Rozsudok Judgement was issued on Thursday, September 19, 2018

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 17Co/303/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6416205895
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 09. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zita Nagypálová

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2018:6416205895.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr.

Zity Nagypálovej a sudcov Mgr. Dušana Ďuriana a JUDr. Ľubomíra Šablu ako členov senátu, v
spore žalobkyne: V. Z., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom M. W., V. 6, zastúpená advokátom Mgr.
Petrom Mačajom, Advokátska kancelária so sídlom Banskej Štiavnica, Dolná 7, proti žalovanému:
POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Pribinova 25, IČO: 35 807 598, v konaní o určenie, že
úvery sú bezúročné a bez poplatkov, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Žiar nad
Hronom č. k. 5C/133/2016 - 81 zo dňa 12. apríla 2017 ako súdu prvej inštancie, takto

r o z h o d o l :

I.Rozsudoksúduprvejinštancievprvomadruhomvýrokuourčeníúverovzabezúročnéabezpoplatkov

a v treťom až piatom výroku o určení neprijateľnosti a neplatnosti zmluvných podmienok p o t v r d z u j e.

II. Rozsudok súdu prvej inštancie v siedmom výroku o nároku na náhradu trov konania mení tak, že
žalovaný j e p o v i n n ý nahradiť žalobkyni trovy prvoinštančného konania v rozsahu 100 % do troch
dní od právoplatnosti uznesenia súdu prvej inštancie o výške náhrady trov konania.

III. Žalovaný j e p o v i n n ý nahradiť žalobkyni trovy odvolacieho konania v rozsahu 100 % do troch

dní od právoplatnosti uznesenia súdu prvej inštancie o výške náhrady trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Odvolaním napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie určil, že úver poskytnutý na základe Zmluvy o
úvere č. 606102003 zo dňa 25. 07. 2012 uzavretej medzi žalobkyňou a žalovaným a úver poskytnutý na
základe Zmluvy o úvere č. 606102566 zo dňa 07. 02. 2013 uzavretej medzi žalobkyňou a žalovaným sú
bezúročné a bez poplatkov (prvý a druhý výrok); určil, že zmluvná podmienka uvedená v Rozhodcovskej
zmluve uzavretej medzi žalobkyňou a žalovaným dňa 25. 06. 2012 (správne zrejme 25. 07. 2012 -
poznámka odvolacieho súdu) a v Rozhodcovskej zmluve uzavretej medzi žalobkyňou a žalovaným
dňa 07. 02. 2013, uvedená v čl. II bod 1 v znení: „Všetky spory, ktoré vzniknú zo zmluvy o úvere č.

606102003 uzatvorenej dňa 25. 06. 2012 (zmluvy o úvere č. 606102566 zo dňa 07. 02. 2013) vrátane
sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie, ako aj spory, ktoré vzniknú z dohody o vyplnení zmeniek
zabezpečujúcej uvedenú úverovú zmluvu a uplatnenia práv z takto vyplnenej zmenky, vrátane sporov
o jej platnosť, výklad alebo zrušenie, budú riešené: a) pred Stálym rozhodcovským súdom, ak žalujúca
zmluvná strana podá žalobu na Stálom rozhodcovskom súde, rozhodcovské konanie bude vedené
podľa vnútorných predpisov Stáleho rozhodcovského súdu, a to jedným rozhodcom ustanoveným podľa
vnútorných predpisov Stáleho rozhodcovského súdu, pričom účastník rozhodcovského konania môže

do 15 kalendárnych dní od doručenia rozhodcovského rozsudku podať Stálemu rozhodcovskému súdu
žiadosť o preskúmanie rozhodcovského rozsudku, rozhodcovský rozsudok preskúmava iný rozhodca
ustanovený podľa vnútorných predpisov Stáleho rozhodcovského súdu. b) pred príslušným súdom
Slovenskej republiky, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na súde podľa príslušného právnehopredpisu (zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok)“ je neprijateľná, a preto neplatná (tretí a
štvrtý výrok), určil, že zmluvná podmienka uvedená vo Všeobecných podmienkach poskytnutia úveru v
Zmluve o úvere č. 606102566 uzavretej dňa 07. 02. 2013 medzi žalobkyňou a žalovaným uvedená v

bode 15 v znení: „Zmluvné strany sa dohodli v zmysle § 262 ods. 1 Obchodného zákonníka, že všetky
ich právne vzťahy sa budú spravovať Obchodným zákonníkom. Táto zmluva sa uzatvára podľa § 269
ods. 2 Obchodného zákonníka ako nepomenovaná zmluva.“ je neprijateľná, a preto neplatná (piaty
výrok) a priznal žalobkyni náhradu trov konania v pomere 100 % (šiesty výrok).

