Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on

Decision was made at the court Mestský súd Košice

Judgement was issued by JUDr. Alžbeta Beňáková

Judgement form – Uznesenie

Judgement nature – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami

Source – original document (the link may not work anymore)

Súd: Okresný súd Košice II
Spisová značka: 44C/61/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7219208933
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 03. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alžbeta Beňáková
ECLI: ECLI:SK:OSKE2:2020:7219208933.2

Uznesenie

Okresný súd Košice II v spore žalobcu: I. M., X..O.. A. Y. V., Y.: XX XXX XXX, O. O. Š. X, XXX XX
S., zastúpeného JUDr. Felixom Neupauerom, advokátom Advokátskej kancelárie FELIX NEUPAUER &
PARTNERS,sosídlomDvořákovonábrežie8/A,81102Bratislava,protižalovanej:S.A.,C..X.XX.XXXX,
S. P. XXX/XX, XXX XX M. X, o zaplatenie sumy 65,28 eur s príslušenstvom, o odpore a sťažnosti, takto

r o z h o d o l :

I. Odpor doručený súdu dňa 4.3.2020, podaný žalovanou proti platobnému rozkazu Okresného súdu

Košice II č.k. 44C 61/2019-24 zo dňa 7.11.2019, o d m i e t a.

II. Sťažnosť žalovanej proti výroku o trovách konania platobného rozkazu Okresného súdu Košice II č.k.
44C 61/2019-24 zo dňa 7.11.2019, z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 1.10.2019 domáhal voči žalovanej zaplatenia sumy 65,28

eur, spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne od 21.7.2017 do zaplatenia a náhrady trov konania.

2. Svoj nárok odôvodnil tým, že žalovaná nezaplatila poistné na základe Poistnej zmluvy č. 6591362659
zo dňa 12.10.2016 uzavretej so žalobcom.

3. Okresný súd Košice II vydal vo veci dňa 7.11.2019 platobný rozkaz pod č.k. 44C/61/2019-24, v ktorom

žalovanú zaviazal zaplatiť žalobcovi sumu 65,28 eur, spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne
od 21.7.2017 do zaplatenia a nahradiť mu trovy konania vo výške 16,50 eur a trovy právneho zastúpenia
vo výške 63,36 eura.

4. Žalovaná proti platobnému rozkazu podala včas odpor, v ktorom uviedla, že vie o svojom dlhu voči
žalobcovi a ten po dohode s advokátom žalobcu zaplatí v splátkach, avšak ohradila sa voči úroku z

omeškania a trovám právneho zastúpenia, ktoré sú podľa nej neprimerané k výške istiny. Čo sa týka trov
právneho zastúpenia, v tejto časti súd posúdil podanie žalovanej ako sťažnosť proti výroku o trovách
konania.

5. Nevyhnutnou náležitosťou odporu je jeho vecné odôvodnenie, ktoré je potrebné vykladať tak, že
žalovaná má povinnosť tvrdenia a dôkaznú povinnosť. Aby považoval súd odpor za vecne odôvodnený,

musí obsahovať skutočnosti odôvodňujúce spochybnenie žalobcom tvrdeného nároku a to buď v
rovine skutkových tvrdení alebo v rovine právneho posúdenia. Nepostačuje iba faktická námietka, že s
platobnýmrozkazomnesúhlasíapodávavočinemuodpor.Rovnakozavecnéodôvodnenieniejemožné
považovať tvrdenie, v ktorom sú uvedené iba dôvody nesplnenia dlhu ( ako napr. nepriaznivá finančná
situácia). V takomto prípade nedostatok zákonnej náležitosti vecného odôvodnenia odporu nemožno
zhojiť postupom podľa § 129 CSP, teda súd žalovanú, ktorá podala odpor bez vecného odôvodnenia

nevyzve, aby takéto svoje neúplné podanie doplnila alebo opravila a nepoučí ju ako treba podanie
doplniť, pretože za náležité vecné odôvodnenie zodpovedá výlučne žalovaná.6. Podaný odpor proti platobnému rozkazu žalovaná neodôvodnila žiadnymi relevantnými
skutočnosťami, ktoré by spochybňovali povinnosť uloženú v platobnom rozkaze a existenciu svojho

dlhu nijako nepopierala, keď sa vyjadrila, že dlh voči žalobcovi uznáva a chce ho splatiť. Preto podanie
žalovanej nemožno považovať za dôvod spochybnenia povinnosti uloženej jej v platobnom rozkaze, ani
čo sa týka výšky priznaných úrokov z omeškania. Takýto odpor nemožno považovať za odôvodnený
odpor proti platobnému rozkazu. Dôvody, ktoré uviedla, nepredstavujú vecné námietky, ktorými v zmysle
zákona odpor musí byť odôvodnený. Bez týchto námietok, vychádzajúc z v súčasnosti platnej úpravy,

neostalo súdu iné ako odpor proti platobnému rozkazu odmietnuť ako nedôvodný.

7. Výška priznaného úroku z omeškania je v súlade s platnými a účinnými právnymi predpismi v čase
vzniku dlhu žalovanej a boli priznané žalobcovi v správnej výške, v súlade s ust. § 3 nariadenia vlády
Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z. Výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia
ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením

peňažného dlhu. Základná sadzba ECB k prvému dňu omeškania, t.j. ku dňu 21.7.2017 je 0,00 % a
výška úroku z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná sadzba ECB. Výška úroku
z omeškania je tak 5% ročne zo žalovanej sumy.

8. V zmysle ust. § 267 ods. 1 Civilného sporového poriadku („CSP“), sa odpor proti platobnému rozkazu

sa musí vecne odôvodniť. Ustanovenie § 129 sa pri nedostatku vecného odôvodnenia nepoužije. V
odôvodnení žalovaný opíše rozhodujúce skutočnosti, o ktoré opiera svoju obranu proti uplatnenému
nároku. K odporu pripojí listiny, na ktoré sa odvoláva, prípadne označí dôkazy na preukázanie svojich
tvrdení. O tom musí byť žalovaný v platobnom rozkaze poučený.

9. Z ust. § 267 a nasl. CSP je zrejmé, že nestačí podaný odpor odôvodniť akýmikoľvek skutočnosťami.
Z odporu ako opravného prostriedku proti platobnému rozkazu musí vyplývať, že účastník považuje
rozhodnutie za nesprávne a z akých dôvodov. V odôvodnení môže účastník uviesť akékoľvek tvrdenia
(vecné alebo právne), ktoré by spochybňovali opodstatnenosť v platobnom rozkaze uloženej povinnosti.

10. Podľa ust. § 267 ods. 2 písm. c) CSP, súd uznesením odmietne odpor, ktorý bol podaný bez vecného
odôvodnenia.
11. Na základe uvedených skutočností dospel súd k záveru, že žalovaná podala odpor proti platobnému
rozkazu bez vecného odôvodnenia, preto ho súd vo výroku I v zmysle ust. § 267 ods. 2 CSP odmietol.

12. Pre úplnosť súd dodáva, že žalovaná sa môže so žiadosťou o rozdelenie dlžnej sumy na splátky
obrátiť na žalobcu.

13. Ďalej sa súd zaoberal sťažnosťou žalovanej týkajúcej sa vyčíslenia trov právneho zastúpenia, ktoré
namietala žalovaná. Súd dospel k záveru, že trovy právneho zastúpenia žalobcu sú v správnej výške,

žalobca má právo zastúpiť sa v konaní právnym zástupcom, čo aj urobil a trovy právneho zastúpenia
boli správne vypočítané a priznané v súlade s vyhláškou Ministerstva spravodlivosti č. 655/2004 Z.z.,
a to ust. § 9 a 10.

14. Podľa § 9 ods. 1 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z.z. o

odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb (ďalej len „vyhláška“), základná
sadzba tarifnej odmeny sa stanoví podľa tarifnej hodnoty veci alebo druhu veci, alebo práva a podľa
počtu úkonov právnej služby, ktoré advokát vo veci vykonal, ak táto vyhláška neustanovuje inak.

15. Podľa § 10 vyhlášky, ak nie je ustanovené inak, základná sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon

právnej služby z tarifnej hodnoty je do 165,97 eura 16,60 eura.

16. Podľa § 13a písm. a) a písm. c) vyhlášky, odmena vo výške základnej sadzby tarifnej odmeny patrí za
tieto úkony právnej služby: prevzatie a príprava zastúpenia vrátane prvej porady s klientom a písomné
podanie na súd alebo iný orgán alebo protistrane týkajúce sa veci samej.

17. Podľa § 18 ods. 3 vyhlášky, ak je advokát platiteľom dane z pridanej hodnoty, zvyšuje sa odmena a
náhrady podľa tejto vyhlášky o daň z pridanej hodnoty, ktorú je advokát povinný platiť podľa osobitného
predpisu.18. Právny zástupca žalobcu si uplatňuje trovy za dva úkony právnej služby a to 1. prevzatie a príprava
zastúpenia a 2. písomné podanie na súd týkajúce sa veci samej- návrh na vydanie platobného rozkazu.

Za jeden úkon právnej služby podľa hodnoty predmetu konania (65,28 €) mu prináleží suma 16,60 €,
ako je uvedené vyššie v ust. § 10 vyhlášky a zároveň režijný paušál, ktorý za rok 2019 predstavuje sumu
9,80 €, spolu za jeden úkon právnej služby ide o sumu 26,40 €, za dva úkony 52,80 € a súd mu pripočítal
aj DPH (20% zo sumy 52,80 € = 10,56 €), nakoľko je platiteľom dane z pridanej hodnoty. Výsledná suma
je potom 63,36 € s DPH (52,80 € + 10,56 €).

19. Podľa § 265 ods. 1 veta posledná C.s.p., výrok o trovách konania sa na účely konania o platobnom
rozkaze považuje za uznesenie.

20. Podľa § 239 ods. 1 C.s.p., proti uzneseniu súdu prvej inštancie vydanému súdnym úradníkom, ktoré
treba doručiť, je prípustná sťažnosť.

21. Podľa § 248 C.s.p., o sťažnosti rozhodne súd prvej inštancie.

22. Podľa § 249 C.s.p., súd prvej inštancie rozhodne o sťažnosti uznesením spravidla bez nariadenia
pojednávania.

23. Podľa § 250 ods. 1 C.s.p., ak nie je sťažnosť dôvodná, súd sťažnosť zamietne.

24. Z uvedeného vyplýva, že vyšší súdny úradník priznal žalobcovi trovy právneho zastúpenia, ktorých
výška nie je neprimeraná, preto súd rozhodol tak, že sťažnosť žalovanej ako nedôvodnú vo výroku II

zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné (§ 357 CSP a contrario).

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.