Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, November 21, 2017

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 5Co/70/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7214222623
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 11. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Slávka Zborovjanová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2017:7214222623.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Slávky Zborovjanovej a sudcov
JUDr. Andreja Šalatu a JUDr. Jána Slebodníka, vo veci žalobcu TELERVIS PLUS a.s., Bratislava, Staré
Grunty 7, IČO: 35 717 769, zast. JUDr. Vratislavom Šteffekom, advokátom, Bratislava, Nám. Martina
Benku 6, proti žalovanej C. Z., X.. XX.X.XXXX, F., K. XXX/XX, o zaplatenie 981,30 eur s prísl., o odvolaní
žalovanej proti rozsudku 29C/83/2015 z 21.9.2016 Okresného súdu Košice II

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j erozsudok v spojení s doplňujúcim rozsudkom okrem výroku o trovách konania.
M e n í rozsudok vo výroku o trovách konania tak, že žalobcovi prisudzuje náhradu trov konania proti
neúspešnej žalovanej v rozsahu 14%.
Stranám sporu nepriznáva právo na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1.Súd prvej inštancie (ďalej len súd) rozsudkom rozhodol, že žalovaná je povinná zaplatiť žalobkyni
sumu 639,30 € s úrokom z omeškania 8,5% ročne zo sumy 639,30 € od 9.9.2013 do zaplatenia a to do
3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku, vo zvyšku žalobu zamietol a žalovanej uložil povinnosť nahradiť

žalobcovi trovy konania, o ktorých výške bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti
tohto rozsudku.
2.V odôvodnení rozsudku o.i. uviedol, čoho sa žalobca žalobou, podanou uňho 18.8.2014 domáhal, aké
použil prostriedky procesného útoku a čo z nich vyplynulo. Konštatoval, že vydal 8.10.2014 platobný
rozkaz pod č.k. 39Ro 275/2014-13, proti ktorému podala žalovaná v zákonnom stanovenej lehote odpor
a uviedol, aké žalovaná použila prostriedky procesnej obrany a čo z nich vyplynulo. Citujúc znenie

§ 497, § 499, § 502 ods.1, § 365, § 369 ods.1,2,3 Obchodného zákonníka, § 1 ods.1,2, § 9 ods.1,2
zák. č. 129/2010 Z.z., § 52 ods.1 až 4 O. z. uviedol, že účastníci konania uzatvorili zmluvu, ktorá je
úverovou, preto ju právne posudzoval podľa § 497 a nasl. Obchodného zákonníka. Zmluva, ktorá
bola uzavretá medzi žalobcom, ktorý konal v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti a žalovanou v
postavení spotrebiteľa, je absolútnym obchodom a ako zmluvný typ upravená v obchodnom zákonníku.
Ďalej uviedol, že posudzoval skúmaný zmluvný vzťah aj ako spotrebiteľskú zmluvu, pričom charakter
spotrebiteľskej zmluvy môžu mať nie len zmluvy uzatvárané podľa Občianskeho zákonníka , ale aj

uzatvárané podľa Obchodného zákonníka, ako tomu bolo aj v prejednávanej veci. Ak teda konal žalobca
v rámci svojej obchodnej respektíve podnikateľskej činnosti, uvedená zmluva má povahu spotrebiteľskej
zmluvyvzmysleObčianskehozákonníkaa dotohtozmluvnéhovzťahusapremietneizákonč.250/2007
Z.z. o ochrane spotrebiteľa, preto predmetný vzťah posudzoval jednak podľa zák. č. 513/1991 Zb., zák.
č. 129/2010 Z.z., zák. č. 250/2007 Z.z., ako aj podľa ust. o spotrebiteľských zmluvách upravených v §
52 a nasledujúcich Obč. zákonníka, účinných ku dňu uzavretia zmluvy, t.j. k 28.12.2012 a zistil skutkový

stav. Medzi účastníkmi konania nebolo sporné, že uzatvorili písomne zmluvu o spotrebiteľskom úvere č.
XXXXXXXXX z 28.12.2012, na základe ktorej bol žalovanej poskytnutý úver vo výške 900 €, žalovaná
potvrdila, že predmetný úver prevzala, odplata bola vo výške 342 €, spolu dlžná čiastka na úhradu 1242 €, ktorú sa zaviazala splácať v 13 mesačných splátkach a to vo výške 1. až 3. mesačnej splátky
4,50 € a v 4. až 13. splátke vo výške 122,85 €, pričom 1. splátka bola splatná do 10 dní po uzatvorení
zmluvy a každá ďalšia splátka až do úplného zaplatenia splatná 30. deň po splatnosti predchádzajúcej

splátky. Priemerná RPMN za 13 mesiacov bola 46,35%. Neoddeliteľnou súčasťou zmluvy boli obchodné
podmienky. Zároveň strany sporu uzatvorili 28.12.2012 zmluvu o poskytovaní domáceho servisu, pričom
išlo o poskytovanie konzultačných a nadštandardných služieb spočívajúcich v starostlivosti o klienta
pri poskytovaní úveru na základe zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX z 28.12.2012, na ktorú sa žalovaná
zaviazala využívať domáci servis a zaplatiť žalobcovi odmenu vo výške 368,55 € v 3 mesačných

splátkach vo výške každej splátky 122,85 €. Stotožnil s tvrdením žalobcu, že zmluvy o spotrebiteľskom
úvere a zmluva o poskytovaní domáceho servisu sú samostatné zmluvy a nie je možné započítavať
plnenie na jednu zmluvu na plnenie na druhú zmluvu. Žalovaná síce uvádzala, že žalobcovi plnila viac
ako uvádzal, avšak ako vyplýva z dokladu, ktorý predložila samotná žalovaná v odpore proti platobnému
rozkazu je pravdou, že bola uhradená suma 123 € 28.12.2012, avšak priamo na tomto doklade je
uvedené, že ide o domáci servis, t.j. predmetná suma bola uhradená nie na zmluvu o spotrebiteľskom

