Rozsudok ,
Zrušujúce Judgement was issued on Tuesday, June 25, 2013

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 6Co/126/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3511200638
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 06. 2013

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Stanislava Marková
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2013:3511200638.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Stanislavy Markovej a členov
senátu JUDr. Romana Hargaša a JUDr. Ľubice Bajzovej v právnej veci navrhovateľov: 1/ Ing. T. G., nar.
XX.XX.XXXX a 2/ Bc. Z. G., nar. XX.XX.XXXX, obaja bytom L. XXX, XXX XX K., obaja zastúpení Mgr.
PetrouHrubovou,advokátkou,Mierovénám.93,Ilava,protiodporcom:1/Z.R.,nar.XX.XX.XXXX,bytom
J.R.XX/XX,XXXXXB.T.nadP.a2/P.R.,nar.XX.X.XXXX,bytomJ.R.XX/XX,XlXXXB.T.nadP.,obaja

zastúpení SP & R s.r.o., advokátska kancelária, Maróthyho 6, 811 06 Bratislava, v konaní o zrušenie
a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, o odstránenie káblov a o zdržanie sa umiestňovania
nápisov na vstupnej bráne, na odvolanie navrhovateľov 1/, 2/ a na odvolanie odporcov 1/, 2/, proti
rozsudku Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom, zo dňa 11. decembra 2012, č.k. 10C/20/2011-201,
v spojitosti s opravným uznesením Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom, zo dňa 03. januára 2013,
č.k. 10C/20/2011-214, jednohlasne takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu v napadnutej časti - zamietnutia návrhu na zrušenie a vyporiadanie

podielového spoluvlastníctva p o t v r d z u j e.

Rozsudok okresného súdu v napadnutej časti - o uloženie povinnosti odporcom 1/, 2/ zdržať sa
umiestňovania akýchkoľvek vývesných tabúľ, oznamov, vizitiek, upozornení a grafických úprav na
vstupnej bráne na nehnuteľnosť, parcelu KNC 132 v k.ú. B. T. nad P., v časti o uloženie povinnosti
odporcom 1/, 2/ na vlastné náklady odstrániť všetky svoje káble, vedúce od telefónneho stĺpu, od ulice

J. R., pozdĺž rodinného domu súp.č. 2437, okolo plynového rozvodu navrhovateľov 1/, 2/ a vo výroku
o náhrade trov konania z r u š u j e a v tejto časti v e c v r a c i a okresnému súdu na
ďalšie konanie a rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým, v záhlaví identifikovaným rozsudkom, okresný súd rozhodol tak, že konanie v časti,
uloženia povinnosti odporcom 1/ a 2/, vybudovať oplotenie pozdĺž hranice novovytvorených pozemkov,
ktoré vznikli na základe geometrického plánu, ustanoveného znalca, reálnym rozdelením pôvodného
pozemku parc. reg. " C " č.132 o výmere 120 m2 k.ú. B. T. nad P., v lehote 6 mesiacov odo dňa

právoplatnosti rozhodnutia, zastavil. Vo zvyšnej časti , návrh zamietol. O trovách konania rozhodol tak,
že žiaden z účastníkov, nemá právo na náhradu trov konania.

V odôvodnení rozsudku, v spojitosti s opravným uznesením zo dňa 03.01.2013 uviedol, že navrhovatelia
podaným návrhom, došlým súdu dňa 28.01.2011, v spojitosti s jeho zmenou, ktorú súd pripustil
uznesením č.k. 10C/20/2011-143 zo dňa 18.10.2012, žiadali, aby bolo rozhodnuté tak, že súd podielové

spoluvlastníctvo účastníkov konania, k nehnuteľnosti - pozemku parc. reg. " C " č.132 - zastavané plochy
a nádvoria o výmere 120 m2, zapísané na LV č.2424 k.ú. B. T. nad P., obec B. T. nad P., okres B.
T. nad P., vedené na Správe katastra Nové Mesto nad Váhom, Katastrálny úrad Trenčín, zrušuje. Dobezpodielového spoluvlastníctva manželov, navrhovateľov v rade 1. a 2., prikáže v podiele 1/1 ( jedna
jednina ) novovytvorený pozemok parcela reg. " C " o výmere 60 m2 - zastavané plochy a nádvoria
k.ú. B. T. nad P. ( v časti orientovanej od ulice J. R. v častiach zádveria, podbránia, časť okolo zadnej

časti rod. domu súp. č.2437 k.ú. B. T. nad P. ) vzniknutú na základe geometrického plánu, ustanoveného
znalca, reálnym rozdelením pôvodného pozemku parc. reg. " C " č.132 o výmere 120 m2 k.ú. Nové
T. nad P., spolu so všetkým čo na ňom stojí a leží ( prečnievajúca časť rodinného domu súp. č. 2437,
spevnené plochy a oporný múr ), bez povinnosti vyplatiť odporcom v rade 1. a 2. finančnú náhradu.
Do bezpodielového spoluvlastníctva manželov odporcov v rade 1. a 2. prikáže v podiele 1/1 ( jedna

jednina ) novovytvorený pozemok parcela reg. " C " o výmere 60 m2 - zastavané plochy a nádvoria k.ú.
B. T. nad P. ( v časti orientovanej od ulice N., časť okolo zadnej časti rod. domu súp. č. 50 k.ú. B. T. nad
P. ) vzniknutý na základe geometrického plánu, ustanoveného znalca, reálnym rozdelením pôvodného
pozemku parc. reg. " C " č.132 o výmere 120 m2 k.ú. B. T. nad P., spolu so všetkým čo na ňom stojí a
leží ( spevnené plochy ), bez povinnosti vyplatiť navrhovateľom v rade 1. a 2. finančnú náhradu. Ďalej
žiadali, aby odporcovia v rade 1. a 2., boli povinní, vybudovať oplotenie pozdĺž hranice novovytvorených

pozemkov, ktoré vzniknú na základe geometrického plánu, ustanoveného znalca, reálnym rozdelením
pôvodnéhopozemkuparc.reg."C"č.132ovýmere120m2k.ú.B.T.nadP.,vlehote6mesiacovododňa
právoplatnostirozhodnutia,abyodporcoviavrade1.a2.bolipovinnínavlastnénáklady,odstrániťvšetky
svoje káble, ktoré vedú, od telefónneho stĺpu od ulice J. R. pozdĺž rodinného domu súp. č. 2437, okolo
plynového rozvodu navrhovateľov v rade 1. a 2., v lehote do 30 dní odo dňa právoplatnosti rozhodnutia a

v konečnom dôsledku, aby odporcovia v rade 1. a 2. boli povinní, zdržať sa umiestňovania akýchkoľvek
vývesných tabúľ, oznamov, vizitiek, upozornení a grafických úprav na vstupnej bráne na nehnuteľnosť -
pozemok parc. reg. " C " č.132 od ulice J. R. k.ú. B. T. nad P.. Návrh odôvodnili tým, že navrhovatelia sú
vlastníkmi rodinného domu, pričom jediný prístup k tomuto domu, vedie cez spoločný pozemok, ktorý je
predmetom žalobného návrhu. Odporcovia 1,2/ sú vlastníkmi ďalšieho rodinného domu, ku ktorému je

prístup z dvoch strán. Poukázali na to, že na základe stavebného povolenia, Stavebného úradu Nové
MestonadVáhomč.A/2010/00421/Če,začalivmáji2010,prestavbupodkroviasvojhorodinnéhodomu.
Pri stavebnom konaní, bolo potrebné riešiť spoluvlastnícke práva k spoločnému pozemku, z dôvodu
rekonštrukcie rodinného domu, ktorý v časti leží na spoločnej nehnuteľnosti, pričom dňa 18.03.2010,
došlomedziúčastníkmikonaniakpísomnejdohode.Počasvýstavby,bolazistenánedostatočnánosnosť

obvodového múru, ktorý sčasti zasahoval do spoločného pozemku. Bolo potrebné vykonať dodatočné
povolenie zmeny stavby a opätovne usporiadať spoluvlastnícke vzťahy, k spoločnej nehnuteľnosti.
Napriek viacerým snahám navrhovateľov, nedošlo k uzatvoreniu novej dohody, o užívaní spoločného
vlastníctva. Navrhovatelia záverom uviedli, že medzi účastníkmi konania, došlo k sporom, ako spoločne
využívať pozemok v podielovom spoluvlastníctve. Tieto rozpory vyvrcholili pri stavebných úpravách ,

ktoré sa rozhodli robiť navrhovatelia. Keďže nedošlo k žiadnej dohode, navrhovatelia odmietajú zostať v
podielovom spoluvlastníctve s odporcami a žiadajú reálne rozdelenie spoločného pozemku, každý po 60
m2 v zmysle náčrtku, ktorý vyhotovili. Tomuto rozdeleniu nebráni žiadna funkčná, ani technická prekážka
a k týmto záverom, dospel aj znalec vo svojom posudku. Rozdelením pozemku, bude zabezpečený
rovnomerný výkon vlastníckych práv. Bude možné dokončiť prestavbu rodinného domu navrhovateľov

a vyriešia sa aj otázky finančných prostriedkov, ktoré sa vynaložili na spoločný majetok pri prestavbe
rodinného domu. Súčasne žiadali, aby súd uložil povinnosť odporcom odstrániť káble, ktoré vedú od
ulice J. R. k domovej nehnuteľnosti odporcov a ďalej im zakázal umiestňovať na vstupnej bráne rôzne
oznamy, čo robia aj doteraz, bez akéhokoľvek právneho základu.

