Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, February 25, 2020

Súd: Okresný súd Prievidza
Spisová značka: 11C/7/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6118203563
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 02. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľudmila Škvaridlová

ECLI: ECLI:SK:OSPD:2020:6118203563.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prievidza samosudkyňou JUDr. Ľudmilou Škvaridlovou v právnej veci žalobcu SetCar sk,

a.s., so sídlom Ul. Priemyselná 10, Sučany, IČO: 50 387 189 zast. JUDr. Tomášom Zbojom, advokátom,
so sídlom Kuzmányho 4, Martin, IČO: 42 072 905 proti žalovanému Wüstenrot poisťovňa, a.s., so sídlom
Karadžičova 17, Bratislava - Staré Mesto, IČO: 31 383 408, zast. SEDLAČKO & PARTNERS, s.r.o., so
sídlom Štefánikova 8, Bratislava, IČO: 36 853 86 o zaplatenie 475,20 eur s prísl. takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 371,77 eur do troch dní
od právoplatnosti tohto rozsudku.

II. V prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a .

III. Konanie o sumu 103,43 eur s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo
sumy 103,43 eur od 29.9.2017 do zaplatenia z a s t a v u j e.

IV. P r i z n á v a žalobcovi nárok na náhradu trov konania voči žalovanému vo
výške 56,46 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie rozsudkom zo dňa 14.júna 2018 sp. zn. 11C 7/2018 uložil žalovanému povinnosť

zaplatiť žalobcovi sumu 475,20 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 475,20
eur od 29.9.2017 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia. Priznal žalobcovi nárok
na náhradu trov konania voči žalovanému vo výške 100 %.
Súd prvej inštancie žalobe žalobcu v celom rozsahu vyhovel, ktorou sa žalobca domáhal náhrady škody
uplatnenej žalobcom podľa § 4 ods.1,2, § 17 ods. 7 a § 15 z. č. 381/2001 Z. z. a podľa § 442 ods.1
Občianskeho zákona.
Žalobca odôvodnil žalobu tým, že na základe škodovej udalosti evidovanej u žalovaného došlo ku

škode na vozidle poškodeného a škodová udalosť bola spôsobená prevádzkou motorového vozidla
poisteného v poisťovni žalovaného. V dôsledku uvedeného bol poškodený nútený užívať náhradné
vozidlo na zabezpečenie svojich potrieb a to zapožičaním si náhradného vozidla u žalobcu. Po ukončení
nájmu žalobca vystavil poškodenému faktúru, ktorú si uplatnil na náhradu u žalovaného. Žalobca ďalej
uviedol, že žalovaný nevybavil poistnú udalosť v zákonnej lehote, preto sa dostal do omeškania.
Následnenatopoškodenýuzatvorilsožalobcom zmluvuopostúpení pohľadávky,ktorejpredmetom bol
nárok na náhradu škody vyplývajúcej z poistnej udalosti z titulu náhrady účelne vynaložených nákladov

na prenájom náhradného vozidla a uvedenú skutočnosť oznámil žalovanému.
Súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania mal za preukázané, že v dôsledku škodovej
udalosti, dopravnej nehody zo dňa 11.6.2017 došlo na ceste II triedy smer Martin - Prievidza k dopravnej
nehode motorového vozidla Škoda Octavia, EČV: MT XXXCZ povinne zmluvne poistenej žalovaným amotorového vozidla Škoda Octavia, EČV: PD XXXFX. Pri tejto dopravnej nehode došlo k poškodeniu
motorového vozidla Škoda Octavia, EČV: PD XXXFX, ktorého držiteľkou bola poškodená M. G.. V
dôsledku tejto nehody poškodená nemohla užívať svoje vozidlo, preto si prenajala Zmluvou o nájme

č. 266 zo dňa 13.6.2017 od prenajímateľa spoločnosti SetCar sk a.s. osobný automobil Škoda Octavia
II. Combi, červenej farby, EVČ: XTXXXXX od 13.6.2017 počas nevyhnutného času opravy za denné
nájomné 52,80 eur. Po ukončení doby nájmu náhradného vozidla žalobca vystavil poškodenej faktúru
č. 170280 za prenájom náhradného vozidla za obdobie od 13.6.2017 do 21.6.2017 v celkovej dĺžke 9
dní na sumu 475,20 eur. Listom zo dňa 12.7.2017 oznámil žalovaný poškodenej, že vyhlásil škodu na

vozidle poškodenej za totálnu škodu. Ďalším listom zo dňa 12.7.2017 žalovaný oznámil poškodenej v
liste označený ako Oznámenie o poistnom plnení, že skutočná škoda vo výške 2.600,54 eur jej bude
poukázaná na účet. Žalovaný listom zo dňa 26.7.2017 oznámil poškodenej, že skutočnú škodu, čo
predstavuje zapožičanie náhradného vozidla vo výške 103,43 eur poukazuje na jej účet a to titulom
nájomného za dva dni požičaného vozidla od 13.6.2017 do 14.6.2017. Žalovaný vyplatil poškodenej ako
poistné plnenieztitulunáhradynákladovza nájomnáhradnéhovozidlasumu 103,43eur,ktoréhovýšku

plnenia určil tak, že od uplatneného nároku 475,20 eur odpočítal sumu 369,60 eur, t. j. dva dni do dňa
oznámenia rozhodnutia o totálnej škode od 13.6. do 14.6.2017 a mínus náklady, ktoré boli vynaložené
používaním vlastného vozidla 2,17 eur.
Súd prvej inštancie mal ďalej dokazovaním zistené, že poškodená uzatvorila so žalobcom Zmluvu
o postúpení pohľadávok, na základe ktorej postúpila pohľadávku na náhradu škody z titulu náhrady

nákladov za prenájom náhradného vozidla vo výške 475,20 eur, v dôsledku čoho sa stal žalobca aktívne
legitimovaným subjektom v tomto konaní.
Súd prvej inštancie na základe takto zisteného skutkového stavu dospel k záveru, že žalovaný ukončil
šetrenie poistnej udalosti a vyhlásil totálnu škodu 12.7.2017 a až týmto dňom došlo k ukončeniu šetrenia
a nie dňom 14.6.2016, ako to tvrdil žalovaný.

