Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, March 30, 2017

Súd: Okresný súd Bratislava II
Spisová značka: 8C/293/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1214205850
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 03. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Raul Pospíšil

ECLI: ECLI:SK:OSBA2:2017:1214205850.16

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava II pred sudcom Mgr. Raulom Pospíšilom v spore žalobkyne: E. R., nar.

XX.XX.XXXX, A. XXXX, C. Ú., zast.: JUDr. Pavol Haško, advokát, Košická 52, 821 08 Bratislava proti
žalovanému: JURKI - HAYTON s.r.o., Prístavná 2, 821 09 Bratislava, IČO: 31 332 251, zast.: VIVID
LEGAL, s. r. o., Plynárenská 7/A, 821 09 Bratislava, o zaplatenie 4.042,74 EUR s prísl., takto

r o z h o d o l :

Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni sumu 231,77 Eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

Vo zvyšku súd žalobu z a m i e t a .

Žalovaný má voči žalobkyni nárok na náhradu trov konania v rozsahu 88% jeho trov.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa v konaní po niekoľkých zmenách žaloby domáhala vydania rozhodnutia, ktorým by
súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 4.042,74 EUR s príslušenstvom titulom bezdôvodného
obohatenia.

2. Žalobu odôvodnila tým, že je výlučnou vlastníčkou nehnuteľností zapísaných na LV č. XXX, k.ú.
J., o. i. pozemkov - parcely registra E. s parc. č. XXX/XXX - orná pôda vo výmere 4.147 m2, parc.
č. XXX/XXX - orná pôda vo výmere 4.311 m2, parc. č. XXX - orná pôda vo výmere 1.705 m2 a

parc. č. XXX - orná pôda vo výmere 3.294 m2. Žalovaný je vlastníkom nehnuteľností zapísaných na
LV č. XXX, k.ú. J., o. i. stavby so súp. č. XX postavenej na pozemku parc. č. XXX/XX a stavby so
súp. č. XX na pozemku parc. č. XXX/X. Stavby žalovaného a vybudované spevnené betónové plochy
čiastočne zaberajú pozemky žalobkyne a roky jej znemožňujú ich užívanie, tieto plochy neoprávnene
a bez právneho dôvodu využíva na podnikanie žalovaný. Daň z nehnuteľností za celé pozemky platí
žalobkyňa. Po zmenách žaloby žalobkyňa v konečnom štádiu konania považovala za preukázané, že
žalovaný sa v období od 01.04.2012 do 31.03.2014 tým, že bez súhlasu alebo akéhokoľvek právneho

titulu užíval pozemky vo vlastníctve žalobkyne nachádzajúcich sa v k.ú. J., a to pozemok s parc. č. XXX/
XX a parc. č. XXX/XX, pozemok s parc. č. XXX/XX a pozemok s parc. č. XXX/XX, bezdôvodne obohatil
o sumu vo výške 4.042,74 EUR.

3. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe uviedol, že mu nie je známe, na základe akých skutočností dospela
žalobkyňa, resp. geodet k záverom, že žalovaný užíva pozemok s parc. č. XXX/XX v rozsahu 1.211 m2
a pozemky s parc. č. XXX/XX a XXX/XX v rozsahu 2.668 m2. Z geometrického plánu nie je zrejmé, v

akom rozsahu by mal žalovaný užívať pozemky s parc. č. XXX/XX a XXX/XX, pričom zakreslený rozsah
užívania pozemku s parc. č. XXX/XX nezodpovedá žalobkyňou deklarovanej výmere užívania 1.211
m2 (podľa dĺžok strán trojuholníka je jeho obsah 1.188,52 m2). Samotný výpočet je nesprávny už len
z dôvodu, že sadzba dane z príjmu je uvedená 23%, pričom žalobkyňa je fyzická osoba, na ktorú savzťahuje sadzba 19% a taktiež pri výpočte nebol zohľadnený druh pozemkov, ktoré nie sú evidované
ako stavebné pozemky, resp. zastavané plochy a nádvoria, ale ako orná pôda. Tvrdenie žalobkyne, že
znáša náklady spojené s jej vlastníctvom v podobe platenia dane z nehnuteľností, sa nezakladajú na

pravde. Listinný dôkaz - nákres označený ako "Časť Pozemku užívaný inou osobou ako vlastníkom"
žalovaný nepovažoval za relevantný a dôveryhodný, pretože nie je zrejmé, kto bol zhotoviteľom nákresu,
t.j. či zhotoviteľom bol skutočne geodet a z akých skutočností zhotoviteľ nákresu vychádzal. Žalovaný
v priebehu konania uviedol, že nepopiera užívanie pozemkov, na ktorých stojí čerpacia stanica a jej
obslužná budova vrátane príjazdu a odjazdu k nej.

4. Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom svedkov K.. U. K.X., X.. D. I., J. K., F. K., U. Z., Š. K.,
Ľ. A., Mgr. Ing. T. P., oboznámením sa s LV č. XXX a XXX pre k.ú. J., geometrickým plánom č. XX-XX/
XXXX, zápisnicou z rokovania zo dňa 12.12.2013, čestnými prehláseniami p. Ľ. A. zo dňa 01.06.2016 a
13.06.2016, trestným oznámením zo dňa 10.10.2016, nájomnou zmluvou uzavretou medzi žalovaným
a Ľ. A. zo dňa 20.09.2013, znaleckým posudkom č. X/XXXX a ďalšími listinami založenými v spise a

zistil nasledovný skutkový stav:

5. Z výpisu z LV č. XXX pre k. ú. J. vyplýva, že žalobkyňa je vlastníčkou pozemkov s parc. č. XXX/XX,
XXX/XX, XXX/XX a XXX/XX. Pozemok s parc. č. XXX/XX vznikol odčlenením od pozemku s parc. č.
XXX/XX na základe geometrického plánu č. XX-XX/XXXX vyhotoveného geodetom P. D..

6. Z výpisu z LV č. XXX pre k.ú. J. vyplýva, že žalovaný je vlastníkom stavby označenej ako olej. hosp.
sklad PHM postavenej na pozemku s parc. č. XXX/XX.

7. Dňa 12.12.2013 sa konalo rokovanie za prítomnosti žalobkyne, jej právneho zástupcu, brata

žalobkyne - J. K. a právneho zástupcu žalovaného. Predmetom rokovania bol nárok žalobkyne na
vydanie bezdôvodného obohatenia a návrh na uzavretie nájomnej zmluvy alebo výmenu pozemkov.
Právny zástupca žalovaného mal predmetné návrhy prejednať s klientom a vyjadriť sa do 20.12.2013,
v opačnom prípade sa mala žalobkyňa domáhať svojho nároku na súde.

8. Ľ. A. v čestnom prehlásení zo dňa 01.06.2016 uviedol, že v oplotenom areáli mimo zastavaného
územia obce Košúty je na základe nájomnej zmluvy uzavretej so žalovaným nájomcom pozemkov s
parc. č. XXX/XX a XXX/XX, zapísaných na LV č. XXX. Zároveň potvrdil, že od roku 2013 celý oplotený
areál v k.ú. J., na ktorom sa nachádzajú aj uvedené pozemky, užíva žalovaný. V čestnom prehlásení
zo dňa 13.06.2016 uviedol, že sa dištancuje od informácií uvedených v čestnom prehlásení zo dňa

01.06.2016. Čestné prehlásenie mu bolo predložené zo strany p. J. K. s vopred napísaným textom, ktorý
nemal možnosť meniť. Zo strany predkladateľa mu neboli poskytnuté informácie, o aké súdne konanie
má ísť a medzi akými stranami sa má konanie viesť. O užívaní pozemkov vo vlastníctve žalobkyne zo
strany žalovaného nemal žiadnu vedomosť.

9. Medzi žalovaným ako prenajímateľom a p. Ľ. A. ako nájomcom bola dňa 20.09.2013 uzavretá
zmluva o nájme nehnuteľnosti, predmetom ktorej bol nájom administratívno-prevádzkovej budovy s
príslušenstvom so súp. č. XX umiestnenej na parcele č. XXX/X, zapísanej na LV č. XXX, k.ú. J. za
účelom prevádzkovania živnosti nájomcu.

10.Žalovanýdňa10.10.2016podalnaORPZvGalantetrestnéoznámenienažalobkyňuprepodozrenie
z podvodu, nakoľko na výpise z LV č. XXX bola vykonaná zmena druhu pozemkov - z parcely registra
"E" na parcelu registra "C", teda z ornej pôdy a trvalých trávnatých porastov na zastavané plochy a
nádvoria bez právneho podkladu.

