Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on

Decision was made at the court Krajský súd Trenčín

Judgement was issued by JUDr. Ondrej Samaš

Judgement form – Uznesenie

Judgement nature – Potvrdzujúce

Source – original document (the link may not work anymore)

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 23Tos/41/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3120010014
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 04. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ondrej Samaš
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2020:3120010014.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ondreja Samaša a sudcov JUDr.
Beáty Javorkovej a JUDr. Mariána Dunčka, na neverejnom zasadnutí konanom dňa 20. apríla 2020
prejednal sťažnosť odsúdeného

C., G.,

nar. XX.XX.XXXX v J., trvale bytom E., I. E. XXX/, t. č. vo výkone trestu odňatia slobody v Ústave na
výkon trestu odňatia slobody Dubnica nad Váhom,

ktorú podal proti uzneseniu Okresného súdu Trenčín, sp. zn. 6Pp/3/2020 zo dňa 13. februára 2020 a

takto

r o z h o d o l :

Podľa § 193 ods. 1 písm. c) Tr. por. sa sťažnosť odsúdeného zamieta, pretože nie je dôvodná.

o d ô v o d n e n i e :

Právoplatným rozsudkom Okresného súdu Brezno, sp. zn. 4T/76/2019 zo dňa 23.9.2019 bol C. G.
odsúdený pre prečin porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1, 2 písm. a) Tr. zák. a pre prečin
nebezpečnéhovyhrážaniapodľa§360ods.1,2písm.b)Tr.zák.ktrestuodňatiaslobodyna15mesiacov

nepodmienečne,prevýkonktoréhotrestubolzaradenýdoústavunavýkontrestusminimálnymstupňom
stráženia.

Právoplatným rozsudkom Okresného súdu Brezno, sp. zn. 3T/23/2018 zo dňa 27. februára 2018
v spojení s uznesením, sp. zn. 3T/23/2018 zo dňa 25. novembra 2019 bol C. G. odsúdený pre
prečin poškodzovania cudzej veci podľa § 245 ods. 1 Tr. zák. k trestu odňatia slobody na 3 mesiace

nepodmienečne,prevýkonktoréhotrestubolzaradenýdoústavunavýkontrestusminimálnymstupňom
stráženia.

Uznesením súdu prvého stupňa bol podľa § 415 ods. 1 Tr. por. s použitím § 66 ods. 1, 2 Tr. zák.
zamietnutý návrh odsúdeného na podmienečné prepustenie z výkonu vyššie uvedených trestov odňatia
slobody.

Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote sťažnosť odsúdený, ktorú zahlásil do zápisnice o
verejnom zasadnutí ihneď po vyhlásení uznesenia.

Krajský súd na neverejnom zasadnutí podľa § 192 ods. 1 Tr.por. preskúmal správnosť výroku
napadnutého uznesenia, ako aj konanie, ktoré tomuto výroku predchádzalo a dospel k záveru, že

sťažnosť odsúdeného nie je dôvodná.Súd prvého stupňa správne procesne postupoval, keď o návrhu odsúdeného na podmienečné
prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody rozhodoval na verejnom zasadnutí. Odsúdený tu mal
možnosť pred súdom sa vyjadriť, ako k priebehu svojho výkonu trestu odňatia slobody, tak aj k spôsobu

života, ktorý mieni viesť na slobode.

Z podrobného písomného odôvodnenia rozhodnutia súdu prvého stupňa ďalej vyplýva, že súd prvého
stupňa dôsledne skúmal, či odsúdený C. G. spĺňa podmienky pre podmienečné prepustenie z výkonu
trestu odňatia slobody podľa § 66 ods. 1, 2 Tr. zák. Senát nadriadeného súdu sa stotožnil s názorom

súdu prvého stupňa v tom, že odsúdený splnil formálnu podmienku pre podmienečné prepustenie z
pohľadu potrebnej dĺžky výkonu trestu odňatia slobody - (1) - § 66 ods. 1 písm. a) Tr. zák. Taktiež možno
prisvedčiť názoru súdu prvého stupňa v tom, že odsúdený splnil aj materiálnu podmienku spočívajúcu v
preukázaní polepšenia - § 66 ods. 1 Tr. zák. na základe plnenia povinností a správania sa odsúdeného
počas doterajšieho výkonu trestu odňatia slobody.

Pokiaľ ide o možné splnenie druhej materiálnej podmienky spočívajúcej v prognóze vedenia riadneho
života odsúdeného na slobode - § 66 ods. 1 Tr. zák., súd túto otázku skúmal na základe dôkazov
vykonaných na verejnom zasadnutí. V tomto smere je potrebné uviesť, že riziko sociálneho zlyhania
u odsúdeného bolo vyhodnotené ako stredné, avšak prakticky už na hranici rizika vysokého. Takéto
riziko potom spolu s hodnotením výkonu trestu odňatia slobody viedlo aj riaditeľa ústavu na výkon trestu

odňatia slobody k tomu, že podmienečné prepustenie odsúdeného neodporučil. Tieto skutočnosti viedli
súd prvého stupňa k názoru, že odsúdený nevyužil dostatočným spôsobom doterajšiu dobu výkonu
trestu odňatia slobody k zmene negatívnych rysov svojej osobnosti, ako aj k zmene postoja k spáchanej
trestnej činnosti (slabšie pracovné výsledky, racionalizácia, resp. bagatelizovanie škodlivosti svojho
konania).

Nad rámec dôvodov rozhodnutia súdu prvého stupňa senát nadriadeného súdu poukazuje na ďalšiu
významnú okolnosť, keď odsúdený ešte pred nástupom výkonu trestu odňatia slobody preukázal, že
možnosti jeho nápravy sú sťažené. Z vyššie uvedeného totiž vyplýva, že jeden z vykonávaných trestov
odňatia slobody bol odsúdenému pôvodne uložený len ako výchovný - podmienečne odložený na

skúšobnú dobu. Odsúdený však v priebehu skúšobnej doby spáchal ďalšie dva trestné činy.

Vo veci konajúce súdy obidvoch stupňov preto nemajú rozumnú istotu v tom, že prevýchova odsúdeného
bola dostatočne dovŕšená tak, že odsúdený na slobode už bude viesť riadny život.

Z takto rozvedených dôvodov rozhodol nadriadený súd tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto
uznesenia.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu zákon nepripúšťa žiadny ďalší riadny opravný
prostriedok.

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.