Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, October 15, 2019

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 6To/74/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7519010325
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 10. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Evžen Kelij
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2019:7519010325.2

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu JUDr. Evžena Kelija a členov JUDr. Miroslava
Baňackého, PhD. a JUDr. Mareka Dudíka v trestnej veci obžalovaného C. D. pre prečin nebezpečného
vyhrážania podľa § 360 ods.1, ods.2 písm. a), písm. b) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm.
d), § 139 ods.1 písm. c), písm. e) Trestného zákona, na verejnom zasadnutí dňa 15. októbra 2019 v
Košiciach o odvolaní obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Košice - okolie zo dňa 5.8.2019,

sp.zn. 5T/70/2019 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Trestného poriadku z a m i e t a odvolanie obžalovaného C. D..

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Košice - okolie (ďalej len „prvostupňový súd“) zo dňa zo dňa 5.8.2019,
sp.zn. 5T/70/2019 bol obžalovaný C. D. uznaný vinným pre prečin nebezpečného vyhrážania podľa
§ 360 ods.1, ods. 2 písm. a), písm. b) Trestného zákona (ďalej „Tr.zák.“) s poukazom na § 138 písm.

d), § 139 ods.1 písm. c), písm. e) Tr. zák. na tom skutkovom základe, ako je to uvedené vo výroku
napadnutého rozsudku.

Bol mu za to uložený podľa § 360 ods. 2, § 38 ods. 2 Tr. zák. s použitím § 36 písm. l), § 37 písm. m) Tr.
zák. trest odňatia slobody v trvaní 12 mesiacov, na výkon ktorého bol podľa § 48 ods. 2 písm. a) Tr. zák.
zaradený do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Proti rozsudku podal odvolanie obžalovaný C. D. (ďalej „odvolateľ“), ktoré odôvodnil prostredníctvom
obhajcu. Z obsahu písomného odôvodnenia podaného opravného prostriedku vyplýva, že odvolanie
smeruje tak proti výroku o vine ako i proti výroku o treste, nakoľko pri zistenom skutkovom stave
bola nesprávne aplikovaná právna norma a súd sa nedostatočne vysporiadal so všetkými okolnosťami
významnými pre rozhodnutie. I keď odvolateľ urobil vyhlásenie, že je vinný zo spáchania skutku, nebolo

aplikované ustanovenie § 39 ods. 2 písm. d) Tr. zák., v zmysle ktorého môže súd znížiť trest pod
dolnú hranicu trestnej sadzby ustanovenej týmto zákonom aj vtedy, ak odsudzuje páchateľa, ktorý
spáchal trestný čin v stave zmenšenej nepríčetnosti a súd má za to, že vzhľadom na zdravotný stav
páchateľa by bolo možné za súčasného uloženia ochranného liečenia dosiahnuť ochranu spoločnosti
aj trestom kratšieho trvania, pričom nie je viazaný obmedzeniami uvedenými v odseku 3 a zároveň
uloží ochranné liečenie. V tejto súvislosti poukazuje na závery znaleckého posudku MUDr. Kornélie

Fabišíkovej, podľa ktorého u odvolateľa bola zistená závislosť od viacerých psychoaktívnych látok
(marihuana, pervitín), kde vzhľadom na túto skutočnosť je indikované ochranné protitoxikomanické
liečenie, avšak pre negatívny postoj odvolateľa k akejkoľvek forme ochranného protitoxikomanického
liečenia a absencie náhrady na svoju závislosť toto neodporučila uložiť, nakoľko by nebolo možné
dosiahnuť účel liečenia. Boli tak splnené podmienky pre vyššie uvedený postup a neobstojí tvrdenie,
že uloženie ochranného liečenia nie je možné pre jeho negatívny postoj. Pokračuje poukazom na

prehodnotenie obvineného v súvislosti s liečbou od závislosti s tým, že ak by bol uložený súdom trest
odňatia slobody pod dolnú hranicu trestnej sadzby, tak spolu s uloženým ochranným liečením by splnilsvoj účel, keďže by tu bol vysoký predpoklad vyliečenia odvolateľa od závislosti a sú tak splnené
podmienky pre aplikáciu § 39 ods. 2 písm. c) Tr. zák. K odvolaniu priložil čestné vyhlásenie o tom, že
má záujem absolvovať vzhľadom na zistenú drogovú závislosť ochranné liečenie. Preto navrhol, aby

odvolací súd zmenil výrok o treste, trest uložil pod dolnú hranicu trestnej sadzby podľa § 360 ods. 2 Tr.
zák. za súčasného uloženia ochranného protitoxikomanického liečenia.