Odporcovia, žiadali návrh v celom rozsahu zamietnuť. Nesúhlasili s rozdelením spoločného pozemku,
pretože pozemok je reálne nedeliteľný. Poukázali na to, že do doby príchodu navrhovateľov, nebol
problém s užívaním spoločnej nehnuteľnosti s predchádzajúcimi vlastníkmi. Ak by súd pozemky rozdelil,
tak ako to navrhujú navrhovatelia, hranica pozemkov by viedla smerom do okien jeho nehnuteľnosti.
Pokiaľ ide o tvrdenie týkajúce sa prístupu do ich domovej nehnuteľnosti z dvoch strán, je pravdou,

že majú aj iný prístup. Tento prístup je z inej ulice, vedie do strmého kopca a prevýšenie je cca 20
metrov. Oproti aktuálnemu prístupu, by to nebol plnohodnotný prístup, napr. pre účely záchranných
a zdravotných zložiek, pre užívanie staršími občanmi, alebo nosenie materiálu. Vybudovanie nového
prístupu, by si vyžiadalo aj zmenu dispozície miestností rodinného domu. Potvrdili, že dňa 18.03.2010,
bola uzatvorená zmluva, upravujúca práva a povinnosti k spoločnému pozemku. Navrhovatelia počas

rekonštrukcie svojho objektu, 2x vykonali prekládku plynového potrubia odporcov a to bez ich súhlasu,
pričom káble boli už pred rekonštrukciou, vedené popri plynovom potrubí. K spoločnej bráne uviedli,
že túto bránu v roku 1992 osadil otec odporkyne 1/ a je jeho majetkom. Umiestňovanie menoviek,
nepovažujú za nič neobvyklé. Záverom uviedli, že právni predchodcovia odporcov - rodina odporkyne1/, užíva domovú nehnuteľnosť od roku 1949, pričom táto nehnuteľnosť sa využívala na bývanie a
nehnuteľnosť navrhovateľov, sa využívala ako prevádzka. Počas tohto obdobia, neboli žiadne problémy
ohľadom užívania spoločného domu. Tieto nastali až po príchode navrhovateľov, ktorí sa rozhodli

svoj rodinný dom prestavať. Počas prestavby, došlo k viacerým nezhodám. Dokonca sa stalo, že im
znemožnili vstup k ich nehnuteľnosti. V prípade, že dôjde k zrušeniu podielového spoluvlastníctva,
navrhli, aby do bezpodielového spoluvlastníctva, bola odporcom prikázaná celá spoločná nehnuteľnosť,
a to za náhradu, tak ako to určil znalec, resp. navrhovateľom, by sa zriadilo vecné bremeno, právo
prechodu a uloženia inžinierskych sietí. V prípade, že by súd dospel k záveru, že pozemok je možné

deliť, tak navrhli riešenie, ktoré navrhol znalec. Poukázali však na to, že ak by súd vyhovel návrhu
navrhovateľov, došlo by k znehodnoteniu budovy odporcov, čo potvrdil znalec na pojednávaní. Riešenie,
ktoré navrhli, skôr zabezpečí, že bude takéto rozhodnutie aj dodržiavané, nakoľko, ak by odporcovia
zamedzili navrhovateľom vstup, tak by ho zamedzili aj sebe. Od odporcov nie je možné žiadať, aby si
vybudovali nový vstup zo strany Inoveckej ulice, keď celý dom je orientovaný k ulici J. R..

Okresný súd v odôvodnení ďalej uviedol, že po vykonanom dokazovaní zistil, že navrhovatelia sú
vlastníkmi rodinného domu s.č. 2437, v k.ú. B. T. nad P. a odporcovia sú vlastníkmi rodinného domu s.č.
50, k.ú. B. T. nad P.. Rodinné domy, sú orientované od ulice J. R. a prístup k týmto nehnuteľnostiam, majú
zo spoločného pozemku, ktorý je v podielovom spoluvlastníctve účastníkov konania. Dňa 18.03.2010,
bola uzatvorená medzi navrhovateľmi a odporkyňou 1/, zmluva upravujúca práva a povinnosti k

spoločnému pozemku. Podľa tejto dohody, odporkyňa 1/, súhlasila s rekonštrukciou rodinného domu
navrhovateľov a súhlasila s pozemnou úpravou časti spoločného pozemku, nachádzajúcou sa pod
prečnievajúcou časťou rodinného domu a to podľa technickej dokumentácie, predloženej k stavebnému
konaniu. Dňa 05.11.2010, bolo doručené na Spoločný úrad samosprávy B. T. nad P., stanovisko
navrhovateľov a dodávateľa stavby, že počas realizácie rekonštrukcie rodinného domu a pri výkopových

prácach sa zistila nedostatočná únosnosť základu, pod existujúcou štítovou stenou na hranici pozemkov
KNC parcela č. 132, č. 133/2 a č. 133/1. Bola podaná žiadosť na stavebný úrad, na schválenie
zmeny stavby, pred jej dokončením. Odporcovia vyjadrili nesúhlas so stavebnou zmenou, pričom
medzi účastníkmi konania nebolo sporné, že stavebné konanie bolo prerušené do doby usporiadania
spoluvlastníckych vzťahov, medzi účastníkmi konania. Medzi účastníkmi konania nedošlo k dohode,

akým spôsobom budú využívať spoločný pozemok. Uviedol, že nie je sporné, že popri múre rodinného
domu navrhovateľov, je vedené plynové potrubie odporcov, pričom na tomto potrubí, sú pripevnené
nízkonapäťové elektrické káble, ktoré slúžia pre zvonček, internet a káblovú televíziu. Z ohliadky miesta
zodňa12.09.2011,bolozistené,žezarodinnýmidomamiúčastníkovkonania,jezáhradaodporcov,ktorá
má prevýšenie cca 20 metrov a na konci záhrady je vybudovaná garáž odporcov, ktorá smeruje k N. ulici.

Znalec v rámci svojho posudku uviedol, že aktuálne dispozičné usporiadanie rodinného domu odporcov,
neumožňuje užívanie vstupu z N. ulice. Táto zmena by vyžadovala stavebné zásahy v jestvujúcom
dome. Poukázal na to, že všetky inžinierske siete sú vedené z ulice J. R.. Dňa 18.04.2012, vypracoval
Ing. Ľuboš Havier, znalecký posudok č. 51/2012, v ktorom znalec skonštatoval, že KNC parcelu č. 132
k.ú.B. T. nad P., je možné rozdeliť na dve časti - predná časť pozemku zostane v spoločnom vlastníctve

účastníkov konania a zadná časť, za peňažnú náhradu, pripadne do vlastníctva odporcov. Rozdelenie
pozemkupodľanávrhunavrhovateľov,všakznevýhodňujevlastníkovrodinnéhodomus.č.50(odporcov)
a prináša riziko degradácie hodnoty predmetnej nehnuteľnosti, na realitnom trhu. Rozdelený pozemok
by v prednej časti (od ulice J. R.), slúžil ako spoločná plocha s prístupom ku domom, zadná časť
pozemku by bola užívaná odporcami. Šírka v podbrání, neumožňuje vjazd motorových vozidiel, na

pozemok KNC parcelu č. 132. Všeobecnú hodnotu spoločného pozemku, znalec ustálil na sumu 6.400,-
Eur. Na nariadenom pojednávaní znalec upresnil, že pri hľadaní odpovede na prvú znaleckú otázku, či
je možné pozemok reálne deliť, alebo nie, túto pochopil tak, že má navrhnúť nejaké možné riešenie,
rozdelenia tejto nehnuteľnosti. Ak by úlohu mal pochopiť tak, že či je vôbec možné pozemok reálne
deliť alebo nie, v prvom rade by bol za zachovanie aktuálneho stavu, to znamená, že by nerušil a

neprerozdeľoval spoločnú nehnuteľnosť. To, čo uviedol pri možnom rozdelení pozemku, je podľa jeho
vedomia, jediným možným reálnym riešením. Iné riešenie, by bolo možné vybudovaním nového vstupu
od N. ulice. Ďalej bolo zistené, že od ulice J R., je na spoločnom pozemku, osadená vstupná brána.
Na tejto bráne, je pripevnená tabuľa, na ktorej sú uvedené otváracie hodiny Y. W., otca odporkyne
1/, ktorý sa zaoberá opravou čalúneného nábytku. Podľa vyjadrenia odporkyne 1/, celá brána bola

vyhotovená Jozefom W.. Navrhovateľ 2/, na nariadenom pojednávaní zo dňa 22.11.2012 uviedol, že
súčasťou projektovej dokumentácie prestavby rodinného domu, je výmena vstupnej brány. Odporcovia
túto skutočnosť nenamietali, s tým, že ju môžu vymeniť. Pri realizácii zhotovenia brány, participovali na
tom pamiatkari, ktorí mali konkrétne požiadavky, ako má nová brána vyzerať. Brána je hotová, keďževšak je prerušené stavebné konanie, nie je ešte osadená. Navrhovateľom prekáža, že na súčasnej
bráne, je oznam otca odporkyne 1/, ktorý sa zaoberá čalúnnictvom a určite by im takýto oznam prekážal
aj na novovybudovanej bráne.