úvere, ale na zmluvu o domácom servise a preto na túto sumu, ktorú jedinú žalovaná preukázala,
nezapočítal na plnenie na zmluvu o úvere, ale jednalo sa o plnenie na samostatnú zmluvu, t.j. zmluvu
o domácom servise, pričom nároky zo zmluvy o domácom servise neboli predmetom tohto konania.
Nestotožnil s tvrdením žalovanej, že zmluvu o domácom servise, mala nanútenú, keďže strany sporu
dobrovoľne uzatvorili predmetnú zmluvu, pričom uzatvorenie tejto zmluvy je výrazom zmluvnej voľnosti

a bolo na zvážení žalovanej, či túto zmluvu uzatvorí alebo nie. Súd mal za to, že predmetná zmluva
o poskytovaní domáceho servisu je platným právnym úkonom, pretože sa jedná o službu spočívajúcu
v nadštandardnej starostlivosti o klienta, čiže v starostlivosti nad rámec povinností ustanovených v
zmluve o úvere, pričom zo strany žalovanej nebolo spochybnené, že sa so zmluvou mala možnosť
vopred oboznámiť a na znak súhlasu s jej obsahom ju aj podpísala. Uzatvorenie zmluvy o poskytovaní

domácehoservisujetakvýrazomzmluvnejvoľnostistránsporu.Naviacakovyplývaajzdokladunačl.28
spisu pod názvom „Úver kešovka“ žalovaná výslovne požiadala o poskytnutie domáceho servisu, pričom
ako je uvedené v tomto tlačive mala možnosť poskytnutie služby domáci servis aj odmietnuť, čo však
neurobila. Zmluva o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX je zmluvou spotrebiteľskou, pričom v zmysle
§ 9 zák. č. 129/2010 Z.z. platného v čase uzatvárania zmluvy o úvere, t.j. k 28.12.2012 táto zmluva

neobsahuje náležitosti uvedené v ods.2 písm. f/ dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín
konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, písm. j/ ročnú percentuálnu mieru nákladov a písm. k/ výšku,
počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadne poradie, v ktorom sa budú splátky
priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru
naúčeljehosplatenia,apretovzmysle§11ods.1písm.a/sapredmetnýspotrebiteľskýúverpovažujeza

bezúročný a bez poplatkov. Žalovanej bol poskytnutý úver vo výške 900 €, ktorý preukázateľne splatila
vo výške 260,70 €, preto zaviazal žalovanú na úhradu sumy 639,30 € (900 € - 260,70 €). Žalovaná bola
povinná splatiť úver k 8.9.2013, kedy žalobca vyhlásil úver predčasne splatným, preto počnúc 9.9.2013
sa dostala s jeho úhradou do omeškania, pričom výška úrokovej sadzby je v súlade s § 3 Nar. vlády č.
87/1995 Zb. zák. a predstavuje 8,5% ročný úrok z omeškania. Žalobca na pojednávaní 16.9.2015 vzal

späťžalobuvčastizaplateniasumy zmluvnejpokutyvovýške148,50€ažalovanásospäťvzatímžaloby
súhlasila. Žaloba nebola dôvodná v časti zaplatenia sumy 342 € (rozdiel medzi sumou požadovanou
žalobcom vo výške 981,30 € a sumou priznanou týmto rozsudkom vo výške 639,30 €), preto súd žalobu
v tejto časti zamietol. Ďalej uviedol, že nevykonal dôkaz navrhovaný žalovanou spočívajúci vo výsluchu
svedkyne A. F., obchodnej zástupkyne, ktorá sprostredkovávala úver, keďže vykonanie tohto dôkazu

bolo neúčelné a nehospodárne a vo vzťahu k už vykonaným relevantným dôkazom by nesmerovalo
k meritórnemu rozhodnutiu veci. Skutočnosti, ktoré mali byť jej svedeckou výpoveďou potvrdené resp.
vyvrátené mal súd už preukázané z listinných dôkazov, ktoré v tomto konaní vykonal a vypočutie nebolo
potrebné ani pre právne posúdenie predmetného sporu. Navyše súd nie je povinný vykonať všetky
dôkazy navrhnuté stranami sporu, pretože princíp voľného hodnotenia dôkazov v konaní pred súdmi

v spojení so zásadou spravodlivého rozhodnutia veci, súdu umožňuje vykonať len tie dôkazy , ktoré
podľa uváženia k takému rozhodnutiu vedú (Nález Ústavného súdu SR sp.zn. I. ÚS 64/97 z 8.10.1997).
O nároku na náhradu trov konania rozhodol podľa § 255 C.s.p. a priznal žalobcovi náhradu trov konania
podľa úspechu vo veci. Úspech žalobcu bol 57 % (požadovaná suma v žalobe 981,30 € + 148,50 € a
priznaná 639,30 €), neúspech 43 %, žalobcovi teda prináleží 14 % náhrady z celkových trov konania.