Poškodená si teda nárok na náhradu za prenájom náhradného vozidla mohla uplatniť za dobu, kedy
mala vozidlo v nájme, t. j. od 13.6.2017 do 21.6.2017, teda tak, ako to vyplýva z čestného prehlásenia
poškodenej zo dňa 21.6.2017, pretože poškodená uviedla, že inú možnosť nemala, ako si vypožičať od
žalobcu do nájmu vozidlo, aby si mohla plniť služobné povinnosti.
Súd prvej inštancie bol toho názoru, že poškodená bola oprávnená používať náhradné vozidlo až do

poukázania poistného plnenia, pričom rozhodnutie o totálnej škode bolo preukázateľne vyhotovené až
dňa12.7.2017.Súdprvejinštanciemalzato,žežalovanýukončilšetreniepoistnejudalostiaž12.7.2017,
ide o rozhodnutie o totálnej škode.
Čo sa týka neoprávneného krátenia nákladov, ktoré by boli vynaložené používaním vlastného vozidla
v sume 2,17 eur, uvedenú sumu žiadnym spôsobom žalovaný nepreukázal, ide o účelové krátenie zo

strany žalovaného.
Bezpochyby v dôsledku dopravnej nehody došlo k poškodeniu vozidla poškodenej M. ktorá v
dôsledku tejto dopravnej nehody bola nútená si požičať u žalobcu do nájmu motorové vozidlo, pričom
preukázateľne dopravná nehoda sa stala dňa 11.6.2017 a od 13.6.2017 mala v nájme náhradné vozidlo
až do 21.6.2017. Preto žalovaný bol povinný zaplatiť plnú náhradu nájomného za uvedené obdobie.

Čo sa týka úrokov z omeškania, tu súd prvého stupňa uviedol, že žalovaný sa dostal do omeškania s
plnením peňažného dlhu, preto je povinný zaplatiť žalobcovi aj úrok z omeškania vo výške dvojnásobku
diskontnej sadzby určenej Národnou bankou Slovenska, a to 5 % ročne podľa nar. vlády č. 87/1995 Z.
z., ktorým sa vykonáva ustanovenie § 517 ods.1,2 Občianskeho zákona.

2. Proti tomuto rozsudku podal zákonom stanovenej lehote žalovaný odvolanie, ktorým navrhol
napadnutý rozsudok zmeniť a žalobu zamietnuť a priznať náhradu trov konania v plnej výške.
Predovšetkým žalovaný namietal, že súd prvej inštancie sa nezaoberal jeho námietkou o tom, že
čas žalobou uplatneného nároku vo výške 103,43 eur už uhradil poškodenej ako sumu zodpovedajúcu
nájmu motorového vozidla za dva dni, preto, ak žalobca požaduje žalovanú istinu aj vrátane už tejto

sumy, ide o duplicitné uplatnenie sumy 103,43 eur.
Ďalej sa žalovaný nestotožnil s názorom súdu prvého stupňa k ukončeniu dátumu šetrenia poistnej
udalosti, teda, že došlo k ukončeniu poistnej udalosti až 12.7.2017, preto nárok na náhradu nákladov
za prenájom motorového vozidla je podľa neho dôvodný od 13.6.2017 do 21.6.2017. Mal za to,
že oznámenie o poistnom plnení zo dňa 12.7.2017 rozhodne nemožno považovať za rozhodnutie

o likvidácii, ktoré je zásadné pre určenie dĺžky oprávneného nájmu, pretože rozhodnutie o totálnej
škode bolo v danom prípade vyhotovené už 14.6.2017, kedy likvidátor vykonal ohliadku poškodeného
motorového vozidla a to za účasti poškodenej, ktorý zápis o poškodení vozidla podpísala. Poškodenámala vedomosť o totálnej škode vozidla už dňa 14.6.2017 a zápis o poškodení vozidla zo dňa 14.6.2017
je potom v danej veci rozhodnutím o totálnej škode.
Mal za to, že nárok na náhradu nákladov za zapožičanie vozidla bol dôvodný len v rozsahu dvoch dní a

to od 13.6.2017 do 14.6.2017 a v takom rozsahu, teda v sume 103,43 eur bol poškodenej z jeho strany
refundovaný, preto považuje žalobu za nedôvodnú vo zvyšku o zaplatení 371,77 eur.
Namietal aj priznanie úrokov z omeškania ako nedôvodný nárok, lebo si svoju oznamovaciu povinnosť
voči poškodenej splnil v 3-mesačnej lehote listom zo dňa 26.7.2017, čo vylúčilo nárok na uplatnenie
úroku z omeškania podľa § 11 ods.8 z. č. 381/2001 Z. z. - o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti

za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. Uviedol, že prípadný nárok na úrok z omeškania
by žalobcovi mohol vzniknúť až vtedy, ak by nesplnil poistné plnenie po doručení právoplatného
rozhodnutia súdu o výške náhrady škody podľa § 11 ods.7 cit. zákona. V súvislosti s tým poukázal na
rôzne rozhodnutia slovenských súdov ohľadne úrokov z omeškania.

3. Žalobca k odvolaniu žalovaného uviedol, že navrhuje, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie

v celom rozsahu ako vecne správny potvrdil.
Ďalejuviedol,žeknámietkežalovaného,čosatýkačiastočnéhoplneniazastávalstanovisko,žezpodaní
žalovaného nie je zrejmé, kedy a komu malo byť čiastočne plnené. Poukázal na skutočnosť, že k
postúpeniu pohľadávky došlo dňa 21.6.2017, čo bezodkladne bolo žalovanému oznámené, preto, ak aj
plnil dňa 26.7.2017 pôvodnému veriteľovi, teda poškodenej, také plnenie je vo vzťahu k nemu neúčinné.

Nestotožnil sa s tvrdením žalovaného, podľa ktorého rozhodnutie o totálnej škode bolo z jeho strany
zrealizované už dňa 14.6.2017. Bol toho názoru, že súd prvej inštancie dospel k správnemu záveru, že
za rozhodnutie o totálnej škode bolo potrebné považovať oznámenie poisťovne (žalovaného) o poistnom
plnení zo dňa 12.7.2017, lebo až ním žalovaný ukončil šetrenie poistnej udalosti a zároveň informoval
poškodenú o výsledkoch šetrenia.

