Uznesenie ,
Zmenené Judgement was issued on Tuesday, April 30, 2019

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 7Co/59/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1106200116
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 04. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Adela Unčovská
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2019:1106200116.1

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Adely Unčovskej a členov
senátu JUDr. Mariany Harvancovej a JUDr. Romana Majerského, v právnej veci žalobcu: Y.. B. O.,
nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom P. P. H. XXXX/lA, XXX XX O., zastúpený advokátskou kanceláriou
Heringeš & Veverka, s.r.o., Einsteinova 11/3677, Bratislava, IČO: 44 786 182, proti žalovanému: Slovak
Telekom, a.s., so sídlom Bajkalská 28, 817 62 Bratislava, IČO: 35 763 469, o zaplatenie nálezného, na

odvolanie žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava I zo dňa 15.11.2018, č.k. 10C/3/2006-935,
jednomyseľne takto

r o z h o d o l :

Uznesenie súdu prvej inštancie sa m e n í tak, že štátu sa proti žalobcovi priznáva nárok na plnú
náhradu trov konania.

Žalovanému sa n e p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie uložil žalobcovi povinnosť zaplatiť na účet Okresného
súdu Bratislava I trovy štátu v celom rozsahu, do 3 dní od právoplatnosti uznesenia.

2. Rozhodnutie právne zdôvodnil ust. § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok
(ďalej len „C.s.p.") a vecne tým, že v konaní vznikli štátu trovy v súvislosti so zaplatením odmien

súdnych znalcov zo štátnych finančných prostriedkov. Konanie skončilo súdnym zmierom (uznesenie zo
dňa 16.05.2017, č.k. 10C/3/2006-929), avšak predmetom súdneho zmieru nebolo zaplatenie žalobcom
žiadaného nálezného, preto mal za to, že žalobca nebol v konaní úspešným. Vzhliadol na to, že znalecké
dokazovanie bolo v konaní vykonávané v záujme žalobcu, preto žalobca, ktorý zavinil vznik týchto trov
je povinný ich uhradiť štátu.

3. Proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca dôvodiac tým,
že súd prvej inštancie nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej
patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Namietal,
že výrok napadnutého uznesenia je nepreskúmateľný nakoľko neobsahuje konkrétnu sumu, ktorú
má uhradiť ani platobné informácie k vykonaniu platby. Uviedol, že súd prvej inštancie nepostupoval
pri vykonávaní znaleckých posudkov správne, nakoľko nesprávne stanovoval výšku preddavkov na

znalecké dokazovanie. Keby mal vedomosť o týchto nákladoch, zvážil by, či do takéhoto rizika vstúpi.
Preto súd prvej inštancie tým, že mu neoznámil aká môže byť konečná cena znaleckých posudkov,
procesné pochybil a poškodil jeho právo na spravodlivý proces.

4. Na základe uvedeného žiadal, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie zrušil
a konanie zastavil.

5. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu nevyjadril.6. Odvolací súd preskúmal vec v rozsahu a medziach dôvodov podaného odvolania (§
379, § 380 ods. 1 a 378 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, ďalej „ C.s.p."), bez

nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 C.s.p.), keďže sa nejednalo o prípad, v ktorom
by bolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie, nariadenie pojednávania si nevyžadoval ani
dôležitý verejný záujem a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je podané dôvodne.

7. Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že žalobca sa v konaní domáhal od žalovaného zaplatenia

nálezného vo výške 10% podľa ust. § 135 Občianskeho zákonníka, zo sumy ustálenej znalcom. Súd
prvej inštancie uznesením zo dňa 23.04.2008 č.k. 10C/3/2006-92 vo veci nariadil znalecké dokazovanie.
Uznesením zo dňa 26.06.2009 č.k. 10C/3/2006-154 priznal súd prvej inštancie znalcovi znalečné vo
výške 537,60 eur, časť znalečného bola uhradená z preddavku žalovaného v sume 66,39 eur a suma
471,21 eur zo štátnych finančných prostriedkov. Následne súd prvej inštancie uznesením zo dňa
26.01.2010 č.k. 10C/3/2006-165 nariadil vo veci dopracovanie znaleckého posudku. Súdom ustanovený

znalecdoručilsúduprvejinštancieznaleckýposudokasúdprvejinštancieuznesenímzodňa05.09.2011
č.k. 10C/3/2006-251 priznal súdnemu znalcovi znalečné vo výške 22,50 eur, ktoré bolo zaplatené zo
štátnych finančných prostriedkov. Na návrh žalobcu súd prvej inštancie uznesením zo dňa 13.03.2012
č.k. 10C/3/2006-271 v spojení s uznesením zo dňa 24.04.2012 č.k. 10C/3/2006-275, v spojení s
uznesením zo dňa 21.06.2012 č.k. 10C/3/2006-280 a v spojení s uznesením zo dňa 08.08.2012 č.k.

