Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on

Decision was made at the court Okresný súd Prievidza

Judgement was issued by JUDr. Miriam Kohútová, PhD.

Judgement form – Rozsudok

Judgement nature – Potvrdené

Source – original document (the link may not work anymore)

Súd: Okresný súd Prievidza
Spisová značka: 6C/21/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3817210203
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 10. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miriam Kohútová, PhD.

ECLI: ECLI:SK:OSPD:2018:3817210203.9

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prievidza sudkyňou JUDr. Miriam Kohútovou, PhD. v právnej veci žalobcov: 1./ V. F., nar.

XX.XX.XXXX, bytom XXX, XXX XX L. Z. V., zast. opatrovníčkou O. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom X.,
V. XXX/XXX, 2./ X. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. X/X, 971 01 X., obaja žalobcovia zastúpení JUDr.
Jaroslavom Hujíkom, advokátom so sídlom Hviezdoslavova 3, 971 01 Prievidza proti žalovanému: A. F.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom A. J. XXX/XX, 971 01 X., zast. JUDr. Pavlom Babiakom, advokátom so sídlom
Švéniho 6, 971 01 Prievidza, v konaní o určenie vlastníctva, takto

r o z h o d o l :

I. Súd u r č u j e , že vlastníkom nehnuteľnosti v meste X., k.ú. X. a to bytu č. X na 1.poschodí vo vchode
XX, v bytovom dome súpisné číslo XXXXX, na parcele číslo CKN XXX/X v celosti a spoluvlastníckeho

podielu vo veľkosti XX/XXXX-in na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a na pozemku
parcela číslo CKN XXX/X, zastavaná plocha a nádvorie vo výmere 480 m2, zapísané v katastri
nehnuteľnosti, vedeným Okresným úradom Prievidza, katastrálnym odborom Prievidza, v LV č. XXXX
je žalobkyňa v 1.rade V. F., rodená E., narodená XX.XX.XXXX, r.č. XXXXXX/XXX.

II. Žalobu žalobcu v 2.rade z a m i e t a .

III. Štátu náhradu trov konania priznáva vo výške 100% voči žalovanému.

IV. Žalobkyni v 1.rade voči žalovanému priznáva náhradu trov konania vo výške 100%.

V. Žalovanému priznáva voči žalobcovi v 2.rade náhradu trov konania vo výške 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobcovia žalobou podanou prostredníctvom právneho zástupcu dňa 27.6.2017 sa domáhali určenia
vlastníckeho práva nehnuteľností v meste Prievidza, k.ú. Prievidza a to bytu č. X na 1.poschodí
vo vchode XX, v bytovom dome súpisné číslo XXXXX, na parcele číslo CKN XXX/X v celosti a

spoluvlastníckeho podielu vo veľkosti XX/XXXX-in na spoločných častiach a spoločných zariadeniach
domu a na pozemku parcela číslo CKN XXX/X, zastavaná plocha a nádvorie vo výmere 480 m2,
zapísané v katastri nehnuteľnosti, vedeným Okresným úradom Prievidza, katastrálnym odborom
Prievidza, v LV č. XXXX je žalobkyňa v 1.rade V. F., rodená E., narodená XX.XX.XXXX, r.č. XXXXXX/
XXX z dôvodu, že žalobkyňa v 1.rade dňa 27.4.2015 bola účastníčkou darovacej zmluvy podľa ktorej
darovala synovi žalovanému vyššie uvedenú nehnuteľnosť. Darovacia zmluva bola obsiahnutá do
notárskej zápisnice spísanej notárom v Prievidzi JUDr. Kohajdovou N 286/2015, NZ 141/72/2015 zo dňa

27.4.2015,podľaktorejbolpovolenývkladvlastníctvadokatastrarozhodnutímOÚPrievidza,katastrálny
odbor č. V XXXX/XX. Na základe vkladu bol žalovaný zapísaný ako vlastník spornej nehnuteľnosti.
Podľa názoru žalobcov je uvedená darovacia zmluva neplatná z dôvodu, že žalobkyňa v 1.rade nie
je pozbavená spôsobilosti na právne úkony, ani jej táto doposiaľ obmedzená nebola, avšak nie jeschopná riadne písať, čítať ani riadne porozumieť závažnejším životným situáciám. Vyššie uvedeným
právnym úkonom došlo k neoprávnenému závažnému zásahu do vlastníckeho práva žalobkyne v
1.rade, ktorý zásah ona nedokáže pre jej ochorenie sama napraviť, preto žalobcovia v 2. a 3. rade ako

