Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, February 20, 2020

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 18Csp/79/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6119332707
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 02. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miroslava Hudecová
ECLI: ECLI:SK:OSBB:2020:6119332707.3

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica v právnej veci žalobcu: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25,
811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, v konaní zast. JUDr. Katarínou Hegedüšovou, advokátkou so sídlom
Majerníková 3479/3A, 841 05 Bratislava, IČO: 42 185 190, proti žalovanému: H. A., nar. XX. XX. XXXX,
trvale bytom P. Q.U. XXX, XXX XX Q., o zaplatenie 482,00 Eur s príslušenstvom, o zastavení konania,
takto

r o z h o d o l :

I. Súd konanie zastavuje.
II. Súd žalovanému nepriznáva nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa návrhom na vydanie platobného rozkazu, doručeným súdu dňa 23. 07. 2019,
prostredníctvom právneho zástupcu domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi
istinu vo výške 482,00 Eur, odplatu vo výške 168,00 Eur, zmluvnú pokutu vo výške 33,00 Eur, poplatky

za upomienky vo výške 180,00 Eur, zmluvný úrok vo výške 68,00 % ročne zo sumy 600,00 Eur od 23.
07. 2015 do 17. 08. 2015, zo sumy 502,00 Eur od 18. 08. 2015 do 22. 05. 2017, zo sumy 482,00 Eur
od 23. 05. 2017 do zaplatenia, zákonný úrok z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo sumy 620,00 Eur
od 24. 07. 2016 do 22. 05. 2017, zo sumy 600,00 Eur od 23. 05. 2017 do zaplatenia, a náhradu trov
konania. Žalobca následne v podaní, doručeným súdu dňa 18. 11. 2019, zobral žalobu čiastočne späť,
a to v časti uplatnených poplatkov za upomienky vo výške 180,00 Eur a uplatneného zmluvného úroku

vo výške 68,00 % ročne zo sumy 600,00 Eur od 23. 07. 2015 do 17. 08. 2015, zo sumy 502,00 Eur od
18. 08. 2015 do 22. 05. 2017 a zo sumy 482,00 Eur od 23. 05. 2017 do zaplatenia.

2. Nakoľko k návrhu na vydanie platobného rozkazu bolo pripojené plnomocenstvo len ako
neautorizovaný elektronický dokument, vyzval súd výzvou zo dňa 09. 12. 2019 a opakovane výzvou
zo dňa 07. 01. 2020 právneho zástupcu žalobcu na predloženie splnomocnenia, udeleného na

zastupovanie splnomocniteľa v danom konaní vo forme elektronického dokumentu, autorizovaného
splnomocniteľom, ak oprávnenie konať vzniklo udelením splnomocnenia podľa § 23 ods. 5 písm. a)
bod 1. zákona č. 305/2013 Z. z. o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci a o
zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o e-Governmente) v znení neskorších predpisov (ďalej
ako "zákon o e-Governmente"), alebo ako elektronický dokument, vzniknutý zaručenou konverziou z
listinnej podoby do elektronickej postupom podľa § 35 a nasl. zákona o e-Governmente.

3. Súdu síce bolo (až) dňa 11. 01. 2020 doručené plnomocenstvo vo forme elektronického dokumentu aj
spolu s osvedčovacou doložkou zaručenej konverzie, avšak po jeho preskúmaní súd dospel k záveru, že
takto predložené plnomocenstvo nevzniklo transformáciou pôvodného dokumentu v listinnej podobe na
elektronickýdokumentpostupompodľa§36ods.3písm.a)zákonaoe-Governmente,t.j.naskenovaním
originálu listinného plnomocenstva, podpísaného štatutárnym orgánom, resp. prokuristom žalobcu,

ale do elektronického dokumentu bol naskenovaný podpis splnomocniteľa vložený ako obrázok a k
takémuto elektronickému dokumentu bola následne v rozpore s § 38 ods. 2 písm. c) zákona o e-Governmente a s vyhláškou č. 331/2018 Z. z. o zaručenej konverzii v znení neskorších predpisov (ďalej
len „vyhláška o zaručenej konverzii“) vytvorená osvedčovacia doložka.

