Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, April 28, 2020

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 3To/18/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2119013660
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 04. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Rastislav Kresl
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2020:2119013660.2

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Rastislava Kresla a sudcov
JUDr. Kataríny Stanislavskej a JUDr. Ladislava Révesa, v trestnej veci obžalovaného P. L. pre prečin
nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. b) Trestného zákona s poukazom na § 139
ods. 1 písm. c) Trestného zákona, o odvolaní obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Trnava č. k.
0T/272/2019-77 zo dňa 12.12.2019, na verejnom zasadnutí konanom dňa 28.04.2020 v Trnave, takto:

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Trestného poriadku sa odvolanie obžalovaného P. L., nar. XX.XX.XXXX, z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom Okresného súdu Trnava, č. k. 0T/272/2019-77 zo dňa 12.12.2019 bol
obžalovaný P. L., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom V. B. L., P. ulica XXXX/XX, uznaný vinným z prečinu
nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. b) Trestného zákona s poukazom na § 139
ods. 1 písm. c) Trestného zákona, na tom skutkovom základe

že

dňa 17.10.2019 v čase okolo 21.55 hod. v spálni rodinného domu na adrese V. B. L., P. XXXX/XX pod
vplyvom alkoholu vulgárne nadával svojej bývalej manželke T. L., strhol z nej paplón, priľahol ju v posteli,
ľavou rukou ju chytil za ľavé stehno a pravou rukou zovretou v päsť sa jej vyhrážal slovami „kľudne by

som Ťa zabil a rád si to odsedím“, čím u poškodenej T. L. svojim konaním vzbudil dôvodnú obavu o
jej život a zdravie.

Za tento skutok uložil okresný súd obžalovanému podľa § 360 ods. 2 Trestného zákona, § 36 písm. l),
§ 38 ods. 2, ods. 3 Trestného zákona trest odňatia slobody vo výmere 12 (dvanásť) mesiacov.

Podľa § 51 ods. 1 a § 49 ods. 1 písm. a) Trestného zákona okresný súd obžalovanému výkon trestu
odňatia slobody podmienečne odložil a zároveň mu uložil probačný dohľad nad jeho správaním v
skúšobnej dobe.

Podľa § 51 ods. 2 Trestného zákona okresný súd obžalovanému ustanovil skúšobnú dobu v trvaní 36
(tridsaťšesť) mesiacov.

Podľa § 51 ods. 2 a § 51 ods. 3 písm. b), ods. 4 písm. j) Trestného zákona okresný súd obžalovanému
ako súčasť probačného dohľadu uložil nasledovné povinnosti a obmedzenia:
- zákaz požívania alkoholických nápojov,
- príkaz podrobiť sa v skúšobnej dobe psychoterapii alebo zúčastniť sa na psychologickom poradenstve.

Okresný súd svoje rozhodnutie odôvodnil v rozsahu č. l. 77-80.Z odôvodnenia napadnutého rozsudku vyplýva, že prokurátorka Okresnej prokuratúry Trnava podala
dňa 19.10.2019 na obžalovaného P. L. obžalobu na skutkovom a právnom základe uvedenom vo výroku
napadnutého rozsudku. O obžalobe rozhodol sudca pre prípravné konanie trestným rozkazom zo dňa

21.10.2019, ktorým obžalovanému uložil rovnaký trest, ako napadnutým rozsudkom, pričom obžalovaný
siponechallehotunapodanieodporuanáslednepodalodporsodôvodnením,žeuvedenýtrestpovažuje
za neprimerane prísny. Keďže obžalovaný podal proti trestnému rozkazu odpor, okresný súd nariadil
hlavné pojednávanie, na ktorom obžalovaný po prednesení obžaloby prokurátorom a po poučení podľa
§ 257 Trestného poriadku a po porade s obhajcom urobil vyhlásenie, že zo spáchania skutku, ktorý je

mu kladený za vinu v obžalobe sa cíti byť vinný, ktoré okresný súd prijal.

Z odôvodnenia napadnutého rozsudku vyplýva, že okresný súd vykonal dokazovanie len vo vzťahu
k výroku o treste a oboznámil odpis registra trestov obžalovaného a výpis z ústrednej evidencie
priestupkov.

Pokiaľ ide o uloženie trestu za spáchaný trestný čin, okresný súd u obžalovaného nakoľko sa obžalovaný
k spáchaniu trestného činu priznal a jeho spáchanie úprimne oľutoval, zohľadnil poľahčujúcu okolnosť
podľa § 36 písm. l) Trestného zákona. Pokiaľ ide o riadne vedenie života a zohľadnenie poľahčujúcej
okolnosti podľa § 36 písm. j) Trestného zákona, okresný súd konštatoval, že túto nemohol zohľadniť
napriek tomu, že obžalovaný doposiaľ nebol súdne trestaný a to z dôvodu priestupkových postihov

obžalovaného. Okresný súd v ďalšom konštatoval, že pokiaľ by išlo len o priestupok na úseku cestnej
premávky a priestupok za neskoré podanie žiadosti o vydanie zbrojného preukazu, tieto sú druhovo
iného charakteru, než je prečin spáchaný obžalovaným. Navyše v prípade priestupku na úseku cestnej
premávky bola obžalovanému uložená bloková pokuta vo výške 10,- Eur za porušenie povinnosti mať
náležite osvetlené vozidlo a v prípade priestupku spáchaného tým, že obžalovaný oneskorene požiadal

o vydanie nového zbrojného preukazu, tento bol riešený len napomenutím bez sankcie, z čoho potom
okresný súd vyvodil, že ak by bol obžalovaný priestupkovo prejednávaný len za tieto dva priestupky,
bolo by možné prijať záver, že pred spáchaním prečinu viedol riadny život. Okresný súd poukázal
na skutočnosť, že správanie sa obžalovaného voči poškodenej postupom času nabralo na intenzite
a závažnosti, keď v prvých dvoch prípadoch išlo o konania, ktoré neboli trestnými činmi a v prípade

prejednávaného skutku už ide o také konanie, ktoré má znaky trestného činu - prečinu nebezpečného
vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. b) Trestného zákona s poukazom na § 139 ods. 1 písm.
c) Trestného zákona. Vzhľadom na uvedené preto podľa názoru okresného súdu nebolo možné prijať
názor obžalovaného, že pred spáchaním trestného činu viedol riadny život.

Okresný súd v prípade obžalovaného nezistil žiadnu priťažujúcu okolnosť, a preto v súlade s
ustanoveniami § 38 ods. 2 a ods. 3 Trestného zákona aplikujúc výpočet podľa prvej vety § 38 ods. 8
Trestného zákona znížil hornú hranicu trestnej sadzby z 36 mesiacov na 26 mesiacov a obžalovanému
ukladal trest v upravenej trestnej sadzbe od 6 mesiacov do 26 mesiacov.

Proti tomuto rozsudku podal ihneď do zápisnice o hlavnom pojednávaní odvolanie obžalovaný (č. l. 76
spisu), ktoré písomne odôvodnil prostredníctvom obhajcu JUDr. Ing. Dušana Grmana (č. l. 84 spisu).

Obžalovaný v písomnom odôvodnení odvolania poukazuje na skutočnosť, že použitím analógie
Trestného zákona a Zákona o priestupkoch možno dospieť k záveru, že zaplatením pokuty uloženej v

priestupkovom konaní dochádza k vykonaniu sankcie za priestupok a tým aj k zahladeniu priestupku.
V danej súvislosti poukazuje na rozhodovaciu činnosť Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.
8SŽ/18/2011, 8SŽ/22/2011, 8SŽ/23/2011, 8SŽ/24/2011 ale aj na stanovisko generálneho prokurátora
SR k otázke zahľadenia priestupku (sp. zn. IV Pz 234/14/1000-9 zo dňa 02.12.2014).

Na základe vyššie uvedeného obžalovaný navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vrátil
súdu prvého stupňa, aby ju potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol.

Krajský súd vo veci vykonal verejné zasadnutie dňa 28.04.2020 za prítomnosti obžalovaného a jeho
obhajcu a zástupcu Krajskej prokuratúry Trnava, na ktorom oboznámil zúčastnených s napadnutým

rozsudkom, odvolaním obžalovaného a podstatným obsahom spisu. Prokurátorka Krajskej prokuratúry
Trnava navrhla odvolanie obžalovaného zamietnuť v zmysle § 319 Trestného poriadku ako nedôvodné,
nakoľko považuje rozsudok okresného súdu za zákonný a spravodlivý. Obhajca obžalovaného uviedol,
že trvajú na písomne podanom odvolaní a rozsudok okresného súdu považujú za neprimerane prísny,jeho klient nebol doteraz súdne trestaný, k žalovanému skutku sa priznal a úprimne ho oľutoval a z
týchto dôvodov navrhol, aby odvolací súd odvolaniu vyhovel, zrušil napadnutý rozsudok a vec vrátil súdu
prvého stupňa, na ďalšie konanie. Obžalovaný uviedol, že trest uložený rozsudkom okresného súdu

považuje za neprimerane prísny.

Podľa ustanovenia § 317 ods. 1 Trestného poriadku, ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316
ods. 1 Trestného poriadku, alebo nezruší rozsudok podľa § 316 ods. 3 Trestného poriadku, preskúma

zákonnosť a odôvodnenosť napadnutého výroku, event. napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým
odvolateľ podal odvolanie ako i správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo. Na chyby, ktoré
neboli odvolaním vytýkané prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods.
1 Trestného poriadku.

