Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, November 14, 2018

Súd: Okresný súd Rimavská Sobota
Spisová značka: 8Csp/60/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6918201758
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 11. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Čipková

ECLI: ECLI:SK:OSRS:2018:6918201758.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Rimavská Sobota sudkyňou JUDr. Evou Čipkovou v právnej veci žalobcu: Slovenská

kancelária poisťovateľov, IČO: 36 062 235, Bajkalská 19B, Bratislava, zast.: TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o.,
Pajštúnska 5, Bratislava, proti žalovanému: Z. trvale bytom G., zast.: JUDr. Mgr. Viktor Balák, Povstania
15, Rimavská Sobota, o zaplatenie sumy 2.553,50 Eur s prísl. takto

r o z h o d o l :

Žaloba žalobcu sa z a m i e t a.

Žalovanému sa voči žalobcovi p r i z n á v a nárok na plnú náhradu trov konania, ktorých výška bude
vyčíslená v samostatnom uznesení.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa návrhom na vydanie platobného rozkazu zo dňa 02.05.2018 domáhal voči žalovanému

zaplatenia sumy 2.553,50 Eur s príslušenstvom. Uvedeného sa domáhal na nasledovnom skutkovom
a právnom základe: Žalobca je právnická osoba zriadená Zákonom č. 381/2001 Z.z. o povinnom
zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla /ďalej PZP/
a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ktorý definuje jej pôsobnosť
a nezávislosť v rámci výkonu jej činnosti. Žalobca je v súlade s čl. 1 bod 3 Smernice Európskeho
parlamentu a Rady č. 2009/103/ES Národnou Kanceláriou Systému zelenej karty. Systém zelenej
karty je mechanizmus ochrany obetí dopravných nehôd v dôsledku cezhraničného pohybu motorových

vozidiel. Žalobca je v súlade s článkom 10 ods. 1 Smernice Európskeho parlamentu a Rady č. 2009/103/
ES zároveň orgánom povereným náhradou škody pre prípady škody spôsobenej nepoisteným vozidlom
- Poistný garančný fond (ust. § 24 ods. 2 zákona o PZP). Žalovaný je fyzická osoba - držiteľ motorového
vozidla zn. J. ktorého prevádzkou bola spôsobená škoda. Dňa XX.XX.XXXX zavinil žalovaný na

-2-

mieste: L. predmetným vozidlom v dôsledku dopravnej nehody materiálnu škodu (. (ďalej len
"poškodený"). Kanceláriou Systému zelenej karty, ktorá odškodnila nároky poškodeného v súlade s
právnym poriadkom krajiny miesta nehody bola: Z. (Y.). Táto svoje nároky uplatnila u žalobcu v súlade
s čl. 5.1 Internal Regulations. Vzhľadom na to, že k predmetnému vozidlu nebolo k dátumu nehody
uzatvorené povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového
vozidla, ako to vyplýva z ustanovení § 3 ods. 1 zákona o PZP, vznikla žalobcovi v zmysle ustanovenia §
24 ods. 2 písm. b) zákona o PZP povinnosť uhradiť poškodenému z poistného garančného fondu poistné

plnenie za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. Žalobca poskytol z poistného garančného
fondu poškodenému poistné plnenie:
- dňa 28.04.2015 vo výške 2.612,46 €, z ktorého suma vo výške 331,83 € predstavuje poplatok systému
zelenej karty, na ktorý si žalobca nárok neuplatňuje,- dňa 23.02.2016 vo výške 313,80 €, z ktorého suma vo výške 40,93 € predstavuje poplatok systému
zelenejkarty,naktorýsižalobcanárokneuplatňuje.Tútopovinnosťsižalobcasplnilvsúladespravidlami
Systému zelenej karty, kedy za vybavené nároky plnil Kancelárii Systému zelenej karty v krajine miesta

nehody. Podľa ust. § 24 ods. 7 zákona č. 381/2001 Z. z. si žalobca listom zo dňa 30.04.2015 uplatnil
právo na náhradu poistného plnenia voči žalovanému vo výške 2.280,63 €. Žalobca vyzval žalovaného v
predmetnom liste, aby uhradil dlžnú sumu do 31.05.2015. Žalobca si následne listom zo dňa 29.02.2016
uplatnil právo na náhradu nového poistného plnenia voči žalovanému vo výške 272,87 €. Žalobca vyzval
žalovaného v predmetnom liste, aby uhradil dlžnú sumu do 10.03.2016. Žalovaný svoj dlh doposiaľ

neuhradil ani len čiastočne. Žalobca splnil svoju povinnosť vyplývajúcu zo zákona o PZP tým, že uhradil
poškodenému škodu. Tým, že žalovaný nesplnil svoju zákonom stanovenú povinnosť v súlade s § 3
ods. 1 zákona o PZP, vznikol žalobcovi voči žalovanému oprávnený nárok na základe ustanovenia § 24
ods. 7 zákona o PZP, a to právo proti tomu, kto zodpovedá za škodu podľa § 24 odseku 2 zákona o PZP,
na náhradu toho, čo za neho plnil. Žalobca zároveň poukazuje na to, že žalovaný zodpovedá podľa §
427 a nasl. Občianskeho zákonníka ako prevádzateľ motorového vozidla za škodu vyvolanú osobitnou

povahou prevádzky motorového vozidla. Žalobca zároveň poukazuje na to, že v súlade s Dohovorom o
práve použiteľnom na dopravné nehody, ktorý bol publikovaný v zbierke zákonov pod číslom 130/1976
Zb. rozhodným právom pre občianskoprávnu mimozmluvnú zodpovednosť za dopravné nehody sú
vnútorné predpisy štátu, na území ktorého došlo k nehode (čl. 1 a čl. 3). Rozhodné právo určuje
najmä podmienky a rozsah zodpovednosti, dôvody vylučujúce zodpovednosť, akékoľvek obmedzenie

zodpovednosti a jej delenie, vznik a povahu škody, ktorá sa má nahradiť, spôsob a rozsah náhrady
škody, možnosť prechodu práva na náhradu škody, osoby, ktoré škodu utrpeli a ktoré majú nárok na
jej náhradu, zodpovednosť pre prevádzateľa vozidla za jeho zamestnanca, premlčanie a zánik práva
uplynutím času, včítane pravidiel počítania začiatku, prerušenia alebo zastavenia tohto času (čl. 8).
Podľa ust. § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má

veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania. S účinnosťou od 01.02.2013 je výška
úrokov z omeškania určená nariadením vlády č. 87/1995 Z. z. tak, že výška úrokov z omeškania je o 5
percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému
dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Žalobca si voči žalovanému uplatňuje úrok z omeškania
počnúc dňom nasledujúcim po uplynutí lehoty na plnenie podľa výzvy na náhradu poistného plnenia.

-3-

2. Súd vo veci pôvodne rozhodol platobným rozkazom č. konania XCsp/XX/XXXX-XXX zo dňa

28.06.2018, ktorý však uznesením č.konania XCsp/XX/XXXX-XXX zo dňa 11.10.2018 zrušil z dôvodu,
že voči predmetnému platobnému rozkazu podal žalovaný prostredníctvom svojho právneho zástupcu
včas odpor s vecným odôvodnením. V podanom odpore okrem iného uviedol, že žalobca v žalobe
tvrdí, že v dôsledku dopravnej nehody motorovým vozidlom zn. J. e. č. E.. dňa XX. XX. XXXX zavinil
materiálnu škodu poškodenému F. K tomuto tvrdeniu však v rozpore s ustanovením § 132 Civilného

sporového poriadku neuvádza žiadne ďalšie rozhodujúce skutočnosti, z ktorých by vyplývalo na základe
čoho toto tvrdí, a na preukázanie ktorého ani nepredložil žiadny dôkaz. Toto tvrdenie nie je pravdivé a
preto ho poprel. Žalobca podľa ustanovenia § 24 ods. 2, písm. b) zákona č. 381/2001 Z. z. uhradil z
garančného fondu plnenie za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a to, že dňa 28. 04.
2015 vo výške 2.612,46 €, z ktorého sumu vo výške 331,83 € si touto žalobou neuplatnil a dňa 23. 02.

2016 vo výške 313,80 €, z ktorého sumu vo výške 40,93 € si touto žalobou neuplatnil. Zo žaloby ďalej
vyplýva, že ho žalobca listom zo dňa 30. 04. 2015 vyzval na náhradu poistného plnenia voči žalovanému
vo výške 2.280,63 € (do 31. 05. 2015) a ďalším listom zo dňa 29. 02. 2016 na náhradu poistného plnenia
vo výške 272,87 € (do 10. 03. 2016), a to z dôvodu, že poskytnutím uvedeného poistného plnenia
žalobca plnil za neho povinnosť na náhradu škody. Od poskytnutia poistného plnenia vo výške 2.612,46

€ (28. 04. 2015) a poistného plnenia vo výške 313,80 € (23. 02. 2016) do podania žaloby na súd (30.
04. 2018) uplynula subjektívna premlčacia doba (§ 107 resp. aj § 106 Občianskeho zákonníka) a v
prípade poskytnutia poistného plnenia vo výške 2.612,46 € aj objektívna premlčacia doba. Mal zato, že
nárok žalobcu uplatnený touto žalobou je premlčaný a preto vzniesol námietku premlčania žalobcom
uplatneného nároku.

3. Žalobca zaslal súdu vyjadrenie k podanému odporu zo dňa 05.11.2018. V tomto vyjadrení žalobca
uviedol že dôvodom prebiehajúceho konania je skutočnosť, že držiteľ porušil zákonnú povinnosť
uzavrieť povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorovéhovozidla. Žalovaná suma bola preukázateľne žalobcom v zmysle vyššie uvedených predpisov uhradená.
Ak by držiteľ konal v súlade s platnými a účinnými právnymi predpismi upravujúcimi povinné zmluvné
poistenie, nároky, ktorých refundácie sa teraz žalobca domáha by znášala príslušná poisťovňa a nie

žalovaný. K dopravnej nehode došlo na území Y.a základe čoho je plne v kompetencii nemeckých
orgánov riešiť likvidáciu nárokov podľa Y. právnych predpisov, to v súlade s Dohovorom o práve
použiteľnom na dopravné nehody, ktorý bol publikovaný v zbierke zákonov pod číslom 130/1976 Zb.
(ďalej aj "Dohovor"). Podľa čl. 1 Dohovoru "Tento Dohovor určuje právo rozhodné pre občianskoprávnu
mimozmluvnú zodpovednosť za dopravné nehody bez ohľadu na spôsob konania pri jej uplatnení."

Podľa čl. 3 Dohovoru "Rozhodným právom sú vnútorné predpisy štátu, na území ktorého došlo k
nehode." Podľa čl. 8 Dohovoru "Rozhodné právo určuje najmä:
1. podmienky a rozsah zodpovednosti,
2. dôvody vylučujúce zodpovednosť, akékoľvek obmedzenie zodpovednosti a jej delenie,
3. vznik a povahu škody, ktorá sa má nahradiť,
4. spôsob a rozsah náhrady škody,

5. možnosť prechodu práva na náhradu škody,
6. osoby, ktoré škodu utrpeli a ktoré majú nárok na jej náhradu,
7. zodpovednosť pre prevádzateľa vozidla za jeho zamestnanca,

-4-

8. premlčanie a zánik práva uplynutím času, včítane pravidiel počítania začiatku, prerušenia alebo
zastavenia tohto času." To znamená, že o výške náhrady škody ako aj o právnom základe rozhodujú
príslušné nemecké orgány. Okresný súd má k dispozícii tiež výpis z účtu žalobcu ako dôkaz o tom, že
žalobca vyplatil podľa ust. § 24 ods. 2 písm. b) Zákona o PZP z poistného garančného fondu poistné

plnenie. Výška škody nebola vypočítaná žalobcom, ale Y. národnou kanceláriou, resp. Y. poisťovňou.
Žalobca je týmto výpočtom viazaný podľa medzinárodných smerníc, konkrétne podľa článku 6 Interných
pravidiel: "Každá kancelária zaručuje náhradu akejkoľvek čiastky zo strany svojich členov, ktorá je
požadovaná v súlade s ustanoveniami článku 5 kanceláriou krajiny, v ktorej došlo k dopravnej nehode,
alebo zástupcom, ktorý táto vymenovala na tento účel." Vzhľadom na to, že nehoda sa stala na území

Nemecka, vyporiadavanie nárokov sa riadilo nemeckým právom a vybavovala ho Y. Je zrejmé, že Y.
postupovala v čo najlepšom záujme žalobcu a žalobca preto nemal dôvod spochybňovať takto vyčíslenú
výšku škody a túto aj refundoval. Škoda bola vyúčtovaná a likvidovaná podľa nemeckého právneho
poriadkuštandardnýmspôsobom,ztohtodôvodunemalžalobcavočilikvidáciipoistnejudalostizostrany
nemeckých likvidátorov žiadne námietky. Škodová dokumentácia predložená zo strany Y. likvidátorov

bola dostatočná na výplatu poistného plnenia z poistného garančného fondu. Žalobca uviedol, že v
súlade s Dohovorom o práve použiteľnom na dopravné nehody, ktorý bol publikovaný v zbierke zákonov
pod číslom 130/1976 Zb. rozhodným právom pre občianskoprávnu mimozmluvnú zodpovednosť za
dopravné nehody sú vnútorné predpisy štátu, na území ktorého došlo k nehode (čl. 1 a čl. 3). Rozhodné
právo určuje najmä podmienky a rozsah zodpovednosti, dôvody vylučujúce zodpovednosť, akékoľvek

obmedzenie zodpovednosti a jej delenie, vznik a povahu škody, ktorá sa má nahradiť, spôsob a rozsah
náhrady škody, možnosť prechodu práva na náhradu škody, osoby, ktoré škodu utrpeli a ktoré majú
nárok na jej náhradu, zodpovednosť pre prevádzateľa vozidla za jeho zamestnanca, premlčanie a zánik
práva uplynutím času, včítane pravidiel počítania začiatku, prerušenia alebo zastavenia tohto času (čl.
8). Ako vyplýva z vyššie uvedeného, systém poistenia zodpovednosti za škodu spôsobené prevádzkou

motorových vozidiel je predmetom harmonizácie európskeho práva. Podľa Smernice Európskeho
parlamentu a Rady 2009/103/ES zo 19.09.2009 (ďalej aj "Smernica") "zrušenie kontrol zelených kariet
pre vozidlá, ktoré sa obvykle nachádzajú v členskom štáte a vstupujú na územie iného členského štátu,
sa môže vykonávať prostredníctvom dohody medzi národnými kanceláriami poisťovateľov, čím by každá
národná kancelária zaručovala náhradu škody v súlade s ustanoveniami vnútroštátneho práva, pokiaľ

ide o akúkoľvek škodu, z ktorej vyplýva právo na náhradu a ktorá bola spôsobená na jej území jedným
z týchto vozidiel, či už poisteným alebo nepoisteným." Z citovaného ustanovenia vyplýva, že systém
dohôd medzi národnými kanceláriami poisťovateľov je súčasťou európskeho práva a slúži na vykonanie
smerníc v oblasti zrušenia kontrol zelených kariet zo strany členských štátov EU. Orgánmi, ktoré sú v
rámci tohto systému oprávnené aplikovať právne predpisy o náhrade škody sú práve národné kancelárie

poisťovateľov, ktoré však nie sú oprávnené spochybňovať navzájom výsledky svojich zistení. Bolo by
preto v rozpore aj s právom Európskej únie a Smernicou, keby k takémuto spochybňovaniu dochádzalo
zo strany iných vnútroštátnych orgánov (vrátane súdov) iných členských krajín ako je štát, v ktorom
došlo k škodovej udalosti. Takéto spochybňovanie by vnieslo chaos do systému zavedeného uvedenouSmernicou a bolo by v priamom rozpore s cieľmi ako je ochrana poškodených pri nehodách vozidiel,
rýchla a účinná likvidácia škody a vyhnutie sa zdĺhavým súdnym konaniam. Žalobca dal do pozornosti
predovšetkýmnasledovnéustanovenia,ktorévysvetľujúpovinnostiSlovenskejkanceláriepoisťovateľov,

prípadne jej členských poisťovní, vo vzťahu ku kancelárii štátu, ktorá nároky
-5-

poškodených usporiadala v prípade, ak nehodu spôsobilo vozidlo, ktoré bolo registrované v Slovenskej
republike. Ako náhle je Kancelária informovaná o nehode, ku ktorej došlo na území krajiny, v ktorej

pôsobí, a na ktorej sa zúčastňuje vozidlo z inej krajiny, zaháji bez meškania, bez toho, aby čakala na
formálne uplatnenie nároku, šetrenie okolností tejto nehody, čo možno najskôr informuje o tejto nehode
poisťovateľa, ktorý vydal zelenú kartu alebo poistku, alebo, ak je to potrebné, príslušnú Kanceláriu.
Akékoľvek opomenutie tak urobiť však nesmie byť použité proti nej. Kancelária je oprávnená vybaviť
zmierom akýkoľvek nárok alebo akceptovať akékoľvek mimosúdne alebo súdne konanie, ktoré môže
mať vplyv na zaplatenie náhrady škody. Kancelária vo svojej neobmedzenej pôsobnosti vybaví všetky

nároky v súlade s právnymi a vykonávacími predpismi použiteľnými v krajine, v ktorej došlo k nehode,
a ktoré súvisia so zodpovednosťou za spôsobenú škodu, náhradou škody poškodených a povinným
poistením zodpovednosti, v najlepšom záujme poisťovateľa, ktorý vydal zelenú kartu alebo poistku,
alebo, ak je to na mieste, v najlepšom záujme príslušnej Kancelárie. Kancelária je výlučne spôsobilá
vo všetkých veciach týkajúcich sa výkladu práva použiteľného v krajine, v ktorej došlo k nehode. Ak

Kancelária alebo zástupca, ktorého menovala pre tento účel, vybaví všetky nároky vyplývajúce z tejto
nehody, zašle, do jedného roku od poslednej platby poškodenému, faxom alebo e-mailom členovi
Kancelárie, ktorý vydal zelenú kartu alebo poistku, alebo ak je to na mieste, príslušnej Kancelárii,
žiadosť o refundáciu. Každá kancelária zaručuje, že jej členovia uhradia akúkoľvek sumu, ktorá bude
uplatnená Kanceláriou tej krajiny, v ktorej došlo k nehode, alebo zástupcom, ktorého menovala pre

tento účel. Z uvedeného je zrejmé, že Y. R. požiadala o refundáciu zo strany žalobcu až po tom, ako
sama plnila poškodenému. Zároveň však treba uviesť, že podmienkou refundácie nie je preukázanie
úhrady poškodenému a uvedenú skutočnosť preukazuje zahraničná kancelária len na žiadosť. Avšak
ani žiadosť o preukázanie odškodnenia poškodenému nemôže byť dôvodom pre odklad refundácie.
Taktiež žalobca zastáva názor, že predmetom daného konania je nárok žalobcu voči žalovanému

vzniknutý poskytnutím poistného plnenia z poistného garančného fondu namiesto žalovaného. V zmysle
uvedeného je teda námietka žalovaného ohľadom zavinenia škodovej udalosti obsiahnutá v odpore
irelevantná. V súlade s internými pravidlami zasielajú národné kancelárie iných štátov žalobcovi len
žiadosť o refundáciu, ktorú je povinný uhradiť. Prepočítanie škody, resp. skúmanie zavinenia nie je
v takom prípade možné, nakoľko žalobca by musel mať vedomosť o platnej legislatíve odškodnenia

príslušného štátu, kde k škodovej udalosti, resp. k dopravnej nehode došlo. V súdenom prípade nie je
možné posudzovať nárok žalobcu ako nárok na náhradu škody, a teda premlčanie posudzovať v zmysle
ustanovení § 106 ods. 1 a 2 Zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka. K vznesenej námietke
premlčania uviedol, že vzťah medzi žalobcom a žalovaným, z ktorého obsahu vyplýva uplatnené právo
žalobcu v zmysle ust. § 24 ods. 7 zákona o PZP požadovať plnenie voči tretej osobe, t.j. náhradu toho,

čo za nich žalobca plnil, je svojou povahou vzťahom sui generis, ktorý vzniká na základe skutočností
uvedených v zákone. Právo žalobcu je dané v predmetnej veci reťazou aplikácie ustanovení § 24 ods. 7,
§24ods.2písm.b)a§3ods.1zákonaoPZP,ktorétvoriaregulatívnyrámecobsahutohtosubjektívneho
práva žalobcu. Žalobca tak má právo na náhradu plnenia za toho, kto zodpovedá za škodu podľa ust.
§ 24 ods. 2 písm. b) zákona o PZP. Nárok žalobcu nie je čo do svojej právnej povahy nárokom na

náhradu škody. V konaní uplatňovaný nárok žalobcu na plnenie je nárokom sui generis, teda originárnym
nárokom na plnenie (nie nárokom na náhradu škody), ktorého vznik sa viaže na jeho výplatu z poistného
garančnéhofondužalobcupoškodenému.Dátumvýplatyplneniaztohtofondujerozhodujúciprezačatie
plynutia premlčacej doby v zmysle ust. § 101 občianskeho zákonníka. V zmysle ust. § 24 ods. 7 zákona
č. 381/2001 Z. z. "kancelária má právo proti tomu, kto zodpovedá za

-6-

škodu podľa ods. 2 písm. a) a b), na náhradu toho, čo za neho plnila." Z tohto dôvodu nemožno hovoriť,
že pre žalobcu beh premlčacej doby sa rovnako začína s plynutím premlčacej doby poškodeného.
Plnenie žalobcu je plnením v zmysle ust. § 24 ods. 4 písm. b) zákona o PZP a v zmysle ust. § 24

ods. 7 zákona o PZP titulom regresu má žalobca voči žalovanému právo na náhradu toho, čo za nich
plnil poškodenému. Žalobca nie je poškodeným, nakoľko žalobcovi žiadna škoda nevznikla, a preto
nemožno ani hovoriť o subjektívnych a objektívnych premlčacích lehotách v súvislosti s právom na
náhradu škody pretože, ako už bolo uvedené vyššie, žalobca nie je poškodeným a žalobou podanouna okresný súd sa domáha v zmysle ust. § 24 ods.7 zákona o PZP práva na náhradu toho, čo
plnil poškodenému z poistného garančného fondu titulom regresu. Nárok žalobcu má byť z hľadiska
začatia plynutia premlčania posudzovaný v zmysle ust. § 101 Občianskeho zákonníka, na základe

ktorého trojročná premlčacia doba začína plynúť odo dňa, kedy sa právo mohlo vykonať prvý raz
- a teda až odo dňa vyplatenia náhrady poistného plnenia poškodenému z poistného garančného
fondu. Súčasne týmto dňom vznikol právny vzťah žalobcu ku škodcovi - žalovanému. Vzhľadom na
uvedené možno konštatovať, že nárok žalobcu na náhradu poistného plnenia poskytnutého z poistného
garančnéhofonduvyplývazošpeciálnehoprávnehopredpisuakonároksuigenerisvzniknutýnazáklade

ustanovenia osobitného právneho predpisu, a teda nie z náhrady škody, preto na premlčanie tohto práva
sa vzťahuje všeobecná premlčacia lehota podľa ust. § 101 občianskeho zákonníka, nakoľko žalobca si
mohol prvýkrát svoje právo na zaplatenie plnenia voči žalovaným uplatniť dňom vyplatenia poistného
plnenia poškodeným. Žalobca poskytol z poistného garančného fondu poškodenému poistné plnenie
dňa 28.04.2015 vo výške 2.612,46 € a dňa 23.02.2016 vo výške 313,80 €, preto žalobca zastáva
názor, že nárok žalobcu voči žalovanému nemožno posudzovať ako premlčaný. Žalobca len dodatočne

poukazuje, že lehota na uplatnenie si nároku vo výške 2.612,46 € pripadla na sobotu (28.04.2018),
pričom žaloba bola na súd zaslaná najbližší nasledujúci pracovný deň teda v lehote.

4. Žalovaný v svojom písomnom vyjadrení zo dňa 12.11.2018 nesúhlasil s tvrdením žalobcu, podľa
ktorého zodpovedá za škodu, ku ktorej malo dôjsť pri dopravnej nehode dňa XX. XX. XXXX,

nesúhlasil ani s dôvodnosťou a objektívnosťou výšky žalobcom uplatneného nároku, a to z dôvodu, že
žalobca žiadnymi dôkazmi nepreukázal dôvodnosť svojich tvrdení ohľadne zodpovednosti za škodu ani
dôvodnosť uplatneného nároku. V súvislosti s povinnosťou žalobcu preukázať svoje tvrdenia žalovaný
poukázal napr. na rozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa 27. 03. 2017, sp. zn. 5 Cdo 195/2015.
Žalobca je nielen povinný tvrdiť skutkové okolnosti, z ktorých svoj nárok odvodzuje a ktoré sú určené

obsahom hmotnoprávnej normy, ale je zároveň povinný označiť a predložiť súdu dôkazy na preukázanie
pravdivosti svojich tvrdení. Treba zdôrazniť, že obsah dôkaznej povinnosti, ako povinnosti označiť a
predložiť dôkazy, nie je totožný s pojmom dôkazného bremena. Dôkazné bremeno predstavuje súhrn
pravidiel umožňujúcich súdu rozhodnúť vo veci, ak nastane stav tzv. objektívnej neistoty nazývaný aj
"nonliquet"("niejejasné"),ktorýnedovoľujesúdurozhodnúťvsúladeshmotnoprávnymstavom,pretože

výsledky vykonaného dokazovania nedávajú súdu podklad pre prijatie záveru či už o pravdivosti alebo
nepravdivosti tvrdení strany sporu, prípadne je tento stav dôsledkom nepredloženia dôkazov alebo
situáciou, kedy sa strana sporu dostáva do dôkaznej núdze. Ide v podstate o procesnú zodpovednosť
strany sporu za to, že v konaní neboli preukázané jej tvrdenia a že z tohto dôvodu muselo byť rozhodnuté
o veci samej v jej neprospech. Dôsledky neunesenia dôkazného bremena vyplývajú zo samotného

rozdelenia dôkazného bremena medzi stranami v spore, ktoré vychádza z teórie preukazovania
skutočností právo zakladajúcich. Každá strana tvrdí a
-7-

dokazuje tie skutkové okolnosti, z ktorých jej právo vyplýva a protistrana naopak tvrdí a dokazuje

skutočnosti, ktoré toto právo vylučujú alebo zabraňujú jeho uplatniteľnosti. Dôsledky neunesenia
dôkazného bremena sa potom riadia jednoduchým pravidlom neúspechu v spore stíhajúcim tú stranu,
ktorá bola zodpovedná za preukázanie práva v jej prospech. Pokiaľ teda žalobca v konaní nepreukáže
pravdivosť ale ani nepravdivosť skutočností svedčiacich o existencii jeho hmotnoprávneho nároku,
súd nemôže rozhodnúť na základe ľubovôle, ale len cestou aplikácie princípov dôkazného bremena,

t.j. žalobu zamietne pre neunesenie dôkazného bremena žalobcom. Ako už bolo uvedené, nie je
povinnosťou žalovaného tvrdiť ani dokazovať skutočnosti, z ktorých žalobca svoje právo odvodzuje, t.j.
nezaťažuje ho v tomto smere dôkazné bremeno, a preto mu neunesenie dôkazného bremena žalobcom
nemôže byť na ujmu.

5. Na pojednávaní konanom dňa 14.11.2018 sa zúčastnila právna zástupkyňa žalobcu, právny zástupca
žalovaného a žalovaný osobne.

6. Právna zástupkyňa žalobcu na pojednávaní uviedla, že sa v plnom rozsahu pripájajú k ich písomnej
žalobe, poukázala na interné predpisy žalobcu, v zmysle ktorých nie sme oprávnení skúmať škodu a

taktiežvinapridopravnejnehodebysamalaposudzovaťpodľanemeckéhopráva.Čosatýkapremlčania
poukázalanaustanovenie§24cZákonaopovinnomzmluvnompoistení. Vtomtoprípadejezodpovedný
ten, kto spôsobil škodu a držiteľ vozidla, poukázala na ustanovenie § 430 Občianskeho zákonníka. Na
otázku sudkyne uviedla, že žiadne ďalšie dôkazy zatiaľ nemá, ktoré by súdu predložila.7. Právny zástupca žalovaného sa na pojednávaní vyjadril tak, že žalobu považuje v celom rozsahu
za nedôvodnú, v ďalšom poukázal na písomné vyjadrenie, jednak odpor, ako i posledné vyjadrenie

zo dňa 12.11.2018, je toho názoru, že žalobca nepredložil doposiaľ žiadny dôkaz o tom, že dopravnú
nehodu spôsobilo vozidlo žalovaného, poukázal na ustanovenia § 24 ods.7 Zákona o povinnom
zmluvnom poistení, čo sa týka motorového vozidla, je pravdou, že toto motorové vozidlo je vo vlastníctve
žalovaného, avšak 8 rokov ho už neužíva, proti vôli žalovaného ho užíva sestra žalovaného N. Do
dnešného dňa vozidlo jeho sestra žalovanému nevrátila a ani nevie, kde sa vozidlo nachádza.

8. Žalovaný na pojednávaní uviedol, že sa pripája s k vyjadreniu svojho právneho zástupcu, k veci
uviedol, že v roku 2011 mal dopravnú nehodu, v tom čase si sestra požičala auto a odišla na ňom do Y.
odvtedy sa neozvala, auto mu nevrátila, rok na to mal infarkt, následne porážku, nemal možnosť riešiť
veci okolo auta, aj mu hovorili, aby dal auto do pátrania, ale z dôvodu, že sa jedná o sestru tak neurobil.
Kým mal auto, mal som na leasing, malo zaplatené aj povinné poistenie aj havarijné poistenie.

9. Súd vykonal dokazovanie výsluchom právneho zástupcu žalobcu, právneho zástupcu žalovaného
a žalovaného, ako aj oboznámením sa so žalobou, celým obsahom spisu XCsp/XX/XXXX tun.súdu,
internými pravidlami, výpisom z Centrálnej evidencie motorových vozidiel z čl.32-42 spisu, internými
dokladmi zo systému žalobcu o poskytnutom plnení z čl.43-45 spisu, dokladmi preukazujúcimi vznik a

výšku škody spolu s ich prekladmi, výstupom zo systému žalobcu ohľadom poistenia motorového vozidla
z čl. 78-91 spisu, výpismi z účtu žalobcu, , výzvou na náhradu poistného plnenia zo dňa 30.04.2015
spolu s doručenkou o zaslaní tejto výzvy z čl.95-96 spisu pre žalovaného, novým poistným plnením

-8-

zo dňa 29.02.2016, platobným rozkazom z čl. 118 spisu, odporom proti PR z čl.129-131 spisu,
uznesením o zrušení PR z čl. 142 spisu, vyjadrením právneho zástupcu žalobcu k odporu z čl. 147-152
spisu, vyjadrením právneho zástupcu žalovaného z čl. 167-169 spisu spolu s prílohami.
10. Na základe vykonaného dokazovania súd vec právne aj skutkovo posúdil takto: Žalobca sa
domáhal od žalovaného zaplatenia sumy 2.553,50 Eur s prísl. z toho dôvodu, že dňa XX.XX.XXXX

mal žalovaný svojim motorovým vozidlom H. zaviniť dopravnú nehodu na mieste L., v dôsledku
ktorej spôsobil materiálnu škodu poškodenému F. Kanceláriou systému zelenej karty, ktorá odškodnila
nároky poškodeného, bola: P. I. Táto svoje nároky uplatnila u žalobcu v súlade s čl. 5.1 Internal
Regulations. Vzhľadom k tomu, že k predmetnému vozidlu nebolo k dátumu nehody uzatvorené
povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, vznikla

žalobcovi v zmysle ustanovenia § 24 ods.2, písm. b/ Zákona o povinnom zmluvnom poistení povinnosť
uhradiť poškodenému z poistného garančného fondu poistné plnenie za škodu spôsobenú prevádzkou
motorového vozidla. Žalobca poskytol z poistného garančného fondu poškodenému poistné plnenie
jednak vo výške 2.612,46 Eur dňa 28.04.2015, z ktorej sumy si sumu 331,83 Eur ako poplatok systému
zelenej karty žalobca na súde neuplatnil a poistné plnenie vo výške 313,80 Eur dňa 23.02.2016, z

ktorej sumy si sumu 40,93 Eur ako poplatok systému zelenej karty žalobca taktiež neuplatnil. Žalobca
listom zo dňa 30.04.2015 si uplatnil právo na náhradu poistného plnenia voči žalovanému vo výške
2.280,63 Eur s tým, že vyzval žalovaného, aby uhradil túto sumu do 31.05.2015 a následne listom zo dňa
29.02.2016 si uplatnil právo na náhradu ďalšej časti vyplateného poistného plnenia voči žalovanému vo
výške 272,87 Eur s tým, že vyzval žalovaného, aby uhradil túto sumu do 10.03.2016. Keďže žalovaný

svoj dlh neuhradil, podal žalobca predmetný návrh na vydanie platobného rozkazu.

11. Povinnosťou držiteľa motorového vozidla podľa § 3 ods.1 Zákona o povinnom zmluvnom poistení je
uzatvoriť poistnú zmluvu. Túto povinnosť si žalovaný nesplnil, avšak v zmysle § 24 ods.2, písm. b/ a § 24
ods.7, Zákona o povinnom zmluvnom poistení žalobca musí preukázať, že predmetná dopravná nehoda

v Y. bola spôsobená prevádzkou motorového vozidla, za ktorú zodpovedá žalovaný. Táto skutočnosť
vyplýva z toho, že v citovanom zákonnom ustanovení je garantované právo na regresnú náhradu
kancelárii poisťovateľov len voči osobe, ktorá zodpovedá za škodu, ktorá bola kanceláriou poisťovateľov
za škodcu hradená. Zodpovednosť žalovaného za škodu vzniknutú dopravnou nehodou však žalobca
v priebehu konania nepreukázal dostatočným spôsobom, svoje tvrdenia nepodložil listinnými dôkazmi,

že k predmetnej dopravnej nehode vôbec došlo, nebol predložený zo strany žalobcu žiadny spis, či
už policajný, alebo iného orgánu, týkajúci sa vyšetrenia dopravnej nehody, z ktorého by boli zrejmé
okolnosti vzniku dopravnej nehody. Žalobca predložil súdu viacero písomných dôkazov, z ktorých však
súd nemal možnosť zistiť prvotné okolnosti, že došlo k dopravnej nehode, ktorú zavinil žalovaný, resp.že bola spôsobená dopravná nehoda motorovým vozidlom, ktorého je držiteľom žalovaný. Skutočnosť,
kto zavinil dopravnú nehodu dňa XX.XX.XXXX v Nemecku a kto za škodu vzniknutú touto nehodou
zodpovedá sa v konaní nepodarilo preukázať. Žalovaný počas konania uvádzal, že predmetnú dopravnú

nehodu nespôsobil. Súd je toho názoru, že žalobca takýmto dôkazom disponoval, avšak zo súdu
neznámych dôvodov ho nepredložil, pretože ako to vyplýva, z dôkazu predloženého žalobcom, ktorý je
zaevidovaný v spise na čl. 72

-9-

Upovedomenie Y. pre žalobcu zo dňa 23.07.2013 bola ako príloha tohto upovedomenia zaslaná
žalobcovi správa o nehode, policajná správa a iné doklady.

12. Povinnosťou každej strany sporu je predkladať dôkazy na preukázanie svojich tvrdení uvedených v
žalobe. Súd v sporovom konaní nemôže vyzývať stranu sporu na doloženie listinných dôkazov, na ktoré

sa odvoláva s poukazom na zásadu kontradiktórnosti konania a rovnosti strán. Súd pri rozhodovaní
veci vychádza zo skutočností, ktoré strany sporu preukázali ku dňu rozhodnutia. Na základe žalobcom
predložených listinných dôkazov súd mal za to, že žalobca nepreukázal, že došlo k dopravnej nehode
tak ako je to vyššie uvedené a že za túto dopravnú nehodu zodpovedá žalovaný.

13. Podľa § 149 CSP prostriedkami procesného útoku a prostriedkami procesnej obrany sú najmä
skutkové tvrdenia, popretie skutkových tvrdení protistrany, návrhy na vykonanie dôkazov, námietky k
návrhom protistrany na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne námietky.

14.Podľa§150ods.1a2CSPstranymajúpovinnosťpravdivoaúplneuvádzaťpodstatnéarozhodujúce

skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu. Na zistenie podstatných a rozhodujúcich skutočností môže súd
strany požiadať o ďalšie skutkové tvrdenia.

15. Podľa § 151 ods. 1 a 2 CSP skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa
považujú za nesporné. ak strana poprie skutkové tvrdenia, ktoré sa týkajú jej konania alebo vnímania,

uvedie vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, inak je popretie neúčinné.

16. Podľa § 153 ods. 1 až 3 CSP strany sú povinné uplatniť prostriedky procesného útoku a
prostriedky procesnej obrany včas. Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany nie
sú uplatnené včas, ak ich strana mohla predložiť už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na

rýchlosť a hospodárnosť konania. Na prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany,
ktoré strana nepredložila včas, nemusí súd prihliadnuť, najmä ak by to vyžadovalo nariadenie ďalšieho
pojednávania alebo vykonanie ďalších úkonov súdu. Ak súd na prostriedky procesného útoku alebo
prostriedky procesnej obrany neprihliadne, uvedie to v odôvodnení rozhodnutia vo veci samej. Na
pojednávaní právna zástupkyňa žalobcu žiadala, aby jej súd umožnil predložiť ďalšie dôkazy, ktoré

preukazujú zavinenie predmetnej dopravnej nehody žalovaným, z ktorého dôvodu by bolo potrebné
pojednávanie odročiť. Právny zástupca žalovaného nesúhlasil s odročením pojednávania, uvádzal,
žeby to bolo v rozpore so zásadou hospodárnosti konania. Súd je toho názoru, že žalobca predmetné
dôkazy mohol predložiť už v čase podania návrhu na vydanie platobného rozkazu, resp. v čase do
termínu pojednávania, keďže zo strany súdu bol vyzvaný na vyjadrenie k odporu žalovaného ešte dňa

21.08.2018, ktorú výzvu prevzal dňa 03.09.2018 a v stanovenej lehote 10 dní sa k veci nevyjadril.
Následne zaslal súdu písomné vyjadrenie až dňa 06.11.2018, t.j. už v čase, kedy mu bolo doručené aj
predvolanie na pojednávanie, ktoré mu bolo doručené dňa 15.10.2018.

17. Podľa § 154 CSP prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany možno uplatniť

najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa dokazovanie končí.

-10-

18. V sporovom konaní sa uplatňuje prejednacia zásada, strana sporu má jednak povinnosť tvrdenia,

jednak dôkaznú povinnosť. Následky spojené s ich nesplnením v podobe vecne nepriaznivého
rozhodnutia nesie tá strana sporu, ktorá tieto povinnosti nesplnila. Medzi povinnosťou tvrdenia a
povinnosťou označiť dôkazy na preukázanie tvrdení je vzájomná väzba. Dôkazným bremenom sa
rozumie procesná zodpovednosť strany sporu za to, že v konaní neboli preukázané jeho tvrdenia a žez toho dôvodu muselo byť rozhodnuté vo veci samej v jeho neprospech. Žalobca neuniesol dôkazné
bremeno, pretože svoje tvrdenia nepreukázal prvotným prostriedkom procesného útoku, v danom
prípade nepreukázal súdu dostatočným spôsobom - predložením listinného dôkazu a to policajnej

správy, správy o nehode a pod., že dňa XX.X.XXXX došlo k dopravnej nehode, ktorú zavinil žalovaný
resp. bola spôsobená jeho motorovým vozidlom.

19. Na základe vyššie uvedeného s poukazom na citované zákonné ustanovenia súd rozhodol tak,
ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku. Ďalšími tvrdeniami strán sporu sa nezaoberal z

dôvodu, že svoje rozhodnutie oprel o vyššie uvedené skutočnosti.

20. Podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku, súd prizná strane náhradu trov konania podľa
pomeru jej úspechu vo veci.

21. Podľa § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj

bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
22. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol s poukazom na ustanovenie § 255 ods. 1 C.s.p.
Žalovaný, ktorý mal úspech v konaní, má právo na plnú náhradu trov konania. O výške trov konania
rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozhodnutia.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom
súde v Rimavskej Sobote.
V odvolaní sa musí podľa § 127 ods. 1 a 2 Civilného sporového poriadku uviesť, ktorému súdu je určené,
kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, spisová značka konania a podpis.
V odvolaní je potrebné, podľa § 363 Civilného sporového poriadku, popri vyššie uvedených všeobecných

náležitostiach uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov
sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 125 ods. 3 Civilného sporového poriadku treba odvolanie predložiť s potrebným počtom
rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý ďalší subjekt v konaní dostal
jeden rovnopis s prílohami, ak je to potrebné. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd

vyhotoví kópie na jeho trovy.
Rozsah, v akom sa rozsudok napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.