11. Zo záverov znaleckého posudku č. X/XXXX vypracovaného Mgr. Ing. T. P. vyplýva, že výška
nájomného za pozemky s parc. č. XXX/XX a XXX/XX predstavuje: - za obdobie od 01.04.2012 do
31.07.2012 - 476,68 EUR;
- za obdobie od 01.08.2012 do 31.05.2013 - 1.162,80 EUR;
- za obdobie od 01.06.2012 do 30.11.2013 - 680,34 EUR;

- za obdobie od 01.12.2013 do 31.03.2014 - 442,- EUR.
Výška nájomného za pozemok s parc. č. XXX/XX predstavuje:
- za obdobie od 01.04.2012 do 31.07.2012 - 196,64 EUR;
- za obdobie od 01.08.2012 do 31.05.2013 - 477,24 EUR;- za obdobie od 01.06.2012 do 30.11.2013 - 279,22 EUR;
- za obdobie od 01.12.2013 do 31.03.2014 - 181,41 EUR.
Výška nájomného za pozemok s parc. č. XXX/XX predstavuje:

- za obdobie od 01.04.2012 do 31.07.2012 - 25,31 EUR;
- za obdobie od 01.08.2012 do 31.05.2013 - 61,66 EUR;
- za obdobie od 01.06.2012 do 30.11.2013 - 36,02 EUR;
- za obdobie od 01.12.2013 do 31.03.2014 - 23,42 EUR.

12. Žalovaný sa prostredníctvom podania doručeného súdu dňa 15.02.2017 vyjadril k znaleckému
posudku č. X/XXXX. Uviedol, že použitie podkladov - listov vlastníctva a kópie katastrálnej mapy
z 05.12.2016 nebolo správne, nakoľko znalkyňa mala použiť listy vlastníctva a katastrálnu mapu
aktuálnu v rozhodnom období (01.04.2012 - 31.03.2014). V liste vlastníctva zo dňa 05.12.2016 boli
pozemky označené ako zastavené plochy a nádvoria, v rozhodnom období však boli označené ako
orná pôda, čo nepochybne ovplyvňuje všeobecnú hodnotu pozemkov aj všeobecnú hodnotu nájmu

pozemkov. Znalkyňa v znaleckom posudku nedostatočne zdôvodnila výber použitej metodiky - metódu
polohovej diferenciácie, čo je v rozpore s vyhláškou č. 492/2004 Z.z. Znalkyňa tiež uviedla, že dňa
15.01.2017 bola vykonaná miestna obhliadka pozemkov, čo však nie je podporené fotodokumentáciou
preukazujúcou jeho pravdivosť. Znalkyňa stanovila koeficient intenzity využitia pozemkov vo výške
1,00, ktorý zodpovedá intenzite využitia nebytových stavieb pre priemysel s bežným technickým

vybavením,pričompozemkypodľažalovanéhonemožnozaradiťdoskupinymenovanýchnehnuteľností.
Na pozemkoch s parc. č. XXX/XX, XXX/XX a XXX/XX nie sú žiadne stavby, jediným pozemkom, na
ktorom je stavba (čerpacia stanica), je pozemok s parc. č. XXX/XX. Znalkyňa ďalej použila koeficient
technickej infraštruktúry pozemkov vo výške 1,20, ktorý zodpovedá strednej vybavenosti zahŕňajúcej
napr. miestne rozvody vody a elektriny, pričom žalovanému nebolo jasné, ako sa znalkyňa dopracovala

k zisteniu, že na všetkých pozemkoch je infraštruktúra zodpovedajúca strednej vybavenosti. Ďalej
použila koeficient povyšujúcich faktorov vo výške 3,00 (maximálnu hodnotu), čo znalkyňa zdôvodnila
výrazne zvýšeným záujmom o kúpu pozemkov, avšak o tom nepredložila jediný dôkaz ani ho nijak
nezdôvodnila. Podľa žalovaného majú pozemky charakter bez akéhokoľvek záujmu o kúpu vzhľadom na
ich lokalitu, zanedbaný stav a nevyužívanosť. Znalkyňa stanovila všeobecnú hodnotu nájmu pozemkov

výlučne na základe vzorca, pričom absentuje zdôvodnenie určenia hodnoty nájmu pozemkov výlučne
na základe vzorca a zdôvodnenie nepoužitia porovnávacej metódy. Jednou z premenných, ktoré sú
relevantné pre určenie všeobecnej hodnoty nájmu nehnuteľností na základe vzorcovej metódy, je tzv.
obdobie predpokladanej návratnosti investície, ktoré znalkyňa určila na 20 rokov. Určené obdobie je
vzhľadom na lokalitu, polohu a zanedbaný stav pozemkov nepomerne nízke. Znalkyňa neprihliadla na

zastavanosť pozemkov ani na to, či sa pozemky v rozhodnom období nachádzali v zastavanom území
obce alebo mimo neho. Znalecký posudok nezohľadňuje využitie pozemkov, okrem pozemku, na ktorom
sa nachádza čerpacia stanica, nemožno žiadny z pozemkov označiť za výrazne využívaný.

13. Žalobkyňa prostredníctvom podania predloženého dňa 16.02.2017 uviedla, že argumentáciu

žalovaného k znaleckému posudku č. 9/2017 považuje za účelovú a zavádzajúcu. Znalkyňa vypracovala
pre žalovaného vyše 10 znaleckých posudkov, pričom ani jeden žalovaný nespochybnil, až v tomto
súdnom konaní napáda správnosť posudku. Navyše pred začatím súdneho konania bola práve
znalkyňa Mgr. Ing. Chomčová žalovaným odporučená žalobkyni za účelom vyhotovenia znaleckého
posudku. Žalobkyňa zároveň považovala výpovede svedkov U. Z. a Š. K. za tendenčné, pretože sú

zamestnancami žalovaného, k meritu veci nič podstatné neuviedli a bolo zrejmé, že nebudú vypovedať
v rozpore so záujmami zamestnávateľa. To sa nedá povedať o svedkoch I., A. a K., ktorí v čase
podania svedeckej výpovede už neboli v pracovnom pomere so žalovaným a ich výpovede nemožno
spochybňovať.

14. Znalkyňa Mgr. Ing. Ľubica P. vo svojom stanovisku doručenom súdu dňa 10.03.2017 uviedla, že obec
Košúty má schválený územný plán z roku 2008, v zmysle ktorého sú predmetné pozemky zaradené
ako pozemky pre nepoľnohospodársku výrobu, sklady, tzn. že uvedená lokalita je rovnako zaradená
a využívaná už od roku 2008, rovnako aj v roku 2012 až 2014, aj v rokoch 2016 a 2017. Pozemky
nie sú poľnohospodársky využívané a nejde o ornú pôdu. Pozemky umiestnené v zastavanom území

obce, čo je areál čerpacej stanice, sa ohodnocujú ako zastavané plochy bez ohľadu na druh pozemku.
Znalkyňa vždy pristupuje k stanoveniu všeobecnej hodnoty nehnuteľností až po zhodnotení trhu. Pri
porovnávaní ponúk na trhu s nehnuteľnosťami nie je možné vždy nájsť porovnateľné nehnuteľnosti,
ako v tomto prípade, kde ide o pozemky mimo súvislej zástavby obce, pozemky poľnohospodársky apriemyselne využívané, ako aj nevyužívané, zastavané aj nezastavané. Na záujmových pozemkoch je
umiestnená aj čerpacia stanica. Čo sa týka obhliadky nehnuteľností, pozemky sú umiestnené pri štátnej
ceste medzi Čiernym Brodom a Košútmi, sú voľne prístupné. Obhliadku dňa 15.01.2017 vykonala,

fotodokumentácia bola v prílohe k ZP č. XX/XXXX. Podľa platnej vyhlášky pre stanovenie všeobecnej
hodnoty nehnuteľností fotodokumentácia nie je povinnou prílohou znaleckého posudku. Koeficient
intenzity využitia vo výške 1,0 je na dolnej úrovni pre stavbu čerpacej stanice. Na hospodárskom
dvore je zavedená elektrina a sú tam aj miestne rozvody vody, studne, preto koeficient technickej
infraštruktúry vo výške 1,20 je v zmysle platnej vyhlášky. Východisková hodnota pozemkov pre obce do

5.000 obyvateľov je 3,32 EUR/m2, obec Košúty má 1.630 obyvateľov. Košúty sa nachádzajú 55 km od
Bratislavy, východiskovú cenu pozemkov v danej lokalite pre priemyselnú zónu možno určiť až do výšky
60% z východiskovej ceny Bratislavy, čo je 60% z 66,39 EUR/m2, tzn. východiskovú cenu 39,83 EUR/
m2, preto pri východiskovej cene pozemkov 3,32 EUR/m2 a použití koeficientu povyšujúcich faktorov
vo výške 3 a tým stanovenie VŠH pozemku na úrovni 8,13 EUR/m2 pre nezastavané pozemky a 6,50
EUR/m2 pre pozemky zastavané stavbami, je na dolnej úrovni sadzby. Nájom pozemkov je stanovený

pre intenzitu využitia pozemkov a návratnosť 20 rokov, čo pre daný druh pozemkov, kde sa nachádza
čerpacia stanica, je v súlade s platnou vyhláškou. Nájom sa stanovuje podľa intenzity využitia pozemkov
na max. 40 rokov pre poľnohospodársky využívané pozemky a následne sa znižuje podľa intenzity
využitia pozemkov na 15 rokov.

