Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, March 25, 2020

Súd: Okresný súd Komárno
Spisová značka: 11P/133/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4219203286
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 03. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Jana Tvrdíková
ECLI: ECLI:SK:OSKN:2020:4219203286.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Komárno sudkyňou Mgr. Janou Tvrdíkovou, vo veci starostlivosti o maloleté dieťa: B. E.
M., G.. XX.XX.XXXX, v konaní zast. kolíznym opatrovníkom Úradom práce sociálnych vecí a rodiny
Komárno, dieťa rodičov: matka - T. E. M., G.. XX.XX.XXXX, K. J. G. U., C. XXX a otec - I. E. M., G..
XX.XX.XXXX, toho času na neznámom mieste, o návrhu matky na zrušenie ústavnej starostlivosti nad
maloletým, za účasti Okresnej prokuratúry Komárno, takto

r o z h o d o l :

Súd z r u š u j e ústavnú starostlivosť nad maloletým B. E. M., G.. XX.XX.XXXX, čím sa zrušuje
rozsudok tunajšieho súdu 12P/84/2011-32 zo dňa 27.10.2011, počnúc odo dňa právoplatnosti tohto
rozsudku.
Súd maloletého B. E. M., G.. XX.XX.XXXX z v e r u j e do osobnej starostlivosti matke, ktorá ho bude
zastupovať a spravovať jeho majetok v bežných veciach.
Otec je p o v i n n ý prispievať na výživu maloletého B. mesačne vo výške 30% zo sumy životného
minima na nezaopatrené, neplnoleté dieťa, počnúc odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku, s tým, že

výživné je zročné vždy do 15. dňa, toho ktorého mesiaca vopred, k rukám matky maloletého dieťaťa.
Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Navrhovateľka sa svojím písomne podaným návrhom zo dňa 19.09.2019 domáhala zrušenia
ústavnej starostlivosti nad maloletým B., ktorá bola nariadená rozsudkom Okresného súdu Komárno
sp.zn. 12P/84/2011 zo dňa 23.03.2011 a zverenia maloletého do jej osobnej starostlivosti. Svoj návrh
odôvodnila tou skutočnosťou, že maloletý bol umiestnený do Detského domova Kolárovo (teraz Centrum

pre deti a rodiny Kolárovo) z dôvodu, že v tom čase zostala bez opory finančnej ako aj ľudskej a
nedokázala plnohodnotne zabezpečiť osobnú starostlivosť o dieťa. Jej situácia sa však odvtedy zlepšila,
pochopila, že má zodpovednosť voči svojím deťom. Jej bytové podmienky spĺňajú štandard, okolie
obydlia sa snaží udržiavať v poriadku a čistote, jej starostlivosť o domácnosť sa značne zmenila k
lepšiemu. Jej bytové, hygienické a finančné pomery sú vyhovujúce pre riadny fyzický, psychický a
sociálny vývin maloletého syna. Uviedla, že sa stará o postihnutú dcéru, pričom so starostlivosťou o
domácnosť jej pomáhajú aj jej plnoletí synovia Vince, László a Štefan. Príjem má z príležitostných brigád

a sociálnych dávok. S maloletým Jánosom je v pravidelnom telefonickom, ako aj osobnom kontakte,
pravidelne v jej domácnosti trávi krátkodobé pobyty počas zimných, jarných a letných prázdnin, ako aj
víkendy. Jeho súrodenci sa na stretnutia s ním vždy tešia a sú radi, že sú spolu ako rodina. Z uvedených
dôvodov žiadala súd o zrušenie ústavnej starostlivosti nad maloletým Jánosom a zverenie maloletého do
jej osobnej starostlivosti s uložením povinnosti otcovi maloletého prispievať na jeho výživu v minimálnom
rozsahu.