Ďalej s odkazom na ust. § 136 ods. 1, § 137 ods. 1, 2, § 139 ods. 1, 2, 3, § 141 ods. 1, 2, § 142
ods. 1, 2, 3 uviedol, že na podklade vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že existujú dôvody
hodnéhoosobitnéhozreteľa,abypodielovéspoluvlastníctvoúčastníkovkonanianezrušilanevyporiadal.
Vkonaníbolodostatočnepreukázané,žepozemokKNCp.č.132,zastavanéplochyanádvoriaovýmere

120 m2 k.ú. B. T. nad P., sa využíva ako spoločný dvor, dvoch rodinných usadlostí. Pozemok slúži na
vstup do domových nehnuteľností a sčasti ako dvor, na ktorom v súčasnosti, odporcovia trávia voľný
čas (v blízkosti majú vybudovaný altánok), nachádzajú sa na ňom smetné koše a stavebný materiál.
Akékoľvek iné riešenie, t.j. reálne rozdelenie nehnuteľnosti so zriadením vecného bremena, resp.
čiastočné rozdelenie, by v praktickom živote spoluvlastníkov, pri využívaní tohto pozemku nič nevyriešilo
a navyše by to spôsobilo degradáciu hodnoty rodinného domu odporcov. Znalec v odbore stavebníctvo,

sa v tomto smere na pojednávaní jednoznačne vyjadril, že je za zachovanie súčasného stavu a súd sa s
jeho odbornými závermi, plne stotožnil. V rámci ohliadky miesta bolo zistené, že ak by odporcovia nemali
možnosť prístupu od ulice J. R. k svojej nehnuteľnosti, museli by vybudovať nový prístup od N. ulice,
s vysokými finančnými nákladmi, ktoré nie je možné od odporcov spravodlivo žiadať (t.j. za prekládku
inžinierskych sietí, za prestavbu dispozície miestností rodinného domu odporcov a za vybudovanie

výťahu, keďže prevýšenie z tohto smeru je cca 20 metrov). Z týchto dôvodov, súd návrh v tejto časti
zamietol. Uviedol, že bude úlohou účastníkov konania, aby opätovne prehodnotili svoje predstavy o
užívaní spoločného pozemku, a keď nedôjde k žiadnej dohode, iniciovali novú žalobu na súd, nie však
za účelom vyporiadania podielového spoluvlastníctva, ale za účelom spôsobu využívania spoločnej
nehnuteľnosti (§ 139 ods. 2 Občianskeho zákonníka). V tejto súvislosti poukázal na to, že užívanie

spoločnej nehnuteľnosti, vždy so sebou nesie obmedzovanie vlastníka, s výkonom jeho vlastníckych
práv, preto, ak odporcovia súhlasili s prestavbou rodinného domu navrhovateľov, bolo možné očakávať
zmenu využívania podbránia na spoločnej nehnuteľnosti a zmenu osadenia inžinierskych sietí a hodín.
Navrhovatelia žiadali, aby súd uložil odporcom, aby na vlastné náklady odstránili všetky svoje káble,
ktoré vedú od telefónneho stĺpu od ulice J. R. pozdĺž rodinného domu súp. č. 2437, okolo plynového

rozvodu navrhovateľov 1/ a 2/. Uviedol, že po zistení skutkového stavu veci, nebolo sporné medzi
účastníkmi konania, že ide o nízkonapäťové elektrické káble slúžiace pre zvonček, káblovú televíziu
a internet. Osadenie inžinierskych sietí v obytných zónach sídelných útvarov, upravuje norma STN 73
6005. Keďže norma určuje len osadenie inžinierskych sietí v podzemných vedeniach a neupravuje
vzdialenosť rôznych inžinierskych sietí v nadzemných častiach, odporcovia svojím konaním neporušili

žiaden všeobecne záväzný právny predpis. Vzhľadom na tieto skutočnosti, súd návrhu nevyhovel,
pretože navrhovatelia, ako spoluvlastníci dotknutej nehnuteľnosti neosvedčili právny záujem, prečo by
mali odporcovia tieto káble, na vlastné náklady odstrániť. Sporné káble v právnom zmysle slova, ležia
na spoločnej nehnuteľnosti, slúžia bežným potrebám odporcov a navrhovateľov osadenie týchto káblov
nijako neobmedzuje. Vo vzťahu k žalobnému návrhu navrhovateľov, aby súd uložil odporcom zdržať

sa umiestňovania akýchkoľvek vývesných tabúľ, oznamov, vizitiek, upozornení a grafických úprav na
vstupnej bráne, je potrebné uviesť, že v súčasnosti na tejto bráne je pripevnená tabuľa, na ktorej
sú uvedené otváracie hodiny Y. W., otca odporkyne 1/. Ak navrhovateľom prekáža táto skutočnosť,
navrhovatelia mali označiť za odporcu otca odporkyne 1/ a nie samotných odporcov, teda v tomto smere
absentuje na strane odporcov, pasívna vecná legitimácia, samozrejme za vyriešenia otázky, aktuálnych

vlastníckych vzťahov k vstupnej bráne. Navrhovateľ 2/ počas konania uviedol, že súčasťou projektovej
dokumentácie prestavby ich rodinného domu je výmena vstupnej brány a určite by im takýto oznam
vadil na novovybudovanej bráne. Je možné konštatovať, že ak na novovybudovanej vstupnej bráne,
sa budú finančne podieľať len navrhovatelia a nedôjde s odporcami k žiadnej inej dohode, tak nová
vstupná brána, bude iba ich bezpodielovým spoluvlastníctvom, a preto odporcovia, resp. ich príbuzní,

nebudú mať žiadnu legitimitu, na umiestňovanie rôznych oznamov, tabúľ, vizitiek a pod. na vstupnej
bráne. Vzhľadom na vyššie uvedené, ako aj z dôvodu dostatočne zisteného skutkového stavu veci, súd
zamietol návrhy na doplnenie ďalšieho dokazovania výsluchom svedkov a vyhotovením geometrického
plánu. O trovách konania, súd rozhodol podľa § 150 ods. 1 O.s.p. tak, že žiadnemu z účastníkov náhradu
trov konania nepriznal, pretože nebolo v konaní možné jednoznačne ustáliť, kto konkrétne vyvolal spory,

medzi účastníkmi konania, ktoré viedli k podaniu návrhu na vyporiadanie podielového spoluvlastníctva,
pričom súd nevyporiadal podielové spoluvlastníctvo, len z dôvodu hodného osobitného zreteľa, podľa
§ 142 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Čo sa týka návrhu v časti odstránenia káblov a zdržania sa
vyvesovania oznamov na vstupnej bráne, súd prihliadol na aktuálny stav, keď účastníci konania, akosusedia, budú v dennodennom kontakte a akákoľvek náhrada trov konania, súvisiaca s týmto sporom,
by zhoršila celú situáciu a nepomohla by, k nastoleniu rozumných medziľudských susedských vzťahov.

Vzhľadom na to, že navrhovatelia 1/, 2/ vzali návrh v časti vybudovania oplotenia späť, za použitia § 96
ods. 1, 3 O.s.p. čo do tejto časti, súd konanie za súhlasu odporcov 1/, 2/ zastavil.

Rozhodnutie okresného súdu, v zákonom stanovenej lehote, odvolaním napadli navrhovatelia 1/, 2/ a
žiadali, aby odvolací súd napadnutý rozsudok prvostupňového súdu zrušil a vec vrátil prvostupňovému

súdu na ďalšie konanie a rozhodnutie a súčasne žiadali, priznať náhradu trov celého konania. V
odvolaní uviedli, že uplatňujú dôvody odvolania, v zmysle ust. § 205 ods. 2 písm. a/, c/, d/, f/ O.s.p., čo
špecifikovali tak, že podľa ich názoru, prvostupňový súd neúplne a nesprávne zistil skutkový stav a vec
nesprávne právne posúdil. Pokiaľ ide o časť rozhodnutia, ktorým okresný súd zamietol návrh na zrušenie
a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnosti z dôvodu, že sú tu skutočnosti hodné
osobitného zreteľa, na základe ktorých, nie je možné sporný pozemok reálne rozdeliť, s týmto názorom

nesúhlasili. Uviedli, že medzi nimi a odporcami, dochádza k sporom ohľadom užívania predmetného
spoločného pozemku, o čom svedčí aj prerušené stavebné konanie, pričom bez súhlasu odporcov,
nemôžu dokončiť prestavbu ich rodinného domu, tento nemôžu skolaudovať a užívať. Podľa ich názoru,
je tu možné v súlade s príslušnými ustanoveniami Občianskeho zákonníka, reálne rozdeliť dotknutú
nehnuteľnosť, so zriadením vecného bremena, práva prechodu odporcov 1/, 2/, v spojitosti s vecným

bremenom pre inžinierske siete odporcov 1/, 2/. Podľa nich, predmetný pozemok je vecou reálne a
spravodlivo deliteľnou, z technického, funkčného, i právneho hľadiska. Poukázali na to, že odporcovia
1/, 2/, majú možnosť vstupu z dvoch strán k nehnuteľnosti a to jednak z vlastného pozemku a z druhej
strany, zo spoločného pozemku, čím sú vo výhode, oproti navrhovateľom. Takýmto rozdelením, by bola
vyriešená aj situácia sporného múra a spevnených plôch, na spoločnom pozemku a bolo by možné,

