Uznesenie Judgement was issued on Tuesday, April 16, 2019

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 1Tos/39/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5819010093
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 04. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Pavol Polka
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2019:5819010093.1

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Pavla Polku a sudcov JUDr. Vladimíra
Kuráka a JUDr. Moniky Liptákovej, na neverejnom zasadnutí konanom 16. apríla 2019 prejednal
sťažnosť podanú obvineným Ing. Y. F., nar. XX.XX.XXXX, proti uzneseniu Okresného súdu Námestovo,
č.k. 6T/24/2019-312 z 3.4.2019 a takto

r o z h o d o l :

Podľa § 193 ods. 1 písm. c) Tr. por. sťažnosť obvineného Ing. Y. F. z a m i e t a ,

pretože nie je dôvodná.

Podľa § 80 ods. 1 písm. c) Tr. por. návrh obvineného Ing. Y. F. na nahradenie
väzby dohľadom probačného a mediačného úradníka z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Námetovo uznesením, č.k. 6T/24/2019-312 z 3.4.2019 podľa § 238 ods. 3 Tr. por., s

poukazom na ustanovenie § 72 ods. 1 písm. e) Tr. por. obvineného Ing. Y. F., nar. XX.XX.XXXX ponechal
voväzbezdôvoduuvedenéhov§71ods.1písm.c)Tr.por.Podľa§79ods.3Tr.por.žiadosťobvineného
Ing. Y. F. o prepustenie z väzby na slobodu zamietol. Podľa § 80 ods. 1 písm. c) Tr. por. žiadosť
obvineného Ing. Y. F. o nahradenie väzby dohľadom probačného a mediačného úradníka zamietol.

Zo zápisnice o neverejnom zasadnutí zo dňa 3.4.2019 (č.l. 312-314 spisu) vyplýva, že po vyhlásení

uznesenia, jeho odôvodnení a poučení o opravnom prostriedku prokurátor uviedol, že sa vzdáva práva
podaťsťažnosťprotivšetkýmvýrokomvyhlásenéhouznesenia.Obvinenýpoporadesobhajcomuviedol,
že podávajú sťažnosť proti všetkým výrokom. Sťažnosť odôvodní sám, ako aj jeho obhajca do 3 dní.
Obhajca uviedol, že sa pripája k vyjadreniu klienta a podáva sťažnosť, ktorú taktiež odôvodní do 3 dní.

Dňa 8.4.2019 okresnému súdu bolo doručené odôvodnenie sťažnosti obhajcom obvineného, v ktorom

sú uvedené nasledovné sťažnostné argumenty:

„Obvinený má za to, že neexistujú dôvody pre jeho väzobné stíhanie. Doteraz zistené skutočnosti počas
prípravného konania po vzatí obvineného do väzby nenasvedčujú tomu, že obvinený spáchal skutok
pod bodom 2/, pre ktorý bol vzatý do väzby. Skutok pod bodom 2/ bol vyšetrovateľom OR PZ Dolný
Kubín v Uznesení o vznesení obvinenia zo dňa 27.09.2018 kvalifikovaný ako prečin nedovolená výroba

omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa §
173 ods. 1 Trestného zákona. Dňa 08.01.2019 došlo zo strany KR PZ Žilina k zmene právnej kvalifikácie
tohto skutku na obzvlášť závažný zločin nedovolená výroba omamných a psychotropných látok, jedov
alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa § 172 ods. 1 písm. c), písm. d), ods. 2
písm. e) Trestného zákona. Ku zmene právnej kvalifikácie pritom došlo bez akýchkoľvek obsahových
zmien tohto skutku. Nesprávnou (a zároveň miernejšou) kvalifikáciou skutku bolo zásadným spôsobom

porušené právo obvineného na obhajobu, nakoľko obvinenému mal byť v zmysle § 37 ods. 1 písm. c)
Tr. poriadku po vznesení obvinenia od počiatku ustanovený obhajca.Súd v napádanom Uznesení nesprávne konštatoval, že ku zmene právnej kvalifikácie pod bodom 2/
došlo na podklade záverov znaleckého dokazovania, ktoré bolo vykonané počas vyšetrovania. Ako
však vyplýva zo spisového materiálu, ku zmene právnej kvalifikácie skutku pod bodom 2/ nedošlo

na podklade vykonaného znaleckého dokazovania, ale z dôvodu právneho názoru Krajského súdu v
Žiline prezentovaného v Uznesení zo dňa 13.12.2018, č. kon. 3Tpo/61/2018-61, ktorým krajský súd
rozhodoval o sťažnosti obvineného voči Uzneseniu Okresného súdu Námestovo zo dňa 29.11.2018,
č. kon. 5Tp/20/2018 a ktorým bola zamietnutá žiadosť obvineného o prepustenie na slobodu, resp. o
nahradenie väzby. Krajský súd vyslovil vo svojom rozhodnutí záver, že pestovanie konopa nenapĺňa

znaky tr. činu podľa § 173 ods. 1 Tr. zákona, ale môže ísť o trestný čin podľa § 172 ods. 1 písm.
c) Tr. zák.
Obvinený zdôrazňuje, že za skutok pod bodom 2/ mu bolo pôvodne vznesené obvinenie podľa
nesprávneho ustanovenia § 173 ods. 1 Tr. zákona, ktorý je prečinom (!) /t.j. nebola nutná povinná
obhajoba/ a ktorého objektívna stránka je diametrálne odlišná od trestného činu § 172 ods. 1 písm. c),
písm. d), ods. 2 písm. e) Trestného zákona, ktorý je obzvlášť závažným zločinom /t.j. je nutná povinná

obhajoba/ a za ktorý je v súčasnosti obvinený trestne stíhaný. Je teda zrejmé, že ku zmene právnej
kvalifikácie skutku pod bodom 2/ nedošlo na podklade znaleckého dokazovania, ale s poukazom na
právny názor Krajského súdu v Žiline.
Okresný súd Námestovo sa tak nesprávne vysporiadal s námietkou nezákonnosti dôkazov - výsluchov,
ktoré boli vykonané v prípravnom konaní do ustanovenia obhajcu obvinenému a teda aj argumentáciou

obhajoby ohľadom neexistencie dôvodov väzby.
Použitie nesprávnej - miernejšej právnej kvalifikácie, a to aj podľa judikatúry NS SR a ESĽP, zásadným
spôsobom ukracuje obvineného o jeho právo na obhajobu v prípade, ak by skutok, ktorý je po obsahovej
stránke obzvlášť závažným zločinom, OČTK alebo súdy vyhodnotili ako zločin alebo prečin. Ak takáto
situácia nastane, nie je možné akceptovať ako usvedčujúce tie dôkazy, ktoré boli vykonané po vznesení

obvinenia do zvolenia, či ustanovenia obhajcu. Rovnaký názor zaujal aj KS Žilina v Rozsudku zo dňa
05.09.2011, č. kon. lTo/70/2011, ktorý bol prijatý ako judikát trestnoprávneho kolégia č. Jtk 13/11.
Uznesenie NS SR zo dňa 24.10.2018 č. kon. 6Tdo/67/2017: „Podľa ustálenej rozhodovacej praxe
najvyššieho súdu o zásadné porušenie práva na obhajobu ide najmä v prípade, ak obvinený nemal v
konaní obhajcu, hoci v jeho trestnej veci boli splnené dôvody povinnej obhajoby. Obvinenými namietaná

podkvalifikácia skutku v bode č. 7 dovolania by podľa najvyššieho súdu bola spôsobilá naplniť intencie
dovolacieho dôvodu v zmysle §371 ods. 1 písm. d Tr, por., avšak v posudzovanom prípade k takej
okolnosti nedošlo. Najvyšší súd v tomto smere podotýka, že použitie nesprávnej - miernejšej právnej
kvalifikácie (podkvalifíkácie) skutku môže obvineného ukrátiť o jeho právo na obhajobu zásadným
spôsobom v prípade, ak by skutok vo obsahovej stránke ako obzvlášť závažný zločin, orgány činné

v trestnom konaní alebo súd vyhodnotili ako menej závažný trestný čin (prečin alebo zločin), čím by
fakticky došlo k porušeniu práva obvineného na formálnu obhajobu a zároveň dôležitého verejného
záujmupopovinnejobhajobevzmysleS37ods.1písm.c/Tr.por.(bližšieviďrozsudokEurópskehosúdu
pre ľudské práva vo veci Zachar a Čierny proti Slovensku z 21. júla 2015, č. 29376/12 a č. 29384/12).
Ak by takáto situácia nastala, potom by nebolo možné akceptovať ako usvedčujúce tie dôkazy, ktoré

boli vykonané v čase od vznesenia obvinenia do momentu zvolenia či ustanovenia obhajcu obvinenému
(viď aj rozsudok Krajského súdu v Žiline z 5. septembra 2011, sp. zn. lTo/70/2011, prijatý ako judikát
trestnoprávneho
kolégia tohto súdu pod č. Jtk 13/11).“
Rozsudok ESĽP zo dňa 21.06.2015, Zachar a Čierny proti SR "70. Majúc na pamäti uvedené, Súd

konštatuje, že akékoľvek poučenie, pokiaľ ide o procesné práva sťažovateľov, im bolo poskytnuté
prostredníctvom prvej strany predtlačených formulárov, do ktorých boli zaznamenané ich výpovede v
prípravnom konaní. Tieto poučenia informovali sťažovateľov, bez poskytnutia akéhokoľvek komentára
alebo ďalšieho vysvetlenia, že majú právo odoprieť výpoveď a právo zvoliť si obhajcu. Nebolo
tam naopak žiadne vyhlásenie alebo náznak o tom, že sťažovateľom bola poskytnutá akákoľvek

individualizovaná rada týkajúca sa ich situácie. 71. V tomto kontexte a s odkazom na trestný čin, ktorý
im bol pripisovaný ako bežný zločin, sa sťažovatelia rozhodli nenechať sa zastupovať obhajcom. 72.
Súd je však toho názoru, že v danom čase musela byť zrejmá možnosť, že trestno-právna kvalifikácia
skutku by mohla byť zmenená na obzvlášť závažný zločin. V tomto ohľade Súd podotýka, že v prípade
oboch dotknutých kvalifikácií skutok sťažovateľov pozostával v zásade z rovnakých znakov s výnimkou

skutočnosti, že v prípade jeho kvalifikovanej formy musel byť spáchaný najmenej na troch osobách.
Tento relatívne malý rozdiel mal však závažné následky v oblasti ukladaného trestu, keďže za bežný
zločin sa ukladal trest odňatia slobody v trvaní štyroch až desiatich rokov, zatiaľ Čo závažnejší zločin
sa trestal trestom odňatia slobody v trvaní desať až pätnásť rokov (pozri vyššie odseky 7 a 32). 73.Neexistuje však náznak, že by takýto rozdiel alebo s ním spojené riziko výrazne vyššieho trestu bolo
sťažovateľomvysvetlené(pozriLeonidLazarenko,citovanývyššie,ods.56). 74.ZatýchtookolnostíSúd
nemôže dospieť k inému záveru ako k tomu, že akékoľvek vzdanie sa práva na právne zastupovanie na

strane sťažovateľov nesprevádzali minimálne záruky zodpovedajúce významu vzdania sa tohto práva.“
Rozsudok KS Žilina zo dňa 05.09.2011, č. kon. 1To/70/2011 č. Jtk 13/11: „Krajský súd už vyššie
uviedol, že právna kvalifikácia skutku vymedzeného v uznesení o vznesení obvinenia musí zodpovedať
konformnému výkladu práva v jeho principiálnych štandardoch tak, aby vyšetrovateľ nemohol použitím
nesprávnej právnej kvalifikácie (miernejšej) znevýhodniť obvineného v tom, že ho ukráti o právo na

obhajobu už od okamihu vznesenia obvinenia... So zreteľom na uvedené nebolo možné v ďalšom konaní
na preukazovanie viny obžalovaného akceptovať ako usvedčujúce dôkazy tie dôkazné prostriedky, ktoré
boli vykonané v čase od vznesenia obvinenia, t.j. od 11.2.2009 do 16.2.2009, kedy otec obžalovaného
M. M. - S. M. zvolil svojmu synovi obhajcu. Ide o výpovede obvineného M. M. z 12.2.2009 pred
vyšetrovateľom a z 13.2.2009 pred sudkyňou pre prípravné konanie. Pokiaľ okresný súd oprel svoje
rozhodnutie o vine aj o tieto výpovede obvineného, nepostupoval správne, nakoľko neboli vykonané

zákonným spôsobom, pretože obvinený už v tom čase mal mať zvoleného alebo ustanoveného
obhajcu. Krajský súd poznamenáva, že na vylúčenie uvedených dôkazných prostriedkov zo Štruktúry
usvedčujúcich dôkazov nebol rozhodujúci právny stav vyvolaný vyšetrovateľom a nesprávnou právnou
kvalifikáciou, ale fakticky existujúci stav zodpovedajúci právnej kvalifikácii konania obžalovaného ako
obzvlášť závažného zločinu podľa obsahového vymedzenia skutku v uznesení o vznesení obvinenia.

Všeobecne musí platiť, že pre účely trestného konania, najmä pokiaľ ide o povinnú obhajobu podľa §
37 ods. 1 písm. c) Tr. por., je rozhodné obsahové vymedzenie skutku v uznesení o začatí trestného
stíhania a vznesení obvinenia a tomu zodpovedajúca právna kvalifikácia, a nie právnu kvalifikácia skutku
ustálená policajtom. Je neprípustné tolerovať nesprávnu právnu kvalifikáciu skutku, najmä v prípade,
ak policajt posúdi skutok „miernejšie“, ako by mal byť správne posúdený. V takýchto prípadoch totižto

policajt manipulačným spôsobom „zavádza" obvineného, čím hrubo porušuje jeho právo na obhajobu.“
V tejto súvislosti je potrebné rovnako poukázať aj na to, že začatie trestného stíhania za skutok
pod bodom 2/ bolo predčasné a nesprávne. Ak by vyšetrovateľ OR PZ DK postupoval zákonným
spôsobom, pred vznesením obvinenia za skutok pod bodom 2/ by relevantným spôsobom vyriešil
odbornú otázku ohľadom množstva účinnej látky (THC) v zaistených rastlinách. Vyriešenie tejto otázky

bolo nepochybne podstatné pre správnu právnu kvalifikáciu skutku a teda aj pre vyhodnotenie
nutnosti povinnej obhajoby (v čase vznesenia obvinenia vyšetrovateľ nedisponoval žiadnym znaleckým
posudkom ohľadom množstva THC v zaistených pestovaných rastlinách, tento bol vyhotovený až dňa
14.11,2018). Z judikatúry NS SR vyplýva, že najmä pri drogových deliktoch je vždy potrebné vopred
posúdiť odbornú otázku spočívajúcu v tom, či určitá látka je omamnou a psychotropnou látkou a

pre správnu kvalifikáciu je navyše potrebné určiť i obsah účinnej látky (THC) v zaistenej zmesi. Je
tomu tak preto, že v prípade, ak konopa neobsahuje minimálne množstvo THC spôsobilé negatívne
ovplyvniť psychiku človeka, nemôže sa jednať o omamnú, či psychotropnú látku5 resp. od množstva
THC v zaistených rastlinách sa odvíja správna právna kvalifikácia skutku a teda aj prípadná nutnosť
povinnej obhajoby. Predčasným vznesením obvinenia za skutok č. 2/ bolo preto rovnako porušené právo

obvineného na obhajobu.
Vzhľadom na vyššie popísaný nezákonný postup vyšetrovateľa OR PZ DK a porušenie práva
obvineného na obhajobu spôsobujúce nezákonnosť vykonaného dokazovania do ustanovenia obhajcu
obvinenému, je nutné považovať výsluchy obvineného uskutočnené dňa 27.09.2018 a rovnako aj
výsluchy Mgr. T. a Mgr. T. uskutočnené dňa 27.09.2018 ako aj výsluch obvineného vykonaný dňa