15. Podľa nákresu predložené žalovaným na pojednávaní dňa 16.02.2017 by celková plocha pozemkov
užívaná žalovaným za účelom prevádzkovania čerpacej stanice mala byť 707,87 m2.

16. Svedkyňa K.. U. K. vo svojej výpovedi uviedla, že je starostkou obce Košúty 4. volebné obdobie
v rade. Žalobkyňu nepoznala a o žalovanom vedela, že má u nich v katastrálnom území čerpaciu

stanicu. K rozsahu ani dobe užívania pozemkov žalovaným sa nevedela vyjadriť, nakoľko obec nerieši
nájomnévzťahyvlastníkovnehnuteľností.Potvrdila,žečerpaciastanicažalovanéhovobdobírokov2012
- 2014 už bola v katastri obce. Mala vedomosť o oplotenom areáli, ktorý je umiestnený oproti čerpacej
stanici žalovaného. Nemala však vedomosť, kto tento areál užíva, pričom z dôvodu daňovej povinnosti
vyplývajúcej z vlastníctva nehnuteľností by bolo možné zistiť, kto si v súvislosti s týmto areálom plnil

daňovú povinnosť. Je možné, že by obecný úrad vedel aj z titulu stavebnej agendy zistiť subjekt, ktorý
požiadal o stavebné zmeny.

17. Svedok X.. D. I. vo svojej výpovedi uviedol, že žalobkyňu nepozná, pre žalovaného pracoval 9 rokov
od novembra 2001 do októbra 2009. Celé toto obdobie pracoval na čerpacej stanici v Košútoch, prvú

polovicu ako vedúci a zvyšné obdobie ako operatér, resp. obsluha. Počas celého obdobia pôsobenia
na čerpacej stanici mal vedomosť o protiľahlom areáli, nakoľko mali na čerpacej stanici od neho kľúče
a vyslovene osobný pokyn od pána Jurkoviča nevydávať ich nikomu, len v prípade jeho osobného
pokynu. Do areálu teda chodili aj osobne. Časť tohto obdobia bol v ňom ako podnájomník živnostník,
ktorý vyrábal vane a neskôr, keď už na stanici nepracoval, videl, že sa tam spracuváva drevo. O účasť

na tomto pojednávaní bol požiadaný pánom K., svedok o tomto konaní s nikým predtým nerozprával.
Pokiaľ je žalobkyňa sestrou pána K., je možné, že ju pozná z videnia. Pokiaľ hovoril o areáli, myslel
tým oplotený priestor, ktorý je oproti čerpacej stanici ešte z čias, keď ho užívalo družstvo, neskôr Štátne
majetky. Nevedel sa vyjadriť k jeho rozlohe ani k číslam parciel, ktoré ho tvoria. Žiadne doklady medzi
žalovaným a spomínaným živnostníkom s vaňami nevidel a takisto drevospracujúcu firmu videl len cez

plot. Predpokladal však, že ide o nehnuteľnosti, ktoré má pán Jurkovič vo vlastníctve a tieto prenajíma.
Po oboznámení sa s fotografiami na č.l. 124 a 125, ktoré sú súčasťou znaleckého posudku, svedok
potvrdil, že areál, o ktorom hovoril, sa nachádza naľavo od čerpacej stanice cez cestu na fotografiách z
č.l. 124 a samotný areál aj s bránou je na fotografiách z č.l. 125.

18. Svedok J. K. vo svojej výpovedi uviedol, že je bratom žalobkyne, so žalovaným nemá žiaden vzťah
okrem toho, že niekoľkokrát spolu jednali ohľadom predmetných pozemkov. Žalovaný užíva predmetné
pozemky bez akejkoľvek náhrady, preto sa podujal sestru v tejto veci zastupovať v jednaní s pánom
Jurkovičom, pričom mu ponúkli dohodu - výmenu alebo nájom, aby sa tento vzťah zlegalizoval a mohol
platiť. Sestra za tieto pozemky platí daň a ani tú žalovaný neplatí. Jeho výstupy boli v tom zmysle, že sa

dohodnú, k dohode však nikdy nedošlo. Mal za to, že ich len naťahoval a pritom podnikal na pozemkoch
10 rokov zadarmo, preto napokon sestra podala žalobu. Po nahliadnutí do geometrického plánu, ktorý je
súčasťou znaleckého posudku, označil parcely, ktoré má žalovaný v užívaní, a to konkrétne čísla: XXX/
XX, XXX/XX, pokiaľ je to pozemok pod benzínovou stanicou a na druhej strane oproti pozemky parc.č.: XXX/XX a XXX/XX. Areál oproti čerpacej stanici užíva v súčasnosti pán A., ktorý tam vyrába palety
a na betónových plochách postavil niečo ako sklad a má tam unimobunku s ľuďmi. Obsah zápisnice z
rokovania (č.l. 11) poznal, túto podpísal a bola výsledkom spoločného rokovania s Dr. Šášikom. Neskôr

takéto rokovanie prebehlo aj s Dr. Vágom a napriek pozitívnym vyjadreniam nikdy ku dohode nedošlo
a od tej doby má žalovaný ďalších a ďalších zástupcov, takže aj z toho vidieť jeho ochotu na dohodu.
Sestrine parcely sú len XXX/XX, XX, napriek tomu tvrdil, že hranica oplotenia vedie popri hlavnej ceste a
ostatné strany oplotenia sú reálne zakreslené podľa skutočnosti. Oslovili geodeta, to však neznamená,
že by tento stav falšoval. To, že po celý čas areál patrí pánovi Jurkovičovi, tvrdil na základe toho, že

kľúče od oploteného areálu mali vždy len pumpári, pričom aj súčasný užívateľ pán A. ústne potvrdil,
že areál má v nájme od pána Jurkoviča. Doklady nevidel, preto nevedel, či to zodpovedá pravde. V
rozhodnom období rokov 2012 až 2014 svedok videl, že do areálu chodili pracovníci čerpacej stanice,
napr. kosiť. Vnútri areálu pána Jurkoviča nevidel, ale jednanie spolu absolvovali priamo na pumpe aj za
prítomnosti pána K.. Svedok p. Jurkovičovi hovoril, že užíva sestrine pozemky pod čerpacou stanicou
aj v spomínanom areáli v Košútoch a on nikdy tieto skutočnosti nepoprel. Vždy hovoril o tom, že sa

dohodnú. Ak mal rozlíšiť, či vystupoval za seba alebo za firmu, k tomuto debata nebola, je však fakt,
že jedno jednanie sa uskutočnilo v priestoroch žalovaného pri prístave, kde vedľa recepcie mal svoju
kanceláriu.

19. Svedok F. K. vo svojej výpovedi uviedol, že žalobkyňu pozná osobne ako susedu a v minulosti 13

rokov pracoval pre spoločnosť žalovaného na čerpacej stanici v Košútoch od začiatku, ako bola otvorená
a hneď od tohto začiatku mali kľúče od areálu oproti, ktorý bol už v tom čase oplotený. Kľúče boli od
veľkej brány, malej bránky a administratívnej budovy, ktorá tam zostala po Štátnych majetkoch. Kľúče im
vtedy ukázal nejaký pán Tóth. Na čerpaciu stanicu nastúpil v r. 2001. Na pozemok do areálu občas prišli
záujemcovia o prenájom. Vždy dostali o tom telefonickú hlášku a prostredníctvom kľúčov im pozemok

sprístupnili. Zmeny boli akurát také, že nájomca pozemok vykosil, nakoľko tento zarastal burinou. Čo sa
týka rozsahu oplotenia, počas celého obdobia nedošlo k žiadnej zmene. V priebehu rokov bol v areáli
podnikateľ zrejme zo Senca, ktorý vyrábal vane. Vtedy mu odovzdali kľúče a v nasledujúcom období
prišiel podnikateľ so synom, ktorí tam majú výrobu paliet, nejakú drevovýrobu a tým tiež odovzdali kľúče.
Títo tam boli až do svedkovho odchodu, pričom ich tam vída doteraz. Svedok po nahliadnutí na fotografie

na č.l. 125 udával, že ide o areál, ktorý spomínal vo svojej výpovedi. Čo sa týka samotnej čerpacej
stanice, na tej stoja stojany, pozemok je obetónovaný. Mal vedomosť, že v užívaní žalovaného je
samotná čerpacia stanica so stojanmi, pričom táto je súčasťou budovy, v ktorej je aj sklad. Po nahliadnutí
na č.l. 123 spisu svedok na geometrický plán uviedol, že parcely tak, ako sú uvedené pod číslami XXX/
X až XX, tvoria oplotený pozemok, pričom na parcele XXX/X stojí spomínaná administratívna budova

a zakreslené oplotenie zodpovedá skutočnosti. Celý tento areál boli aj kosiť zamestnanci žalovaného.
Pozemok na druhej strane tvorí čerpacia stanica a okolie, ktoré je vybetónované a toto bolo uvedené ako
pozemok, ktorý má v užívaní žalovaný. Na parcele č. XXX/XX je shop čerpacej stanice aj so skladom.
Ľudí, ktorí vchádzali na areál, púšťali na základe podnetu z firmy a v čase svedkovej služby to boli
inšpektorky, ktoré mali na starosti aj ich čerpaciu stanicu. Bolo im povedané, kto má prísť a keď dotyčný

prišiel a predstavil sa, zamkol čerpaciu stanicu a išiel s nimi do areálu. Možno raz sa stalo, že volal aj
sám pán Jurkovič. Počas svedkovej služby niekedy v rokoch 2012 alebo 2013 videl, že sa stretli pán K.,
brat žalobkyne s pánom Jurkovičom, štatutárom žalovaného a čo započul bolo, že sa jednali o pozemky
pod čerpacou stanicou, spomínali nejakú výmenu a tiež sa jednali o náprotivnom areáli. Svedok s pánom
K. komunikoval len toľko, či by nešiel na súd povedať, ako to bolo s užívaním pozemkov, keď robil na

čerpacej stanici. Nedostával od neho žiadne upozornenia alebo usmernenia ohľadom výpovede. Nie
je medzi nimi priateľský vzťah. Nebol si presne istý, ale posledný a terajší nájomca dostal kľúče od
areálu zhruba 1,5 predtým, ako svedok odišiel od žalovaného. Nevedel presne odpoveď na otázku, kto
mal kľúče od spomínaného areálu v marci 2012. Tiež nevedel odpovedať, či spoločnosť žalovaného
vykonávala v marci 2012 nejakú činnosť v areáli, pričom žalovaný v tomto areáli nikdy nevykonával

žiadnu podnikateľskú činnosť, boli tam len iní podnikatelia. Zamestnanci žalovaného boli kosiť areál
niekedy v r. 2002 a 2003, pričom vykonali aj nejaké rekonštrukčné práce na čerpacej stanici. Areál
pumpy nie je oplotený, ale keď im stavbu odovzdával pán Tóth, ako konateľ žalovaného uviedol, že celý
obetónovaný pozemok okolo pumpy je ohraničený stojanmi s lampami, a teda po tieto lampy je to ich. Na
pozemok okolo pumpy tak mohol ktokoľvek vstúpiť. Prevádzková doba pri 4 ľuďoch bola pôvodne non-

stop, potom stanicu obsluhovali 2 ľudia od 6,00 hod. do 18,00 hod. a zhruba 3 roky pred odchodom bol
svedok na stanici sám s prevádzkovou dobou takisto od 6,00 hod. do 18,00 hod., avšak s prerušením
v čase od 11,00 hod. do 14,00 hod., v sobotu a v nedeľu bolo zavreté. Ľudia boli do areálu vpúšťanílen na základe pokynu pracovníkov žalovaného buď telefonického, alebo osobného. Nikdy tento pokyn
nevydal iný subjekt.

20. Svedkyňa U. Z. svojej výpovedi uviedla, že žalobkyňu nepozná, bola zamestnancom žalovaného. Jej
zaradenie sa volá vedúci úseku kontroly čerpacích staníc, pričom hovorovo ich zamestnanci čerpacích
staníc volajú inšpektorky. Konkrétne čerpacia stanica v Košútoch funguje minimálne od r. 2003, kedy
nastúpila k žalovanému a na čerpacej stanici boli kľúče od budovy, ktorá sa nachádza oproti čerpacej
stanici cez cestu. Táto bola aspoň podľa jej posledného videnia zdevastovaná a ošarpaná a pokiaľ bola

zamestnancom žalovaného, firma tam nič nerobila. Nevedela presne, komu budova patrí, nakoľko ako
zamestnanci žalovaného nerozlišovali, či sa jedná o s.r.o. a akciovku, prípadne nadáciu s týmto menom.
Po nahliadnutí na č.l. 123 spisu svedkyňa ku geometrickému plánu potvrdila, že na parcele č. 312/4
stojí budova, ktorú spomínala, pričom zakreslenie výmery pozemku, ktorý má využívať čerpacia stanica,
nezodpovedá realite, nakoľko žalovaný využíva len priestor nachádzajúci sa medzi cestou a skladom,
vrátane čerpajúcich áut, aj parkovania zamestnancov alebo plniacej cisterny, ktorá sa napája takisto

v tomto priestore. Čo sa týka fotografií z č.l. 125 spisu spomínaná budova sa na nich nenachádza.
Areál, v ktorom sa nachádza spomínaná budova, nie je uzamknutý. Činnosť svedkyne spočíva v kontrole
čerpacej stanice, preto sa nevedela k areálu detailne vyjadriť. Nevedela o tom, že by bol uzamknutý a
nevedela ani potvrdiť, že by bol celý oplotený. Tento stav sa týkal aj obdobia r. 2012 až 2014. Čerpacia
stanica je od nejakého obdobia v prenájme a kontroly sa vykonávali len do času pred prenájmom.

Naposledy teda bola na čerpacej stanici zrejme v r. 2013. Na predmetnej čerpacej stanici boli kľúče od
spomínanej budovy a tvrdenie, že tam boli aj kľúče od vstupu do areálu, nevedela potvrdiť. Agendou
svedkyne bol servis a kontrola čerpacích staníc, nie agenda pozemkov. Okolie čerpacej stanice nebolo
nikdy oplotené. Prevádzka čerpacej stanice v poslednom období, ktorú zabezpečoval pán K., bola 8-
hodinová a cez víkendy a sviatky bolo zavreté. Pokiaľ mala vedomosť, spomínanú budovu neužíva

spoločnosť žalovaného a z hľadiska jej agendy nemala vedomosť, či ju užíva niekto iný. O pozemky,
ktoré sú v okolí spomínanej budovy, sa rozhodne nestará a ani ich nevyužíva spoločnosť žalovaného.
Nemohla potvrdiť, že by nejakí zamestnanci kosili okolie spomínanej budovy. Navyše tzv. inšpektorky
mohli vydávať len pokyny, ktoré sa týkali samotnej čerpacej stanice.

21. Svedok Š. K. vo svojej výpovedi uviedol, že žalobkyňu nepozná, bol zamestnancom žalovaného, u
ktorého šiesty rok vykonáva funkciu na obchodnom oddelení, pričom predtým prešiel zaoberaním sa
investičnou činnosťou, projektovou a rekonštrukciou výstavby čerpacích staníc. V obci Košúty žalovaný
prevádzkuje čerpaciu stanicu, ktorá pozostáva z technickej budovy, v ktorej je v prednej časti obchod
a zúčtovacie stredisko a v ďalšej časti sú nádrže. Pred budovou je ešte obojstranný čerpací stojan.

Vedel o tom, že oproti cez cestu má žalovaný ešte budovu, o ktorej prevádzke však nevedel nič bližšie
uviesť, resp. nezachytil, že by túto budovu v nejakom období spoločnosť žalovaného prevádzkovala,
resp. vykonávala činnosť. Budova je na oplotenom pozemku, plot je starý, zanedbaný, zbúraný alebo
zarastený krovinami alebo stromami. Nevedel o tom, že by mala obsluha čerpacej stanice v Košútoch
kľúče od areálu na druhej strane ulice. V rámci svojej náplne práce nevykonával agendu týkajúcu

sa majetkovo-právnych záležitostí žalovaného, ktorý má na Slovensku 63 čerpacích staníc, takže ani
konkrétne o vzťahoch k pozemkom v obci Košúty nevedel nič uviesť, nakoľko to nepatrí do jeho
pracovnej náplne. Po nahliadnutí na č.l. 121 spisu svedok uviedol, že žalovaný užíva pozemok pod
nehnuteľnosťou, v prednej časti ktorej sa nachádza obchod a za ním nadzemné nádrže. Pred samotným
obchodom je výdajný ostrovček, ku ktorému vedie rozbitá komunikácia, okolo zelene nakreslenej

oblúkom na č.l. 123 spisu a na inom mieste sa opäť napája na hlavnú komunikáciu. Zvyšok pozemku
zakreslený týmto spôsobom je verejne dostupný, neohradený, resp. ohradený tak, ako je zakreslené
zo strany susedného pozemku, na ktorej stojí nehnuteľnosť na parcele č. 307/2, pričom na strane
susediacej s cestou je voľná plocha prístupná aj ako parkovisko, ktorá nie je využívaná z hľadiska
firmy. Výjazdovú komunikáciu žalovaný v rámci výkonu funkcie čerpacej stanice užíva len v dobe jej

prevádzky, pričom ďalšiu časť dňa cca 12 hodín ju žalovaný nevyužíva a je voľne prístupná. Ani z
interného prostredia žalovaného nemal žiadnu vedomosť o tom, že by protiľahlá budova bola žalovaným
niekedy využívaná a logicky sa to týka aj okolitých pozemkov.