4. Preto súd opätovne výzvou zo dňa 15. 01. 2020 vyzval osobu, vystupujúcu ako splnomocnenec,
a tiež aj priamo žalobcu, aby súdu v lehote 10 dní od doručenia výzvy predložili splnomocnenie
ako elektronický dokument, autorizovaný splnomocniteľom, ak oprávnenie konať vzniklo udelením
splnomocnenia podľa § 23 ods. 5 písm. a) bod 1. zákona o e-Governmente alebo ako elektronický
dokument, vzniknutý zaručenou konverziou z listinnej podoby do elektronickej postupom podľa § 35

a nasl. zákona o e-Governmente. Súd zároveň žalobcu poučil o tom, že ak sa nepodarí nedostatok
procesnej podmienky odstrániť, súd konanie zastaví. Predmetná výzva bola žalobcovi ako aj osobe,
vystupujúcej ako splnomocnenec, doručená dňa 17. 01. 2020, avšak žalobca, ani osoba, vystupujúca
ako splnomocnenec na predmetnú výzvu nereagovali. Nečinnosť strany, resp. osoby, vystupujúcej ako
splnomocnenec, v konaní po výzve súdu na osvedčenie udelenia plnej moci splnomocnencovi však
nemôže viesť k záveru o existencii udelenej plnej moci, pokiaľ táto súdu nebola hodnoverne preukázaná.

5. Podľa § 89 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov
(ďalej len „CSP“) strana sa môže dať v konaní zastupovať zástupcom, ktorého si zvolí. Zvolený zástupca
sa nemôže dať zastúpiť, ak osobitný zákon neustanovuje inak.

6. Podľa § 92 ods. 1 CSP zástupcovi, ktorého si strana zvolila, udelí písomne splnomocnenie buď na
celé konanie, alebo len na určité úkony.

7. Podľa § 161 ods. 1 CSP, ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania prihliada
na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len "procesné podmienky").

8. Podľa § 161 ods. 3 CSP, ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý možno odstrániť, súd urobí
vhodné opatrenia na jeho odstránenie. Pritom spravidla môže pokračovať v konaní, ale nesmie vydať
rozhodnutie, ktorým sa konanie končí. Ak sa nepodarí nedostatok procesnej podmienky odstrániť, súd
konanie zastaví.

9. Podľa § 23 ods. 4 zákona o e-Governmente, ak nie je preukázaný opak, na účely elektronickej
komunikácie je oprávnenie osoby konať za inú osobu alebo v mene inej osoby preukázané vždy, ak
a) konajúca osoba použije na autorizáciu platný mandátny certifikát podľa osobitného predpisu, z
ktorého vyplýva oprávnenie konať za túto osobu alebo v jej mene a rozsah tohto oprávnenia, alebo

b) prostriedok, ktorý konajúca osoba použije na autorizáciu, zodpovedá najmenej úrovni zabezpečenia
"vysoká" podľa osobitného predpisu a obsahuje identifikátor osoby a z referenčného údaja vyplýva
oprávnenie tejto osoby konať za inú osobu alebo v jej mene.

10. Podľa § 23 ods. 5 zákona písm. a) bod 1. o e-Governmente, okrem spôsobu podľa odseku 4 sa

oprávnenie konať v mene inej osoby, na účely elektronickej komunikácie, preukazuje aj elektronickým
dokumentomobsahujúcimjednoznačnúidentifikáciukonajúcejosoby,osoby,vmenektorejjeoprávnená
konať, a rozsah oprávnenia konať v mene tejto osoby, pričom tento elektronický dokument musí byť
autorizovaný splnomocniteľom, ak oprávnenie konať vzniká udelením splnomocnenia.

11. Podľa § 25 ods. 3 prvá veta zákona o e-Governmente, prílohy k elektronickému podaniu sa
pripájajú vždy ako samostatný elektronický dokument, pričom ak príloha existuje len v listinnej podobe
a podľa osobitného predpisu sa vyžaduje jej predloženie aspoň v úradne osvedčenej kópii, pripojí sa k
elektronickému podaniu ako elektronický dokument, ktorý vznikol zaručenou konverziou (§ 35 ods. 2).