K úroku z omeškania uviedol, že nedošlo k omeškaniu z jeho strany, za predpokladu, že by bol nárok
opodstatnený, žalobca poukázal na § 11 ods.6,7,8 z. č. 381/2001 Z. z. - o povinnom zmluvnom
poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a zdôraznil, že výkladom
citovaného ustanovenia je potrebné dospieť k záveru, že ak súd vyhovie žalobe o náhrade škody v
konaní týkajúcom sa nárokov z povinného zmluvného poistenia podľa z. č. 381/2001 Z. z., žalovaný

sa dostáva do omeškania s plnením už odo dňa vyhotovenia rozhodnutia o odmietnutí poistného
plnenia, lebo ide o neopodstatnenosť krátenia poistného plnenia, ktoré je predmetom sporu. Preto
úroky z omeškania podľa § 11 ods.8 predstavujú samostatnú sankciu spojenú s porušením § 11 ods.6
a nevzťahujú sa na nesplnenie povinnosti upravenej v § 11 ods.7. Zastával názor, že moment, kedy sa
poisťovňa dostala do omeškania je nezávislý od rozhodnutia súdu, na rozdiel od určenia oprávnenosti

žalovanej výšky istiny a žalovanej výšky úrokov z omeškania, kde súd buď prizná alebo neprizná
žalobcom uplatnenú sumu. V prípade určenia začiatku omeškania súd len deklaruje už existujúci stav,
nakoľko pohľadávka na náhradu zvyšných vynaložených nákladov tu existovala už pri rozhodnutí
poisťovne o poskytnutí kráteného poistného plnenia. Súd súčasne stanoví vo svojom rozhodnutí
dodatočnú lehotu na doplatenie priznaného poistného plnenia. Ak súd žalobu zamietne ako nedôvodnú,

deklaruje oprávnenosť a zákonnosť výšky poisťovňou poskytnutého plnenia, z čoho potom vyplýva, že
sa poisťovňa nemohla dostať podľa § 11 ods.7 do omeškania.

4. V ďalšom písomnom vyjadrení žalovaný v replike k vyjadreniu žalobcu uviedol, že predložením
oznámenia o poistnom plnení zo dňa 26.7.2017 preukázal, kedy, komu a v akej výške poskytol poistné

plnenie a teda, že sumu 103,43 eur uhradil poškodenej M.j ako osobe oprávnenej na inkasovanie
plneniazpoistnejudalosti.Pokiaľvšakžalobcatvrdil,žejetoinak,bolpovinnýtodokázať,avšakvkonaní
predložil len listinu označenú ako oznámenie o postúpení pohľadávky, z ktorej nie je zrejmé, kedy došlo
k postúpeniu a ani to, kedy bola táto skutočnosť oznámená žalovanému. Plnenie poskytnuté v prospech
poškodenej v takom prípade zbavilo dlhu v sume 103,43 eur aj s poukazom na ustanovenie § 526 ods.1

Občianskeho zákona účinné aj voči žalobcovi. Trval však na tom, že oznámenie o poistnom plnení zo
dňa 12.7.2017 nemožno považovať za rozhodnutie o likvidácií, pretože práve vedomosť poškodenej
o totálnej škode bola v danej veci zásadná. Ak poškodená nadobudla vedomosť o totálnej škode na
vozidle už dňa 14.6.2017 na základe zápisu o poškodení vozidla zo dňa 14.6.2017, tento zápis je
potrebné považovať za rozhodnutie o likvidácií.

Žalovaný sa nestotožnil ani s argumentáciou žalobcu ohľadom jeho nároku na úrok z omeškania. Trval
na tom, že nakoľko v 3-mesačnej lehote od oznámenia vzniku poistnej udalosti splnil podmienku, ktorá
v zmysle § 11 ods.8 vylučuje nárok na uplatnenie úrokov z omeškania, nárok žalobcu na úrok nie je
opodstatnený. Takýto nárok by žalobcovi mohol eventuálne vzniknúť až vtedy, ak by neplnil poistnéplnenie po doručení právoplatného rozhodnutia súdu o výške náhrady škody v zmysle § 11 ods.7 z.
č. 381/2001 Z. z.

5. Odvolací súd, súd druhej inštancie rozsudok prvostupňového súdu preskúmal a rozsudok zrušil a vec
vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

6. Odvolací súd uviedol, že z odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie vyplýva, že súd žalobe v
celom rozsahu vyhovel. Pokiaľ žalovaný ukončil šetrenie poistnej udalosti a vyhlásil totálnu škodu

dňa 12.7.2017, práve oznámenie o poistnom plnení listom zo dňa 12.7.2017 adresované poškodenej
je potrebné považovať za rozhodnutie o totálnej škode, ktoré malo vplyv na dobu oprávneného
užívania náhradného vozidla, vozidlo poškodeného. Súd mal aktívnu legitimáciu žalobcu preukázanú
z oznámenia poškodenej M. adresovaného žalovanému o postúpení jej pohľadávky vo výške 475,20
eur s príslušenstvom na žalobcu. Postúpená pohľadávka spočívala v nároku poškodenej na náhradu
za prenájom náhradného vozidla za obdobie od 16.3.2017 do 21.6.2017, preto žalovaný bol povinný

zaplatiť ešte žalobcovi, ktorý túto pohľadávku nadobudol postúpením od poškodenej náhradu škody vo
výške 475,20 eur zodpovedajúcu výške nájomného za užívanie náhradného motorového vozidla za 9
dní a to spolu s úrokom z omeškania 5 % ročne od 29.9.2017 do zaplatenia, lebo sa žalovaný dostal
do omeškania s plnením peňažného dlhu.
Z odôvodnenia rozhodnutia odvolacieho súdu ďalej vyplýva, že odvolací súd sa stotožňuje so záverom

