Rozsudok pre zmeškanie Judgement was issued on

Decision was made at the court Mestský súd Bratislava IV

Judgement was issued by JUDr. Michaela Krajčová

Judgement form – Rozsudok pre zmeškanie

Source – original document (the link may not work anymore)

Súd: Okresný súd Bratislava II
Spisová značka: 51C/160/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1211221363
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 11. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michaela Krajčová
ECLI: ECLI:SK:OSBA2:2016:1211221363.9

Rozsudok pre zmeškanie

Okresný súd Bratislava II v Bratislave v konaní pred sudkyňou JUDr. Michaelou Krajčovou v sporovej
veci žalobcu: L.. U. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. XX, XXX XX Q., zast.: AK Marko, s.r.o., advokát,
Budatínska 47, 851 06 Bratislava proti žalovanému: Slovenská agentúra pre cestovný ruch, so sídlom
nám. Ľ. Štúra 1, 974 05 Banská Bystrica, zast.: AK STANĚK VETRÁK & PARTNERI, s.r.o., Vlčkova 18,
811 06 Bratislava o určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru výpoveďou a o náhradu mzdy

takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 28 926,- eur do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto
rozsudku.

II. Súd žalobu v časti, ktorou sa žalobca domáhal uloženia povinnosti žalovanému žalobcu naďalej
zamestnávať zamieta.

III. Žalobca má právo na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa návrhom doručeným súdu dňa 31.05.2011, v spojení s návrhom na zmenu petitu zo
dňa 12.06.2012, pripustenú uznesením súdu zo dňa 13.06.2012, domáhal, aby súd určil, že skončenie

pracovného pomeru žalobcu výpoveďou danou žalovaným listom zo dňa 12.01.2011 je neplatné a že
pracovný pomer medzi žalobcom a žalovaným trvá a žalovaný je povinný uhradiť žalobcovi náhradu
mzdy vo výške jeho priemerného mesačného zárobku v sume 803,50 eur mesačne brutto odo dňa
14.04.2011 do dňa nástupu do práce spolu s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne od 14.04.2011
do doby, kedy žalovaný umožní žalobcovi výkon práce podľa pracovnej zmluvy. Zároveň žalobca žiadal,
aby súd zaviazal žalovaného na náhradu trov konania.

2. Svoj návrh žalobca odôvodnil tým, že na základe pracovnej zmluvy bol so žalovaným ako
zamestnávateľom v pracovnom pomere od 15.02.2008 vo funkcii referent tlačenej propagácie a edičnej
činnosti a od 01.04.2009 na základe dodatku č. 2 zo dňa 10.02.2009 sa pracovný pomer dohodol medzi
účastníkmi na dobu určitú.

3. Dňa 12.01.2011 žalovaný žalobcovi priamo na pracovisku doručil listinu označenú ako výpoveď z
pracovného pomeru, ktorá bola daná podľa § 63 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce z dôvodu organizačnej
zmeny u žalovaného. Toto skončenie pracovného pomeru bolo žalobcovi oznámené za prítomnosti
L.. N. P. a T.. U. Q.. Taktiež boli žalobcovi predložené na tomto prerokovaní aj ďalšie dokumenty:
Rozhodnutie zamestnávateľa o organizačnej zmene zo dňa 12.01.2011, organizačná schéma SACR
platná od 15.01.2011 a päť analytických listov na pozície referent pre produktové línie, vedúci odboru

marketingovej komunikácie, referent pre kreatívu a tvorbu komunikácie, vedúci odboru kongresovéhoturizmu a referent pre marketingové komunikácie. Dňa 17.01.2011 žalobca žalovanému písomne
oznámil, že považuje výpoveď za neplatnú a trvá na tom, aby ho žalovaný naďalej zamestnával.

4. Žalovaný sa k žalobe vyjadril písomným podaním, doručeným súdu dňa 04.07.2011. Vo svojom
vyjadrení žalovaný uviedol, že predmetnú výpoveď považuje za platnú a danú žalobcovi v súlade
s príslušnými ustanoveniami Zákonníka práce. Žalovaný naplnil všetky hmotnoprávne podmienky
výpovede v súlade s § 63 ods. 2 Zákonníka práce.