dokončiť prerušené stavebné konanie. Vyriešili by sa tým aj doterajšie spory, medzi účastníkmi konania,
ohľadom užívania spoločnej nehnuteľnosti. Poukázali na to, že z ulice N. , majú odporcovia vybudovanú
garáž, čo svedčí o tom, že z tejto strany, majú zabezpečený aj prístup do svojej nehnuteľnosti. Záver
súdu, že odporcovia by nemali prístup od ulici J. R. k svojim nehnuteľnostiam a museli by vybudovať
nový prístup od N. ulice, s vysokými finančnými nákladmi, vrátane vybudovania inžinierskych sietí,

výťahu, keďže prevýšenie z tohto smeru je cca 20 metrov, podľa nich nie je správne. V tomto smere
poukázali na to, že aj znalec pribratý do konania, toto prevýšenie uvádzal len odhadom, pričom priamo
na pojednávaní uviedol, že meranie neuskutočnil a nevie presne určiť rozsah prevýšenia. Podľa nich,
súd sa mal podrobnejšie zaoberať tým, ako je možné zrušiť a vyporiadať podielové spoluvlastníctvo
a to podľa poradia, uvedeného v ust. § 142 OZ. Rovnako považovali za nesprávny, aj rozsudok súdu

v časti, v ktorej zamietol ich návrh na odstránenie všetkých káblov odporcami 1/, 2/, ktoré vedú od
telefónneho stĺpu od ulice J. R., pozdĺž rodinného domu súp.č. 2437, okolo ich plynového rozvodu, k
nehnuteľnostiam odporcov 1/,2/. Uviedli, že tieto káble sa bezprostredne dotýkajú ich nehnuteľnosti,
ktorú majú vo výlučnom vlastníctve, vybudovali si ich odporcovia bez ich súhlasu, ako dotknutého
vlastníka a podľa nich, aj na ohliadke bolo preukázané, že tieto nie sú umiestnené nad spoločným

pozemkom, ale naopak, sú ťahané a bezprostredne sa dotýkajú ich rodinného domu a plynového
potrubia.Rovnakonesúhlasilisrozhodnutímsúdu,ktorýzamietolichnávrh,ktorýmsadomáhaliuloženia
povinnosti odporcom, zdržať sa umiestnenia vývesných tabúľ, oznamov, vizitiek, upozornení, grafických
úprav, na vstupnej bráne na nehnuteľnosti, pretože nedali na takéto umiestnenie vývesných oznamov
nikdy súhlas, ako spoluvlastníci. Uviedli, že na vstupnej bráne, od ulice J. R., má otec odporkyne 1/,

umiestnenú tabuľu otváracích hodín a ďalšie oznamy, týkajúce sa prevádzkovania jeho činnosti a to
čalúnnických služieb a keďže nehnuteľnosti vo vlastníctve účastníkov, sú domovými nehnuteľnosťami
určenými na bývanie, sú toho názoru, že odporcovia by toto mali rešpektovať a v zmysle § 127 OZ zdržať
sa všetkého, čím by nad mieru primeranú pomerom, obťažovali iného. Uviedli, že brána je vo vlastníctve
odporcov 1/, 2/ a uvedené oznamy spôsobujú, že po spoločnej nehnuteľnosti, sa pohybujú neznáme

osoby, ktoré hľadajú už neexistujúcu prevádzku Y. W., otca odporkyne 1/ a teda odporcovia, súd podľa
ich názoru, povinní zabezpečiť, aby tieto oznamy, sa na vstupnej bráne nevyvesovali.

Navrhovatelia 1/, 2/, podaním doručeným súdu dňa 08.02.2013, doplnili svoje odvolanie o ďalšie
skutočnosti. Opätovne zdôraznili, že sporný pozemok je reálne deliteľný, čo podľa nich potvrdil

znalec a to tak z pohľadu funkčného, i technického stavu. Poukázali na povinnosť súdu, postupovať
pri rozhodovaní o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva, podľa zákonom stanoveného
poradia, v súvislosti s čím, poukázali na rozsudok Krajského súdu v Nitre sp.zn. 25Co/21/2006. Ďalej
poukázali na základný princíp, v zmysle ktorého, nikto nemôže byť spravodlivo nútený, aby zotrval vspoluvlastníckom vzťahu. Dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré by mohli viesť k zamietnutiu návrhu
na zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, je potrebné podľa nich, starostlivo skúmať, v
každom jednotlivom prípade a posúdiť ich, s prihliadnutím na dôležitosť jednotlivých sporných záujmov

a na celkovú povahu konkrétneho prípadu. Takéto dôvody, sú spravidla subjektívneho charakteru, ako
je zdravotný stav, vek a podobne. Mali za to, že v konaní osvedčili právny záujem a nevyhnutnosť
spoluvlastníctvo k spoločnému pozemku zrušiť a vyporiadať, pretože týmto spôsobom, aj s prípadným
zriadením vecného bremena, by sa vyriešili všetky sporné otázky vlastníctva. Podľa ich názoru,
ustanovený znalec, prekročil svoju právomoc tým, že k veci dal neoprávnené stanovisko ohľadom toho,

prečo by mal byť zachovaný pôvodný stav vlastníctva, k spornému pozemku. Vo veci odstránenia káblov
a zdržania sa umiestňovania vývesných tabúľ odporcami 1/, 2/ poukázali na § 127 OZ, v súvislosti
s ktorým, vyslovený názor okresného súdu, považovali za nesprávny. Uviedli, že predmetné káble,
sa bezprostredne dotýkajú výlučne ich nehnuteľnosti a vedú po plynovom potrubí, s ktorým sú tieto
káble v priamom bezprostrednom kontakte, pričom skutočnosť, že sa jedná o nízkonapäťové elektrické
káble, nie je v tomto prípade rozhodujúca. Tieto podľa nich bezprostredne ohrozujú ich život, majetok

a sú aj všeobecným ohrozením. Uviedli, že povrchové rozvody elektrických inštalácii, upravuje STN 32
2000-5-52, čl. 52.8.2.1- 52.8.2.3, ktorá vylučuje, aby boli spolu umiestnené plynové potrubia a na ňom
prichytené elektrické vodiče, a to akejkoľvek, napäťovej hladiny. Keďže citovaná STN je vydávaná v
zmysle zák.č. 264/1999 Z.z., ako verejne dostupné pravidlo, jedná sa o skutočnosť všeobecne známu,
ktorú v konaní nie je potrebné dokazovať. Pokiaľ ide o vyvesovanie tabúľ a oznamov uviedli, že nie je

na mieste brať do úvahy skutočnosť, že majú vyrobenú novú bránu, ktorá nie je vzhľadom na uvedené
spory s odporcami 1/, 2/ osadená. Vyvesené tabule na vstupnej bráne, ich neprimerane obťažujú
pohybom cudzích osôb, ktoré hľadajú neexistujúcu prevádzku čalúnnictva. Poukázali na to, že prvotne v
odvolanínesprávneuviedli,žepredmetnábránajevovlastníctveodporcov,nakoľkootecodporkyne,túto
osadil v roku 1992. Odporcovia síce tvrdili, že brána je ich vlastníctvom, avšak toto žiadnym dôkazom

neosvedčili. Vstupná brána slúži ako vstup na spoločný pozemok a sú toho názoru, že aj oni sú jej
spoluvlastníkmi, nakoľko ju užívajú nepretržite s právnymi predchodcami a predstavuje jediný vstup do
ich nehnuteľnosti, užívajú ju dobromyseľne ako svoju vlastnú, preto podľa ich názoru, vlastníctvo k nej
vydržali. Z uvedeného je podľa nich zrejmé, že ako spoluvlastníci, majú právo, domáhať sa odstránenia
predmetných tabúľ, ktoré sú na bráne vyvesované odporcami 1/, 2/ ako ďalšími spoluvlastníkmi, bez

ich súhlasu.

Rozhodnutie prvostupňového súdu, v zákonom stanovenej lehote, v časti týkajúcej sa náhrady trov
konania, odvolaním napadli aj odporcovia 1/, 2/ a žiadali, aby odvolací súd, čo do tejto časti, rozhodnutie
prvostupňového súdu, za použitia § 220 O.s.p. zmenil a to tak, že odporcom 1/, 2/, ako v celom rozsahu

úspešným účastníkom v konaní, prizná právo na náhradu trov konania, v celkovej výške 695,69 eur
a náhradu trov odvolacieho konania, pozostávajúcich zo súdneho poplatku 99,50 eur a trov právneho
zastúpenia vo výške 236,42 eur. Uviedli, že prvostupňový súd nesprávne postupoval, keď na náhradu
trov konania aplikoval ust. § 150 O.s.p., pretože pre takýto postup, neboli splnené zákonné predpoklady.
Poukázali na to, že návrh bol podaný zo strany navrhovateľov bez akejkoľvek snahy dohodnúť sa, na

vzájomnom usporiadaní vlastníckych vzťahov, rozdelení si ich práv a povinností k spoločnému pozemku
a tiež, ako dôsledok problémov v stavebnom konaní, vo veci prestavby rodinného domu navrhovateľov
1/, 2/. Ďalej poukázali na to, že spor trval viac ako 1 a pol roka, kedy boli narušené vzájomné vzťahy
účastníkov, pričom v súvislosti s týmto sporom, nepochybne odporcom vznikli v konaní trovy. Podľa ich
názoru, pri rozhodovaní o náhrade trov konania, mal prvostupňový súd správne aplikovať ust. § 142

ods. 1 O.s.p., podľa ktorého, každá sporová strana, ktorá prehrala, má hradiť trovy konania. V tomto
prípade, boli v celom rozsahu úspešní odporcovia, preto mal súd navrhovateľov, zaviazať k náhrade ich
trov, ktoré im v konaní vznikli. Poukázali na rozhodnutie R 31/72, vychádzajúc z ktorého, v konaní o
zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, má pre použitie ust. § 150 O.s.p., význam zistenie
o tom, či sám navrhovateľ, pred podaním návrhu na súd, navrhol ostatným spoluvlastníkom, zrušenie a

vyporiadanie podielového spoluvlastníctva dohodou a to spôsobom, ktorý uplatnil v návrhu na začatie
konania na súde a dosiahol plný úspech vo veci. V predmetnom konaní, podľa ich názoru, vychádzajúc
z tohto názoru, nemožno ust. § 150 O.s.p. aplikovať, pretože na to nie sú splnené predpoklady. Ust. §
150 O.s.p. je výnimočné a jeho použitie ja na mieste vtedy, keď má súdu umožniť, aby pri rozhodovaní o
náhrade trov konania, mohol prihliadnuť k zvláštnostiam jednotlivých prípadov a má slúžiť k odstráneniu

neprimeranej tvrdosti. Pri skúmaní existencie podmienok hodných osobitného zreteľa, z tohto pohľadu
treba prihliadať v prvom rade na majetkové, sociálne, osobné a ďalšie pomery všetkých účastníkov
konania a vziať do úvahy, nielen pomery toho, kto mal trovy konania zaplatiť, ale zohľadniť aj dopad
takéhoto rozhodnutia, na majetkové pomery oprávneného účastníka. Významnými z hľadiska aplikácietohto ustanovenia sú tiež okolnosti, ktoré viedli k uplatneniu práva na súde, postoj účastníkov v priebehu
konania a podobne. Takéto okolnosti súd neskúmal a v konaní, ani nebola požiadavka na aplikáciu ust.
§ 150 O.s.p. vznesená, preto nebol relevantný dôvod, k takému postupu.

Odporcovia 1/, 2/, vo svojom písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhovateľov, žiadali rozsudok
prvostupňového súdu v merite veci, v rozsahu ako bol odvolaním navrhovateľov 1/, 2/ napadnutý, ako
vecne správny potvrdiť. Poukázali na to, že navrhovatelia sa stali vlastníkmi rodinného domu súp.
č. 2437 na ulici J. R. v B. T. nad P. v roku 2008, kedy odporkyňa 1/, už 6 rokov bola vlastníčkou

rodinného domu súp. č. 50 a podielovou spoluvlastníčkou spornej parcely č. 132, vedenej ako spoločný
dvor. Spoločné užívanie tohto dvora, tu bolo od nepamäti, tento vlastnili ešte starí rodičia odporkyne,
potom tam žil jej otec a teraz tam žijú odporcovia, s dvomi malými deťmi. O spoločný dvor, sa
vždy príkladne starali odporcovia a ich právni predchodcovia, investovali do opráv a údržby, predná
nehnuteľnosť, ktorá v súčasnosti tvorí rodinný dom navrhovateľov, bola vždy užívaná, ako prevádzka
s neobytným podkrovím a nikdy zo žiadnym predchádzajúcim vlastníkom tejto nehnuteľnosti, nebol

problém. Tento nastal až potom, ako navrhovatelia začali s rekonštrukciou rodinného domu, nedržali
sa technickej dokumentácie, stavali v rozpore s ňou, pričom vôbec nebrali ohľad na spoluvlastníkov
a ich práva, výsledkom čoho, bolo aj prerušenie stavebného konania. Teda nie je pravdou, že ich
rozostavaný dom, nie je skolaudovaný z dôvodu, že odporcovia odmietajú k tomuto dať súhlas, ale z
dôvodu, že navrhovatelia porušili podmienky stavebného povolenia a nedržali sa schválenej projektovej

dokumentácie, priloženej k stavebnému konaniu. Poukázali na to, že zo strany navrhovateľov, nebola
nikdy žiadna snaha o dohodu, vo veci užívania spornej nehnuteľnosti, prípadne zrušenia a vyporiadania
podielového spoluvlastníctva, ale vždy jednali z pozície diktovania si podmienok, formou nátlaku a
násilia. Poukázali aj na to, že v čase zimnej údržby, sa títo nepodieľajú ani na odpratávaní snehu
na spoločnej nehnuteľnosti a rovnako v čase prestavby ich nehnuteľnosti, spoločnú parcelu nečistili,

zamedzovali a bránili odporcom vo vstupe. Poukázali na to, že hospodárske budovy a tiež samostatná
parcela 129, ktorá je vo výlučnom vlastníctve odporcov, sú prístupné jedine zo spoločnej parcely č. 132,
žiaden iný prístup, k nim neexistuje a nie je možný. Poukázali na názor znalca, že reálnym rozdelením,
by došlo k degradácii rodinného domu odporcov, znížila by sa trhová hodnota nehnuteľnosti, sťažili by
sa podmienky užívania, čo svedčí v prospech záveru prvostupňového súdu, že pozemok nie je vecou

reálne a spravodlivo deliteľnou, z technického, funkčného a právneho hľadiska. Ďalej poukázali na to,
že je nepravdivé tvrdenie navrhovateľov, že do ich nehnuteľnosti, je prístup aj z ulice N.. Z tejto ulice,
je možný vstup len na samostatnú parcelu 131, a to je záhrada, pričom vstup do rodinného domu,
je cca 40 metrov od vstupnej brány, vedie po 73 schodoch, čo súd zistil aj na samotnej ohliadke a
z hľadiska prístupu záchranárskych a bezpečnostných vozidiel, ako aj užívania domu v starobe, či v

prípadnom zdravotnom obmedzení osôb, nie je možný, naopak, navrhovatelia si môžu vstup do svojej
nehnuteľnosti vyriešiť spôsobom, že si vybudujú nový stup, priamo z ulice J. R. a nie zo spoločnej
parcely, ktoré riešenie je technicky a finančne neporovnateľne jednoduchšie. Poukázali na to, že podľa
ich názoru, nie je tu na mieste, ani v prípade reálneho rozdelenia spoločného dvoru, zriadenie vecného
bremena v ich prospech, pretože na ich strane sú oprávnené obavy, že v takomto prípade tak, ako sa

to stalo už v minulosti , by navrhovatelia znepriechodnili túto nehnuteľnosť, tvoriacu spoločný vstup ,
ako tomu bolo v prechádzajúcich prípadoch, keď táto nebola priechodná kvôli stavebnému odpadu, bola
tu vyvýšená podlaha, urobený odskok 20cm vysoký, ktorý potom odporcovia, z dôvodu bezpečnosti
svojich maloletých detí, museli na vlastné náklady dobetónovať. Tieto úpravy na spoločnom pozemku,
navrhovatelia vykonali bez toho, aby akýmkoľvek spôsobom toto konzultovali, alebo vyžiadali si súhlas

od odporcov, ako spoluvlastníkov. Pokiaľ ide o odstránenie káblov odporcov, tieto podľa ich názoru,
žiadnym spôsobom neobmedzujú navrhovateľov, sú vedené po spoločnej nehnuteľnosti a slúžia na
bežnúpotrebuodporcov.Uviedli,žetietosavžiadnomprípade,nedotýkajúnehnuteľnostinavrhovateľov.
Popreli, že by boli vybudované svojvoľne, bez súhlasu vlastníka dotknutej nehnuteľnosti, nakoľko ide o
káble, ktoré sú tu vedené so súhlasom právnych predchodcov navrhovateľov. Pokiaľ ide o bránu, táto nie

je vlastníctvom navrhovateľov, ako to tvrdili vo svojom podaní zo dňa 28.01.2011, jej vlastníkom je otec
odporkyne,naktorúskutočnosť,odporcoviaupozornilivovyjadrenídňa31.03.2011.Dodoby,akosastali
navrhovatelia spoluvlastníkmi nehnuteľnosti, bola brána bez problémov užívaná predošlými vlastníkmi.
Čo sa týka umiestňovania informačných tabúľ a oznamov, majiteľ brány, ako majiteľ informačných
oznamov, nie je účastníkom konania, preto považovali za správne, že prvostupňový súd, návrh aj v tejto

časti zamietol.

Navrhovatelia 1/, 2/ vo svojom písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu odporcov 1/, 2/ uviedli, že
nie je pravdou, že by návrh vo veci samej, bol podaný zo strany navrhovateľov, bez snahy sa dohodnúť.Tvrdili, že naopak, opakovane sa snažili s odporcami dohodnúť, čo však pre postoj odporcov, nebolo
možné. Mali snahu aj o usporiadanie veci mimosúdne, čo sa však tiež nepodarilo a preto spor podľa
ich názoru, rozhodne nemohol byť vyvolaný svojvoľne, nadbytočne a bez predchádzajúcej snahy, o

mimosúdne vysporiadanie. Podľa ich názoru, odporcom neprislúcha uplatnenie práva na náhradu trov
konania,keďžesaodvolalilenprotitrovámkonaniaanie,čodovecisamej.Súčasnežiadali,abyodvolací
súd, nepriznal navrhovateľom náhradu trov konania a zároveň uložil odporcom, nahradiť trovy konania
navrhovateľom, vo výške 87,95 eur, za písomné vyjadrenie, k podanému odvolaniu.

Krajský súd preskúmal vec v intenciách ust. § 212 ods. 1 O.s.p. a zistil, že rozsudok okresného súdu,
je potrebné v časti, ktorou súd zamietol návrh na zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva
k nehnuteľnosti, ako vecne správny, za použitia § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdiť a v časti, v ktorej
zamietol návrh navrhovateľov na uloženie povinnosti odporcom, zdržať sa umiestňovania akýchkoľvek
vývesných tabúľ, oznamov, vizitiek, upozornení a grafických úprav, na vstupnej bráne na nehnuteľnosť,

parcelu KNC 132 v k.ú. B. T. nad P., ako aj v časti uloženia povinnosti odporcom 1/, 2/, na vlastné
náklady, odstrániť všetky svoje káble, vedúce od telefónneho stĺpu J. R., pozdĺž rodinného domu
súp. č. 2437, okolo plynového rozvodu navrhovateľov 1/, 2/ a vo výroku o náhrade trov konania, za
použitia § 221 ods. 1 písm. h/ O.s.p. zrušiť. O odvolaniach účastníkov konania, rozhodol bez nariadenia
pojednávania odvolacieho súdu, podľa § 214 ods. 2 O.s.p.. Keďže odvolania účastníkov konania,

nesmerovali proti tej časti výroku napadnutého rozsudku, ktorým bolo zastavené konanie, v časti
uloženia povinnosti odporcom 1/, 2/, vybudovať oplotenie pozdĺž hranice novovytvorených pozemkov,
ktoré vznikli na základe geometrického plánu, ustanoveného znalca, reálnym rozdelením pôvodného
pozemku parcela registra C č. 132 o výmere 120 m2 k.ú. B. T. nad P., teda čo do tejto časti, napadnuté
rozhodnutie suspenzívnym účinkom odvolania dotknuté nebolo (§ 206 ods. 2 O.s.p.), odvolací súd v

tejto časti, rozsudok prvostupňového súdu nepreskúmaval. Odvolací súd konštatuje správnosť dôvodov
napadnutéhorozhodnutiavčasti,vktorejzamietolnávrhnavrhovateľov1/,2/,nazrušenieavyporiadanie
podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnosti, s ktorými sa v celom rozsahu stotožňuje a len na
zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia v tomto smere, uvádza nasledovné:

Z podstaty podielového spoluvlastníctva ako spoločenstva vlastníckych práv založeného na zásade
dobrovoľnosti vyplýva, že ak nedôjde k dohode ktorýkoľvek spoluvlastník môže kedykoľvek požiadať súd
o zrušenie spoluvlastníctva a o jeho vyporiadanie. Toto právo vyplýva zo zásady, že nikto nemôže byť
spravodlivonútenýktomu,abyzotrvalvspoluvlastníctvom,akmutozakýchkoľvekdôvodovnevyhovuje.
Určité obmedzenie v tomto smere obsahuje len § 142 ods. 2, ktorý výnimočne umožňuje zamietnutie

návrhu na zrušenie spoluvlastníctva a jeho povyriadanie súdom z dôvodov hodných osobitného zreteľa.

Ak súd o zrušení a vyporiadaní spoluvlastníctva rozhoduje rozsudkom, t.j. autoritatívne, musí
pri procesnom postupe dodržať poradie a podmienky použitia jednotlivých spôsobov vyporiadania
zrušeného spoluvlastníctva, lebo sú preň záväzné. Preto ani súhlas všetkých účastníkov konania s

navrhovaným vyporiadaním ešte neodôvodňuje, aby súd svojim rozsudkom vyporiadal spoluvlastníctvo
v rozpore , so spôsobmi a poradím uvedeným v zákone. Najprirodzenejším spôsobom likvidácie
spoluvlastníckych vzťahov, je rozdelenie veci medzi spoluvlastníkov,podľa výšky ich podielov.
Predpokladom použitia tohto spôsobu zrušenia spoluvlastníctva však je, že ide o deliteľnú vec a že
jej rozdelenie je funkčne opodstatnené, t.j. keď rozdelením veci vzniknú samostatné veci, ktoré ich

vlastníkom môže i naďalej slúžiť spôsobom, ktorý zodpovedá ich povahe a spoločenskému poslaniu. Pri
reálnom rozdelení nehnuteľnosti, súd musí dbať o to, aby rozdelením vznikli samostatné veci v právnom
zmysle. Rozdelenie spoločnej veci, je dobre možné iba v prípade, ak je predmet spoločného právneho
vzťahu fakticky aj funkčne deliteľný. Z podstaty veci vyplýva, že reálne deliteľné, sú najmä pozemky,
najmä pokiaľ pod pojmom rozdelenie, chápeme iba vytvorenie meračských predpokladov, pre vytýčenie

novej vlastníckej hranice. Napriek tomu, súd k rozdeleniu pozemkov neprikročí, ak rozdelenie nie je
"dobre možné". Týmto výrazom sa sleduje najmä cieľ, aby aj po rozdelení nehnuteľnosti, mohli slúžiť
bez závad, na uspokojovanie tých potrieb, na ktoré sú účelovo určené. Pri úvahe, či je dobre možné
reálne rozdelenie pozemku, na ktorom je stavba, alebo ktorý prilieha k zastavanému pozemku, súd vždy
prihliada na to, aby rozdelením pozemku, nebol vlastníkom stavby, znemožnený, resp. sťažený prístup

k tejto stavbe. Ak prístup k tejto stavbe, resp. jej ďalšie účelné využitie, vyžaduje náklady, je potrebné
zvážiť, do akej miery, je to možné a spravodlivé požadovať od dotknutého účastníka, pretože inak je
možno považovať takýto pozemok, za reálne nedeliteľný. Pri skúmaní ďalších spôsobov vyporiadaniapodielového spoluvlastníctva, sa prihliada na veľkosť podielov a účelné využitie veci, t.j. kto môže
predmet spoluvlastníctva využiť účelnejšie, čo je záver skutkový a nie právny.

Zo zásady, že nikto nemôže byť spravodlivo nútený, aby zotrval v spoluvlastníckom vzťahu, sú aj
výnimky. Z dôvodov hodných osobitného zreteľa, súd nezruší a nevyporiada spoluvlastníctvo prikázaním
veci za náhradu, alebo predajom veci a rozdelením výťažku. Súd takto môže postupovať len v prípade,
keďkzrušeniuspoluvlastníctvaakvykonaniujehovyporiadania,nemôžedôjsťreálnymrozdelenímveci.
Súčasne však, ako je uvedené, musí byť splnená podmienka, ktorou je existencia dôvodov, hodných

osobitného zreteľa, ktoré musí súd v každej veci veľmi starostlivo skúmať, spravodlivo ich posúdiť, s
prihliadnutím na dôležitosť jednotlivých sporných záujmov a na celkovú povahu konkrétneho prípadu.
Takýmito dôvodmi, sú okrem iného aj okolnosti prevažne subjektívneho charakteru a to tak na strane
odporcov,akoajnastranenavrhovateľov,konkrétne,akimidelenovyriešenieužívacíchvzťahov,pričom
otázka zániku spoluvlastníctva, nemá pre nich prioritu.

Odvolací súd, v súlade so záverom okresného súdu dospel k záveru, že v preskúmavanej
veci, je tu existencia dôvodov hodných osobitného zreteľa, vo vzťahu ku ktorým, bolo zamietnutie
návrhu na zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, v zmysle návrhu navrhovateľov,
opodstatneným. Odvolací súd tieto dôvody videl jednak v zachovaní doterajšieho funkčného určenia a
účelu spoločnej nehnuteľnosti, ako aj, a to predovšetkým, v subjektívnych dôvodoch, existujúcich na

strane navrhovateľov, opodstatňujúcich tento záver vo veci, spočívajúcich v tom, že prioritným dôvodom,
pre ktorý tento návrh vo veci podali, pričom tento uvádzajú aj v odvolaní, proti napadnutému rozhodnutiu,
sú spory medzi nimi a odporcami, ako ostatnými podielovými spoluvlastníkmi, týkajúce sa vyriešenia
užívacích vzťahov k predmetnej nehnuteľnosti, ktorá je v podielovom spoluvlastníctva a to vo vzťahu
k prebiehajúcemu stavebnému konaniu, predmetom ktorého je rekonštrukcia rodinného domu, ktorý je

vo vlastníctve navrhovateľov. Kolaudácii, ako aj skončeniu stavebného konania, podľa ich vyjadrenia,
bránia odporcovia, svojim konaním. Už z uvedených tvrdení vyplýva, že otázka zániku spoluvlastníctva,
nie je pre nich prioritou, ale je to práve realizácie rekonštrukcie rodinného domu v ich vlastníctve, a s
tým spojené práce, ktoré sú realizované aj na spoločnej nehnuteľnosti a nemožnosť s odporcami, sa
v tomto smere dohodnúť. Tomuto záveru, nasvedčuje aj nimi uplatnený nárok, ktorý bol predmetom

rozhodovania súdu v tomto konaní, týkajúci sa vyvesovania oznamov na vstupnej bráne, či odstránenia
káblov, ktoré vedú pravdepodobne cez spoločnú nehnuteľnosť. Riešenie užívacích vzťahov, však nie je
relevantným dôvodom pre vyhovenie ich návrhu, ak je tu existencia okolností, ktoré to neopodstatňujú,
pretože výkon užívacieho práva, vo vzťahu k dotknutej nehnuteľosti, môžu navrhovatelia riešiť postupom
podľa § 139 ods. 2 O.s.p., podľa ktorého, pri rovnosti hlasov, alebo ak sa väčšina, alebo dohoda

nedosiahne, rozhodne na návrh ktoréhokoľvek spoluvlastníka, súd vo veci hospodárenia so spoločnou
vecou. Odvolací súd považuje za správny aj záver okresného súdu v tom smere, že dotknutú
nehnuteľnosť nemožno považovať za reálne deliteľnú a to jednak z pohľadu jej situovania, spôsobu
využívania, jej rozlohy, ako aj s ohľadom na otázku riešenia prístupu k nehnuteľnosti, vo vlastníctve
odporcov. Aj v tomto smere, neobstojí námietka navrhovateľov, vo veci ochrany vlastníckeho práva,

ktorého sa dožadujú týmto nárokom, pretože súd pri svojom rozhodovaní, nemôže vziať do úvahy, len
vlastnícke právo a k nemu sa viažucu ochranu vo vzťahu k navrhovateľom, ale vo vzťahu ku všetkým
účastníkom konania, ktorí sú spoluvlastníkmi dotknutej nehnuteľnosti. Pokiaľ navrhovatelia tvrdia, že
ním navrhovaným spôsobom zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva, by sa fakticky na
užívaní predmetnej nehnuteľnosti, vo vzťahu k odporcom nič nezmenilo, pretože by naďalej mohli po

časti dotknutej parcele, ktorá by im pripadla do výlučného vlastníctva, prechádzať z titulu zriadenia
vecného bremena, toto neobstojí, pretože rozsah a ochrana spoluvlastníckeho práva, je zákonom
vymedzená v širšom a v zásadnejšom rozsahu, ako ochrana práva, zodpovedajúca výkonu vecného
bremena, nehovoriac o tom, že týmto stavom by súd založil potenciálnu možnosť, pre vznik ďalších
konfliktov medzi účastníkmi konania, týkajúcich sa rozsahu a spôsobu využívania takto zriadeného

vecného bremena, čo možno vyvodiť, aj zo súčasného postoja navrhovateľov, čím by sa vlastne pre
budúcnosť sťažil, ak nie znemožnil, spôsob využívania nehnuteľnosti, ktorá je aj v spoluvlastníctve
odporcov 1/, 2/ a vznikol by tak základ, pre ďalšie súdne spory, medzi účastníkmi konania. V konečnom
dôsledku, ako bolo v priebehu konania zistené, prístup k rodinnému domu odporcov, z ulice Inoveckej,
nie je možné vzhľadom na zistené okolnosti, považovať ani zďaleka za rovnocenný s prístupom, ktorý

využívajú v súčasnosti. Jeho adekvátne sfunkčnenie, by si vyžiadalo bezpochyby vynaloženie nákladov,
ktoré vzhľadom na všetky relevantné okolnosti, nie je možné od odporcov spravodlivo žiadať a týmto ich
zásadne vo vzťahu k navrhovateľom uplatnenému nároku, znevýhodňovať. Vytvorenie takéhoto stavu,však nie je účelom zrušenia a vyporiadania spoluvlastníctva a aj na tieto okolnosti je potrebné, aby súd
pri svojom rozhodovaní prihliadal.

Z uvedených dôvodov, odvolací súd, námietky navrhovateľov, uplatnené v odvolaní vo vzťahu k tomuto
nároku, považoval za nedôvodné a preto rozsudok prvostupňového súdu, čo do tejto časti, ako vecne
správny, za použitia § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil.

Z dôvodu nedostatočne zisteného skutkového stavu a nesprávneho právneho posúdenia veci, však bolo

potrebnépodľanázoruodvolaciehosúdu,vychádzajúczust.§221ods.1písm.h/O.s.p.,zrušiťrozsudok
prvostupňového súdu, čo do časti, ktorou zamietol navrhovateľmi uplatnené nároky, na uloženie
povinnosti odporcom 1/, 2/, na vlastné náklady odstrániť všetky svoje káble, vedúce od telefónneho
stĺpu, okolo plynového rozvodu navrhovateľov a uloženia povinnosti týmto, zdržať sa umiestňovania
vývesných tabúľ, oznamov, vizitiek na vstupnej bráne.

Pokiaľ ide o nízko napäťové elektrické káble slúžiace pre zvonček, káblovú televíziu a internet,
ako vyplýva z obsahu spisového materiálu, slúžiace pre potreby odporcov 1/, 2/, okresný súd
predovšetkým neodstránil existujúce rozpory medzi tvrdeniami účastníkov konania a to, kto predmetné
káble, spôsobom ako sú v súčasnosti vedené umiestnil, aké práva a koho, sú týmto spôsobom dotknuté
ačitieto,takakotvrdianavrhovatelia,predstavujúzhľadiskabezpečnostného(včasti,vktorejsúvedené

na plynovom potrubí), predstavujú bezprostredné ohrozenie života, alebo majetku navrhovateľov, v
konečnom dôsledku aj samotných odporcov, ktoré skutočnosti sú rozhodujúce, pre posúdenie jednak
toho, či odporcovia 1/, 2/ sú nositeľmi hmotnoprávneho vzťahu tvrdeného navrhovateľmi, teda či sú
v konaní pasívne legitimovaní, pokiaľ áno, či ich umiestnenie predstavuje z hľadiska navrhovateľmi
tvrdených skutočností, také vážne ohrozenie výkonu ich práva, resp. možnoať ohrozenia, vyžadujúce

si ich ochranu a to spôsobom, ako žiadajú navrhovatelia. Predovšetkým z výpovedí účastníkov
konania nemožno jednoznačne ustáliť, či predmetné elektrické káble spôsobom, ako sú v súčasnosti
uložené, tieto umiestnili odporcovia, alebo v dôsledku prebiehajúcej rekonštrukcie rodinného domu
navrhovateľmi, ich týmto spôsobom umiestnili samotní navrhovatelia. Odporcovia uvádzali, že do
súčasného stavu, boli káble premiestnené navrhovateľmi a to po vzájomnej dohode, pretože si to

vyžiadala prebiehajúca rekonštrukcia domu navrhovateľov s tým, že sa mali súčasne dohodnúť, že
po ukončení rekonštrukcie, káble uvedú do pôvodného stavu. Z vykonaného dokazovania nevyplýva,
či káble v stave v akom sú teraz, sú už uvedené do pôvodného stavu, alebo sú v stave, do ktorého
boli uvedené dočasne navrhovateľmi 1/, 2/ z dôvodu prebiehajúcej rekonštrukcie. Pravdepodobná sa
javí druhá možnosť, pretože z výpovedí vyplýva, že plynové potrubie, na ktorom sú v určitom úseku

dotknuté elektrické káble umiestnené, bolo opakovane navrhovateľmi 1/, 2/, prekladané. Rovnako nebol
odstránený rozpor v tvrdeniach účastníkov, ktorí na jednej strane, či už v písomných vyjadreniach,
alebo vo výpovediach tvrdia, že predmetné plynové potrubie, na ktorom káble vedú, je vo vlastníctve
odporcov, na druhej strane sa tvrdí, že je vo vlastníctve navrhovateľov. V rozhodnutí sa konštatuje,
že dotknuté káble vedú prakticky ponad spoločnú nehnuteľnosť, na druhej strane však z priloženej

fotodokumentácie vyplýva, že čiastočne skutočne sú pripevnené aj k plynovému potrubiu, vedúcemu
popri múre domu navrhovateľov. Rovnako nemožno opomenúť navrhovateľmi tvrdenú hrozbu ujmy,
spojenú s umiestnením elektrických káblov na plynovom potrubí. Odstránenie týchto rozporov a náležité
zistenie skutkového stavu v tomto smere, je nevyhnutné pre posúdenie navrhovateľmi uplatneného
nároku, aj z hľadiska právneho posúdenia veci. Zatiaľ čo z ustanovenia § 127, ods.1 OZ, vyplýva, že

návrhom na začatie konania, sa možno úspešne domáhať, aby súd uložil vlastníkovi /rušiteľovi/, zdržať
sa presne vymedzeného rušenia, nie však povinnosť niečo konať /odstrániť, príp. upraviť predmet svojho
vlastníctva/, ust. § 126 OZ poskytuje vlastníkovi širšiu ochranu. O tom, či má nárok odvodzovať svoj
pôvod z ust. § 127 OZ, alebo § 126 OZ, príp. 417 OZ, rozhoduje spôsob, akým vlastník veci zasiahol do
práv iného. Výpočet skutkových podstát obťažovania iného vlastníka veci, pri výkone vlastníckych práv,

ako je obsiahnutý v § 127, ods.1, veta druhá OZ, je exemplifikatívny. Podľa § 417, ods. 2 OZ možno
uložiť povinnosť niečo konať, napr. odstrániť určitú vec, ak to možno považovať za opatrenie vhodné a
primerané na odvrátenie hroziacej vážnej škody. Teda aj z tohto hľadiska je potrebné, sa po vykonanom
dokazovaní, s nárokom navrhovateľov vysporiadať.