2. Z vykonaného dokazovania súd prvej inštancie zistil, že žalobkyňa uzatvorila so žalovaným dňa 25.
07. 2012 zmluvu o úvere č. 606102003, na základe ktorej poskytol žalovaný žalobkyni sumu 350,- €,
ktorú sa žalobkyňa zaviazala vrátiť spolu s celkovými nákladmi spojenými so spotrebiteľským úverom -
poplatkom vo výške 322,- €, t.j. zaplatiť celkovú čiastku 672,- € v 12 mesačných splátkach po 56,- Eur,
počnúc dňom 30. 09. 2012. Ďalej žalobkyňa uzatvorila so žalovaným dňa 07. 02. 2013 zmluvu o úvere č.
606102566, na základe ktorej poskytol žalovaný žalobkyni sumu 1 400,- €, ktorú sa žalobkyňa zaviazala

vrátiť spolu s celkovými nákladmi spojenými so spotrebiteľským úverom - poplatkom vo výške 1 216,-
€, t.j. zaplatiť celkovú čiastku 2 616,- € jednou splátkou. Celkové náklady sú tvorené úrokom vo výške
39,15 % ročne z poskytnutého úveru a administratívnym poplatkom. Výška RPMN tak bola určená na
86,86 %. V ten istý deň strany sporu uzavreli dohodu o plnení v splátkach, podľa ktorej mala žalobkyňa
celkovú čiastku zaplatiť v 12 mesačných splátkach po 218,- €, počnúc dňom 19. 03. 213 vždy k 19. dňu

v mesiaci, RPMN bola uvedená vo výške 258,62 % a priemerná hodnota RPMN vo výške 40,60 %.

3. K predmetným úverovým zmluvám strany sporu dojednali v rovnaký deň ako boli uzatvorené úverové
zmluvy v rozhodcovských zmluvách rozhodcovské doložky o právomoci rozhodcovského súdu spor
zo zmluvy o úvere prejednať a rozhodnúť, ak naň podá žalobu žalujúca strana. Na základe týchto

rozhodcovských zmlúv Stály rozhodcovský súd, zriadený zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská a.s.
Bratislava rozhodol rozsudkami sp. zn. SR 08768/14 zo dňa 5.11.2014 a sp. zn. SR 14549/14 zo dňa
18.11.2014, ktorými zaviazal žalobkyňu (v rozhodcovských konaniach v postavení žalovanej) na plnenie
zo zmlúv v prospech žalovaného (v rozhodcovských konaniach v postavení žalobcu) a náhradu trov
mediačného a rozhodcovského konania.

4. Súd prvej inštancie mal na základe takto vykonaného dokazovania za to, že zmluvy o úvere sú
zmluvami spotrebiteľskými, nakoľko žalobkyňa mala pri ich uzatváraní a plnení postavenie spotrebiteľa,
nekonala v rámci svojej obchodnej, či inej podnikateľskej činnosti a žalovaný pri uzatváraní a
plnení zmluvy bol dodávateľom, konal v rámci svojej podnikateľskej činnosti, ktorej predmetom je aj

poskytovanie úverov. Zmluvy o úvere posúdil prvoinštančný súd ako platné, ale bezúročné a bez
poplatkov z dôvodu, že neobsahovala zákonom č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných
úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov predpísané náležitosti.
V zmluve chýbal údaj o druhu spotrebiteľského úveru, nebol dostatočne špecifikovaný finančný agent,
ďalej chýbal údaj o adrese predávajúceho, na ktorej možno uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť, o dobe

trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a konečnom termíne splatnosti spotrebiteľského úveru, o ročnej
percentuálnej miere nákladov a o priemernej hodnote RPMN, ktorá je uvedená len v dohode o splátkach,
nie v zmluve zo dňa 07. 02. 2013. Súd prvej inštancie bol názoru, že dojednané poplatky sú neprimerane
vysoké, sú podstatne vyššie ako cena úveru určovaná bankovým sektorom v čase poskytovania úveru,
a preto ich vyhodnotil ako rozporné s dobrými mravmi a dohody o týchto poplatkoch ako neplatné podľa

§ 39 Občianskeho zákonníka.

