože štatutárny zástupca sa s ňou ani raz nestretol, nekomunikoval s
ňou, nenavrhoval ani splátkový kalendár, žiadna snaha z jeho strany nebola. Keď neskôr uznal, že je
zamestnaná, a to v roku 2009, presne v apríli 2009 ju aj zavolal do práce s tým, že je stále zamestnaná.

Odporkyňa prostredníctvom svojho právneho zástupcu uviedla, že uhradila navrhovateľke sumu 12
651,43 eur, jej dlh z titulu náhrady mzdy a s tým súvisiaceho príslušenstva, v tomto rozsahu zanikol.
Čo sa týka úrokov z omeškania, nesúhlasí s názorom Krajského súdu, pretože v zmysle platného
Zákonníka práce v čase, keď došlo k neplatnému skončeniu pracovného pomeru, bolo možné použiť
ust. Občianskeho zákonníka iba v prípade, ak Zákonník práce v prvej časti neustanovoval inak, vtedy
sa na tieto právne vzťahy, to znamená, na právne vzťahy k 1.časti Zákonníka práce, vzťahujú ust.
Občianskeho zákonníka tým, že náhrada mzdy spadá do 2.časti Zákonníka práce, nie je možné aplikovať
ust. Občianskeho zákonníka. Ďalej uviedol, že nie je pravdou, že navrhovateľka nemala vedomosť aké
peniaze sú jej zasielané na jej účet, pretože dňa 14.7.2009 bol zaslaný vtedajšej právnej zástupkyni
navrhovateľky návrh dohody na splácanie dlhu, v ktorom bola uvedená sumu 3 883,86 eur, ktorá bude
splatná v 5. mesačných splátkach, a to vo výške 776,76 eur, pričom v tejto dohode bolo jednoznačne
uvedené, čoho sa dlh týka, resp. z čoho dlh pozostáva. Táto dohoda však navrhovateľkou podpísaná
nebola, avšak neznamená to, že navrhovateľka nemala vedomosť o tom, že odporkyňa chce plniť vo
výške 3 883,86 eur, a to v 5 splátkach á 776,76 eur.

Navrhovateľka prostredníctvom právnej zástupkyne uviedla, že jej nebolo známe o aké plnenie sa
jedná zo strany odporkyne, pretože nebol jej doručený žiadny výpočet náhrady mzdy, žiadne podanie
týkajúce sa prepočtu tejto náhradnej mzdy a skutočnosť, že navrhovateľka vrátila uvedenú sumu naspäť

odporkyni, nezbavuje odporkyňu povinnosti uhradiť jej zostatok náhrady mzdy. Uviedla, že od apríla do
augusta 2008 pracovala na Základnej škole v Malej Ide iba na 3/4 úväzok a od 1.9.2008 už pracovala
na 100 % úväzok a dosahovala aj vyšší príjem ako u odporkyne, ale mala značné výdavky, a to s
cestovným, keďže musela do miesta zamestnania dochádzať. Teda nemožno označiť uvedenú prácu
za prácu vykonávanú za rovnakých podmienok. Ďalej navrhovateľka uviedla, že v dohode, ktorú zaslala
odporkyňa navrhovateľke je uvedená suma 3 883,86 eur, čo je náhrada mzdy za 9 mesiacov, ktorú
odporkyňa plnila a ktorú aj vyčíslila v dohode o splátkach. Rozhodne poprela, že by jej odporkyňa
uhradila sumu 12 651,43 eur. Tieto splátky odporca v podstate začal navrhovateľke uhrádzať iba pod
hrozbou trestného konania, pričom na takýchto splátkach sa dohodol štatutárny zástupca odporkyne
s vyšetrovateľom. Navrhovateľka však nemala žiadnu vedomosť o tom, či ide o čistú mzdu, kde sú
odvedené všetky odvody a podľa jej tvrdenia išlo iba o zálohu.

Odporkyňa prostredníctvom svojho právneho zástupcu uviedla, že spochybňuje akýkoľvek nárok
navrhovateľky na náhradu mzdy nad 9 mesiacov, čo je zákonná sankcia za neplatné skončenie
pracovného pomeru, keďže navrhovateľka bola zamestnaná a dosahovala vyšší príjem ako u odporkyni.
Ide o obdobie od 1.9.2007 do 31.5.2008 a nároky nad tento rozsah odporkyňa neuznáva.

Podľa ust. § 252b Zákonníka práce, ustanoveniami tohto zákona sa spravujú aj pracovno-právne
vzťahy, ktoré vznikli pred 1.septembrom 2007, ak nie je ďalej ustanovené inak. Právne úkony urobené
pred 1.septembrom 2007 a nároky, ktoré z nich vznikli, sa posudzujú podľa právnej úpravy platnej do
31.8.2007.

Podľa ust. § 79 ods. 1 Zákonníka práce, ak zamestnávateľ dal zamestnancovi neplatnú výpoveď alebo
ak s ním neplatne skončil pracovný pomer okamžite alebo v skúšobnej dobe a ak zamestnanec oznámil
zamestnávateľovi, že trvá na tom, aby ho naďalej zamestnával, jeho pracovný pomer sa nekončí, s
výnimkou, ak súd rozhodne, že nemožno od zamestnávateľa spravodlivo požadovať, aby zamestnanca
naďalej zamestnával. Zamestnávateľ je povinný zamestnancovi poskytnúť náhradu mzdy. Táto náhrada
patrí zamestnancovi v sume jeho priemerného zárobku odo dňa keď oznámil zamestnávateľovi, že trvá
na ďalšom zamestnávaní až do času, keď mu zamestnávateľ umožní pokračovať v práci alebo ak súd
rozhodne o skončení pracovného pomeru.

Podľa ods. 2 cit. zák. ustanovenia platného a účinného v čase vzniku nároku žalobkyne, ak celkový
čas, za ktorý by sa mala zamestnancovi poskytnúť náhrada mzdy presahuje 9 mesiacov, môže súd na
žiadosť zamestnávateľa jeho povinnosť náhradu mzdy za čas presahujúci 9 mesiacov primerane znížiť,
prípadne náhradu mzdy zamestnancovi vôbec nepriznať; súd pri svojom rozhodovaní prihliadne najmä
na to, či zamestnanec bol v tomto čase zamestnaný u iného zamestnávateľa, akú prácu tam vykonával
a aký zárobok dosiahol, alebo z akého dôvodu sa do práce nezapojil. Náhrada mzdy sa poskytuje vo
výške priemerného zárobku (§ 134). Podrobnosti o zisťovaní priemerného zárobku môže upravovať aj
kolektívna zmluva.

Podľa ust. § 134 ods. 1, 2 Zákonníka práce, priemerný zárobok na pracovno-právne účely zisťuje
zamestnávateľ zo mzdy zúčtovanej zamestnancovi na výplatu v rozhodujúcom období a z obdobia
odpracovaného zamestnancom v rozhodujúcom období. Rozhodujúcim obdobím je kalendárny štvrťrok
predchádzajúci štvrťroku, v ktorom sa zisťuje priemerný zárobok. Priemerný zárobok sa zisťuje vždy
k 1.dňu kalendárneho mesiaca nasledujúceho po rozhodujúcom období a používa sa počas celého
štvrťroka, ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa ods. 4 cit. zákona, priemerný zárobok sa zisťuje ako priemerný hodinový zárobok. Ak sa podľa
pracovno-právnych predpisov má použiť priemerný mesačný zárobok, postupuje sa tak, že priemerný
hodinový zárobok sa vynásobí priemerným počtom pracovných hodín pripadajúcich v roku na jeden
mesiac podľa týždenného pracovného času zamestnanca.

