Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Monday, June 30, 2014

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 6Co/468/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5710202416
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 06. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Miroslav Šepták
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2014:5710202416.3

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v právnej veci navrhovateľa: AUTOALLES, s. r. o., so sídlom
Turany, Trusalová č. 1, IČO: 36 359 033, zastúpený splnomocneným zástupcom JUDr. Mario Buksa,
právne služby, s. r. o., so sídlom Martin, ul. Červenej armády č. 1, proti odporcovi: Slovenská republika
- Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, so sídlom Bratislava, ul. Pribinova č. 2, v konaní o zaplatenie
14.231,10 Eur s príslušenstvom, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Martin č. k.

7C/52/2010-240 zo dňa 24. 06. 2013, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok Okresného súdu Martin č. k. 7C/52/2010-240 zo dňa 24. 06. 2013 z r u š u j
e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom Okresný súd Martin zamietol návrh navrhovateľa v hore uvedenej veci.
Navrhovateľa zaviazal uhradiť odporcovi trovy konania v sume 451,39 Eur na účet vedený v R. D. I., na

č. ú.: XXXXXXXXXX/XXXX do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
V dôvodoch rozhodnutia uviedol, že navrhovateľ v prejednávanej veci neuniesol dôkazné bremeno,
keď nepreukázal všetky základné zákonné predpoklady zodpovednosti odporcu za tvrdenú škodu
spôsobenú pri výkone verejnej moci v súvislosti so zaistením a vydaním motorového vozidla značky
Renault Megane typ M VIN: WF1BMSG0630075163, vlastníkom ktorého sa cítil byť. V ďalších
podrobnostiach prvostupňový súd poukázal na závery vyplývajúce z predchádzajúceho zrušujúceho

rozhodnutia Krajského súdu v Žiline sp. zn. 8Co/340/2012 zo dňa 25. 03. 2013, od ktorého zostal
skutkový stav vo veci nezmenený. V čase ďalšieho rozhodovania naďalej pretrvávali pochybnosti, či
zaistené vozidlo orgánmi polície bolo to, po ktorom bolo vyhlásené pátranie. Len samotné pochybnosti
však boli nepostačujúce pre to, aby bol odporca zaviazaný na náhradu škody z titulu nesprávneho
úradného postupu v zmysle § 21 zákona č. 171/1993 Z. z. o Policajnom zbore. Ak by mal súd
návrhu navrhovateľa vyhovieť, musel by preukázať, že sa nejedná o motorové vozidlo, na ktoré

bolo vyhlásené pátranie vo Francúzsku, čo však nepreukázal. Existenciu nesprávneho úradného
postupu, ako aj príčinnú súvislosť medzi škodou a vytýkaným nesprávnym úradným postupom je pritom
povinný preukazovať navrhovateľ. Za stavu, kedy navrhovateľ od posledného rozhodnutia nepreložil ani
nenavrhol žiadne iné dôkazy, okresný súd nevidel žiadnu možnosť doplniť dokazovanie. Dôkaznú núdzu
navrhovateľasúdvideltiežvjehopasivitepozaistenímotorovéhovozidla,keďsiuplatnilsvojevlastnícke
právo k nemu podľa § 21 ods. 10 zákona č. 171/1993 Z. z. o Policajnom zbore až po 2 mesiacoch až

po jeho vrátení spoločnosti GENERALI. Keby nebol taký pasívny, motorové vozidlo by polícia nevydala
spoločnosti GENERALI.
O trovách konania rozhodol prvostupňový súd podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej
len „O. s. p.“), keď na ich úhradu zaviazal navrhovateľa ako neúspešného účastníka v konaní.

Proti vyššie uvedenému rozsudku podal navrhovateľ prostredníctvom svojho splnomocneného zástupcu

odvolanie, na základe ktorého odvolací súd žiadal, aby napadnutý rozsudok okresného súdu zmenil a
jeho návrhu v celom rozsahu vyhovel.Prvostupňovému súdu vytýkal nesprávne skutkové a právne závery. Zopakoval, že motorové vozidlo,
ktoré zaistila polícia dňa 05. 03. 2008, kúpil od prvého vlastníka v Belgicku, a to bezprostredne po
tom, čo bolo vyrobené. V servisnej knižke boli údaje o pôvode a užívaní motorového vozidla, a to aj

za obdobie po údajnej krádeži. Okresné riaditeľstvo Policajného zboru v Trstenej v rozpore s § 21
ods. 10 zákona č. 171/1992 Z. z. o Policajnom zbore vydalo motorové vozidlo údajnému vlastníkovi
poisťovni GENERALI, ASSURANCES Paríž. Podľa údajov výrobcu automobil, údajne odcudzený, mal
byť vyrobený v novembri 2003, ale do evidencie motorových vozidiel vo Francúzsku mal byť prihlásený
už v apríli 2003, t.j. 6 mesiacov predtým, ako bol vyrobený. Aj v zmysle vykonaného dokazovania

okresným súdom prostredníctvom spoločnosti CEBIA (č. l. 116 spisu) je evidentné, že sporné motorové
vozidlo bolo v evidencii v systéme registrovaných vozidiel v Belgicku od 11. 12. 2003 do 29. 01. 2008.
Teda nemohlo byť registrované a odcudzené vo Francúzsku. Je preto nepochopiteľné, že navrhovateľ
mal dokazovať to, že predmetné motorové vozidlo nie je to, po ktorom vo Francúzsku vyhlásili pátranie.
Z listín, ktoré mala polícia k dispozícii, muselo byť zjavné, že môže existovať pochybnosť o tom, že vec
patrí osobe, ktorej bola zaistená a existuje aj pochybnosť o tom, že vec skutočne patrí osobe, ktorá sa

uvádza ako vlastník odcudzeného motorového vozidla v policajnej databáze. Nič polícii nebránilo, aby
dospela k záveru, že sú tu skutočne relevantné skutočnosti, na základe ktorých mal dospieť k záveru o
spornostiveciaúčastníkovodkázaťnaobčianskoprávnekonaniepostupompodľa§21ods.10zákonač.
171/1993 Z. z. o Policajnom zbore. To potvrdila aj Okresná prokuratúra Námestovo v konaní pod sp. zn.
Pd 54/08. Postup polície podľa § 21 ods. 4 cit. zákona bol nielen minimálne, ale absolútne predčasný a

svojvoľný a jej konaním vznikla navrhovateľovi škoda, náhrady ktorej sa domáhal. Nemožno sa stotožniť
so záverom súdu a tvrdením odporcu, že navrhovateľ sa po zadržaní motorového vozidla až do jeho
vydaniadocudzinysprávalpasívne.Navrhovateľkonalokamžitepotom,akomubolooznámené,žejeho
motorové vozidlo polícia zaistila, čo však policajti urobili až po jeho vydaní do Francúzska. Navrhovateľ
teda ani nemal možnosť ani len tvrdiť, že je vlastníkom vozidla, hoci to muselo byť polícii zrejmé už z

dokladov o identite a pôvode vozidla, ktoré zaistila spoločne s vozidlom.

Odporca v podanom vyjadrení odvolací súd žiadal, aby napadnutý rozsudok okresného súdu ako vecne
správny potvrdil stotožňujúc sa s jeho dôvodmi.
V bližších podrobnostiach ďalej uviedol, že ak by mal súd návrhu navrhovateľa vyhovieť, tento by musel

preukázať, že sa nejedná o motorové vozidlo, na ktoré bolo vyhlásené pátranie vo Francúzsku, čo však
nepreukázal. Existenciu nesprávneho úradného postupu, ako aj príčinnej súvislosti medzi škodou a
vytýkaným nesprávnym úradným postupom je povinný preukazovať navrhovateľ. Navrhovateľ v danom
prípade však dôkazné bremeno neuniesol. Od rozhodnutia krajského súdu nepredložil ani nenavrhol
žiadne nové dôkazy.

