Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Thursday, February 26, 2020

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 4Cdo/83/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6616209888
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 02. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alena Svetlovská

ECLI: ECLI:SK:NSSR:2020:6616209888.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Aleny Svetlovskej

a členov senátu JUDr. Milana Ľalíka a JUDr. Gabriely Klenkovej, PhD., v spore žalobkyne K. S.,
bývajúcejvQ.-V.,N.XX,zastúpenejJUDr.MichalomTrúsikom,advokátomsosídlomvBanskejBystrici,
Kuzmányho5,protižalovaným1/S.U.,bývajúcemuvH.,A.XXX/XX,2/J.A.,bývajúcejvQ.,R.republiky
6, obaja zastúpení K.. Ivanom Bugri, advokátom so sídlom vo Zvolene, Bystrický rad 453/77, o určenie
neplatnosti právneho úkonu, vedenom na Okresnom súde Lučenec pod sp. zn. 6C/194/2016, o dovolaní
žalobkyne proti rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici z 31. októbra 2018 sp. zn. 13Co/392/2017,
takto

r o z h o d o l :

Dovolanie z a m i e t a.

Žalovaným 1/ a 2/ priznáva náhradu trov dovolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Lučenec (ďalej aj „prvoinštančný súd“ alebo „súd prvej inštancie“) rozsudkom zo 7.
júla 2017 č. k. 6 C 194/2016 - 138 zamietol žalobu, ktorou sa žalobkyňa domáhala určenia neplatnosti
kúpnej zmluvy uzatvorenej 13. októbra 2014 medzi žalovanou 2/ ako predávajúcou a žalovaným 1/
ako kupujúcim o prevode nehnuteľnosti zapísanej na Okresnom úrade Lučenec, odbor katastrálny na
liste vlastníctva č. XXX v katastrálnom území V., obec Q., okres Lučenec ako parcely registra „C“

evidované ako parcela č. 128/8 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 95 m, parcela č. 128/9 -
zastavané plochy a nádvoria o výmere 30 m2, parcela č. 128/10 - zastavané plochy a nádvoria o
výmere 197 m2, parcela č. 129 záhrady o výmere 681 m2, so stavbou rodinného domu súpisné číslo
XXX, postaveného na parcele č. 128/8 a stavba hospodárskej budovy súpisné číslo XXX, postavená
na parcele č. 128/9, všetko v 1/18 - ine zamietol a žalobkyni uložil povinnosť nahradiť žalovaným 1/
a 2/ trovy konania v plnom rozsahu. Žalobkyňa sa domáhala určenia relatívnej neplatnosti právneho
úkonu podľa § 40a a nasl. Občianskeho zákonníka z dôvodu, že bolo porušené jej predkupné právo ako

spoluvlastníčky nehnuteľnosti vyplývajúce jej z § 140 Občianskeho zákonníka. Naliehavosť právneho
záujmu na vyslovení neplatnosti kúpnej zmluvy podľa žalobkyne spočíva v skutočnosti, že na Okresnom
súde Lučenec je pod sp. zn. 9 C 313/2015 vedené súdne konanie o zaplatenie nájomného za užívanie
nehnuteľnosti a pod sp. zn. 9 C 89/2013 je vedené konanie o zrušenie a vyporiadanie podielového
spoluvlastníctva k nehnuteľnosti. Súd prvej inštancie skúmal existenciu naliehavého právneho záujmu a
posudzoval, či podaná žaloba je vhodným (účinným a správne zvoleným) procesným nástrojom ochrany
práva žalobkyne, či sa ňou môže dosiahnuť odstránenie spornosti práva a či len zbytočne nevyvoláva

konanie, po ktorom bude musieť aj tak nasledovať iné (ďalšie) konanie. Poukázal na to, že žalobkyňa
naliehavý právny záujem bližšie nešpecifikovala a poukázala iba na existenciu dvoch súdnych sporov
vedenýchnaOkresnomsúdeLučenec.Dospelkzáveru,žeajprípadnýúspechžalobkynevtomtokonaní
jej postavenie nezlepší, nakoľko v konaní o vyporiadanie podielového spoluvlastníctva žalobkyne,žalovaného 1/ a J. J. (matky žalobkyne) vedenom pod sp. zn. 9 C 89/2013 súd zrušil podielové
spoluvlastníctvo účastníkov konania a nehnuteľnosť prikázal do výlučného vlastníctva žalovaného 1/ (v
konaní sp. zn. 9C/89/2013 žalobcu). Keďže reálna deľba rodinného domu nebola možná, súd rozhodol