V dôvodoch odvolania sa dotýka i nesprávnej právnej kvalifikácie skutku podľa § 360 ods. 2 písm. a) Tr.
zák., teda že odvolateľ spáchal predmetný skutok závažnejším spôsobom konania s ďalej uvedenými

dôvodmi. V dôsledku uvedeného navrhol, aby odvolací súd zmenil napadnutý rozsudok okresného súdu
vo výroku o vine a treste tak, že odvolateľa uzná vinným zo spáchania skutku podľa § 360 ods. 1, ods. 2
písm. b) Tr. zák. s poukazom na § 139 písm. c), písm. e) Tr. zák. a uloží mu v zmysle § 39 ods. 2 písm. d)
Tr. zák. nepodmienečný trest odňatia slobody v trvaní 3 mesiacov za súčasného uloženia ochranného
protitoxikomanického liečenia ústavnou formou.

Po doručení písomného vyhotovenia napadnutého rozsudku svoje odvolanie doplnil najmä poukazom
na ustanovenie § 39 ods. 2 písm. c) Tr. zák., v zmysle ktorého môže súd znížiť trest pod dolnú hranicu
trestnej sadzby za tam uvedených podmienok, pri návrhu rozhodnutia zotrval na predošlom.

Prokurátor nevyužil svoje oprávnenie v zmysle § 314 Tr.por. a k podanému odvolaniu nepodali

vyjadrenie.

Obhajca v konečnom návrhu na verejnom zasadnutí zotrval na pôvodnom návrhu, poukázal na
Stanovisko trestnoprávneho kolégia NS SR z 27. 6. 2017, sp. zn. Tpj 55/2016 vo vzťahu k otázke
možnosti/nemožnosti priznania poľahčujúcich okolností podľa § 36 písm. n), písm. l) Tr. zák. v prípade

prijatia vyhlásenia obžalovaného o uznaní viny podľa § 257 písm. b), resp. písm. c) Tr. por. V podstate
zopakoval obsah odôvodnenia odvolania a jeho doplnenia a navrhol, aby odvolací súd zrušil napadnuté
rozhodnutie v časti výroku o treste a s poukazom na ustanovenie § 39 ods. 2 písm. d) Tr. zák. uložil
odvolateľovi trest odňatia slobody v trvaní 6 mesiacov nepodmienečne.

Prokurátor v konečnom návrhu na verejnom zasadnutí navrhol odvolanie odvolateľa zamietnuť s
poukazom, že v zmysle citovaného stanoviska trestnoprávneho kolégia o mimoriadnom znížení trestu
odňatia slobody toto nezakladá obligatórny postup pri ukladaní trestu a súd musí skúmať všetky
náležitosti a podmienky pre prípadnú aplikáciu tohto inštitútu. Poukázal napokon i na tú skutočnosť,
že odvolateľ sa žalovaného skutku dopustil v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia za rovnaký

trestný čin, doposiaľ mal v rámci vykonaného konania negatívny postoj k uloženiu ochranného liečenia,
čo priamo vyplýva i zo znaleckého posudku a preto z uvedených dôvodov je jeho odvolanie nedôvodné.

Odvolateľ v konečnom návrhu na verejnom zasadnutí uviedol, že by mal záujem sa ísť liečiť, ľutuje toho,
čo sa stalo a na jeho konanie mali vplyv drogy.