O výške náhrady trov konania rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku v
zmysle § 262 ods. 2 CSP.
3.Dopĺňacím rozsudkom z 24.10.2016 súd doplnil výrok rozsudku 29C 83/2015-91 z 21.9.2016 ďalším
výrokom, ktorým konanie v časti zaplatenia zmluvnej pokuty vo výške 148,50 € zastavil.4.Rozsudoknapadlavčaspodanýmodvolanímžalovaná,vktorompoukázalanato,žesúdjurozsudkom
zaviazal zaplatiť žalobcovi sumu 639,30 eur s úrokom z omeškania 8,5% ročne zo sumy od 9.9.2013.
S touto sumou nesúhlasí a preto podáva odvolanie. Súd v žiadnom prípade neprihliadal na zmluvy

naväzujúce na seba, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou. Zmluvu o DS ktorá je viazaná na zmluvu o
úvere vylúčil ako bezpredmetnú. Aj napriek tomu, že ako žalovaná sa domáhala práv vypočutia svedkov
vo veci poskytovania úverov spoločnosťou KEŠOVKA zastúpených obchodných zástupcov a praktík
poskytovania úverov, v ktorých žalobca si takouto formou navyšuje odplatu za poskytnutý úver, čo by
prevyšovalo RPMN. Výpoveďou svedkov by bolo jasné, že zmluva o úvere by bola nereálna bez zmluvy

o domácom servise vzhľadom na ich prepojenosť. Úverová zmluva, ktorá je predmetom pojednávania
je jej druhá zmluva o úvere, ktorá naväzuje na zmluvu o úvere č.XXXXXXXXX z 4.5.2012 uzavretá
za rovnakých podmienok spolu s domácim servisom. Predmetná zmluva je zmluva refinancovania
predchádzajúceho úveru, v ktorej jej bol z poskytnutej sumy zrazený doplatok starého úveru a zároveň
odrátaná aj 1. splátka za úver a DS. Zo sumy 900 eur jej bolo v skutočnosti vyplatených iba 432,-
eur v hotovosti. Aj napriek tomu, že súdu písomne predložila vyjadrenie s priloženými kópiami prvej a

druhej zmluvy súd vôbec neakceptoval a vylúčil jej podklady ako nesúvisiace s pojednávaním. Chcela
súdu týmto preukázať prepojenosť zmlúv a zároveň žiadala aby platby, ktoré uhradila za domáci
servis aj v prvej aj v druhej zmluve zohľadnila a brala ako úhradu úveru a nie ako odplatu za DS.
Jej ako žalovanej nebol ani v jednom prípade ponúknutý iný spôsob uzavretia úverovej zmluvy než
súbežne so ZoDS a zotrváva v tvrdení, že nebola žalobcom (osobou konajúcou v mene žalobcu pri

uzatváraní úverovej zmluvy) pred podpisom ZoDS poučená „o domácom servise", a že , za to že
budú chodiť po splátky pracovníci žalobcu osobne, im bude musieť ešte platiť. Tomu, že iný spôsob
uzavretia úverovej zmluvy ako s domácim servisom jej ponúkaný nebol. Ak by súd vypočul svedkov
bolo by dokázané, že pri uzatváraní ÚZ musí súčasne uzatvoriť aj zmluvu o DS lebo jedna bez
druhej sa nedá uzavrieť. V čase podpisovania zmlúv osoby činné pre žalobcu ako sprostredkovatelia

pri uzatváraní zmlúv o spotrebiteľských úveroch nemali vedomosť o tom, že žalobca má poskytovať
úvery aj bez takéhoto servisu, resp. inak povedané, ktorí vychádzajú z toho, že vždy so zmluvou o
spotrebiteľskom úvere musia uzavrieť aj zmluvu o poskytovaní DS. Je pritom otázne, ak skutočne
má žalobca poskytovať spotrebiteľské úvery bez domáceho servisu, či je to realizované za rovnakých
alebo obdobných finančných podmienok, alebo sú to obsahovo výrazne iné zmluvy (z hľadiska ceny

úveru,lehotyposkytnutiaúveruatď.)výraznejšienevýhodnejšieprespotrebiteľovpokiaľideopodmienky
poskytnutia úveru, nepriamo nútiace spotrebiteľov, ak chcú dostať úver, podpísať aj domáci servis
obsahujúci v kontexte výšky úveru (a aj v kontexte v zmluve o úvere dohodnutej celkovej výšky odplaty)
„úžernícku odmenu", a to fakticky len za inkasnú činnosť žalobcu realizovanú v mieste bydliska dlžníka,
okrem ktorej to malo byť aj poradenstvo. Poradenstvo pre klientov pritom banky a aj nebankové

spoločnosti robia zásadne bezplatne v záujme získania a udržania si klienta. Poukázala aj na to, že
jej platby boli v prípade ÚZ prioritne započítavané na domáci servis a nie na úver. Úmyslom žalobcu
je ovplyvňovať rozhodovací proces klienta žiadajúceho o úver s ponúknutou hotovosťou na mieste a
motivovať ho, aby uzavrel aj ZoDS, z ktorej má žalobca výrazne vyšší finančný profit, ako ktorý je
schopný dosiahnuť z ÚZ a naviac s ktorým má výrazne nižšie až zanedbateľné náklady v porovnaní

s nákladmi na úver než dať mu na výber a ponúknuť mu inú možnosť, ktorá v skutočnosti neexistuje.
Dojednaná výška odmeny je mierne povedané „neprimeraná" nielen voči tomu, čo malo byť predmetom
plnenia či už podľa ZoDS 1 alebo ZoDS 2, ale aj vo vzťahu k výške úveru, poskytnutého v súvislosti s jej
uzavretím. Daná situácia negatívne ovplyvňuje možnosť slobodnej voľby (rozhodovania sa) žiadateľa o
poskytnutie úveru. S ohľadom aj na žalobcom používaný reklamný názov „Kešovka", je zrejmé, že na

žalobcu sa obracajú klienti očakávajúci okamžité poskytnutie peňazí. Ak následne chcú toto očakávanie
naplniť, nezostáva im iné ako zmluvu o domácom servise podpísať. Skutočným účelom každej zo ZoDS
je výrazne navýšiť odplatu za poskytnutý úver, na ktorý je viazaná, a to o viac ako o 100 %, resp.
v prípade ZoDS 1 až o 121 % tak, aby táto suma navyšujúca odplatu uvedenú v úverovej zmluve,
nebola v nej uvedená, keď žalobca predkladá so žalobami úverové zmluvy bez akejkoľvek zmienky

v žalobe, že v súvislosti s nimi boli uzatvárané aj ZoDS a koľko bolo na ne plnené, pričom súd až z
vykonaného dokazovania zistil existenciu takejto zmluvy aj napriek tomu ich nebral v úvahu. Týmto
postupom žalobcu, realizovaného ním podľa jej názoru cielene, žalobca dosahuje to, že odplata za
domáci servis sa nezapočítava do výpočtu RPMN, keďže nemá byť odplatou za úver, ale odmenou
(cenou) za domáci servis, hoci v kontexte vyššie uvedeného je zrejmé, že práve servis má výrazne

navyšovať celkový zisk žalobcu z poskytovania úverov. Žalobcovi už nestačí dojednaná výška odplaty
uvádzaná v ÚZ spôsobujúca už aj tak výrazne vyššiu RPMN (uvedenú v prípade staršej úverovej zmluvy
vo výške 67,70 % a v prípade ÚZ vo výške 70,25 %) ako je priemerná RPMN podľa § 9 ods. 2 písm. y)
zákona č. 129/2010 Z. z o spotrebiteľských a iných úveroch a pôžičkách - ďalej len „ZoSÚ", ktorá podľaúdajov v úverových zmluvách bola v prvom prípade 45,23 % a v druhom prípade 46,35 %, ale túto opäť
výrazne navyšuje cez domáci servis. Týmto spôsobom dochádza z jeho strany k obchádzaniu ZoSÚ,
ale aj § 53 ods.6 OZ, čo má s poukazom na § 39 OZ za následok neplatnosť ZoDS pre obchádzanie

zákona a tiež aj pre rozpor s dobrými mravmi, pokiaľ ide o výšku odplaty za domáci servis. Predložila
ÚZ č. XXXXXXXXX zo 4.5.2012 s dlžnou sumou 690,- eur z toho istina 500,- eur, odplata 190,-eur
predstavuje 38% sumy istiny a zmluvu o DS naväzujúc na UZ č.XXXXXXXXX s odmenou 204,75 eur
ktorá predstavuje 40,95 % sumy istiny. Táto zmluva bola uspokojená v plnej výške dňom podpísania
druhej UZ č.XXXXXXXXX z 28.12.2012 s dlžnou sumou 1242,- eur, z ktorej istina predstavuje 900,- eur,

odplata 342,- eur čo je 38% istiny a zmluva o DS naväzujúc na UZ č.XXXXXXXXX s odplatou 368,55
eur ktorá predstavuje 40,95% istiny. Pokiaľ ide o ZoDS, z nich prvá bola uzatváraná (podpisovaná)
žalovanou 4.5.2012 spolu s prvou úverovou zmluvou (ZoDS 1) a druhá 28.12.2012 súbežne s ÚZ (ZoDS
2) a formulárom - Štandardné európske informácie o spotrebiteľskom úvere. Predmetom servisu na
základe každej z nich mala byť „služba" žalobcu voči žalovanej vo forme poskytovania konzultačných a
nadštandardných služieb, spočívajúcich v starostlivosti o klienta pri poskytnutí úveru na základe s ňou

uzavieranej úverovej zmluvy, najmä služby spočívajúcej v preberaní a zaúčtovaní peňažnej hotovosti
určenej na úhradu splátky úveru, vedenie a kontrola splátkového kalendára, upozornenia na termín
splátky a na prípadné následky nesplácania (čl. I.). Za túto službu podľa zmluvy (čl. II bod 2.2.) sa
zaviazala zaplatiť poskytovateľovi odmenu v prípade ZoDS 1 už uvedených 204,75,- eur a v prípade
ZoDS 2 v celkovej výške 368,55 eura, v pravidelných 3 mesačných splátkach vo výške 68,25- eur (ZoDS

1) a v 3 mesačných splátkach vo výške 122,85 eura (ZoDS 2), splatnými pri preberaní splátok úveru
príslušnej úverovej zmluvy. Pre prípad nesplnenia uvedeného záväzku podľa čl. II zmlúv bol žalobca
oprávnený požadovať od klienta jednorazovú zmluvnú pokutu vo výške 10 % z odmeny, splatnú v
okamihu, keď sa klient dostane do omeškania s úhradou ktorejkoľvek splátky. Podľa čl. III. zmlúv, zmluva
bola uzatvorená na dobu neurčitú a zaniká písomnou dohodou zmluvných strán, splnením záväzkov

zmluvných strán v plnom rozsahu alebo zánikom zmluvy, ktorá je predmetom domáceho servisu. Z
oboch ZoDS je zrejmé, že boli uzavreté výlučne v súvislosti s UZ, na zánik ktorej, resp. na splnenie
záväzkov z ktorej bol viazaný aj zánik tejto zmluvy, teda ide o závislé zmluvy na príslušnú úverovú
zmluvu. Je to zvýraznené aj tým, že „cena služby" dosahuje súčet výšky troch (u ZoDS 1), a troch (u
ZoDS2)mesačnýchsplátokdohodnutýchvdanejúverovejzmluve(výškyktorejkoľvekzosplátok4až13

v prípade staršej úverovej zmluvy 4 až 13 v prípade ÚZ) a bola splatná v mesačných splátkach zhodných
s výškou ktorejkoľvek splátok 4 až 13 staršej úverovej zmluvy a 4 až 13 ÚZ, avšak splatných v čase
splatnosti prvých troch splátok staršej úverovej zmluvy a splátok č. 4 až 13 ÚZ. Suma sumárum, fakticky
mala celkovo platiť žalobcovi pokiaľ ide o prvé tri splátky staršej úverovej zmluvy nie uvádzaných 2,50
eur mesačne na každú z nich, ale celkovo 70,75,- eur mesačne a v prípade ÚZ pokiaľ ide o jej prvé tri