Krajský súd, ako súd odvolací, po zistení, že odvolanie bolo podané včas a smerovalo proti rozhodnutiu,
ktoré možno napadnúť týmto opravným prostriedkom podľa § 212 ods. 1 O. s. p., preskúmal rozsudok
okresného súdu v napadnutom rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní a po preskúmaní ho bez
nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2 O. s. p.) podľa § 221 ods. 1 písm. h/ O. s. p. zrušil a vec

mu podľa § 221 ods. 2 O. s. p. vrátil na ďalšie konanie, a to z nasledovných dôvodov:

Podľa § 221 ods. 1 písm. h/ O. s. p. súd rozhodnutie zruší, ak súd prvého stupňa nesprávne vec právne
posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav.

Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje
konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávne právne posúdenie je chybnou aplikáciou
práva na zistený skutkový stav; dochádza k nej vtedy, ak súd nepoužil správny (náležitý) právny predpis
alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych
skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.

Preskúmaním obsahu spisu odvolací súd zistil, že navrhovateľ sa návrhom zo dňa 26. 04. 2010
domáha od odporcu zaplatenia sumy 14.261,10 Eur spolu s príslušenstvom, a to titulom náhrady škody
spôsobenej nesprávnym úradným postupom v zmysle ustanovení § 4 ods. 1 písm. c/, § 15 ods. 1, 2, § 16
ods.1,2,§17ods.1-5zákonač.514/2003Z.z.ozodpovednostizaškoduspôsobenúprivýkoneverejnej

moci a o zmene niektorých zákonov (ďalej ako „Zákon č. 514/2003 Z. z."). O predbežné prerokovanie
nároku na náhradu škody požiadal navrhovateľ odporcu listom zo dňa 05. 11. 2009, avšak neúspešne.Predpisom upravujúcim zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci je zákon
č. 514/2003 Z. z., ktorý v ust. § 3 ods. 1 písm. d/ ustanovuje, že štát zodpovedá za podmienok
ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci okrem tretej časti

tohto zákona pri výkone verejnej moci nesprávnym úradným postupom. Podľa § 9 citovaného zákona
účinného v čase zaistenia veci za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu
verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu
verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv,
právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb. Právo na náhradu škody spôsobenej

nesprávnym úradným postupom má ten, komu bola takýmto postupom spôsobená škoda.

Z doposiaľ vykonaného dokazovania okresným súdom vyplýva, že dňa 05. 03. 2008 Obvodné oddelenie
Policajného zboru Trstená zaistilo podľa § 21 ods. 1 Zákona o Policajnom zbore č. 171/1993 Z. z.
motorové vozidlo značky Renault Megane s vyššie uvedeným VIN číslom s odôvodnením, že po tomto
motorovom vozidle bolo vyhlásené pátranie vo Francúzsku ako po ukradnutom vozidle. Vo veci bol

následne uplatnený postup podľa § 21 ods. 4 cit. zákona, v zmysle ktorého bola zaistená vec vydaná
spoločnosti GENERALI s odôvodnením, že na zaistenú vec - motorové vozidlo si neuplatnila právo iná
osoba a súčasne bolo vykonanými úkonmi zistené, že táto vec patrí uvedenej spoločnosti. Políciou
nebol uplatnený postup podľa § 21 ods. 10 Zákona o Policajnom zbore. Dňa 05. 05. 2008 si na políciou
zaistené motorové vozidlo uplatnil vlastnícke právo navrhovateľ preukazujúc ho faktúrou (č. l. 18 a nasl.

spisu), ktorou zaplatil kúpnu cenu prevádzaného motorového vozidla.