5. Okresný súd Bratislava II dňa 11.01.2013, pod č.k.: 51C/160/2011-248, rozhodol medzitýmnym
rozsudkom, ktorým určil, že výpoveď z pracovného pomeru zo dňa 12.01.2011 daná žalobcovi
žalovaným je neplatná. Medzitýmny rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 15.08.2014 v spojení s
rozsudkom Krajského súdu v Bratislave č.k.: 5Co/311/2013-282 zo dňa 27.05.2014.

6. Po nadobudnutí právoplatnosti medzitýmneho rozsudku, súd pokračoval v konaní o uloženie

povinnostižalobcovizaplatiťžalovanémunáhradymzduvovýškejehopriemernéhomesačnéhozárobku
v sume 803,50 eur mesačne brutto odo dňa 14.04.2011 do dňa nástupu do práce spolu s úrokom z
omeškania vo výške 9% ročne od 14.04.2011 do doby, kedy žalovaný umožní žalobcovi výkon práce
podľa pracovnej zmluvy.

7. Súd vec prejednal v neprítomnosti žalovaného. Súd vo veci nariadil pojednávanie na deň 16.11.2016.
Predvolanie na pojednávanie, spolu s poučením podľa § 274 C.s.p., bolo doručené právnemu zástupcovi
žalovaného dňa 14.10.2016. Týmto bola dodržaná lehota v zmysle § 178 ods. 2 Civilného sporového
poriadku. Žalovaný sa na termín pojednávania nedostavil, hoci bol naň riadne predvolaný a v predvolaní
bol poučený o následku nedostavenia sa vrátane možnosti vydania rozsudku pre zmeškanie a zároveň

svoju neprítomnosť neospravedlnil včas a vážnymi okolnosťami.

8. Dostavil sa právny zástupca žalobcu, ktorý ospravedlnil neúčasť žalobcu a súhlasil s tým, aby súd
vec prejednal a rozhodol v neprítomnosti žalobcu. Právny zástupca žalobcu uviedol, že žiada, aby súd
vo veci rozhodol rozsudkom pre zmeškanie žalobcu, nakoľko sú splnené všetky zákonné podmienky v

zmysle § 274 C.s.p.. Uviedol, že žalobca trvá na podanej žalobe v časti nároku na náhradu mzdy, pričom
s poukazom na § 79 ods. 2 Zákonníka práce si žalobca uplatňuje náhradu mzdy vo výške 28 926, eur,
ktorá suma predstavuje náhradu mzdy žalobcu za obdobie 36 mesiacov a v tejto časti na žalobe žalobca
trvá. Pokiaľ ide o žalobu v časti, ktorou sa žalobca domáha, aby ho žalovaný ďalej zamestnáva, k tomu
uvádza, že žalobca sa zamestnal, preto je predpoklad, že nebude v tejto časti trvať na žalobe.

9. Súd vykonal dokazovanie oboznámením listinných dôkazov preložených účastníkmi v konaní. Na
základe takto vykonaného dokazovania súd zistil nasledovný skutkový stav:

Z pracovnej zmluvy uzavretej medzi žalobcom a žalovaným dňa 15.02.2008 vyplýva, že žalobca

pracoval na pozícii referent tlačovej propagácie a edičnej činnosti. Miestom výkonu práce bola Banská
Bystrica a Bratislava. Dodatkom č. 2 zo dňa 10.02.2009 došlo k zmene pracovného pomeru na dobu
neurčitú, a to s účinnosťou od 01.04.2009.

Dňa 12.01.2011 doručil žalovaný žalobcovi výpoveď z pracovného pomeru v zmysle ust. § 63, ods.

1 písm. b) Zákonníka práce z dôvodu organizačnej zmeny u zamestnávateľa. Výpoveď v zastúpení
podpísal L.. N. P., podpis pripojil k predtlačenému menu a priezvisku I.. U. Q., generálneho riaditeľa.
Listom zo dňa 28.02.2011, doručeným žalovanému dňa 17.05.2011, žalobca oznámil žalovanému, že
považuje výpoveď za neplatnú a trvá na tom, že jeho pracovný pomer naďalej trvá.