5. Súd prvej inštancie skúmal aj či sú splnené v danej veci podmienky konania, zaoberal sa vznesenou
námietkou žalovaného, že v danej veci sa v oboch prípadoch jedná o prekážku veci rozsúdenej, nakoľko
vo veci rozhodoval už Stály rozhodcovský súd rozsudkami a dospel k záveru, že jeho námietka nie

je dôvodná. V tejto súvislosti poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo 27/2011
zo dňa 29. 01. 2015, ktorý sa zaoberal otázkou, či môže byť (formálne právoplatný a vykonateľný)
rozsudok rozhodcovského súdu prekážkou veci rozsúdenej pre občianske súdne konanie, v ktorom sa
žalobcadomáhaurčenia,žespotrebiteľskázmluvajeneplatná.Najvyššísúdvtomtorozhodnutívysvetlil,
že oprávnenie súdu skúmať, či rozhodcovské konanie prebehlo na základe uzavretej rozhodcovskej

doložky nevedie k posudzovaniu vecnej správnosti rozsudku rozhodcovského súdu, súvisí však s
potrebou vyriešiť otázku, či a aké právne účinky má vydaný rozhodcovský rozsudok. Pri posudzovaní, či
v občianskom súdnom konaní predložený rozhodcovský rozsudok má pre účastníkov rozhodcovského
konaniarovnakéúčinkyakoprávoplatnýrozsudoksúdu(§35Zákonač.244/2002Z.z.orozhodcovskomkonaní platný v čase vydania rozhodcovského rozsudku) môže súd pristúpiť k riešeniu otázky platnosti
rozhodcovskej doložky alebo zmluvy nielen v exekučnom konaní, ale aj v iných konaniach, napr. pri
riešení otázky, či vydaný rozhodcovský rozsudok zakladá pre občianske súdne konanie prekážku res

iudicata. Najvyšší súd v tomto rozhodnutí dospel k záveru, že aj rozhodcovský rozsudok ukladajúci
povinnosť niečo plniť podľa spotrebiteľskej zmluvy môže predstavovať prekážku veci rozsúdenej pre
občianske súdne konanie, v ktorom sa žalobca domáha určenia, že spotrebiteľská zmluva je neplatná,
ale tento právny záver je opodstatnený len vtedy, ak bol rozhodcovský rozsudok vydaný na základe
platne uzavretej rozhodcovskej zmluvy alebo rozhodcovskej doložky, pretože iba platná rozhodcovská

doložka alebo rozhodcovská zmluva zakladá oprávnenie rozhodcovského súdu prejednať a rozhodnúť
spor medzi dodávateľom a spotrebiteľom. Uvedené rozhodnutie Najvyššieho súdu SR je aplikovateľné
aj v súdenej veci, ktorej predmetom je určenie, že zmluva o úvere je bezúročná a bez poplatkov,
keď je potrebné vyriešiť otázku, či žalobkyňa má plniť žalovanému na základe právoplatného a
vykonateľného rozhodcovského rozsudku, ktorý má podľa § 35 Zákona č. 244/2002 Z. z. (účinného
v čase vydania rozhodcovského rozsudku) rovnaké účinky ako právoplatný rozsudok súdu (porovnaj

rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 17Co/275/2014 zo dňa 20. 05. 2015).

6. Na základe uvedeného súd prvej inštancie zmluvné podmienky uvedené v rozhodcovských zmluvách
v čl. II posúdil ako neprijateľné a neplatné, a to s poukazom na ustanovenie § 53 Občianskeho
zákonníka, nakoľko neboli so spotrebiteľkou individuálne dojednané, ale na formulárových tlačivách,

spôsobujú značnú nerovnováhu medzi právami a povinnosťami zmluvných stráv v neprospech
spotrebiteľa. Žalobkyňa nemala reálnu možnosť obsah predložených formulárových rozhodcovských
zmlúv ovplyvniť, resp. niektoré zo zmluvných dojednaní vylúčiť a nemala ani možnosť výberu iného
rozhodcovskéhosúduakourčenéhožalovanýmvoformulároch.Vyjadrilnázor,žedojednaniezmluvných
strán o právomoci rozhodcovského súdu by malo charakter individuálnej zmluvnej podmienky vtedy, ak

by žalovaný predložil žalobkyni návrh na uzavretie rozhodcovskej zmluvy v takej podobe, aby z neho
bolo dostatočne zrejmé, že žalobkyňa mala možnosť voľby prijať alebo neprijať návrh na riešenie sporov
v rozhodcovskom konaní bez toho, aby svojím rozhodnutím ovplyvnila uzatvorenie samotnej zmluvy o
úvere, pričom žalobkyni by museli byť poskytnuté jasné a zrozumiteľné informácie, čo znamená riešenie
sporov v rozhodcovskom konaní. Rozhodcovské zmluvy navyše neboli napriek ich formulácii skutočne

alternatívnou. Veriteľ podaním návrhu na začatie konania na rozhodcovský súd uskutočnil výber,
predpokladaný v čl. II. rozhodcovskej zmluvy. Po tomto výbere už žalobkyňa nemala faktickú možnosť
podaťnávrhnazačatiekonaniapredvšeobecnýmsúdom,muselasapodrobiťrozhodcovskémukonaniu,
čím došlo k porušeniu Ústavou SR garantovaného práva každého na spravodlivý súdny proces pred
nezávislým a nestranným súdom. Súd prvej inštancie uzavrel, že vzhľadom na uvedené skutočnosti

právomoc rozhodcovského súdu na vydanie rozhodcovských rozsudkov bola založená na neprijateľnej
zmluvnejpodmienke,ktorájeneplatná.Ajbeznávrhuvzmysle§298Civilnéhosporovéhoporiadkupreto
určil, že predmetná zmluvná podmienka je neprijateľná a z toho dôvodu neplatná. Z vyššie uvedených
dôvodov súd prvej inštancie nepovažoval námietku žalovaného v tom smere, že rozsudky Stáleho
rozhodcovského súdu zakladajú pre toto konanie prekážku právoplatne rozsúdenej veci za dôvodnú a

neprihliadal na ňu.

7. Súd prvej inštancie sa nestotožnil ani s námietkou žalovaného, že na žalobe o určení, že úver je
bezúročný a bez poplatkov nie je naliehavý právny záujem. Ten videl súd prvej inštancie v tom, že
žalobkyňa musí vedieť, koľko má ešte žalovanému zaplatiť, potrebuje právnu istotu a vedomosť o tom,

či je jej povinnosťou zaplatiť žalovanému aj odplatu uvedenú v zmluve (poplatky, úrok).

8. Zmluvnú podmienku dojednanú v bode 15 Všeobecných podmienok poskytnutia úveru k zmluve
o úvere č. č. 606102566 zo dňa 07. 02. 2013 o použití Obchodného zákonníka na vzťahy založené
predmetnou zmluvou o úvere, považoval súd prvej inštancie za neprijateľnú ako formulárovo dojednanú

a osobitne nepodpísanú a s poukazom na ust. § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka a § 54 ods. 1
Občianskeho zákonníka, podľa ktorých nesmú spotrebiteľské zmluvy obsahovať ustanovenia, ktoré
spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa
a zmluvné podmienky, upravené spotrebiteľskou zmluvou, sa nemôžu odchýliť od tohto zákona
(Občianskeho zákonníka) v neprospech spotrebiteľa. Preto aj túto zmluvnú podmienku aj bez návrhu v

zmysle § 298 Civilného sporového poriadku určil za neprijateľnú a z toho dôvodu neplatnú.

9. Na záver súd prvej inštancie poukázal na tú skutočnosť, že novela Občianskeho zákonníka
prijatá zákonom č. 102/2014 Z. z. definitívne normatívne vyriešila (doplnením ustanovenia § 52 ods.2 Občianskeho zákonníka), že na všetky právne vzťahy, v ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa
vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy
obchodného práva (porovnaj rozsudok Krajského súdu v Žiline, sp. zn. 11Co 53/2015 zo dňa 20. 04.

2015).

10. O nároku na náhradu trov konania súd prvej inštancie rozhodol v zmysle § 255 Civilného sporového
poriadku (ďalej len „C. s. p.“), nakoľko žalobkyňa mala plný úspech vo veci.

11. Proti rozsudku súdu prvej inštancie v celom rozsahu podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný.
Rozhodnutie súdu prvej inštancie označil za nesprávne z dôvodov uvedených v § 365 ods. 1 písm. f) a
h) C. s. p., t.j. z dôvodu, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia
veci.

12. Podľa žalovaného žalobkyňa nemala v zmysle zmlúv o úvere postavenie spotrebiteľa, nakoľko
zmluvy uzavrela so žalovaným podľa § 497 a nasl. Obchodného zákonníka, jedná sa teda o absolútny
obchod a navyše v zmysle § 262 ods. 1 Obchodného zákonníka sa zmluvné strany dohodli, že všetky
ich právne vzťahy sa budú spravovať Obchodným zákonníkom. Na daný právny vzťah preto podľa neho
nemožno aplikovať zákon o spotrebiteľských úveroch.

