Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on

Decision was made at the court Okresný súd Banská Bystrica

Judgement was issued by JUDr. Jarmila Jánošová

Judgement form – Rozsudok

Judgement nature – Potvrdené

Source – original document (the link may not work anymore)

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 9Csp/123/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6117215174
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 09. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jarmila Jánošová

ECLI: ECLI:SK:OSBB:2018:6117215174.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Banská Bystrica sudkyňou JUDr. Jarmilou Jánošovou v právnej veci žalobcu Prima banka

Slovensko, a.s., Hodžova 11, 010 11 Žilina, IČO: 31575951 proti žalovanej L. H., J.. XX. XX. XXXX, Y.
G. V. XXXX/XX, XXX XX G. G., o zaplatenie 672,84 Eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu žalobcu z a m i e t a .

Súd žalovanej náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 05. 06. 2017 domáhal od žalovanej zaplatenia sumy 672,84
Eur ako plnenia zo zmluvy o vedení účtu č. XXXXXXXXXX, na základe ktorej zriadil a viedol pre žalovanú
účet č. N..

2. Žalovaná sa k žalobe nevyjadrila, na pojednávanie sa nedostavila.

3. Súd vykonal dokazovanie žalobou, zmluvou o bežnom účte, všeobecnými obchodnými podmienkami
Prima banky, sadzobníkom poplatkov, výpisom z účtov, výveskou úrokových sadzieb a zistil tento
skutkový stav:

4. Podľa tvrdenia žalobcu tento uzatvoril so žalovanou dňa 30. 11. 2012 zmluvu, na základe ktorej
pre ňu zriadil a viedol účet. Obsahom zmluvných dojednaní boli aj obchodné podmienky banky pre
jednotlivé produkty a všeobecné obchodné podmienky, s ktorými sa žalovaná pred podpisom zmluvy
riadne oboznámila a potvrdila to svojím podpisom. Žalobca, ako banka, bol oprávnený za poskytovanie
produktov a služieb účtovať na ťarchu účtu poplatky podľa aktuálneho sadzobníka. V zmysle
všeobecných obchodných podmienok bodu 3.8 bola povinná mať žalovaná na účte dostatok finančných
prostriedkov postačujúcich na vykonanie požadovaných transakcií, splátok úveru a poplatkov. Vzhľadom

k porušeniu jej zmluvnej povinnosti tým, že sa dostala na účte do nepovoleného prečerpania a tento dlh
nevyrovnala, žalobca jej uzatvoril účet, pričom ku dňu 19. 05. 2017 vykonal internú účtovnú transakciu
- prevod, kedy debetný zostatok previedol na svoj vnútorný účet. V zmysle bodu 3.12 všeobecných
obchodných podmienok, ak nepovolené prečerpanie nastane, musí ho majiteľ účtu bez zbytočného
odkladu vyrovnať a po dobu nepovoleného prečerpania je povinný platiť z prekročenej čiastky úrok
vypočítaný na základe úrokovej sadzby úrok pri nepovolenom prečerpaní účtu. Tento v spojení s
výveskou úrokových sadzieb predstavoval od 01. 07. 2012 28 % ročne. Z týchto dôvodov žiadal žalobe

vyhovieť a zaviazať žalovanú na zaplatenie sumy 672,84 Eur s úrokom 28 % od 20. 05. 2017.

5. Z pripojenej zmluvy o spolupráci pri poskytovaní bankových produktov bolo zistené, že jej obsahom
bola zmluva o zriadení účtu, o vydaní a používaní platobnej karty, o poskytovaní služieb elektronickéhobankovníctva a o špecifikáciu služby SMS notifikácia. Jej súčasťou mali byť obchodné podmienky pre
príslušný produkt, všeobecné obchodné podmienky ako aj sadzobník.
Žalobca pripojil k žalobe úrokové sadzby produktov účinné od 01. 04. 2017, sadzobník poplatkov účinný

od 01. 01. 2017 a všeobecné obchodné podmienky účinné od 17. 11. 2012 .

6. V zmysle článku 8 Civilného sporového poriadku strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia
dôležité pre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom
hospodárnosti a podľa pokynov súdu.

7. Dokazovať je povinný každý, kto v spore niečo tvrdí. Nedodržania dôkaznej povinnosti a následne
neunesenie dôkazného bremena vedie k procesnej pasivite, ktorá je sankcionovaná stratou sporu.
Dôkaznýmbremenomsarozumieprocesnázodpovednosťúčastníkakonaniazato,žezakonanianeboli
preukázané jeho tvrdenia a z toho dôvodu muselo byť rozhodnuté vo veci samej v jeho neprospech.

8. Žalobca sa domáhal od žalovanej zaplatenia žalovanej sumy z titulu „nepovoleného prečerpania“
spolu s „dojednaným“ úrokom 28 % ročne.

9. Existenciu dojednania prečerpania ani výške úrokovej sadzby z tohto titulu nepreukázal.

10. Podľa § 708 ods. 1 Obchodného zákonníka zmluvou o bežnom účte sa zaväzuje banka zriadiť od
určitej doby na určitú menu bežný účet pre jeho majiteľa.

11. Podľa § 710 Obchodného zákonníka, ak je v zmluve určené, že banka vykoná do určitej sumy príkazy
na platby, aj keď nemá na to potrebné peňažné prostriedky na účte, spravujú sa práva a povinnosti strán

pri uskutočnení týchto platieb zmluvou o úvere.

12. Podľa § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka
poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

13. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na
právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
(2) Občianskeho zákonníka ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia
upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech

zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom
alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých
účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by
sa inak mali použiť normy obchodného práva.

14. S účinnosťou od 11. júna 2010 definuje zákon č. 129/2010 Z. z., o spotrebiteľských úveroch inštitút
„prekročenia“, ktorý v zmysle § 2 písm. f) predstavuje „automaticky prijaté prečerpanie, pri ktorom
veriteľ umožňuje spotrebiteľovi disponovať peňažnými prostriedkami nad rámec aktuálneho zostatku na
platobnom účte spotrebiteľa alebo nad rámec dohodnutého povoleného prečerpania“. Uvedený zákon
ďalej v ustanovení § 18 upravuje informačné povinnosti veriteľa voči spotrebiteľovi (o prekročení, jeho

výške, úrokovej sadzbe a sankciách). V prípade prekročenia ide o špecifickú formu spotrebiteľského
úveru spočívajúcu vo faktickom poskytnutí peňažných prostriedkov nad rámec zostatku na bežnom
účte. Predmetný zákon však náležitosti tejto zmluvy neupravuje, obsahuje len jej definíciu a informačnú
povinnosť veriteľa ako je uvedené vyššie. Ustanovenia § 9 ods. 1 a 2 a § 10 ods. 1 upravujúce náležitosti
zmluvy o spotrebiteľskom úvere a zmluvy o spotrebiteľskom úvere formou povoleného prečerpania sú

z úpravy prekročenia výslovne vylúčené (§ 1 ods. 5 zákona č. 129/2010 a contrario). Predmetný zákon
je transpozíciou smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES z 23. apríla 2008 o zmluvách
o spotrebiteľskom úvere a o zrušení smernice Rady 87/102/EHS (ako je uvedené v § 27), pričom pri
úprave prekročenia došlo k jeho neúplnej transpozícii. Uvedená smernica v čl. 18 ods. 1 ustanovuje,
že v prípade možnosti prekročenia musí zmluva o bežnom účte obsahovať náležitosti čl. 6 ods. 1

písm. e) smernice, teda úrokovú sadzbu úveru, podmienky na jej uplatňovanie, akýkoľvek index alebo
referenčnú sadzbu, uplatniteľné poplatky, prípadne podmienky, za ktorých sa môžu meniť. Smernica
teda jednoznačne vyžaduje v prípade prekročenia dohodu strán o úroku už v zmluve o bežnom účte
rovnako aj o poplatkoch a sankciách. Keďže nedošlo k jej riadnej transpozícii, vnútroštátny súd nemôžepriamo aplikovať smernicu na horizontálne vzťahy medzi súkromnoprávnymi subjektmi. Súd je však
v takomto prípade povinný vykladať vnútroštátne právo eurokonformne, teda čo najširšie v súlade
so zmyslom a účelom európskeho práva (k tomu rozhodnutie Európskeho súdneho dvora vo veci

Marleasing, C-106/89).

15. Zákon č. 129/2010 Z. z. v ustanovení § 1 ods. 2 definuje spotrebiteľský úver ako dočasné poskytnutie
peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej
platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi. Z uvedeného vyplýva, že

tento zákon nevytvára „zmluvu o spotrebiteľskom úvere“ ako osobitný zmluvný typ, ale pôjde vždy o
zmluvu o úvere, pôžičke, prípadne iný zmluvný typ upravený v Občianskom zákonníku, Obchodnom
zákonníku alebo inom zákone, prípadne o inominátnu zmluvu s prvkami niektorého z vyššie uvedených
zmluvných typov. Tieto zákony obsahujú aj podstatné náležitosti uvedených zmlúv, bez ktorých nemôže
dôjsť k platnému uzavretiu tej-ktorej zmluvy. Náležitosti upravené zákonom č. 129/2010 Z. z. (§ 9 ods. 2
a § 10 ods. 1) sú len doplnkové a ich absencia nespôsobuje neplatnosť zmluvy, ale len osobitnú sankciu

spočívajúcu v bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru (§ 11). Preto je aj v prípade prekročenia potrebné
vo vnútroštátnej úprave nájsť zmluvný typ, ktorým bude vzťah strán spravovaný, prípadne určiť, že ide
o tzv. „inominátnu“ zmluvu.

16. V zmysle vyššie uvedeného predstavuje prekročenie poskytnutie peňažných prostriedkov nad rámec

zostatku na bežnom účte, pričom takémuto obsahu právneho vzťahu najviac korešponduje úprava § 710
Obchodného zákonníka s odkazom na ustanovenia § 497 a nasl. Obchodného zákonníka, teda úprava
zmluvy o úvere poskytnutého prostredníctvom bežného účtu. Podľa § 497 Obchodného zákonníka
sú podstatnými náležitosťami zmluvy o úvere suma peňažných prostriedkov poskytnutých veriteľom a
záväzok dlžníka vrátiť ju s úrokom. Preto musí byť pre platné dojednanie prekročenia (ktoré predstavuje

v zmysle vyššie uvedeného z právneho hľadiska zmluvu o úvere) v rámci zmluvy o bežnom účte
dojednanédoakejsumysamajiteľovibežnéhoúčtuprekročenieposkytujeajehozáväzokvrátiťpeňažné
prostriedky s úrokom. Týmto spôsobom je dosiahnutý eurokonformný výklad zákona so zachovaním
zmyslu a účelu inštitútu prekročenia stanovenými smernicou. Nie je prípustné, aby mal veriteľ nárok
na zaplatenie úroku z prekročenia len na základe toho, že spotrebiteľovi prečerpanie fakticky umožní a

úrokovú sadzbu si určí sám (vlastným sadzobníkom a výveskou) a postačí, aby spotrebiteľa o jej výške
informoval v zmysle § 18 zákona č. 129/2010 Z. z. Takýto výklad by bol v príkrom rozpore so základnými
zásadamisúkromnéhoprávaakojezmluvnávoľnosťarovnaképostaveniesubjektov./porovnajrozsudok
KS BB 16Co/96/18, 12Co/211/18 /.

17. V danom prípade žalobca odkazoval na bod 3.8 všeobecných obchodných podmienok a bod 3.12
všeobecných obchodných podmienok, ktoré sa v pripojených všeobecných obchodných podmienkach
ani nenachádzajú. Ďalej pripojil k žalobe sadzobník, ktorý bol účinný po uzavretí zmluvy o spolupráci od
01. 01. 2017.Iné relevantné dôkazy k jeho tvrdeniam do skončenia dokazovania nepripojil.

18. Vzhľadom na uvedené súd uzatvára, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno keď nepreukázal,
že došlo k uzatvoreniu riadnej zmluvy o spotrebiteľskom úvere formou prekročenia, v ktorej by sa
dohodli strany na podstatných náležitostiach tejto zmluvy, vrátane výšky úrokovej sadzby. Pokiaľ umožnil
žalovanej na jej účte čerpať prostriedky nad rámec jeho zostatku, jedná sa o bezdôvodné obohatenie,
ako plnenie bez právneho dôvodu, ktoré bola táto povinná vydať.

19. Z pripojených výpisov z účtu vyplýva, že ku dňu 30. 05. 2014 bol zostatok na účte žalovanej 18,74
Eur. Následne boli realizované úhrady v sume 92,38 Eur a transakcia vo výške 36,36 Eur, spolu suma
128,74 Eur. Ostatné debetné položky po tomto dátume ako aj v rámci výpisu z účtu za toto obdobie
predstavovali úroky, mesačný poplatok za vedenie účtu a upomienky z titulu prečerpania účtu a iné

poplatky. Takéto poplatky ako aj úroky boli evidované ako debetné položky aj za obdobie do 01. 05.
2014, keď spolu presahovali sumu 128,74 Eur (napr. len mesačný poplatok za vedenie účtu bol účtovaný
do tohto obdobia 12-krát po 3,90 Eur a za výber bol účtovaný poplatok dňa 14. 05. 2013 1-krát 100,--
Eur a 1-krát 10,-- Eur).

20. Podľa § 711 ods. 1 Obchodného zákonníka je banka oprávnená požadovať úhradu nákladov
spojených za vykonanie platieb a započítať ich na peňažné prostriedky na účte.
Z komentára k tomuto ustanoveniu vyplýva, že odplata za zriadenie a vedenie účtu netvorí podstatnú
časť zmluvy. Úhrada odplaty za zriadenie a vedenie účtu, prípadne úhrada odplaty za ďalšie službyspojené s vedením bežného účtu však musia byť vždy medzi stranami dohodnuté, inak nárok banky
na úhradu týchto odplát nevznikne. Dojednanie ohľadom úhrady týchto odplát žalobca nepreukázal.
Pokiaľ pripojil sadzobník poplatkov, tento pripojil s účinnosťou od 01. 01. 2017. Samotný sadzobník však

nepreukazuje existenciu dojednania.

21. Ani v tomto smere potom neuniesol dôkazné bremeno, a teda súd nepriznal žalobcovi ani nárok na
zaplatenie sumy 128,74 Eur z titulu bezdôvodného obohatenia.

22. Keďže bol žalobca v plnom rozsahu neúspešný, žalovanej by vznikol nárok na náhradu trov konania
v plnom rozsahu. Táto však v konaní bola nečinná, žiadne trovy jej nevznikli, a preto súd o nároku
na náhradu trov konania rozhodol v zmysle ustanovenia § 257 CSP tak, že jej nárok na náhradu trov
konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne

v dvoch vyhotoveniach na Okresný súd Banská Bystrica.

V odvolaní musí byť uvedené, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním
sleduje, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (odvolacie dôvody), čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) a musí byť

podpísané. Odvolanie treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden
rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s
prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie odvolania na trovy
toho, kto ho urobil.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci,
i) právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v písmenách a) až h), ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. (Exekučný poriadok).

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.