Pri výpočte priemerného zárobku sa vychádza z hrubej mzdy zúčtovanej na výplatu v rozhodujúcom
období a z obdobia odpracovaného zamestnancom v rozhodujúcom období. Rozhodujúcim obdobím je
v zásade predchádzajúci kalendárny štvrťrok. Priemerný zárobok sa zisťuje vždy k 1.januáru, 1.aprílu,
1.júlu, 1.októbru kalendárneho roka. Pri zisťovaní priemerného zárobku sa teda celková hrubá mzda
delí celkovým odpracovaným časom, do ktorého sa započítava aj prípadná práca nadčas.

Rozhodujúcim obdobím pre výpočet priemerného zárobku na určenie náhrady mzdy v zmysle vyššie
citovaných zákonných ustanovení je v prípade navrhovateľky 2.štvrťrok roku 2007. Podľa údajov v
evidencií odporcu v apríli 2007 bolo 142,5 pracovných hodín, dosiahnutá mzda navrhovateľky bola
18 959,00 Sk, v máji 2007 bolo 157,5 pracovných hodín, dosiahnutá mzda navrhovateľky bola 17
441,00 Sk a v júni 2007 bolo 157,5 pracovných hodín, dosiahnutá mzda navrhovateľky bola 18
804,00 Sk. Priemerný zárobok navrhovateľky je vypočítaný podľa vzorca (18 959+17 441+18 804) :
(142,5+157,5+157,5)= 54 840: 457,5= 119,86 Sk za hodinu, t.j. 3,9788 eur za hodinu.

Náhrada mzdy za rok 2007
september 18 pracovných dní = 135 hod. x 3,9788 eur = 537,2 eur
október 23 pracovných dní =172,5 hod. x 3,9788 eur = 686,4 eur
november 21 pracovných dní = 157,5 hod. x 3,9788 eur = 626,7 eur
december 18 pracovných dní = 135 hod. x 3,9788 eur = 537,2 eur

Náhrada mzdy za rok 2008
január 21 pracovných dní = 157,5 hod. x 3,9788 eur = 626,7 eur
február 21 pracovných dní = 157,5 hod. x 3,9788 eur = 626,7 eur
marec 19 pracovných dní = 142,5 hod. x 3,9788 eur = 566,9 eur
apríl 22 pracovných dní = 165 hod. x 3,9788 eur = 656,6 eur
máj 20 pracovných dní = 150 hod. x 3,9788 eur = 596,9 eur
t.j. 5 461,30 eur.

Súd zistil, že rozsudkom Okresného súdu Košice-okolie sp.zn. 8C/213/2007 zo dňa 3.12.2008,
právoplatného dňa 23.1.2009, bolo určené, že výpoveď daná navrhovateľke odporkyňou je neplatná.
Tým bol daný právny základ nároku navrhovateľky na náhradu mzdy.

Navrhovateľka listom zo dňa 17.8.2007 odporkyni oznámila, že skončenie pracovného pomeru je
neplatné a trvá na tom, aby ju odporkyňa naďalej zamestnávala. Tým bola splnená ďalšia zákonná
podmienka pre poskytnutie náhrady mzdy v zmysle ust. § 79 ods.1 Zákonníka práce.

Tunajší súd preto navrhovateľke priznal náhradu mzdy vo výške priemerného zárobku za dobu od
1.9.2007 až do 31.5.2008.

Súd v danom prípade použil moderačné oprávnenie vyplývajúce z ust. § 79 ods.2 Zákonníka práce, a to z
dôvodu, že odporkyňa toto moderačné oprávnenie využila. Súd môže náhradu mzdy za čas presahujúci
9 mesiacov znížiť, prípadne nepriznať, iba na výslovnú žiadosť zamestnávateľa. Keďže odporkyňa
takúto žiadosť vzniesla, súd na ňu prihliadol, pretože sú tu podmienky pre nepriznanie náhrady mzdy
z nasledovných dôvodov.