prvostupňového súdu o ukončení šetrenia poistnej udalosti a o vyhlásení totálnej škody na motorovom
vozidle poškodenej dňa 12.7.2017, pretože súd prvej inštancie správne dôvodil tým, že až oznámením
o poistnom plnení listom zo dňa 12.7.2017 došlo k ukončeniu šetrenia poistnej udalosti a k vyhláseniu
totálnej škody a preto neobstojí argumentácia žalovaného, podľa ktorej rozhodnutie o totálnej škode
bolo vyhotovené už dňa 14.6.2017, kedy likvidátor vykonal ohliadku poškodeného vozidla a vyhotovil

zápis o rozsahu poškodenia s uvedením popisu poškodených častí vozidla.
Odvolací súd zhodne so súdom prvej inštancie zastáva názor, že až oznámenie o poistnom plnení zo
dňa 12.7.2017, bolo relevantným rozhodnutím poisťovne o totálnej škode, lebo až týmto dňom došlo
k ukončeniu šetrenia poistnej udalosti a zároveň aj k oznámeniu výpočtu výšky plnenia poškodenej.
S poukazom na tieto závery potom súd prvej inštancie správne ustálil a dobu oprávneného nájmu

náhradného motorového vozidla, keď konštatoval, že ak sa dopravná nehoda stala dňa 11.6.2017 a
poškodená mala náhradné vozidlo v nájme od 13.6.2017 do 21.6.2017, žalovaný bol povinný zaplatiť jej
náklady za tento nájom za celé obdobie, t. j. od 13.6.2017 až do 21.6.2017.
Ako opodstatnenú námietku odvolací súd vyhodnotil námietku žalovaného týkajúcu sa zaplatenia sumy
103,43 eur, ktorú už žalovaný uhradil poškodenej v rámci refundácie v zmysle oznámenia o poistnom

plnení listom zo dňa 26.7.2017. Ide v danom prípade o plnenie, ktoré súd zaviazal žalovaného zaplatiť,
hoci táto suma už poškodenej zaplatená bola.
Odvolací súd ďalej uviedol v odôvodnení svojho rozhodnutia, že z obsahu spisu nevyplýva, kedy došlo
zo strany poškodenej k oznámeniu postúpenia pohľadávky žalovanému, či k tomuto oznámeniu došlo
skôr, než žalovaný plnil poškodenej časť nároku vo výške 103,43 eur alebo k tomuto oznámeniu došlo až

neskôr. Ak by postúpenie pohľadávky bolo oznámené žalovanému ako dlžníkovi až neskôr, zbavil by sa
žalovaný záväzku v rozsahu 103,43 eur s plnením poškodenej ako postupcovi. Súd prvej inštancie sa s
touto námietkou žalovaného nezaoberal, ale uspokojil sa s tvrdením žalobcu, že oznámenie o postúpení
pohľadávky bolo poškodenou ako postupcom zrealizované.
Ako opodstatnenú odvolaciu námietku odvolací súd vyhodnotil námietku žalovaného, čo sa týka úroku

z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 475,20 eur od 29.9.2017 do zaplatenia.
Poukázal na § 11 ods.6,7,8 z. č. 381/2001 Z. z. a v závere svojho rozhodnutia k úrokom z omeškania
uviedol,žepovinnosťzaplatiťúrokyzomeškaniavznikáaždoručenímprávoplatnéhorozhodnutiasúduo
výške náhradyškodyažalovanýbysadoomeškaniamoholdostaťažvprípadenesplneniasipovinnosti,
ktorá by mu bola uložená právoplatným rozhodnutím zaplatiť žalobcovi súdom priznanú náhradu škody.

Na strane druhej, peňažná sankcia v podobe úrokov z omeškania upravená v § 11 ods.8 z. č. 381/2001
Z. z. je viazaná na nesplnenie nepeňažnej povinnosti vyjadrenej v § 11 ods.6 písm. a/ alebo b/ cit.
zákona, účelom ktorej je ochrana poškodeného, aby poisťovňa pod následkom tejto sankcie nezostala
nečinná, aby bola nútená oznámiť v lehote 3 mesiacov poškodenému spôsob vybavenia jeho poistnej
udalosti.

Odvolací súd mal za to, že ustanovenie § 11 z. č. 381/2001 Z. z. sa týka výlučne nesplnenia povinnosti
poisťovateľa, ktorá mu bola uložená v súvislosti so šetrením poistnej udalosti na základe oznámenia
poškodeného. Zákonodarca totiž v § 11 ods.8 cit. zákona jasne a zrozumiteľne formuluje podmienku,
v zmysle ktorej je poisťovateľ povinný zaplatiť poškodenému úroky z omeškania podľa osobitnéhopredpisu (Občianskeho zákona). Je tomu tak v prípade, ak si poisťovateľ nesplní povinnosť podľa §
11 ods. 6 cit. zákona.
Z obsahu spisu však vyplýva, že žalovaný si splnil svoju povinnosť v zmysle § 11 ods.6 cit. zákona

tým, že listom zo dňa 26.7.2016 informoval poškodeného o výsledku šetrenia a krátenia poistného
plnenia,tedaposkytolpísomnévysvetleniedôvodov,prektoréodmietolposkytnúťpoistné plnenievplnej
výške, ktoré si poškodený od neho nárokoval. Správnosť záveru poisťovateľa v samotnom vysvetlení,
z akého dôvodu odmietol poskytnúť plnenie, je pritom irelevantným, nakoľko v zmysle citovaného
ustanovenia je poisťovateľ povinný len poskytnúť písomné vysvetlenie a toto doručiť poškodenému,

čo v prejednávanom prípade žalovaný ako poisťovateľ v lehote 3 mesiacov aj splnil. To, že žalovaný
neodôvodnil odmietnutie poistného plnenia podľa predstáv žalobcu nemožno vykladať spôsobom, že
by si túto povinnosť nesplnil vôbec a následne prijať záver, že nesplnením tejto povinnosti sa dostal v
zmysle § 11 ods.8 cit. zákona do omeškania.
Odvolací súd preto zastáva názor, že ak si žalovaný svoju povinnosť ako poisťovateľ podľa § 11 ods.
6 z. č. 381/2001 Z. z. splnil, nie je povinný žalobcovi platiť úroky z omeškania, nakoľko do omeškania

by sa dostal s plnením náhrady škody až vtedy, ak by po doručení právoplatného rozhodnutia súdu o
výške náhrady škody neuhradil v lehote určenej súdom priznanú náhradu škody žalobcovi podľa § 11
ods.7 z. č. 381/2001 Z. z.
Z týchto dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa vrátil na ďalšie konanie.