Po splnení prieskumnej povinnosti v rozsahu § 317 Trestného poriadku odvolací súd zistil, že odvolanie

obžalovaného nie je dôvodné.

Odvolací súd konštatuje, že okresný súd pokiaľ ide o ustálenie právnej kvalifikácie ako aj trestnej
sadzby postupoval správne, správe ustálil trestnú sadzbu za spáchaný trestný čin v rozmedzí od 6
mesiacov do 26 mesiacov. Odvolací súd súhlasí aj so zistením okresného súdu ohľadom existencie

poľahčujúcej okolností podľa § 36 písm. l) Trestného zákona a absencie priťažujúcich okolnosti. Po
znížení hornej hranice trestnej sadzby z 36 mesiacov na 26 mesiacov uložil okresný súd obžalovanému
trest odňatia slobody vo výmere 12 (dvanásť) mesiacov. Rovnako správne okresný súd obžalovanému
výkon trestu odňatia slobody podmienečne odložil a zároveň mu uložil probačný dohľad nad jeho
správaním v skúšobnej dobe. Zároveň obžalovanému ustanovil skúšobnú dobu v trvaní 36 (tridsaťšesť)

mesiacov. Rovnako správnym postupom okresný súd obžalovanému ako súčasť probačného dohľadu
uložilpovinnostiaobmedzeniaspočívajúcevzákazepožívaniaalkoholickýchnápojovapríkazepodrobiť
sa v skúšobnej dobe psychoterapii alebo zúčastniť sa na psychologickom poradenstve.

Odvolací súd sa nestotožnil s námietkami obžalovaného v ktorých dáva do pozornosti skutočnosť, že

zaplatením pokuty uloženej v priestupkovom konaní dochádza k vykonaniu sankcie za priestupok a tým
aj k zahladeniu priestupku. Odvolací súd zhodne ako súd I. stupňa konštatuje, že i keď obžalovaný
nebol doposiaľ súdne trestaný, nemožno obžalovanému priznať poľahčujúcu okolnosť v zmysle § 36
písm. j) Trestného zákona z dôvodu priestupkových postihov obžalovaného. Obžalovaný sa dopustil
priestupkov proti občianskemu spolunažívaniu, v oboch prípadoch voči poškodenej, ktoré sú druhovo

rovnakého charakteru, ako prečin spáchaný obžalovaným. V prvých dvoch prípadoch išlo o konania,
ktoré neboli trestnými činmi a v prípade prejednávaného skutku už ide o také konanie, ktoré má znaky
trestnéhočinu.Vzhľadomnauvedenépretoniejemožnékonštatovať,žepredspáchanímtrestnéhočinu
viedol riadny život. Odvolací súd už iba záverom k uvedenému dodáva, že u obžalovaného prevažuje
pomer poľahčujúcich okolností a preto súd I. stupňa správne a s v súlade so zákonom v zmysle § 38

ods. 2 ods. 3 Trestného zákona znížil hornú hranicu trestnej sadzby z 36 mesiacov na 26 mesiacov
a obžalovanému ukladal trest v upravenej trestnej sadzbe od 6 mesiacov do 26 mesiacov. I keď by
obžalovanému priznal poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. j) Trestného zákona, pomer poľahčujúcich
a priťažujúcich okolností by bol nezmenený. Odvolací súd vzhľadom na osobu obžalovaného a charakter
trestnej činnosti zároveň nezistil dôvod uložiť obžalovanému trest na samej spodnej hranici trestnej

sadzby.

Podľa názoru odvolacieho súdu takto uložený trest umocní vedomie obžalovaného o svojom
protiprávnom konaní. Páchateľ trestného činu má totižto trest pociťovať ako ujmu a nie ako len formálne
odsudzujúce vyjadrenie súdu nad jeho protiprávnym konaním, ktorého znaky sú uvedené v osobitnej

časti Trestného zákona. Takto uložený trest obžalovaného zároveň odradí od ďalšieho páchania trestnej
činnosti.

Odvolacísúdmázato,ževrámciodvolaciehokonaniabolavenovanádostatočnápozornosťpodstatným
odvolacím námietkam obžalovaného, ktoré však nebolo možné akceptovať v takom rozsahu, ktorý by

viedol k inému rozhodnutiu vo veci než k akému dospel súd prvého stupňa. Okresný súd správne
postupoval aj pri určený druhu a výmery trestu s poukazom na pomer poľahčujúcich a priťažujúcich
okolnosti, osobu obžalovaného, okolnosti skutku, kedy okresným súdom uložený trest aj odvolací súd
považuje za zákonný, spravodlivý a primeraný.S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti krajský súd odvolanie obžalovaného podľa § 319 Trestného
poriadku zamietol ako nedôvodné.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu riadny opravný prostriedok nie je prípustný.