podľa výšky spoluvlastníckych podielov a nehnuteľnosť prisúdil do výlučného vlastníctva žalovaného
1/, ktorý vlastnil 16/18-in všetkých nehnuteľností a ktorý preukázal, že má finančné prostriedky na
poskytnutie primeranej náhrady zvyšným spoluvlastníčkam. Uviedol, že aj keby súd v tomto konaní
vyslovil neplatnosť kúpnej zmluvy, nič by sa tým nezmenilo na postavení žalobkyne v konaní o
vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, pretože jej spoluvlastnícky podiel v pomere 1/18-ina k celku

by sa nezmenil a naďalej by bol výrazne minoritným voči spoluvlastníckemu podielu žalovaného 1/
v 15/18-inách. Zdôraznil, že vyslovením neplatnosti kúpnej zmluvy by sa situácia sporových strán
nevyriešila a postavenie žalobkyne by sa v konaní 9 C 89/2013 nezmenilo a teda uvedená žaloba
neslúži potrebám praktického života a nevytvorila by pevný základ pre právny vzťah sporových strán.
Ďalej uviedol, že ani vo vzťahu ku konaniu sp. zn. 9 C 313/2015 nemá žalobkyňa naliehavý právny
záujem, nakoľko v tomto konaní sa žalovaný 1/ (v konaní ako žalobca) nedomáha od žalobkyne vydania

bezdôvodného obohatenia za 1/18-inu spoluvlastníckeho podielu, ktorý podiel získal kúpnou zmluvou.
Skonštatoval, že žalobkyňa podanou žalobou nerieši svoje právne postavenie a ani ochranu svojho
vlastníckeho práva, ktorá skutočnosť vyplýva aj z toho, že žalobkyňa už v konaní vedenom pod sp.
zn. 9 C 89/2013 nadobudla poznatok, že žalovaný 1/ odkúpil spoluvlastnícky podiel od žalovanej 2/,
čo vyplynulo z podania právneho zástupcu žalovaného 1/ z 25. novembra 2014 a napriek tomu žalobu

podala na súd 2. augusta 2016, v ktorý deň podávala aj odvolanie voči rozsudku 9 C 89/2013, pričom
v konaní o vyporiadanie podielového spoluvlastníctva sa otázka neplatnosti kúpnej zmluvy mohla riešiť
ako otázka predbežná.

2. Krajský súd v Banskej Bystrici (ďalej len „odvolací súd“) na odvolanie žalobkyne rozsudkom z 31.

októbra 2018 sp. zn. 13 Co 392/2017 rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil a žalovaným 1/ a 2/ priznal
nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. V zmysle § 387 ods. 2 zákona č. 160/2015
Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“) sa v celom rozsahu stotožnil s dôvodmi napadnutého
rozhodnutia súdu prvej inštancie. Na zdôraznenie jeho správnosti dodal, že ani prípadný úspech
žalobkyne v tomto konaní, t. j. v prípade vyslovenia neplatnosti kúpnej zmluvy uzavretej 13. októbra 2014

medzi žalovanými 1/ a 2/, nezlepší postavenie žalobkyne v konaniach vedených na Okresnom súde
Lučenec pod sp. zn. 9 C 89/2013 a 9 C 313/2015. Uviedol, že aj keby súd vyslovil neplatnosť kúpnej
zmluvy o prevode spoluvlastníckeho podielu v 1/18-ine k celku, nič by sa tým nezmenilo na postavení
žalobkyne v konaní o vyporiadanie podielového spoluvlastníctva vo veci sp. zn. 9 C 89/2013, pretože
spoluvlastnícky podiel žalobkyne v pomere 1/18-ina k celku by sa nezmenil a naďalej by bol výrazne

minoritným voči spoluvlastníckemu podielu žalovaného 1/. Vyslovením neplatnosti uvedenej zmluvy by
sa situácia sporových strán nevyriešila a teda žaloba neslúži potrebám praktického života a nevytvorila
by pevný právny základ pre právny vzťah sporových strán. Ani konanie vedené pod sp. zn. 9 C 313/2015
nemôže odôvodňovať naliehavý právny záujem žalobkyne na požadovanom určení, nakoľko žalovaný 1/
v tomto konaní nežiadal od žalobkyne vydanie bezdôvodného obohatenia za 1/18-inu spoluvlastníckeho

podielu, ktorý podiel získal napadnutou kúpnou zmluvou. O trovách odvolacieho konania rozhodol podľa
§ 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 255 ods. 1 C.s.p.

