Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, November 7, 2018

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 36CbZm/8/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2117219166
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 11. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Smolko

ECLI: ECLI:SK:OSTT:2018:2117219166.8

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava v konaní pred sudcom JUDr. Martinom Smolkom v právnej veci žalobcu: UniCredit

Bank Czech Republic and Slovakia, a.s., IČ: 649 48 424, so sídlom Želetavská 1525/1, 140 92 Praha
4 - Michle, organizačná zložka v SR: UniCredit Bank Czech Republic and Slovakia, a.s., pobočka
zahraničnej banky, IČO: 47 251 336, so sídlom Šancová 1/A, 813 33 Bratislava, proti žalovanému
v 1. rade: U., obaja právne zastúpení: VESTENICKÁ & BD advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom
Ševčenkova 5, 851 01 Bratislava, IČO: 50 217 020, o zaplatenie zmenkovej sumy 219,768,93 eur s
príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I.Voči žalovanému v 1. rade sa konanie z a s t a v u j e .

II. Žalovaná v 2. rade j e p o v i n n á zaplatiť žalobcovi zmenkovú sumu vo výške 219.768,93 eur spolu
s úrokom z omeškania vo výške 6 % ročne zo zmenkovej sumy 219.768,93 eur odo dňa 18.7.2017 do
zaplatenia a zmenkovú odmenu vo výške 732,55 eur, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

III. Žalovaní v 1 a v 2. rade s ú p o v i n n í spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi náhradu trov
konania v celom rozsahu s tým, že o výške náhrady trov konania bude rozhodnuté súdom prvej inštancie

samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1.Žalobca sa návrhom na vydanie platobného rozkazu zo dňa 7.8.2017, doručeným súdu dňa 16.8.2017
domáhal vydania platobného rozkazu, ktorým by súd uložil žalovaným v 1. a 2. rade povinnosť zaplatiť
spoločne a nerozdielne zmenkovú sumu 130.000 eur, úroky vo výške 6 % ročne zo zmenkovej sumy
od 18.7.2017 do zaplatenia, odmenu vo výške 433,33 eur a náhradu trov konania. Návrh odôvodnil
žalobca tým, že žalobca (jeho právny predchodca UniCredit Bank Slovakia, a.s.) ako veriteľ a žalovaný
v 1. rade ako dlžník uzatvorili Zmluvu o kontokorentnom úvere číslo: 000XXX/CORP/XXXX zo dňa
5.3.2013, v znení jej Dodatku č. 1 zo dňa 12.2.2014 a Dodatku č. 2 zo dňa 5.3.2015, na základe ktorej

žalobca poskytol žalovanému v 1. rade úver vo výške 280.000 eur. Časť obsahu Zmluvy o úvere určujú
Obchodné podmienky pre úvery podnikateľom, ktorých jedno vyhotovenie žalovaný prevzal. Poskytnutý
Úver sa žalovaný v zmysle Zmluvy o úvere zaviazal vrátiť v čase splatnosti úveru s príslušenstvom
dojednaným v Zmluve o úvere. Žalovaný sa v Zmluve o úvere taktiež zaviazal platiť z poskytnutých
peňažných prostriedkov úroky a v prípade omeškania úroky z omeškania, a to podľa sadzby stanovenej
v Zmluve o úvere. Úver bol v súlade s príslušnými ustanoveniami Zmluvy o úvere splatný v 30dňovej
výpovednej lehote podľa dojednaní Zmluvy o úvere, pričom splatnosť Zmluvy o úvere nastala na základe

zaslaného oznámenia o výpovedi úverového limitu, dňa 30.6.2017, a to v zmysle uvedeného dojednania
obsiahnutého v Zmluve o úvere (ustanovenie čl. 2.6. a nasl. a čl. 7.1.3. a nasl. Zmluvy o úvere).
Zmluva o úvere nebola spotrebiteľskou zmluvou, keďže bola uzatvorená medzi podnikateľmi, ktorí pri
jej uzatváraní a plnení konali v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskejčinnosti. Keďže Žalovaný v 1. rade neuhradil svoje záväzky zo Zmluvy o úvere riadne a včas, vyzval
ho žalobca na ich úhradu listom zo dňa 4.7.2017. Žalovaný na predmetnú výzvu nijako nereagoval
a svoj záväzok dobrovoľne neuhradil. Návratnosť úveru bola zabezpečená vlastnou blankozmenkou

vystavenou dňa 5.3.2013 v Trnave žalovaným v 1. rade ako vystaviteľom, avalovanou žalovanou v 2.
rade H. R. ako zmenečným ručiteľom, na rad žalobcu, splatnej v priestoroch pobočky žalobcu v Trnave,
Štefánikova 48, 917 01 Trnava, s doložkou „bez protestu“, bez uvedenia zmenkovej sumy a dátumu
splatnosti. V zmysle čl. III. bod 3.3. Dohody o vydaní a vyplnení blankozmenky číslo: XXXXXXA/CORP/
XXXX zo dňa 5.3.2013 v znení Dodatku č. 1 zo dňa 12.2.2014 (ďalej aj „Dohoda o vydaní a vyplnení

blankozmenky“) uzatvorenej medzi žalobcom, žalovaným v 1. rade a žalovanou v 2. rade, žalobca ako
majiteľ Blankozmenky je v prípade nezaplatenia úveru riadne a včas oprávnený vyplniť chýbajúce údaje
v blankozmenke, a to údaj o zmenkovej sume a údaj o splatnosti zmenky. Oznámením o vyplnení
blankozmenky zo dňa 17.7.2017 žalobca oznámil žalovaným, že v súlade s ustanoveniami Dohody o
vydaní a vyplnení blankozmenky, v dôsledku nezaplatenia úveru riadne a včas, pristúpil k vyplneniu
Blankozmenky a doplnil chýbajúce údaje v Blankozmenke nasledovne: zmenková suma 279.768,93

eur a dátum splatnosti zmenky 17.7.2017, v dôsledku čoho sa Blankozmenka stala zmenkou úplnou.
Zmenková suma ani záväzok zo Zmluvy o úvere neboli uhradené. Žalobca si uplatňuje žalobou len časť
zmenkovej sumy, a to vo výške 130.000 eur aj keď má nárok na zaplatenie celej zmenovej sumy. Ako
príslušenstvo pohľadávky zo zmenky si žalobca uplatňuje:
- úrok 6 % p. a. zo zmenkovej sumy 130.000 eur odo dňa 18.7.2017 až do dňa zaplatenia,