Okresný súd Bratislava II dňa 11.01.2013, pod č.k.: 51C/160/2011-248, rozhodol medzitýmnym
rozsudkom, ktorým určil, že výpoveď z pracovného pomeru zo dňa 12.01.2011 daná žalobcovi
žalovaným je neplatná. Medzitýmny rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 15.08.2014 v spojení s
rozsudkom Krajského súdu v Bratislave č.k.: 5Co/311/2013-282 zo dňa 27.05.2014.

10. Takto ustálený skutkový stav veci súd po právnej stránke posúdil nasledovne :

Podľa § 76 ods. 1 Zákonníka práce zamestnávateľ môže poskytnúť zamestnancovi odstupné, ak sa
pracovný pomer skončí výpoveďou z dôvodov uvedených v § 63 ods. 1 písm. a) až c).Podľa § 76 ods. 2 Zákonníka práce zamestnancovi pri skončení pracovného pomeru patrí odstupné
v sume najmenej dvojnásobku jeho priemerného mesačného zárobku, ak súhlasí so skončením

pracovného pomeru pred začatím plynutia výpovednej doby z dôvodov uvedených v § 63 ods. 1 písm.
a) až c); zamestnancovi, ktorý odpracoval u zamestnávateľa najmenej päť rokov, patrí odstupné v sume
najmenej trojnásobku jeho priemerného mesačného zárobku za výpovednú dobu. Ak zamestnanec
požiada o skončenie pracovného pomeru, je zamestnávateľ povinný tejto žiadosti vyhovieť.

Podľa § 76 ods. 5 Zákonníka práce odstupné vypláca zamestnávateľ po skončení pracovného pomeru
v najbližšom výplatnom termíne určenom u zamestnávateľa na výplatu mzdy, ak sa zamestnávateľ
nedohodne s uvoľňovaným zamestnancom na výplate odstupného inak.
Podľa § 77 Zákonníka práce neplatnosť skončenia pracovného pomeru výpoveďou, okamžitým
skončením, skončením v skúšobnej dobe alebo dohodou môže zamestnanec, ako aj zamestnávateľ
uplatniť na súde najneskôr v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa mal pracovný pomer skončiť.

Podľa § 79 ods. 1 Zákonníka práce, ak zamestnávateľ dal zamestnancovi neplatnú výpoveď alebo ak
s ním neplatne skončil pracovný pomer okamžite alebo v skúšobnej dobe a ak zamestnanec oznámil
zamestnávateľovi, že trvá na tom, aby ho naďalej zamestnával, jeho pracovný pomer sa nekončí, s
výnimkou, ak súd rozhodne, že nemožno od zamestnávateľa spravodlivo požadovať, aby zamestnanca

naďalej zamestnával. Zamestnávateľ je povinný zamestnancovi poskytnúť náhradu mzdy. Táto náhrada
patrí zamestnancovi v sume jeho priemerného zárobku odo dňa, keď oznámil zamestnávateľovi, že trvá
na ďalšom zamestnávaní, až do času, keď mu zamestnávateľ umožní pokračovať v práci alebo ak súd
rozhodne o skončení pracovného pomeru.

Podľa § 79 ods. 2 Zákonníka práce, ak celkový čas, za ktorý by sa mala zamestnancovi poskytnúť
náhrada mzdy, presahuje 12 mesiacov, môže súd na žiadosť zamestnávateľa jeho povinnosť nahradiť
mzdu za čas presahujúci 12 mesiacov primerane znížiť, prípadne náhradu mzdy za čas presahujúci
12 mesiacov zamestnancovi vôbec nepriznať. Náhrada mzdy môže byť priznaná najviac za čas 36
mesiacov.

Podľa § 79 ods. 3 písm. b) Zákonníka , ak zamestnávateľ skončil pracovný pomer neplatne a
zamestnanec netrvá na tom, aby ho zamestnávateľ ďalej zamestnával, platí, ak sa so zamestnávateľom
nedohodne písomne inak, že sa jeho pracovný pomer skončil dohodou, ak bol pracovný pomer neplatne
skončený okamžite alebo v skúšobnej dobe, dňom, keď sa mal pracovný pomer skončiť.

Podľa § 79 ods. 4 Zákonníka práce v prípadoch ustanovených v odseku 3 písm. b) zamestnanec má
nárok na náhradu mzdy v sume svojho priemerného zárobku podľa § 134 za výpovednú dobu dvoch
mesiacov.