Navrhovateľka sa po neplatnom skončení pracovného pomeru s odporkyňou zamestnala na Základnej
škole v Malej Ide, a to počnúc dňom 1.4.2008, kde spočiatku pracovala na 3/4 úväzok a jej hrubý
plat v tom čase činil cca 10 000,00 Sk, t.j. 331,94 eur. Od 1.9.2008 až doposiaľ, pracuje na 100 %
pracovný úväzok aj v súčasnosti. Vykonáva rovnakú prácu akú vykonávala u odporkyne, pričom v čase
od apríla 2008 do apríla 2009 dosahovala podstatne vyššiu mzdu (549,36 eur netto) akoby v čase, za
ktorý požaduje navrhovateľka náhradu mzdy, jej prináležala u odporkyni ako u zamestnávateľa (431,54
eur netto), to znamená, že zarobila toľko, že žiadnu ujmu neutrpela. Navrhovateľke však rozhodne
patrí náhrada mzdy za obdobie od 1.9.2007 do 31.5.2008. Náhrada mzdy je satisfakciou za neplatné
skončenie pracovného pomeru v zmysle platnej judikatúry. Z potvrdenia z Úradu práce, sociálnych vecí
a rodiny v Košiciach súd zistil, že navrhovateľka bola vedená v evidencií uchádzačov o zamestnanie od
1.9.2007 do 31.3.2008 a z evidencie bola vyradená z dôvodu zamestnania sa.

V danom prípade neobstojí tvrdenie odporkyne, že z jej strany bolo plnené navrhovateľke vo výške
12 651,00 eur, avšak navrhovateľka tieto peniaze vrátila, pričom obec si dlh splnila, teda jej dlh
zanikol. Takže navrhovateľka by sa mohla domáhať jedine zaplatenia bezdôvodného obohatenia.
Odporkyňa uviedla, že čiastky, ktoré zasielala navrhovateľke, boli sumy, na ktorých sa štatutárny
zástupca odporkyne dohodol s vyšetrovateľom na základe trestného oznámenia navrhovateľkou, pričom
samotná navrhovateľka sa s odporkyňou nedohodla na žiadnych splátkach a skutočnosť, že prijala

sumu 3 883,86 eur od odporkyne, neznamená, že tým prejavila súhlas s výškou náhrady mzdy, ktorú
jej odporkyňa vyplatila.

Podľa § 129 ods.1 Zákonníka práce, mzda je splatná pozadu za mesačné obdobie, a to najneskôr
do konca nasledujúceho kalendárneho mesiaca, ak sa v kolektívnej zmluve alebo v pracovnej zmluve
nedohodlo inak. Toto ustanovenie o splatnosti mzdy sa podľa § 132 Zákonníka práce vzťahuje rovnako
aj na náhradu mzdy.

Navrhovateľka si uplatnila aj úroky z omeškania a nárok navrhovateľky na úroky z omeškania nachádza
právnu oporu v ust. § 1 ods. 4 Zákonníka práce v spojení s § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, v
zmysle ktoréh, ak je dlžník v omeškaní s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať úroky
z omeškania. Výšku úrokov z omeškania upravuje ust. § 3 Nariadenia vlády SR č.87/1995 Zb.. Úrok
požadovaný navrhovateľkou zodpovedal tomuto ustanoveniu, a preto ho súd navrhovateľke priznal.

Vzhľadom na vyššie uvedené rozhodol súd tak, ako je to vo výrokovej časti tohto rozsudku a návrh
navrhovateľky nad rámec 9 mesiacov náhrady mzdy s prísl. zamietol.

O zaplatení súdneho poplatku bolo rozhodnuté podľa Zákona o súdnych poplatkoch. Súdny poplatok
tvorí 6 % z priznanej náhrady mzdy. Navrhovateľka je od poplatku oslobodená, preto musí poplatok
zaplatiť odporkyňa.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný
súd Košice - okolie. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 O.s.p. ) uviesť,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup
súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože
nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa
dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový
stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§
205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.