- odmenu vo výške 1/3 % zo zmenkovej sumy 130.000 eur t.j. 433,33 eur,
- náhradu trov konania.

2. Žalovaní vo vyjadrení k žalobe zo dňa 5.12.2017 (č.l. 149 spisu) uviedlo, že sú si vedomí svojho
záväzku a jeho splneniu sa žiadnym spôsobom nevyhýbali. Žalovaný v I. rade sa však dostal do kritickej

finančnej situácie kedy sa stal platobne neschopným a v záujme ďalšieho nenavyšovania dlhov, ktoré
mu vznikli z podnikateľskej činnosti sa rozhodol podnikanie ukončiť. Žalovaní mali záujem uhradiť
predmetný dlh žalobcovi, pričom v čase keď žalovaný v I. rade ešte vykonával podnikateľskú činnosť,
prišlo medzi ním a žalobcom k viacerým rokovaniam, výsledkom ktorých bol dohodnutý splátkový
kalendár na uhradenie vymáhanej pohľadávky žalobcu. K naplneniu tejto mimosúdnej dohody nakoniec

neprišlo, nakoľko sa žalovaný v I. rade dostal do platobnej neschopnosti a bol nútený ukončiť svoje
podnikanie. Žalovaní týmto súčasne namietajú právomoc Okresného súdu Trnava z dôvodu, že sú
toho názoru, že v zmysle čl. IV. Ods. 4.6. Dohody o vydaní a vyplnení blankozmenky č. 000078A/
CORP/2013 v znení dodatku č. 1 bola medzi stranami dojednaná rozhodcovská doložka v zmysle ktorej
sa akýkoľvek spor, nárok alebo rozpor vzniknutý z tejto zmluvy ( a tiež zo zmenky vyplnenej podľa nej)

alebo v súvislosti s ňou, vrátane všetkých otázok týkajúcich sa jej výkladu, existencie, rozhodcovský súd
Slovenskej bankovej asociácie podľa zákona o rozhodcovskom konaní a podľa Štatútu a rokovacieho
poriadku Stáleho rozhodcovského súdu Slovenskej bankovej asociácie. V zmysle uvedeného žalovaní
zastávajú názor, že právomoc rozhodnúť tento spor má uvedený rozhodcovský súd. Žalovaní na základe
uvedeného navrhli, aby súd pre nedostatok právomoci zastavil.

3. Žalobca vo vyjadrení zo dňa 2.5.2018 (č.l. 229 spisu) uviedol, že žalovaní sa nikdy reálne nepokúšali
dohodnúť so žalobcom na spôsobe vyplatenia ich záväzku, žalobcu nikdy aktívne za týmto účelom
nekontaktovali a nepredkladali žiadne reálne návrhy na vyrovnanie ich záväzkov. Rovnako nie je
pravdivým tvrdenie žalovaných, že títo sa žiadnym spôsobom nevyhýbali splneniu svojich záväzkov.

V konečnom dôsledku, dôkazom o tom, že žalovaní sa snažili vyhnúť sa plneniu svojich záväzkov
je aj skutočnosť, že od podania žalobného návrhu na súd, nedošlo k žiadnej platbe zo strany
žalovaných za účelom úhrady časti ich záväzku. V prípade, ak žalovaní tvrdia, že mali záujem
dohodnúť sa so žalobcom na spôsobe úhrady ich záväzkov, že došlo k viacerým mimosúdnym
rokovaniam medzi žalobcom a žalovanými, výsledkom ktorých mal byť dohodnutý splátkový kalendár

na uhradenie vymáhanej pohľadávky žalobcu, nech k týmto svojím tvrdeniam predložia aj relevantné
dôkazy preukazujúce ich tvrdenia. V opačnom prípade sú to len účelové a ničím nepodložené
tvrdenia Žalovaných. Žalobca namieta aj žalovanými vznesenú námietku nepríslušnosti Okresného
súdu Trnava, na prejednanie a rozhodnutie sporu a to vzhľadom na žalovanými prijatú rozhodcovskú
doložku, v zmysle ktorej sa akýkoľvek spor, nárok alebo rozpor vzniknutý z Dohody o vydaní a

vyplnení blankozmenky č. 000078A/CORP/2013 v znení dodatku č. 1 má rozhodnúť rozhodcovský súd
Slovenskej bankovej asociácie. Žalovanými vyššie vznesená námietka nepríslušnosti Okresného súdu
Trnava (na prejednanie sporu medzi Žalobcom a Žalovanými) z dôvodu uzatvorenej rozhodcovskej
doložky nie je dôvodná a žalobca ju považuje za účelovú. Z listinných dôkazov (už predložených dosúdneho spisu konania č. 36CbZm/8/2017) jednoznačne vyplývajú nasledovné skutočnosti: Žalobca
pri uzatváraní zmluvy o úvere ponúkol Dlžníkovi (zastúpený Žalovaným v 1. rade) neodvolateľný
návrh na uzatvorenie rozhodcovskej zmluvy v nasledovnom znení: „Banka a klient sa dohodli, že