najbližší príbuzní sú bezprostredne s ňou zainteresovaní na výsledku tohto sporu. Dôvodom neplatnosti
darovacej zmluvy je skutočnosť, že právny úkony, ktorý urobia žalobkyňa v 1.rade urobila a nebola
naň spôsobilá z dôvodu poškodenia jej mozgu, teda centrálnej nervovej sústavy, v dôsledku veľmi
závažnej mozgovej mŕtvice v novembri 2014 a k tomuto úkonu bola zmanipulovaná žalovaná. Žalovaný
si prostredníctvom darovacej zmluvy v rozpore so skutočnosťou vôľou žalobkyne v 1.rade prisvojil jej

byt a následne žalovanú odložil do sociálneho zariadenia, v ktorom si sama musí platiť z jej dôchodku
poplatky spojené s pobytom v zariadení, pričom ide o zariadenie nízkeho štandardu a žalobkyňa nemá
prostriedky na platenie lepšieho zariadenia, lepších služieb. Preto žalobcovia v 2.a3.rade majú právny
záujem na tom, aby sa určilo vlastnícke právo žalobkyňa v 1.rade, vyššie uvedenej nehnuteľnosti, a
oni následne mohli zabezpečiť pre žalobkyňu v 1.rade slušné dožitie. Darovacia zmluva je neplatná z
dôvodu, že žalobkyňa 1/ nemala v čase úkonu spôsobilosť na takýto úkon, nemohla a nevedela vyjadriť,

porozumieť, pokiaľ ju aj niekto dotazoval. Preto vyhlásenie obsiahnuté v NZ o spôsobilosti žalobkyne
v 1.rade na právne úkony je len fiktívne, formálne. V druhom rade žalobkyňa v 1.rade konala v omyle,
ktorý bol podstatný a ktorý vyvolal žalovaný, pričom do omylu ju uviedol on, ale aj jej dôverníčka,
pretože žalobkyňa v 1.rade nemala dôvod predmetný byt žalovanému darovať. Bola oklamaná, že ju
doopatruje. Právny úkon je neplatný z dôvodu uvedeného v § 37 Občianskeho zákonníka a to preto,

že pokiaľ by aj žalobkyňa v 1.rade mala čiastočne zachovanú schopnosť úsudku, nebol pre ňu tento
úkon s prihliadnutím na vyššie uvedené zabezpečenie jej istoty zaopatrenia do budúcna zrozumiteľný,
nemala vážnu vôľu previesť nehnuteľnosť darom do vlastníctva žalovaného, pretože nechcela bývať
nikde inde než vo svojom byte. Predmetný úkon je neplatný aj podľa § 39 OZ, pretože sa prieči
dobrým mravom, lebo žalovaný dosiahol uzavretie tohto právneho úkonu nemorálnym spôsobom, keď

porušil najzákladnejšie pravidlá morálky a slušnosti pri jeho uzatváraní s osobou, ktorá v podstate bola
bezbranná, zneužil jej zlý zdravotný stav, jej neschopnosť odhaliť skutočný úmysel žalovaného, pripraviť
žalobkyňu v 1.rade o strechu nad hlavou a tým aj o jej hmotné zabezpečenie ako osoby veľmi ťažko
zdravotne postihnutej.
2. Súd vykonal dokazovanie výsluchom strán sporu, svedkov: JUDr. Eleonóry Kohajdovej, B. F., F. G.,

oboznámením sa s listinami a to: znaleckým posudkom č. 44/2018 znalkyne z odboru zdravotníctvo
a farmácie, odvetvie psychiatria MUDr. Márie Majzlanovej, čiastkového výpisu LV č. XXXX, Notárskej
zápisnice N 286/2015, Nz 14172/2015 zo dňa 27.4.2015, lekárskej správy čl. 9, uznesením Okresného
súdu Prievidza č. 6C 21/2017-62 zo dňa 7.3.2018, uznesením Okresného súdu Prievidza č. 6C
21/2017-105 zo dňa 27.8.2018, zápisnicou 16Ps 7/2017 tunajšieho súdu č.l. 116, na základe čoho mal

zistený tento skutkový a právny stav:

3. V čiastočnom výpise LV č. XXXX k.ú. X. je uvedený ako vlastník nehnuteľností v meste Prievidza,
k.ú. X., bytu č. X na 1.poschoví vo vchode XX, v bytovom dome s.č. XXXXX na parc.č. CKN XXX/X
v celosti a spoluvlastníckeho podielu 65/1115-in na spoločných častiach domu a na pozemku parc. č.