Krajský súd ako súd odvolací ( ďalej len „odvolací súd“ - § 315 Tr.por. ) skôr, než začal plniť svoju
preskúmavaciu povinnosť podľa § 317 Tr.por. zisťoval, či odvolanie je prípustné, či bolo podané včas a
oprávnenou osobou a či nedošlo k vzdaniu sa práva na podanie odvolania alebo k späťvzatiu podaného
odvolania, avšak z obsahu spisového materiálu zistil, že odvolanie je prípustné ( § 315 ods.1 Tr.por.),

bolo podané včas - v zákonom stanovenej lehote a na mieste, kde možno tento opravný prostriedok
podať ( § 309 ods.1 Tr.por.), oprávnenou osobou ( § 307 ods.1, ods.2 Tr.por. ) a nedošlo k vzdaniu sa
práva na podanie odvolania alebo k späťvzatiu podaného odvolania.

Odvolací súd - pretože nezamietol odvolanie podľa § 316 ods. 1 Tr. por. a nezrušil rozsudok podľa

§ 316 ods. 3 Tr. por. - pri rozhodovaní o odvolaní odvolateľa postupoval v zmysle ustanovenia § 317
ods. 1 Tr.por. a preskúmal tak zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým
podal odvolateľ odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo, pričom na chyby,
ktoré neboli odvolaním vytýkané neprihliadol, nakoľko by neodôvodňovali podanie dovolania podľa §
371 ods. 1 Tr.por.

V zmysle citovaného zákonného ustanovenia - vyjadrujúceho revízny princíp - odvolací súd
preskúmava len tie výroky, proti ktorým podal odvolateľ odvolanie, ako i správnosť postupu konania,
predchádzajúceho napadnutému výroku rozsudku, s výnimkou, že odvolací súd musí prihliadnuť ajna chyby, ktoré síce odvolaním neboli vytýkané, ale ktoré sú takej povahy, že by odôvodňovali
( po právoplatnosti rozsudku) podanie mimoriadneho opravného prostriedku - dovolania v zmysle
ustanovenia § 371 ods.1 Tr.por.

Podľa § 2 ods. 10 Tr.por. orgány činné v trestnom konaní postupujú tak, aby bol zistený skutkový stav
veci, o ktorom nie sú dôvodné pochybnosti a to v rozsahu nevyhnutnom na ich rozhodnutie. Dôkazy
obstarávajú z úradnej povinnosti. Právo obstarať dôkazy majú aj strany. Orgány činné v trestnom
konaní s rovnakou starostlivosťou objasňujú okolnosti svedčiace proti obvinenému, ako aj okolnosti,

ktoré svedčia v jeho prospech a v oboch smeroch vykonávajú dôkazy tak, aby umožnili súdu spravodlivé
rozhodnutie.

Podľa § 2 ods. 12 Tr.por., orgány činné v trestnom konaní a súd hodnotia dôkazy získané zákonným
spôsobom podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých
okolností prípadu jednotlivo, i v ich súhrne nezávisle od toho, či ich obstaral súd, orgány činné v trestnom

konaní alebo niektorá zo strán.

Preskúmaním obsahu napadnutého rozhodnutia ako i obsahu podaného opravného prostriedku a
obsahu spisového materiálu, odvolací súd zistil nasledovné.

Z obsahu spisového materiálu - konkrétne Zápisnice o hlavnom pojednávaní - vyplýva, že odvolateľ na
hlavnom pojednávaní dňa 5.8.2019 (viď č. l. 160 - 162 spisu) - po poučení v zmysle § 257 ods.1 Tr. por.
o možnosti urobiť vyhlásenie - uviedol, že je vinný.

Následne, odvolateľ pri odpovediach na otázky prvostupňového súdu podľa § 333 ods.3 písm. c), písm.

d), písm. f), písm. g), písm. h) Tr. por. odpovedal vo všetkých prípadoch „áno“, teda aj na otázku podľa
§ 333 ods.3 písm. h) Tr.por., či sa dobrovoľne priznal a uznal vinu za spáchaný skutok.

Prvostupňový súd po tomto vyhlásení odvolateľa postupoval podľa ustanovenia § 257 ods.6 Tr.por. a
zistil stanovisko intervenujúceho prokurátora, ktorý navrhol prijať vyhlásenie odvolateľa.