Podľa § 21 ods. 1 Zákona o Policajnom zbore platného a účinného v čase zaistenia veci policajt je
oprávnený zaistiť na vykonanie potrebných úkonov vec, ak má podozrenie, že táto súvisí so spáchaním
trestného činu alebo priestupku a jej zaistenie je potrebné na zistenie skutkového stavu veci alebo na

rozhodnutie orgánu činného v trestnom konaní alebo na rozhodnutie orgánu v konaní o priestupku.
Policajt vydá osobe, ktorej bola vec zaistená, potvrdenie o zaistení veci s presným opisom veci, ktorý
umožní zaistenú vec identifikovať. Zaistenie veci môže trvať najviac 90 dní.

Podľa § 21 ods. 4 citovaného zákona ak sa vykonanými úkonmi zistí, že zaistená vec patrí inej osobe ako

osobe, ktorej bola zaistená, útvar policajného zboru túto inú osobu písomne vyzve v lehote najneskôr
do 90 dní po zaistení veci, aby si vec prevzala. Táto osoba je povinná uhradiť útvaru policajného zboru
nevyhnutné náklady pri prevzatí veci, ktoré vznikli v súvislosti s jej zaistením a úschovou.

Podľa § 21 ods. 10 citovaného zákona ak vzniknú pochybnosti o tom, či zaistená vec patrí osobe, ktorej

bola zaistená alebo ak si na zaistenú vec uplatní právo iná osoba, útvar policajného zboru uloží zaistenú
vec do úschovy a odkáže tieto osoby, aby si svoj nárok na zaistenú vec uplatnili v občianskom právnom
konaní.

Pochybnosti o práve k zaistenej veci podľa ust. § 21 citovaného zákona nastávajú spravidla vtedy, keď

právo k takejto veci uplatňuje ďalšia osoba, resp. viac osôb (z uznesenia Najvyššieho súdu SR sp. zn.
5Cdo 271/2007 zo dňa 22. 04. 2009).

Keďže policajný orgán pochybnosti o práve neodstraňuje, samostatným dokazovaním zameraným na
túto otázku - takáto právomoc mu nepatrí (viď rozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa 26.11.2003, sp.

zn. 4Cdo 60/2003), ak nastanú pochybnosti o práve k veci, treba vec uložiť do úschovy a tým zabrániť,
aby sa s vecou až do objasnenia práva k nej disponovalo.

Podľa § 92 Trestného poriadku ak treba vec, ktorá bola zaistená podľa osobitného zákona, zaistiť na
účely trestného konania, prevezme ju prokurátor alebo policajt.

Podľa § 93 ods. 1 Trestného poriadku zápisnica o úkonoch podľa § 89 až § 92 musí obsahovať aj
dostatočne presný opis vydanej veci, odňatej veci, prevzatej veci alebo počítačových údajov, ktorý
umožní určiť ich totožnosť. Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia osobe, ktorá vec alebo počítačové
údaje vydala, alebo ktorej boli vec alebo počítačové údaje odňaté alebo ktorej boli vec alebo počítačové

údaje prevzaté, vydá orgán, ktorý úkon vykonal, ihneď písomné potvrdenie o prevzatí veci alebo
počítačových údajov alebo rovnopis zápisnice. Osobu, ktorej vec alebo počítačové údaje boli zaistené,
o tom písomne vyrozumie orgán, ktorý vec alebo počítačové údaje prevzal.Z ďalšieho vykonaného dokazovania prvostupňovým súdom vyplýva, že francúzska polícia potvrdila (už
po vydaní vozidla) to, že zaistené a vrátené motorové vozidlo je skutočne to vozidlo, po ktorom bolo
vyhlásenépátraniefrancúzskoupolíciouakopoukradnutomvozidle.Totomázhodnéajčísloprevodovky

aj číslo motora, ako malo ukradnuté a hľadané vozidlo. Tiež podľa informácií od spoločnosti Renault
ukradnuté motorové vozidlo bolo zaregistrované vo Francúzsku. Spoločnosť Renault uviedla, že nesmú
existovať dve rovnaké VIN čísla pre dve rôzne vozidlá.
Na druhej strane z listinného dôkazu správy spoločnosti CEBIA spol. s r.o. vyplýva, že zaistené motorové
vozidlo nebolo evidované v Belgicku ako odcudzené od 11. 12. 2003 do 29. 01. 2008. Také isté

motorové vozidlo nebolo evidované ani vo Francúzsku ako odcudzené. V informačnom systéme vo
Francúzsku bolo evidované od 26. 01. 2010. Zo správy Okresnej prokuratúry Námestovo Pd 54/08
zo dňa 06. 08. 2009 vyplýva, že postup polície, ktorá dňa 02. 05. 2008 podľa § 21 ods. 4 Zákona
o Policajnom zbore odovzdala zaistené motorové vozidlo splnomocnenému zástupcovi poisťovne
GENERALI ASSURANCE, bol minimálne predčasný a uskutočnený na základe neúplne zisteného
skutkového stavu. Prokurátor z toho dôvodu podal na OO PZ SR v Trstenej upozornenie, kde poukázal

na zistené nedostatky a navrhol prijať opatrenia, aby k podobnému pochybeniu zo strany polície v
budúcnosti nedošlo.

Po preskúmaní dôvodov napadnutého rozhodnutia, ako aj konania, ktoré vyhláseniu rozsudku
okresného súdu predchádzalo, odvolací súd dospel k záveru, že prvostupňový súd rozhodol na základe

nedostatočne zisteného skutkového stavu veci, v dôsledku čoho aj vec nesprávne právne posúdil.

Navrhovateľ sa v prejednávanej veci domáha náhrady škody tvrdiac, že mu bola spôsobená nesprávnym
úradným postupom policajného orgánu v súvislosti so zaistením motorového vozidla dňa 05. 03.
2008. Odvolací súd v predchádzajúcom zrušujúcom rozhodnutí uviedol, že prvostupňový súd sa

pri svojom rozhodovaní nezaoberal dôsledne tým, či boli v prejednávanej veci naplnené všetky
predpoklady pre vznik zodpovednosti štátu za navrhovateľom tvrdenú škodu. Okresný súd najmä
nevyhodnotil všetky účastníkmi predložené dôkazy, v dôsledku ktorej skutočnosti bolo aj odôvodnenie
predchádzajúceho rozhodnutia nedostatočné a málo presvedčivé. Odvolací súd vyslovil názor, že len
vyslovené pochybnosti nad správnosťou polície v súvislosti s odovzdaním zaisteného motorového

vozidla vyslovené prokuratúrou a konštatovanie, že polícia postupovala minimálne predčasne na
základe neúplne zisteného stavu veci boli ešte nepostačujúce pre prijatie záveru o zodpovednosti
štátu za vzniknutú škodu. Prvostupňový súd sa v ďalšom konaní mal zaoberať dôkazmi a tvrdeniami
predkladanými jednotlivými účastníkmi konania. Aj keď zo správy Okresnej prokuratúry Námestovo
zo dňa 06. 08. 2008 vyplýva, že postup polície bol minimálne predčasný a uskutočnený na základe

neúplne zisteného stavu veci, z ktorého dôvodu by sa aj javilo, že postup polície mohol napĺňať znaky
nesprávneho úradného postupu, v tomto smere bolo potrebné vykonať ďalšie dokazovanie. V zmysle
zhora citovaného ust. § 21 ods. 1 Zákona o Policajnom zbore, ako aj z ustanovení Trestného poriadku
vyplýva, že policajt vydá osobe, ktorej bola vec zaistená, potvrdenie o zaistení veci s presným opisom
veci,ktorýumožnízaistenúvecidentifikovať.VdanomprípadetakétopotvrdeniebolovydanéObvodným

oddelením Policajného zboru v Trstenej dňa 05. 03. 2008 (č. l. 30 spisu), avšak vyplýva z neho, že toto
potvrdenie prevzal A. C., ktorý nebol ani vlastníkom ani držiteľom zaisteného motorového vozidla, ale
pracovníkom spoločnosti, ktorá na tomto motorovom vozidle vykonala kontrolu originality. Okresný súd
bude musieť v ďalšom konaní vyhodnotiť to, či navrhovateľ vystupujúci v postavení vlastníka zaisteného
motorového vozidla sa o samotnom zaistení motorového vozidla dozvedel (§ 93 ods. 1 Trestného