10C/3/2006-283 nariadil vo veci kontrolné znalecké dokazovanie a po doručení kontrolného znaleckého
posudku priznal na základe uznesenia zo dňa 30.01.2013 č.k. 10C/3/2006-521 znalcovi znalečné vo
výške 2 836,94 eur, z toho sumu 300 eur zo zložených preddavkov a sumu 2 536,94 eur zo štátnych
finančných prostriedkov. Opätovne na návrh žalobcu nariadil súd prvej inštancie kontrolné znalecké
dokazovanie uznesením zo dňa 16.9.2015 č.k. 10C/3/2006-505 a po doručení znaleckého posudku

priznal znalcovi znalečné vo výške 3540,70 eur, z toho sumu 250 eur z preddavku zloženého žalobcom
a sumu 3290,70 eur zo štátnych finančných prostriedkov. Konanie pred súdom prvej inštancie bolo
právoplatne skončené uznesením zo dňa 16.05.2018 č.k. 10C/3/2006-929, ktorým súd prvej inštancie
schválil súdny zmier medzi stranami sporu.

8. Podľa ust. § 251 C.s.p., trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené
výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.

9. Podľa § 255 ods. 1 C.s.p., súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

10. Podľa § 256 ods. 1 C.s.p., ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov
konania protistrane.

11. Podľa ust. § 259 C.s.p., ak pri dokazovaní vznikne povinnosť, ktorá je spojená s výdavkami inej
osoby, má táto osoba tie isté práva a povinnosti pri ich uplatnení ako svedok.

12. Podľa § 262 ods. 1 C.s.p., o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

13. Podľa § 262 ods. 2 C.s.p., o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po

právoplatnosti rozhodnutie, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

14. V prejednávanej veci je nesporným, že zo štátnych prostriedkov boli hradené trovy dôkazu -
znalečné, pričom v danom čase sa na konanie vzťahovali ustanovenia zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky

súdny poriadok (ďalej len „O.s.p.“), ktoré v ust. § 148 ods. 1 O.s.p. upravovali, že štát má podľa výsledkov
konania proti účastníkom právo na náhradu trov konania, ktoré platil. Občiansky súdny poriadok bol s
účinnosťou od 01.07.2016 zrušený s tým, že ho nahradil nový procesný poriadok, zákon č.160/2015 Z.z.
Civilný sporový poriadok, ktorý trovy štátu neupravuje. Vzhľadom na to, súd rozhodujúc o trovách štátu,
rozhoduje podľa čl. 4 ods. 2 C.s.p. (analógia legis) v spojení s § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 C.s.p., aj o

nároku na náhradu trov konania štátu.

15. Keďže nová procesná úprava nenachádza svoj ekvivalent ustanovenia § 148 Občianskeho súdneho
poriadku (náhrada trov štátu), možno tu použiť len všeobecné ustanovenie § 251 C.s.p., ktorý v sebezahŕňa všetky trovy súdneho konania, teda aj trovy štátu a tiež ustanovenie § 259 C.s.p., z ktorého
vyplýva, že ak pri dokazovaní vznikne povinnosť, ktorá je spojená s výdavkami inej osoby, má táto
osoba tie isté práva a povinnosti pri ich uplatnení ako svedok. Rozhodovanie súdu o náhrade trov štátu

vyplýva aj z čl. 4 ods. 1 C.s.p., ktorý umožňuje v prípade absencie výslovnej právnej úpravy aplikovať
ustanovenie C.s.p., ktoré upravuje právnu vec čo do obsahu a účelu najbližšiu posudzovanej právnej
veci.Vzmysleustanovenia§251C.s.p.trovamikonaniasúajtrovydokazovania,ktorévzniklivsúvislosti
s vykonaním jednotlivých dôkazných prostriedkov v sporovom konaní. Ide predovšetkým o svedočné,
znalečné, výdavky inej osoby podľa § 259 C.s.p., náklady odborného stanoviska a pod. Vychádzajúc z

toho, že znalecké dokazovanie bolo v konaní pred súdom prvej inštancie vykonávané na návrh žalobcu
a súd prvej inštancie vyhodnotil, že v konaní mal úspech žalovaný, čo žalobca v podanom odvolaní ani
nenamietol, súd prvej inštancie postupoval správne, ak mal za to, že v konaní neúspešný žalobca by
mal byť tým subjektom, ktorý fakticky uhradí náhradu odmeny znalca hradenú z prostriedkov štátu.