28.09.2018 sudcom pre prípravné konanie pred rozhodnutím o väzbe, za nezákonné dôkazy, na ktoré
nie je možné v tomto trestnom konaní prihliadať, t.j. nie je ne možné prihliadať ani pri rozhodovaní
o väzbe obvineného. Ako relevantný dôkaz pritom samozrejme nie je možné použiť ani výsluch
obvineného učinený dňa 26.9.2018 v procesnom postavení podozrivej osoby.
4 Uznesenie NS SR zo dňa 24.10.2018 č. kon. 6Tdo/67/2017: „Dovolací súd vo vzťahu k vyššie

uvedenému pre úplnosť dodáva, že pokiaľ záver o tom, či mal byť spáchaný konkrétny trestný čin je
závislý od posúdenia odbornej otázky, je nevyhnutné najprv zodpovedne predmetnú otázku posúdiť.
Predčasným vznesením obvinenia by totiž mohlo prísť k závažnému zásahu do práva na ochranu
osobnosti a tiež k obmedzeniu práva obvineného na formálnu obhajobu. Najmä pri drogových deliktoch
je vždy potrebné vopred citlivo a zodpovedne posúdiť odbornú otázku spočívajúcu v tom, či určitá

látka je omamnou a psychotropnou látkou a pre správnu kvalifikáciu je navyše potrebné určiť i obsah
účinnej látky (THC) v zaistenej zmesi...S ohľadom na značné množstvo zaistenej rastliny konope,
vydanie uznesenia o vznesení obvinenia v posudzovanom prípade, pred oboznámením sa s výsledkami
znaleckého skúmania, preto možno vyhodnotiť ako predčasné.“Rozsudok NS SR zo dňa 27.03.2018, č. kon 2Tdo/64/2017: „Pri drogových deliktoch je vždy potrebné
vopred citlivo a zodpovedne posúdiť odbornú otázku spočívajúcu v tom, či určitá látka je omamnou a
psychotropnou látkou a pre správnu právnu kvalifikáciu je navyše potrebné určiť i obsah účinnej látky

v zaistenej zmesi.“
5 Uznesenie NS SR zo dňa 20.05.2004, č. kon. 5Tz/11/2004: Pri takejto kvantifikácii obvykle
jednorazových dávok marihuany musia byť v trestnom konaní po odbornom zistení, že zaistený sušený
rastlinný materiál je rodu Cannabis - konopa, ďalej odborne - znalecky dokazované len nasledovné
skutočnosti: - koncentrácia účinnej látky THC v sušenej rastlinnej hmote konopy, aby bolo zrejmé,

či zaistený sušený rastlinný materiál konopy možno považovať za psychotropnú látku, ktorá by bola
schopná ovplyvniť psychiku priemerného konzumenta.
Uznesenie KS Bratislava zo dňa 08.11.2016, č. kon. 3To/104/2016: “Z uvedeného vyplýva aj to, že
prechovávanie rastlín rodu Cannabis (konopa) nie je trestné v prípadoch, ak neobsahuje zodpovedajúce
množstvo účinnej látky THC, pretože nejde o omamnú látku...“
6 Uznesenie NS SR zo dňa 14.07.2015, č. kon. 4Tdo/47/2014 „Na druhej strane treba uviesť, že

súčasná právna úprava neumožňuje prečítať zápisnicu o výpovedi zadržaného podozrivého na hlavnom
pojednávaní, teda vykonať ho ako dôkaz, aj keď bol výsluch vykonaný zákonným spôsobom. Tento
záver, ktorý je založený predovšetkým na výklade ustanovenia § 258 ods. 4 Tr. por. (pôvodne § 207 ods.
2 zákona č. 141/1961 Zb.) a contrario, bol ustálený aj rozhodovacou praxou najvyššieho súdu. Výsluch
podozrivého, ktorý bol podľa § 85 Tr. por. zadržaný, teda nie je možné využiť pred súdom ako dôkaz.”

Obsah spisového materiálu a dôkazy v ňom obsiahnuté, ktoré je možné posúdiť ako zákonné
neodôvodňujú väzobné stíhanie obvineného (t.j. neexistujú dôvody na podozrenie, že obvinený spáchal
skutok pod bodom 2/ a ani dôvodná obava, že obvinený bude pokračovať v pestovaní marihuany, či
akejkoľvek inej trestnej činnosti) a teda nie je splnená základná podmienka väzby podľa § 71 ods. 1
písm. c) Tr. poriadku. Zákonne získané dôkazy, ktoré je možné použiť pre vyhodnotenie spáchaného

skutku, teda či je tento trestným činom a či sa ho dopustil obvinený (a či úmysel páchateľa smeroval
ku dokonaniu skutku atp..) rovnako neodôvodňujú ani vedenie trestného stíhania obvineného pre vyššie
popísaný skutok. Dôkazy smerujú len ku skutočnostiam, že na predmetnom pozemku boli pestované
rastliny marihuany (psychotropná látka), avšak nebolo zákonným spôsobom preukázané, že vlastníkom
alebo oprávneným držiteľom pozemku bol obvinený a nebolo zákonným spôsobom preukázané, že

tieto rastliny boli vo vlastníctve obvineného ani že obvinený tieto pestoval. Po vznesení obvinenia a
po ustanovení obhajcu obvinenému nebola zákonným spôsobom vykonaná ani jedna výpoveď (za/
bez prítomnosti obhajcu), ktorá by preukazovala vzťah obvineného ku predmetným rastlinám a jeho
pestovanie týchto rastlín.
Dôvody väzby podľa § 71 ods. 1 písm. c) Tr. poriadku neodôvodňujú väzobné stíhanie obvineného ani

vo vzťahu ku skutku pod bodom 1/, nakoľko neexistuje dôvodná obava (a to aj vzhľadom na zákonne
vykonané dokazovanie), že by obvinený pokračoval v páchaní trestnej činnosti a pokračoval vo výrobe
a prechovávaní omamnej a psychotropnej látky, pre ktorú je voči nemu vedené trestné stíhanie. Zo
žiadneho zákonne zabezpečeného dôkazu takáto obava nevyplýva.
Odhliadnucodvyššieuvádzanýchskutočnostíniejevdanomprípadesplnenápodmienkaodôvodňujúca

väzbu obvineného vo vzťahu ku skutkom pod bodom 1/ a 2/ - dôvodná obava, že obvinený bude
pokračovať v trestnej činnosti.
Dôvodná obava, že obvinený bude pokračovať v trestnej činnosti má podľa rozhodnutia o vzatí
obvineného do väzby vyplývať zo skutočnosti, že obvinený bude pestovať marihuanu a väzobným
stíhaním sa navyše prerušia dosiaľ vytvorené siete pre pestovania a distribúciu drog. Súd v napádanom

Uznesení odôvodnil väzobné stíhanie aj záujmom verejnosti na nekompromisnom boji proti drogovej
kriminalite.
Po cca 6 mesiacoch prípravného konania nebolo preukázané, že by obvinený vytváral siete pre
pestovanie a distribúciu akýchkoľvek drog. Obvinený nebol nikdy v minulosti trestne stíhaný, viedol
usporiadaný život so svojou manželkou a mal. dcérou (1 rok), o ktoré sa staral a dosahoval pravidelný

príjem ako záhradný architekt. Zo Znaleckého posudku č. 165/2018 vypracovaného znalkyňou MUDr.
Bullovou navyše jednoznačne vyplýva, že pobyt obvineného na slobode nie je spoločensky nebezpečný
a nie je potrebné nariadiť ani jeho liečenie. Dokonca aj výsledky toxikologicko-chemickej analýzy
vykonanej v priebehu vyšetrovania potvrdili, že v biologických materiáloch obvineného, ktoré boli
odobraté dňa 26.09.2018, sa nenachádzali žiadne stopy omamných či psychotropných látok.

Väzobné stíhanie obvineného nie je s poukazom na vykonané dokazovanie žiadnym spôsobom
opodstatnené a vzhľadom na jeho osobné pomery je v rozpore so zásadou primeranosti a zdržanlivosti,
pričom neprimeraným spôsobom zasahuje do základných práv a slobôd obvineného. Odôvodnenie
ďalšieho trvania väzby v danom prípade nemôže obstáť, a to nie len z dôvodu zásadného porušenia právobvineného na obhajobu a s tým spojeným nezákonne vykonaným dokazovaním, ale aj s poukazom
na zákonne získané dôkazy, z ktorých žiadnym spôsobom nevyplýva dôvodná obava, že by obvinený
pokračoval v akejkoľvek trestnej činnosti, a to najmä v pestovaní marihuany a tobôž nie v jej distribúcii,

čo bolo hlavným dôvodom pre vzatie obvineného do väzby (za distribúciu marihuany nakoniec obvinený
ani nie je trestne stíhaný).
Ak by krajský súd mal aj napriek uvedenému za to, že existujú dôvody väzby (čo vzhľadom na všetko
vyššie uvedené odmietame), s ohľadom na osobu obvineného a povahu prejednávaného prípadu je
nepochybne možné účel väzby dosiahnuť dohľadom probačného a mediačného úradníka podľa § 80

ods. 1 písm. c) Tr. poriadku.
Obvinenýpoukazujeajnato,žeOkresnýsúdNámestovorozhodolvovýrokuč.InapádanéhoUznesenia
o jeho ponechaní vo väzbe na základe nesprávneho zákonného ustanovenia § 238 ods. 3 Tr. poriadku
(správne mal rozhodnúť podľa § 238 ods. 4 Tr. poriadku účinného od 01.01.2019).
Vzhľadom na vyššie uvedené žiada obvinený, aby Krajský súd v Žiline podľa § 194 ods. 1 písm. a) Tr.
poriadku zrušil Uznesenie Okresného súdu Námestovo zo dňa 03.04.2019, č. kon. 6T/24/2019 a podľa

79 ods. 3 Tr. poriadku vyhovel žiadosti obvineného a rozhodol o jeho prepustení na slobodu, eventuálne
aby postupom podľa § 80 ods. 1 písm. c) Tr. poriadku rozhodol o nahradení väzby obvineného dohľadom
probačného a mediačného úradníka.“

Súdny spis neobsahuje vyjadrenie príslušného prokurátora k dôvodom sťažnosti obvineného Ing. M. F..

Predseda senátu krajského súdu umožnil obhajcovi obvineného na jeho žiadosť účasť na neverejnom
zasadnutí (§ 302 ods. 2 Tr. por.), pričom obhajca navrhol na neverejnom zasadnutí
vyhovieť sťažnosti obvineného.

Podľa § 192 ods. 1 Tr. por. pri rozhodovaní o sťažnosti preskúma nadriadený orgán správnosť výrokov
napadnutého uznesenia, proti ktorým sťažovateľ podal sťažnosť, a konanie predchádzajúce týmto
výrokom napadnutého uznesenia.

Krajský súd, ako nadriadený orgán, v súlade s ustanovením § 192 ods. 1 Tr. por., v ktorom je
vyjadrený obmedzený revízny princíp, potom, ako nezamietol sťažnosť z dôvodov § 193 ods. 1 písm.
a) alebo b), na základe sťažnosti preskúmal napadnuté výroky uznesenia, a to zo všetkých hľadísk,
bez ohľadu na to, či tieto hľadiská sú alebo nie sú v sťažnosti uvedené, a jednak správnosť postupu
konania, ktoré napadnutým výrokom predchádzalo, a to z hľadiska všetkých chýb, ktoré mohli spôsobiť

nesprávnosť napadnutých výrokov uznesenia. Pri plnení revízneho princípu preveril z právnej stránky,
či v celom konaní, v priebehu ktorého sa vytvárali podklady pre napadnuté uznesenie, nedošlo k
porušeniu Trestného zákona, Trestného poriadku alebo iných mimotrestných právnych predpisov, ktoré
sú súčasťou právneho poriadku, lebo právo nemôže byť založené na nepráve.

Sťažnosť proti uzneseniu súdu prvého stupňa je prípustnou v súlade s ustanoveniami § 83 ods. 1 Tr.
por., § 185 ods. 1, ods. 2 Tr. por., bola podaná oprávnenou osobou v zmysle § 186 ods. 1 Tr. por. a v
lehote stanovenej § 187 ods. 1 Tr. por. v spojení s ustanovením § 83 ods. 2 Tr. por.

Krajský súd sa stotožnil s výrokmi sťažnosťou napadnutého uznesenia okresného súdu z hľadiska

materiálneho. Použitie § 238 ods. 3 Tr. por. vo výroku napadnutého uznesenia namiesto aktuálneho
ustanovenia § 238 ods. 4 Tr. por. (namietané v sťažnosti) nepredstavuje takú vadu rozhodnutia
okresného súdu, ktorú by musel napravovať krajský súd svojím rozhodnutím. Pre strany konania bolo a
je nesporné, že okresný súd rozhodoval o väzbe obvineného po podaní obžaloby a súčasne rozhodoval
o žiadosti obvineného o prepustenie z väzby.

Prieskumom sťažnosťou napadnutého uznesenia nadriadený súd zistil, že okresný súd v podrobnom
odôvodnení napadnutého uznesenia vyčerpávajúcim spôsobom popísal skutkový stav, ktorý bol
podkladom pre jeho záver o trvaní dôvodov väzby, pričom hodnotil dôkaznú situáciu na podklade
všetkých dôkazov, ktoré boli v priebehu doterajšieho trestného konania zabezpečené. Dôvody

napadnutého uznesenia sú zrozumiteľné a dostatočne logické, presvedčivé a vychádzajú zo skutkových
okolností prípadu a relevantných právnych noriem. Nadriadený súd pripomína, že v dvojinštančnom
súdnom konaní rozhodnutia súdov tvoria jednotu a pri existencii kvalifikovaného rozhodnutia súdu
prvého stupňa nadriadenému súdu nezostáva v podstate nič iné, len v podrobnostiach poukázať nadôvody, na ktorých okresný súd založil svoje rozhodnutie. Podrobné dôvody uznesenia okresného súdu
si krajský súd v plnom rozsahu a bez výhrad osvojuje.

V širších súvislostiach krajský súd poukazuje na rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky
(II.US 78/05, III.US 264/08, IV.US 372/08) a judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva, v zmysle
ktorej pri zamietnutí odvolania sa odvolací súd môže obmedziť i na prevzatie odôvodnenia nižšieho súdu
(rozsudokvoveciHelle v.Fínskoz19.12.1997,sťažnosťč.20772/92,body59-60).Predpokladom
tohto postupu je splnenie podmienky založenej na zistení, že samotné rozhodnutie podriadeného súdu

možno pokladať za dostatočne odôvodnené (Boldea v. Romania, rozsudok z 15.2.2017 k sťažnosti č.
19997/02, § 33; Hirvisaari v. Finland, rozsudok z 27.9.2001 k sťažnosti č. 49684/99, § 31, §33).

Podľa názoru krajského súdu je nesporné, že okresný súd vyčerpávajúcim spôsobom vysvetlil svoje
argumenty, v ktorých odôvodnil ďalšiu existenciu väzby v prípade obvineného Ing. Y. F., ako i dôvody,
pre ktoré väzbu v aktuálnom stave konania nie je možné nahradiť zákonom dovolenými procesnými

prostriedkami. Krajský súd si v plnom rozsahu osvojuje argumenty súdu prvého stupňa, ktorými
odôvodnil svoj názor o tom, že procesný prostriedok nahradenia väzby u obvineného Ing. Y. F.
(dohľad probačným a mediačným úradníkom) nie je spôsobilý v súčasnom štádiu konania nahradiť jeho
väzbu. Argumenty súdu prvého stupňa v odôvodnení k časti výroku rozhodnutia, ktorým väzba nebola
nahradená procesným prostriedkom, sú dostatočne presvedčivé, jasné, výstižné a krajský súd k nim

nemá čo dodať.

Nadriadený súd nespochybňuje fakt, že väzba predstavuje najzávažnejší zásah do osobnej
slobody jedinca. Tento stav si vyžaduje po celý čas súdnu kontrolu jej ústavnosti a zákonnosti. Je ale
výsostným právom a povinnosťou všeobecného súdu skúmať všetky okolnosti spôsobilé vyvrátiť alebo

potvrdiť existenciu skutočného verejného záujmu odôvodňujúceho so zreteľom na prezumpciu neviny
výnimku z pravidla rešpektovania osobnej slobody a uviesť ich v rozhodnutiach o väzbe. Zákonnosť
väzby je determinovaná aj skutkovými okolnosťami, ktoré by svojou podstatou mali dať ratio decidendi
(nosné dôvody) na uplatnenie vhodného zákonného ustanovenia. Z relevantných právnych noriem
vyplýva, že väzba má striktne obmedzené trvanie, a preto má byť zaručená možnosť jej kontroly v

krátkych intervaloch.

Krajský súd zastáva názor, že skutkové okolnosti prípadu obvineného Ing. Y. F. svojou podstatou
predstavujú nosné dôvody na uplatnenie ustanovenia § 71 ods. 1 písm. c) Tr. por. ako dôvodu jeho
legitímneho obmedzenia osobnej slobody.

Na tomto mieste krajský súd pripomína, s poukazom na obsah vyšetrovacieho a súdneho spisu, že po
skončení prípravného konania vedeného v trestnej veci obvineného Ing. Y. F. na podklade uznesenia
o vznesení obvinenia z 27.9.2018 v spojení s oznámeniami o zmene právnej kvalifikácie z 3.1.2019 a
8.1.2019 bola Okresnému súdu Námestovo dňa 13.3.2019 podaná obžaloba prokurátorom Okresnej
prokuratúry Námestovo č. Pv 443/18/5507-73 z 12.3.2019 pre zločin nedovolenej výroby omamných a

psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi podľa § 172 ods. 1
písm. a), písm. d) Tr. zák. (bod 1./ obžaloby) a obzvlášť závažný zločin nedovolenej výroby omamných
a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi podľa § 172 ods. 1
písm. c), písm. d), ods. 2 písm. e) Tr. zák. (bod 2./ obžaloby) na tom skutkovom základe, ako je uvedený
v skutkových vetách obžaloby (č.l. 282-284 spisu).

Krajský súd skúmal dôvodnosť väzby obvineného Ing. Y. F. na podklade jeho sťažnosti proti uzneseniu
sudkyne pre prípravné konanie z 29.11.2018 a na neverejnom zasadnutí
konanom 13.12.2018 krajský súd podľa § 193 ods. 1 písm. c) Tr. por. sťažnosť obvineného Ing. Y. F.
zamietol. Uznesením sudkyne pre prípravné konanie z 29.11.2018 bola zamietnutá žiadosť obvineného

o prepustenie z väzby a zamietnutá žiadosť obvineného o nahradenie väzby zárukou dôveryhodných
osôb a nahradenie väzby písomným sľubom a nahradenie väzby dohľadom probačného a mediačného
úradníka.

Analýzou vyšetrovacieho a súdneho spisu krajský súd zistil, že od jeho posledného rozhodnutia došlo

k zmene právnej kvalifikácie konania obvineného, keď vyšetrovateľ PZ oznámeniami z 3.1.2019 (č.l. 7
spisu) a 8.1.2019 (č.l. 8 spisu) upozornil obvineného, že jeho konanie bude naďalej právne posudzované
akozločinnedovolenejvýrobyomamnýchapsychotropnýchlátok,jedovaleboprekurzorov,ichdržaniaa
obchodovania s nimi podľa § 172 ods. 1 písm. a), písm. d) Tr. zák. a obzvlášť závažný zločin nedovolenejvýroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi
podľa § 172 ods. 1 písm. c), písm. d), ods. 2 písm. e) Tr. zák.

Krajský súd ďalej zistil, že z vyšetrovacieho spisu nevyplývajú žiadne skutočnosti, ktoré by zásadným
spôsobom zmiernili podozrenie zo spáchania skutkov, pre ktoré bolo obvinenému vznesené obvinenie
vyšetrovateľom PZ, a podaná obžaloba prokurátorom okresnému súdu zvýrazňuje dôvodnosť obvinenia
zo skutkov, pre ktoré je proti obvinenému vedené trestné konanie. Neboli zistené ani iné ďalšie
skutočnosti, ktoré by spochybnili alebo vyvrátili záver o existencii dôvodov väzby v zmysle § 71 ods. 1

písm. c) Tr. por. u obvineného Ing. Y. F., a tieto dôvody väzby pretrvávajú aj v súčasnosti.

V súvislosti s návrhmi obvineného Ing. Y. F. na nahradenie väzby zákonom dovolenými procesnými
prostriedkami krajský súd poukazuje na to, že podľa § 80 ods. 2, veta tretia Tr. por. ak je obvinený
stíhaný pre obzvlášť závažný zločin, je daný dôvod väzby podľa § 71 ods. 3 písm. a) až c) alebo e),
alebo obvinený bol vzatý do väzby podľa odseku 3 alebo podľa § 81 ods. 4, možno záruku alebo sľub

prijať alebo uložiť dohľad, len ak to odôvodňujú výnimočné okolnosti prípadu.

Označené zákonné ustanovenie sa teda vzťahuje aj na obvineného Ing. Y. F., proti ktorému je vedené
trestné stíhanie pre obzvlášť závažný zločin. Pokiaľ teda obvinený Ing. Y. F. spoločne s obhajcom v
tejto situácii navrhujú nahradenie väzby procesným prostriedkom (dohľad probačného a mediačného

úradníka), je nevyhnutné v návrhu špecifikovať výnimočné okolnosti prípadu a zároveň je na obvinenom
dôkazné bremeno tieto výnimočné okolnosti prípadu aj preukázať. Obvinený Ing. Y. F. v rámci konania
pred okresným súdom podľa § 238 ods. 3 Tr. por. ani v sťažnosti proti rozhodnutiu okresného súdu
v súvislosti s návrhmi na nahradenie väzby zákonom dovolenými procesnými prostriedkami žiadne
výnimočné okolnosti prípadu nešpecifikoval a nepreukazoval. Nie je úlohou krajského súdu takéto

výnimočné okolnosti prípadu iniciatívne vyhľadávať, a preto je nesporné, že nie sú splnené podmienky
k nahradeniu väzby obvineného Ing. Y. F. ním navrhnutým procesným prostriedkom.

Krajský súd uzatvára, že sťažnostné argumenty obvineného sú len iným hodnotením doteraz zisteného
skutkového stavu, ktorý bol podkladom pre rozhodnutie o vzatí obvineného do väzby. V súčasnom štádiu

konania tieto argumenty nie sú podľa názoru krajského súdu spôsobilé zvrátiť stavu veci a zákonu
zodpovedajúce výroky napadnutého uznesenia.

Kontrolou vyšetrovacieho a súdneho spisu nadriadený súd zistil, že orgány činné v trestnom konaní, ako
i súd rozhodujúci o obmedzení osobnej slobody obvineného Ing. Y. F. rešpektovali a rešpektujú zásadu

stanovenú v § 2 ods. 6, veta druhá Trestného poriadku a úkony prípravného konania boli vykonávané
prednostne a urýchlene a rovnako aj súd prvého stupňa koná pri kontrole dôvodnosti väzby v súlade
s požiadavkou neodkladnosti a urýchleného rozhodovania o dôvodoch väzby obvineného po podaní
jeho žiadosti o prepustenie z väzby a po podaní obžaloby. Zo súdneho spisu krajský súd zistil, že
obžalobaboladoručenáokresnémusúdu13.3.2019,vrovnakýdeňboladoručenáajžiadosťobvineného

o prepustenie z väzby, pričom dňa 19.3.2019 bol okresným súdom nariadený termín neverejného
zasadnutia na prieskum dôvodnosti väzby obvineného Ing. Y. F. v zmysle § 238 ods. 4 Tr. por. a
zároveňnapreskúmaniedôvodnostijehožiadostioprepusteniezväzbyna3.4.2019,naktoromrozhodol
uznesením napadnutým sťažnosťou obvineného.

Väzbaobvineného Ing.Y.F.trváod26.9.2018aanivsúčasnomštádiukonaniaspoukazomnaskutkové
a právne okolnosti v trestnej veci obvineného Ing. Y. F. ju nemožno považovať za neprimeranú z hľadiska
jej dĺžky.

Krajský súd sa nestotožnil so sťažnostnými námietkami obvineného Ing. Y. F., ktoré boli

predložené v odôvodnení sťažnosti zvoleným obhajcom s tvrdením, že väzba je nezákonná, vzhľadom
k tomu, že došlo k porušeniu práva na obhajobu obvineného v prípravnom konaní tým, že jeho konanie
bolo „podkvalifikované“, v dôsledku čoho nevznikol dôvod nutnej obhajoby a obvinený od vznesenia
obvinenia nemal ustanoveného obhajcu.

Z vyšetrovacieho spisu vyplýva, že obvinený Ing. Y. F. bol v procesnom postavení obvineného vypočutý
27.9.2018 (č.l. 175-178, 179-181), pričom zo zápisnice o jeho výsluchoch vyplýva, že bol poučený o
všetkých svojich právach, vrátane práva na obhajcu, ako i práva k veci nevypovedať. Zo zápisníc o
výsluchu obvineného jednoznačne vyplýva, že poučeniam riadne porozumel, vypovedať bude a obhajcusi nevolí. Na tomto mieste krajský súd pripomína, že ústavou priznané právo na obhajobu dáva široký
priestor osobe na využitie všetkých možností a spôsobov obhajoby, vrátane obhajoby osobnej alebo
obhajoby s pomocou právne erudovanej osoby (v trestnom konaní advokátom) bez ohľadu na právnu

kvalifikáciu skutku, z ktorého je dotknutá osoba obvinená. Je potom nesporné, že obvinený Ing. Y. F. po
riadnom poučení vyšetrovateľom PZ mal bez ohľadu na právnu kvalifikáciu skutku, pre ktorý mu bolo
vznesené obvinenie, možnosť zvoliť si obhajobu bez ohľadu na to, že v jeho prípade nešlo o povinnú
obhajobu.

Zmena právnej kvalifikácie konania obvinenej osoby je legitímnym postupom tak v prípravnom konaní
orgánom činným v trestnom konaní (§ 206 ods. 6 Tr. por.), ako i v konaní pred súdom (§ 241 ods. 2, §
243 ods. 2, § 244 ods. 2, § 284 ods. 2), pričom konajúci súd nie je viazaný právnym posúdením skutku
v obžalobe (§ 278 ods. 3 Tr. por.). Krajský súd konštatuje, že nezistil žiadne také procesné pochybenie
orgánov činných v prípravnom konaní alebo súdu, výsledkom ktorého by bol záver o porušení práva na
obhajobu obvineného Y. F. zásadným spôsobom s následkom vyhlásenia jeho väzby za nezákonnú.

Podľa výsledkov prieskumu napadnutého uznesenia a konania, ktoré mu predchádzalo, nadriadeným
súdom neboli zistené také pochybenia pri aplikácii práva hmotného a procesného okresným súdom
alebo orgánmi činnými v prípravnom konaní, ktoré by odôvodňovali zrušenie alebo zmenu napadnutého
uznesenia, a preto podľa § 193 ods. 1 písm. c) Tr. por. krajský súd sťažnosť obvineného Ing. Y.

F. zamietol, pretože nie je dôvodná a ďalším samostatným výrokom rozhodol o zamietnutí návrhu
obvineného na nahradenie väzby dohľadom probačného a mediačného úradníka.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.