Rovnako je potrebné podľa názoru odvolacieho súdu doplniť dokazovanie za účelom náležitého
zistenia skutkového stavu, vo vzťahu k poslednému nároku navrhovateľov, týkajúceho sa uloženia
povinnosti odporcom, zdržať sa umiestňovania rôznych oznamov, vizitiek a podobne, na vstupnej bráne
spoločnej nehnuteľnosti. Záver prvostupňového súdu v tom smere, že odporcovia 1/, 2/, nie sú v konanípasívne legitimovaní z dôvodu, že predmetnú tabuľu, oznamujúcu vykonávanie čalúnnických prác otcom
odporkyne 1/, mal na vstupnú bránu umiestniť otec odporkyne 1/, je predčasný. Prvostupňový súd
sa dostatočne nevysporiadal so spornými tvrdeniami účastníkov konania, vo vzťahu k tomu, kto je

skutočným vlastníkom, resp. spoluvlastníkom predmetnej vstupnej brány, ktorá skutočnosť má zásadný
vplyv pre posúdenie tohto nároku. Samotní navrhovatelia, v priebehu konania najskôr tvrdili, že táto je
v ich vlastníctve. Neskôr tvrdili, že je vo vlastníctve odporcov a v konečnom dôsledku uvádzali, že je
v spoluvlastníctve ich a odporcov. Odporcovia tvrdili, že je vo výlučnom vlastníctve otca odporkyne 1/.
Tieto rozpory v tvrdeniach účastníkov, vykonaným dokazovaním odstránené neboli a v tomto smere,

ani žiadne dokazovanie zo strany prvostupňového súdu, vykonané nebolo. Súčasný záver súdu, nemá
oporu vo vykonanom dokazovaní a v zistenom skutkovom stave. Diametrálne odlišnou situáciou
z hľadiska právneho posúdenia by bolo zistenie, že vstupná brána je skutočne tak, ako to tvrdia
navrhovatelia, v spoluvlastníctve účastníkov, pričom súhlas k umiestneniu tejto tabule, odporcovia 1/,
2 dali tretej osobe bez toho, aby sa na tomto dohodli s navrhovateľmi, ako ďalšími spoluvlastníkmi.
Rozhodujúce pre ďalšie právne posúdenie veci, bude bezpečné zistenie uvedenej skutočnosti, pretože

až následne bude možné ustáliť, či nárok navrhovateľov, čo do tejto časti je potrebné posudzovať podľa
ust. § 139, alebo § 127 OZ.

Občiansky zákonník vychádza zo zásady, že výkon akýchkoľvek práv, alebo povinností, vyplývajúcich z
občianskoprávnych vzťahov, nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov

iných osôb a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi. Tomuto cieľu má slúžiť aj právna úprava
susedských práv, vychádzajúca z ust. § 127 OZ. Spočíva na zásade, že tieto práva sa môžu účinne
uplatňovať len na základe vzájomnosti. Ochrana poskytovaná právam vlastníka jednej veci, nesmie byť
v nepomere ku spravodlivej ochrane, ktorá náleží právam vlastníka druhej veci. Medzi v tomto smere
typické spory, patria prípady, v ktorých došlo k zásahom, teda k prenikaniu nejakých účinkov z jedného

pozemku, na susedný pozemok. Vlastník veci sa musí zdržať všetkého, čím by nad mieru primeranú
pomerom, obťažoval iného, alebo čím by vážne ohrozoval výkon jeho práv, zásahom. Naproti tomu
v ust. § 139 OZ, sú upravené práva a povinnosti, medzi spoluvlastníkmi a tretími osobami a medzi
spoluvlastníkmi navzájom, pri hospodárení so spoločnou vecou. Právne úkony týkajúce sa spoločnej
veci, ktorá sa nachádza v podielovom spoluvlastníctve, môže vykonávať ktorýkoľvek zo spoluvlastníkov,

pokiaľ nebolo výslovne dohodnuté, že to bude robiť len niektorý z nich. Súhlas len niektorého zo
spoluvlastníkov s tým, aby spoločnú vec užívali tretie osoby, im nezakladá oprávnenie, spoločnú vec
užívať.

V nadväznosti na rozhodnutie odvolacieho súdu, ktorým čiastočne zrušil napadnutý rozsudok

prvostupňového súdu, bolo potrebné zrušiť aj výrok o náhrade trov konania s tým, že vychádzajúc z
ust. § 224 ods. 3 O.s.p., prvostupňový súd v novom rozhodnutí vo veci, rozhodne komplexne o náhrade
trov, tak prvostupňového, ako aj odvolacieho konania. V súvislosti s aplikáciou ust. § 150 O.s.p., v
časti náhrady trov konania, na základe ktorej prvostupňový súd, žiadnemu z účastníkov náhradu trov
konania nepriznal s odôvodnením, že nebolo možné v konaní jednoznačne ustáliť, kto konkrétne vyvolal

spory medzi účastníkmi konania, ktoré viedli k podaniu návrhu, s prihliadnutím na aktuálny stav, keď
účastníci konania, ako budúci susedia, budú v dennom kontakte a akákoľvek náhrada trov konania
súvisiaca s týmto sporom, by mala zhoršiť celú situáciu a nenapomohla by k nastoleniu medziľudských
susedských vzťahov, odvolací súd tento právny názor nepovažuje za správny a v tomto smere, považuje
odvolanie odporcov 1/, 2/, za dôvodné. Pri rozhodovaní o náhrade trov konania, súd vychádza prioritne

zo zásady zodpovednosti za výsledok, ktorá sa uplatňuje pri rozhodovaní o náhrade trov, sporového
konania. Kritériom na priznanie nároku na náhradu trov konania, je miera úspechu vo veci, ktorá závisí
od vzťahu meritórneho rozhodnutia k uplatnenému petitu, ktorý bol naposledy urobený vo veci samej.
Čím viac súd vyhovel petitu, tým je väčšia miera úspechu u navrhovateľa, naopak čím je väčší rozsah,
v ktorom súd návrh zamietol, tým je väčšia miera úspechu u odporcu. Ust. § 150 O.s.p., predstavuje

odchylku zo zásady zodpovednosti za výsledok a podľa neho, súd výnimočne nemusí priznať náhradu
trovkonaniacelkom,alebosčasti,aksútudôvodyhodnéosobitnéhozreteľa.Znamenáto,žesúdnemusí
zaviazať neúspešného účastníka, nahradiť trovy konania úspešnému účastníkovi. Keďže použitie tohto
ustanovenia, negatívne dopadá na úspešného účastníka, ktorý by inak mal právo na náhradu trov
konania, musí aplikácia daného ustanovenia, zodpovedať osobitným okolnostiam konkrétneho prípadu

a musí mať vždy výnimočný charakter. Okolnosti hodné osobitného zreteľa, zákon neuvádza ani
exemplifikatívne. To však neznamená, že tým vytvára priestor na voľnú úvahu súdu. Pri posudzovaní
dôvodov hodných osobitného zreteľa, musí súd prihliadať na majetkové, sociálne, osobné, zárobkové
a iné pomery všetkých účastníkov konania (teda nielen toho účastníka, ktorého by podľa všeobecnýchustanovení zaťažovala povinnosť nahradiť trovy konania, ale aj toho účastníka, ktorého majetková sféra,
by bola výnimočným nepriznaním náhrady trov konania dotknutá) a všímať si aj okolnosti, ktoré viedli
účastníkov k uplatneniu práva na súde a ich postoj v konaní. Tak, ako to správne v odvolaní uviedli aj

odporcovia, konkrétne napr. v konaní o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva, má význam
zistenieotom,činavrhovateľpredpodanímnávrhunasúde,navrholostatnýmspoluvlastníkom,zrušenie
a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva dohodou a to spôsobom, ktorý uplatnil v návrhu na začatie
konania a dosiahol plný úspech vo veci. Priamo z textu zákonného ustanovenia § 150 vyplýva, že súd by
mal podľa neho rozhodovať, iba vo výnimočných prípadoch. Existenciu týchto dôvodov, musí preto vo

svojom rozhodnutí riadne a presvedčivo odôvodniť, pretože v opačnom prípade by mohlo ísť o postup,
ktorý by mohol mať črty svojvôle. Dôvodom spočívajúcim v pomere účastníkov, je napr. skutočnosť, že
sa účastník, ktorý nemal úspech vo veci, ocitne v takej závažnej sociálnej, alebo majetkovej situácii,
ktorá predstavuje dôvod hodný osobitného zreteľa. Je však nutné, prihliadnuť aj na pomery druhej
strany sporu. Odôvodnenie súdu prvého stupňa v tomto smere, však uvedeným kritériám nezodpovedá
a skutočnosti, ktoré súd považoval za okolnosti hodné osobitného zreteľa, podľa názoru odvolacieho

súdu, nie sú spôsobilé k aplikácii ust. § 150 O.s.p., za situácie, ak by odporcovia v konaní, mali v celom
rozsahu úspech.

S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti, odvolací súd rozhodnutie prvostupňového súdu, vo vyššie
uvedených napadnutých častiach, za použ. § 221, ods. 1, písm. h/ O.s.p., zrušil a vec vrátil okresnému

súdu na ďalšie konanie a rozhodnutie /§ 221,ods. 2/.

Úlohou okresného súdu po vrátení veci, bude doplniť dokazovanie v naznačenom smere, vysporiadať
sa so všetkými spornými tvrdeniami účastníkov konania, vo vzťahu k uplatneným nárokom, ako aj
odvolacími námietkami navrhovateľov, týkajúcimi sa týchto nárokov, vec opätovne skutkovo a právne

posúdiť a následne vo veci opätovne rozhodnúť.

Súd prvého stupňa je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu (§ 226 O.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é.