3. Proti uvedenému rozsudku odvolacieho súdu podala dovolanie žalobkyňa (ďalej aj „dovolateľka“).
Dovolanie podala z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci odvolacím súdom, keď jeho

rozhodnutie záviselo od vyriešenia právnej otázky, pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej
rozhodovacej praxe dovolacieho súdu (§ 421 ods. 1 písm. a/ C.s.p.) a ktorá je dovolacím súdom
rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 písm. c/ C.s.p.). Uviedla, že ako podielový spoluvlastník, ktorého
predkupné právo v zmysle § 140 Občianskeho zákonníka bolo porušené, má naliehavý právny záujem
na navrátení majetkových vzťahov do pôvodného stavu a poukázala na rozhodnutia najvyššieho súdu

sp. zn. 3 Cdo 262/2009, 5 Cdo 211/2009, 4 Cdo 136/2009, 4 Cdo 334/2009 a 7 Cdo 46/2013, ktoré
rozsiahlo citovala. Zároveň poukázala na rozhodnutie Krajského súdu v Trnave sp. zn. 25 Co 103/2017
z 10. januára 2018. Navrhla, aby dovolací súd rozsudok odvolacieho súdu zrušil a vec mu vrátil na
ďalšie konanie.

4. Žalovaní 1/ a 2/ vo svojom vyjadrení k dovolaniu uviedli, že žalobkyňa v dovolaní síce uviedla
rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, avšak neuviedla, v čom vidí nerešpektovanie ňou
citovaných rozhodnutí odvolacím súdom. Uviedli, že podľa žalobkyne má z predmetných rozhodnutí
vyplynúť záver, že podielový spoluvlastník má vždy, bez ohľadu na skutkové a právne okolnosti veci,naliehavý právny záujem na určení neplatnosti zmluvy, ktorej uzavretím malo byť jeho predkupné právo
porušené Ak by mal byť tento názor správny, stalo by sa ustanovenie § 137 písm. c/ C.s.p. ustanovením
bez reálneho obsahu a teda ustanovením obsolétnym. Záver súdov nižších inštancií, že žalobkyňa

nepreukázala naliehavý právny záujem na požadovanom určení v kontexte rozhodujúcich skutkových
a právnych okolností veci považovali za správny a zákonný. K dovolaciemu dôvodu podľa § 421 písm.
c/ C.s.p. uviedli, že dovolateľka nijako bližšie neuviedla, aká pre rozhodnutie vo veci rozhodujúca
právna otázka má byť dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne a ani neoznačila žiadne rozhodnutia
dovolacieho súdu, ktoré by signalizovali rozpor v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu.

5. Najvyšší súd ako súd dovolací (§ 35 C.s.p.) po zistení, že dovolanie podala v stanovenej lehote (§
427 ods. 1 C.s.p.) strana zastúpená v súlade so zákonom (§ 429 ods. 1 C.s.p.), v ktorej neprospech
bolo napadnuté rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p.), bez nariadenie pojednávania (§ 443 C.s.p.) dospel
k záveru, že dovolanie treba zamietnuť.

6. V zmysle § 419 C.s.p. je proti rozhodnutiu odvolacieho súdu dovolanie prípustné, ak to zákon pripúšťa.

Rozhodnutia odvolacieho súdu, proti ktorým je dovolanie prípustné, sú vymenované v § 420 a § 421
C.s.p.

7. V zmysle § 421 ods. 1 C.s.p. je dovolanie prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa
potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od

vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe
dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je
dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

8. Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom

právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 C.s.p.). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne
posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho
posúdenia (§ 432 ods. 2 C.s.p.).

9. Otázkou relevantnou podľa § 421 ods. 1 C.s.p. môže byť len otázka právna (nie skutková otázka).

Môže ísť tak o otázku hmotnoprávnu (ktorá sa odvíja od interpretácie napríklad Občianskeho zákonníka,
Obchodného zákonníka, Zákonníka práce, Zákona o rodine), ako aj o otázku procesnoprávnu (ktorej
riešenie záviselo na aplikácii a interpretácii procesných ustanovení).

10. Pre právnu otázku, ktorú má na mysli § 421 ods. 1 písm. a/ C.s.p., je charakteristický „odklon“

jej riešenia, ktorý zvolil odvolací súd, od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu. Ide tu teda
o situáciu, v ktorej sa už rozhodovanie senátov dovolacieho súdu ustálilo na určitom riešení právnej
otázky, odvolací súd sa však svojím rozhodnutím odklonil od „ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho
súdu“. V zmysle judikátu R 71/2018 patria do tohto pojmu predovšetkým stanoviská alebo rozhodnutia
najvyššieho súdu publikované v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej

republiky. Jeho súčasťou je tiež prax vyjadrená opakovane vo viacerých nepublikovaných rozhodnutiach
najvyššieho súdu, alebo dokonca aj v jednotlivom, dosiaľ nepublikovanom rozhodnutí, pokiaľ niektoré
neskôr vydané (nepublikované) rozhodnutia najvyššieho súdu názory obsiahnuté v skoršom rozhodnutí
nespochybnili.

11. Súčasťou argumentácie žalobkyne je, že dovolanie je nielen prípustné [vzhľadom na ňou tvrdený
odklon právnych záverov odvolacieho súdu (§ 421 písm. a/ C.s.p.)], ale tiež dôvodné [lebo spočíva na
nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 C.s.p.).

12. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a na

zistený skutkový stav aplikuje konkrétnu právnu normu. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl
súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy,
ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho
ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.

13. V súvislosti s argumentáciou, že jej dovolanie je prípustné podľa ustanovenia § 421 ods. 1 písm.
a/ C.s.p., dovolateľka uviedla, že ako podielový spoluvlastník, ktorého predkupné právo v zmysle § 140
Občianskeho zákonníka bolo porušené, má naliehavý právny záujem na navrátení majetkových vzťahov
do pôvodného stavu. Tvrdila, že je nesprávny a od ustálenej praxe dovolacieho súdu sa odkláňajúciprávny názor odvolacieho súdu, podľa ktorého nepreukázala naliehavý právny záujem na určení
neplatnosti kúpnej zmluvy uzatvorenej 13. októbra 2014 medzi žalovanými 1/ a 2/. Svoju argumentáciu
o odklone právnych záverov odvolacieho súdu od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu

podložila žalobkyňa poukázaním na viaceré rozhodnutia najvyššieho súdu.

14. Z týchto dôvodov posudzoval dovolací súd opodstatnenosť dovolacej argumentácie žalobkyne len
vo vzájomnej interakcii „právnych“ otázok riešených odvolacím súdom a „právnych“ otázok riešených
v rozhodnutiach najvyššieho súdu, ktoré uviedla v dovolaní. Na podstatné závery týchto rozhodnutí

poukazuje dovolací súd v bodoch 15. a 16. tohto uznesenia.

15. Konanie najvyššieho súdu sp. zn. 5 Cdo 211/2009 sa týkalo prípadu, v ktorom sa žalobcovia
domáhali určenia neplatnosti kúpnej zmluvy v časti týkajúcej sa prevodu spoluvlastníckych podielov
žalovanej z dôvodu porušenia ich predkupného práva. Najvyšší súd poukázal na to, že návrh na
určenie neplatnosti právneho úkonu vyžaduje preukázanie naliehavého právneho záujmu. Takýto návrh

sa uplatní najmä v prípade, keď určovací výrok je potrebný z hľadiska občianskoprávnej prevencie
(predchádzania ďalším sporom) alebo v prípade, keď výrok o neplatnosti je potrebný v konaní pred iným
orgánom právnej ochrany alebo pred orgánom, ktorému bola zverená časť právomoci inak patriacej
súdom. Právny záujem musí byť naliehavý v tom zmysle, že navrhovateľ v danom právnom vzťahu môže
navrhovaným určením dosiahnuť odstránenie spornosti a ochranu svojich práv a oprávnených záujmov.

Naliehavýprávnyzáujemsaviaženakonkrétnyurčovacípetitasúvisísvyriešenímotázky,čisanávrhom
na začatie konania s daným petitom môže dosiahnuť odstránenie spornosti práva alebo právnej neistoty.
Záver súdu o (ne)existencie naliehavého právneho záujmu navrhovateľa predpokladá posúdenie, či
podaný určovací návrh je vhodným (správne zvoleným a prípustným) procesným nástrojom ochrany
jeho práva alebo návrhom, ktorý spornosť neodstraňuje a len zbytočne vyvoláva konanie, po ktorom

bude musieť aj tak nasledovať ešte iné konanie.

16. Rozhodnutie najvyššieho súdu sp. zn. 7 Cdo 46/2013, 7 Cdo 47/2013 konštatuje, že procesnou
podmienkou určovacej žaloby podľa § 80 písm. c/ O.s.p. je naliehavý právny záujem na požadovanom
určení. Zákon trvá na tom, aby išlo o právny záujem, ktorý je naliehavý. Naliehavý právny záujem je

spravidla daný v prípade, ak by bez tohto riešenia bolo právo žalobcu ohrozené alebo ak by sa bez
tohto určenia stalo jeho postavenie neistým. Procesná povinnosť preukázať, že v čase rozhodovania
súdu je naliehavý právny záujem na určení právneho vzťahu alebo práva zaťažuje toho, kto sa tohto
určenia domáha (žalobcu). Naliehavý právny záujem vyžaduje aj žaloba o určenie neplatnosti právneho
úkonu. Pri skúmaní existencie naliehavého právneho záujmu v konaní o určenie relatívnej neplatnosti

právneho úkonu pre porušenie zákonného predkupného práva podľa § 140 Občianskeho zákonníka
ide o posúdenie, či podaná žaloba je vhodným (účinným a správne zvoleným) procesným nástrojom
ochrany práva žalobcu, či sa ňou môže dosiahnuť odstránenie spornosti práva a či snáď len zbytočne
nevyvoláva konanie, po ktorom bude musieť aj tak nasledovať iné (ďalšie) súdne konanie alebo konania.

17. Rozhodnutia najvyššieho súdu sp. zn. 3 Cdo 262/2009 a sp. zn. 4 Cdo 334/2009 riešili otázku -
Ak sa podielový spoluvlastník nehnuteľností, ktorého predkupné právo bolo porušené uzavretím kúpnej
zmluvy medzi iným podielovým spoluvlastníkom a treťou osobou, účinne dovolal relatívnej neplatnosti
predmetnej kúpnej zmluvy, môže svoje predkupné právo realizovať tak, že súd rozsudkom nahradí
prejav vôle predávajúceho (toho, kto predkupné právo porušil), že ako predávajúci predáva predmetné

nehnuteľnosti žalobcovi (podielovému spoluvlastníkovi, ktorého predkupné právo bolo porušené) a to za
rovnakých podmienok, za akých sa uskutočnil prevod nehnuteľnosti kúpnou zmluvou, ktorej neplatnosti
sa dovolal žalobca ako podielový spoluvlastník, ktorého predkupné právo bolo porušené.

18. Z porovnania právnych záverov, na ktorých v napadnutom rozsudku založil svoje rozhodnutie

odvolací súd, s podstatou záverov najvyššieho súdu, ktoré vyjadril v rozhodnutiach uvedených v bodoch
15. a 16., nevyplýva, že by v preskúmavanej veci - v právnych otázkach, ktorých sa týkajú tieto
rozhodnutia - došlo zo strany odvolacieho súdu k odklonu od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho
súdu v zmysle § 421 ods. 1 písm. a/ C.s.p.

19. Už počas platnosti a účinnosti Občianskeho zákonníka z roku 1950 (zákon č. 141/1950 Zb.),
ktorý obsahovo skoro rovnako upravoval zákonné predkupné právo (§ 137) a zmluvné predkupné právo
(§§ 375 a nasl.), bolo judikované (R 122/1953), že na zákonné predkupné právo spoluvlastníkov kscudzovanémupodieluspoločnejveci(§137O.z.)trebapoužiťčodoobsahu,účinkovavýkonupredpisy
o zmluvnom predkupnom práve (§§ 375 a nasl. O. z.).

20. Za účinnosti teraz platnej zákonnej úpravy bolo rovnako Najvyšším súdom Slovenskej republiky
judikované (3 Cdo 262/2009, 4 Cdo 334/2009, 5 Cdo 211/2009 a pod.), že z hľadiska obsahu, účinkov a
výkonu treba aj na predkupné právo vyplývajúce z § 140 Občianskeho zákonníka aplikovať (uplatnením
analógie legis - § 853 O.z.) všeobecnú úpravu o predkupnom práve zaradenú do ôsmej časti druhej
hlavy druhého oddielu Občianskeho zákonníka (§ 602 až § 606).

21. Občiansky zákonník nepožaduje k predaju spoluvlastníckeho podielu súhlas ostatných
spoluvlastníkov, vyžaduje len rešpektovanie predkupného práva. Napriek tomu, že v zákonnej úprave
nie je výslovne stanovené, že predkupné právo podľa § 140 Občianskeho zákonníka má vecnú
povahu a pôsobí voči tretím osobám, súdna prax so súhlasom širokej odbornej verejnosti zákonnému
predkupnému právu túto povahu prisudzuje. Z tohto záveru vyplýva, že spoluvlastník veci, ktorého

predkupné právo bolo porušené, má nároky vyplývajúce jednak zo všeobecných ustanovení o
vecnom predkupnom práve (§ 603 ods. 3 Občianskeho zákonníka) a taktiež zvláštne nároky, ktoré
sú stanovené v ustanovení § 40a v spojení s § 140 Občianskeho zákonníka. Tieto nároky sa vzájomne
vylučujú, pričom oprávnený sa nemôže zároveň domáhať všetkých alebo dvoch nárokov. Jedná sa o
nasledujúce možnosti:

Oprávnený má právo domáhať sa na nadobúdateľovi, aby mu previedol podiel za rovnakých podmienok,
alebo relatívnej neplatnosti, keďže porušenie § 140 Občianskeho zákonníka má za následok len
relatívnu neplatnosť právneho úkonu o prevode spoluvlastníckeho podielu podľa ustanovenia § 40a
Občianskehozákonníka.Inýmislovami,právnyúkonsapovažuje zaplatný,pokiaľsaten,ktojetakýmto
úkonom dotknutý (t. j. spoluvlastník, ktorého predkupné právo bolo porušené), neplatnosti právneho

úkonu nedovolá v rámci premlčacej lehoty. Teda oprávnený, ktorý je dotknutý porušením predkupného
práva, môže podať žalobu na určenie neplatnosti právneho úkonu podľa § 137 písm. c/ C.s.p. Môže sa
domáhať,abysúdurčil,žezmluvaoprevodespoluvlastníckehopodielu,ktorájevrozporesustanovením
§ 140 Občianskeho zákonníka, je neplatná, čím by sa vrátili právne pomery k veci do stavu existujúceho
pred prevodom podielu na tretiu osobu.

22. Základným predpokladom, aby sa súd zaoberal otázkou neplatnosti v rámci určovacej žaloby, je
preukázanie naliehavého právneho záujmu na takomto určení. Podľa výkladu podávaného ustálenou
súdnou praxou je naliehavý právny záujem daný najmä tam, kde by bez požadovaného určenia bolo
právo žalobcu ohrozené alebo by sa jeho postavenie stalo neistým. Žaloba preto spravidla nemôže byť

opodstatnená tam, kde možno žalovať na splnenie povinnosti podľa § 137 písm. a/ C.s.p.

23. Určovacia žaloba podľa § 137 písm. c/ C.s.p. je skôr preventívneho charakteru a má miesto
jednak tam, kde jej pomocou možno eliminovať stav ohrozenia práva či neistoty v právnom vzťahu a
k zodpovedajúcej náprave nemožno dospieť inak, a jednak v prípadoch, v ktorých určovacia žaloba

účinnejšie než iné právne prostriedky vystihuje obsah a povahu príslušného právneho vzťahu a
jej prostredníctvom možno dosiahnuť úpravy, tvoriace určitý právny rámec, ktorý je zárukou odvrátenia
budúcich sporov účastníkov. Tieto funkcie korešpondujú s podmienkou naliehavého právneho záujmu.
Ak nemožno v konkrétnom prípade očakávať, že ich určovacia žaloba bude plniť, nebude ani právny
záujem na takomto určení.

24. V zmysle uvedenej konštantnej judikatúry možno vyvodiť záver, že jediná situácia, kedy by žaloba
na určenie neplatnosti mohla mať úspech je vtedy, pokiaľ by ostatní spoluvlastníci, ktorých predkupné
právo bolo dotknuté, nemali záujem nadobudnúť prevádzaný spoluvlastnícky podiel, súčasne by mali
za cieľ zabrániť tretej osobe vo vstupe do spoluvlastníckeho vzťahu. V takomto prípade žalobcovia

znášajú dôkazné bremeno ohľadne preukázania naliehavého právneho záujmu pre určenie neplatnosti
zmluvy, rovnako ako dôkazné bremeno preukázania naliehavého právneho záujmu, z akého dôvodu
chcú zabrániť novému nadobúdateľovi získať spoluvlastnícky podiel. Pokiaľ oprávnení spoluvlastníci
neponúknu alternatívne riešenie, kto by mal na miesto povinného nastúpiť, nemožno s najväčšou
pravdepodobnosťou vyhovieť návrhu na rozhodnutie súdu určovacím výrokom. Nemožno totiž na

povinnom spravodlivo požadovať, aby v spoluvlastníckom vzťahu zotrval, ani nemožno vynucovať
zdržanie sa prevodu spoluvlastníckeho podielu z dôvodu zasahovania do jednej zo základných zložiek
vlastníctva (spoluvlastníctva) a to práva s vecou (podielom) nakladať. V ostatných prípadoch, kedy
zostávajúci spoluvlastníci budú mať o podiel na veci záujem, nič nebráni tomu, aby sa domáhalina nadobúdateľovi prevodu tým, že priamo podajú žalobu o nahradenie prejavu vôle, pričom otázka
relatívnej neplatnosti bude v rámci súdneho konania riešená ako predbežná otázka.