2. Súd vo veci nariadil pojednávanie, ktoré v zmysle § 180 CSP vykonal v neprítomnosti otca mal. dieťaťa
a zástupkyne Okresnej prokuratúry Komárno.3. Na pojednávaní dňa 25.03.2020 navrhovateľka - matka maloletého uviedla, že so svojím synom je v
denno-dennom kontakte prostredníctvom internetu a telefónu, okrem toho ho 2x mesačne navštevuje

a syn k nej chodí na pobyt počas každých prázdnin. V lete je u nej celé dva mesiace prázdnin. Okrem
maloletého B. má ešte šesť detí, z toho štyri žijú ešte s ňou v domácnosti, všetky sú už plnoleté. Z jej detí
pracuje iba najstarší syn. Ona sa stará o ťažko chorú dcéru, na ktorú poberá opatrovateľský príspevok
350 €, dcéra poberá invalidný dôchodok 180 €. Okrem toho jej na domácnosť prispieva jej najstarší syn.
Spoločne žijú v 3-izbovom dome, jej celkové náklady na domácnosť sú 200 €. Maloletý János vychádza

so súrodencami dobre, vždy, keď ide domov, sa veľmi teší. V priebehu školského roka chodí domov na
víkend dvakrát do mesiaca. Vie o tom, že nechodí do školy, pretože jej to hovorili synove vychovávateľky.
Dohovárala mu, aby do školy chodil, ale on to berie ľahkovážne. Je žiakom 1. ročníka SOU Hurbanovo,
odbor krajčír. Dohliadla by na to, aby syn chodil pravidelne do školy. Jej situácia sa zmenila, o syna sa vie
postarať. O otcovi maloletého nemá žiadne informácie, preto žiada od neho výživné iba v minimálnom
rozsahu.

4. Kolízny opatrovník na pojednávaní dňa 25.03.2020 uviedol, že navrhovateľka má vytvorené
podmienky na starostlivosť o mal. Jej podmienky sú síce skromné, ale postačujúce na to, aby bol
maloletému zabezpečený primeraný vývin. Maloletý má ukončenú povinnú školskú dochádzku. Kolízny
opatrovník zároveň uviedol, že maloletý sa počas pohovoru vyjadril, že do školy nerád chodí preto, že

tam má konflikty s učiteľkami. V centre sa cíti dobre, ale bol by rád, keby sa mohol vrátiť k matke. Pozná
jej bytové pomery a napriek tomu sa chce ku nej vrátiť. Z tohto dôvodu s návrhom matky súhlasí.

5. Súd vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľky a oboznámením sa s listinnými dôkazmi, a to
rodným listom maloletého dieťaťa, správou o maloletom z Centra pre deti a rodiny Kolárovo zo dňa

15.01.2020, správou zo šetrenia Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Komárno zo dňa 16.01.2020,
rozsudkom Okresného súdu Komárno 12P/84/2011 - 32 zo dňa 27.10.201 a ostatnými ku spisu
pripojenými dokladmi a na základe takto vykonaného dokazovania zistil nasledovný skutkový a právny
stav:

6. Rozsudkom tunajšieho súdu 12P/84/2011-32 zo dňa 27.10.2011 bola nad maloletým Jánosom
nariadená ústavná starostlivosti a maloletý bol umiestnený do Detského domova Kolárovo (teraz CDR
Kolárovo). Rodičia maloletého dieťaťa boli zaviazaní na platenie výživného v minimálnom rozsahu,
30 % zo sumy životného minima na neplnoleté, nezaopatrené dieťa. Dôvodom nariadenia ústavnej
starostlivosti nad maloletým dieťaťom bola skutočnosť, že matka nebola schopná sa o maloleté dieťa

postarať a jeho otec oň neprejavoval žiadny záujem.

7. Zo správy Centra pre deti a rodiny Kolárovo vyplýva, že maloletý bol do CDR umiestnený dňa
28.03.2011, spolu so starším bratom, nakoľko matka nevedela zabezpečiť riadnu osobnú starostlivosť o
nich a bola niekoľkokrát upozornená na odstránenie nevyhovujúcich bytových a sociálnych podmienok,

ktoré však neodstránila. Maloletý János je vo veku 17 rokov a 1 mesiac a dosiahnutý stupeň vývinu
u neho nezodpovedá jeho fyzickému veku. Navštevuje 1. ročník na Odbornom učilišti internátnom
Nová Ves nad Žitavou (elokované pracovisko v Hurbanove) s vyučovacím jazykom maďarským. Jeho
osobnosť je pubescentná, extrovertne ladená. Jeho intelekt sa pohybuje v pásme ľahkej mentálnej
retardácie.Vškoledosahujedobrévýsledky,avšakmáproblémsosústredenímsanavyučovaní.Vškole

sa mu páči, učivo zvláda. Je v starostlivosti pedopsychiatričky MUDr. Galvánkovej, má diagnostikovanú
Hyperkinetickú poruchu správania a má nasadenú medikamentóznu liečbu. S matkou a súrodencami
udržiava pravidelný kontakt, jeho vzťah s matkou sa oproti ostatným rokom oveľa viac zlepšil, rád k nej
chodieva na prázdniny. U matky je spokojný, krátkodobé pobyty u matky chváli, stále sa k nej teší. Veľmi
by sa k nej chcel vrátiť natrvalo.

8. Zo správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Komárno zo dňa 16.01.2020 vyplýva, že matka
maloletého žije v 3-izbovom rodinnom dome, ktorý je vybavený všetkými potrebnými spotrebičmi pre
zabezpečenie riadneho chodu domácnosti. Domácnosť je zariadená účelne, hygiena na primeranej
úrovni. V dome nie je zavedená voda, vodu čerpajú zo studne. Maloletý má vytvorené v dome miesto

na spanie a oddych. Domácnosť obýva matka maloletého, jej partner a tri plnoleté deti matky. Dom
je v podielovom spoluvlastníctve dcéry matky maloletého a viacerých príbuzných. Režijné výdavky
domácnosti predstavujú 90 €, príjem matky je 520 €. Úrad dňa 19.11.2019 vykonal návštevu Centra pre
deti a rodiny Kolárovo, pričom sociálna pracovníčka úradu uviedla, že maloletý má výchovné problémy,nechce chodiť do školy, niekedy sa správa arogantne a drzo. S matkou je v kontakte každý deň. Otec
maloletého údajne zomrel vo Vietname. Maloletý chce ísť veľmi domov, čo má vplyv aj na jeho správanie.
Počas pohovoru s maloletým tento pracovníkovi úradu uviedol, že do školy chodí nerád preto, pretože

tam má konflikty s učiteľkami. Každý deň s matkou telefonuje približne hodinu. V CDR sa cíti dobre, ale
bol by rád, keby sa už konečne mohol byť doma. Pomery matky pozná, pretože tam chodí na krátkodobé
pobyty, napriek tomu by sa chcel vrátiť k matke.

9. Z dôvodu tvrdenia sociálnej pracovníčky CDR Kolárovo o údajnej smrti otca maloletého vo Vietname

súd túto skutočnosť preveroval prostredníctvom Ministerstva vnútra SR, Odbor registrov, matrík a
hlásenia pobytu, oddelenie matrík, pričom súdu sa nepodarilo zistiť skutočnosti o údajnej smrti otca
maloletého. Z tohto dôvodu, keďže smrť otca maloletého nebola v konaní preukázaná, súd má za to, že
otec maloletého žije na neznámom mieste. Ani matka maloletého nedisponuje žiadnymi informáciami
o ňom a jeho pobyt bol neznámy už v konaní vedenom na Okresnom súde Komárno pod sp.zn.
12P/84/2011.

10. Podľa § 55 ods. 3 Zákona o rodine (ďalej len „ZoR“), súd zruší ústavnú starostlivosť najmä vtedy, ak
maloleté dieťa možno zveriť do náhradnej osobnej starostlivosti alebo do pestúnskej starostlivosti alebo
ak zanikli dôvody, pre ktoré bola nariadená.

Podľa § 36 ods. 1 ZoR, rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o
úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť
výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej
starostlivosti.

Podľa § 24 ods. 4 ZoR, súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri
schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom
rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby,
stabilitubudúcehovýchovnéhoprostrediaakuschopnostirodičadohodnúťsanavýchoveastarostlivosti
o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť

zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného,
rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.

Podľa § 62 ods. 1 Zák. o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich
schopností a možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové

pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy
životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného
zákona.

Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý

z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť
rodičov o domácnosť.

Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní
schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča, súd neberie do úvahy výdavky

povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Podľa § 65 ods. 1 Zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich
vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.

Podľa§75ods.1Zákonaorodine,vetaprvá,priurčenívýživnéhoprihliadnesúdnaodôvodnenépotreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného.Podľa § 76 ods. 1 Zákona o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú
zročné vždy na mesiac dopredu.

11. Z definície náhradnej starostlivosti v zmysle § 44 ZoR, a teda aj ústavnej starostlivosti, je zrejmé,
že ide o výnimočnú formu náhradnej starostlivosti, ktorá má byť len dočasný opatrením, pričom zákon v
zmysle § 55 ods. 3 ZoR pripúšťa jej zrušenie v prípade, ak dôvodu, pre ktoré bola nariadená, pominuli.

12. Na základe vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že zrušenie ústavnej starostlivosti je v

záujme maloletého, pretože dôvody, pre ktoré bola ústavná starostlivosť nad maloletým B. nariadená,
zanikli.Vkonaníbolodostatočnýmspôsobompreukázané,žematkamaloletéhosiupravilasvojebytové,
sociálne a finančné pomery, má pravidelný príjem a v súčasnej dobe je schopná maloletému zabezpečiť
primeranú starostlivosť a opateru. Matka sa v súčasnej dobe stará aj o svoju ťažko chorú dcéru, čo je
prejavom zodpovednosti matky voči svojím deťom, a čo dáva súdu záruku, že rovnako bude schopná
zabezpečovať starostlivosť aj o svoje ďalšie dieťa, maloletého B.. Matka si v posledných rokoch vytvorila

s maloletým veľmi dobrý vzťah, pravidelne ho navštevovala a rovnako maloletý trávi všetky prázdniny,
ako aj väčšinu víkendov, v domácnosti svojej matky. Zlepšil sa jeho vzťah k matke, má vytvorený dobrý
vzťah aj so svojimi súrodencami, ktorí žijú v domácnosti matky. Sám maloletý deklaruje túžbu vrátiť sa
k svojej rodine a žiť s nimi už natrvalo v jednej domácnosti. Matka na pojednávaní deklarovala ochotu a
vôľu starať sa o svojho syna, zabezpečovať starostlivosť o neho, preto súd dospel k záveru, že zrušenie

ústavnej starostlivosti nad maloletým B. a návrat k jeho rodine bude v jeho najlepšom záujme, pretože
je v záujme každého dieťa, aby vyrastalo a žilo so svojím rodičom a súrodencami, vo svojej biologickej
rodine. Z uvedeného dôvodu súd návrhu matky na zrušenie ústavnej starostlivosti vyhovel.

13. Nakoľko v konaní mal súd preukázané, že rodičia mal. nežijú v spoločnej domácnosti, bolo potrebné

zároveň rozhodnúť o úprave rodičovských práv a povinností voči maloletému B.. Súd mal preukázané,
že otec maloletého o neho už dlhodobo neprejavuje žiadny záujem, nekontaktuje ho, v Centre pre deti
a rodiny ho nebol ani jedenkrát navštíviť, preto súd dospel k záveru, že bude v najlepšom záujme
maloletého, keď bude zverený do osobnej starostlivosti matke. Styk otca s maloletým súd nepovažoval
za potrebné upravovať, a to najmä z dôvodu dlhodobého nezáujmu otca o syna, ako aj vzhľadom na vek

maloletého, ktorý v prípade, ak by aj otec po rokoch záujem o neho prejavil, už vie dostatočne posúdiť,
kedy a ako sa chce so svojím otcom stretnúť.

13. Navrhovateľka vo svojom návrhu žiadala zaviazať otca maloletého na platenie výživného iba v
minimálnom rozsahu, a teda vo výške 30 % zo sumy životného minima na neplnoleté, nezaopatrené

dieťa. Z vykonaného dokazovanie vyplýva, že otec maloletého sa toho času zdržuje na neznámom
mieste, pričom súd nemal preukázané jeho majetkové pomery a možnosti. Z uvedeného dôvodu ho súd
zaviazal na platenie výživného v minimálnom rozsahu, tak ako navrhovateľka žiadala, čo predstavuje
na sumu vo výške 28,79 € mesačne. Toto výživné je povinný platiť každý rodič bez ohľadu na to, či má
alebo nemá príjem.

15. O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 52 CMP.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie písomne v troch vyhotoveniach do 15 dní odo dňa
jeho doručenia cestou tunajšieho súdu

na Krajský súd v Nitre.
Podľa § 363 CSP v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 127 ods. 1 CSP ) uviesť, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje
za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku/uzneseniu,
ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len tým, že

a)neboli splnené procesné podmienky,
b)súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c)rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d)konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e)súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,f)súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g)zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h)rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 62 CMP 2) odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia
o odvolaní.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, môže oprávnený podať návrh
na nariadenie výkonu rozhodnutia
( § 376 CMP).