XXX/X zastavaná plocha a nádvorie vo výmere 480 m2, zapísanej v katastri nehnuteľnosti, vedeným
Okresným úradom Prievidza, žalovaný.

4. Notárskou zápisnicou N 286/2015, Nz 14172/2015 zo dňa 27.4.2015 previedla žalobkyňa 1/ na
žalovaného nehnuteľností v k.ú. X., byt č. X na 1.poschoví vo vchode XX, v bytovom dome s.č. XXXXX

na parc.č. CKN XXX/X v celosti a spoluvlastníckeho podielu XX/XXXX-in na spoločných častiach domu
a na pozemku parc. č. XXX/X zastavaná plocha a nádvorie vo výmere XXX m2, zapísanej v katastri
nehnuteľnosti,vedenýmOÚPrievidzazaprítomnostiF.G.,nar.XX.X.XXXX,bytomZ.,V.triedaXX/XX,J.
V., nar. XX.XX.XXXX, bytom X., P. A. XXX/XX a F. V., nar. XX.X.XXXX, bytom A. pod V., B. cesta XXX/X.

5. V lekárskej správe zo dňa 18.5.2015 uvedená diagnóza žalobkyne 1/, ischemicka periprocedurálna
CMP reg. ACM 1 sin s početnými ichsm, ložiskami FP1 sin s ťažkou dx hemiparézou, v úvode poruchami
vedomia s nutnosťou OTI a UPV. AHWHOIII?endarterectomii.

6. Uznesením Okresného súdu Prievidza č. 6C 21/2017-62 zo dňa 7.3.2018 bolo konanie voči žalobkyni

v 3. rade zastavené. Uvedené rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť 23.8.2018, v spojení s rozhodnutím
Krajského súdu v Trenčíne č. 27Co135/2018-76 zo dňa 28.6.2018.7. Uznesením Okresného súdu Prievidza č. 6C 21/2017-105 zo dňa 27.8.2018 bola ustanovená
žalovanej 1/ opatrovníčka O. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom X., V. XXX/XXX.

8. Zo záverov znaleckého posudku č. XX/XXXX znalkyne z odboru zdravotníctvo a farmácie,
odvetvie psychiatria, MUDr. F. F. mal súd zistené, že žalobkyňa už pred realizáciou predmetného
úkonu /27.4.2015/ trpela duševnou poruchou trvalého charakteru - vaskulárnu demenciu, ktorá
sa prejavovala navonok ťažkou fatickou poruchou /zmiešanou, globálnou afáziou/, t.j. nielen
neschopnosťou rečového prejavu, ale aj neschopnosťou zmysluplnej komunikácie z dôvodu

nedostatočného porozumievania reči, hrubo narušenej chápavosti, narušenej usudzovacej schopnosti a
kritičnosti. Posudzovaná pritom aj na jednoduché povely a výzvy reaguje nespoľahlivo, komplexnejších
a ani právnych úkonov pre svoje duševné ochorenie nie je schopná a nebola schopná v predmetnom
čase. Prítomné sú u nej len rečové automatizmy /povie väčšinou áno a nie/, ktoré pri naliehavom
afektívnom sprievode a chorobnej ovplyvniteľnosti zdanlivo budia dojem prejavenej vôle, tak ako sa to
mohlo zúčastneným osobám javiť aj v čase uzatvorenia darovacej zmluvy. Podľa znalkyne, žalobkyňa

1/ v čase uzatvorenia darovacej zmluvy dňa 28.4.2015 nebola v stave spôsobilom vnímať a rozpoznať
následky svojho konania, t.j. právne následky uzavretia spornej darovacej zmluvy.