7. Súd prvej inštancie v intenciách záverov odvolacieho súdu vec opätovne prejednal a vo veci rozhodol
s prihliadnutím na čiastočné späťvzatie žaloby žalobcom, vyjadrenie žalobcu a žalovaného.

8. Právny zástupca žalobcu vo svojom prednese na pojednávaní uviedol, že aj napriek rozhodnutiu
odvolacieho súdu trvá na zaplatení úrokov z omeškania tak, ako je to uvedené pôvodne v žalobe, teda

úrok z omeškania od 29.9.2017 do zaplatenia, hoci je zrejmé, že tento úrok súd žalobcovi neprizná.
Nájom na motorové vozidlo bol ukončený dňa 21.6.2017 a zmluva o postúpení pohľadávky, resp.
postúpenie pohľadávky bolo realizované dňa 21.6.2017 a bolo doručované emailom žalovanej strane,
pričom v priebehu konania nikto nenamietal postúpenie pohľadávky, preto sa ním prvostupňový súd
ani nezaoberal. Táto skutočnosť medzi stranami sporu sporná nebola.

Žalobca uhradil za prenájom vozidla faktúru v sume 475,20 eur, o čom svedčí aj príjmový pokladničný
doklad na uvedenú sumu vystavený žalobcom pre poškodenú XXX,XX v sume 475,20 eur.
Z obsahu spisu vyplynulo, že postúpenie pohľadávky bolo realizované dňa 21.6.2017, teda skôr ako
došlo k plneniu zo strany žalovaného, ktoré bolo dňa 26.7.2017, preto žalobcov nárok je vo vzťahu k
žalovanému na základe postúpenia pohľadávky v sume 475,20 eur plne dôvodné, lebo žalovaný plnil

po realizácii oznámenia poškodenému, teda pôvodnému veriteľovi. Vzniklo by pôvodnému veriteľovi
oprávnenie voči poškodenému na vydanie bezdôvodného obohatenia v sume 103,43 eur. Uvedená
skutočnosť však vôbec nebola v priebehu konania namietaná zo strany žalovaného, pričom namietané
bolo v konaní len to, že žalovaný plnil v rozsahu 103,43 eur a to poškodenému.
Ak by žalovaný spochybňoval postúpenie pohľadávky, navrhoval doplniť dokazovanie účasťou

poškodenej X. ZástupkyňaG. a vypočuť ju ako svedkyňu v tomto konaní.

9. Zástupkyňa žalovaného vo svojom prednese uviedla, že nič na písomných podaniach nemení a
trvá na skutočnostiach uvedených v odpore aj ďalších písomných stanoviskách. Zdôraznila, že sumu
103,43 eur si žalobca uplatňuje duplicitne. Je predovšetkým na strane žalobcu, aby uniesol dôkazné

bremeno a preukázal, že postúpenie pohľadávky bolo realizované dňa 21.6.2017, teda, že skutočne
bolo i doručené. Mala za to, že nestačí len argumentácia, že postúpenie bolo realizované emailom. K
úrokom z omeškania poukázala na odôvodnenie rozhodnutia odvolacieho súdu, že žalobcovi úroky z
omeškania nepatria, lebo si žalovaný splnil svoju zákonnú povinnosť. Poukázal aj na rozhodnutie NS
SR sp. zn. 3Cdo 145/2017, kde je prezentovaný rovnaký právny názor ako je uvedený v rozhodnutí

odvolacieho súdu.

10. Právny zástupca žalobcu podaním zo dňa 31.januára 2020 zobral čiastočne žalobu späť o sumu
103,43 eur s príslušenstvom, úrokom z omeškania vo výške 5 % zo sumy 103,43 eur od 29.9.2017
do zaplatenia a žiadal konanie v tejto časti zastaviť. Trval na zaplatení zvyšnej časti istiny 371,77 eur s

úrokom z omeškania 5 % ročne zo sumy 371,77 eur od 29.9.2017 do zaplatenia. Uviedol, že žalobca
zistil, že žalovanému nebolo súčasne zaslané oznámenie o postúpení pohľadávky.
Zároveň oznámil, že z dôvodu hospodárnosti konania sa pojednávania nezúčastní a berie návrh dôkazu
- vyjadrenie poškodenej, ktorú navrhol vypočuť ako svedkyňu späť.Svoju neúčasť ospravedlnil a navrhol pojednávať bez jeho účasti.

11. Právny zástupca žalovaného v písomnom podaní zo dňa 20.februára 2020 ospravedlnil svoju

neúčasť na pojednávaní dňa 25.2.2020 a súhlasil s čiastočným späťvzatím žaloby. Vo vzťahu k
zostávajúcemu spornému nároku trval na jeho nedôvodnosti a opakovane uviedol, že žalobca má nárok
na refundáciu nákladov za prenájom náhradného vozidla iba v trvaní dvoch dní a uplatnený nárok na
úroky z omeškania je v danej veci vylúčený.
Opakovane namietal tvrdenie, že žalovaný mal ukončiť šetrenie poistnej udalosti až dňa 12.7.2017 a

nárok na náhradu nákladov za prenájom motorového vozidla má byť dôvodný v celom rozsahu, t. j.
od 13.6.2017 do 21.6.2017. Uviedol, že oznámenie o poistnom plnení zo dňa 12.7.2017 nemožno
v danej veci považovať za rozhodnutie o likvidácií, ktoré je pre určenie dĺžky oprávneného nájmu
zásadné. Poukázal na metodiku náhrady škody pri prenájme náhradného vozidla - Metodické smernice
Slovenskej kancelárie poisťovateľov č. 7/2002; m.m. uznesenie NS SR zo dňa 28.6.2016 sp. z. 3Mdo
320/2015.