Podľa § 274 C.s.p. na pojednávaní rozhodne súd o žalobe podľa § 137 písm. a) na návrh žalobcu rozsudkom pre zmeškanie, ktorým
žalobe vyhovie, ak

a) sa žalovaný nedostavil na pojednávanie vo veci, hoci bol naň riadne a včas predvolaný a v predvolaní

na pojednávanie bol žalovaný poučený o následku nedostavenia sa vrátane možnosti vydania rozsudku
pre zmeškanie a

b) žalovaný neospravedlnil svoju neprítomnosť včas a vážnymi okolnosťami.

Podľa § 275 Civilného sporového poriadku odôvodnenie rozsudku pre zmeškanie žalovaného obsahuje
len stručnú identifikáciu procesného nároku a právny dôvod vydania rozsudku pre zmeškanie.

11. Predmetom tohto sporového konania bol:
- nárok žalobcu na náhradu mzdy z titulu neplatného skončenia pracovného pomeru žalovaným a

- o určenie, že pracovný pomer medzi žalobcom a žalovaným trvá.

12. Na pojednávaní, konanom dňa 16. novembra 2016 žalobca požiadal súd o vydanie rozsudku pre
zmeškanie žalovaného.13. Vzhľadom na to, že v časti žalobcovho nároku na náhradu mzdy, boli splnené všetky zákonné
podmienky v zmysle § 274 C.s.p. súd rozhodol o žalobcovom nároku na náhradu mzdy s poukazom

na § 79 ods. 2 Zákonníka práce, rozsudkom pre zmeškanie tak, že žalobcovi priznal proti žalovanému
náhradu mzdy za dobu 36 mesiacov tak, ako si ju žalobca uplatnil v žalobe, pričom s poukazom na § 72
ods. 2 Zákonníka práce túto náhradu mzdy súd mohlo priznať najviac za čas 36 mesiacov.

14. V časti, v ktorej sa žalobca domáhal, aby ho žalovaný naďalej zamestnával, pričom súd poukazuje na

to, že ide o samostatný nárok, súd žalobu zamietol, keďže žalobca je už v súčasnosti zamestnaný a aj s
poukazom na dĺžku konania, ktorá bola daná právnymi úkonmi žalovaného, už na ďalšom zamestnávaní
netrval.

15. Žalobca mal vo veci úspech, preto súd žalobcovi v súlade s § 255 ods. 1 CSP priznal nárok
na náhradu trov konania v celom rozsahu, pričom o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej

inštancie po právoplatnosti rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku v časti o náhradu mzdy je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho
doručenia na tunajšom súde, písomne v dvoch vyhotoveniach a to len z dôvodu podľa § 356 písm. b)
Civilného sporového poriadku.

Odvolanie nie je prípustné proti rozsudku pre zmeškanie okrem prípadov odvolania podaného z dôvodu,
že neboli splnené podmienky na vydanie takého rozhodnutia ( § 356 písm. b) Civilného sporového
poriadku).

Ak žalovaný z ospravedlniteľného dôvodu zmeškal pojednávanie vo veci, na ktorom bol vyhlásený
rozsudok pre zmeškanie, súd na návrh žalovaného tento rozsudok uznesením zruší a nariadi nové
pojednávanie (§ 277 ods. 2 C.s.p.).

Návrh môže žalovaný podať do 15 dní odkedy sa o rozsudku pre zmeškanie dozvedel; o tom žalovaného

v rozsudku pre zmeškanie súd poučí (§ §277 ods.3 C.s.p.).

Proti rozsudku v časti o uloženie povinnosti žalovanému žalobcu naďalej zamestnávať, v ktorej súd
žalobu zamietol, je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého
rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred

súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Exekúciu možno vykonať len na návrh oprávneného alebo na návrh toho, kto preukáže, že naňho prešlo
právo z rozhodnutia (§ 37 ods. 3) (ďalej len „oprávnený“). Oprávnený môže podať návrh na vykonanie
exekúcie podľa tohto zákona, ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie
(§ 38 ods. 1, 2 Exekučného poriadku).

Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č.
233/1995 Z.z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje
inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z.z.).

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.