9. Právny zástupca žalobcov v písomných a ústnych vyjadreniach uviedol, že právny úkon, ktorý mala
uzavrieť žalobkyňa 1/ so žalovaným je neplatný, predovšetkým z dôvodu, že žalobkyňa 1/ nebola

spôsobilá zo zdrav. dôvodov na takýto právny úkon, nerozpráva, v čase vyhotovenia právneho úkonu
bola odkázaná na pomoc inej osoby, v tomto prípade to bol žalovaný. Na všetky otázky, pokiaľ smerovali
na ňu, aby sa k niečomu vyjadrila, či niečo chce alebo nechce, odpovedala vždy „áno“. Ak bola
postavená pred otázku, či chce previesť, urobiť nejaký úkon, tak nevylučuje, že mohla povedať áno,
ale rovnako tak by bola povedala, ak by sa jej niekto opýtal, či chce byt previesť na dcéru, syna,

iného, pretože si neuvedomovala v tom čase a ani dnes následky takýchto jej prehlásení. Žalobkyňa
1/ nikdy nechcela z bytu odísť, chcela v ňom bývať a nemala skutočnú vôľu previesť byt darovacou
zmluvou. Ak by byt previedla na niektoré z detí, tak určite by to bolo za to, aby sa nadobúdateľ o
ňu staral, avšak v zariadení jej nie je dobre, ocitá sa často na zemi, nie je schopná žiadnych úkonov
smerujúcich k sebaopatreniu. Právny úkon považuje za neplatný aj z dôvodu podľa § 39 Obč. zák.

pre rozpor s dobrými mravmi, pretože určite nemožno ani len predpokladať, že by žalobkyňa 1/ sa
zbavila jedinej cennej veci, ktorú má a ocitla sa v zariadení, ktoré nie je schopné, ktorého štandard je
nižší, než by bol v zariadení, ktoré by si mohla platiť, keby sa byt predal, a z tých fin. prostriedkov by
sa platili náklady na jej zdrav. Starostlivosť, na jej opateru. Aktívna legitimácia žalobkyne 1/ vyplýva
z toho, že bola účastníčka darovacej zmluvy, žalobkyňa 3/ je z dôvodu, že so žalobkyňou 1/ je

možná komunikácia len cez ňu. Cez žalobkyňu 3/ mala takúto vôľu podať žalobu, jej svojprávnosť,
je to odborná vec, ale určite nemá plnú spôsobilosť na právne úkony. Nedokázala hájiť svoje záujmy.
Deti sa podujali na to, aby spolu s ňou dosiahli výsledok sporu, ktorý je pre žalobkyňu 1/ priaznivý.
Pripúšťa, že žalobcovia 2/,3/ nemusia byť aktívne legitimovaní. Žalobkyňa 1/ má naliehavý právny
záujem v tom, že chce dosiahnuť výsledok sporu, aby sa obnovil predchádzajúci stav. Žalobcovia 2/,3/

sú len nápomocní, ako strany na strane žalobkyne 1/ v snahe dosiahnuť cieľ, ktorý chce dosiahnuť. Zo
záverov ZP MUDr. F. vyplynulo, že v čase uzatvorenia darovacej zmluvy nebola žalobkyňa 1/ v stave
spôsobilom vnímať a rozpoznať následky svojho konania, t.j. ani právne následky uzavretia darovacej
zmluvy, z čoho možno jednoznačne vyvodzovať, že darovacia zmluva je podľa § 38 ods. 2 Obč. zák.
neplatným právnym úkonom, pretože žalobkyňa 1/ nemala schopnosť túto zmluvu platne uzavrieť pre

svoju duševnú poruchu. Z tohto dôvodu navrhuje, aby súd vyhovel žalobe.

10. Žalobca v 2. rade v jeho výpovedi uviedol, že je synom žalobkyne 1/. Podanou žalobou chce
dosiahnuť navrátenie pôvodného stavu, aby sa byt vrátil žalobkyni 1/. Nevedel o tom, že bola uvedená
darovacia zmluva uzatvorená. Od r. 2007 má stratu pamäte, je po infarkte, nevie súdu uviesť odkedy je

mama v zariadení, ale má za to, že mame tam nie je dobre, pretože sa sťažuje. V roku 2017 ju navštívili
2-3x, podľa toho ako sestra príde domov. Mama komunikuje len tak, že povie áno. Myslí, že v r. 2014,
2015 absolvovala operáciu, počas ktorej k niečomu došlo a odvtedy komunikuje len slovom „áno“. Hoci
odpovedá stále áno, dáva znať rôznymi posunkami, kedy s niečím nesúhlasí.

