Rozsudok Judgement was issued on Friday, December 20, 2019

Súd: Okresný súd Nové Mesto nad Váhom
Spisová značka: 15T/51/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3519010245
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 12. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ján Odnoga

ECLI: ECLI:SK:OSNM:2019:3519010245.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nové Mesto nad Váhom, v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Jána Odnogu a členov

senátu O. O. V. R. S. v trestnej veci obžalovaného Ľ. B., D.. XX.XX.XXXX S. H.Í., bytom C., trestne
stíhaného pre prečin krádeže podľa § 212 ods. 1 písm. a), b) Trestného zákona v znení účinnom od
1.8.2019, na hlavnom pojednávaní dňa 20.12.2019 takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný: Ľ. B., D.. XX.XX.XXXX S. H., bytom C. XXX,

j e v i n n ý, ž e

v presne nezistený deň od 19.11.2018 do 23.11.2018 v čase asi o 23:00 h, v areáli rekreačnej oblasti
Zelená voda k.ú. Nové Mesto nad Váhom po predchádzajúcej vzájomnej dohode s I. A. (na trestné
stíhanie ktorého súhlas poškodený v zmysle § 211 Trestného poriadku nedal) po tom, čo prinesenou
železnou tyčou vypáčili visiaci zámok na kovovej mreži objektu Koliba, vnikli do objektu, kde odcudzili
vysoko výkonný domáci zvukový systém s technológiami bluetooth a wifi - Sony mhc-v77dw v hodnote
449 Eur a čím spôsobili F. O. odcudzením zvukového systému škodu vo výške 449 Eur,

t e d a

prisvojil si cudziu veci tým, že sa jej zmocnil, spôsobil tak malú škodu, a uvedený čin spáchal vlámaním,

č í m s p á c h a l

prečin krádeže podľa § 212 ods. 1 písm. a), b) Trestného zákona v znení účinnom od 1.8.2019

Z a t o s a o d s u d z u j e :

Podľa § 44 Tr. zák. súd upúšťa od uloženia súhrnného trestu, vzhľadom na odsúdenie Okresného
súdu Nové Mesto nad Váhom, a to rozsudok č.k. 15T/50/2018-354 zo dňa 29.5.2019, právoplatný dňa
31.5.2019, ktorým rozsudkom bol obžalovanému uložený trest odňatia slobody vo výmere 3 roky, ktorý

mu bol podmienečne odložený s probačným dohľadom a skúšobnou dobou v trvaní 4 roky a 6 mesiacov,
nakoľkotentotrestuloženýskoršímrozsudkomsúdpokladánaochranuspoločnostianápravupáchateľa
za dostatočný.

Podľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku je obvinený povinný nahradiť poškodenému
F. O.G., D.. XX.X.XXXX, trvale bytom N. X.. XXX/X, D. O. D.
S. škodu vo výške 449 €. o d ô v o d n e n i e :

Prokurátor Okresnej prokuratúry Nové Mesto nad Váhom podal dňa 27.6.2019 na tunajšom súde
obžalobu sp. zn. Pv 169/19/3304-15 zo dňa 27.6.2019 na obžalovaného Ľ. B. pre zločin krádeže podľa §

212 ods. 1, ods. 4 písm. b) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. e) Trestného zákona, ktorého
sa mal obžalovaný dopustiť na skutkovom základe ako je uvedené vo výroku o vine tohto rozsudku.

ObžalovanýĽ.B.nahlavnompojednávaníkonanomdňa20.12.2019poprečítaníobžalobyprokurátorom
ajsjejmodifikácioučodoprávnejkvalifikácienaprečinkrádežepodľa§212ods.1písm.a),b)Trestného
zákona, vzhľadom na to, že od 01.08.2019 nadobudla účinnosť novela Trestného zákona, ktorá je pre

obžalovaného priaznivejšia, na Okresnom súde Nové Mesto nad Váhom po poučení o možnosti urobiť
vyhlásenie podľa § 257 ods. 1, ods. 4 a o následkoch v rozsahu ods. 5 až 8 Trestného poriadku vyhlásil
podľa § 257 ods. 1 písm. b/ Trestného poriadku, že je vinný zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe.
Následne preto súd postupoval podľa § 257 ods. 5 Trestného poriadku a obžalovanému kládol otázky
uvedené v § 333 ods. 3 písm. c/, d/, f/, g/ a h/ Trestného poriadku, na ktoré obžalovaný odpovedal :