poriadku), kedy a v nadväznosti na uvedené či si aj riadne uplatnil (mohol uplatniť) právo na zaistenú
vec. Za ďalšie, z ust. § 21 ods. 4 Zákona o Policajnom zbore vyplýva, že policajný orgán vydá zaistenú
vec inej osobe ako osobe, ktorej bola zaistená, ak sa vykonanými úkonmi zistí, že tejto inej osobe patrí. Z
hľadiska uvedeného bude potrebné vyhodnotiť, či polícia pred vydaním veci inej osobe také úkony, aké
má na mysli ust. § 21 ods. 1 Zákona o Policajnom zbore vykonala. Zo stanoviska okresnej prokuratúry

vyplýva, že po zaistení veci bolo na mieste zisťovať, kto a na základe akého titulu uvedené vozidlo
doviezol na územie Slovenskej republiky. Z vysvetlenia podaného A. C. pri zaistení vozidla vyplynulo, že
to bola spoločnosť AUTOALLES, s.r.o., avšak zo strany polície do vrátenia veci, t.j. do dňa 02. 05. 2008
táto spoločnosť nebola kontaktovaná ani od nej nebolo požadované predloženie dokladov týkajúcich sa
predmetného vozidla. Tieto skutočnosti zostali bez povšimnutia.

Ak prvostupňový súd po doplnenom dokazovaní dospeje k záveru, že postup polície v súvislosti so
zaistením a vydaním motorového vozidla, ktorého vlastníkom sa cíti byť navrhovateľ, nebol správny
a napĺňa znaky nesprávneho úradného postupu, bude sa musieť následne v konaní zaoberať tým, či
sú splnené aj ďalšie predpoklady pre prijatie záveru o zodpovednosti štátu za navrhovateľom tvrdenúškodu. V tejto súvislosti bude musieť skúmať príčinnú súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom
a uplatňovanou škodou, ktorú si navrhovateľ uplatňuje ako kúpnu cenu ojazdeného motorového vozidla
majúczato,žeboljehovlastníkom.Vlastníckeprávokmotorovémuvozidlumusípreukázaťnavrhovateľ.

Táto skutočnosť je dôležitá z hľadiska jeho aktívnej vecnej legitimácie v konaní. S otázkou vlastníckeho
práva zaisteného motorového vozidla súvisí aj to, či ide o vozidlo, ktoré malo byť odcudzené. Zatiaľ sa
nepodarilodaťodpoveďnapredmetnúotázku.Presprávneposúdenievlastníckehoprávakmotorovému
vozidlu je dôležité aj to, v akom postavení navrhovateľ nadobúdal sporné motorové vozidlo (v konaní
navrhovateľ vystupuje ako osoba zaoberajúca sa kúpou a následným predajom ojazdených motorových

vozidiel) a akými právnymi predpismi sa vzťahy medzi zmluvnými stranami pri kúpe ojazdeného
motorového vozidla riadili. V tomto sme dáva odvolací súd okresnému súd do pozornosti závery
vyplývajúce z rozhodnutia Najvyššieho súd SR sp. zn. 4 Cdo 60/2003.

V ďalšom konaní prvostupňový súd viazaný právnym názorom vysloveným odvolacím súdom v tomto
rozhodnutí (§ 226 O. s. p.) sa opätovne bude zaoberať navrhovateľom uplatneným nárokom, pričom

rozhodnutie vo veci samej odôvodní spôsobom predpísaným v ust. § 157 ods. 2 O. s. p..

V ďalšom rozhodnutí prvostupňový súd taktiež nanovo rozhodne aj o náhrade trov tak prvostupňového,
ako aj odvolacieho konania ( § 224 ods. 3 O. s. p. )

Toto rozhodnutie odvolacieho senátu bolo prijaté hlasovaním pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.