16. Pri rozhodovaní o náhrade trov štátu sa však súd prvej inštancie dôsledne neriadil novou právnou

úpravou rozhodovania o trovách konania zavedenou zákonom č. 160/2015 Z. z. s účinnosťou od
01.07.2016, keďže výrok napadnutého uznesenia nie je v súlade s ust. § 262 ods.1 C.s.p., podľa ktorého
sa rozhoduje najskôr iba o nároku na náhradu trov a až následne o ich výške. Súd prvej inštancie
podľa novej právnej úpravy v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí, rozhoduje iba o nároku na náhradu
trov konania. V praxi uvedené znamená, že súd jedným výrokom v rozhodnutí, ktorým konanie končí,

buď prizná (v plnom rozsahu alebo čiastočne percentom, príp. zlomkom) alebo neprizná (úspešnej)
strane sporu nárok na náhradu trov konania (§ 262 ods. 1 C.s.p.). Takéto rozhodnutie môže byť potom
predmetom odvolacieho prieskumu podľa § 357 písm. m) C.s.p.. Až po nadobudnutí právoplatnosti
rozhodnutia o nároku na náhradu trov konania (za predpokladu, že takýto nárok na náhradu trov konania
bol sporovej strane priznaný), v ďalšom rozhodne súd prvej inštancie, a to samostatným uznesením, o

výške tejto náhrady trov konania (§ 262 ods. 2 C.s.p.). Takéto rozhodnutie vydáva súdny úradník ako
samostatné uznesenie, proti ktorému nie je prípustné odvolanie, ale iba sťažnosť, o ktorej rozhodne súd
prvej inštancie (§ 239 ods. 1 C.s.p.).

17. K námietkam žalobcu, že mu súd prvej inštancie nesprávnym procesným postupom znemožnil

uskutočňovať jemu patriace procesné práva, odvolací súd uvádza. Z obsahu spisu vyplýva, že súd
prvej inštancie nariadil vo veci znalecké dokazovanie na návrh žalobcu, ktorý opakovane žiadal o jeho
doplnenie a dopracovanie a následne o vykonanie kontrolného znaleckého dokazovania. Nedôvodnou
sa javí aj argumentácia žalobcu, že súd prvej inštancie nesprávne určoval výšku preddavkov na
znalecké dokazovanie. Súd prvej inštancie pri určovaní výšky preddavkov na znalecké dokazovanie

postupoval v súlade s ust. § 141 O.s.p., podľa ktorého súd určuje výšku preddavku len na základe
skutočností, ktoré sú mu známe z jeho úradnej činnosti. Súd prvej inštancie získa objektívne vedomosť
o znalcom vyúčtovanom znalečnom až po doručení znaleckého posudku a predložení vyúčtovania,
pričom pri rozhodovaní o odmene, náhradách výdavkov a náhradách za stratu času znalca postupuje
podľa ust. zákona č. 491/2004 Z.z. o odmenách, náhradách výdavkov a náhradách za stratu času pre

znalcov, tlmočníkov a prekladateľov (ďalej len „vyhláška“). V tejto súvislosti nemožno neprihliadnuť ani
na skutočnosť, že súd prvej inštancie uznesením zo dňa 02.12.2016 č.k. 10C/3/2006-589 v spojení s
opravným uznesením zo dňa 16.01.2017 č.k. 10C/3/2006-593 uložil žalobcovi zložiť preddavok na trovy
znaleckého dokazovania vo výške 3290,70 eur, ktoré však žalobca napriek výzve súdu nezložil. Možno
tak konštatovať, že súd prvej inštancie postupoval v konaní procesne správne a neznemožnil žalobcovi

uskutočňovať jemu patriace procesné práva, medzi ktoré patrilo aj právo žalobcu, ako pána sporu, vziať
žalobu späť.

18. Vzhľadom k uvedenému odvolací súd podľa § 388 C.s.p. napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie
zmenil tak, že priznal štátu proti žalobcovi nárok na plnú náhradu trov konania.

19. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s §
255 ods. 1, § 262 ods. 1 C.s.p.. Vzhľadom k výsledku tohto odvolacieho konania, kedy odvolací súd
vyhodnotil odvolacie námietky žalobcu ako nedôvodné, a to aj vo vzťahu k uvedeniu konkrétnej sumy
trov štátu, je zrejmým, že úspešnou stranou odvolacieho konania bol žalovaný. Z obsahu spisu vznik

trov tohto odvolacieho konania na strane žalovaného nevyplývali, preto o nároku na náhradu trov tohto
odvolacieho konania bolo rozhodnuté tak, že žalovanému nepriznal nárok na náhradu trov odvolacieho
konania.20. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods.
2 C.s.p.).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).