Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, April 29, 2020

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 8CoP/15/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5620200503
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 04. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Zuzana Hartelová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2020:5620200503.1

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Zuzany Hartelovej
a členiek senátu Mgr. Kataríny Beniačovej a JUDr. Táne Rapčanovej, vo veci starostlivosti súdu o
maloleté dieťa: A. P. K., nar. XX. XX. XXXX, bytom u matky, zastúpené Úradom práce, sociálnych vecí a
rodiny Liptovský Mikuláš, so sídlom M. M. Hodžu 30, Liptovský Mikuláš, IČO: 30 794 536, ako kolíznym
opatrovníkom, dieťa rodičov - matky: A. K., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom P. O. XXX, t. č. bytom

E. XXX, P. O., zastúpenej splnomocneným zástupcom JUDr. Ľubošom Rackom, PhD., advokátom so
sídlom K. XX, P. A., a otca: K. K., nar. XX. XX. XXXX, bytom E. XXX/XX, Z., zastúpeného splnomocnenou
zástupkyňou JUDr. Ing. Ivanou Kožákovou, advokátkou so sídlom S. XXXX/XX, P. A., o návrhu otca na
úpravu styku s maloletým dieťaťom a na nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní matky dieťaťa
proti uzneseniu Okresného súdu Liptovský Mikuláš č. k. 1P/36/2020-37 zo dňa 16. marca 2020, takto

r o z h o d o l :

uznesenie okresného súdu potvrdzuje.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Liptovský Mikuláš uznesením č. k. 1P/36/2020-37 zo dňa 16. 03. 2020 nariadil
neodkladné opatrenie, ktorým do právoplatného skončenia konania vo veci samej, vedeného Okresným
súdom Liptovský Mikuláš pod sp. zn. 1P/36/2020 upravil styk otca maloletého s maloletým tak, že otec
je oprávnený stýkať sa s mal. A. P. K. každý párny týždeň v utorok a štvrtok od 16:30 hod. do 19:00 hod.
a každý nepárny týždeň od piatku 16:30 hod. do soboty 19:00 hod. s tým, že otec v určený deň a hodinu

maloletého prevezme a po ukončení styku odovzdá matke v mieste jej bydliska. Matke maloletého uložil
povinnosť maloletého na styk s otcom riadne pripraviť a v určený deň a hodinu maloletého odovzdať
otcovi.
V odôvodnení konštatoval, že otec maloletého sa návrhom podaným dňa 24. 02. 2020 domáhal úpravy
styku so svojim maloletým synom. Súčasne sa domáhal nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým by
súd do právoplatného skončenia konania vo veci samej upravil styk s maloletým každý párny kalendárny

týždeň v utorok a vo štvrtok od 16:30 hod. do 19:00 hod. a každý nepárny týždeň od piatku 16:30 hod.
do soboty 19:00 hod. s odôvodnením, že matka, ktorej bol maloletý zverený do osobnej starostlivosti
rozsudkom Okresného súdu Liptovský Mikuláš sp. zn. 9P/43/2018 zo dňa 23. 05. 2018, mu nedovolila
s maloletým stráviť ani jednu noc a aj napriek jeho opakovaným žiadostiam matka bezdôvodne odmieta
rozšíriť rozsah jeho styku s maloletým, hoci s maloletým má vytvorený dobrý vzťah. Za uplynulé víkendy
odmietla jeho stretnutie s maloletým úplne, čo odôvodnila chorobou maloletého alebo tým, že chce ísť

s maloletým na pobyt.
Súd, citujúc ust. § 2 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku (ďalej len „C. m. p."), § 324 ods. 1, §
325 ods. 1, § 329 ods. 1, 2, § 330 ods. 1, 2 Civilného sporového poriadku (ďalej len „C. s. p."), čl. 5, §
24 ods. 4, § 28 ods. 2 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej
len „zákon o rodine"), návrhu otca maloletého na nariadenie neodkladného opatrenia vyhovel.
Súd mal preukázané, že rozsudkom Okresného súdu Liptovský Mikuláš sp. zn. 9P/43/2018 zo dňa 23.

05. 2018 bola schválená rodičovská dohoda, podľa ktorej bol maloletý zverený do osobnej starostlivostimatky a otec sa zaviazal prispievať na výživu maloletého sumou 200,- eur mesačne. Styk otca s
maloletým upravený nebol.
Na základe vykonaného dokazovania mal súd následne za osvedčené, že ohľadne styku s maloletým

je nutná okamžité úprava formou neodkladného opatrenia, pokiaľ nedôjde k rozhodnutiu vo veci samej,
pretože rodičia spolu nežijú a v tomto štádiu konania sa nedokážu dohodnúť na úprave styku otca s
maloletým. Konštatoval, že maloleté dieťa má právo na zachovanie svojho vzťahu k rodičom a súd
dbá na to, aby bolo zachované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany oboch rodičov a
na udržiavanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s rodičmi. Vychádzajúc

zo správy kolízneho opatrovníka, podľa ktorej majú obaja rodičia vhodné podmienky na výchovu a
starostlivosťodieťa,návrhuotcavyhoveladočasneupraviljehostyksmaloletým,abybolazabezpečená
kontinuita poskytovanej starostlivosti zo strany otca a aby nedošlo k odcudzeniu medzi otcom a
dieťaťom.

2. Proti tomuto uzneseniu podala matka maloletého dieťaťa odvolanie, ktorým sa domáhala jeho

zrušenia, alternatívne zmeny spočívajúcej v úprave styku otca s maloletým každý párny týždeň v
pondelok, stredu a piatok od 15:00 hod. do 19:30 hod. a v nepárny týždeň každý utorok od 15:00 hod.
do 19:30 hod. a sobotu od 09:00 hod. do 19:30 hod. s tým, že po obnovení fungovania materskej školy si
otec vyzdvihne dieťa v materskej škole, resp. zabezpečí jeho vyzdvihnutie svojou matkou, o čom ju bude
dopredu informovať a odovzdá syna v určenom čase na adrese jej pobytu. Počas uzatvorenia materskej

školy si otec dieťa prevezme a odovzdá v určenom čase v mieste jej bydliska.
Odvolanie odôvodnila tým, že rozhodnutie nepovažuje za rozhodnutie, ktoré by bolo v záujme
maloletého dieťaťa. Uviedla, že nikdy nebránila otcovi v styku s dieťaťom a vždy, keď ju dopredu požiadal
o stretnutie so synom, snažila sa mu vyhovieť. Výnimkou boli dni, keď bol maloletý chorý, resp. mali
naplánovanúdovolenku.Niejepravda,žebysaotecsmaloletýmstretávalčorazmenej,všetkystretnutia

závisia vždy len na jeho možnosti a vôli sa s maloletým stretnúť a na tom či maloletý nie je chorý,
resp. nemá dlhodobejšie naplánovaný iný program. Uviedla, že otec sa o syna najmenej 9 mesiacov
nezaujímal, keď sa o neho zaujímať začal, bral si ho vždy na určené dni a hodiny, na ktorých sa dopredu
dohodli. Niekedy sa stretli trikrát do mesiaca, niekedy viackrát, ale vždy to bolo na podnet otca.
Uviedla, že nesúhlasí s tým, aby syn u otca prenocoval, vzhľadom na jeho vek a psychickú vyspelosť.

Syn u otca nikdy dosiaľ neprenocoval a aj preto má obavy, či to syn tak narýchlo zvládne. Keď synovi
navrhne, že môže u otca prespať, syn jej odpovie, nech sa zbalí ona a nech si tam ide prespať sama.
Napriek jej snahe sa jej nedarí presvedčiť syna o tom, aby prespal u otca. Preto má zato, že nariadenie
neodkladného opatrenia vyvolá u syna skôr zmätok a odpor, než väčšiu citovú väzbu k otcovi. Má za to,
že je potrebné syna dlhšie intenzívnejšie pripravovať na jeho prenocovanie u otca. V súčasnosti zvažuje

možnosť poradiť sa o tomto aj s detskou psychologičkou tak, aby dieťaťu neboli zbytočne spôsobené
traumy, čo by mohli mať za následok ťažšie psychické následky či ujmu, prípadne odpor k otcovi. Tiež
trvala na tom, že otec nemá v súčasnosti vytvorené vhodné bytové podmienky na to, aby dieťa mohlo u
neho stráviť noc. Tiež poukázala na súčasnú situáciu súvisiacu s ochorením COVID-19 a s ním súvisiace
bezpečnostné opatrenia a nariadenia štátu. Podľa jej názoru nie je vhodné z dôvodu dodržiavania

karantény,abyotectrvalnatakomtostykusdieťaťomaabymusúdvyhovel.Poukázalanato,žesúčasná
partnerka otca pracuje ako príslušníčka policajného zboru, ktorá má aj s kolegami na starosti stráženie
objektu zariadenia v Liptovskom Jáne, kde sú umiestnení repatrianti do karantény, poskytuje týmto
osobám súčinnosť a doprovod pri ich preprave autobusmi a pod. Taktiež otec v rámci svojho povolania
prichádza do styku s rôznymi osobami, kde nevie zabezpečiť, že sa ochorením nenakazí. V súčasnej

situácii je podľa nej zdravie dieťaťa to najdôležitejšie a má zato, že takéto neodkladné opatrenie nemalo
byť v súčasnej situácii vydané.
Uviedla, že v danom prípade nie je daný žiadny dôvod na nariadenie neodkladného opatrenia, pretože
otec nijakým spôsobom neosvedčil, že by jeho právo na styk so synom bolo z jej strany bezdôvodne
upierané.

3. Otec maloletého vo vyjadrení k odvolaniu navrhol napadnuté uznesenie okresného súdu ako vecne
správne potvrdiť.
Odvolanie matky podľa neho nerešpektuje a nezohľadňuje najlepší záujem mal. A.. O maloletého javí
intenzívny záujem, pričom matka nepreukázala svoje tvrdenie, že mu maloletého vždy odovzdala na

základe jeho žiadosti, okrem doby, po ktorú bol chorý alebo mali plánovanú dovolenku. On preukázal
svoje tvrdenia o bezdôvodnom bránení matkou v styku, o čom predložil elektronickú komunikáciu.
Disponuje značným množstvom sms správ, v ktorých mu matka stanovuje, že môže vidieť syna len raz
za týždeň.Matka neuviedla jediný konkrétny dôvod na strane maloletého, ktorý by dôvodne bránil v realizácii styku
otca s maloletým v súdom určenom rozsahu, jej námietky sú len všeobecné.
Matka tendenčne v súvislosti s prespaním maloletého u neho v odvolaní na jednej strane prejavila

obavu o to, či to syn tak narýchlo na základe nariadenia súdu zvládne, na druhej strane účelovo tvrdí,
že maloletého sama presviedča, aby u neho prespal a následne uvádza, že nesúhlasí s prespaním
maloletého u neho z dôvodu ňou tvrdených nevhodných bytových pomerov na jeho strane. Tvrdenie
matky o nevhodných podmienkach boli pritom vyvrátené šetrením kolízneho opatrovníka, ktorý potvrdil,
že má pre dieťa vytvorené vo svojom byte vhodné podmienky, a to aj na prespanie. Nevidí dôvod,

pre ktorý by nemohol maloletý u neho prespať aj počas noci, naviac keď je zvyknutý prespávať počas
víkendov mimo domu matky a má s ním vytvorený blízky vzťah. Maloletý nejaví v čase realizácie styku
u neho žiadne náznaky nesúhlasu so spaním, je u neho spokojný a preberanie dieťa na styk a po jeho
ukončení prebieha v poriadku.
Tvrdenia matky, že nariadenie neodkladného opatrenia vyvoláva v maloletom skôr zmätok a odpor,
než väčšiu citovú väzbu k nemu, nie sú podložené žiadnymi konkrétnymi dôkazmi či skutočnosťami

spočívajúcimi v správaní či prežívaní maloletého. Len samotný nesúhlas matky s prespávaním
maloletého u neho bez ďalšieho neobstojí, preto nie je dôvod na zrušenie nariadeného neodkladného
opatrenia. Súhlasí s matkou, že proces prespávania u neho by mal byť postupný, preto navrhol, aby
maloletý u neho na čas do rozhodnutia vo veci samej začal prespávať spočiatku len raz za dva týždne,
pričom vo veci samej žiada, aby jeho styk s maloletým bol upravený tak, že je oprávnený sa s ním stýkať,

okrem iného, každý nepárny týždeň od piatku do nedele.
V ďalšom uviedol, že ani aktuálna situácia týkajúca sa ochorenia COVID - 19 nie je podľa neho
dostatočným dôvodom na zrušenie súdom nariadeného neodkladného opatrenia. Zdravie ich dieťaťa je
pre neho prvoradé, preto by maloletého nevystavil ohrozeniu nákazy. Matka si musí uvedomiť, že hoci jej
bol maloletý zverený do osobnej starostlivosti s jeho súhlasom, nestratil žiadne svoje rodičovské práva a

má záujem tieto svoje práva ako aj povinnosti vykonávať riadne. Poukázal na to, že dňa 31. 03., 04. 04.
a 14. 04. 2020 mu bol maloletý matkou odovzdaný za účelom realizácie styku, a teda k jeho kontaktu s
maloletým opakovane došlo už v čase vyhlásenej mimoriadnej situácie a za súčasného výkonu štátnej
službyjehoajehopriateľky.Uviedol,žeakopríslušníkPolicajnéhozboruSlovenskejrepublikypracujena
pozícii starší referent skupiny ochrany objektov, kde náplňou jeho práce je správa pultu centralizovanej

ochrany, teda neprichádza do kontaktu takmer so žiadnymi inými ľuďmi. Nie je pravdou ani to, že by
jeho priateľka prichádzala do styku s osobami umiestnenými v karanténnom zariadení, nerobí im žiadne
sprievody ani neposkytuje súčinnosť. V tejto súvislosti poukázal tiež na to, že pokiaľ by matka mala
obavu z rizika nákazy spočívajúcej v ich osobách, nenavrhovala by sama rozsah styku tak široko ako
uviedla v odvolaní.

Podľa otca je snahou matky zamedziť výlučne prenocovaniu maloletého u neho, ako aj snaha
dosiahnutím zrušenia nariadeného neodkladného opatrenia opäť nastoliť stav právnej neistoty čo sa
týka styku s maloletým, ako aj zmeniť čas prevzatia maloletého na styk, ktorý vzhľadom na svoj pracovný
čas nie je schopný riadne realizovať. Práve z dôvodu zváženia podstatných okolností na jeho strane
a predídeniu prípadných nedorozumení medzi rodičmi navrhol hodinu prevzatia s časovou rezervou s

poukazom na skutočnosť, že miesto jeho výkonu štátnej služby je v Poprade. Navrhol preto ponechať
čas prevzatia maloletého na 16:30 hod.

4. Po predložení spisu odvolaciemu súdu bolo súdu doručené vyjadrenie matky k vyjadreniu otca, v
ktorom matka v podstate zotrvala na dôvodoch odvolania, zotrvala tiež na tom aby si otec maloletého

vyzdvihol o 15:00 hod. v škôlke. Nakoľko v prípade odvolaním napadnutého rozhodnutia nešlo o
rozhodnutievovecisamej,odvolacísúdtotovyjadreniematkyotcovimaloletéhonedoručoval(§373ods.
3, § 374 C. s. p.), keď matka vo vyjadrení neuviedla žiadne nové skutočnosti podstatné pre rozhodnutie.

5. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 C. s. p.), po zistení, že odvolanie bolo podané včas, účastníkom

konania (§ 362 C. s. p., § 7 C. m. p.), proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným
prostriedkom (§ 355 ods. 2 C. s. p., § 357 písm. d) C. s. p.), bez nariadenia odvolacieho pojednávania
(§ 329 ods. 1, § 385 ods. 1 a contrario C. s. p.) preskúmal uznesenie okresného súdu v celom rozsahu
(§ 65, § 66 C. m. p.) a toto podľa § 387 ods. 1 C. s. p. ako vecne správne potvrdil.

6. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého uznesenia i konania, ktoré mu predchádzalo, dospel
k záveru, že okresný súd v prejednávanej veci zistil skutkový stav v rozsahu potrebnom na zistenie
rozhodujúcich skutočností, na jeho podklade dospel k správnym skutkovým zisteniam a prejednávanú
vecajsprávneprávneposúdil.Odvolacísúdsavcelomrozsahustotožňujesodôvodnenímnapadnutéhouznesenia, preto podľa § 387 ods. 2 C. s. p. konštatuje správnosť dôvodov uvedených v jeho písomnom
vyhotovení.

7. Pre zdôraznenie správnosti napadnutého uznesenia odvolací súd uvádza, že v každej veci
týkajúcej sa maloletých detí dominuje záujem maloletého dieťaťa. Dosiahnutie účinnej ochrany záujmov
maloletých detí je zabezpečené aj inštitútom neodkladného opatrenia. Neodkladné opatrenie možno
nariadiť ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery účastníkov konania, ak je obava, že exekúcia
bude ohrozená alebo ak to vyžaduje verejný záujem. V prípade maloletých detí pritom nemusí potreba

dočasnej úpravy vyplývať len z naliehavosti situácie, ale aj z existencie záujmu maloletého dieťaťa na
dočasnej úprave pomerov.

8. Odvolací súd, po preskúmaní predloženého spisu, mal za osvedčené, že rodičia maloletého dieťaťa
nežijú v spoločnej domácnosti, osobnú starostlivosť o maloleté dieťa zabezpečuje matka, ktorej bolo
dieťazverenédoosobnejstarostlivostinazákladerodičovskejdohodyschválenejrozsudkomOkresného

súdu Liptovský Mikuláš sp. zn. 9P/43/2018 zo dňa 23. 05. 2018. Otcovi bola rozsudkom Okresného
súdu Liptovský Mikuláš sp. zn. 9P/145/2018 zo dňa 25. 02. 2019 uložená povinnosť prispievať na výživu
maloletého sumou 220,- eur mesačne. Styk otca s maloletým synom dosiaľ upravený nebol, pričom
z návrhu otca maloletého na úpravu styku a na nariadenie neodkladného opatrenia, ale aj vyjadrení
účastníkov v priebehu konania vyplýva, že rodičia sa v súčasnosti na úprave styku otca s mal. synom

nevedia dohodnúť. Matka maloletého síce umožňuje otcovi styk s mal. A., avšak otec má záujem o
rozšírenie styku s maloletým, s čím matka nesúhlasí.

9. Právo styku detí s rodičmi vychádza z Ústavy Slovenskej republiky (v zmysle čl. 41 ods. 4 Ústavy
SR starostlivosť o deti a ich výchova je právom rodičov; deti majú právo na rodičovskú výchovu

a starostlivosť. Práva rodičov možno obmedziť a maloleté deti možno od rodičov odlúčiť proti vôli
rodičov len rozhodnutím súdu na základe zákona), rovnako vyplýva z viacerých ustanovení Dohovoru
o právach dieťaťa (čl. 7 upravuje právo dieťaťa poznať svojich rodičov a právo na ich starostlivosť, čl.
8 zakotvuje právo dieťaťa na zachovanie jeho rodinných zväzkov v súlade so zákonom a s vylúčením
nezákonných zásahov, čl. 9 zakotvuje, že štáty, ktoré sú zmluvnou stranou Dohovoru, uznávajú právo

dieťaťa oddeleného od jedného alebo oboch rodičov udržiavať pravidelné osobné kontakty s oboma
rodičmi, ibaže by to bolo v rozpore so záujmami dieťaťa, a pod.). Európsky súd pre ľudské práva vo
svojich rozhodnutiach opakovane konštatoval, že je v záujme dieťaťa, aby udržovalo rodinné zväzky
s odlúčeným rodičom a aby nebolo odtrhnuté od svojich koreňov, resp. že dieťa má právo na to, aby
dostalo príležitosť rozvíjať svoj vzťah ku každému z rodičov a prejaviť svoje city skutočne slobodne bez

akéhokoľvek vonkajšieho tlaku druhého rodiča.

10. Kontakt rodičov s ich maloletými deťmi je významným činiteľom ovplyvňujúcim zdravý vývoj dieťaťa
a je neoddeliteľnou súčasťou rodičovských práv a práv dieťaťa upravených v zákone o rodine. Styk
rodiča s maloletým dieťaťom má zaistiť v čo najväčšej miere vytváranie a udržiavanie rodičovského

vzťahuaupevňovaniecitovéhoputakobomrodičom,jezároveňjednýmzprostriedkovnazabezpečenie
čiastočnej spoluúčasti toho rodiča, ktorý nemá dieťa v osobnej starostlivosti, na výchove dieťaťa.
Nemožno totiž opomenúť, že v zmysle § 28 ods. 1, 2 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a
doplnení niektorých zákonov majú rodičovské práva a povinnosti v celom ich rozsahu v zásade obaja
rodičia. Rodič, ktorému maloleté dieťa nebolo zverené do starostlivosti, uplatňuje svoju úlohu vo výchove

dieťaťa práve a predovšetkým prostredníctvom styku s dieťaťom. Záujem na vytvorení a udržiavaní
dobrých citových vzťahov medzi dieťaťom a rodičom, ktorému nebolo dieťa zverené do výchovy, je daný
aj tým, že tento citový vzťah v prípade neočakávaných životných udalostí umožní nahradiť výchovu
týmto rodičom.

11. Vychádzajúc z vyššie uvedeného odvolací súd, rovnako ako súd prvej inštancie, vzhľadom na
nezhody ohľadne stretávania sa otca s mal. A., dospel k záveru o potrebe dočasnej stabilizácie
vzájomných pomerov účastníkov konania a úprave styku otca s mal. A. v záujme maloletého dieťaťa.
Pokiaľ ide o rozsah úpravy styku určený súdom prvej inštancie, tento umožňuje pravidelný kontakt otca s
maloletým, umožňujúci upevňovanie a prehlbovanie vzťahu medzi otcom a synom, pričom zodpovedá i

povahe dočasnej úpravy neodkladným opatrením. Rovnako ako súd prvej inštancie nevidel ani odvolací
súd dôvod neupraviť styk otca s mal. synom aj s prespatím maloletého u otca raz za dva týždne, keď
otec pre maloletého nie je cudzou osobou, u otca maloletý už trávil čas a tu i prespával počas dňa.
Pokiaľ matka s prespatím maloletého u otca nesúhlasila s poukazom na vek a psychickú vyspelosťsyna a skutočnosť, že u otca ešte nespal, z pripojeného spisu Okresného súdu Liptovský Mikuláš
sp. zn. 9P/43/2018 vyplýva, že maloletý v minulosti u otca už prespával, a to každý druhý víkend,
čo uviedol jednak otec pri šetrení kolízneho opatrovníka, uvedenú skutočnosť však uviedla i matka

na pojednávaní dňa 23. 05. 2018. Ako neopodstatnený vyhodnotil odvolací súd i nesúhlas matky s
prespatím mal. synu u otca z dôvodu nevhodných podmienok u otca, v ktorej súvislosti, rovnako ako
súd prvej inštancie, poukazuje na správu kolízneho opatrovníka, z ktorej vyplýva, že maloletý má u
otca vytvorené podmienky s možnosťou prenocovania. Odvolací súd v danom štádiu konania nevidel
dôvod meniť ani čas preberania si maloletého otcom na styk, keď matka maloletého neuviedla žiadne

skutočnosti, ktoré by zmenu napadnutého rozhodnutia v tejto časti odôvodňovali.

12. Pokiaľ ide o aktuálnu situáciu súvisiacu so šírením ochorenia Covid-19, odvolací súd uvádza, že táto
nemôže byť sama osebe dôvodom pre obmedzenie styku rodiča, ktorý maloleté dieťa nemá vo svojej
starostlivosti s dieťaťom. Týmto dôvodom by mohla byť len bezprostredne hroziaca ujma pre dieťa, ktorá
v konaní osvedčená nebola. K odopretiu realizácie styku druhého rodiča s maloletým dieťaťom alebo k

odopretiu realizácie striedavej starostlivosti, by v súvislosti so zabránením šírenia ochorenia Covid-19
mohlo dôjsť v prípade, ak by bola nariadená povinná izolácia dieťaťa alebo rodiča - najmä v prípade ich
karantény z dôvodu diagnostikovania ochorenia, z dôvodu nariadenej karantény v dôsledku ich príchodu
zo zahraničia, alebo v prípade, ak sa maloleté dieťa alebo rodič, s ktorým maloleté dieťa žije v spoločnej
domácnosti dostali do kontaktu s osobou, ktorej bolo diagnostikované toto ochorenie.

13. Vychádzajúc z vyššie uvedených skutočností a záverov, odvolací súd, v celom rozsahu sa stotožniac
s rozhodnutím súdu prvej inštancie, toto podľa § 387 ods. 1 C. s. p. ako vecne správne potvrdil. Odvolací
súd zároveň zdôrazňuje, že ide len o dočasnú úpravu, do rozhodnutia vo veci samej.

14. O trovách odvolacieho konania odvolací súd s poukazom na ust. § 262 ods. 1 C. s. p. nerozhodoval.

15. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 (za) : 0 (proti).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 C. s. p.)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. (§ 420 C. s. p.)

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1, 2 C. s. p.)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia

dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 C. s. p.)

Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné

alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného
premiestnenia alebo zadržania. (§ 76 C. m. p.)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 C. s. p.)

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (§ 427 ods.
1 C. s. p.)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej

veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)
a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 C. s. p.)

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom.

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 C. s. p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania. (§ 430 C. s. p.)