Prvostupňový súd uznesením podľa § 257 ods.7, ods.8 Tr. por. prijal vyhlásenie odvolateľa, že je vinný
zo skutku obžalobou kvalifikovaného ako prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods.1, ods. 2
písm. a), písm. b) Tr. zák. s poukazom na § 138 písm. d), § 139 ods.1 písm. c), písm. e) Tr. zák. a
v ďalšom konaní vykoná dokazovanie len ohľadom skutočností dôležitých pre rozhodnutie o treste a

ochranných opatreniach.

Prvostupňový súd v odôvodnení napadnutého rozsudku - v súlade s ustanoveniami § 165 ods. 1, §
167 a § 168 ods. 1 Tr.por. - riadne, logicky vyložil, ktoré skutočnosti vzal za preukázané, o ktoré dôkazy
svoje skutkové zistenia pri rozhodovaní oprel a akými úvahami sa spravoval pri hodnotení vykonaných

dôkazov - vo vzťahu k výroku o treste a ochrannému opatreniu - tak jednotlivo, ako i vo vzájomných
súvislostiach.

Odvolací súd po splnení prieskumnej povinnosti zistil, že prvostupňový súd vo veci vykonal všetky
dostupné a potrebné dôkazy pre náležité zistenie skutkového stavu - v súlade s ustanovením § 2 ods.

10 Tr.por. a tieto i správne vyhodnotil v súlade s ustanovením § 2 ods. 12 Tr.por.

Prvostupňový súd zistené skutkové zistenia pri právnych úvahách - pri právnej kvalifikácii skutku -
správne podriadil pod príslušné ustanovenia zákona, a preto odvolací súd nezistil žiadne pochybenia
pri právnej kvalifikácii žalovaného skutku.

Obdobne, správny je i výrok o uloženom treste a spôsobe jeho výkonu, nakoľko pri jeho ukladaní
prvostupňový súd postupoval v súlade s ustanovením § 34 a nasl. a pri určení druhu trestu a jeho
výmery prihliadol správne a to najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, priťažujúce
okolnosti, poľahčujúce okolnosti, i na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosti jeho nápravy, vrátane

zaistenia účelu trestu tak z hľadiska individuálnej, ale i generálnej prevencie.

Vodôvodnenípodanéhoodvolaniajeodvolacianámietkasmerujúcaprotivýrokuovine,avšakvzhľadom
na vyhlásenie odvolateľa o vine nie je možné takúto námietku akceptovať, takéto vyhlásenie jeneodvolateľné a preto nie je možné v rámci odvolacieho konania výrok o vine - skutok a jeho právnu
kvalifikáciu - preskúmavať.

Vo vzťahu ku odvolacej námietke odvolateľa - smerujúce proti výroku o treste - je potrebné zdôrazniť
nasledovné.

Nemožno opomenúť tak závažnú skutočnosť, že odvolateľ sa dopustil žalovaného skutku počas
skúšobnej doby, nakoľko bol odsúdený trestným rozkazom Okresného súdu Košice - okolie zo dňa 23.

11.2018,sp.zn.6T/79/2018preskutokprávnekvalifikovanýakoprečinnebezpečnéhovyhrážaniapodľa
§ 360 ods. 1, ods. 2 písm. a), písm. b) Tr. zák. s poukazom na § 138 písm. d), § 139 ods. 1 písm. c), písm.
e) Tr. zák. a bol mu uložený trest odňatia slobody v trvaní 7 mesiacov, výkon ktorého bol podľa § 49 ods.
1 písm. a) Tr. zák. podmienečne odložený a podľa § 50 ods. 1 Tr. zák. bola určená skúšobná doba v
trvaní 14 mesiacov, ktorá skúšobná doba skončí 24. 1. 2020. Žiada sa pripomenúť, že v predmetnom
konaní, ako aj v prejednávanej veci, je totožný poškodený.

Vo vzťahu ku čestnému prehláseniu odvolateľa, že je ochotný sa podrobiť ochrannému liečeniu po
prehodnotení všetkých okolností vzhľadom na závislosť zistenú na základe znaleckého posudku, treba
poznamenať len toľko, že - podľa názoru odvolacieho súdu - ide o vyslovene účelové prehlásenie so
snahou dosiahnuť skrátenie uloženého trestu, nakoľko takúto možnosť mal odvolateľ už v priebehu

hlavného pojednávania, kde však takýto prejav vôle neučinil, ale až po uložení trestu prvostupňovým
súdom napadnutým rozsudkom.