akýkoľvek spor, nárok alebo rozpor vzniknutý z tejto zmluvy alebo v súvislosti s ňou, vrátane všetkých
otázok týkajúcich sa jej výkladu, existencie, platnosti alebo ukončenia, ktoré sa nepodarí vyriešiť
vzájomnou dohodou bude prejednávať a rozhodovať Stály rozhodcovský súd Slovenskej bankovej
asociácie podľa zákona o rozhodcovskom konaní a podľa Štatútu a Rokovacieho poriadku Stáleho
rozhodcovského súdu Slovenskej bankovej asociácie, platného a účinného v čase začatia konania,

zverejneného na internetovej stránke www.sbaonline.sk.“ „Klient tento návrh rozhodcovskej zmluvy
podpisom tejto zmluvy - neprijíma.“ Žalobca pri uzatváraní Dohody o vydaní a vyplnení blankozmenky
ponúkol vystaviteľovi zmenky, ako aj Žalovaným (zmenečnému ručiteľovi) neodvolateľný návrh na
uzavretie rozhodcovskej zmluvy v nasledovnom znení: „Zmluvné strany sa dohodli, že akýkoľvek
spor, nárok alebo rozpor vzniknutý z tejto zmluvy alebo v súvislosti s ňou, vrátane všetkých otázok
týkajúcich sa jej výkladu, existencie, platnosti alebo ukončenia, ktoré sa nepodarí vyriešiť vzájomnou

dohodou bude prejednávať a rozhodovať Stály rozhodcovský súd Slovenskej bankovej asociácie podľa
zákona o rozhodcovskom konaní a podľa Štatútu a Rokovacieho poriadku Stáleho rozhodcovského
súdu Slovenskej bankovej asociácie, platného a účinného v čase začatia konania, zverejneného
na internetovej stránke www.sbaonline.sk.“ „Vystaviteľ a zmenečný ručiteľ, každý za seba tento
rozhodcovskej zmluvy podpisom tejto zmluvy - neprijíma.“ Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti

a predložené listinné dôkazy je jednoznačné a nespochybniteľné, že žalovaní neprijali rozhodcovskú
doložku a teda žalovanými vznesená námietka nepríslušnosti Okresného súdu Trnava na konanie a
rozhodnutie sporu medzi účastníkmi konania nie je dôvodná a preto žiadame Okresný súd Trnava, aby
ju ako nedôvodnú zamietol. Žalobca ďalej v súlade s ust. § 139 CSP uplatnil kvantitatívnu zmenu žaloby
- rozšírenie žalobného návrhu o výšku istiny. Žalobou si uplatnil voči žalovaným zaplatenie zmenkovej

sumy vo výške 130.000 eur s príslušenstvom a to titulom vyplnenej a uplatnenej zmenky, ktorá bola
vyplnená na zmenkovú sumu vo výške 279.768,93 eur a dátum splatnosti zmenky 17.7.2017. Žalobca si
žalobou uplatnil len časť zmenkovej sumy vo výške 130.000 eur s príslušenstvom, pričom jeho nárok z
vyplnenej zmenky predstavoval čiastku istiny (zmenkovej sumy) 279.768,93 eur. Z celkovej pohľadávky
žalobcu, ktorú na základe vyplnenej zmenky eviduje (279.768,93 eur s príslušenstvom), bola žalobcovi

uhradená zo strany 3. osoby (Mgr. Annou Kučerovou) čiastka vo výške 60.000 eur. Pri zohľadnení tohto
čiastočného zníženia pohľadávky predstavuje celková pohľadávka čiastku (zmenkovú sumu) vo výške
219.768,93 eur s príslušenstvom (zmenková suma 279.768,93 eur - 60.000 eur = 219.768,93 eur).
Vzhľadomnavýškucelkovéhonárokusažalobcarozhodoluplatniťžaloboucelúpohľadávkuvyplývajúcu
z vyplnenej zmenky. Vzhľadom na vyššie uvedené preto Žalobca rozšíril pôvodný žalobný návrh o

zmenkovú sumu 89.768,93 eur a jej príslušenstvo.

4. Nakoľko podaním zo dňa 2.5.2018 žalobca žiadal rozhodnúť o zmene pôvodne podanej žaloby, ktorú
rozšíril o zmenkovú sumu 89.768,93 eur a jej príslušenstvo tak súd na pojednávaní v deň 7.11.2018
rozhodol v zmysle § 142 ods. 1 CSP tak, že žalovaný v 1. rade a žalovaná v 2. rade sú povinní zaplatiť

spoločne a nerozdielne žalobcovi zmenkovú sumu vo výške 219.768,93 eur spolu s úrokom z omeškania
vo výške 6 % ročne zo zmenkovej sumy 219.768,93 eur odo dňa 18.7.2017 do dňa zaplatenia a
zmenkovú odmenu vo výške 732,55 eur.

5. Súd vykonal dokazovanie výsluchom povereného pracovníka žalobcu, advokátky žalovaných,

oboznámením sa s listinnými dôkazmi a to predovšetkým so zmenkou, zmluvou o kontokorentnom
úvere číslo: XXXXXX/CORP/XXXX zo dňa 5.3.2013, dohodou o vydaní a vyplnení blankozmenky č.
0XXXXXA/CORP/XXXX, oznámením o vyplnení blankozmenky, doručenkami ako i zvyšným obsahom
spisu a zistil tento skutkový a právny stav:

6. Poverený pracovník žalobcu v konaní uviedol, že žalobca ako veriteľ a žalovaný v 1. rade ako
dlžník uzatvorili platne písomnú zmluvu o kontokorentnom úvere zo dňa 5.3.2013 v znení dodatku č.
2 zo dňa 5.3.2015 na základe ktorej žalobca poskytol žalovanému v 1. rade úver vo výške 280.000
eur. Splatnosť úveru nastala na základe skutočností uvedených v žalobe dňa 30.6.2017. Vzhľadom
na skutočnosť že žalovaný v 1. rade svoj záväzok neuhradil riadne a včas. Žalobca pristúpil k

vyplneniu zmenky, ktorá zabezpečovala úver poskytnutý zmluvou o úvere, pričom blankozmenku doplnil
o zmenkovú sumu 279.768,93 eur a dátum splatnosti zmenky 17.7.2017. Žalobcov nárok voči žalovanej
v 2. rade vyplýva z titulu ručenia na zmenke ako zmenkovej avalistky. Žalobca v priebehu konania
rozšíril pôvodne uplatnený žalobný návrh po zohľadnení už zrealizovanej úhrady vo výške 60.000eur. Námietka žalovaného o rozhodcovskej doložke nie je dôvodná. V písomnej dohode o vydaní a
vyplnení blankozmenky je uvedený len návrh na uzatvorenie rozhodcovskej zmluvy. Žalovaní ho však
jednoznačne neprijali ako to vyplýva z textu preto nebráni nič v tom aby tunajší súd v danej veci konal

a rozhodol, je daná ako právomoc tak aj príslušnosť tunajšieho súdu. Žalovaní žiadnym spôsobom
nespochybnili a nenamietali spôsob vyplnenia zmenky, výšku vyplnenej istiny a keďže zmenka je
titulom prísne formálnym, tak žaloba splnil všetky podmienky jej predložením súdu aby žalovaná v
2. rade ako zmenečná ručiteľka bola zaviazaná na úhradu žalovanej sumy. Vo vzťahu k žalobcovi
v 1. rade súhlasí žalobca s tým, aby súd z dôvodu vyhlásenia konkurzu na jeho majetok konanie

zastavil inú možnosť nemá keďže zastavenie vyplýva priamo zo zákona. Žalobca zároveň žiada aby vo
vzťahu k trovám konania žalovaného v 1. rade bolo rozhodnuté, že žalobca má právo na náhradu trov
konania. Zastavenie konania voči žalovanému v 1. rade jednoznačne zavinil žalovaný v 1. rade podaním
dlžníckeho návrhu na vyhlásenie konkurzu.

7. Advokátka žalovaných v konaní uviedla, že sa pridržiavajú v celom rozsahu písomného podania

zo dňa 5.12.2017, žalovaní sa dostali s podnikaním do neúspešnej finančnej situácie čo vyústilo do
vyhlásenia konkurzu na majetok žalovaného v 1. rade.

8. Zo zmluvy o kontokorentnom úvere číslo: XXXXXX/CORP/XXXX. zo dňa 5.3.2013 (č.l. 3 spisu) súd
zistil, že právny predchodca žalobcu UniCredit Bank Slovakia, a.s., ako banka a žalovaný v 1. rade

ako klient uzatvorili predmetnú zmluvu, na základe ktorej žalobca poskytol žalovanému v 1. rade úver
vo výške 280.000 eur za účelom financovania krátkodobých prevádzkových potrieb. V zmysle článku
VI „zabezpečenie“ bod 6.1.1. klient sa zabezpečil vystaviť banke ako prvému majiteľovi (remitentovi)
podľa osobitnej dohody vydať zmenku, ktorá je pri vydaní neúplná a ktorú je v chýbajúcich údajoch
oprávnený vyplniť jej majiteľ (blankozmenku) ak zabezpečená pohľadávka nebude splnená riadne a

včas. Zaplatenie tejto zmenky bude zaručené zmenečným ručením zmenečného ručiteľa: H. V zmysle
článku VIII. „záverečné ustanovenia“ bod 8.2. banka ponúkla klientovi návrh na uzavretie rozhodcovskej
zmluvy, ktorý klient neprijal.

9. Z Dohody o vydaní a vyplnení blankozmenky číslo: 0XXXXXA/CORP/XXXX zo dňa 5.3.2013 v znení

Dodatku č. 1 zo dňa 12.2.2014 (č.l. 20 spisu) uzatvorenej medzi právnym predchodcom žalobcu ako
veriteľom, žalovaným v 1. rade ako vystaviteľom zmenky a žalovanou v 2. Rade ako zmenečnou
ručiteľkou súd zistil, že v zmysle čl. III. bod 3.3. je žalobca v prípade nezaplatenia úveru riadne a včas
oprávnený vyplniť chýbajúce údaje v blankozmenke, a to údaj o zmenkovej sume a údaj o splatnosti
zmenky. V zmysle článku IV. „spoločné a záverečné ustanovenia“ bod 4.6. veriteľ ponúkol vystaviteľovi

ako aj zmenečnému ručiteľovi návrh na uzavretie rozhodcovskej zmluvy, ktorý neprijali. Blankozmenka
je vystavená v prospech veriteľa ako vlastná zmenka, s doložkou „bez protestu“, splatná u veriteľa
ako domicialiáta. Zmenečný ručiteľ vyhlásil, že ak vystaviteľ nesplní ktorýkoľvek svoj záväzok, uspokojí
veriteľa ako ručiteľ.

10. Z výzvy na úhradu záväzku zo dňa 4.7.2017 (č.l. 10 spisu) súd zistil, že žalobca adresoval
žalovanému v 1. rade písomnú výzvu na úhradu dlhu zo zmluvy o úvere vo výške 281.866,17 eur. V
závere je žalovaný v 1. rade vyzývaný na úhradu dlhu do 5 kalendárnych dní odo dňa doručenia výzvy.

11. Oznámením o vyplnení blankozmenky zo dňa 17.7.2017 žalobca oznámil žalovaným, že v súlade s

ustanoveniami Dohody o vydaní a vyplnení blankozmenky, v dôsledku nezaplatenia úveru riadne a včas,
pristúpil k vyplneniu Blankozmenky a doplnil chýbajúce údaje v Blankozmenke nasledovne: zmenková
suma 279.768,93 eur a dátum splatnosti zmenky 17.7.2017,

12. Zo zmenky (č.l. 36 spisu) súd zistil, že dňa 5.3.2013 v Trnave žalovaný v 1. rade Valentín Jurík -

Veľkoobchod J+J vystavil žalobcovi blankozmenku bez protestu splatnú v UniCredit Bank Slovakia a.s.,
Pobočka v Trnave, Štefánikova 48, 917 01 Trnava, s tým, že dátum splatnosti 17. Júla 2017 a suma
279.768,93 eur sú vlastnoručne dopísané do danej zmenky, ako ručiteľ je uvedená na zmenke DáU., pri
ktorom mene sa nachádza vlastnoručný podpis ručiteľa.

13. Podľa č.l. 8 CSP strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci
a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu.

14. Podľa § 185 ods. 1 CSP súd rozhodne, ktoré z navrhnutých dôkazov vykoná.15. Podľa § 191 ods. 1 CSP dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky
dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo.

16. Podľa § 167e ods. 1 zák. č. 7/2005 Z.z. Zákon o konkurze a reštrukturalizácii ak bol vyhlásený
konkurz, súd bez zbytočného odkladu zastaví konanie, v ktorom sa uplatňuje pohľadávka, ktorá môže
byť uspokojená iba v konkurze (§166a) alebo sa považuje za nevymáhateľnú (§ 166b).

17. Nebolo medzi stranami sporné, že uznesením č.k. 28OdK/193/2018 - 17 zo dňa 27.9.2018 tunajší
súd vyhlásil na majetok žalovaného v 1. rade konkurz, z ktorého dôvodu súd v zmysle § 167e ods. 1
ZKR konanie voči žalovanému v 1. rade zastavil.

18. Podľa § 10 Zákona č. 191/1950 Zb. (Zákon zmenkový a šekový) ak nebola zmenka, ktorá bola
pri vydaní neúplna, vyplnená tak, ako bolo dojednané, nemožno namietať majiteľovi zmenky, že tieto

dojednania neboli dodržané, okrem ak majiteľ nadobudol zmenku zlomyseľne alebo sa pri nadobúdaní
zmenky previnil hrubou nedbanlivosťou.

19. Podľa § 28 ods. 2 Zákona č. 191/1950 Zb. (Zákon zmenkový a šekový) ak nie je zmenka zaplatená,
má majiteľ, aj keď je vystaviteľom, proti prijímateľovi priamy nárok zo zmenky na všetko, čo možno žiadať

podľa §§ 48 a 49.

20. Podľa § 30 ods. 1 cit. zákona zaplatenie zmenky možno pre celú zmenkovú sumu alebo pre jej časť
zaručiť zmenečným ručením.

21. Podľa § 32 ods. 1 cit. zákona zmenečný ručiteľ je zaviazaný ako ten, za koho sa zaručil.

22. Podľa § 43 ods. 1 cit. zákona ak nebola zmenka zaplatená, môže majiteľ pri zročnosti vykonať postih
proti indosantom, vystaviteľovi a iným osobám zmenečne zaviazaným.

23.Podľa§48ods.1Zákonač.191/1950Zb.(Zákonzmenkovýašekový)majiteľmôžepostihomžiadať:
1. zmenkovú sumu, pokiaľ nebola zmenka prijatá alebo zaplatená, s úrokami, ak boli dojednané,
2. šesťpercentné úroky odo dňa sročnosti,
3. trovy protestu a podaných zpráv, ako aj ostatné trovy,
4. odmenu vo výške jednej tretiny percenta zmenkovej sumy alebo v menšej dohodnutej výške.

24. Podľa článku I ustanovenia § 77 ods. 2 zákona zmenkového a šekového č. 191/1950 Sb., pre vlastnú
zmenku platia ďalej ustanovenia o cudzích zmenkách splatných u tretej osoby alebo v inom mieste než
je bydlisko zmenečníka (§§ 4 a 27), o úrokovej doložke (§ 5), o nezrovnalostiach v údajoch zmenkovej
sumy (§ 6), o následkoch podpisu zmenky za podmienok § 7, o následkoch podpísania osobou, ktorá

konala bez oprávnenia zastupovať alebo ktorá prekročila takéto oprávnenia (§ 8), a o blankozmenke
(§ 10).

25. Podľa rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 3 Obo 362/2005 „Zmenkové ručenie
je zabezpečovacím vzťahom, v ktorom zmenkový ručiteľ vyznačí svoj záväzok popri niektorej inej

zmenkovo zaviazanej osobe. Záväzok ručiteľa je akcesorický ku zmenke ako listine a je nezávislý
na záväzku dlžníka. Ak by sa aj dlžník zbavil záväzku zo zmenky preukázaním námietok, zmenkový
veriteľ sa môže úspešne domôcť plnenia voči ručiteľovi, pretože avalista nemôže proti majiteľovi zmenky
uplatniť námietky zmenkového dlžníka, ale len námietky vyplývajúce z vlastných mimozmenkových
vzťahov.“