splátkynievzmluveuvádzaných4,50euramesačnenakaždúznich,alecelkovoaž127,35eura(122,85
+ 4,50) práve vďaka príslušnej zmluve o DS. Cena za domáci servis podľa ZoDS 1 vo výške 204,75- eur
prevyšuje výšku odplaty (navýšenia) trojnásobného v staršej úverovej zmluve, predstavujúceho súčet 20
%-ného úroku a odmeny vo výške 18 % z istiny úveru (sumy 500- eur), ktorá celkovo predstavovala 169,-
eur, až o viac ako 121 % a predstavovala presne 40,95 % istiny poskytnutého úveru. V prípade ceny za

domáci servis podľa ZoDS 2, táto predstavuje presne 40,95 % poskytnutého úveru (istiny úveru) z ÚZ.
Dohodnutú odplatu dojednanú v ÚZ v celkovej výške 342,- eur navyšuje o ďalších 368,55 eura, teda
viac ako o 108 %. Na prvom pojednávaní vo svojom vyjadrení vzhľadom na skutočnosť, že zo strany
žalobcu mi pri úhradách nebol vydávaný žiaden doklad zamestnancom žalobcu ani po výzve, nakoľko
jej bolo povedané, že nedisponuje bločkami o platbách. Nakoľko platby neboli vyberané v domácnosti,

ale kade tade na ulici, kde bola práve zastihnuteľná jej neboli ani zapisované do splátkového kalendára
nakoľko ho nenosila pri sebe. Zástupca žalobcu jej vždy ukázal hárok s platbami a menami klientov,
od ktorých ma vyberať platby a pred ňou splátku zapísal. Vzhľadom na to, že žalobca sa domáha
vyplatenia zostatku úveru je jasné, že úhrady za domáci servis, ktoré si vyberal prioritne sú v plnom
rozsahu uspokojené čo predstavuje sumu 368,55 eur, ktoré súd vôbec nezohľadnil a nebral v úvahu.

Ak by súd mal v záujme preveriť skutkový stav, tak ako mu bolo na prvom a druhom pojednávaní
predložené v ktorom som sa domáhala vypočutia svedkov kde by bolo preukázané jej tvrdenie. Taktiež
ak by mal súd v záujme spravodlivo rozhodnúť, nič mu nebránilo vyžiadať si všetky platby vrátane
platieb za domáci servis od žalobcu. V rozsudku v bode 4. týkajúcej sa upomienky - výzvy k úhrade
je uvedená adresa ktorá nie je totožná s mojím trvalým pobytom. Ak je doporučená pošta zasielaná

na adresu, ktorá nie je totožná s trvalou adresou nie je možné, aby list bol doručený do rúk adresáta.
V tom prípade je bezpredmetné a neakceptovateľné preukázanie v bode 5. aj podacieho lístka a
potvrdenie o neprevzatí zásielky. Nakoľko ani upomienka ani list o zosplatnení jej neboli doručené. Ďalej
je sporné tvrdenie žalobcu v bode 7. o úhradách splátok. Kde v splátke 1-5 ide o kompletné úhrady apri splátke 6 len 1,50 eur. Ona vždy uhrádzala splátky prevyšujúce 122,- eur a to odo dňa podpísania
zmluvy. O tom, že zmluva o domácom servise je neoddeliteľnou súčasťou zmluvy o SÚ poukazuje aj na
rozsudok Okresného súdu v Dolnom Kubíne pod sp.zn. 5C/105/2013 , na udelenie pokuty pre porušenie

povinnosti § 3 ods.10 zák. č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona
Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov.
Inšpektormi SOI bolo pri kontrole vykonanej 14.10.2009 a 15.10.2009 v sídle spoločnosti TELERVIS
PLUS a.s., Staré Grunty 7, Bratislava zistené, že v kontrolovaných zmluvách o spotrebiteľskom úvere
uzatvorených po 1.7.2008 prevýšila odplata za poskytnutie spotrebiteľského úveru výšku ustanovenú

nariadením vlády č. SK/0817/99/2010. Poukázala na opätovné porušenie zákona zo strany žalobcu z
19.10.2015 Krajským súdom v Bratislave bola udelená pokuta 1000 eur za nerešpektovanie maximálnej
odplaty. A práve opäť aj toto rozhodnutie napomáha takým subjektom legálne si navýšovať úvery práve
v skrytých poplatkoch akým je aj poskytovanie „nadštandardných služieb" domáceho servisu. Vzhľadom
na uvedené skutočnosti navrhla, aby krajský súd rozsudok Okresného súdu Košice II. pod spis. zn.
29C/83/2015-91 z 21.9.2016 zrušil a vrátil vec okresnému súdu na ďalšie konanie a rozhodnutie.

5.K odvolaniu žalovanej sa vyjadril žalobca, ktorý uviedol I. nesúhlasí s argumentáciou žalovanej a
poukázal na skutočnosť, že žalovaná argumentuje iba dôvodmi, s ktorými sa už vysporiadal a ktoré
kvalifikovane posúdil súd prvej inštancie. Má za to, že ku všetkým bodom uvádzaným žalovanou počas
konania na súde prvej inštancie sa už dostatočne vyjadril a preto si dovoľuje opätovne poukázať na
vyjadrenia podporujúce jeho argumentáciu: V rozhodnutí Slovenskej obchodnej inšpekcie, Inšpektorátu

Slovenskej obchodnej inšpekcie so sídlom v Bratislave, číslo konania: P/0390/01/2012 zo 6.11.2012,
kontrolný orgán pri posudzovanú zmluvy o poskytovaní domáceho servisu uviedol nasledovné „Nakoľko
poskytovanie domáceho servisu je predmetom samostatnej objednávky a samostatnej Zmluvy, ktorej
uzavretie nie je podmienkou získania úveru a v dôsledku toho sa teda náklady na túto doplnkovú
službunezahŕňajúdocelkovýchnákladovspotrebiteľaspojenýchsospotrebiteľskýmúverom,nazáklade