Taktiež, vo vzťahu k poukazu na možnosť uloženia nižšieho trestu odvolateľovi v dôsledku jeho prejavu
vôle podrobiť sa ochrannému liečeniu, ako i na zníženú príčetnosť odvolací súd poukazuje na závery

predmetného posudku znalkyne z odboru Zdravotníctvo a farmácie, odvetvie Psychiatria MUDr. Kornélie
Fabišíkovej. Z týchto záverov vo vzťahu ku príčetnosti v čase spáchania žalovaného skutku vyplýva,
že odvolateľ v čase skutku mohol svoje konanie ovládať, jeho rozpoznávacia a ovládacia schopnosť
bola zmenšená len pod vplyvom užitej návykovej látky (marihuany), nie však podstatne. Z medicínskeho
hľadiska pre zistenú závislosť od viacerých drog je indikované ochranné protitoxikomanické liečenie,

avšak pre negatívny postoj obvineného k akejkoľvek forme ochranného protitoxikomanického liečenia
a absenciu náhľadu na svoju závislosť toto neodporučila uložiť, nakoľko by nebolo možné dosiahnuť
účel liečenia.

Podľa § 39 ods.2 Tr.zák.

- písm. c) súd môže znížiť trest pod dolnú hranicu trestnej sadzby ustanovenej týmto zákonom aj
vtedy, ak odsudzuje páchateľa, ktorý spáchal trestný čin v stave zmenšenej príčetnosti, a súd má
za to, že vzhľadom na zdravotný stav páchateľa by bolo možné za súčasného uloženia ochranného
liečenia dosiahnuť ochranu spoločnosti aj trestom kratšieho trvania, pričom nie je viazaný obmedzeniami
uvedenými v odseku 3 a zároveň uloží ochranné liečenie,

- písm. d) v konaní o dohode o uznaní viny a prijatí trestu.

Z obsahu spisového materiálu a vykonaného dokazovania - najmä posudku znalkyne z odboru
Zdravotníctvo a farmácie, odvetvie Psychiatria MUDr. Kornélie Fabišíkovej - vyplýva, že odvolateľ v
čase skutku nebol v stave zmenšenej príčetnosti, čo vylučuje postup v zmysle citovaného zákonného

ustanovenia.

Napokon, ako správne konštatoval prokurátor v konečnom návrhu, v zmysle citovaného stanoviska
trestnoprávneho kolégia o mimoriadnom znížení trestu odňatia slobody toto nezakladá obligatórny
postup pri ukladaní trestu a súd musí skúmať všetky náležitosti a podmienky pre prípadnú aplikáciu tohto

inštitútu, ku ktorému záveru dospel i odvolací súd (absentuje úprimné oľutovanie trestného činu).

Odvolací súd nezistil pochybenie, pokiaľ prvostupňový súd zaradil odvolateľa v súlade s ustanovením §
48 ods. 2 písm. a) Tr.zák. na výkon trestu do ústavu na výkon trestu so minimálnym stupňom stráženia,
nakoľko odvolateľ v posledných desiatich rokoch pred spáchaním trestného činu nebol vo výkone trestu

odňatia slobody uloženého mu za úmyselný trestný čin.

Na základe vyššie uvedených skutočností preto krajský súd ako odvolací súd dospel k záveru, že
napadnutý rozsudok okresného súdu ako súdu prvého stupňa je vecne správny a spravodlivý vovšetkých jeho výrokoch, zodpovedá vykonanému dokazovaniu a na základe tohto zisteného skutkového
stavu vyplýva z neho jednoznačný záver nevzbudzujúci dôvodné pochybnosti, že žalovaný skutok
spáchal odvolateľ - obžalovaný C. D. zisteným spôsobom i z preukázaného motívu, a preto postupom

v zmysle § 319 Tr.por. jeho odvolanie zamietol ako nedôvodné.

Poučenie:

Proti uzneseniu sťažnosť nie je prípustná (§ 185 ods. 2 Tr. por.).