22. Svedok Ľ. A. vo svojej výpovedi uviedol, že žalobkyňu nepozná, od žalovaného má prenajatú budovu

v obci Košúty oproti pumpe, pričom na tento vzťah uzavreli nájomnú zmluvu. Pozemky v okolí nemal
dôvod využívať. Po nahliadnutí do nákresu, ktorý je súčasťou geometrického plánu na č.l. 123, svedok
nevedelnatomtonákreseidentifikovaťbudovu,ktorúmávnájmeodžalovaného.Ideoposlednúajedinú
budovu v okolí. Za ňou je ešte plynová čerpačka pre celú obec a budova sa nachádza oproti čerpacejstanici a Kovošrotu. Nájomný vzťah je 3 roky starý, pričom od mája t.r. budovu nevyužíval. Kľúče mal ako
od vstupnej brány oplotenia, tak aj od samotnej budovy. Budova je v oplotenom areáli, ktorého pozemky
svedok ani nijaká osoba nevyužíva, vrátane zamestnancov žalovaného, ktorých tam nikdy nevidel. K

svojim dvom rozporným čestným vyhláseniam uviedol, že ho pán K. navštívil deň po úmrtí jeho dcéry s
tým, že má pripravené papiere na podpis, ktoré sa týkajú nejakých jeho pozemkov. Celé sa to udialo na
ulici a prehlásenie podpísal bez toho, aby si ho prečítal alebo mu prikladal nejaký význam.

23. Svedkyňa K.. X.. Ľ. P. vo svojej výpovedi uviedla, že s oboma účastníkmi prišla do styku pracovne,

pričom so žalovaným viacnásobne. Žalobkyňa ju poverila úlohou určiť nájomné k roku 2016, pričom
kritikou jej posudku bola skutočnosť, že žalobkyňa uplatňuje nájomné za spätné obdobie. Roky 2012 až
2014 však neboli predmetom úlohy, ktorá jej bola zadaná, pričom v opačnom prípade by pri použití iných
koeficientov boli čísla trošku iné, konkrétne by reflektovali zmeny stredových úrokových sadzieb ECB.
Konkrétne fixná sadzba od roku 2012 z 0,75 % klesla na 0,05 %. Medzičasom klesla úroková sadzba
na nulu, takže sa berie priemerný úrok komerčných bánk na dlhodobých vkladoch, čo je v súčasnosti

asi 11%, takže čísla by boli obdobné. Pre pána Jurkoviča a žalovaného robila v minulosti viac ako 10
znaleckých posudkov, pričom ich spolupráca nebola nikdy spochybnená a aj predmetný posudok bol už
spomínaným nedorozumením. Pri určení nájomného vychádzala zo všeobecnej hodnoty pozemku na
meter štvorcový vo výške 6 až 8 EUR, čo považovala za nie vysokú a primeranú hodnotu, ktorú ešte
znižovala v dôsledku zástavby pozemku. Súčasťou posudku bolo vypracovanie geometrického plánu,

ktorý reflektoval veľkosť využitia pozemku žalobkyne žalovaným tak, aby sa nájomné nepočítalo za celú
rozlohu parcely. V tomto prípade geodet podľa jej pokynu zameral veľkosť posudzovaného pozemku
podľa oplotenia, ktoré ohraničovalo susedný areál. Pozostatky oplotenia sú tam dodnes.

24. Žalobkyňa aj žalovaný súdu doručili záverečné vyjadrenia, v ktorých zhrnuli svoje skutkové tvrdenia

a vyjadrili sa k vykonanému dokazovaniu.

25. Podľa § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí
obohatenie vydať.

26. Podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka, bezdôvodným obohatením je majetkový prospech
získanýplnenímbezprávnehodôvodu,plnenímzneplatnéhoprávnehoúkonualeboplnenímzprávneho
dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

27. Podľa § 456 Občianskeho zákonníka, predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na

úkor koho sa získal. Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.

28. Podľa § 458 ods. 1 Občianskeho zákonníka, musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným
obohatením. Ak to nie je dobre možné, najmä preto, že obohatenie spočívalo vo výkonoch, musí sa
poskytnúť peňažná náhrada.

29. Žalujúca strana správne uplatnený nárok odvodila zo vzťahu bezdôvodného obohatenia. Vo
všeobecnosti je prenechanie užívania veci právne kvalifikované ako nájomný vzťah, z vyjadrení oboch
procesných strán je však zrejmé, že medzi nimi chýba (okrem iného) už zhodná vôľa o vymedzení
predmetu užívania, teda nutnej náležitosti zmluvy, preto je vylúčený čo i len konkludentne vzniknutý

nájomný či obdobný právny vzťah medzi účastníkmi. Z uvedeného je zároveň zrejmé, že v predmetnom
prípade ide o skutkovú podstatu bezdôvodného obohatenia ako majetkového prospechu získaného
plnením bez právneho dôvodu.

30.Oplneniebezprávnehodôvoduvzmysle§451ods.2Občianskehozákonníkaidevprípadeužívania

veci bez nájomnej či inej zmluvy alebo iného titulu, oprávňujúceho tieto užívať. V prípade takéhoto
plnenia získava majetkovú hodnotu ten, kto plnenie prijíma bez právneho dôvodu, bez poskytovania
náhradyzavykonávaniejemupatriacichoprávneníabeztoho,abysajehomajetokzmenšiloprostriedky
vynaložené v súvislosti s právnym vzťahom zakladajúcim právo užívať vec. Aktívna legitimácia pre
uplatnenie práva zo zodpovednosti za bezdôvodné obohatenie vyplýva z § 456 OZ. Toto ustanovenie

určuje subjekt, ktorý je v rámci tohto právneho vzťahu oprávneným; je ním ten, na úkor koho sa predmet
bezdôvodného obohatenia získal, teda ten, v koho majetkovej sfére došlo k zmenšeniu majetku. Kto je
v rámci zodpovednosti za bezdôvodné obohatenie pasívne legitimovaným, vyplýva z § 451 ods. 1 OZ.
Toto ustanovenie určuje subjekt, ktorý je povinný vydať získané bezdôvodné obohatenie. Je ním ten,koho majetok sa na úkor druhého bezdôvodne zväčšil. Majetkový prospech môže spočívať aj v tom, že
majetok povinného sa nezmenšil, hoci by sa zmenšiť mal, keby si obohatený za bežných okolností plnil
svoje povinnosti (napr. platil nájomné a pod.). Všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným obohatením, musí

sa vydať ( NS SR 3 Cdo 52/2005). Zodpovednosť za bezdôvodné obohatenie je objektívneho charakteru
a predpokladom jeho vzniku nie je protiprávny úkon obohateného ani jeho zavinenie, podstatné je iba
to, že stav obohatenia vznikol.

31. Bolo nesporné a zároveň aj stavom v katastri nehnuteľností preukázané, že žalobkyňa je vlastníčkou

predmetných pozemkov, zapísaných na LV XXX v katastrálnom území J..

32. Zo skutkového hľadiska je dôvodné posudzovať parcely č. XXX/XX,XX a XXX/XX,XX(XX) oddelene.

33. V prvom prípade sú parcely č. XXX/XX,XX popri iných, súčasťou oploteného areálu v obci Košúty.
Toto skutkové tvrdenie zodpovedá zobrazeniu parciel na katastrálnej mape. Oplotenie areálu potvrdzujú

zistenia znalkyne pri obhliadke, aj výpovede starostky obce, brata žalobkyne a nájomcu budovy
žalovaného. Zároveň bolo nesporné skutkové tvrdenie žalovaného, že v areáli na parcele číslo XXX/
X stojí administratívna budova v jeho vlastníctve. Tvrdeniu zodpovedá stav v katastri nehnuteľností
zapísanom na LV č. XXX aj výpovede zorientovaných svedkov (viď vyššie).