čoho ani nevstupujú do výpočtu RPMN, dospel orgán dozoru k záveru, že v danom prípade nie je
možné objektívne vyvodiť zodpovednosť účastníka konania za porušenie § 5 ods.1 č. 250/2007 Z.z.
o ochrane spotrebiteľa. " Národná banka Slovenska vo svojom stanovisku z 3.10.2014 uviedla: „Pri
dobrovoľných platbách za poistenie a pri poplatkoch za voliteľné služby Vo Vašom liste explicitne
uvádzate (čo nám indikuje aj samotný názov platieb a poplatkov), že ich poskytnutie je na dobrovoľnom

rozhodnutí spotrebiteľa a teda nie sú viazané (podmieňované) na poskytnutie peňažných prostriedkov
od veriteľa. Spotrebiteľ si ich s veriteľom môže dojednať buď na začiatku alebo v priebehu zmluvného
vzťahu. "„Inými slovami povedané, do odplaty by nemali byť zahrnuté tie odplatné plnenie, ktoré vznikli
na základe vlastnej iniciatívy spotrebiteľa bez tohto, aby to bolo vo výslovnom záujme veriteľa pred
podpisom zmluvy, za takéto plnenia pokladáme aj plnenia v podobe dobrovoľných platieb za poistenie

a poplatky za voliteľné služby. " Krajský súd v Trenčíne v rozhodnutí č.k. 5Co/798/2014-71 z 13.5.2015
sa v obdobnej veci vyjadril nasledovne: „Čo sa týka námietky odporcu, že okrem sumy 157 eur mu už
uhradili aj sumu 184,28 eur, ktorú si naúčtoval ako tzv. poplatok za tzv. Domáci servis, odvolací súd
uvádza, že zmluva o spotrebiteľskom úvere a zmluva o poskytovaní domáceho servisu sú samostatné
zmluvy a nie je možné započítať plnenie na jednu zmluvu na plnenie na druhú zmluvu. Takže pokiaľ

bolo plnené v sume 184,28 eur, toto plnenie je zapísané v karte splátok, kde sa evidujú úhrady za
službu domáci servis a preto nie je možné na túto úhradu prihliadať." V celom rozsahu trvá na svojich
predchádzajúcich vyjadreniach a má za to, že záväzok žalovanej zo zmluvy o poskytovaní domáceho
servisu predstavuje samostatný právny vzťah, ktorý nie je predmetom tohto súdneho konania. Trvá na
svojom názore, že úhrady na jeden platný právny úkon nieje možné započítať na druhý platný právny

úkon tak, ako sa o to snaží žalovaná vo svojom vyjadrení. Zároveň žalobca zdôrazňuje že poskytnutie
spotrebiteľskéhoúveružalovanejnebolopodmienenéuzatvorenímžiadnychdoplnkovýchzmlúv,jednalo
sa výlučne o vôľu žalovanej, či popri zmluve o spotrebiteľskom úvere uzatvorí aj zmluvu o poskytovaní
domáceho servisu, alebo túto možnosť nevyužije. Žalobca zároveň poukazuje na skutočnosť že jedno
vyhotovenie z každej zmluvy zostalo po jej podpísaní u žalovanej. Vzhľadom na to, že uzatvorenie

zmluvy o poskytovaní domáceho servisu nie je podmienkou získania úveru, odmena za túto službu sa
nezapočítava podľa zák. č. 129/2010 Z.z. do výpočtu, resp. do hodnoty RPMN. K uvedenému sa vyjadril
i:OkresnýsúdBratislavaIIvrozhodnutízo2.12.2013,č.k.8C/74/2012,OkresnýsúdPrešovvrozhodnutí
z 3.11.2014, č.k. 25C/160/2014 k obdobnej doplnkovej službe. Navyše považuje dojednanú odmenu za
domáci servis za plne súladnú s dobrými mravmi, pretože v plnej miere zodpovedá náročnosti toho, že

obchodný zástupca sa musí dostaviť do bydliska dlžníka, z čoho prirodzene vznikajú žalovanému aj
značné náklady spočívajúce najmä v cestovných nákladoch, amortizácii, náklady v súvislosti so stratou
času a zabezpečovaním úhrad ľuďom, ktorí tieto činnosti v mene žalovaného vykonávali. II. S poukazom
na všetky vyššie uvedené skutočnosti má žalobca za to, že súd prvej inštancie v napadnutej častipostupoval v súlade s platným právnym poriadkom a žiada, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie
ako vecne správne potvrdil.
6. Rozsudok, vo výroku, ktorým súd vo zvyšku žalobu zamietol a dopĺňací rozsudok nebol odvolaním

napadnutý a tieto výroky nadobudli právoplatnosť (§367ods.1,3 CSP), preto neboli v uvedenom rozsahu
v odvolacom konaní preskúmavané.
7.Odvolací súd bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods.1 CSP - Na prejednanie odvolania nariadi
odvolací súd pojednávanie vždy, ak je potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie alebo to vyžaduje
dôležitý verejný záujem.) prejednal odvolanie v rozsahu vyplývajúcom z § 380 ods.1,2 CSP a rozsudok

v jeho I. výroku ako vecne správny potvrdil podľa § 387 ods.1,2 CSP, lebo odvolací súd sa s jeho
odôvodnením v celom rozsahu stotožňuje, na čom nič nemení ani podané odvolanie.
8.Rozsudok vo výroku o trovách konania ako akcesorický výrok zmenil podľa § 388 CSP, lebo zistil,
že nie sú splnené podmienky na jeho potvrdenie (§ 387 ods.1 CSP), ani na jeho zrušenie (§ 389 ods.1
CSP) tak, že žalobcovi priznal náhradu trov konania proti neúspešnej žalovanej v rozsahu 14%.
9.Aj keď žalovaná v odvolaní výslovne neoznačila odvolacie dôvody, skutočnosti v odvolaní uvedené sa

dajú podradiť pod odvolací dôvod upravený v § 365 ods.1 písm. f) a h) CSP.
10.Odvolací dôvod podľa § 365 ods.1 písm. f) CSP (súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných
dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam) sa týka chyby v zisťovaní skutkového stavu veci súdom
prvej inštancie spočívajúcej v tom, že skutkové zistenie, ktoré bolo podkladom pre jeho rozhodnutie je
nesprávne, t. zn. musí ísť o skutkové zistenie, na základe ktorého vec posúdil po právnej stránke a

ktoré je nesprávne v tom zmysle, že nemá oporu vo vykonanom dokazovaní, pričom medzi chybami
skutkového zistenia a chybami právneho posúdenia je úzka vzájomná súvislosť, keďže príčinou
nesprávnych (v zmysle nedostatočných) skutkových zistení môže byť chybný právny názor, v dôsledku
ktorého zisťoval iné skutočnosti, príp. zisteným skutočnostiam prisudzoval iný právny význam. Skutkové
zistenie nezodpovedá vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s §

191 CSP (Dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v
ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo.) a to
vzhľadom na to, že buď vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov strán
sporunevyplynuli,aniinaknevyšlipočaskonanianajavo,aleboopomenulrozhodujúceskutočnosti,ktoré
boli vykonanými dôkazmi preukázané alebo vyšli počas konania najavo. Nesprávne sú i také skutkové

zistenia, ktoré založil na chybnom hodnotení dôkazov. Ide o situáciu, keď je logický rozpor v hodnotení
dôkazov (v úsudku medzi porovnávanými skutočnosťami), príp. poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov
účastníkov alebo, ktoré vyšli najavo inak, z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti,
event. vierohodnosti alebo, keď výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené
spôsobom vyplývajúcim z § 191-§ 194 CSP.

11.Z odôvodnenia napadnutého rozsudku jednoznačne vyplýva, že súd vzal do úvahy iba skutočnosti,
ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, resp. vyšli počas konania najavo a neopomenul žiadnu
skutočnosť, ktorá z vykonaných dôkazov vyplynula, resp. vyšla počas konania najavo, jeho skutkové
zistenia nie sú založené na chybnom hodnotení dôkazov, nie je logický rozpor v hodnotení dôkazov, príp.
poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov účastníkov alebo, ktoré vyšli najavo inak, z hľadiska závažnosti

(dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, event. vierohodnosti a výsledok hodnotenia dôkazov zodpovedá
tomu, čo bolo zistené spôsobom vyplývajúcim z § 191 - § 194 CSP.
12.Žalovaná uplatnila odvolací dôvod podľa § 365 ods.1 písm. h) CSP (rozhodnutie súdu prvej
inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci). Právnym posúdením je činnosť súdu
prvej inštancie, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav, t. zn. vyvodzuje

zo skutkového zistenia, aké práva a povinnosti majú účastníci podľa príslušného právneho predpisu a
nesprávnym právnym posúdením veci je jeho omyl pri aplikácii práva na zistený skutkový stav (skutkové
zistenie), pričom o mylnú aplikáciu právnych predpisov ide, ak použil iný právny predpis, než ktorý mal
správne použiť alebo aplikoval správny predpis, ale nesprávne ho vyložil, príp. ho na daný skutkový
stav inak nesprávne aplikoval (z podradenia skutkového stavu pod právnu normu vyvodil nesprávne

právne závery o právach a povinnostiach účastníkov konania) a použitie správneho ust. neznamená iba
opísanie jeho dikcie, ale i jeho správne priradenie k zistenému skutkovému stavu alebo inak vyjadrené
posúdenímvecipoprávnejstránketrebarozumieťvýkladotom,zktorýchust.zák.aleboinéhoprávneho
predpisu vychádzal (prečo pod tieto ust. podradil zistený skutkový stav) a ako ho príp. vyložil, a výklad o
tom, aké majú účastníci na základe zisteného skutkového stavu podľa týchto ust. vo vzťahu k predmetu

konania práva a povinnosti a ako bola preto vec rozhodnutá.
13.Súd použil správny právny predpis, správne ho aj vyložil a na daný skutkový stav ho i správne
aplikoval, t. zn. z podradenia skutkového stavu pod právnu normu vyvodil správne závery o právach a
povinnostiach strán sporu.14.Žalovaná namietala, že súd nevykonal ňou navrhnutý dôkaz výsluch svedkyne. Uvedenú námietku
možno podradiť pod odvolací dôvod podľa § 365 ods.1 písm. e) CSP (súd prvej inštancie nevykonal
navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností), ktorý spočíva v neúplnosti zistenia

skutkového stavu, ktorý je v sporovom konaní odvolacím dôvodom len za predpokladu, že súd prvej
inštancie nevykonal účastníkom navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, a
navrhnutýdôkazjespôsobilýpreukázaťprávnevýznamnúskutočnosť(napr.preto,žehonepovažovalza
rozhodujúci pre vec), avšak iba samotná okolnosť, že nevykonal dôkazy účastníkmi navrhnuté, nemôže
byť v sporovom konaní spôsobilým odvolacím dôvodom. Ide o vadu skutkovú, keď strana navrhla dôkaz,

ktorý je potrebný na zistenie rozhodujúcich skutočností, ale súd prvej inštancie takýto dôkaz nevykonal.
Z povahy veci vyplýva, že účastník, ktorý v odvolaní uplatní tento odvolací dôvod, musí súčasne označiť
dôkaz, ktorý - hoci bol navrhovaný - nebol vykonaný a uviesť právne významné skutočnosti, ktoré, hoci
boli tvrdené, súd prvej inštancie nezisťoval, najmä preto, že ich nepovažoval za právne významné a
ďalej, že vždy musí ísť len o skutočnosti a dôkazy uplatnené už v konaní pred súdom prvej inštancie.
Vyhodnotenie relevancie navrhnutého dôkazu ako aj prípustnosť dôkazu je výsadnou doménou súdu.