26. Podľa rozsudku Vrchného súdu v Prahe zo dňa 27.05.1997, sp. zn. 5 Cmo 143/1996 „Uplatnenie
práva proti ručiteľovi za priameho dlžníka (vystaviteľa vlastnej zmenky) v súdnom konaní nie je
podmienené predložením zmenky ani vystaviteľovi ani tomuto ručiteľovi. ... Odporkyňa obdržala spolu
so zmenkovým platobným rozkazom od súdu prvého stupňa aj žalobný návrh, a teda týmto spôsobom

bola vyzvaná k tomu, aby osobe týmto návrhom a zmenkovým platobným rozkazom určenej zmenku
zaplatila. Teda najneskôr týmto okamžikom jej muselo byť známe, komu má platiť. Napokon aj keď sa
zmenka, ak nie sú dané iné okolnosti, ručiteľovi priameho dlžníka zo zmenky nepredkladá, je vecou
vzťahu medzi týmto dlžníkom a jeho ručiteľom, aby sa navzájom oboznámili s okolnosťami so zmenkouspojenými, medzi ktoré patrí aj informácia dlžníka avalistovi o tom, že mu bola zmenka predložená, ale
nebola ním honorovaná. Napokon z tohto dôvodu sú avalisti priamych dlžníkov vylúčení aj z okruhu
osôb, ktorým je nutné nezaplatenie zmenky oznamovať podľa čl. I ustanovenia § 45 cit. zák.“

27. Podľa rozhodnutia Najvyššieho súdu Českej republiky publikovaného v Sbírke soudních rozhodnutí
a stanovisk Nejvyššího soudu pod č. R 15/2001 „V prípade úverov je potrebné k základnej sume úveru
(istine) pripočítať aj sumu úrokov. Úroky v rámci úrokového vzťahu predstavujú zisk, na ktorý ma veriteľ
nárok ako odplatu za užívanie finančných prostriedkov. Dohodnuté úroky sa stanú súčasťou istiny, v

nadväznosti na čo, je veriteľ oprávnený požadovať pre prípad omeškania dlžníka úroky z omeškania s
dohodnutými úrokmi.“

28. Podľa rozsudku Vrchního soudu v Praze, sp. zn. 5 Cmo 304/94 „Pri odstúpení od zmluvy veriteľom
kvôli nesplácaniu úveru dlžníkom budú ďalej účtované úroky z úveru aj úroky z omeškania, tzv. sankčné
úroky v zákonnej (§ 369 Obch. zák.) alebo dohodnutej výške.“

29. Podľa rozsudku Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 6 Obo 283/2003 „Odstúpením od zmluvy o úvere
nezaniká povinnosť dlžníka vrátiť peňažné prostriedky a zaplatiť úroky, menia sa len podmienky, za
ktorých je dlžník povinný uvedenú povinnosť splniť.“

30. Podľa rozsudku publikovanom v Sbírke soudních rozhodnutí a stanovisk Nejvyššího soudu pod č. R
15/2001 „Zmyslom ustanovenia § 506 obch. zák. je - ako plynie zo znenia tohto ustanovenia a z kontextu,
v akom je v obchodnom zákonníku uvedené - poskytnúť veriteľovi právny prostriedok proti dlžníkovi,
ktorý neplní záväzok vrátiť veriteľovi poskytnuté peňažné prostriedky a zaplatiť úroky v dohodnutých
splátkach a je v omeškaní s vrátením viac než dvoch splátok alebo jednej splátky po dobu dlhšiu ako

tri mesiace. Vzhľadom k tomu, že za tejto situácie je možné dôvodne predpokladať, že ani v budúcnosti
dlžník nebude riadne plniť, môže veriteľ od zmluvy o úvere odstúpiť, a tým spôsobiť, že zaniknú jeho
povinnosti voči dlžníkovi (ide napríklad o povinnosť poskytnúť dlžníkovi peňažné prostriedky podľa §
501 obch. zák.). Ide - ako vyplýva z vyššie uvedeného - o právny inštitút, ktorý je určený na ochranu
práv veriteľa; jeho využitím sa veriteľ nemôže ocitnúť v horšom právnom postavení, než v akom bol pred

odstúpením od zmluvy.“

31. Zmenka je cenný papier obsahujúci zákonom predpísané náležitosti, z ktorej právoplatnému
majiteľovi vyplýva právo na zaplatenie peňažnej pohľadávky v nej uvedenej, ktorú má voči tomu, kto
na túto listinu napísal svoje záväzkové vyhlásenie a podpísal ho. Zmenka je individuálne emitovaný,

obchodovateľný cenný papier, ktorý plní úverovú, platobnú a zabezpečovaciu funkciu.

32. Blankozmenka sa používa predovšetkým ako zabezpečovacia zmenka. Vyplňuje sa na
základe zmluvy o vyplnení blankozmenky resp. dohody o vyplňovacom práve, ktorá má charakter
nepomenovanej, tzv. inominátnej zmluvy a nie je pre ňu predpísaná ani písomná forma. Ide o zmenku,

ktorej chýba niektorá z podstatných náležitostí. Blankozmenka je listina, ktorá je určená za zmenku a je
úmyselne vydaná jej vystaviteľom v nekompletnom stave s tým, že jej nadobúdateľ na doplnenie zatiaľ
nevyplnených náležitostí uzatvára dohodu o zmenkovom vyplňovacom práve. Z ustanovenia čl. I. § 10
ZZŠmožnostanoviťcharakteristickéznakyblankozmenky.Blankozmenkajepodpísanálistina.Môžebyť
podpísaná vystaviteľom alebo akceptantom, priamym alebo nepriamym dlžníkom. Ďalšou podmienkou

existencie blankozmenky je určenie listiny za zmenku. Blankozmenka nie je akákoľvek nevyplnená
listina. Z jej textu musí byť zjavné, že je základom textu budúcej hotovej zmenky. Blankozmenka je
vedome neúplná listina. Neúplnosť listiny je spôsobená úmyselne, je zámerom účastníkov. Nestačí
neúplnosť spôsobená omylom alebo neznalosťou účastníkov. Neúplnosti obsahu blankozmenky si musí
byť plne vedomý tak zmenkový blankovystaviteľ ako aj zmenkový veriteľ, a to už v okamihu emisie