Rozhodnutie o totálnej škode bolo v prejednávanej veci vyhotovené skôr a to dňa 14.6.2017, kedy
likvidátorvykonalohliadkupoškodenéhomotorovéhovozidla.Následnetotižvyhotovilzápisopoškodení
vozidla, v ktorom expressis verbis uviedol, že na vozidle bola spôsobená totálna škoda. Ohliadka
bola vykonaná za účasti poškodenej XX.X.XXXX.G., ktorá zápis o poškodení vozidla vlastnoručne
podpísala v jednom vyhotovení i prevzala. Preto je zrejmé, že práve zápis o poškodení vozidla zo dňa

14.6.2016 je v danej veci rozhodnutím o totálnej škode. Uvedenú skutočnosť nespochybňuje ani to, že
samotné šetrenie poistnej udalosti bolo ukončené dňa 12.7.2017, keďže poškodená preukázateľne mala
vedomosť o totálnej škode vozidla už na základe zápisu zo dňa 14.6.2017. Nárok na náhradu nákladov
za zapožičanie vozidla bol preto dôvodný iba v rozsahu dvoch dní, t. j. od 13.6.2017 do 14.6.2017.
Náklady za dva dni prenájmu náhradného vozidla boli poškodenej zo strany žalovaného refundované,

preto považuje žalobu za nedôvodnú aj vo zvyšnej sume 371,77 eur (475,20 eur - 103,43 eur).
Žalovaný trvá na nedôvodnosti uplatneného nároku na úroky z omeškania a v celom rozsahu sa
stotožňuje s názorom odvolacieho súdu, že neboli splnené zákonné podmienky pre priznanie nároku
na príslušenstvo pohľadávky. V súvislosti s tým poukázal na § 11 ods.6 písm. a/ z. č. 381/2001 Z. z.
- o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla,

v zmysle ktorého poisťovateľ je povinný bez zbytočného odkladu začať prešetrovanie potrebné na
zistenie rozsahu jeho povinnosti poskytnúť poistné plnenie a do troch mesiacov odo dňa oznámenia
poškodeného o škodovej udalosti poskytnúť poškodenému písomné vysvetlenie dôvodov, pre ktoré
odmietol poskytnúť alebo pre ktoré znížil poistné plnenie alebo poskytnúť poškodenému písomné
vysvetlenie tým uplatneným nárokom na náhradu škody, v ktorých nebol v ustanovenej lehote

preukázaný rozsah povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie a výška poistného plnenia;
písomné vysvetlenie sa považuje za doručené dňom, keď ho poškodený prevzal, odmietol prevziať
alebo dňom, keď ho pošta vrátila ako nedoručené.
Ďalej poukázal na § 11 ods.8 cit. zákona, v zmysle ktorého, ak poisťovateľ nesplní povinnosť podľa
odseku 6 je povinný zaplatiť poškodenému úroky z omeškania podľa osobitného predpisu. Ďalej

poukázal aj na § 11 ods.7 cit. zákona, v zmysle ktorého poisťovateľ je povinný poskytnúť poistné plnenie
do 15-tich dní po ukončení prešetrovania potrebného na zistenie rozsahu povinností poisťovateľa
poskytnúť poistné plnenie alebo po doručení právoplatného rozhodnutia súdu o výške náhrady škody
poisťovateľovi, ak z tohto rozhodnutia nevyplýva iná lehota na poskytnutie poistného plnenia.
Žalovaný v 3-mesačnej lehote od oznámenia vzniku poistnej udalosti, t. j. 13.6.2017 splnil listom zo

dňa 26.7.2017 podmienku, ktorá v zmysle § 11 ods.8 cit. zákona vylučuje nárok na uplatnenie úrokov z
omeškania. Keďže žalovaný oznamovaciu povinnosť splnil v normatívnej lehote, nie je podľa § 11 ods.8
cit. zákona povinný žalobcovi uhradiť úroky z omeškania, eventuálny nárok na úroky z omeškania by
mohol žalobcovi vzniknúť až vtedy, ak by žalovaný nesplnil poistné plnenie po doručení právoplatného
rozhodnutia súdu o výške náhrady škody v zmysle § 11 ods.7 cit. zákona.

Preto argumentácia žalovaného má oporu v príslušných ustanoveniach cit. zákona a navyše vychádza
aj z aktuálneho stanoviska Najvyššieho súdu SR v rozsudku zo dňa 22.11.2018 sp. zn. 3Cdo 145/2017.
Tiež poukázal na záver NS SR v rozsudku zo dňa 26.2.2019 sp. zn. 1Cdo 212/2017.

12. Súd zhodnotením skutkového stavu dospel k záveru, že žaloba je podaná dôvodne.

13. Podľa § 4 ods.1 z. č. 381/2001 Z. z. - o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu
spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, poistenie zodpovednosti sa vzťahuje na každého, kto
zodpovedá za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla uvedeného v poistnej zmluve.14. Podľa § 4 ods.2 cit. zákona, poistený má z poistenia zodpovednosti právo, aby poisťovateľ za neho
nahradil poškodenému uplatnené preukázané nároky na náhradu

a) škody na zdraví a nákladov pri usmrtení,

b) škody vzniknutej poškodením, zničením, odcudzením alebo stratou veci,

c) účelne vynaložených nákladov spojených s právnym zastúpením pri uplatňovaní nárokov podľa
písmen a), b) a d), ak poisťovateľ nesplnil povinnosti uvedené v § 11 ods. 6 písm. a) alebo písm. b)
alebo poisťovateľ neoprávnene odmietol poskytnúť poistné plnenie, alebo neoprávnene krátil poskytnuté
poistné plnenie,

d) ušlého zisku.

15. Podľa § 524 Občianskeho zákona, veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť
písomnou zmluvou inému.

16. Podľa § 524 ods.2 cit. zákona, s postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky

práva s ňou spojené.

17. Podľa § 526 ods.1 cit. zákona, postúpenie pohľadávky je povinný postupca bez zbytočného odkladu
oznámiť dlžníkovi. Dokiaľ postúpenie pohľadávky nie je oznámené dlžníkovi alebo dokiaľ postupník
postúpenie pohľadávky dlžníkovi nepreukáže, zbaví sa dlžník záväzku plnením postupcovi.

18. Podľa § 526 ods.2 cit. zákona, ak postúpenie pohľadávky oznámi dlžníkovi postupca, nie je dlžník
oprávnený sa dožadovať preukázania zmluvy o postúpení.

19. Podľa § 11 ods.6 z. č. 381/2001 Z. z., poisťovateľ je povinný bez zbytočného odkladu začať

prešetrovanie potrebné na zistenie rozsahu jeho povinnosti poskytnúť poistné plnenie a do troch
mesiacov odo dňa oznámenia poškodeného o škodovej udalosti

a/ skončiť prešetrovanie potrebné na zistenie rozsahu jeho povinnosti poskytnúť poistné plnenie a
oznámiťpoškodenémuvýškupoistnéhoplnenia,akbolrozsahpovinnostipoisťovateľaposkytnúťpoistné

plnenie a nárok na náhradu škody preukázaný.

20. Podľa § 11 ods.7 cit. zákona, poisťovateľ je povinný poskytnúť poistné plnenie do 15 dní po
skončení prešetrovania potrebného na zistenie rozsahu povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné
plnenie alebo po doručení právoplatného rozhodnutia súdu o výške náhrady škody poisťovateľovi, ak z

tohto rozhodnutia nevyplýva iná lehota na poskytnutie poistného plnenia.

21. Podľa § 11 ods. 8 cit. zákona, ak poisťovateľ nesplní povinnosť podľa odseku 6, je povinný zaplatiť
poškodenému úroky z omeškania podľa osobitného predpisu

22. Podľa § 15 ods.1 cit. zákona, náhradu škody uhrádza poisťovateľ poškodenému. Poškodený je
oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody priamo proti poisťovateľovi a je povinný tento nárok
preukázať.

23. Podľa § 144 CSP, žalobca môže vziať žalobu späť.

24. Podľa § 145 ods.1 CSP, ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví.

25. Podľa § 145 ods.2 CSP, ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O
čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.

26. Súd v intenciách záverov odvolacieho súdu doplnil dokazovanie a opätovne vo veci rozhodol.
Najskôr si vyriešil otázku aktívnej legitimácie žalobcu, duplicitné plnenie sumy 103,43 eur a priznanie
úrokov z omeškania.27. Žalobca sa žalobou domáhal o zaplatenie sumy 475,20 eur spolu s úrokom z omeškania 5 % ročne
zo sumy 475,20 eur od 29.9.2017 do zaplatenia. V priebehu konania žalobca zobral sčasti žalobu späť

o sumu 103,43 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 103,43 eur od 29.9.2017
do zaplatenia a v tejto časti žiadal konanie zastaviť.
V priebehu konania po skoršom rozhodnutí súdu prvej inštancie žalobca trval na skutkových tvrdeniach
uvedených v žalobe, pričom zdôraznil, že poškodená N.oznámila dlžníkovi poisťovni Wüstenrot, a.s.
postúpenie jej pohľadávky vo výške 475,20 eur, o čom svedčí písomné vyhotovenie tohto oznámenia

založeného ako jeden z dôkazov žalobcu, v ktorom poškodená dlžníkovi oznamuje, že postúpila svoju
pohľadávkupodľa§526OZnaspoločnosťSetCarsk,a.s.Ztejtolistinyje tiežzrejmé, ženiejedatovaná
a z obsahu spisu nebolo možné zistiť, či a ako sa dostala do majetkovej sféry dlžníka. Hoci právny
zástupca žalobcu tvrdil na pojednávaní, že oznámenie o postúpení pohľadávky bolo emailom zaslané
dlžníkovi, v priebehu konania takýto dôkaz súdu nepredložil a netrval ani na vypočutí poškodenej H.
ako svedkyne, ktorá oznámenie o postúpení pohľadávky vyhotovila, ktorú ale navrhol na pojednávaní

vypočuť ako svedkyňu.
Žalobca súdu predložil ako dôkaz o postúpení pohľadávky poškodenej X), na spoločnosť SetCar
sk, a.s. Zmluvu o postúpení pohľadávky zo dňa 21.6.2017 uzavretá medzi postupcom poškodenou
Y. a spoločnosťou SetCar sk a.s. Z obsahu tejto zmluvy (bod 3) tiež vyplýva, že prílohou tejto
zmluvy je oznámenie o postúpení pohľadávky na spoločnosť SetCar sk, a.s. vyhotovené postupcom

poškodenouG. ktoré mal v mene postupcu zaslať dlžníkovi poisťovni Wüstenrot a.s. spoločnosť SetCar
sk, a.s. Išlo o dohodu medzi postupcom XX.X.XXXX. a spoločnosťou SetCar sk a.s. Toto oznámenie o
postúpení pohľadávky je napísané poškodenou bez uvedenia dátumu. Keďže oznámenie tvorí prílohu
zmluvy o postúpení pohľadávky, súd sa domnieva, že ide o listinu vyhotovenú postupcom toho istého
dňa, ako zmluva o postúpení pohľadávok.

Súd si ako prvé vyriešil otázku, či si postupca T.splnila svoju povinnosť oznámiť dlžníkovi poisťovni
Wüstenrot a.s. postúpenie jej pohľadávky podľa § 526 OZ.
Uvedenú povinnosť si nesplnila, jej povinnosť prešla na spoločnosť SetCar sk, a.s. na základe dohody
medzi ňou a spoločnosťou SetCar sk, a.s., čo napokon vyplynulo z oznámenia o postúpení pohľadávky,
ktorú povinnosť v konaní žalobca nepreukázal.

Aj napriek tomu žalovaný plnil a uhradil poškodenej XX.X.XXXXsumu 103,43 eur z titulu nájmu vozidla,
ktoré mala poškodená na základe zmluvy o nájme vozidla od spoločnosti SetCar sk, a.s. Žalovaný
uznal prenájom náhradného vozidla pre poškodenú len za dva dni nájmu od 13.6.2017 do 14.6.2017,
hoci mala poškodená M. G. v nájme náhradné vozidlo od 13.6.2017 do 21.6.2017.
Z predložených dôkazov založených v súdnom spise (č.l.9), ide o upomienku spoločnosti SetCar sk,

a.s. poisťovni Wüstenrot, a.s. a z oznámenia o postúpení pohľadávky (č.l. 51), kde v oboch listinách
je uvedené rovnaké číslo účtu súd dospel k záveru, že poisťovňa Wüstenrot, a.s. musela vedieť, že
pohľadávka poškodenej M. G. prešla zmluvou o postúpení pohľadávky na spoločnosť SetCar sk, a.s.,
inak by neuhradila poškodenej dňa 26.7.2017 za prenájom náhradného vozidla sumu 103,43 eur.
Súd na základe uvedeného dospel k záveru, že ak oznámenie o postúpení pohľadávky vyhotovené

postupcom Y. G. bolo prílohou zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 21.6.2017, bolo potom napísané
dňa 21.6.2017 a ak žalovaný plnil poistné plnenie poškodenej M. v sume 103,43 eur dňa 26.7.2017,
muselo byť postúpenie pohľadávky oznámené žalovanému skôr ako žalovaný plnil poškodenej, inak by
jej neuhradil už vyššie uvedenú sumu 103,43 eur dňa 26.7.2017. Tým, že žalovaný uhradil poškodenej
sumu 103,43 eur, musel vedieť o postúpení jej pohľadávky na SetCar sk, a.s. V konaní nebolo sporné

medzi stranami sporu, že sumu 103,43 eur žalovaný poškodenej N. poskytol ako poistné plnenie za
dva dni nájmu za náhradné vozidlo, ktoré si prenajala od spoločnosti SetCar sk, a.s.
Súd na základe vyššie uvedeného mal za to, že aktívna legitimácia žalobcu je týmto daná.

28.Súdďalejskúmal,činárokžalobcuvozvyšnejčasti,t.j.sumy371,77eurspríslušenstvomjedôvodný

s prihliadnutím s ustálením dňa rozhodnutia o likvidácií podstatného pre určenie dĺžky oprávneného
nájmu náhradného vozidla, ktorá skutočnosť bola v konaní sporná.
Odvolací súd v súlade so zistením skutkového stavu súdu prvej inštancie o ukončení šetrenia poistnej
udalosti a o vyhlásení totálnej škody na motorovom vozidle poškodenej dňom 12.7.2017 sa plne
stotožnil. Súd prvej inštancie považuje oznámenie o poistnom plnení listom zo dňa 12.7.2017

za ukončenie šetrenia poistnej udalosti a k vyhláseniu totálnej škody, nie dňom 14.6.2017, kedy
likvidátor vyhotovil ohliadku poškodeného vozidla a vyhotovil zápis o rozsahu poškodenia s uvedením
popisu poškodených častí vozidla. Súd prvej inštancie považuje oznámenie o poistnom plnení zo
dňa 12.7.2017 za relevantné rozhodnutie poisťovne o totálnej škode a až týmto dňom došlo kukončeniu šetrenia poistnej udalosti a tiež k oznámeniu výpočtu výšky plnenia poškodenej. Súd
zastáva názor, že poškodená bola oprávnená užívať náhradné motorové vozidlo až do poukázania
poistnéhoplnenia,pričomrozhodnutieototálnejškodebolopreukázateľnevyhotovenéaždňa12.7.2017

a nemôže súd zobrať do úvahy rozhodnutie o totálnej škode zo dňa 14.6.2017, tak ako to zdôvodnil v
skoršom rozhodnutí. Žalovaný preukázateľne ukončil šetrenie poistnej udalosti až dňa 12.7.2017, teda
rozhodnutie o totálnej škode nemohlo nastať skôr ako ukončenie šetrenia.
Súd prvej inštancie považuje nájom náhradného vozidla od 13.6.2017 až do 21.6.2017, kedy mala
poškodená náhradné vozidlo v nájme za dôvodné, t. j. za 9 dní a zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi

sumu 371,77 eur s prihliadnutím na čiastočné späťvzatie sumy 103,43 eur (475,20 eur - 103,43 eur =
371,77 eur).

29. Súd nepriznal žalobcovi úrok z omeškania 5 % zo sumy 371,77 eur od 29.9.2017 z dôvodu,
že žalovaný v súlade s ustanovením § 11 ods.6 písm. a/ z. č. 381/2001 Z. z. do troch mesiacov
od oznámenia vzniku poistnej udalosti, ktorá nastala dňa 13.6.2017 splnil podmienku listom zo dňa

26.7.2017, ktorá vylučuje v zmysle § 11 ods.8 cit. zákona nárok na uplatnenie úrokov z omeškania.
Nárok na úrok z omeškania by mohol mať vtedy, ak by po doručení právoplatného rozhodnutia súdu
o výške náhrady škody neuhradil v lehote určenej súdom priznanú náhradu škody podľa § 11 ods.7 cit.
zákona. Súd poukazuje aj na stanovisko NS SR v rozsudku sp. zn. 3Cdo 145/2017 aj rozsudok NS SR
sp. zn. 1Cdo 21/2017.

Pokiaľ žiadal žalobca aj úrok z omeškania, súd v tejto časti žalobu zamietol ako nedôvodnú.

30. Žalobca zobral v priebehu konania žalobu čiastočne späť o sumu 103,43 eur s príslušným úrokom z
omeškania 5 % ročne zo sumy 103,43 eur od 29.9.2017 do zaplatenia a to podaním zo dňa 31.1.2020.
Súd konanie v tejto časti zastavil s prihliadnutím aj na súhlasné stanovisko žalovaného, ktorý súhlasil

s čiastočným späťvzatím žaloby.
Súd v zmysle § 145 ods.2 CSP konanie v tejto časti zastavil.

31. O trovách konania rozhodol podľa § 255 ods.1 CSP v spojení s § 262 ods.2 CSP a priznal žalobcovi
nárok voči žalovaného vo výške 56,46 %.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, prostredníctvom
Okresného súdu Prievidza na odvolací súd - súd II. inštancie, písomne v dvoch vyhotoveniach (§ 355
ods. 1 CSP v spojení s § 362 ods.1 CSP).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na súdny výkon rozhodnutia alebo návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.