Uznesenie ,
Odmietajúce odvolanie Judgement was issued on Thursday, December 18, 2019

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 24CoE/60/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2210210664
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 12. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Dudášová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2019:2210210664.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Andrea Dudášová a
sudkýň: JUDr. Magdaléna Krajčovičová a JUDr. Ľuboslava Vanková, v exekučnej veci v prospech
oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Bratislava, Pribinova 25, IČO 35 807 598, zastúpeného
splnomocnencom:Advocate,s.r.o.,sosídlomBratislava,Pribinova25,IČO36865141,protipovinnému:
D. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom T., O. XXX/XX, pre vymoženie 667,19 eur s príslušenstvom a trov

exekúcie, vedenej u súdneho exekútora: JUDr. Rudolf Krutý, PhD., so sídlom exekútorského úradu
Bratislava, Záhradnícka 60, pod zn. EX 6964/10, na odvolanie oprávneného proti uzneseniu Okresného
súdu Dunajská Streda zo dňa 24.10.2017 č.k. 5Er/737/2010-36, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

II. Účastníkom, ani súdnemu exekútorovi nepriznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie exekúciu zastavil a o trovách exekúcie rozhodne
samostatným uznesením po právoplatnosti uznesenia o zastavení exekúcie.

2. Rozhodnutie súd prvej inštancie odôvodnil právne aplikáciou § 57 ods. 1 písm. m), § 243f ods. 1, 3, 4,
§ 243h ods. 1 veta prvá zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný

poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len „EP“ alebo „Exekučný poriadok“), § 52 ods.
1, 2, § 53 ods. 1, 2, ods. 4 písm. r) a ods. 5, § 54 ods. 1 a ods. 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky
zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len „Občianskeho zákonníka alebo „OZ“).

3. Vecne súd prvej inštancie argumentoval tým, že za exekučný titul v tomto konaní označil oprávnený
vykonateľný rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného zriaďovateľom

Slovenská rozhodcovská, a.s. sp. zn. SR 19985/09 zo dňa 24.11.2009, ktorý nadobudol právoplatnosť
dňa 18.01.2010 a vykonateľnosť dňa 21.01.2010.
Na odôvodnenie uviedol, že oprávnený doručil súdu doplnenie návrhu na vykonanie exekúcie,
v ktorom opísal okolnosti vydania exekučného titulu a svoje vzťahy k povinnému. Súd preto preskúmal
zmluvu o úvere č. 2430252 uzatvorenú dňa 16.12.2008, všeobecné podmienky a rozhodcovský
rozsudok a dospel k záveru, že úverová zmluva je spotrebiteľskou zmluvou, pretože povinný nekonal v

rámci svojej podnikateľskej činnosti podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka. Úprava spotrebiteľa v
Občianskom zákonníku je širšia než v zákone č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľskom úvere. Základnou črtou
štandardných spotrebiteľských zmlúv je to, že sú pre spotrebiteľa vopred pripravené a nie je vytvorený
priestor na dojednávanie obsahu zmluvy alebo jej zmeny pred ich uzavretím. Zmluva uzatvorená medzi
oprávneným a povinným túto charakteristiku spĺňa. Súčasťou zmluvy boli tiež Všeobecné podmienky
poskytnutia úveru, ktoré povinný ovplyvniť nemohol, nakoľko boli pripravené už vopred a pre veľký

počet spotrebiteľov. V predmetnej exekučnej veci sa vymáha plnenie zo zmluvy o úvere č. 2430252
medzi oprávneným a povinným, pričom oprávnený poskytol povinnému úver vo výške 796,65 EUR.Povinný sa zaviazal vrátiť uvedenú čiastku oprávnenému spolu s poplatkom vo výške 1.553,48 EUR
v 12 mesačných splátkach po 129,46 EUR počnúc dňom 19.01.2009. K zmluve o úvere povinný
vystavil vlastnú blankozmenku, ktorú však vyplnil v rozpore s § 4 ods. 7 zákona č. 258/2001 Z.z.. Súd

mal preukázané, že v danom prípade zmluvné strany uzavreli dňa 16.12.2008 v rámci Všeobecných
podmienok poskytnutia úveru rozhodcovskú doložku, v zmysle ktorej sa strany dohodli, že všetky
spory, ktoré vzniknú z tejto zmluvy o úvere, ručiteľského vyhlásenia, vrátane sporu o ich platnosť,
výklad alebo zrušenie, ako aj spory, ktoré vzniknú z dohody o vyplnení zmenky zabezpečujúcej túto
úverovú zmluvu a uplatnenia práv z takto vyplnenej zmenky, vrátane sporov o jej platnosť, výklad

alebo zrušenie, budú riešené pred a/ Stálym rozhodcovským súdom zriadeným spoločnosťou Slovenská
rozhodcovská a.s. so sídlom Karloveské rameno 8, 841 04 Bratislava, IČO: 35 922 761, zapísanou v
Obchodnom registri Okresného súdu Bratislava I, Oddiel: Sa, vložka č. 3530/B (ďalej len „rozhodcovský
súd“), ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na rozhodcovskom súde; rozhodcovské konanie bude
vedené podľa vnútorných predpisov rozhodcovského súdu, a to jedným rozhodcom ustanoveným
podľa vnútorných predpisov rozhodcovského súdu, b/ príslušným súdom Slovenskej republiky, ak

žalujúca strana podá žalobu na súde podľa príslušného právneho predpisu (zákon č. 99/1963 Zb.
Občiansky súdny poriadok). Zmluvné strany sa dohodli, že pokiaľ ktorákoľvek zo zmluvných strán
podá žalobu o rozhodnutie akéhokoľvek sporu, ktorý vznikne z tejto zmluvy o úvere, ručiteľského
vyhlásenia, vrátane sporu o ich platnosť, výklad alebo zrušenie, ako aj sporu, ktorý vznikne z dohody o
vyplnení zmenky, vrátane sporu o jej platnosť, výklad alebo zrušenie, na všeobecnom súde, považuje

sa táto skutočnosť za rozväzovaciu podmienku tejto rozhodcovskej doložky; ustanovenie tejto vety
sa nepoužije v prípade, ak pred podaním žaloby na súde bola podaná žaloba na rozhodcovský súd
vo veci, v ktorej je touto rozhodcovskou doložkou v súlade s vnútornými predpismi rozhodcovského
súduzaloženáprávomocrozhodcovskéhosúdu.Cieľomrozhodcovskejzmluvyjedosiahnuťprejednanie
prípadného sporu rozhodcom ako súkromnou osobou, na ktorého zmluvné strany delegovali takúto

právomoc. Často krát sa takáto rozhodcovská zmluva vyjadrí len v podobe rozhodcovskej doložky,
ktorá splýva s ostatnými podmienkami v štandardnej zmluve. V porovnaní s ostatnými zmluvnými
podmienkami je význam rozhodcovskej doložky osobitný, pretože v prípade sporu súkromná osoba
rozhodne o právach a právom chránených záujmoch s cieľom dosiahnuť nový kvalifikovaný záväzok
z pôvodnej zmluvy. Keďže sa tak udeje v súkromnoprávnom procese, požiadavka na rešpektovanie

princípov súkromného práva rozhodcom vrátane princípu dobrých mravov je plne opodstatnená. Ak
rozhodcovská zmluva nebola osobitne spotrebiteľom vyjednaná, ale vyplýva zo štandardnej zmluvy
a teda zo vzťahu fakticky nerovnovážneho, obavy, že slabšia strana si svoj osud v závažnej veci,
akou je prípadný neskorší rozhodcovský proces, nedokáže náležité naplánovať, sú plne namieste.
Rozhodcovská doložka v predmetnej veci, ktorá mala založiť legitimitu pre exekučný titul v predmetnom

konaní, dáva síce zmluvným stranám na výber riešenie sporov cestou príslušného súdu alebo pred
rozhodcom, avšak samotný výber v konečnom dôsledku závisí od výberu toho účastníka, ktorý začne
konanie skôr a v praxi je reálny predpoklad, že na súd sa neobráti spotrebiteľ, ale dodávateľ, ktorému
konanie pred rozhodcovským súdom vyhovuje. V rámci modelu spotrebiteľského úveru je to zvyčajne
veriteľ, kto podá návrh na začatie konania proti spotrebiteľovi, ktorý získal úver. Veriteľ môže na základe

takejto rozhodcovskej doložky vec predložiť na prejednanie rozhodcovskému súdu, ktorý si sám zvolil
a vylúčiť tak súd, ktorý by inak bol príslušný. Na základe tejto rozhodcovskej doložky spotrebiteľ
ešte pred vznikom akéhokoľvek sporu stráca právo brániť sa voči nárokom dodávateľa na riadnom
súde v mieste svojho bydliska. Rozhodcovskú doložku si spotrebiteľ osobitne nevyjednal a nemal na
výber vzhľadom na jej splynutie s ostatnými štandardnými podmienkami. Mohol len zmluvu ako celok

odmietnuť alebo podrobiť sa všetkým všeobecným obchodným podmienkam, a teda aj rozhodcovskému
konaniu. Rozhodcovský súd je pritom paušálnym spôsobom zakotvený v zmluvných podmienkach ešte
pred vznikom samotnej štandardnej zmluvy, a teda dodávateľ musí mať istotu, že si ho môže do
zmluvy uvádzať. V subjektívne nearbitrabilnej (spotrebiteľskej) právnej veci zvlášť vznikajú pochybnosti
o objektívnosti rozhodovacieho procesu. Už len tieto skutočnosti možno považovať za dostačujúce

na záver o neprijateľnosti rozhodcovskej doložky. Vzhľadom na vyššie uvedené súd prvej inštancie
dospel k záveru o neprijateľnosti rozhodcovskej doložky, pretože spôsobuje hrubý nepomer v právach a
povinnostiach medzi dodávateľom a spotrebiteľom v neprospech spotrebiteľa. Rozhodcovská doložka
je teda v zmysle § 53 ods. 4 písm. r) neprijateľná, pretože nebola spotrebiteľom osobitne vyjednaná a
núti spotrebiteľa v určitých prípadoch neodvolateľne sa podrobiť rozhodcovskému konaniu. Neprijateľná

rozhodcovská doložka sa prieči dobrým mravom a výkon práv a povinností z takejto doložky odporuje
dobrým mravom a ako taká je v zmysle ustanovenia § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neplatná. Na
základe vyššie uvedených skutočností súd v zmysle ust. § 57 ods. 1 písm. m) EP exekúciu zastavil.4. Proti uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený, ktorým sa domáhal, zrušenia tohto
uznesenia a vrátenia veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Oprávnený mal za to, že v exekučnom
konaní došlo k vade uvedenej v ust. § 365 ods. 1 písm. b) CSP „súd nesprávnym procesným postupom

znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu
práva na spravodlivý proces“ ďalej v ust. § 365 ods. 1 písm. d) CSP „konanie má inú vadu, ktorá mohla
mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.“ k vade uvedenej v ust. § 365 ods. 1 písm. f) CSP
„súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam“ a
napokon k vade uvedenej v ust. § 365 ods. 1 písm. h) CSP „rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza

z nesprávneho právneho posúdenia veci.“ Namietol, že zmluva o úvere bola uzavretá 16.12.2008 a
v ten istý deň k nej bola na samostatnej listine uzavretá rozhodcovská zmluva. Na jej základe bol
vydaný exekučný titul, na ktorý sa nevzťahuje § 57 ods. 1 písm. m) EP, lebo právny vzťah oprávneného
a povinného nie je spotrebiteľský. Povinný v žiadosti o úver žiadal, aby mu bol úver poskytnutý na
výkon zamestnania, preto sa naň nevzťahuje zákon č. 258/2001 Z.z. Poukázal na judikatúru Súdneho
dvora Európskej únie, podľa ktorej sa v takom prípade spotrebiteľ nemôže dovolávať svojho postavenia

spotrebiteľa. Povinný tu nie je spotrebiteľom podľa § 52 ods. 4 OZ a zmluva o úvere sa podľa § 497
Obchodného zákonníka spravuje Obchodným zákonníkom. Súd prvej inštancie neprihliadal na tento
prejav povinného, nezaoberal sa tým vo svojom rozhodnutí, takže oprávnenej odňal možnosť konať
pred súdom podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP. Svojím rozhodnutím povinnému v rozpore s čl. 46 Ústavy
SR priznal exekučnú imunitu. Exekučný titul bol vydaný v rámci riadne vedeného konania, povinný mal

možnosť sa oboznámiť so všetkými podmienkami zmluvy, nekonal však v dobrej viere, preto nemožno
aplikovať korektív dobrých mravov v zmysle § 57 ods. 1 písm. m) Ex. por. Oprávnený si riadne splnil
povinnosť podľa § 39 ods. 4 EP, skutočnosti tam uvedené už boli súčasťou spisu a súd prvej inštancie
ich už raz riadne posúdil podľa § 44 ods. 2 EP.

5. Povinný vo svojom vyjadrení k odvolaniu uviedol, že súd prvej inštancie predmetnú vec správane
právne posúdil, že boli splnené podmienky na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m) EP a
žiadal, aby odvolací súd napadnuté uznesenie ako vecne správne potvrdil.

6. Podľa § 243h ods. 1 veta prvá Exekučného poriadku, ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje

inak, exekučné konania začaté pred 01.04.2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31.03.2017.

7.Podľa§9aods.1Exekučnéhoporiadkuvzneníúčinnomdo31.03.2017,aktopovahavecinevylučuje,
v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.

8. V prerokúvanej veci bol návrh na vykonanie exekúcie podaný u súdneho exekútora pred 1.
novembrom 2013, v dôsledku čoho sa exekučné konanie dokončí podľa predpisov účinných do 31.
októbra 2013 s určitými výnimkami (porov. § 243b ods. 1 a 2 EP).

9. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 zákona č. 160/2015 Civilný sporový poriadok (ďalej

len „CSP“), postupujúc podľa § 470 CSP, po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1
CSP), oprávneným subjektom - stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP),
proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 44 ods. 3 Exekučného
poriadku), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 CSP),
preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom (§ 379 CSP) a dôvodmi odvolania (§

380 ods. 1 CSP), s prihliadnutím ex offo na vady týkajúce sa procesných podmienok (§ 380 ods. 2 CSP),
súc pritom viazaný skutkovým stavom, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 CSP), postupom bez
nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP á contrario) a dospel k záveru, že odvolaním
napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie je vo výroku vecne správne.

10. Odvolací súd sa stotožňuje s právnym záverom súdu prvej inštancie, že sú tu dôvody na zastavenie
exekúcie, aj keď nie podľa ním citovaného § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku, ale pre jej
neprípustnosť podľa § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku v cit. znení. Súd prvej inštancie pritom
správne skúmal prípustnosť exekúcie počas celého konania aj potom, čo už udelil súdnemu exekútorovi
poverenie na vykonanie exekúcie. Podľa judikatúry totiž platí, že súdna exekúcia môže byť nariadená len

na základe titulu, ktorý je vykonateľný po stránke formálnej a materiálnej. Ak bude exekúcia podľa titulu,
ktorý tieto požiadavky nespĺňa, aj napriek tomu nesprávne nariadená, musí byť v každom štádiu konania
i bez návrhu zastavená (R 58/1997). Už preto sú nedôvodné námietky oprávnenej, že súd nemohol
rozhodnúť o zastavení exekúcie potom, čo udelil poverenie na jej vykonaniu. Naopak, z citovanéhojudikátu je zrejmé, že tak urobiť mohol a musel. Udelenie poverenia podľa § 44 ods. 2 EP nepredstavuje
prekážku rozhodnutej veci pre rozhodovanie o zastavení exekúcie podľa § 57 EP. Napokon, už zo
samotnej logiky zákona vyplýva, že zastaviť možno len exekúciu, ktorá sa začala, teda v ktorej bolo

udelené poverenie. Sám zákon teda predpokladá, že o zastavení exekúcie sa rozhoduje potom, čo už
bolo poverenie udelené. Z judikatúry k inému exekučnému titulu - notárskej zápisnici (porov. R 79/2015),
ktorá je však použiteľná aj na tu prerokúvanú vec, možno vyvodiť len toľko, že je neprípustné, aby
súd dvakrát posúdil rovnakú situáciu rozdielne. Ak teda súd na základe exekučného titulu v jednej
exekúcii poverenie udelil, nemôže v neskoršej exekúcii na základe toho istého exekučného titulu žiadosť

o udelenie poverenia zamietnuť. To mu však nebráni, aby rozhodol o jej zastavení, ak sú na to dôvody.

11. Odvolací súd sa stotožňuje so závermi súdu prvej inštancie, že zmluva o úvere z 16.12.2008 je
spotrebiteľskou zmluvou v zmysle § 52 ods. 1 OZ v znení účinnom k tomuto dňu. Oprávnený ako
spoločnosť poskytujúca úvery konala v rámci svojej podnikateľskej činnosti, teda ako dodávateľ v zmysle
§ 52 ods. 3 OZ, povinná však nekonala v takomto postavení a je potrebné ju podľa § 52 ods. 4

OZ považovať za spotrebiteľa. Podľa § 52 ods. 3 a 4 OZ totiž na vylúčenie vlastnosti spotrebiteľa
nepostačuje, ak určitá osoba koná na účely svojho povolania, ale musí konať v rámci predmetu svojej
podnikateľskej činnosti. Ako správne uviedol súd prvej inštancie, definícia spotrebiteľa podľa § 52 ods.
4 OZ je širšia ako definícia spotrebiteľa v § 3 ods. 2 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch
účinného k 16.12.2008. Preto v prerokúvanej veci nie je podstatné, či zmluva z 16.12.2008 je alebo nie je

zmluvou o spotrebiteľskom úvere alebo zmluvou o úvere podľa § 497 Obchodného zákonníka, a rovnako
nie je podstatné ani to, že povinný v zmluve prejavil, že úver je poskytnutý na účely jeho povolania. Nič
z toho totiž nevylučuje použitie ustanovení § 52 a nasl. OZ, podľa ktorého by bolo podstatné len to, ak
by povinný prijímal úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti v zmysle § 52 ods. 4 OZ. Len vtedy, ak
by spotrebiteľ uviedol v zmluve o úvere tento účel, by bolo potrebné sa zaoberať námietkou oprávnenej

týkajúcej sa dobrej viery v tomto smere. Ak to však povinný v zmluve neuviedol, nemá žiaden zmysel sa
týmito námietkami zaoberať, pretože nemožno vôbec tvrdiť, že by oprávnenej predstieral podnikateľský
účel úveru.

12. Neprijateľné podmienky sú upravené práve v § 53 OZ, v dôsledku toho je teda rozhodné len to, či

zmluva o úvere medzi oprávnenou a povinným napĺňa znaky spotrebiteľskej zmluvy podľa § 52 ods.
1, 3 a 4 OZ. Ako je uvedené vyššie, súd prvej inštancie správne dospel k záveru, že zmluva tieto
znaky napĺňa. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka v cit. znení nesmeli spotrebiteľské zmluvy
obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných
strán v neprospech spotrebiteľa (tzv. neprijateľné podmienky). Za takú neprijateľnú podmienku sa podľa

§ 53 ods. 4 písm. r) OZ považuje aj to, keď sa v rámci dojednanej doložky od spotrebiteľa vyžaduje,
aby svoje spory riešil výlučne v rozhodcovskom konaní. V prerokúvanej veci je rozhodcovská doložka
obsiahnutá v odseku 15 všeobecných podmienok poskytnutia úveru, na ktoré odkazuje zmluva o úvere.
Obsiahnutie rozhodcovskej doložky v týchto podmienkach už samo osebe vylučuje záver o tom, že by ju
bolo možné považovať za individuálne dojednanú v zmysle § 53 ods. 1 OZ. Uzatváranie rozhodcovskej

doložky súčasne s uzatváraním zmluvy o úvere (jedným úkonom) vedie k tomu, že dlžník nemá šancu sa
slobodne rozhodnúť, či rozhodcovskú doložku akceptuje alebo nie. To vedie k záveru, že rozhodcovskú
zmluvu medzi oprávneným a povinným treba považovať za neprijateľnú podmienku podľa § 53 ods. 4
písm. r) OZ. Treba dodať, že tvrdenie oprávnenej uvedené v odvolaní, že rozhodcovská zmluva bola
uzavretá na samostatnej listine, z obsahu spisu nijako nevyplýva a nebolo ani oprávnenou preukázané.

13. Vzhľadom na to je správny záver súdu prvej inštancie v napadnutom uznesení, že rozhodcovská
doložka v zmluve o úvere medzi oprávnenou a povinnou je neprijateľnou zmluvnou podmienkou v
zmysle § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka a ako taká je podľa ods. 5 cit. paragrafu neplatná.
Neplatnosť rozhodcovskej zmluvy tak znamená, že rozhodcovský rozsudok v prerokúvanej veci bol

vydaný orgánom, ktorý na to nemal oprávnenie. To podľa dnes už ustálenej judikatúry znamená,
že takýto rozhodcovský rozsudok nie je spôsobilým exekučným titulom (porov. už citovaný judikát R
46/2012) a na jeho základe nemožno vykonať exekúciu. To robí exekúciu neprípustnou, preto ju súd
prvejinštanciesprávnezastavil,hocitakmalurobiťpodľa§57ods.1písm.g)EP.Vpodstatenadbytočne
sa potom súd prvej inštancie zaoberal vecnými dôvodmi na zastavenie exekúcie v podobe vecnej

neprípustnosti vymáhaných nárokov v zmysle § 57 ods. 1 písm. m) Ex. por., čo však nič nemení na
správnosti jeho záveru o potrebe exekúciu zastaviť.14. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie
podľa ustanovenia § 387 ods. 1 CSP ako vecne správne potvrdil.

15. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 396 ods. 1
v spojení s ust. § 255 ods. 1 CSP. Oprávnený nemal v odvolacom konaní úspech a povinnému ani
súdnemu exekútorovi v odvolacom konaní žiadne účelné trovy nevznikli, preto im odvolací súd nárok
na náhradu trov odvolacieho konania nepriznal

16. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon
pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu I. inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde I. inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§

426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto

ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,

a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany

okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).