c) či rozumie, čo tvorí podstatu skutku, ktorý sa mu kladie za vinu,
odpoveď obžalovaného : áno
d) či bol ako obvinený poučený o svojich právach, najmä o práve na obhajobu, či mu bola daná možnosť
na slobodnú voľbu obhajcu a či sa s obhajcom mohol radiť o spôsobe obhajoby,
odpoveď obžalovaného : áno

f) či rozumie právnej kvalifikácii skutku ako trestného činu
odpoveď obžalovaného : áno
g)čiboloboznámenýstrestnýmisadzbami,ktorézákonustanovujezatrestnéčinyjemukladenézavinu,
odpoveď obžalovaného : áno
h) či sa dobrovoľne priznal a uznal vinu za spáchaný skutok, ktorý sa kvalifikuje ako trestný čin,

odpoveď obžalovaného : áno

Nakoľko obžalovaný odpovedal na všetky uvedené otázky „áno“ a súd nemal pochybnosti o pravdivosti
jeho priznania, po zistení stanoviska prokurátora vyhlásenie obžalovaného o vine podľa § 257 ods. 7
Trestného poriadku prijal a zároveň podľa § 257 ods. 8 Trestného poriadku rozhodol, že dokazovanie o

skutku v rozsahu priznanej viny nevykoná a vykoná iba dokazovanie súvisiace s výrokom o treste. Na
základe uvedeného, súd potom obžalovaného uznal za vinného zo spáchania prečinu krádeže podľa
§ 212 ods. 1 písm. a), b) Trestného zákona, v znení účinnom od 1.8.2019, keďže zmenená právna
úprava je pre obžalovaného priaznivejšia, pretože obžalovaný svojím konaním naplnil všetky znaky
skutkovej podstaty stíhaného prečinu. Uvedený postup predstavuje výnimku v časovej pôsobnosti, kde

vo všeobecnosti sa trestnosť činu posudzuje a trest sa ukladá podľa zákona účinného v čase, keď bol
čin spáchaný (§ 2 Trestného zákona).

Z toho dôvodu súd na hlavnom pojednávaní vykonal na základe návrhov procesných strán dokazovanie
tak, že v súlade s ustanovením § 269 prečítal listinné dôkazy, správy na obžalovaného za účelom

rozhodnutia o treste a bez návrhu súd vykonal dôkazy oboznámením spisov tunajšieho súdu sp. zn.
15T/26/2018 a 15T/50/2018.

Z odpisu z registra trestov vyplýva, že obžalovaný bol doposiaľ 7 krát súdne trestaný. Prvých 5
odsúdení má staršieho dáta v rozmedzí rokov 2008 až 2012, pričom väčšinu odsúdení má zahladených,

nezahladený je rozsudok Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom sp. zn. 2T/128/2009 pre prečin
krádeže. Okrem starších odsúdení bol obžalovaný odsúdený aj nedávnymi rozsudkami tunajšieho súdu
15T/26/2018 a 15T/50/2018 pre majetkovú trestnú činnosť ako je bližšie popísané nižšie.

Z výpisu ústrednej evidencie priestupkov a správnych deliktov vyplýva, že obžalovaný spáchal 6

priestupkov na úseku dopravy.

Zlustrácievsociálnejpoisťovnivyplýva,žeobžalovanýjemomentálnepoberateľomnemocenskejdávky,
naposledy pracoval v mesiaci jún 2019.Obžalovaný v záverečnej reči rovnako ako aj v priebehu prípravného konania okrem priznania sa k
spáchaniu trestného činu tento aj úprimne oľutoval. Okrem toho v záverečnej reči uviedol, že má tri
maloletédeti,najmladšiemá5mesiacov,odjanuára2020nastupujedonovejpráce,vsúčasnostipoberá