12. Podľa § 35 ods. 1 písm. b) zákona o e-Governmente konverzia je postup, pri ktorom je celý, bežne
zmyslami vnímateľný, informačný obsah pôvodného dokumentu v listinnej podobe transformovaný do
novovzniknutého elektronického dokumentu.

13. Podľa § 35 ods. 2 zákona o e-Governmente zaručenou konverziou je konverzia s cieľom zachovania

právnych účinkov pôvodného dokumentu a jeho použiteľnosti na právne úkony vykonaná postupom pre
zaručenú konverziu podľa štvrtej časti.14. Podľa § 36 ods. 3 zákona o e-Governmente osoba vykonávajúca konverziu pri zaručenej konverzii
podľa § 35 ods. 1 písm. b)
a) transformuje pôvodný dokument v listinnej podobe na elektronický dokument,

b) vytvorí osvedčovaciu doložku vo forme elektronického dokumentu,
c) autorizuje osvedčovaciu doložku a novovzniknutý elektronický dokument spoločne a pripojí časovú
pečiatku,
d) vytvorí záznam o vykonanej zaručenej konverzii.

15. Podľa § 38 ods. 2 písm. c) zákona o e-Governmente na účely zaručenej konverzie je možné použiť
len taký dokument v listinnej podobe, ktorý je originálom alebo úradne osvedčenou kópiou.

16. Podľa § 39 ods. 1 prvá veta zákona o e-Governmente, novovzniknutý dokument zo zaručenej
konverzie, ktorý je neoddeliteľne spojený s osvedčovacou doložkou, má rovnaké právne účinky a je
použiteľný na právne účely v rovnakom rozsahu ako osvedčená kópia pôvodného dokumentu, ktorého

transformáciou vznikol.

17. Podľa § 82l ods. 3 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v
znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o súdoch“) orgán verejnej moci, advokát, súdny exekútor,
notár a správca sú povinní v konaní pred súdom doručovať podania do elektronickej schránky súdu a

používaťprielektronickejkomunikáciisosúdomelektronickúschránkuaktivovanúnadoručovanie,ktorej
sú majiteľom; to neplatí, ak súd požiada o predloženie určitej listiny a pre predkladanie administratívneho
spisu alebo iného spisu. Ak je pre podanie určený elektronický formulár, sú osoby podľa predchádzajúcej
vety povinné podanie urobiť prostredníctvom takého formulára. Trovy vzniknuté porušením povinnosti
podľa prvej vety nie sú predmetom náhrady trov konania.

18. Podľa 101cd zákona o súdoch povinnosť podľa § 82l ods. 3 sa od 1. júla 2018 vzťahuje na právneho
zástupcu, ktorý je fyzickou osobou.

19. Medzi procesné podmienky na strane sporu sa zaraďuje aj plnomocenstvo zástupcu strany, keď

nedostatok procesného plnomocenstva je nedostatkom podmienky konania, ktorý možno postupom
podľa § 161 ods. 3 CSP odstrániť, pričom opatrením súdu na odstránenie nedostatku preukázania
zastúpenia, spočívajúceho či už v nepredložení plnomocenstva vôbec alebo prípadne jeho predloženia,
avšak s takými nedostatkami, pre ktoré ho nie je možné považovať za platné, je spravidla výzva
tomu, kto vystupuje ako splnomocnenec, prípadne priamo strane sporu, aby v určenej lehote predložili

plnomocenstvo (pozri bližšie napr. rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 2Cdo 249/2004).

20. Preukazovanie oprávnenia konať za inú osobu alebo v jej mene upravuje ustanovenie § 92
ods. 1 CSP, ktoré expressis verbis vyžaduje, aby bolo splnomocnenie udelené písomne. Keďže
splnomocnenie je osobitným procesným úkonom žalobcu ako strany sporu voči súdu, s ktorým sú

spojené závažné právne dôsledky, je táto formálna požiadavka s prihliadnutím na význam a procesné
účinky zastúpenia opodstatnená. Z hľadiska formy môže mať splnomocnenie s poukazom na § 125
ods. 1 CSP listinnú alebo elektronickú podobu, avšak nakoľko s účinnosťou od 01. 07. 2018, je
právny zástupca, ktorý je fyzickou osobou, povinný v konaní pred súdom doručovať podania do
elektronickej schránky súdu a používať pri elektronickej komunikácii so súdom elektronickú schránku

aktivovanú na doručovanie, ktorej je majiteľom, t.j. advokát je povinný komunikovať so súdmi
výlučne elektronicky, nie je možné spravidla plnomocenstvo predložiť súdu v listinnej podobe. Keďže
podľa ustálenej súdnej praxe Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (napr. sp. zn. 4 Sži 35/2014)
je zastúpený povinný predložiť splnomocnenie v jeho originálnej verzii, keďže len originálna verzia
splnomocnenia disponuje právnou silou, ktorá spočíva v tom, že jednoznačne preukazuje prejavenú

vôľu splnomocniteľa (žalobcu), použijú sa na elektronickú podobu splnomocnenia ustanovenia zákona
e-Governmente, a to konkrétne ustanovenie § 23 upravujúce autorizáciu a preukazovanie oprávnenia
konať v mene inej osoby. Ak oprávnenie konať vzniká udelením splnomocnenia tak, ako je to v danom
prípade, citované ustanovenie vyžaduje na dokumente preukazujúcom oprávnenie konať v mene inej
osoby autorizáciu splnomocniteľom, keďže iba autorizácia splnomocniteľom preukazuje autenticitu

splnomocniteľa ako osoby, ktorá splnomocnenie udelila. Súd pre úplnosť veci poukazuje na to, že
autorizácia splnomocnenia advokátom ako splnomocnencom nie je postačujúca, pretože preukazuje
len autenticitu splnomocnenca, a teda skutočnosť, že advokát plnú moc prijal. Ak splnomocniteľ
nedisponuje možnosťou autorizácie, t. j. elektronického podpísania, za účelom zachovania právnychúčinkov pôvodného listinného splnomocnenia a jeho použiteľnosti pri vykonávaní úkonov v mene
strany sporu ostáva jedinou možnosťou vykonanie zaručenej konverzie splnomocnenia, opatreného
vlastnoručným podpisom splnomocniteľa, z listinnej podoby do elektronickej podľa § 36 ods. 3 zákona o

e-Governmente tak ako ju definuje § 35 ods. 2 zákona o e-Governmente. Súčasťou zaručenej konverzie
je okrem transformovania pôvodného dokumentu v listinnej podobe na elektronický dokument (§ 36
ods. 3 písm. a) zákona o e-Governmente/, t. j. oproti „obyčajnej“ konverzii aj vytvorenie osvedčovacej
doložky vo forme elektronického dokumentu (§ 36 ods. 3 písm. b) zákona o e-Governmente), autorizácia
osvedčovacej doložky a novovzniknutého elektronického dokumentu spoločne a pripojenie časovej

pečiatky (§ 36 ods. 3 písm. c) zákona o e-Governmente) a vytvorenie záznamu o vykonanej zaručenej
konverzii (§ 36 ods. 3 písm. d) zákona o e-Governmente).
21. Možno teda zhrnúť, že splnomocnenie nie je akýmkoľvek podaním účastníka, adresovaným
súdu, ale je osobitnou listinou preukazujúcou oprávnenosť zástupcu vykonávať procesné úkony
v konaní za zastúpeného, teda za stranu sporu, ale len za predpokladu, že jeho udelenie bolo
podpísané stranou sporu, teda splnomocniteľom. Preto v prípadoch, ak bolo splnomocnenie udelené

v listinnej forme, pre zachovanie právnych účinkov a jeho použiteľnosti na právne úkony sa vyžaduje
zaručená konverzia. V prípade transformácie listinného dokumentu - splnomocnenia, podpísaného
splnomocniteľom, do elektronickej podoby (naskenovaním) bez vykonania zaručenej konverzie dôjde
k strate účinkov pôvodného listinného dokumentu rovnako ako pri vyhotovení fotokópie z originálu
listinného splnomocnenia. Ako už však bolo vyššie uvedené, súdna prax je jednotná v tom, že

fotokópii plnomocenstva nepriznáva žiadne právne účinky, a preto je súdu potrebné predkladať originál
plnomocenstva.
22. Na to však, aby zaručenou konverziou boli zachované právne účinky pôvodného dokumentu v
listinnej podobe, je potrebné, aby sa vykonala postupom pre zaručenú konverziu podľa § 36 ods. 3
zákona o e-Governmente, t.j. v prvom rade sa celý, bežne zmyslami vnímateľný, informačný obsah

pôvodného dokumentu v listinnej podobe transformuje (naskenovaním) na elektronický dokument, čo
však v posudzovanej veci splnené nebolo, keďže predložené plnomocenstvo nevzniklo naskenovaním
originálu listinného plnomocenstva, ktorý by bol podpísaný štatutárnym orgánom žalobcu, resp. jeho
prokuristom, ale vzniklo z elektronického dokumentu, do ktorého bol podpis splnomocniteľa len vložený
ako naskenovaný obrázok. Preto v danom prípade hoci bolo splnomocnenie po niekoľkých výzvach súdu

predložené „v zaručenej konverzii“, t.j. s osvedčovacou doložkou, nemožno takémuto splnomocneniu
priznať účinky pôvodného listinného dokumentu, keďže takýto pôvodný listinný dokument (t.j.
pôvodné splnomocnenie v listinnej forme, podpísané splnomocniteľom, udelené splnomocnencovi na
zastupovanie v danom konaní) neexistuje. Preto možno konštatovať, že predložené splnomocnenie trpí
takým nedostatkom, pre ktorý ho súd nemôže v konaní akceptovať.

23. Keďže ani napriek vhodným opatreniam, vykonaným zo strany súdu (t.j. viacerým výzvam), žalobca
a ani osoba vystupujúca ako splnomocnenec vady splnomocnenia neodstránili, keď súdu nepredložili
splnomocnenie vyhotovené v súlade s príslušnými ustanoveniami CSP a zákona o e-Governmente, súd
konanie podľa § 161 ods. 3 CSP zastavil.

24. Podľa § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov
konania protistrane.
25. Podľa § 262 ods. 1,2 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie

po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.
26. Vo všeobecnosti platí, že náhradu trov konania ovláda zásada úspechu vo veci, ktorá je doplnená
zásadou procesnej zodpovednosti za zavinenie. Zásada procesnej zodpovednosti znamená, že trovy je
povinná nahradiť tá zo strán, ktorá zavinila ich vznik. Zmyslom využitia tejto zásady je sankčná náhrada

trov konania, ktoré by pri riadnom priebehu konania nevznikli, uložená rozhodnutím súdu tomu, kto ich
vznik zavinil. Zavinenie je tu interpretované vo vzťahu príčinnej súvislosti, kde príčinou je prejav vôle
strany sporu (späťvzatie žaloby) a dôsledkom je vznik trov protistrany. Pokiaľ sporovej strane možno
pričítať procesné zavinenie trov konania, ktoré by inak neboli vznikli, súd prizná ich náhradu protistrane.

27. Vzhľadom ku skutočnosti, že žalobca neodstránením nedostatku procesnej podmienky procesne
zavinil zastavenie konania, nebol z procesného hľadiska v konaní úspešný. Nárok na náhradu trov
konania tak vznikol žalovanému ako strane, ktorá zastavenie konania procesne nezavinila. Nakoľko
však žalovanému preukázateľne v konaní žiadne trovy nevznikli, súd rozhodol o trovách v súlade scitovaným zákonným ustanovením (§ 256 ods. 1 CSP) a contrario, a teda žalovanému náhradu trov
konania nepriznal (II. výrok). Súd zároveň uvádza, že o výške trov konania žalovaného nebude už
rozhodovať samostatným uznesením podľa § 262 ods. 2 CSP.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na Okresnom súde
Banská Bystrica.

Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom súde. Odvolanie
môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu

rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ

rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci
samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne
doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa

dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie
podania nevyzýva. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov
s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší
subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd
vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil. Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné

náležitosti, v podaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním
sleduje a podpis. Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie
spisovej značky tohto konania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v písm. a) až h), ak táto
vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b)

sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní
došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez
svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.