25. V danom prípade zo spisu vyplýva, že žalobkyňa naliehavosť právneho záujmu na vyslovení
neplatnosti kúpnej zmluvy preukazovala tým, že na Okresnom súde Lučenec prebieha pod sp. zn. 9 C
313/2015 súdne konanie o zaplatenie nájomného za užívanie nehnuteľnosti a pod sp. zn. 9 C 89/2013
je vedené konanie o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnosti. Z obsahu
spisu taktiež vyplýva, že Okresný súd Lučenec rozsudkom z 8. júna 2016 sp. zn. 9 C 89/2013 - 327

zrušil podielové spoluvlastníctvo žalobcu: S. U. a žalovaných 1/ K. S. a 2/ J. J., k nehnuteľnostiam,
ktoré sú zapísané na Okresnom úrade Lučenec, odbor katastrálny, list vlastníctva č. XXX, katastrálne
územie V., obec Q., okres Lučenec ako parcely registra „C“ evidované na katastrálnej mape ako parcela
č. 128/8 zastavané plochy a nádvoria o výmere 95 m2, parcela č. 128/9 zastavané plochy a nádvoria o
výmere 30 m2, parcela č. 128/10 zastavané plochy a nádvoria o výmere 197 m2, parcela č. 129 záhrady
o výmere 681 m2, k stavbe - rodinný dom súpisné č. 150, postavený na parcele č. 128/8 a k stavbe

- hospodárska budova súpisné č. XXX, postavená na parcele č. 128/9 a prikázal tieto nehnuteľnosti
do výlučného vlastníctva žalobcu (v tomto konaní žalovaného 1/). Odvolací súd správne postupoval
pokiaľ sa najprv zaoberal posúdením naliehavosti právneho záujmu žalobkyne na predmetnej žalobe,
ktorý je základným predpokladom riešení otázok neplatnosti v rámci určovacej žaloby. Odvolací súd
vyvodil záver, že žalobkyňa nepreukázala naliehavý právny záujem na požadovanom určení neplatnosti

kúpnej zmluvy, keď naliehavosť právneho záujmu preukazovala vedením dvoch sporov na Okresnom
súde Lučenec. Odvolací súd uviedol, že aj keby v tomto konaní vyslovil neplatnosť kúpnej zmluvy,
nič by sa nezmenilo na postavení žalobkyne v konaní o vyporiadanie podielového spoluvlastníctva,
pretože spoluvlastnícky podiel K. S. v pomere 1/18-ina k celku by sa nezmenil a naďalej by bol výrazne
minoritnýmvočispoluvlastníckemupodieluS.U.v15/18-inách.Malzato,žežalobkyňanaliehavýprávny

záujem neosvedčila ani vo vzťahu ku konaniu vedenému pod sp. zn. 9 C 313/2015, keď v tomto konaní
si S. U. nežiada od K. S. vydanie bezdôvodného obohatenia za 1/18-inu spoluvlastníckeho podielu,
ktorý získal napadnutou kúpnou zmluvou. Odvolací súd uzavrel, že predmetná žaloba neslúži potrebám
praktického života a nevytvorila by pevný právny základ pre právny vzťah sporových strán. Odvolací súd
sa týmto svojím záverom neodklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu.

26. Na základe uvedeného možno uzavrieť, že odvolací súd správne vec právne posúdil, ak skúmal
existenciu naliehavého právneho záujmu v konaní o určenie relatívnej neplatnosti právneho úkonu pre
porušenie zákonného predkupného práva podľa § 140 Občianskeho zákonníka a zároveň správne
uzavrel, že predmetná žaloba nie je vhodným procesným nástrojom ochrany práva žalobkyne a

nedosiahne sa ňou odstránenie spornosti práva a neslúži ani potrebám praktického života a nevytvorí sa
ňou pevný právny základ pre právny vzťah sporových strán. Dovolanie žalobkyne tak neopodstatnene
smeruje proti takému rozsudku odvolacieho súdu, ktorý nespočíva v nesprávnom právnom posúdení
veci (§ 432 ods. 2 C.s.p.). Najvyšší súd preto jej nedôvodné dovolanie zamietol podľa § 448 C.s.p.

27. Žalobkyňa prípustnosť podaného dovolania vyvodzuje i z ustanovenia § 421 ods. 1 písm. c/ C.s.p.,
t. j., že rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, ktorá je dovolacím súdom
rozhodovaná rozdielne.

28. Dovolací súd zdôrazňuje, že všetky dôvody prípustnosti dovolania, ktoré sú žalobkyňou v dovolaní

označené, sa vzťahujú výlučne na právnu otázku, riešenie ktorej viedlo k právnym záverom vyjadreným
v rozhodnutí odvolacieho súdu. Ako už bolo vyššie naznačené, § 432 ods. 2 C.s.p. uvádza spôsob,
ako má dovolateľ dovolací dôvod podľa tohto ustanovenia vymedziť. Uvedené ustanovenie je nutné
vykladať v súvislosti s § 421 C.s.p. zakladajúcim prípustnosť dovolania v prípade nesprávneho právneho
posúdenia veci, čo znamená, že dovolateľ je povinný dovolací dôvod vymedziť nesprávnym právnym

posúdením takej právnej otázky, od ktorej záviselo rozhodnutie odvolacieho súdu a zároveň pri ktorej
riešení sa odvolací súd buď odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, alebo ktorá v
rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená, alebo je dovolacím súdom rozhodovaná
rozdielne.
29. V dovolaní, ktorého prípustnosť sa vyvodzuje z § 421 ods. 1 písm. c/ C.s.p., by mal dovolateľ

konkretizovať právnu otázku riešenú odvolacím súdom a uviesť rozhodnutia dovolacieho súdu, v
ktorých je daná právna otázka rozhodovaná rozdielne. Len polemika dovolateľa s právnymi názormi
odvolacieho súdu, prosté spochybňovanie správnosti jeho rozhodnutia alebo kritika toho, ako odvolacísúd pristupoval k riešeniu právnej otázky významovo nezodpovedajú kritériu uvedenému v § 421 ods.
1 písm. c/ C.s.p.

30. Pokiaľ dovolateľ v takom dovolaní nevymedzí právnu otázku a neoznačí rozhodnutia, v ktorých
bola konkrétna právna otázka dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne, dovolací súd nemôže svoje
rozhodnutie založiť na domnienkach (predpokladoch) o tom, ktorú otázku a ktorý judikát, stanovisko
alebo rozhodnutie mal dovolateľ na mysli. V prípade absencie uvedeného dovolací súd nemôže pristúpiť
ani k posudzovaniu všetkých procesnoprávnych a hmotnoprávnych otázok, ktoré pred ním riešil súd

prvej inštancie a odvolací súd a v súvislosti s tým ani vyhľadávať všetky (do úvahy prichádzajúce)
rozhodnutia dovolacieho súdu, ktoré sa týkajú danej problematiky; v opačnom prípade by uskutočnil
dovolací súd prieskum priečiaci sa nielen (všeobecne) novej koncepcii právnej úpravy dovolania a
dovolacieho konania zvolenej v C.s.p., ale aj (konkrétne) cieľu sledovanému ustanovením § 421 ods.
1 C.s.p. (pozri Števček M., Ficová S., Baricová J., Mesiarkinová S., Bajánková J., Tomašovič M. a kol.,
Civilný sporový poriadok, Komentár, Praha: C. H. BECK, str.1382 a rozhodnutia najvyššieho súdu sp.

zn. 3 Cdo 6/2017, sp. zn. 3 Cdo 28/2017).

31. Dôvodom pre odmietnutie dovolania podaného podľa § 421 ods. 1 C.s.p. je skutočnosť, že
dovolateľkou uplatnený dovolací dôvod nebol vymedzený spôsobom uvedeným v § 432 ods. 2 C.s.p.
v spojení s § 421 ods. 1 tohto právneho predpisu. Dovolateľka zastúpená advokátom totiž označila

za dovolací dôvod nesprávne právne posúdenie veci podľa § 421 ods. 1 písm. c/ C.s.p. Podľa názoru
dovolacieho súdu podmienky prípustnosti dovolania podľa § 421 C.s.p. neboli splnené, keď žalobkyňa v
dovolaní neoznačila rozhodnutia dovolacieho súdu vyjadrujúce rozdielne právne názory. Z tohto dôvodu
dovolací dôvod nebol žalobkyňou vymedzený spôsobom uvedeným § 431 až 435 C.s.p. Absenciu takej
náležitosti považuje C.s.p. za dôvod pre odmietnutie dovolania.

32. So zreteľom na uvedené dovolací súd dovolanie žalobkyne v časti, v ktorej namietala nesprávne
právne posúdenie veci v zmysle § 421 ods. 1 písm. c/ C.s.p., odmietol podľa § 447 písm. f/ C.s.p. ako
dovolanie, v ktorom dovolacie dôvody nie sú vymedzené spôsobom uvedeným v § 431 až 435 C.s.p.

33. Žalovaní 1/ a 2/ boli v dovolacom konaní v plnom rozsahu úspešné (§ 255 ods. 1 C.s.p.) a vznikol im
nárok na náhradu trov konania. O nároku na náhradu trov rozhodol najvyšší súd podľa ustanovení § 453
ods. 1 a § 262 ods. 1 C.s.p. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia dovolacieho súdu samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 C.s.p.).

34. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.