Súd pochybí, ak zamietne návrh na vykonanie dôkazu, ktorý je spôsobilý priniesť ďalšie relevantné
skutkové zistenia.
15.Súd vo svojom rozhodnutí v bode 44 odôvodnil, prečo žalovanou navrhnutý dôkaz nevykonal a s
uvedeným sa stotožňuje aj odvolací súd. Okrem uvedeného žalovaná v odvolaní nežiada tento dôkaz
vykonať, len namieta, že nebol vykonaný, aj preto tento odvolací dôvod nie je daný.

16.Odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že súd je viazaný podanou žalobou, v ktorej žalobca
určuje strany konania a predmet sporu.
17.Rovnako je potrebné zdôrazniť, že odvolací súd je viazaný skutkovým stavom, ktorý bol zistený pred
súdom prvej inštancie (§ 383 Odvolací súd je viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej
inštancie okrem prípadov, ak dokazovanie zopakuje alebo doplní.)

18.Z podanej žaloby z 18.8.2014 je zrejmé, že žalobca sa ňou domáha zaplatenia sumy 981,30 €,
zákonného úroku 8,5 % a zmluvnej pokuty 148,50 €.
19.Súd správne vyhodnotil, že uzatvorená zmluva o spotrebiteľskou úvere č. 520122050 je
spotrebiteľskou zmluvou a správne v bode 39. vyhodnotil, že neobsahuje údaje požadované v § 9
ods.2 písm. f),k) a preto je podľa § 11 ods.1 bezúročná a bez poplatkov a rovnako správne uzavrel,

že žalovaná si požičala 900 eur, zaplatila 260,70 eur a preto musí vrátiť žalobcovi sumu 639,30 eur. Z
obsahuzmluvy(č.l.3)anizobchodnýchpodmienoknevyplýva,abyzmluvaospotrebiteľskomúverebola
akýmkoľvek spôsobom spojená so zmluvou z 28.12.2012 o poskytovaní domáceho servisu. Žalovaná
túto zmluvu uzatvorila samostatne a tak ako súd v bode 34 uviedol, jej predmetom bolo poskytovanie
nadštandartných služieb. Ak žalovaná je toho názoru, že služby neboli poskytované v zmysle zmluvy

resp., že odplata za nich je neprimeraná alebo obsahuje neprijateľné podmienky musí sa v samostatnom
konaní domáhať ich súdneho prieskumu, keďže plnenia na základe tejto zmluvy neboli predmetom
vedeného konania a súd platby výslovne určené za poskytovanie služieb z nej vyplývajúcich nemohol
zahrnúť do zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ak by tak urobil konal by nad rámec predmetu konania.
20.Nemožno súhlasiť s tvrdením žalovanej, že zmluva o poskytnutí domáceho servisu v skutočnosti

znamenala zvýšenie odmeny žalobcu v spojitosti s poskytnutím úveru. To, že bola uzatvorená na
samostatné a vymedzené služby pre žalovanú a ani, že bola uzavretá v rovnaký deň ako zmluva o
spotrebiteľskom úvere neznamená, že by z nej vyplývali prepojenia k samotnej zmluve o úvere. Domáci
servis je definovaný ako poskytovanie konzultačných a nadštandardných služieb, ktoré spočívajú v
starostlivosti o klienta. Je to najmä služba spočívajúca v preberaní a zaúčtovaní peňažnej hotovosti

určenej na úhradu splátky úveru, vedenie a kontrola splátkového kalendára, upozornenie na termín
splátky a na prípadné následky nesplácania. Tak ako súd prvej inštancie, tak ani odvolací súd nemôže
predmetnú zmluvu hodnotiť z hľadiska jej platnosti a posudzovať jednotlivé náležitosti, a či neobsahuje
neprijateľné podmienky alebo nekalé praktiky, keďže ako už uviedol táto zmluva nie je predmetom
vedeného konania.

21.O trovách prvoinštančného konania rozhodol tak, že žalobcovi prisúdil náhradu trov konania proti
neúspešnej žalovanej v rozsahu 14% vychádzajúc z § 255 CSP, o ktorých výške rozhodne samostatným
uznesením podľa § 262 ods. CSP, keďže žalobca mal úspech 639,30 eur, čo predstavuje 57% a
neúspech 342 eur, čo predstavuje 43%. Vo výroku rozhodnutia súdu prvej inštancie nie je uvedené, v
akom rozsahu boli trovy konania priznané, preto odvolací súd rozhodol o tomto rozsahu.

22.Podľa § 396 ods.1 CSP ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na
odvolacie konanie.
23.Podľa § 255 ods.1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.24.Žalovaná nebola v odvolacom konaní úspešná, preto jej nevzniklo právo na náhradu trov odvolacieho
konania a žalobca si žiadne trovy neuplatnil a z obsahu spisu mu žiadne nevyplynuli, preto stranám
sporu nebolo priznané právo na náhradu trov odvolacieho konania.

25.Pomer hlasov, akým bolo rozhodnutie prijaté: 3 hlasy za (§ 393 ods.2 druhá veta CSP).

Poučenie:

Proti rozsudku odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní

vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať
pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej
veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený
sudcaalebonesprávneobsadenýsúd,alebof)súdnesprávnymprocesnýmpostupomznemožnilstrane,
aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý

proces.
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom

rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde.

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba,

ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej
zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c)
dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania.
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení.

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada.
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci.
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia.

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom.
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania.
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania.