Uznesenie Judgement was issued on Monday, September 24, 2018

Súd: Okresný súd Bratislava IV
Spisová značka: 17P/31/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1218205396
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 09. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Kalata
ECLI: ECLI:SK:OSBA4:2018:1218205396.2

Uznesenie

Okresný súd Bratislava IV v Bratislave, vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: V. zastúpené
kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, so sídlom Vazovova 7/A,
Bratislava, dieťa rodičov: matka - O. zastúpená PhDr. JUDr. Jozefom Furťom, PhD., bytom Muškátová
40, Bratislava a otec - T. o návrhu matky na úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletej
a na nariadenie neodkladného opatrenia, takto

r o z h o d o l :

Súd návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Písomným podaním doručeným Okresnému súdu Bratislava II dňa 22.06.2018, postúpeným na
Okresný súd Bratislava IV dňa 22.08.2018, sa matka domáhala nariadenia neodkladného opatrenia,
ktorým súd zverí maloletú do jej osobnej starostlivosti, otca zaviaže na vyživovaciu povinnosť vo výške
350,- eur mesačne a jeho styk s maloletou upraví na každý druhý víkend alebo každú druhú sobotu a

nedeľu od 09,00 hod. do 18,00 hod. a počas letných prázdnin na každú druhú sobotu s nedeľu od 09,00
hod. do 19,00 hod. s tým, že otec maloletú prevezme a odovzdá v mieste bydliska matky. Takisto žiadala
určiť, aby bola oprávnená disponovať s bankovým účtom resp. účtami zriadenými otcom a aj s iným
majetkom vo vlastníctve maloletej. Súčasne matka podala aj návrh vo veci samej.

2. Súd z návrhu zistil, že rodičia maloletej nie sú manželia a v spoločnej domácnosti nežijú od októbra

2017, pretože otec obnovil vzťah so svojou bývalou manželkou, s ktorou majú spoločného syna a s
ktorou sa opäť oženil. Matka uviedla, že spôsob života otca môže mať negatívny vplyv na maloletú, otec
nemá dostatok času na to, aby si sám oddýchol, lebo má veľa práce nielen počas dňa, ale aj cez noc
a často aj cez víkendy. Otec spravuje webové sídlo, cez ktoré si tretie strany organizujú výstavy psov,
pričommatkamávedomosť,žepracujeajpreďalšiespoločnosti.Maloletejzaložilbankovýúčet,sktorým
disponuje iba on, teda vkladá a vyberá z neho peniaze a matka má za to, že ak je to účet maloletej,

nemal by z neho otec vyberať finančné prostriedky. Obvyklé mesačné náklady maloletej vyčíslila na
sumu400,-eur,pričomvtejtočiastkeniesúzachytenépríležitostnéčimimoriadnevýdavky.Navýživnom
sa s otcom nevedia dohodnúť, pretože toto si otec určuje sám a znížil ho z pôvodných 150,- eur na 60,-
eur, avšak ani túto sumu neuhrádza pravidelne. V otázke styku sa s otcom taktiež nedokážu dohodnúť,
hoci sa o to snažila.

3. Otec vo vyjadrení zo dňa 17.09.2018 žiadal návrh matky zamietnuť ako nedôvodný. Uviedol, že svoje
deti miluje, nerobí v starostlivosti o ne žiadne rozdiely a riadne sa o ne stará. Od začiatku roka 2018 začal
obmedzovať svoje pracovné aktivity, ktoré ho vyťažovali počas víkendov a od októbra 2018 nebude
počas víkendov pracovať vôbec. Dodal, že čas strávený s rodinou si váži a je preňho prvoradý. Súhlasil
so zverením maloletej do osobnej starostlivosti matky s tým, že jeho styk s maloletou by prebiehal každý
párny týždeň od piatka od 17,00 hod. do nedele do 18,00 hod. Spochybnil matkou vyčíslené mesačné

výdavkymaloletej,ktorépovažujezaneprimeranevysoké.Ovýživnomsasmatkoudohodlieštevoktóbri
2017 tak, že predbežne určili výšku výživného na sumu 150,- eur, ako aj úhradu ďalších výdavkov, atoto výživné začal ešte v ten istý mesiac platiť. Zároveň hradí nájom a energie za byt, v ktorom matka
býva spolu s maloletou, poplatky za škôlku a stravné a poplatky za televíziu. Takisto maloletej uhrádza
výdavky v čase, keď je s ním, alebo s jeho rodičmi, a to v priemernej sume 75,- eur mesačne. Podotkol,

že sa svojej vyživovacej povinnosti nebráni, avšak doposiaľ zaplatená suma na maloletú sa mu zdala
vysoká, a preto v marci 2018 matku požiadal o zdokladovanie reálnych nákladov maloletej. Kým mu
tieto náklady nezdokladuje, posiela jej menej peňazí. Matka má zamestnanie na trvalý pracovný pomer
a porovnateľný príjem s jeho príjmom, a teda je toho názoru, že by sa mali na vyživovacej povinnosti
podieľať rovným dielom.

4. Podľa § 324 ods. 1 Civilného sporového poriadku, pred začatím konania, počas konania a po jeho
skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

5. Podľa § 325 ods. 1 Civilného sporového poriadku, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je
potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

6. Podľa § 329 ods. 1, prvá veta Civilného sporového poriadku, súd môže rozhodnúť o návrhu na
nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.

7. Podľa § 2 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku, na konania podľa tohto zákona sa použijú

ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.

8. Podľa § 366 Civilného mimosporového poriadku, neodkladným opatrením môže súd nariadiť platiť
výživné v nevyhnutnej miere.

9. Po oboznámení sa s návrhom matky na nariadenie neodkladného opatrenia, s vyjadrením otca a po
dôkladnom zvážení všetkých zistených skutočností, dospel súd k záveru, že v danom prípade neboli
splnené zákonné predpoklady na nariadenie neodkladného opatrenia spočívajúceho v okamžitej úprave
výkonu rodičovských práv a povinností k maloletej. Z vyjadrení rodičov vyplýva, že zverenie maloletej do
osobnej starostlivosti matky v súčasnosti nie je sporné, a teda návrh v tejto časti nie je dôvodný. Ďalej

bolo zistené, že rodičia sa nedokážu dohodnúť predovšetkým na výške výživného, pričom maloletá je
síce vo faktickej starostlivosti matky, avšak z obsahu spisu vyplýva, že otec posiela matke pravidelne
každý mesiac na bankový účet finančné prostriedky (od októbra 2017 do marca 2018 vo výške 150,-
eur mesačne a od marca 2018 až doposiaľ vo výške 100,- eur mesačne, pričom vo výške výživného je
zahrnutý aj poplatok za škôlku v sume 40,- eur), platí nájomné a energie za byt, v ktorom matka spolu

s maloletou bývajú, ako aj poplatok za televíziu. Súd v tejto súvislosti poukazuje na to, že neodkladné
opatrenievovecivyživovacejpovinnostimásvojemiestolenvtedy,akbybolavýživamaloletejohrozená,
čo v tomto prípade preukázané nebolo. Obaja rodičia sú riadne zamestnaní, majú pravidelný príjem,
maloletá je vo veku 4 rokov, navštevuje materskú školu, súd nemá preukázané jej zvýšené výdavky,
a teda súčasné príspevky otca považuje za dostatočné na pokrytie nevyhnutných nákladov maloletej,

čo je aj účelom nariadenia neodkladného opatrenia. O výške výživného, ktoré bude zahŕňať všetky,
nielen nevyhnutné náklady maloletej, súd rozhodne až vo veci samej, po vykonaní dokazovania. V
časti úpravy styku súd považuje návrh takisto za nedôvodný, nakoľko z obsahu spisu bolo zistené, že
styk otca s maloletou prebieha, a teda tu nehrozí pretrhnutie citového puta medzi nimi. Autoritatívna
úprava styku navyše v súčasnosti ani nie je možná, nakoľko rodinná situácia ešte nie je ustálená v

tom smere, že otec zatiaľ nemá definitívne doriešené pracovné záväzky tak, aby súdom určený styk
mohol byť vykonateľný. V časti správy majetku maloletej súd návrh matky zamietol z dôvodu, že návrh
v tomto smere prekračuje účel neodkladného opatrenia. Záverom súd dáva do pozornosti, že v konaní
vo veci samej bude vykonávať potrebné dokazovanie za účelom oboznámenia sa s rodinnou situáciou
a odstránenia rozporov v tvrdeniach rodičov tak, aby mohol o výkone rodičovských práv rozhodnúť v

záujme maloletej, ako aj v súlade s možnosťami a schopnosťami oboch rodičov.

Poučenie:

Proti uzneseniu možno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na súde, proti ktorého
uzneseniu smeruje, v 3 rovnopisoch.

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)

a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav
veci.

Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie.