Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Thursday, October 30, 2019

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 8Co/16/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6118203563
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 10. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Darina Legerská
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2019:6118203563.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dariny
Legerskej a členiek senátu JUDr. Ivety Záleskej a JUDr. Ivety Sopkovej,
v spore žalobcu: SetCar sk, a.s., so sídlom Ulica priemyselná 10, Sučany, IČO: 50 387 189 právne
zastúpeného JUDr. Tomášom Zbojom, advokátom, so sídlom Kuzmányho 4,
Martin, IČO: 42 072 905 proti žalovanému: Wüstenrot poisťovňa, a.s., so sídlom

Karadžičova 17, Bratislava - Staré Mesto, IČO: 31 383 408, právne zastúpenému SEDLAČKO &
PARTNERS, s.r.o., so sídlom Štefánikova 8, Bratislava, IČO: 36 853 186,
o zaplatenie 475,20 Eur s príslušenstvom, v konaní o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného
súdu Prievidza č. k. 11C/7/2018-82 zo dňa 14. júna 2018, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie
a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu
475,20 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 475,20 Eur od 29.09.2017
do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia a priznal žalobcovi nárok na náhradu
trov konania voči žalovanému vo výške 100 %. V celom rozsahu tak vyhovel žalobe na náhradu škody
uplatnenú žalobcom v zmysle. § 4 ods. 1, 2,

§ 11 ods. 7 a § 15 zák. č. 381/2001 Z.z. a podľa § 442 ods. 1 Obč. zák., ktorú žalobca odôvodnil tým,
že na základe škodovej udalosti evidovanej u žalovaného došlo ku škode na vozidle poškodeného a
škodová udalosť bola spôsobená prevádzkou motorového vozidla poisteného v poisťovni žalovaného.
V dôsledku uvedeného bol poškodený nútený užívať náhradné vozidlo na zabezpečenie svojich potrieb
a to zapožičaním si náhradného vozidla
u žalobcu. Po ukončení nájmu žalobca vystavil poškodenému faktúru, priloženú v prílohe, ktorú

si uplatnil na náhradu u žalovaného. Žalobca v žalobe ďalej tvrdil, že žalovaný nevybavil poistnú
udalosť v zákonnej lehote, preto sa dostal do omeškania. Poškodený následne uzatvoril so žalobcom
Zmluvu o postúpení pohľadávky, ktorej predmetom bol nárok na náhradu škody vyplývajúcej z poistnej
udalosti z titulu náhrady účelne vynaložených nákladov na prenájom náhradného vozidla a uvedenú
skutočnosť oznámil žalovanému. Súd prvej inštancie vykonal dokazovanie oboznámením listinných
dôkazov tvoriacich obsah spisu, z ktorých mal za preukázané, že v dôsledku škodovej udalosti -

dopravnej nehody dňa 11.06.2017, došlo na ceste druhej triedy, smer S. - K. k dopravnej nehode
motorového vozidla I. Q., EČV: S., povinne zmluvne poistené žalovaným a motorového vozidla I. Q.,
EČV: K.. Pri tejto dopravnej nehode došlo
k poškodeniu motorového vozidla I. Q., EČV: K., ktorého bola držiteľkou poškodená M. G.. V dôsledku
tejto nehody poškodená nemohla užívať svoje vozidlo, preto si prenajala Zmluvou o nájme č. 266 zo
dňa 13.06.2017 od prenajímateľa spoločnosti SetCar sk, a.s. osobný automobil I. Q. II. U., červenej

farby, EVČ: XTXXXXX od 13.06.2017 počas nevyhnutného času opravy za denné nájomné 52,80
Eur. Po ukončení doby nájmu náhradného vozidla vystavil žalobca poškodenej faktúru č. 170280 zaprenájom náhradného vozidla za obdobie od 13.06.2017 do 21.06.2017 v celkovej dĺžke 9 dní na
sumu nájomného 475,20 Eur. Listom zo dňa 12.07.2017 oznámil žalovaný poškodenej, že vyhlásil
škodu na vozidle poškodenej za totálnu škodu. Listom zo dňa 12.07.2017 zároveň žalovaný oznámil

poškodenej v liste označenej ako Oznámenie o poistnom plnení, že skutočnú škodu vo výške 2.600,54
Eur jej bude poukázaná na účet. Žalovaný listom zo dňa 26.07.2017 oznámil poškodenej, že skutočnú
škodu, čo predstavuje zapožičanie náhradného vozidla vo výške 103,43 Eur poukazuje na jej účet, a to
titulom nájomného za dva dni požičaného vozidla od 13.06.2017 do 14.06.2017. Žalovaný teda vyplatil
poškodenej ako poistné plnenie z titulu náhrady nákladov za nájom náhradného vozidla sumu 103,43

Eur, ktorého výšku plnenia určil tak, že od uplatneného nároku 475,20 Eur odpočítal sumu 369,60 Eur,
t. j. dva dni do dňa oznámenia rozhodnutia o totálnej škode od 13.06. do 14.06.2017
a mínus náklady, ktoré boli vynaložené používaním vlastného vozidla 2,17 Eur. Z vykonaného
dokazovania ďalej vyplynulo, že poškodená uzatvorila so žalobcom Zmluvu
o postúpení pohľadávok, na základe ktorej postúpila pohľadávku na náhradu škody z titulu náhrady
nákladov za prenájom náhradného vozidla vo výške 475,20 Eur, v dôsledku čoho sa stal žalobca aktívne

legitimovaným subjektom v tomto konaní. Súd prvej inštancie na základe zisteného skutkového stavu
dospel jednoznačne k záveru, že pokiaľ žalovaný ukončil šetrenie poistnej udalosti a vyhlásil totálnu
škodu dňa 12.07.2017, až týmto dňom došlo k ukončeniu šetrenia, a nie dňom 14.06.2016, ako to tvrdil
žalovaný. Poškodená si teda nárok na náhradu za prenájom náhradného vozidla si mohla uplatniť za
dobu, kedy mala vozidlo

v nájme - od 13.06.2017 do 21.06.2017, čiže tak, ako to uviedol žalobca vo faktúre
č. 170280, nakoľko aj z čestného prehlásenia poškodenej z 21.06.2017 vyplynulo, že inú možnosť
nemala, ako si požičať od žalobcu do nájmu vozidlo, aby si mohla plniť služobné povinnosti. Súd prvej
inštancie uviedol, že poškodená bola oprávnená užívať náhradné motorové vozidlo až do poukázania
poistného plnenia, pričom rozhodnutie o totálnej škode bolo preukázateľne vyhotovené až 12.07.2017.

Pokiaľ žalovaný argumentoval tým, že
k rozhodnutiu o totálnej škode došlo už na základe listu zo dňa 14.06.2017, súd prvej inštancie obsah
tohto listu vyhodnotil len ako zápis o poškodení vozidla obsahujúci popis poškodených častí vozidla,
a nie ako rozhodnutie o totálnej škode. Prvoinštančný súd zdôraznil, že ak žalovaný ukončil šetrenie
poistnej udalosti až 12.07.2017, rozhodnutie

o totálnej škode nemohlo nastať skôr, ako ukončenie šetrenia. Čo sa týka neoprávneného krátenia
nákladov, ktoré by boli vynaložené používaním vlastného vozidla v sume 2,17 Eur, uvedené žalovaný
žiadnym spôsobom nepreukázal, ide o účelové krátenie zo strany žalovaného. Je nepochybné, že v
dôsledku dopravnej nehody došlo k poškodeniu vozidla poškodenej M.j, ktorá v dôsledku tejto dopravnej
nehody bola nútená si požičať u žalobcu do nájmu motorové vozidlo, pričom preukázateľne dopravná

nehoda sa stala 11.06.2017 a od 13.06.2017 mala v nájme náhradné vozidlo až do 21.06.2017, preto
je žalovaný povinný zaplatiť plnú náhradu nájomného za celé obdobie - od 13.06.2017 do 21.06.2017.
Žalovaný sa dostal do omeškania s plnením peňažného dlhu, preto je povinný zaplatiť žalobcovi aj úrok
z omeškania vo výške dvojnásobku diskontnej sadzby určenej Národnou bankou Slovenska, a to o 5 %
ročne podľa nar. vlády č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonáva ustanovenie § 517 ods. 1, 2 Občianskeho

zákona. Výrok o trovách konania odôvodnil ust. § 262 ods. 1 CSP.

2. Proti tomuto rozsudku podal žalovaný v zákonom stanovenej lehote odvolanie, ktoré odôvodnil ust.
§ 365 ods. 1 písm. b), f), h) CSP. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil tak, že žalobu
v celom rozsahu zamietne a prizná mu nárok na náhradu trov konania proti žalovanému v plnej výške.

Predovšetkým namietol, že súd prvej inštancie sa vôbec nezaoberal jeho námietkou, o tom, že časť
žalobou uplatneného nároku vo výške 103,43 Eur už uhradil poškodenej ako sumu zodpovedajúcu
nájmu motorového vozidla za
2 dni, preto ak žalobca požaduje žalovanú istinu aj vrátane už zaplatenej čiastky, ide
o duplicitné uplatnenie sumy 103,43 Eur. Ďalej sa nestotožnil s názorom prvoinštančného súdu, podľa

ktorého k ukončeniu šetrenia poistnej udalosti došlo až dňa 12.07.2017, a preto nárok na náhradu
nákladov za prenájom motorového vozidla je dôvodný od 13.06.2017 do 21.06.2017. Zdôraznil, že
oznámenie o poistnom plnení zo dňa 12.07.2017 totiž rozhodne nemožno považovať za rozhodnutie
o likvidácii, ktoré je zásadné pre určenie dĺžky oprávneného nájmu, pretože rozhodnutie o totálnej
škode bolo v danom prípade vyhotovené už 14.06.2017, kedy likvidátor vykonal obhliadku poškodeného

motorového vozidla, a to za účasti poškodenej, ktorá zápis o poškodení vozidla podpísala a jednom
vyhotovení aj prevzala. Nakoľko poškodená mala vedomosť o totálnej škode vozidla už dňa 14.06.2017,
zápis o poškodení vozidla zo dňa 14.06.2017 je potom v danej veci rozhodnutím o totálnej škode.
Keďže nárok na náhradu nákladov za zapožičanie vozidla bol dôvodný len v rozsahu 2 dní, a to od13.06.2017 do 14.06.2017 a v takom rozsahu, teda v sume 103,43 Eur bol poškodenej z jeho strany
refundovaný, žaloba je nedôvodná aj vo zvyšku o zaplatenie 371,77 Eur. Okrem toho namietol priznanie
úroku z omeškania ako nedôvodné, pretože on si svoju oznamovaciu povinnosť voči poškodenej splnil v

trojmesačnej lehote listom zo dňa 26.07.2017, čo vylúčilo nárok na uplatnenie úroku z omeškania podľa
§ 11 ods. 8 zák. č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú
prevádzkou motorového vozidla. Prípadný nárok na úrok z omeškania by žalobcovi mohol vzniknúť až
vtedy, ak by neplnil poistné plnenie po doručení právoplatného rozhodnutia súdu o výške náhrady škody
podľa § 11 ods. 7 citovaného zákona. Poukázal na viaceré rozhodnutia súdov Slovenskej republiky, v

ktorých bol ohľadne úrokov z omeškania vyslovený rovnaký právny záver.

3. Žalobca v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalovaného navrhol napadnutý rozsudok potvrdiť
ako vecne správny. K námietke žalovaného týkajúcej sa čiastočného plnenia uviedol, že z podaní
realizovaných žalovaným nie je zrejmé, kedy a komu malo byť čiastočne plnené. Poukázal na
skutočnosť, že k postúpeniu pohľadávky došlo dňa 21.06.2017, čo bezodkladne bolo žalovanému

oznámené, preto ak aj plnil 26.07.2017 pôvodnému veriteľovi, teda poškodenej, také plnenie je vo
vzťahu k nemu neúčinné. Ďalej sa nestotožnil s tvrdením žalovaného, podľa ktorého rozhodnutie o
totálnej škode bolo z jeho strany zrealizované už dňa 14.06.2017. Uviedol, že súd prvej inštancie
dospel k správnemu záveru, súladnému s aktuálnou rozhodovacom praxou súdov Slovenskej republiky
i Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, že sa za rozhodnutie o totálnej škode bolo potrebné považovať

oznámenie poisťovne (žalovaného) o poistnom plnení zo dňa 12.07.2017, lebo až ním žalovaný ukončil
šetrenie poistnej udalosti a zároveň informoval poškodenú o výsledkoch šetrenia. Pokiaľ žalovaný v
odvolanínamietalajprisúdenýúrokzomeškania,pričomargumentovaltým,ževdanomprípadenedošlo
komeškaniuzjehostrany(zapredpokladu,žebybolnárokopodstatnený),žalobcapoukázalnaznenie§
11 ods. 6, 7, 8 zák. č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú

prevádzkou motorového vozidla a zdôraznil, že výkladom citovaného ustanovenia je potrebné dospieť
k záveru, že ak súd vyhovie žalobe o náhrade škody v konaní týkajúcom sa nárokov z povinného
zmluvného poistenia podľa zák. č. 381/2001 Z.z., žalovaný sa dostáva do omeškania s plnením už
odo dňa vyhotovenia rozhodnutia o odmietnutí poistného plnenia, pretože ide o neopodstatnenosť
krátenia poistného plnenia, ktoré je predmetom sporu. Je teda zrejmé, že úroky z omeškania podľa

§ 11 ods. 8 predstavujú samostatnú sankciu spojenú s porušením ust. § 11 ods. 6 a nevzťahujú sa
na nesplnenie povinnosti zakotvenej v § 11 ods. 7. Žalobca preto zastáva názor, že do omeškania s
plnením poistného plnenia v prípade, ak poisťovňa predmetné plnenie neoprávnene kráti alebo ho vôbec
neprizná, sa možno dostať už po uplynutí 15 dní od rozhodnutia poisťovne o likvidácii poistnej udalosti.
Moment, kedy sa poisťovňa dostala do omeškania, je nezávislý od rozhodnutia súdu, na rozdiel od

určenia oprávnenosti žalovanej výšky istiny a žalovanej výšky úrokov z omeškania, kde súd buď prizná
alebo neprizná žalobcom uplatnenú sumu. V prípade určenia začiatku omeškania tak súd len deklaruje
už existujúci stav, nakoľko pohľadávka na náhradu zvyšných vynaložených nákladov tu existovala už
pri rozhodnutí poisťovne o poskytnutí kráteného poistného plnenia. Súd súčasne stanoví vo svojom
rozhodnutí dodatočnú lehotu na doplatenie priznaného poistného plnenia. Ak ale súd žalobcu zamietne

ako nedôvodnú, tak deklaruje oprávnenosť a zákonnosť výšky poisťovňou poskytnutého plnenia, z čoho
jasne vyplýva, že sa poisťovňa nemohla dostať podľa § 11 ods. 7 zákona o PZP do omeškania. Žalobca
vzhľadom na uvedené skutočnosti označil napadnutý rozsudok za zákonný a dostatočne odôvodnený.

4.Žalovanývodvolacejreplikekvyjadreniažalobcuzotrvalnadôvodochuvedenýchvosvojomodvolaní.

Uviedol, že on predložením oznámenia o poistnom plnení zo dňa 26.07.2017 preukázal, kedy, komu a
v akej výške poskytol poistné plnenie, a teda že sumu 103,43 Eur uhradil poškodenej M. G. ako osobe
oprávnenej na inkasovanie plnenia z poistnej udalosti. Pokiaľ žalobca tvrdil, že je to inak, bol povinný
dokázať to, avšak v konaní predložil len listinu označenú ako oznámenie o postúpení pohľadávky, z
ktorej nie je zrejmé, kedy došlo k postúpeniu, a ani to, kedy bola táto skutočnosť oznámená jemu,

žalovanému. Plnenie poskytnuté v prospech poškodenej ho v takom prípade zbavilo dlhu v sume 103,43
Eur a je s poukazom na ust. § 526 ods. 1 Obč. zák. účinné aj voči žalobcovi. Žalovaný ďalej trval na
tom, že oznámenie o poistnom plnení zo dňa 12.07.2017 nemožno v prejednávanej veci považovať za
rozhodnutie o likvidácii, nakoľko práve vedomosť poškodenej o totálnej škode bola v danej veci zásadná.
Ak teda poškodená preukázateľne nadobudla vedomosť o totálnej škode na vozidle už dňa 14.06.2017,

a to na základe zápisu o poškodení vozidla zo dňa 14.06.2017, tento zápis je potrebné považovať za
rozhodnutie o likvidácii. Žalovaný sa nestotožnil s argumentáciou žalobcu ohľadne jeho nároku na úrok
z omeškania. Trval na tom, že nakoľko v trojmesačnej lehote od oznámenia vzniku poistnej udalosti
splnil podmienku, ktorá v zmysle § 11 ods. 8 vylučuje nárok na uplatnenie úrokov z omeškania, nárokžalobcu na úrok nie je opodstatnený. Takýto nárok by žalobcovi mohol eventuálne vzniknúť až vtedy, ak
by neplnil poistné plnenie po doručení právoplatného rozhodnutia súdu o výške náhrady škody v zmysle
§ 11 ods. 7 zák. č. 381/2001 Z. z.

5. Žalobca v písomnom stanovisku k odvolacej replike žalovaného uviedol, že sa pridržiava všetkých
svojich vyjadrení realizovaných v priebehu sporu. Poukázal na reparačnú funkciu náhrady škody,
ktorou sa má v danom prípade zaistiť plná kompenzácia spôsobenej ujmy vzniknutej vynaložením
prostriedkov potrebných na zabezpečenie náhradného vozidla po dobu opravy poškodeného vozidla.

Tvrdenia žalovaného ohľadne jeho rozhodnutia o totálnej škode označil za zavádzajúce, pretože pokiaľ
ide o totálnu škodu, kde poisťovňa plní nie opravu vozidla ale všeobecnú cenu vozidla poníženú o
hodnotu zvyškov, poškodený je oprávnený užívať náhradné vozidlo až do poukázania poistného plnenia.
Poškodený je totiž až potom schopný zakúpiť si rovnaké vozidlo a využívať ho ako svoje vlastné.
Samotná vedomosť poškodeného o totálnej škode ešte nepredstavuje neúčelnosť vynaloženia nákladov
na nájom náhradného vozidla, pretože zápis o obhliadke poškodeného vozidla je potrebné považovať

len za oboznámenie poškodeného o rentabilnosti vozidla, a nie za rozhodnutie o totálnej škode. K
opodstatnenosti a účelnosti vynaloženia nákladov za náhradné vozidlo a k rozsahu ich refundácie
poukázal na nález Ústavného súdu Českej republiky I. ÚS 3831/17 zo dňa 24.07.2018. Pokiaľ ide o
úrok z omeškania, žalobca zhodne s prvoinštančným súdom dospel k záveru, že úrok z omeškania mu
patrí, lebo žalovaný sa dostal do omeškania so splnením peňažného záväzku z titulu náhrady škody,

keď neposkytol poistné plnenie v takom rozsahu, na aký mal poškodený nárok.

6. Odvolací súd vec prejednal v rozsahu podaného odvolania podľa § 379 a § 380 CSP, bez nariadenia
odvolacieho pojednávania podľa § 385 CSP a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok je potrebné
podľa § 389 ods. 1 písm. b), c) CSP zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a na nové

rozhodnutie (§ 391 ods. 1 CSP).

7. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku vyplýva, že súd prvej inštancie založil svoje rozhodnutie,
ktorým v celom rozsahu vyhovel žalobe o zaplatenie 475,20 Eur spolu s úrokom z omeškania vo
výške 5 % ročne z uvedenej sumy od 29.09.2017 do zaplatenia na konštatovaní, že pokiaľ žalovaný

ukončil šetrenie poistnej udalosti a vyhlásil totálnu škodu dňa 12.07.2017, práve oznámenie o poistnom
plnení listom zo dňa 12.07.2019 adresovaným poškodenej je potrebné považovať za rozhodnutie o
totálnej škode, ktoré malo vplyv dobu oprávneného užívania náhradné vozidlo poškodenou. Aktívnu
legitimáciu žalobcu mal prvoinštančný súd preukázaná z oznámenia poškodenej M. adresovaného
žalovanému o postúpení jej pohľadávky vo výške 475,20 Eur s príslušenstvom na žalobcu. Postúpená

pohľadávka spočívala v nároku poškodenej na náhradu za prenájom náhradného vozidla za obdobie
od 13.06.2017 do 21.06.2017, preto žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi, ktorý túto pohľadávku
nadobudol postúpením od poškodenej náhradu škody vo výške 475,20 Eur zodpovedajúcu výške
nájomného za užívanie náhradného motorového vozidla za 9 dní, a to spolu s 5 % ročným úrokom z
omeškaniaod29.09.2017dozaplatenia,pretožežalovanýsadostaldoomeškaniasplnenímpeňažného

dlhu.

8. Za podstatné odvolacie tvrdenia žalovaného odvolací súd považoval jeho námietky týkajúce sa
duplicitne uplatnenej časti nároku žalobcu na zaplatenie 103,43 Eur z dôvodu poskytnutého plnenia
tejto sumy priamo poškodenej, ako aj nesprávne ustáleného dňa rozhodnutia o likvidácii podstatného

pre určenie dĺžky oprávneného nájmu náhradného vozidla. Žalovaný tiež namietol aj priznaný úrok z
omeškania dôvodiac tým, že ak si splnil oznamovaciu povinnosť podľa § 11 ods. 6 zák. č. 381/2011
Z.z., žalobcovi nemohol vzniknúť nárok na úrok z omeškania, a to s poukazom na znenie § 11 ods. 8
citovaného zákona.

9. Odvolací súd vychádzajúc zo skutkového stavu veci tak, ako ho zistil súd prvej inštancie, prioritne
uvádza,žesozáveromprvoinštančnéhosúduoukončeníšetreniapoistnejudalostiaovyhlásenítotálnej
škody na motorovom vozidle poškodenej dňom 12.07.2017 sa plne stotožňuje. Súd prvej inštancie
správne dôvodil tým, že až oznámením o poistnom plnení listom zo dňa 12.07.2017 došlo k ukončeniu
šetrenia poistnej udalosti a k vyhláseniu totálnej škody, a preto neobstojí argumentácia žalovaného,

podľa ktorej rozhodnutie o totálnej škode bolo vyhotovené už dňa 14.06.2017, kedy likvidátor vykonal
obhliadkupoškodenéhovozidlaavyhotovilzápisorozsahupoškodeniasuvedenímpopisupoškodených
častí vozidla. Odvolací súd zhodne s prvoinštančným súdom zastáva názor, že až oznámenie o
poistnom plnení zo dňa 12.07.2017 bolo relevantným rozhodnutím poisťovne o totálnej škode, pretožeaž týmto dňom došlo k ukončeniu šetrenia poistnej udalosti a zároveň aj k oznámeniu výpočtu výšky
plnenia poškodenej. S poukazom na tieto závery potom súd prvej inštancie správne ustálil aj dobu
oprávneného nájmu náhradného motorového vozidla, keď konštatoval, že ak sa dopravná nehoda stala

dňa 11.06.2017 a poškodená mala náhradné vozidlo v nájme od 13.06.2017 do 21.06.2017, žalovaný
bol povinný zaplatiť jej náklady za tento nájom za celé obdobie, a to od 13.06.2017 až do 21.06.2017.
Argumentáciu žalovaného prezentovanú v odvolaní o nesprávnom určení dňa rozhodnutia o totálnej
škode preto odvolací súd vyhodnotil ako nedôvodnú.

10. Ako opodstatnenú však odvolací súd vyhodnotil námietku žalovaného týkajúcu sa opodstatnenosti
nároku žalobcu na zaplatenie žalovanej istiny v plnej výške zahŕňajúcej aj sumu 103,43 Eur, o
ktorej žalovaný tvrdil už v odpore proti podanému platobnému rozkazu, že ju uhradil poškodenej v
rámci refundácie v zmysle oznámenia o poistnom plnení listom zo dňa 26.07.2017. Z odôvodnenia
napadnutého rozsudku vyplýva, že súd prvej inštancie vychádzal zo zistenia, že poškodená M. ako
postupca oznámila žalovanému listom bez uvedenia dátumu postúpenie svojej pohľadávky dňom

21.06.2017 voči žalovanému spočívajúcej v nároku na poistné plnenie - náhradu škody z titulu náhrady
účelne vynaložených nákladov za prenájom náhradného vozidla vo výške 475,20 Eur s príslušenstvom
na žalobcu.

11. Z ust. § 526 ods. 1, 2 Obč. zák. vyplýva, že postúpenie pohľadávky je povinný postupca bez

zbytočného odkladu oznámiť dlžníkovi. Dokiaľ postúpenie pohľadávky nie je oznámené dlžníkovi
alebo dokiaľ postupník postúpenie pohľadávky dlžníkovi nepreukáže, zbaví sa dlžník záväzku plnením
postupcovi. Ak postúpenie pohľadávky oznámi dlžníkovi postupca, nie je dlžník oprávnený sa dožadovať
preukázania zmluvy o postúpení.

12. Odvolací súd konštatuje, že z obsahu spisu nevyplýva, kedy došlo zo strany poškodenej k
oznámeniu postúpenia pohľadávky žalovanému, či k tomuto oznámeniu došlo skôr, než žalovaný
plnil poškodenej časť nároku vo výške 103,43 Eur alebo k tomuto oznámeniu došlo až neskôr.
Ak by postúpenie pohľadávky bolo oznámené žalovanému ako dlžníkovi až neskôr, zbavil by sa
žalovaný záväzku v rozsahu 103,43 Eur s plnením poškodenej ako postupcovi. Súd prvej inštancie

sa touto námietkou žalovaného uplatnenou už v odpore proti platobnému rozkazu vôbec nezaoberal,
nevysporiadal sa s ňou a bez ďalšieho sa uspokojil s tvrdením žalobcu, že oznámenie o postúpení
pohľadávky bolo poškodenou ako postupcom zrealizované. Tým, že súd prvej inštancie sa s uvedenou
námietkou žalovanej nevysporiadal, na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým
zisteniam a k predčasným právnym záverom o rozsahu nároku žalobcu.

13. Ako opodstatnenú odvolaciu námietku vyhodnotil odvolací súd aj námietku žalovaného týkajúcu sa
rozhodnutia súdu prvej inštancie v časti, v ktorej žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi úrok z
omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 475,20 Eur od 29.09.2017 do zaplatenia.

14. Podľa § 11 ods. 6 zákona č. 381/2011 Z. z. je poisťovateľ povinný bez zbytočného odkladu
začať prešetrovanie potrebné na zistenie rozsahu jeho povinnosti poskytnúť poistné plnenie a do troch
mesiacov odo dňa oznámenia poškodeného o škodovej udalosti a/ skončiť prešetrovanie potrebné na
zistenie rozsahu jeho povinnosti poskytnúť poistné plnenie
a oznámiť poškodenému výšku poistného plnenia, ak bol rozsah povinnosti poisťovateľa poskytnúť

poistné plnenie a nárok na náhradu škody preukázaný; b/ poskytnúť poškodenému písomné vysvetlenie
dôvodov, pre ktoré odmietol poskytnúť alebo pre ktoré znížil poistné plnenie alebo poskytnúť
poškodenému písomné vysvetlenie k tým uplatneným nárokom na náhradu škody, v ktorých nebol
v ustanovenej lehote preukázaný rozsah povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie a výška
poistného plnenia; písomné vysvetlenie sa považuje za doručené dňom, keď ho poškodený prevzal,

odmietol prevziať, alebo dňom, keď ho pošta vrátila ako nedoručené.

15. Podľa § 11 ods. 7 zákona č. 381/2011 Z. z. poisťovateľ je povinný poskytnúť poistné plnenie do 15 dní
po skončení prešetrovania potrebného na zistenie rozsahu povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné
plnenie alebo po doručení právoplatného rozhodnutia súdu

o výške náhrady škody poisťovateľovi, ak z tohto rozhodnutia nevyplýva iná lehota na poskytnutie
plnenia.16. Podľa § 11 ods. 8 zákona č. 381/2011 Z. z. ak poisťovateľ nesplní povinnosť podľa odseku 6 tohto
zákona, je povinný zaplatiť poškodenému úroky z omeškania podľa osobitného predpisu (§ 517 ods.
2 OZ).

17. Odvolací súd na rozdiel od súdu prvej inštancie, a to aj s poukazom na rozhodnutia NS SR sp. zn.
3Cdo/145/2017 zo dňa 22.11.2018 a sp. zn. 1Cdo/212/2017 zo dňa 26.02.2019 dospel k záveru, že
povinnosť zaplatiť úroky z omeškania vzniká až doručením právoplatného rozhodnutia súdu o výške
náhrady škody, a žalovaný by sa do omeškania mohol dostať až

v prípade nesplnenia si povinnosti, ktorá by mu bola uložená právoplatným rozhodnutím, zaplatiť
žalobcovi súdom priznanú náhradu škody. Na strane druhej peňažná sankcia
v podobe úrokov z omeškania upravená v § 11 ods. 8 zákona č. 381/2011 Z. z. je viazaná na nesplnenie
nepeňažnej povinnosti vyjadrenej v § 11 ods. 6 písm. a/ alebo b/ zákona
č. 381/2011 Z. z., účelom ktorej je ochrana poškodeného, aby poisťovňa pod následkom tejto sankcie
nezostala nečinná, aby bola nútená oznámiť v lehote 3 mesiacov poškodenému spôsob vybavenia jeho

poistnej udalosti.