blankozmenky, lebo len vtedy možno hovoriť o zámernej neúplnosti blankozmenky. Blankozmenka
teda nie je ešte skutočnou zmenkou, ale len jej zárodkom, resp. vývojovou etapou konečnej listiny -
zmenky (Kovařík, 1999, s. 50). Blankozmenka sa teda až po jej riadnom a správnom vyplnení zmení
na úplnú zmenku, a teda až týmto okamihom sa stáva uplatniteľným zabezpečovacím nástrojom.
Je na dohode zmluvných strán, čo budú brať ako blankozmenkou zabezpečovanú pohľadávku. Za

situácie, keď zmluvné strany nevedia všetky údaje (najmä údaje o konečnej výške budúcej pohľadávky)
potrebné na vystavenie úplnej zmenky, môže byť blankozmenka prostriedkom na zabezpečenia
záväzkov do obdobia, keď bude účastníkom známe všetko potrebné k vystaveniu úplnej zmenky
(Kovařík, 2002, s. 75). Účelom vystavenia blankozmenky je dosiahnuť nesporný záväzkový vzťah,plniaci napr. zabezpečovaciu funkciu. Nespornosť záväzku, ktorým blankozmenka je, spočíva v tom,
že veriteľ nemusí pri jej predložení preukazovať tak existenciu dlhu ako ani žiadnych iných dôvodov
a skutočností. Stačí preukázať, že je majiteľom platnej blankozmenky, ktorá sa jej doplnením zmenila

na platnú zmenku a táto platná zmenka je plne postačujúcim titulom na zaplatenie zmenkovej sumy
v nej uvedenému zmenkovému veriteľovi. ZZŠ v súvislosti s neúplnosťou listiny blankozmenky nič
neuvádza. K listine blankozmenky musí byť dohodou zriadené zmenkové vyplňovacie právo. Nejedná
sa o právo spojené listinou blankozmenky, ktoré by bolo do blankozmenky priamo inkorporované.
Jedná sa o právo všeobecno-záväzkovej povahy, ktoré má však vo vzťahu k blankozmenke akcesorickú

povahu. Nemôže totiž existovať samostatne, ale vždy sa musí vzťahovať ku konkrétnej blankozmenke.
Nemožno samostatne disponovať napr. zabezpečovacím právom bez toho, aby sa disponovalo aj
s listinou blankozmenky, ku ktorej sa vzťahuje (Kovařík, 2009, s. 77). Vyplňovacie právo dáva
majiteľovi blankozmenky možnosť, aby sám svojim vlastným konaním celkom nezávisle od dlžníkov
(t. j. vystaviteľa blankozmeky a avalistov) premenil listinu, ktorá je zatiaľ len zárodkom zmenky, na
zmenku dokonalú. Dohoda o vyplňovacom práve nemusí mať písomnú formu, často býva súčasťou

inej zmluvy. ZZŠ neupravuje jej formu, a preto okrem výslovného písomného prejavu dôkazom o jej
uzavretí prichádza do úvahy aj jednostranné vyhlásenie dlžníka o udelení vyplňovacieho práva, ktoré
majiteľ prijme. Z hľadiska právnej istoty sa však samozrejme odporúča dohodu o vyplňovacom práve
k blankozmenke uzatvárať v písomnej podobe. Dohoda o vyplňovacom práve k blankozmenke určuje,
kto, kedy a akým spôsobom môže obsah blankozmenky doplniť. Účastníkmi dohody o vyplňovacom

práve k blankozmenke sú vystaviteľ blankozmenky a jej prvý nadobúdateľ. ZZŠ nijako nelimituje, koľko
nevyplnených miest môže blankozmenka obsahovať. Rozsah vyplňovacieho oprávnenia vyplýva jednak
s textu samotnej blankozmenky, teda z okruhu bielych (blanko) miest, ktoré blankozmenka obsahuje,
a jednak z obsahu dohody o vyplňovacom práve k blankozmenke. Ak je blankozmenka emitovaná za
účelom zabezpečenia pohľadávky, je potrebné obvyklosť obsahu zmenky (t. j. vyplnenej blankozmenky)

hľadať v zabezpečovanom vzťahu, čiže zmenka by mala byť vyplnená tak, aby jej obsah zodpovedal
zabezpečovanej pohľadávke. Doplnením chýbajúcich častí vzniká zmenka, s ktorou treba zaobchádzať
tak, ako by už od počiatku mala obsah, ktorý bol doplnený neskôr, čo je dôležité najmä pri zmenkových
úkonoch, pretože napr. blankozmenku nie je možné protestovať. Konečný obsah zmenky v ideálnom
prípade zodpovedá dohode o vyplňovacom práve. Pri vyplnení ktoré je v rozpore s dohodou dostane

zmenka iný obsah, čo ale nespôsobuje jej neplatnosť. Protizmluvné doplnenie musí zmenkový dlžník
napadnúť námietkami. Pokiaľ bola doplnená vyššia suma, ako bolo dohodnuté, je v tejto nesprávnej
sume obsiahnutá aj správna nižšia suma. Do výšky čiastky zodpovedajúcej dohode o vyplňovacom
práve nejde o porušenie dohody a námietka by v tomto prípade nemala byť úspešná. Pokiaľ zmenka
ostalamedzipôvodnýmiúčastníkmi,budenámietkaúčinná,pokiaľdlžníkpreukážedoplnenievrozpores

dohodou o vyplňovacom práve. Blankozmenka môže v praxi slúžiť na zabezpečenie istiny z kauzálneho
vzťahu, ako aj úrokov, zmluvných pokút, preukázateľne vynaložených nákladov a pod. Je na dohode
zmluvných strán, čo budú brať ako blankozmenkou zabezpečovanú pohľadávku podľa dohody o
vyplňovacom práve k blankozmenke.

33.Nazákladevykonanéhodokazovaniamalsúdpreukázané,žezmenka(č.l.36spisu)obsahujevšetky
zákonné náležitosti a predložením jej prvopisu žalobca svoje práva majiteľa zmenky preukázal. Súd mal
tiež preukázané, že zmenka zabezpečovala pohľadávky žalobcu zo Zmluvu o kontokorentnom úvere
číslo: XXXXXX/CORP/XXXX zo dňa 5.3.2013. Vydaná bola ako blankozmenka bez vyplnených údajov o
dátume splatnosti a výške zmenkovej sumy. V ten istý deň účastníci uzavreli Dohodu o vydaní a vyplnení

blankozmenky číslo: XXXXXXA/CORP/XXXX. zo dňa 5.3.2013 v znení Dodatku č. 1 zo dňa 12.2.2014,
podľa ktorej mal žalobca právo doplniť chýbajúce údaje za splnenia vopred dohodnutých podmienok (že
sa dlžník dostane do omeškania so zaplatením záväzku z úveru).

34. Žalobcom predložený prvopis zmenky obsahuje všetky zákonné náležitosti predpísané pre vlastnú

blanozmenku zmenku. Zmenka je dokonalým a nesporným listinným cenným papierom, práva a
povinnosti z nej sú definované len samotnou zmenkovou listinou a len od nej závislé. Keďže zmenka,
z ktorej si žalobca uplatňuje práva obsahuje všetky zákonom ustanovené náležitosti a je z formálneho
hľadiska platnou zmenkou, nemá žalobca povinnosť svoj nárok preukázať iným spôsobom, než
originálom zmenky. Pre veriteľa je obrovskou výhodou jej rýchla a jednoduchý vymožiteľnosť. Držiteľ

zmenky tak pri vymáhaní nemusí dokazovať nič iné okrem toho, že je platná (spĺňa formálne náležitosti)
a že je jej majiteľom. Čo v danom prípade žalobca bezpochybností preukázal.35. Treba zdôrazniť, že zmenka je vysoko formálny, dokonalý a abstraktný záväzok a žalobca nebol v
tomto prípade v konaní povinný preukazovať nič iné ako to, že je majiteľom zmenky. Osoba, ktorá bianko
zmenkupodpísala,máprávonanámietky,tedanajmänámietkysúvisiacesvyplňovacímprávom,pričom

platí, že dlžník z takejto zmenky musí preukázať, že zmenka bola vyplnená odlišne od dohody. Žalovaní
v konaní vyplnenie zmenky v rozpore alebo nesúlade so zmluvou o jej vyplnení nenamietali. V konaní
nebolo preukázané, že by žalobca vyplnil chýbajúce údaje na blankozmenke v rozpore s písomnou
dohodou o jej vyplnení, v rozpore so zmluvnými dojednaniami, podmienkami jej vyplnenia, s ktorými aj
žalovaná v 2. rade súhlasila. Zmluva o úvere, Dohoda o vypňovacom zmenkovom práve ako aj zmenka

sú podpísané oboma žalovanými a preto nie je pochýb o tom, že obaja mali vedomosť o podmienkach
vyplnenia zmenky. Žalovaná v 2. rade sa ako zmenečný ručiteľ zaviazala ručiť za zaplatenie zmenky
výstavcom. Na základe vyššie uvedeného súd dospel k záveru, že zmenka bola vyplnená žalobcom
v súlade s Dohodou o jej vyplnení a žalovaným vznikla solidárna povinnosť na jej základe poskytnúť
žalobcovi uplatnené plnenie. Nakoľko voči žalovanému bolo konanie zastavené, tak súd v rozsudku
zaviazal na zapleteniu výlučne už len žalovanú v 2. rade.

36. K námietke žalovaných o nedostatku právomoci súdu z dôvodu dojednanej rozhodcovskej doložky
súd uvádza, že v konaní nebolo preukázané, žeby sporové strany v minulosti uzatvorili rozhodcovskú
zmluvu alebo vymienili si rozhodcovskú doložku. Ako zmluva o úvere tak aj dohoda o vyplnení zmenky
obsahujú iba žalobcov návrh takejto zmluvy, ktorí však žalovaní preukázateľne neprijali a preto nedošlo

ani k uzatvoreniu takejto zmluvy. Z uvedeného dôvodu nebránilo nič v tom aby tunajší súd ako vecne a
miestne príslušný s danou mu právomocou vec prejednal a rozhodol.

37. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol v zmysle § 262 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1
CSP a § 256 ods. 1 CSP tak, že procesne plne úspešnému žalobcovi priznal voči obom žalovaným

náhradu trov konania v celom rozsahu (trovy právneho zastúpenia) a uložil žalovaným povinnosť
spoločne a nerozdielne ich žalobcovi zaplatiť s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne súd až
po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).
Voči žalovanému v 1. rade bolo konanie zastavené s tým, že podľa názoru súdu výlučne žalovaný v
1. rade zavinil (splnením podmienok vyhlásenia konkurzu) zastavenie konania, ktoré nemôže byť na

ťarchu žalobcu a voči žalovanej v 2. Rade bol plne procesne úspešný.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého
rozsudku smeruje (§ 355, § 362 CSP)
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 CSP).

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 365 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

odvolania (§ 364 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 CSP).
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred

súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej
inštancie (§ 366 CSP).
Exekúciu možno vykonať na návrh toho, kto je oprávnený požadovať splnenie nároku z exekučného
titulu preto, že povinný dobrovoľne nesplnil to, čo mu exekučný titul ukladá (§ 48 zák. č. 233/1995 Z.z.).
Exekúciu vykoná exekútor, ktorého na vykonanie exekúcie poverí súd (§ 55 ods.1 zák. č. 233/1995 Z.z.),
kauzálne príslušným je Okresný súd Banská Bystrica (§ 49 zákona č. 233/1995 Z.z.).“