13. Ďalej žalobca argumentoval tým, že v čase uzatvorenia zmlúv o úvere zákon nestanovoval
maximálnu možnú prípustnú výšku odplaty. Uviedol, že ak záväzkový vzťah vznikol pred 01. 06. 2014,
odplata za poskytnutie peňažných prostriedkov spotrebiteľovi sa riadi podľa predpisov účinných do
31. 05. 2014 a regulácia odplaty sa riadi § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého ak

predmetom spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie peňažných prostriedkov, nesmie odplata podstatne
prevyšovať odplatu obvykle požadovanú na finančnom trhu za spotrebiteľské úvery v obdobných
prípadoch. Pri posudzovaní obdobnosti prípadov sa prihliada najmä na finančnú situáciu spotrebiteľa,
spôsob a mieru zabezpečenia jeho záväzku, objem poskytnutých peňažných prostriedkov a lehotu
splatnosti.

14. Ohľadne súdom prvej inštancie uvádzanej absencie údaju o termíne konečnej splatnosti v zmluvách
o spotrebiteľskom úvere poukázal na rozsudok Súdneho dvora Európskej únie C 42/15 z 09. 11. 2016,
podľa ktorého postačí, ak určitý údaj možno jednoznačne z podmienok zmluvy vyvodiť.

15. Ďalej mal žalovaný za to, že keďže VPPÚ tvoria neoddeliteľnú súčasť zmluvy o úvere, nebolo nutné
ich osobitne podpisovať.

16. Pokiaľ ide o novelu Občianskeho zákonníka zákonom č. 102/2014 Z.z., tento zákon bol prijatý po
uzavretí predmetných zmlúv o úvere a podľa žalovaného preto podľa tohto zákona nemožno zmluvy o

úvere posudzovať.

17. K platnosti rozhodcovských doložiek, na základe ktorých bola založená právomoc rozhodcovského
súdu vec prejednať a rozhodnúť, žalovaný uviedol, že sú nevýhradné, pretože v ich zmysle sa
zmluvné strany dohodli riešiť všetky spory z predmetných zmlúv buď pred rozhodcovským súdom

alebo pred príslušným všeobecným súdom Slovenskej republiky, podľa toho, kde žalujúca strana
podá žalobu. Preto rozhodcovské doložky nie sú neprijateľnými zmluvnými podmienkami v zmysle §
53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzavretia zmlúv, podľa ktorého
za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré
vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil

výlučne v rozhodcovskom konaní.

18. Ďalej žalobca poukázal na to, že aj v súčasnosti je možné spotrebiteľské spory za splnenia
zákonných podmienok riešiť v rozhodcovskom konaní.

19. Žalovaný preto navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie
na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Zároveň si uplatnil náhradu trov konania.20. Žalobkyňa sa k odvolaniu žalovaného doručenému jej právnemu zástupcovi dňa 25. 07. 2017
nevyjadrila.

21. Konanie pred súdom prvej inštancie sa začalo dňa 30. 06. 2016 za účinnosti zákona č. 99/1963
Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej aj „O. s. p.“) a pokračovalo aj po nadobudnutí účinnosti Civilného
sporového poriadku. Súd prvej inštancie rešpektujúc ustanovenie § 470 ods. 1, 2 C. s. p., podľa ktorého
sa nový procesnoprávny predpis použije aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti
s tým, že právne účinky úkonov uskutočnených pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona zostávajú

zachované, prejednal a rozhodol vec už podľa ustanovení C. s. p. Odvolanie žalovaného bolo podané
na súd prvej inštancie už za účinnosti Civilného sporového poriadku dňa 17. 07. 2017. Odvolací súd
funkčne príslušný na rozhodnutie o odvolaní žalobcu podľa § 34 C. s. p. pri prejednaní odvolania preto
aplikuje v zmysle príkazu § 470 ods. 1 C. s. p. ustanovenia tohto zákona.

22. Krajský súd, ako súd odvolací preskúmal vec v rozsahu odvolania podľa § 379 C. s. p., z

dôvodov vymedzených v odvolaní podľa § 380 ods. 1 C. s. p. a mimo nich podľa § 380 ods. 2 C. s. p.
v rozsahu vád týkajúcich sa procesných podmienok, bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa §
385 ods. 1 C. s. p. z dôvodu, že pre rozhodnutie odvolacieho súdu vo veci nebolo potrebné zopakovať
ani doplniť dokazovanie a nevyžadoval to ani dôležitý verejný záujem. Odvolací súd po prejednaní veci
dospel k názoru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné, prvý až piaty výrok rozhodnutia súdu prvej

inštancie vo veci samej je vecne správny a je potrebné ho podľa § 387 ods. 1, 2 C. s. p. potvrdiť. Odvolací
súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie, na
ktoré v podrobnostiach poukazuje, s výnimkou podporného názoru súdu prvej inštancie, že Všeobecné
podmienky poskytnutia úveru vyžadujú pre ich platnosť osobitný podpis zmluvných strán, nakoľko zo
zmlúv o úvere jednoznačne vyplýva, že sú ich neoddeliteľnou súčasťou a strany sporu sa zaviazali ich

dodržiavať, čo potvrdili podpisom na zmluvách.

23. Odvolací súd na zdôraznenie vecnej správnosti výrokov napadnutého rozsudku vo veci samej,
reagujúc na odvolacie dôvody žalobcu udáva, že boli splnené procesné podmienky na konanie a
rozhodnutie vo veci, súd prvej inštancie na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým

zisteniam a vec správne právne posúdil. Pokiaľ totiž žalovaný tvrdí platnosť rozhodcovských doložiek,
na ich základe vlastne namieta prekážku právoplatne rozhodnutej veci, t.j. namieta, že nebola daná
procesná podmienka na konanie v tejto veci (odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. a) C. s. p.).

24. V prvom rade teda odvolací súd skúmal procesné podmienky na konanie vo veci samej. Vo

všeobecnosti právoplatný rozsudok na plnenie nárokov zo zmluvy o úvere, kde stranami sporu sú veriteľ
a spotrebiteľ, aj keď v opačnom procesnom postavení, je prekážkou právoplatne rozhodnutej veci vo
vzťahu k žalobe spotrebiteľa voči veriteľovi na určenie, že úver je bezúročný a bez poplatkov, záveru
vyvodzovanému z absencie náležitostí zákonom predpísaných náležitostí zmluvy o úvere. V konaní o
plnenie nárokov vrátane nárokov na úroky a poplatky zo zmluvy o úvere sa má totiž otázka bezúročnosti

a bezpoplatkovosti úveru posúdiť ako otázka predbežná, pretože len na základe jej posúdenia možno
uzavrieť, či veriteľ má nárok aj na zaplatenie úrokov a poplatkov zo zmluvy o úvere. Stále však platí,
že na to, aby rozsudok tvoril prekážku právoplatne rozhodnutej veci, musel ho vydať orgán, ktorý mal
na to právomoc, inak je jeho rozhodnutie nulitným právnym aktom, na ktorý sa neprihliada. Rovnaký
názor zaujal aj Ústavný súd SR v rozhodnutí č. k. I. ÚS 25/2014 - 11 zo dňa 22.01.2014. Súdna prax (po

prekonaní názoru vyjadreného v uznesení Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4MCdo/8/2012
zo dňa 26. 02. 2013, podľa ktorého oprávnenie posudzovať splnenie náležitostí exekučného titulu,
ktorým je rozhodcovský rozsudok prináleží výlučne exekučnému súdu v exekučnom konaní a to nižšie
citovaným rozhodnutím uverejneným v zbierke rozhodnutí) dospela nakoniec k záveru, že k skúmaniu
právomoci rozhodcovského súdu v tomto smere môže súd pristúpiť nielen v exekučnom konaní, ale

prejudiciálne aj v civilnom sporovom konaní (porovnaj uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
sp. zn. 3Cdo/27/2011 zo dňa 29. 01. 2015 uverejnené v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí
súdov Slovenskej republiky č. 6/2015 ako R 77/2015, ale aj uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky sp. zn. 2Cdo/458/2014 zo dňa 27. 08. 2015 a tento prístup nepovažoval za svojvoľný a
arbitrárny ani ústavný súd - viď už vyššie uvedené uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.

zn. I. ÚS 25/2014 zo dňa 22. 01. 2014) a to v spotrebiteľskom spore aj bez návrhu (porovnaj uznesenie
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6Cdo/1/2012 zo dňa 21. 03. 2012).25. Pokiaľ žalovaný apeluje na to, že z obsahu rozhodcovských doložiek vyplýva ich nevýhradný
charakter, a preto sa nejedná o neprijateľnú zmluvnú podmienku podľa § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho
zákonníka, odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje na rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej

republiky sp. zn. 5Cdo 44/2013 zo dňa 24. 10. 2013, sp. zn. 6ECdo 184/2013 zo dňa 30. 09. 2014, ako aj
odôvodnenia rozhodnutí Krajského súdu v Trnave č. k. 10CoE/326/2010 z 09. 08. 2011, Krajského súdu
v Trnave sp. zn. 16CoE/77/2015 zo dňa 28. 10. 2015 a Krajského súdu v Trenčíne č. k. 5CoE/135/2015
zo dňa 09. 09. 2015, v zmysle ktorých neprijateľnou zmluvnou podmienkou je aj rozhodcovská doložka,
ktorá formálne žalobcovi (spotrebiteľovi) umožňuje výber medzi rozhodcovským súdom a všeobecným

súdom, ale v prípade začatia rozhodcovského konania iniciovaného dodávateľom (veriteľom) je nútený
podrobiť sa výlučne rozhodcovskému konaniu. Takáto voľba právomoci je preto iba formálna a iluzórna.
Takáto rozhodcovská doložka nie je spôsobilá eliminovať hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach
v neprospech spotrebiteľa.

26. Uvedené rozhodcovské doložky sú pre ich neprijateľnosť v zmysle § 53 ods. 5 Občianskeho

zákonníka neplatné, a preto nemohli ani platne založiť právomoc rozhodcovského súdu prejednať spor
zo sporných zmlúv o úvere. Rozhodcovské rozsudky vydané na základe neplatných rozhodcovských
doložiek sú preto nulitné, nemožno ich považovať za materiálne vykonateľné, pretože boli vydané
rozhodcovským súdom bez právomoci na ich vydanie (porovnaj napríklad uznesenia Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6Cdo/1/2012 zo dňa 21.03.2012, sp. zn. 6ECdo/307/2013 zo dňa

28.11.2014, sp. zn. 6Cdo/3/2013 zo dňa 11.03.2013 alebo sp. zn. 5Cdo/338/2012 zo dňa 04.02.2015).
Súd prvej inštancie preto postupoval správne, keď aplikujúc ust. § 298 C. s. p. uvedené rozhodcovské
doložky určil za neprijateľné a z toho dôvodu neplatné.

27. Súd prvej inštancie vo svojom rozhodnutí netvrdil, že v spotrebiteľské spory nemožno riešiť

v rozhodcovskom konaní, len konkrétne rozhodcovské doložky vzhľadom na ich dojednané znenie
považoval za neprijateľné.

28. Skutkové a právne závery súdu prvej inštancie, keď právne posúdil zmluvné vzťahy založené
zmluvami o úvere medzi žalobkyňou (dlžníčkou) a žalovaným (veriteľom) ako spotrebiteľský právny

vzťah spotrebiteľky (fyzickej osoby) a dodávateľa v zmysle § 52 Občianskeho zákonníka sú správne.
Forma zmlúv na predtlačenom formulári a všeobecné zmluvné podmienky potvrdzujú skutočnosť, že
boli uzatvárané bez hlbšej vzájomnej súčinnosti zmluvných strán, z postavenia zmluvne nadriadeného
subjektu voči subjektu podriadenému, t.j. z postavenia dodávateľa voči spotrebiteľovi, čo je typické
pre spotrebiteľské zmluvy. Na tom nič nemení formulárová dohoda zmluvných strán v zmysle

§ 262 ods. 1 Obchodného zákonníka zakomponovaná do Všeobecných podmienok poskytnutia
úveru aj pri ich náležitej inkorporácii ako súčasti zmluvy o úvere, že všetky ich právne vzťahy sa
budú spravovať Obchodným zákonníkom, nakoľko takúto dohodu prinášajúcu zhoršenie zmluvného
postavenia spotrebiteľa nemohol spotrebiteľ v zmysle § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka platne
uzavrieť (jeho postavenie v zmluvnom vzťahu dohoda podľa § 262 ods. 1 Obchodného zákonníka

zhoršuje v tom, že ak by takáto dohoda nebola uzavretá, mal by postavenie spotrebiteľa a jeho práva a
povinnosti zo zmlúv by sa spravovali pre neho priaznivejšími ustanoveniami Občianskeho zákonníka, o
čo by takouto dohodou prišiel). Aj v prípade absolútnych obchodov má v zmysle § 52 ods. 2 Občianskeho
zákonníka prednosť pri spotrebiteľských vzťahoch aplikácia Občianskeho zákonníka pred Obchodným
zákonníkom. Aj podľa názoru odvolacieho súdu sa teda jednalo o spotrebiteľské zmluvy podľa § 52

Občianskeho zákonníka.

29. Odvolací súd v súvislosti s aplikáciou ust. § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka v znení účinnom od
01. 04. 2015 poukazuje na závery obsiahnuté v rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.
3 MCdo 14/2014 zo dňa 21. apríla 2015 (zhodne však aj v rozhodnutiach NS SR č. 3M Cdo 9/2014 a

sp. zn. 3MCdo 12/2014), ktorý vyslovil, že ustanovenie § 52 ods. 2 tretej vety Občianskeho zákonníka,
podľa ktorého na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú
ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keby sa inak mali použiť normy obchodného práva, sa vzťahuje
aj na právne vzťahy založené pred účinnosťou tohto zákonného ustanovenia. Najvyšší súd Slovenskej
republiky v predmetnom rozhodnutí vyslovil, že aj keď toto zákonné ustanovenie nadobudlo účinnosť 1.

mája 2014 (1. apríla 2015 - poznámka odvolacieho súdu), právny predpis, ktorého je súčasťou, nemá
prechodné ustanovenia týkajúce sa tejto novely a preto ich účinnosť sa vzťahuje aj na právne vzťahy
založené pred dňom účinnosti tohto zákonného ustanovenia.30. Pokiaľ ide o náležitosti zmlúv o úvere, žalovaný v odvolaní napáda len záver súdu prvej inštancie
o absencii údaju o termíne konečnej splatnosti úveru. Súd prvej inštancie však vyvodil záver o tom, že
úvery sú bezúročné a bez poplatkov aj z absencie ďalších zákonom vyžadovaných náležitostí zmluvy o

úvere, ktorých absenciu žalovaný v odvolaní nenamieta. Odvolací súd je odvolacím dôvodmi viazaný,
preto aj pri pripustení úveru, že zo zmlúv o spotrebiteľských úveroch možno údaj o konečnej splatnosti
úveru vyvodiť zostávajú ostatné závery súdu prvej inštancie o absencii ďalších náležitostí zmlúv o
úvere odvolaním nedotknuté, a preto nepodliehajú prieskumu odvolacieho súdu. Preto odvolací súd
prijíma záver súdu prvej inštancie, že úvery sú bezúročné a bez poplatkov na základe absencie ďalších

náležitostí v zmluvách, ktorú žalovaný v odvolaní nenamieta.

31. Z tohto dôvodu je argumentácia súd prvej inštancie o rozpore dojednanej výšku odplaty (poplatkov)
s dobrými mravmi len podporná a nemá vplyv na výsledok sporu, preto nemá právny význam zaoberať
sa odvolacími námietkami žalovaného voči tomuto záveru súdu prvej inštancie.

32. Súd prvej inštancie rozhodol v rozsudku o nároku žalobkyne na náhradu trov konania podľa pomeru
jej úspechu vo veci (§ 255 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 C. s. p.) nevykonateľným výrokom, v
ktorom neuviedol, voči komu má žalobkyňa nárok na náhradu trov konania a v akej lehote má byť
zaplatená. Zmena výroku rozhodnutia súdu prvej inštancie vo výroku o trovách konania teda súvisí s
nesprávneformulovanýmvýrokom,vktoromabsentovalitietoúdaje.Ovýškeaprijímateľovináhradytrov

prvoinštančného konania rozhodne v zmysle § 262 ods. 2 C. s. p súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. Z tohto
dôvodu určil odvolací súd začiatok lehoty na plnenie podľa § 232 ods. 2 C. s. p. od právoplatnosti
rozhodnutia súdu prvej inštancie o výške náhrady trov konania. Obsahovo ide o totožné rozhodnutie
opierajúce sa o ustanovenie § 255 ods. 1 C. s. p. V šiestom výroku bol preto rozsudok súdu prvej

inštancie zmenený podľa § 388 C. s. p.

33. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 C. s. p. v spojení
s § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 C. s. p. tak, že žalobkyni priznal voči žalovanému nárok na náhradu
trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %, pretože v odvolacom konaní bola žalobkyňa taktiež plne

úspešná. Aj o výške a prijímateľovi náhrady trov odvolacieho konania rozhodne v zmysle § 262 ods.
2 C. s. p súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným
uznesením, ktoré vydá súdny úradník. Z tohto dôvodu určil odvolací súd začiatok lehoty na plnenie podľa
§ 232 ods. 2 C. s. p. taktiež od právoplatnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie o výške náhrady trov
konania.

34. Rozhodnutie senátu odvolacieho súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C. s. p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C. s. p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená aleboc) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C. s. p.).

Dovolanie v prípadoch uvedených v § 421 odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní

proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) C. s. p. (§ 421 ods. 2 C. s. p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 C. s. p. nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C. s. p.); na určenie výšky
minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej
inštancie (§ 422 ods. 2 C. s. p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C. s. p.).

Dovolanie môže podať strana sporu, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C. s. p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
C. s. p.); dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo
dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C. s. p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)
a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C. s. p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 C .s p.)

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C. s. p.)

Dovolateľmusíbyťvdovolacomkonanízastúpenýadvokátom;dovolanieainépodaniadovolateľamusia
byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C. s. p.); povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 ods. 2 C. s. p.).