11. Žalobkyňa v 3.rade uviedla, že žalovaný obral mamu o hnuteľný a nehnuteľný majetok. Ona sa o
tejto skutočnosti dozvedela tento rok v marci. Keby bolo došlo k darovaniu pred maminou operáciou, keď
bola v dobrom zdrav. stave, nebola by túto skutočnosť namietala a keby sa bol o ňu postaral a bol by
ju doopatroval. Namieta darovanie z toho dôvodu, že v čase, keď došlo k uzatvoreniu darovacej zmluvy,mama nevedela komunikovať, starala sa o ňu manželka žalovaného, ktorá prišla o prácu. Žalobkyňa v 3.
rade mala záujem túto situáciu riešiť, podieľať sa na starostlivosti o mamu, avšak zo strany žalovaného
to nebolo vítané. Žalobkyňa v 3. rade by sa v tom čase nevedela o ňu fyzicky postarať, ale bola by vedela

jej zabezpečiť 24 hodinovú opatrovateľku. V tom čase bola v Holandsku. Žalovaný napriek tomu, že mu
mama darovala nehnuteľnosť, keď nebola v spôsobilom stave, jej nezabezpečil adekvátnu starostlivosť,
t.j. že ju umiestnil do zariadenia sociálnych služieb, ktoré nie je pre ňu vhodné. Bola umiestnená v
malej izbičke, kde ležali 4 osoby a neboli v zariadení realizované zdravotné úkony, ktoré vyplývali
zo zdrav. dokumentácie. Žalovaný nedodržal ani jeho tvrdenie na minulom pojednávaní, že hneď po

pojednávaní si zoberie mamu k sebe, urobil to až pár dní pred týmto pojednávaním. Žalobkyňa v 3. rade
má odjakživa zlé vzťahy so žalovaným. Človek sa mu snažil vždy pomôcť, všetko zneužil, intrigoval. V
čase keď sa starala o mamu exmanželka žalovaného, nikdy nebol problém mamu navštíviť, avšak bolo
to podmienené tým, že počas jej prítomnosti museli byť dvere otvorené dokorán.

12. Žalovaný vo svojej výpovedi uviedol, že je synom žalobkyne v 1. rade. To, že matka chcela darovať

nehnuteľnosť jemu, vedela už predtým, ako sa jej stala mozgová príhoda, bolo to ešte v roku 2014, keď
viedla aktívny život a toto svoje rozhodnutie povedala aj jej sestre Margite G., s ktorou sa stretávala,
zdieľala s ňou radosti, starosti. Žalobca 2/ sa voči matke nesprával pekne, vzťahy sa vyhrotili v čase,
keď utrpel prvý infarkt, kedy jeho manželka mu neprivolala pohotovosť a druhý infarkt utrpel, keď išiel
k mame na kávu. Potom čo bol hospitalizovaný v nemocnici v B. B., tak sa tam všetci povadili. Hlavne

matka vyčítala manželke žalobcu 2/, že mu neprivolala pomoc, rovnako aj sestra, žalobkyňa 3/ vyčítala
túto skutočnosť manželke žalobcu 2/. Potom sa o žalobcu 2/, z dôvodu jeho zlého zdrav. stavu, postaral
bývalý manžel žalobkyne 3/, ktorý mu povybavoval zdrav. starostlivosť. Vzťahy medzi žalobcom 2/ a
matkou sa zhoršili potom, ako sa mu narodila dcéra, bolo to asi v r. 2009 a to z toho dôvodu, že matka
vnučku nikdy nevidela. Je pravda, že jej ju ukázal žalobca 2/ na mobile. Je pravda aj to, že žalobca 2/

matku navštevoval asi tak raz za tri mesiace. So žalobkyňou 3/ matka mala narušené vzťahy od r. 2014
a to z toho dôvodu, že tomuto narušeniu predchádzalo klamstvo žalobkyne 3/ v tom, že jej nepovedala
pravdu, že si našla priateľa cez internet a to bolo dôvodom rozpadu ich manželstva, avšak matke uviedla
klamstvá na jej bývalého manžela, že je homosexuál. Tvrdila, že sa jej vyhrážal na živote, že z nej chce
spraviť bieleho koňa, musí podpísať úver, a preto musí ujsť pred manželom do Švédska. V skutočnosti

tam odišla za priateľom. Mama sa pred rozvodom dozvedela, že má priateľa Švéda. Matka žalobkyni
3/ v čase rozvodového konania pomáhala nevedomky, potom ako sa vrátila, po ukončení vzťahu, zo
Švédska, vrátila sa späť k svojmu manželovi, všetko zatajila, že to nikdy nehovorila na svojho manžela a
mamajuvyhodilazdomustým,žejunikdyviacnechcevidieť.Potomsestrabolapoprosiťmamu,abyišla
mama vnučke na svadbu. Bolo to v r. 2014. Mame sa zdrav. stav zhoršoval, o čo neprejavovali záujem