18. Odvolací súd má teda za to, že ustanovenie § 11 zákona č. 381/2001 Z. z. sa týka výlučne nesplnenia
povinnosti poisťovateľa, ktorá mu bola uložená v súvislosti so šetrením poistnej udalosti na základe
oznámenia poškodeného. Zákonodarca totiž v § 11 ods. 8 uvedeného zákona jasne a zreteľne formuluje

podmienku, v zmysle ktorej je poisťovateľ povinný zaplatiť poškodenému úroky z omeškania podľa
osobitného predpisu (OZ). Je tomu tak v prípade, ak si poisťovateľ nesplní povinnosť podľa § 11 ods.
6 uvedeného zákona.
Z dikcie tohto ustanovenia (§ 11 ods. 6 písm. a/, b/) je zrejmé, že zákonodarca povinnosti poisťovateľa
viaže výlučne vo vzťahu k prešetrovaniu poistnej udalosti.

19. Z obsahu spisu je zrejmé, že v posudzovanom prípade si žalovaný splnil povinnosti
v zmysle § 11 ods. 6 zákona č. 381/2001 Z. z. tým, že listom zo dňa 26.07.2016 informoval poškodeného
o výsledku šetrenia a krátenia poistného plnenia, teda poskytol písomné vysvetlenie dôvodov, pre ktoré
odmietol poskytnúť poistné plnenie v plnej výške, ktoré si poškodený od neho nárokoval. Správnosť

záveru poisťovateľa v samotnom vysvetlení,
z akého dôvodu odmietol poskytnúť plnenie, je pritom irelevantný, nakoľko v zmysle citovaného
ustanovenia je poisťovateľ povinný len poskytnúť písomné vysvetlenie a toto doručiť poškodenému, čo
v prejednávanom prípade žalovaný ako poisťovateľ v lehote troch mesiacov aj splnil. To, že žalovaný
neodôvodnil odmietnutie poistného plnenia podľa predstáv žalobcu, nemožno vykladať spôsobom, že

by si túto povinnosť nesplnil vôbec
a následne prijať záver, že nesplnením tejto povinnosti sa dostal v zmysle § 11 ods. 8 zákona č. 381/2001
Z. z. do omeškania.

20. Odvolací súd preto na rozdiel od súdu prvej inštancie zastáva názor, že ak si žalovaný svoju

povinnosť ako poisťovateľ podľa § 11 ods. 6 zákona č. 381/2001 Z. z. splnil, nie je povinný žalobcovi
platiť úroky z omeškania, nakoľko do omeškania by sa dostal s plnením náhrady škody až vtedy, ak by
po doručení právoplatného rozhodnutia súdu o výške náhrady škody neuhradil v lehote určenej súdom
priznanú náhradu škody žalobcovi podľa § 11 ods. 7 zákona č. 381/2001 Z. z.

21. Nakoľko súd prvej inštancie nevykonal potrebné dokazovanie na zistenie skutkového stavu, keď
sa nezaoberal rozhodnými skutočnosťami a námietkami pre ustálenie a posúdenie dôvodnosti výšky
uplatneného nároku žalobcu vo vzťahu k žalovanému a vec nesprávne právne posúdil, bolo potrebné
napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie
(§ 389 ods. 1 písm. c), § 391 ods. 1 CSP). V ďalšom konaní sa súd prvej inštancie vysporiada s

okolnosťami opodstatnenosti výšky nároku žalobcu v kontexte s námietkou žalovaného ohľadne plnenia
poskytnutého poškodenej ako postupcovi v nadväznosti na právnu úpravu obsiahnutú v § 526 Obč.
zák. a vo veci znovu rozhodne. Právnym názorom odvolacieho súdu je súd prvej inštancie viazaný (§
391 ods. 2 CSP). V novom rozhodnutí vo veci samej súd prvej inštancie rozhodne znovu aj o trovách
prvoinštančného konania, ako aj o trovách odvolacieho konania (§ 396 ods. 3 CSP).

22. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne v pomere hlasov tri ku nule.Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) :
- dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP)
- dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od

vyriešenia právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe
dovolacieho súdu
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP)

- dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424
CSP)
- dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je

podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1, 2 CSP)
- v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh, § 428 CSP)

- dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom (okrem prípadov podľa § 429 ods. 2
CSP). Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).