34. Z vyššie uvedeného je zároveň zrejmé, že zodpovednostnému vzťahu bezdôvodného obohatenia
zodpovedá stav, kedy povinný vykonáva oprávnenia vlastníka alebo držby veci bez právneho dôvodu a
primeranej odplaty. Teda že vec ovláda realizovaním jej úžitkových vlastností. Takto definovaný stav sa
žalujúcej strane preukázať nepodarilo ani svedeckými výpoveďami ani iným dôkazným prostriedkom.
Naopak, prítomnosť živnostníkov v areáli bola viazaná výlučne na užívanie budovy vo vlastníctve

žalovaného s presahom maximálne vo forme vykosenia buriny na ostatných parcelách v areáli. Žalujúca
strana nesprávne stotožnila užívanie parciel žalobkyne s výlučnou dispozíciou žalovaného s kľúčmi
od areálu. Táto skutočnosť (hoc zostala sporná) bez ďalšieho nestačí na splnenie podmienok vzniku
zodpovednostného vzťahu bezdôvodného obohatenia, svedčí skôr inému inštitútu ochrany vlastníctva,
ktorého výkon však nebol predmetom konania. Ak teda v prípade parciel č. XXX/XX,XX žalovaný tvrdil,

že výkon vlastníckych práv k administratívnej budove nezakladá jeho bezdôvodné obohatenie na úkor
žalobkyne, kvalifikovane poprel tvrdenie žalobkyne a súd preto v tejto časti žalobu zamietol.

35. Na parcelách č. XXX/XX,XX, nachádzajúcich sa na opačnej strane cesty, oproti areálu, stojí
nesporne funkčná a aj v rozhodnom období používaná čerpacia benzínová stanica žalovaného. Väčšia

časť budovy patriacej k prevádzke stojí nesporne na parcele č. XXX/XX a pozostáva z technickej
budovy, v ktorej je v prednej časti obchod a zúčtovacie stredisko a v ďalšej časti sú nádrže. Pred
budovou na parcele č. XXX/XX je obojstranný čerpací stojan (svedok Š. K.). Pre potreby tohto
konania bol súčasťou znaleckého posudku aj geometrický plán, ktorý od parcely č. XXX/XX odčlenil
parcelu č. XXX/XX s výmerou 1.095m2, ktorú geodet Csaba Blazsek bližšie identifikoval ako betónový

monolit ohraničený plotom a kovovými rúrkami. Rozsah takto vyčlenenej výmery užívania žalovaný
namietol. Pre potreby poskytovania funkčnej služby prevádzky kvantifikoval výmeru oboch parciel
v súhrnnom rozsahu 707,87m2 (č.l. 245-6 spisu), vo zvyšku užívanie poprel. Popretie zodpovedá
charakteru prevádzky. Je racionálne predpokladať, že úlohu spĺňa užívanie pozemku pod budovou a jej
bezprostredným okolím, ostrovčekom a manipulačnou plochou, tzv. totemom, plochou pred vstupom do

časti budovy pre zákazníka, príjazdovou a odjazdovou komunikáciou. Naopak žalujúca strana výmeru
nad nesporný rámec žiadnym spôsobom neodôvodnila a užívanie nepreukázala a súd opakuje, že toto
bolo nevyhnutnou podmienkou pre úspešnosť uplatneného nároku, preto vo zvyšnej časti uplatnenej
výmery parciel č. XXX/XX,XX(XX) žalobu zamietol. Tu treba iba podotknúť, že výmera parcely č. XXX/
XX je podľa stavu katastra 177m2, preto priznané bezdôvodné obohatenie užívania parcely č. XXX/XX

sa týka výmery v rozsahu 707,87 - 177 = 530,87m2.

36. K výške nároku žalujúca predložila znalecký posudok č. X/XXXX Mgr. Ing. Ľubice Chomčovej,
znalkyne v odbore stavebníctvo, odvetvie odhad hodnoty nehnuteľností.

37. Úlohou znalkyne bolo stanovenie všeobecnej hodnoty nájmu predmetných nehnuteľností.
Odôvodnenie výšky bezdôvodného obohatenia ekvivalentom obvyklého nájmu zodpovedá výkladu
ustanovenia§458ods.1OZaanižalovanýtakýtospôsobnenamietal.Kzáveromposudkuvšakvzniesol
niekoľko námietok.38. V prvom rade skutočnosť, že použité listy vlastníctva nekorešpondujú zo stavom v rozhodnom
období, kedy boli predmetné nehnuteľnosti označené ako orná pôda, znalkyňa už pracuje s

charakteristikou zastavané plochy a nádvoria. Chýba zdôvodnenie prednostného výberu použitej
metódy polohovej diferenciácie. Namietol použité vstupy pre výpočet. Konkrétne použitý koeficient
intenzity využitia 1,00 zodpovedá intenzite využitia nebytových stavieb pre priemysel s bežným
technickým vybavením, pričom na parcele č. XXX/XX sa nenachádzajú stavby. Použitý koeficient
technickej infraštruktúry vo výške 1,20 predpokladá miestne rozvody vody a elektriny, chýba

odôvodnenie zistenia jeho výšky pre rozhodné obdobie. Použitá výška koeficientu povyšujúcich faktorov
v stropnej hodnote je neodôvodnená a bez dôkazu. Obdobie predpokladanej návratnosti investície
stanovené znalkyňou na obdobie 20 rokov nie je zdôvodnené relevantnými determinujúcimi faktormi,
ktorými sú ekonomické, polohové a fyzické. Námietky žalovaná strana oprela o znenie vyhlášky
Ministerstva spravodlivosti SR č. 492/2004 Z.z. o stanovení všeobecnej hodnoty majetku (Vyhláška).

39. Vzhľadom na vyššie uvedené súd považuje za dostačujúce vyhodnotiť námietky len vo vzťahu
k určeniu výšky všeobecnej hodnoty nájmu parciel č. XXX/XX,XX, hoci odôvodnenie námietok sa
vzťahovalo na všetky parcely. Východiskové charakteristiky oboch parciel sú rovnaké. Hoci len na jednej
z nich stojí čerpacia stanica, bolo preukázané, že na druhej stoja tiež zariadenia tvoriace s ČS jeden
technický celok a je tiež v nevyhnutnej miere využívaná pre potreby ČS, rozlohou najmä ako dopravná

infraštruktúra.

40. Rozhodným obdobím, tak ako ho vymedzila žalujúca strana, je obdobie od 1.4.2012 do 31.3.2014. Je
pravdou, že z porovnania doložených výpisov z katastra nehnuteľností, konkrétne LV č. XXX aktuálneho
ešte vo februári 2014 a toho istého výpisu, ktorý použila znalkyňa je zrejmé, že okrem iného boli

predmetnénehnuteľnostiprekvalifikovanézornejpôdynazastavanéplochyanádvoria.Nadruhejstrane
z obsahu výpovedí svedkov citovaných vyššie je nepochybné, že dnešný stav fakticky trvá bez zmeny
minimálne od roku 2001 a podľa starostky obce, predmetné nehnuteľnosti v rozhodnom období patrili
do jej katastra. Ak by teda znalkyňa naopak pracovala z neaktuálnym údajom zápisu v katastri, posudok
by neobjektivizoval reálnu hodnotu nájmu a nesplnil svoj účel.

41. Podľa ust. prílohy 3 písmeno B vyhlášky MS SR č. 492/2004 Z.z. je výber vhodnej metódy na znalkyni
amábyťzdôvodnený.Zdôvodneniežalovanýoznačilzavágne.Spočívalovkonštatovaní,žeprepoužitie
iných metód nemala k dispozícii zodpovedajúce podklady. Znalkyňa v písomnom vyjadrení doplnila, že
nie paradoxne, ale práve preto, že zabezpečené výstupy realitných kancelárii o porovnateľnom nájme

(potrebné sú minimálne tri), nezodpovedali kritériám pre použitie porovnávacej metódy, zvolila metódu
polohovej diferenciácie.

42. Koeficient intenzity využitia Vyhláška delí do siedmych rozpätí, pričom znalkyňou zvolená tretia
zodpovedá rodinným domom so štandardným vybavením, bežným bytovým domom, bytovým domom

s nebytovými priestormi, nebytovým stavbám pre priemysel s bežným technickým vybavením. Nižšie
hodnoty už sú spojené malým technickým vybavením prípadne nevyužívané alebo s malým využitím,
naopak vyššie s viacpodlažnými bytmi. Jednopodlažná budova s technickým vybavením čerpacej
stanice najlepšie zodpovedá nastaveným kritériám tretieho rozpätia.

43.Technická infraštruktúra pozemku sa podľaVyhláškyposudzuje z pohľadu možného priameho
napojenia cez vlastné, prípadne obecné pozemky. Hodnota koeficientu v odporúčanom
intervale je závislá od náročnosti (finančnej, technickej a pod.) súvisiacej snapojením.Znalkyňou
použitý koeficient zodpovedá hornej hranici strednej (napríklad: miestne rozvody vody, elektriny) a
dolnej hranici dobrej vybavenosti (napríklad: miestne rozvody vody, elektriny, zemného plynu),

čo zároveň zodpovedá výbave prevádzky takto špeciálnej povahy po celú dobu činnosti, ktorá tvorí
technický celok na oboch dotknutých parcelách.

44. Obdobie predpokladanej návratnosti investície dnes upravuje Vyhláška ako interval spravidla
medzi 15 - 40 rokmi, v závislosti od ekonomických, polohových a fyzických faktorov. Znalkyňou

použitú hodnotu 20 rokov žalovaný namietol aj z dôvodu chýbajúceho odôvodnenia relevantnými
determinujúcimi faktormi. Ani túto použitú hodnotu súd nepovažoval za svojvoľne zvolenú. Pôvodná
úprava predpokladala obvyklú návratnosť v dobe 15 rokov, súčasný stav predpokladaným rozpätím
umožňuje diferencovať v závislosti od ekonomických, polohových a fyzických faktorov, pričomdlhšia doba návratnosti sa predpokladá pri poľnohospodárskom využití, kratšia pri priemyselnom. V
predmetnom prípade žalovaný podniká na pozemku predajom takmer výlučnej komodity potrebnej k
automobilovej doprave, či už osobnej, nákladnej a bez ohľadu na jej účel, navyše v danej lokalite

bez priamej konkurencie, preto je použitie doby predpokladanej návratnosti v nižšej polovici intervalu
namieste.

45. Predchádzajúce vstupy do výpočtu nájmu súd vyhodnotil ako správne zvolené a to sa týka aj
jednotkovej východiskovej hodnoty pozemku obce do 5.000 obyvateľov, koeficientu všeobecnej situácie

na rozhraní poľnohospodárskej oblasti značne vzdialenej od obce a stavebného územia obce do
5.000 obyvateľov, koeficientu dopravných vzťahov na okraji obce s autobusovou dopravou, koeficientu
priemyselnej polohy a koeficientu redukujúcich faktorov.

46. Tam, kde súd považoval obranu žalovaného v námietke znaleckého posudku za dôvodnú, bol
použitý koeficient povyšujúcich faktorov. Znalkyňa zvolila jeho výšku v maximálne možnej miere a

túto odôvodnila výrazne zvýšeným záujmom o kúpu pozemku. Vo svojom písomnom vyjadrení potom
uviedla, že ceny sa od prijatia Vyhlášky ďalej vyvíjajú a v Bratislave sa stavebné pozemky predávajú za
30,- Eur/m2. Obec Košúty je vzdialená od Bratislavy 55 km, čo umožňuje denné dochádzanie, preto je v
zmysle Vyhlášky možné východiskovú cenu uvažovať až do výšky 60% z východiskovej ceny Bratislavy,
čo pri použití maximálneho koeficientu povyšujúcich faktorov je v predmetnom prípade na dolnej úrovni

povolenej sadzby.

47. Vyhláška poskytuje rôzne možnosti, ako objektivizovať hodnotu nehnuteľnosti. Pri predmetnej
námietke sú to dva autonómne a výlučné (buď-alebo) spôsoby, konkrétne zvýšenie jednotkovej
východiskovej hodnoty pozemku v satelitných obciach miest, z ktorých vyplýva zvýšený záujem o kúpu

alebo použitie koeficientu povyšujúceho faktoru výrazne zvýšeného záujmu o kúpu, už bez implikácie
z prvého spôsobu. Znalkyňa použila postup, ktorý Vyhláška neumožňuje. Jej príloha 3, bod E.3.1.1
upravuje vzorec pre určenie jednotkovej všeobecnej hodnoty pozemku metódou polohovej diferenciácie
ako súčin jednotkovej východiskovej hodnoty pozemku a koeficientu polohovej diferenciácie, pričom
jednotková východisková hodnota je upravená obligatórne podľa veľkosti územnosprávnej jednotky, v

ktorej sa ohodnocovaný pozemok nachádza. Znalkyňa použila hodnotu 3,32Eur/m2, ktorá zodpovedá
katastrálnemu územiu Košúty, ako obce do 5.000 obyvateľov. Nevyužila potom možnosť túto jednotkovú
cenu navýšiť z dôvodu, že obec Košúty je v okolí Bratislavy, ako mesta, z ktorého pre obec Košúty
vyplýva zvýšený záujem o kúpu nehnuteľnosti na bývanie alebo rekreáciu, pritom jedine tento spôsob
by bol v súlade s Vyhláškou. Tu súd vidí aj potrebu skonštatovať, že vzdialenosť niečo vyše päťdesiatich

kilometrov v kontexte Slovenska nemožno považovať za lokalitu v "okolí", tak ako to má na mysli
Vyhláška. Zvlášť, keď v bližšom okolí Košút sa nachádza niekoľko okresných miest a dve krajské mestá
podľa písmena b) príslušnej tabuľky, u ktorých by sa vecne dalo uvažovať o vplyve týchto na zvýšený
záujem pre kúpu nehnuteľnosti v Košútoch. Inými slovami, ak by tu znalkyňa navýšila jednotkovú cenu
v príčinnej súvislosti s Bratislavou, súd by takýto záver nepovažoval za odôvodnený. V každom prípade

však platí, že znalkyňa túto možnosť navýšenia nepoužila.

48. Použila ju navýšením druhého súčiniteľa pri výpočte jednotkovej všeobecnej hodnoty pozemku, a
to koeficientu polohovej diferenciácie. Hodnota koeficientu polohovej diferenciácie je súčinom siedmych
koeficientov, z ktorých jedným je koeficient povyšujúcich faktorov. Povyšujúcich faktorov môže byť

niekoľko. Znalkyňa identifikovala štvrtý, ktorý uvádza Vyhláška, konkrétne "pozemky s výrazne
zvýšeným záujmom o kúpu, ak to nebolo zohľadnené vo zvýšenej východiskovej hodnote" a
tento vyčíslila v najväčšej možnej miere, ktorú Vyhláška umožňuje. Zo znenia takejto úpravy vyplýva, že
pokiaľ blízkosť väčšej aglomerácie v príčinnej súvislosti zatraktívňuje ohodnocovaný pozemok, má sa
táto skutočnosť odraziť vo zvýšenej jednotkovej východiskovej hodnote pozemku. Výskyt iných dôvodov

zvýšeného záujmu o kúpu potom reflektuje koeficient povyšujúcich faktorov. Žiadne dôvody pre takto
použitý povyšujúci faktor neboli v konaní produkované. Ani v znaleckom posudku, ani v dodatočnom
vysvetlení podľa ust. § 17 ods. 7, zákona č. 382/2004 Z.z. o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch,
pričom platí aj veta z ustanovenia §17 ods. 6 tohto zákona, že celková skladba znaleckého posudku
musí umožniť preskúmať jeho obsah a overiť odôvodnenosť postupov.

49. Znalkyňa teda podľa názoru súdu pri výpočte hodnoty nájmu nezvolila v tejto čiastkovej veci korektný
postup. Odôvodnenie spočívajúce v blízkosti Bratislavy nebolo použité pri správnej položke, abstrahujúc
od tejto vady, samo osebe nie je opodstatnené. A v neposlednom rade Vyhláška pre použitie zvýšenéhokoeficientu povyšujúcich faktorov predpokladá (na rozdiel pri zvýšení jednotkovej východiskovej hodnoty
pozemku) kvalifikovanejší záujem o kúpu sprísnením dikcie textu spojením o výrazne zvýšenom záujme.

50. Pokiaľ sa dôvody pre výrazne zvýšený záujem o kúpu nevyskytujú, koeficient povyšujúcich faktorov
je 1. Nakoľko z vykonaného dokazovania sa žiadnym spôsobom nepreukázal výrazne zvýšený záujem
o predmetné parcely, súd túto hodnotu (1) koeficientu povyšujúcich faktorov dosadil do výpočtu hodnoty
nájmu. Zvyšné námietky žalovanej strany súd vyhodnotil ako nedôvodné a postup znalkyne súladný
s Vyhláškou.

51. Konkrétne teda pre parcelu č. XXX/XX v nespornej výmere 177m2 je koeficient polohovej
diferenciácie podľa vzťahu kPD = 0,80 (kS) . 1,0 (kV) . 0,85 (kD) . 1,0 (kP) . 1,20 (kI) . 1,0 (kZ) . 0,80
(kR) v tomto prípade vo výške 0,6528.

52. Pri jednotkovej východiskovej hodnote pozemku 3,32 Eur/m2 potom jednotková všeobecná hodnota

podľa vzťahu VŠH MJ = 3,32 (VH MJ) . 0,6528 (kPD) je vo výške 2,17 Eur/m2.

53. Všeobecná hodnota pozemku podľa vzťahu VŠH POZ = 177 (M) . 2,17 (VŠM HJ) je vo výške 384,06
Eur.

54. Pre parcelu č. XXX/XX v nespornej výmere 530,87m2 je koeficient polohovej diferenciácie podľa
vzťahu kPD = 0,80 (kS) . 1,0 (kV) . 0,85 (kD) . 1,0 (kP) . 1.20 (kI) . 1,0 (kZ) . 1,0 (kR) v tomto prípade
vo výške 0,816.