ďalší súrodenci, mala problémy s cievami, preto ju žalovaný 3.12.2014 zaviezol na hospitalizáciu do
Bratislavy na Kramáre, Národné srdcovocievne centrum, kde 4.12.2014 podstúpila operáciu, v dôsledku
čoho skolabovala, avšak sa jej zdrav. stav upravil tak, že aj keď nevedela rozprávať, tak sa rozchodila,
vedela spievať, vedela počítať. O matku sa starala jeho bývalá manželka, od februára 2015 do februára
2017, brala na ňu opatrovateľský príspevok. S manželkou sa rozviedol z dôvodu, že si našla milenca,

29.3.2017, a matka bola umiestnená v zariadení 7.2.2017. Žalovaný ju umiestnil do zariadenia z dôvodu,
ženebol schopnýsaoňupostarať,pretožejezamestnanývChemickýchzávodoch.Mamajevzariadení
spokojná, pretože je to jediné zariadenie, kde jej umožnili 3x denne si ísť zapáliť. Matku navštevuje
často, trikrát do týždňa, keď príde jeho priateľka profesionálna ošetrovateľka z Rakúska domov, tak si ju
zoberie aj na celý deň. Domov si ju bráva niekedy aj 3-4x do týždňa, keď je priateľka doma. S mamou

má veľmi dobrý vzťah. Žalovaný nehnuteľnosť, ktorú nadobudol darovaním od žalobkyne 1/ neobýva
od rozvodu, pretože si pri synovi kúpil nehnuteľnosť v Z.. Priateľku má od apríla 2017. Mamu zoberie
k sebe, budú bývať v rodinnom dome v Nitrici, a bude sa o ňu starať jeho priateľka. K uzatvoreniu
zmluvy došlo tak, že mama sedela na posteli, rozhadzovala rukami, gestikulovala, pýtal sa jej, či chce
vymaľovať, ona uviedla, že nie. Tak sa jej opýtal, že či chce previesť túto nehnuteľnosť, tak povedala,

že áno. Podľa žalovaného mama dokáže za cigarety sľúbiť všetko. Darovacia zmluva bola vyhotovená
doma, za prítomnosti JUDr. A., maminej sestry, svedkov F. V., J. V.. Matka vlastnou rukou podpísala
darovaciu listinu.

13. Právny zástupca žalovaného žiadal žalobu zamietnuť z toho dôvodu, že žalobkyňa 1/ v roku 2017

nemohla podpísať plnú moc právnemu zástupcovi, aby ju zastupoval v takomto spore, čo nakoniec
sám právny zástupca uviedol hneď na prvom pojednávaní, že nevie kto podpisoval plnomocenstvo
a žalobkyňa 1/ nebola u neho v kancelárii. Namieta aktívnu legitimáciu žalobcov 2/, 3/ z dôvodu, že
účastníkmi darovacej zmluvy bola výlučne žalobkyňa 1/ a žalovaný.14. Súd mal z výsluchu svedkyne JUDr. M. A. zistené, že vedela čo je predmetom konania, vedela o
ktorú notársku zápisnicu sa jedná. Do roka realizuje 5 až 10 výjazdov, v prípade nutnosti pri spisovaní

právnych úkonov. Objednávateľ uviedol, že mama je v zlom zdrav. stave, preto v takýchto prípadoch,
okrem objednávateľa a darcu, prizýva aj dvoch svedkov a jedného dôverníka, ktorým po príchode na
miesto vysvetlí prítomnosť, resp. prečo sú oni prizvaní. Potom ako všetkým vysvetlila dôvod návštevy,
predmet úkonu, ktorý bude vyhotovený, darkyňa prejavila svoju vôľu, ktorú svedkyňa vyhodnotila, že
súhlasí s obsahom prejaveného úkonu, ktorým bude darovanie nehnuteľností. V prípade, že by to bola

vyhodnotila inak, odmietla by realizovať právny úkonu. Konkrétne podrobnosti si nepamätá, avšak keby
došlo k sporným skutočnostiam, resp. keby sa niečo mimoriadne udialo, tak si daný prípad pamätá.

15. Súd mal z výsluchu svedkyne B. F. zistené, že žalovaný je jej bývalý manžel, žalobkyňa 1/ bývalá
svokra, žalovaní 2/,3/ bývalí švagrovia. Do januára 2015 nežila v spoločnej domácnosti so žalobkyňou
1/, začala sa o ňu starať od januára 2015 z dôvodu, že ju o to manžel poprosil a ona by aj tak prišla o

prácu. Žalobkyňa 1/ potrebovala 24 hodinovú starostlivosť, ona v rozhodnutí mala uvedené, že vyžaduje
starostlivosť 12 a viac hodín. O žalobkyňu 1/ sa starala do februára 2017. Z vyšetrenia bolo zrejmé, že
trpí agresívnou demenciou, kde bolo uvedené, že potrebuje odbornú starostlivosť, čo ona nedokázala
zabezpečiť, pretože mala sebapoškodzovacie úmysly. Potom bola umiestnená do zariadenia. Darovacia
zmluva bola uzatvorená v čase, keď sa o ňu svedkyňa starala, vzhľadom k tomu, že žalovaný to tak

chcel. Svedkyňa nevedela ako to žalobkyňa 1/ dala žalovanému najavo, že na neho chce previesť
nehnuteľnosť, pretože nevedela, čo je pravá, čo je ľavá. Čo sa týkalo zdravého uvažovania nebola v
poriadku. Nerozprávala, prejavovala sa takým spôsobom, že keď sa jej niečo nepáčilo, tak sa rozkričala,
vydávala pazvuky.

16. Súd mal z výsluchu svedkyne F. G. zistené, že žalobkyňa 1/ je jej sestra, žalobkyňa 3/ neter, žalobca
2/synovec,žalovanýsynovec.Svedkyňavedela,žežalobkyňa1/previedlanehnuteľnosťnažalovaného,
darovanie sa realizovalo za jej prítomnosti po tom, čo žalobkyňa 1/ povedala notárke, že s darovaním
súhlasí. Svedkyni sestra aj predtým povedala, že nehnuteľnosť chce previesť na žalovaného, lebo má
výhrady voči žalobcovi 2/ a 3/. Svedkyňa má za to, že ju zanedbávali ako matku. V čase, keď adresovala

výhrady voči žalobcom v 2. a 3. rade bola zdravá, žiadnu pomoc zo strany detí nepotrebovala. Svedkyňa
za žalobkyňu 1/ podpísala darovaciu zmluvu, lebo ona sama nebola schopná. Svedkyňa uviedla, že jej
sestra bola taká povaha, že s ničím nebola spokojná, bola náladová. Na dovolenky do Egypta, Tunisu,
Chorvátska, Krétu, Maltu, rôzne liečenia chodila so žalobkyňou 3/, rovnako tak sa o ňu postarala v
nemocnici v Nitre a Bratislave.

17.Podľa§3ods.1Občianskehozákonníkavýkonprávapovinnostívyplývajúcichzobčianskoprávnych
vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť
v rozpore s dobrými mravmi.

18. Podľa § 38 ods. 1 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, pokiaľ ten, kto ho urobil, nemá
spôsobilosť na právne úkony.

19. Podľa § 38 ods. 2 Občianskeho zákonníka takisto je neplatný právny úkon osoby konajúcej v
duševnej poruche, ktorá ju robí na tento právny úkon neschopnou.

20. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom. Predmetom tohto konania bola
žaloba o určenie neplatnosti darovacej zmluvy

21. Podľa názoru súdu žalobkyňa 1. rade mala naliehavý právny záujem na podaní tejto žaloby, pretože
v prípade úspechu v konaní, by tento byt pripadol do jej vlastníctva.

22. Podľa názoru súdu žalobca 2. rade nemá aktívnu legitimáciu, z uvedeného dôvodu, voči nemu bola
žaloba zamietnutá.

23. Súd v súdenej veci predbežne posudzoval otázku platnosti darovacej zmluvy. Darkyňa v čase
uzatvorenia darovacej zmluvy mala psychiatrické onemocnenie, ktoré jej bránilo uzatvoriť právny úkon,
akotovyplynulozozáverovZPMUDr.F.,teda,ževčaseuzatvoreniadarovacejzmluvynebolažalobkyňa1/ v stave spôsobilom vnímať a rozpoznať následky svojho konania, t.j. ani právne následky uzavretia
darovacej zmluvy, z čoho možno jednoznačne vyvodzovať, že darovacia zmluva je podľa § 38 ods.
2 Obč. zák. neplatným právnym úkonom, pretože žalobkyňa 1/ nemala schopnosť túto zmluvu platne