nemocenskú dávku.
Zo spisov Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom sp. zn. 15T/26/2018 a 15T/50/2018 vyplýva,
že obžalovaný Ľ. B. bol rozsudkom zo dňa 12.3.2019, právoplatným dňa 28.3.2019 uznaný za
vinného zo spáchania zločinu krádeže formou spolupáchateľstva podľa § 20 k § 212 ods. 1, ods.
4 písm. b) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. e) Trestného zákona za čo mu bol

uložený trest odňatia slobody vo výmere 3 roky s podmienečným odkladom s uložením probačného
dohľadu a skúšobnou dobou na 4 roky, okrem toho povinnosť zamestnať sa alebo preukázateľne sa
uchádzať o zamestnanie, tiež povinnosť podrobiť sa sociálnemu výcviku alebo inému výchovnému
programu. Rozsudkom Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom sp. zn. 15T/50/2018 zo dňa 29.5.2019,
právoplatným dňa 31.5.2019 bol obžalovaný uznaný za vinného zo spáchania pokračovacieho zločinu
krádeže spolupáchateľstvom podľa § 20 k § 212 ods. 1, ods. 4 písm. b) Trestného zákona s poukazom

na § 138 písm. e) Trestného zákona za čo mu bol uložený spoločný trest odňatia slobody vo výmere
3 roky s podmienečným odkladom s uložením probačného dohľadu a skúšobnou dobou na 4,5 roka,
okrem toho povinnosť zamestnať sa alebo preukázateľne sa uchádzať o zamestnanie, tiež povinnosť
podrobiť sa sociálnemu výcviku alebo inému výchovnému programu. Súčasne bol podľa § 41 ods. 3
Trestného zákona u obžalovaného Ľ. B. zrušený výrok o vine z Rozsudku Okresného súdu Nové Mesto

nad Váhom zo dňa 12.3.2019, č. k. 15T/26/2018 - 301, právoplatný dňa 28.3.2019 a súčasne výrok
o treste tohto rozsudku, kde mu bol uložený trest odňatia slobody vo výmere 3 roky s podmienečným
odkladom s probačným dohľadom a skúšobnou dobou 4 roky s uložením povinnosti v skúšobnej dobe
sa zamestnať alebo preukázateľne sa uchádzať o zamestnanie a uložením povinnosti v súčinnosti s
probačným a mediačným úradníkom podrobiť sa orgánu sociálneho výcviku alebo inému výchovnému

programu, súčasne sa rušia aj výroky o náhrade škody v častiach týkajúcich sa Ľ. B..

Podľa § 278 ods. 2 Trestného poriadku súd ďalej pri svojom rozhodovaní prihliadal len na skutočnosti,
ktoré boli prebraté na hlavnom pojednávaní a opieral sa o dôkazy na hlavnom pojednávaní vykonané.
Podľa § 2 ods. 12 Trestného poriadku hodnotil dôkazy podľa svojho vnútorného presvedčenia,

založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne, nezávisle od
toho, či ich obstaral súd, orgány činné v trestnom konaní alebo niektorá zo strán.

Podľa § 34 ods. 1 Trestného zákona trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým,
že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby

viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne
odsúdenie páchateľa spoločnosťou.

Podľa § 34 ods. 4 Trestného zákona pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä
na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce

okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.

Podľa § 36 písm. l) Trestného zákona poľahčujúcou okolnosťou je to, že sa páchateľ priznal k spáchaniu
trestného činu a trestný čin úprimne oľutoval.

Podľa § 36 písm. n) Trestného zákona poľahčujúcou okolnosťou je to, že páchateľ napomáhal pri
objasňovaní trestnej činnosti príslušným orgánom.

Podľa § 38 ods. 2 Trestného zákona, pri určovaní druhu trestu a jeho výmery musí súd prihliadnuť na

pomer a mieru závažnosti poľahčujúcich okolností a priťažujúcich okolností.

Podľa § 38 ods. 3 Trestného zákona ak prevažuje pomer poľahčujúcich okolností, znižuje sa horná
hranica zákonom ustanovenej trestnej sadzby o jednu tretinu.

Podľa § 42 ods. 1 Trestného zákona ak súd odsudzuje páchateľa za trestný čin, ktorý spáchal skôr, ako
bol súdom prvého stupňa vyhlásený odsudzujúci rozsudok za iný jeho trestný čin, uloží mu súhrnný trest
podľa zásad na uloženie úhrnného trestu.Podľa § 44 Trestného zákona súd upustí od uloženia súhrnného trestu podľa § 42 alebo od uloženia
ďalšieho trestu podľa § 43, ak pokladá trest uložený skorším rozsudkom na ochranu spoločnosti a
nápravu páchateľa za dostatočný.

V súvislosti s rozhodovaním o treste je vždy potrebné zohľadniť základné pravidlá pre ukladanie trestu
uvádzané v § 34 Trestného zákona. Toto ustanovenie v odseku 1 zakotvuje účel trestu, podľa ktorého
trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej
činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od

páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou.
Trest je pritom jedným z prostriedkov na dosiahnutie účelu Trestného zákona. Tým je určená aj jeho
funkcia v tých smeroch, v ktorých má pôsobiť zákon na ochranu spoločnosti, jednak pred páchateľom
trestného činu, voči ktorému sa prejavuje prvok represie (zabráneniu v trestnej činnosti) a prvok
individuálnej prevencie (výchovy k riadnemu životu - rehabilitácia), a jednak aj voči ďalším členom
spoločnosti - potenciálnym páchateľom, voči ktorým sa prejavuje prvok generálnej prevencie (výchovné

pôsobenie trestu na ostatných členov spoločnosti).
Ochrana spoločnosti sa tak uskutočňuje dvoma základnými prvkami, a to prvkom donútenia (represie) a
prvkom výchovy. Oba prvky sa uplatňujú zásadne súčasne v každom treste, pričom treba mať na zreteli
dôležitosť vzájomného pomeru medzi trestnou represiou a prevenciou.
Individuálna prevencia spočíva vo vytvorení podmienok na výchovu odsúdeného k tomu, aby viedol

riadny život. Generálna prevencia má zabezpečiť nielen odradenie ostatných potenciálnych páchateľov
od páchania trestných činov, ale i utvrdenie pocitu právnej istoty a spravodlivosti u ostatných členov
spoločnosti. Spravodlivé a včasné uloženie trestu dáva ostatným členom spoločnosti najavo, že konanie,
za ktoré bol uložený trest, je protiprávne a nežiaduce, varuje ich pred páchaním trestnej činnosti
a posilňuje pocit právnej istoty a právneho štátu. Trestný zákon vychádza z jednoty individuálnej a

generálnej prevencie, pričom obe tieto zložky sa navzájom dopĺňajú a podmieňujú. Disproporcia medzi
jednotlivými druhmi prevencie v zásade vedie k nedostatočnému výchovnému pôsobeniu trestu, tak na
páchateľa trestného činu, ako i na ostatných členov spoločnosti.
Ďalšou nevyhnutnou zásadou pri ukladaní trestu je aj zásada proporcionálnosti (úmernosti) trestu, z
ktorej vyplýva, že trest musí byť úmerný k spáchanému trestnému činu. Úmernosť trestu okrem iného

určuje aj pohnútka páchateľa a možnosti jeho nápravy. Úsudok o možnosti nápravy páchateľa si súd
vytvárazveľkejčastiužnazákladehodnoteniapovahyazávažnostispáchanéhotrestnéhočinu(t.j.čiide
o prečin, zločin, obzvlášť závažný zločin) pri náležitom zhodnotení osoby páchateľa. Možnosť nápravy
páchateľa konkretizuje jeho osobu vo všetkých zásadných súvislostiach. Primárne ide o stanovenie
prognózy budúceho vývoja správania sa páchateľa na základe objasnenia jeho osobnostných vlastností

a ich spojitostí so spáchaným trestným činom, vrátane vplyvu sociálnej mikroštruktúry. Z hľadiska
posúdenia možnosti nápravy páchateľa má veľký význam celkový spôsob jeho života a jeho správanie
pred spáchaním trestného činu a jeho postoj k spáchanému trestnému činu (Rt 23/1967). Záver súdu
o možnosti nápravy páchateľa musí byť vždy v plnom súlade s ochranou, ktorú súd uloženým trestom
poskytuje záujmom spoločnosti, štátu a členom spoločnosti pred útokmi páchateľov trestných činov a

výchovným pôsobením na ostatných členov spoločnosti.
Pri ukladaní trestu pritom treba vždy vychádzať zo spojenia a vzájomnej vyváženosti dvoch princípov, a
to z princípu zákonnosti trestu a z princípu individualizácie trestu.
V intenciách vyššie uvádzaných základných zásad pre ukladanie trestu súd pri prihliadnutí na spôsob
spáchania činu, jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce a poľahčujúce okolnosti, na osobu

páchateľa, jeho pomery a možnosť nápravy ako aj zmenu trestného zákona s účinnosťou od 1.8.2019
smerujúcu k podstatnému zníženiu trestnej sadzby za spáchaný skutok (z 3-10 rokov na 0-2 roky) mal
za to, že obžalovanému nie je potrebné ukladať súhrnný nepodmienečný trest odňatia slobody podľa §
212 ods. 4 Trestného zákona v dolnej polovici trestnej sadzby (základná trestná sadzba 3-10 rokov) tak
ako to navrhoval prokurátor, nakoľko podľa názoru súdu uložený trest v konaní Okresného súdu Nové

Mesto nad Váhom sp. zn. 15T/50/2018, rozsudok zo dňa 29.5.2019, právoplatný dňa 31.5.2019 súd
pokladá na ochranu spoločnosti a nápravu obžalovaného za dostatočný.
V prvom rade súd uvádza, že sa stotožnil s názorom, že v zásade prichádza do úvahy uloženie
súhrnného trestu, pretože súd odsudzoval obžalovaného v tomto konaní za trestný čin, ktorý spáchal v
presne nezistený deň 19.11.2018 až 23.11.2018, teda najneskôr 23.11.2018, teda celkom určite skôr ako

bol súdom prvého stupňa vyhlásený odsudzujúci rozsudok za iný jeho trestný čin a to v konaní tunajšieho
súdu sp. zn. 15T/26/2018 dňa 12.3.2019 a v konaní 15T/50/2018 dňa 29.5.2019. Posledným citovaným
rozsudkom bol pritom uložený obžalovanému spoločný trest podľa § 41 ods. 3 Trestného zákona za
pokračovací zločin krádeže za súčasného zrušenia výroku o vine, treste, nadväzujúcich výrokov akoaj náhrade škody v konaní 15T/26/2018, z toho dôvodu prichádzalo do úvahy iba uloženie súhrnného
trestu už iba k rozsudku sp. zn. 15T/50/2018, pretože rozsudok 15T/26/2018 bol zrušený vo všetkých
výrokoch vo vzťahu k obžalovanému Ľ. B.. Súd mal však za to, že vzhľadom nielen na všetky zásady

pre ukladanie trestu popísané vyššie, postoj obžalovaného k spáchanej trestnej činnosti, že sa priznal
a trestný čin oľutoval, uznal v celej výške aj škodu, z ktorého dôvodu ju nebolo potrebné ani dokazovať
(§ 261 ods. 2 per analogiam), jeho osobným rodinným pomerom, že je otcom troch maloletých detí,
o ktoré sa stará, z ktorých najmladšie má iba niekoľko mesiacov, jeho zdravotným problémom (dlhšiu
dobu psychiatrický pacient liečiaci sa na depresie) ale aj na zmenu zákona, kedy zákonodarca dospel

k záveru, že za konanie obžalovaného je primeraným trestom odňatie slobody 0 až 2 roky namiesto
pôvodných 3-10 rokov, na ochranu spoločnosti ako aj nápravu obžalovaného je trest uložený rozsudkom
v konaní sp. zn. 15T/50/2018 vo výmere 3 roky s probačným dohľadom a skúšobnou dobou 4,5 roka
na ochranu spoločnosti ako aj nápravu páchateľa dostatočný. Pri rozhodovaní o treste pri obžalovanom
súd prihliadol aj na časový odstup páchania trestnej činnosti, kedy v minulosti obžalovaný bol viackrát
odsúdený do roku 2012, väčšinu ktorých odsúdení má zahladených, následne nepáchal trestnú činnosť

až do roku 2018. Z uvedeného dôvodu súd u obžalovaného upustil od uloženia súhrnného trestu, pričom
konštatuje, že podľa názoru súdu, za súčasného stavu a zmeny zákona, by uloženie nepodmienečného
aj trojročného trestu bolo v prípade obžalovaného neprimerane prísne. Možno tiež v rámci rozhodnutia
poukázať na osobitosti tohto konkrétneho prípadu a to skutočnosť, že obžalovaný u poškodeného v lete
pracoval, pričom poškodený mu bol dlžný peniaze za odvedenú prácu z leta, čo poškodený pri výsluchu

potvrdil a doplatil mu ich až na konci roka, ktorá skutočnosť motivovala obžalovaného ku krádeži
(ešte v novembri nemal vyplatené peniaze za prácu v lete). Rozhodne nemožno schvaľovať takéto
počínanie si obžalovaného a riešenie situácie spáchaním úmyselného trestného činu, avšak určitým
spôsobom táto skutočnosť predstavuje takú osobitosť (nie celkom bežnú a štandardnú pri tomto druhu
trestnej činnosti), ku ktorej tiež súd pri konečnom rozhodovaní o upustení od uloženia súhrnného trestu

prihliadol samozrejme v kontexte so všetkými ostatnými skutočnosťami popísanými vyššie. Obžalovaný
si však pri tomto rozhodnutí musí byť vedomý, že sa jedná o jeho poslednú šancu. V prípade, ak by
sa aj naďalej rozhodol páchať úmyselnú trestnú činnosť najmä (ale nielen) majetkového charakteru v
skúšobnej dobe, neminul by ho nielen nepodmienečný trest odňatia slobody, ale došlo by aj k premene
trojročného podmienečného trestu uloženého mu v konaní 15T/50/2018 na trest nepodmienečný. Súd

pretoupozorňujeobžalovaného,žejepovinnýviesťriadnyživot,nepáchaťtrestnúčinnosťanipriestupky,
riadne pracovať a starať sa o svoje deti, uhradiť všetku škodu poškodeným vo všetkých troch konaniach,
inak môže dôjsť aj v priebehu skúšobnej doby k vydaniu rozhodnutia, že podmienečne odložený trest
obžalovaný vykoná.
Podľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku súd tiež rozhodol, že obvinený je povinný nahradiť poškodenému

F. O.Á., D.. XX.X.XXXX, trvale bytom N. X.. XXX/X, D. O. D. S. škodu vo výške 449 €, čo je výška škody,
ktorú si poškodený uplatnil riadne a včas v prípravnom konaní za odcudzený reproduktor, a ktorú výšku
škody ako aj základ obžalovaný v celom rozsahu uznal, z toho dôvodu súd škodu bližšie nedokazoval
(§ 261 ods. 2 Trestného poriadku).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho oznámenia prostredníctvom
Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom na Krajský súd v Trenčíne. Právo podať odvolanie neprináleží
tomu, kto sa tohto práva už výslovne vzdal. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho,
komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až
doručenie rozsudku. Právo podať odvolanie nemá ten, kto sa tohto práva výslovne vzdal.

Odvolanie môže podať prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku a to v neprospech i v prospech
obžalovaného.

Odvolanie môže podať obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka.

Odvolanie môžu podať v prospech obžalovaného okrem obžalovaného a prokurátora i príbuzní
obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh (pre nesprávnosť
výroku, ktorý sa týka obžalovaného). Prokurátor môže tak urobiť i proti vôli obžalovaného.Odvolanie môžu podať zákonný zástupca obžalovaného, opatrovník obžalovaného a obhajca
obžalovaného pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to v jeho prospech. Ak
je obžalovaný pozbavený spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony

obmedzená, môže i proti vôli obžalovaného za neho v jeho prospech odvolanie podať aj jeho zákonný
zástupca alebo jeho obhajca.

Odvolanie môže podať štátny orgán starostlivosti o deti a mládež pre nesprávnosť výroku, ktorý sa týka
mladistvého obžalovaného, a t len v jeho prospech, a to aj proti jeho vôli.

Odvolanie môže podať poškodený, ktorý si uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o
náhrade škody, a to v neprospech obžalovaného. Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie môže
podať len osoba oprávnená konať za právnickú osobu.

Odvolanie môže podať zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci.

Osoba oprávnená podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môže ho napadnúť aj preto, že
taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak
toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.