55. Pri jednotkovej východiskovej hodnote pozemku 3,32 Eur/m2 potom jednotková všeobecná hodnota

podľa vzťahu VŠH MJ = 3,32 (VH MJ) . 0,816 (kPD) je vo výške 2,71 Eur/m2.

56. Všeobecná hodnota pozemku podľa vzťahu VŠH POZ = 530,87 (M) . 2,71 (VŠM HJ) je vo výške
1.438,66 Eur.

57. Výpočet všeobecnej hodnoty nájmu za pozemok je podľa prílohy 3, bod G Vyhlášky upravený
vzorcom
(1 + k) na n . k
VŠHNPMJ = VŠHPOZMJ . -------------------- . kN [€/m2, rok]
(1 + k) na n - 1

kde: VŠHPOZMJ - všeobecná hodnota pozemku na mernú jednotku [€/m2],

k - úroková miera, ktorá sa do výpočtu dosadzuje v desatinnom tvare
[%/100],

kN - koeficient zohľadňujúci daňové zaťaženie daňou z príjmu, ktorý sa rovná (100+N)/100,
kde N vyjadruje náklady spojené s dosiahnutím hrubého výnosu (daň z príjmu v percentách),

n - obdobie predpokladanej návratnosti investície, spravidla v intervale 15 až 40 rokov,
v závislosti od ekonomických, polohových a fyzických faktorov.

58.Rozhodnýmobdobímuplatnenéhonárokujeobdobieod1.4.2012do31.3.2014.Počastohtoobdobia
Európska centrálna banka zmenila výšku úrokovej miery postupne z 1,00% na 0,75%, na 0,50%, až na
0,25%. Dôsledkom toho znalecký posudok rozdelil rozhodné obdobie na štyri fázy, ktoré tieto zmeny
reflektovali.

59. S novými hodnotami vo vyššie uvedenom vzorci sú potom hodnoty nájmu za jednotlivé obdobia
nasledujúce.

60. Pre parcelu č. XXX/XX.

61. V období štyroch mesiacov od 1.4.2012 do 31.7.2012 pri úrokovej sadzbe 1,00% dosadením do
vzorca 2,17 . 0,0554 . 1,19 = 0,143 Eur/m2/rok. Ročný nájom parcely potom 177m2 . 0,143 Eur/m2/rok
= 25,31 Eur/rok a za štyri mesiace 8,44 Eur.62. V období desiatich mesiacov od 1.8.2012 do 31.5.2013 pri úrokovej sadzbe 0,75% dosadením do
vzorca 2,17 . 0,0540 . 1,19 = 0,139 Eur/m2/rok. Ročný nájom parcely potom 177m2 . 0,139 Eur/m2/rok

= 24,61 Eur/rok a za desať mesiacov 20,51 Eur.

63. V období šiestich mesiacov od 1.6.2013 do 31.11.2013 pri úrokovej sadzbe 0,50% dosadením do
vzorca 2,17 . 0,0526 . 1,19 = 0,136 Eur/m2/rok. Ročný nájom parcely potom 177m2 . 0,136 Eur/m2/rok
= 24,07 Eur/rok a za šesť mesiacov 12,04 Eur.

64. V období štyroch mesiacov od 1.12.2013 do 31.3.2014 pri úrokovej sadzbe 0,25% dosadením do
vzorca 2,17 . 0,0513 . 1,19 = 0,132 Eur/m2/rok. Ročný nájom parcely potom 177m2 . 0,132 Eur/m2/rok
= 23,36 Eur/rok a za štyri mesiace 7,79 Eur.

65. Spolu teda súd priznal nárok na bezdôvodné obohatenie, týkajúce sa parcely č. 307/27 vo výške

8,44+20,51+12,04+7,79= 48,78 Eur, zvyšok uplatneného nároku zamietol.

66. Pre parcelu č. XXX/XX.

67. V období štyroch mesiacov od 1.4.2012 do 31.7.2012 pri úrokovej sadzbe 1,00% dosadením do

vzorca 2,71 . 0,0554 . 1,19 = 0,179 Eur/m2/rok. Ročný nájom parcely potom 530,87m2 . 0,179 Eur/m2/
rok = 95,03 Eur/rok a za štyri mesiace 31,68 Eur.

68. V období desiatich mesiacov od 1.8.2012 do 31.5.2013 pri úrokovej sadzbe 0,75% dosadením do
vzorca 2,71 . 0,0540 . 1,19 = 0,174 Eur/m2/rok. Ročný nájom parcely potom 530,87m2 . 0,174 Eur/m2/

rok = 92,37 Eur/rok a za desať mesiacov 76,98 Eur.

69. V období šiestich mesiacov od 1.6.2013 do 31.11.2013 pri úrokovej sadzbe 0,50% dosadením do
vzorca 2,71 . 0,0526 . 1,19 = 0,170 Eur/m2/rok. Ročný nájom parcely potom 530,87m2 . 0,170 Eur/m2/
rok = 90,25 Eur/rok a za šesť mesiacov 45,13 Eur.

70. V období štyroch mesiacov od 1.12.2013 do 31.3.2014 pri úrokovej sadzbe 0,25% dosadením do
vzorca 2,71 . 0,0513 . 1,19 = 0,165 Eur/m2/rok. Ročný nájom parcely potom 530,87m2 . 0, 165 Eur/m2/
rok = 87,59 Eur/rok a za štyri mesiace 29,20 Eur.

71. Spolu teda súd priznal nárok na bezdôvodné obohatenie, týkajúce sa parcely č. XXX/XX vo výške
31,68+76,98+45,13+29,20 = 182,99 Eur, zvyšok uplatneného nároku zamietol.

72. Summa summarum bola žalobkyňa úspešná v časti uplatneného nároku vo výške 231,77 Eur, vo
zvyšku súd žalobu zamietol.

73. V priebehu konania žalovaná strana namietla procesný postup súdu. Jednak v tom, že rozhodnutie
o zmene žaloby nereagovalo na zmenu závažných skutočností, ktorými bola zmena v identifikácii a
počte predmetných parciel oproti pôvodnej žalobe, pričom petit rozhodnutia upravil len výšku nároku.
Z pôvodného kontextu a príloh žaloby nepochybne opis rozhodujúcich skutkových okolností spočíva

v tvrdení, že žalovaný sa pri podnikaní na stavbách v katastrálnom území Košúty bezdôvodne
obohacuje na úkor žalobkyne užívaním jej pozemkov. Stavby sú identifikovateľné z doloženého výpisu
z listu vlastníctva č. 834, k.ú. Košúty ako sklad PHM (ČS) a administratívna budova. Dotknuté
nehnuteľnosti zas z priloženého nákresu pozemkovej mapy (č.l. 8 spisu). Zmenu žaloby žalujúca
strana odôvodnila znaleckým posudkom a jeho závermi. Tie obsahovali zmenu výšky uplatneného

bezdôvodného obohatenia a určite zrozumiteľnejšiu a aktuálnu identifikáciu dotknutých nehnuteľností
žalobkyne, na podstatných a rozhodujúcich skutočnostiach pôvodne tvrdených v žalobe (okrem výšky
nároku, súvisiaceho so znaleckou výmerou dotknutých pozemkov) sa však nezmenilo nič.

74. Druhá námietka sa týkala pripustenia dôkazu výsluchom svedkov, ktorých účasť zabezpečila

protistrana bez vedomosti žalovanej strany. Je pravdou, že žalujúca strana oznámila súdu návrh až
deň pred pojednávaním, protistrane vôbec. Súd napriek tomu dôkaz v duchu Čl. 17 C.s.p vykonal s
predpokladom, že vzhľadom na pozíciu svedkov (brata žalobkyne a bývalého pracovníka žalovaného)
nejde o natoľko prekvapujúci návrh, aby vyžadoval dôkladnejšiu prípravu na pojednávanie ako bežnú.Napokon obsah výpovedí svedkov ani nepriniesol prekvapujúce alebo prelomové skutočnosti, ktoré by
odôvodňovalidodatočnetietosvedectvánevziaťdoúvahyzdôvoduporušeniaprincípu"rovnostizbraní".

75. Podľa § 255 ods. 1,2 Civilného sporového poriadku, súd prizná strane náhradu trov konania podľa
pomeru jej úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania
pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

76. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP. Žalovaná mala vo veci úspech v rozsahu

6%, žalovaný v rozsahu 94%, preto súd náhradu trov konania pomerne rozdelil. O výške trov konania
bude rozhodnuté po právoplatnosti rozsudku v zmysle § 262 ods. 2 CSP.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého
rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej

inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len
vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej
inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,
oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.