uzavrieť pre svoju duševnú poruchu. Súd mal zistené, že žalobkyňa 1/ bola rozhodnutím tunajšieho súdu
v konaní 16Ps 7/2017 dňa 6.9.2018, obmedzená na právne úkony, v súvislosti s ochorením uvedeným
v znaleckom posudku v súdenej veci a ako bolo uvedené vyššie, uvedeným ochorením trpela v čase
uzatvorenia darovacej zmluvy. Podľa názoru súdu je predmetný úkon - darovacia zmluva neplatná
aj podľa § 3 ods. 1 OZ, pretože sa prieči dobrým mravom, lebo žalovaný dosiahol uzavretie tohto

právneho úkonu nemorálnym spôsobom, keď porušil najzákladnejšie pravidlá morálky a slušnosti pri
jehouzatváranísosobou,ktorávpodstatebolabezbranná,zneužiljejzlýzdravotnýstav,jejneschopnosť
odhaliť skutočný úmysel žalovaného, pripraviť žalobkyňu v 1.rade o strechu nad hlavou a tým aj o
jej hmotné zabezpečenie ako osoby veľmi ťažko zdravotne postihnutej a následne ju umiestniť do
nevyhovujúcehozariadenia,ktorébolohradenézjejvlastnýchzdrojov-dôchodku.Zuvedenéhodôvodu,
že darovacia zmluva zo dňa 27.4.2015 je neplatná, súd určil, že vlastníkom nehnuteľnosti v meste

Prievidza, k.ú. Prievidza a to bytu č. 6 na 1.poschodí vo vchode XX, v bytovom dome súpisné číslo
XXXXX, na parcele číslo CKN XXX/X v celosti a spoluvlastníckeho podielu vo veľkosti XX/XXXX-in
na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a na pozemku parcela číslo CKN XXX/X,
zastavaná plocha a nádvorie vo výmere 480 m2, zapísané v katastri nehnuteľnosti, vedeným Okresným
úradom Prievidza, katastrálnym odborom Prievidza, v LV č. XXXX je žalobkyňa v 1.rade V. F., rodená

E., narodená XX.XX.XXXX, r.č. XXXXXX/XXX.
24. V súvislosti s vykonaním dôkazu - vyhotovením znaleckého posudku, vznikli štátu trovy vo výške
469,74 eura. Civilný sporový poriadok náhradu trov konania štátu neupravuje. Súd preto postupoval
podľa čl. 4 základných princípov CSP, podľa ktorého ak sa právna vec nedá prejednať a rozhodnúť na
základe výslovného ustanovenia tohto zákona, právna vec sa posúdi podľa ustanovenia tohto alebo

iného zákona, ktoré upravuje právnu vec čo do obsahu a účelu najbližšiu posudzovanej právnej veci. V
prípade, že takého ustanovenia niet, súd prejedná a rozhodne právnu vec podľa normy, ktorú by zvolil,
ak by bol sám zákonodarcom, a to s prihliadnutím na princípy všeobecnej spravodlivosti a princípy,
na ktorých spočíva tento zákon tak, aby výsledkom bolo rozumné usporiadanie procesných vzťahov
zohľadňujúce stav a poznatky právnej náuky a ustálenú rozhodovaciu prax najvyšších súdnych autorít.

Na základe toho súd považoval za spravodlivé usporiadanie otázky náhrady trov konania štátu tak, ako
to ustanovoval Občiansky súdny poriadok v § 148 ods. 1. Podľa citovaného ustanovenia mal štát nárok
na náhradu trov konania proti účastníkom podľa výsledku konania. V danej veci bol žalobca v konaní
úspešný. Súd preto priznal štátu nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu po 100%.
O výške trov konania bude rozhodnuté po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením.

25. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP. V konaní bola plne úspešná žalobkyňa
v 1.rade, preto jej súd priznal náhradu trov vo výške 100% voči žalovanému, rovnako tak bol žalovaný
úspešný voči žalobcovi v 2. rade, preto mu priznal plnú náhradu trov konania. V zmysle ust. § 262
ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným

uznesením.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na
Krajský súd v Trenčíne. Odvolanie sa podáva na Okresný súd Prievidza v troch vyhotoveniach (§ 357
písm. d) CSP v spojení s § 362 ods. 1 CSP). Odvolanie musí obsahovať okrem všeobecných náležitostí

(označenie súdu, ktorému je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, spisovú značku
konania, podpis) označenie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie
napáda, z akých dôvodov sa toto rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa
odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie môže byť odôvodnené len skutočnosťami uvedenými v
§ 365 ods. 1, 2 CSP.

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.