Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Friday, November 4, 2016

Súd: Okresný súd Poprad
Spisová značka: 5T/18/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8711010065
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 11. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Petrušková

ECLI: ECLI:SK:OSPP:2016:8711010065.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Poprad, na hlavnom pojednávaní konanom dňa 4. novembra 2016, v senáte zloženom z

predsedu senátu JUDr. Márie Petruškovej a prísediacich Bernardíny Frančekovej a Ľudmily Vallušovej,
takto

r o z h o d o l :

O b ž a l o v a n í :

1/ O. C. - nar. XX.XX.XXXX P. W.,
trvale bytom W., D.. W. Č.. XXXX/XX,
toho času bytom W., I. Č.. XX,

2/ H. T. - nar. XX.XX.XXXX P. G.,
trvale bytom Ľ., D.. X. Č.. XXX/XXX,

3/ P. H. - nar. XX.XX.XXXX P. W.,
trvale bytom W., D.. W. W. Č.. XXXX/XX,

4/ T. J. - nar. XX.XX.XXXX P. W.T.,
trvale bytom W., D.. I. Č.. XXXX/XX,

s ú v i n n í

obž. O. C., H. T., P. H. H. T. J.

- zo zločinu lúpeže podľa § 188 ods. 1, ods. 2 písm. d/ Trestného zákona vo forme spolupáchateľstva

podľa § 20 Trestného zákona,

p r e t o ž e

- dňa 21.09.2010 v čase okolo 21.30 hod. v L. - T., B. D.. U., na parkovacej ploche pre motorové
vozidlá pri bare Zámoček strhli na zem I. L., B.. XX.XX.XXXX, ktorý k nim prišiel po tom, ako zvolali jeho
prezývkou „., kde po tomto I. L. spadol na kolená a rukami si kryl hlavu, pretože ho všetci štyria kopali

do celého tela, pričom počas toho sa ho O. C. pýtal: „kde máš peniaze“, kde následne potom, čo ho
prestali kopať sa I. L. postavil na nohy a nato ho T. J. udrel zozadu do hlavy, do oblasti pravej časti sánky,
v dôsledku čoho si od bolesti čupol a pravou rukou si chytil udreté miesto a ľavou rukou si pravú ruku
podopieral, načo mu následne z ľavej ruky strhli hodinky zn. Diesel a prehľadali mu vrecká na bunde
a zadné vrecká nohavíc, pričom z pravého zadného vrecka mu odcudzili finančnú hotovosť vo výške
3 eur a balíček s 10 ks cigariet zn. Marlboro light, čím takto I.Š. L. spôsobili zranenia - zlomeninu tela
sánky vpravo s miernou dislokáciou úlomkov, bez posunu, čo si vyžiadalo jeho operáciu a hospitalizáciu

od 24.09.2010 do 30.09.2010, ďalšie liečenie po dobu najmenej 6 týždňov, počas ktorých mohol prijímať
len tekutú stravu a to až do odstránenia dláh dňa 16.11.2010, užíval lieky a bol obmedzovaný prirozprávaní, hygiene a čiastočne aj v spoločenskom živote a ďalšie zranenie - pomliaždenie tváre vpravo
a odcudzením finančnej hotovosti, hodiniek a cigariet škodu vo výške 14,58 eur,

t e d a

obž. O. C., H. T., P. H. H. T. J.

- spoločným konaním proti inému použili násilie v úmysle zmocniť sa cudzej veci a čin spáchali na

chránenej osobe

Za to im
u k l a d á

obž. O. C.

Podľa § 188 ods. 2 Trestného zákona, s použitím § 39 ods. 1, ods. 3 písm. d/ Trestného zákona, § 38
ods. 2, ods. 3 Trestného zákona, § 36 písm. d/, písm. j/, písm. k/, písm. l/ Trestného zákona a článku 6
Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd trest odňatia slobody v trvaní 2 /dvoch/ rokov.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a/ Trestného zákona mu výkon trestu podmienečne o d k l a d á.

Podľa § 50 ods. 1 Trestného zákona mu u r č u j e skúšobnú dobu v trvaní 2 /dvoch/ rokov.

obž. H. T.

Podľa § 188 ods. 2 Trestného zákona, s použitím § 39 ods. 1, ods. 3 písm. d/ Trestného zákona, § 38
ods. 2, ods. 3 Trestného zákona, § 36 písm. d/, písm. j/, písm. l/ Trestného zákona a článku 6 Dohovoru
o ochrane ľudských práv a základných slobôd trest odňatia slobody v trvaní 2 /dvoch/ rokov.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a/ Trestného zákona mu výkon trestu podmienečne o d k l a d á.

Podľa § 50 ods. 1 Trestného zákona mu u r č u j e skúšobnú dobu v trvaní 2 /dvoch/ rokov.

obž. P. H.

Podľa § 188 ods. 2 Trestného zákona, s použitím § 39 ods. 1, ods. 3 písm. d/ Trestného zákona, § 38
ods. 2, ods. 3 Trestného zákona, § 36 písm. d/, písm. k/, písm. l/ Trestného zákona a článku 6 Dohovoru
o ochrane ľudských práv a základných slobôd trest odňatia slobody v trvaní 2 /dvoch/ rokov.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a/ Trestného zákona mu výkon trestu podmienečne o d k l a d á.

Podľa § 50 ods. 1 Trestného zákona mu u r č u j e skúšobnú dobu v trvaní 2 /dvoch/ rokov.

obž. T. J.

Podľa § 188 ods. 2 Trestného zákona, s použitím § 39 ods. 1, ods. 3 písm. d/ Trestného zákona, §
38 ods. 2, ods. 3 Trestného zákona, § 36 písm. d/, písm. k/ Trestného zákona a článku 6 Dohovoru o
ochrane ľudských práv a základných slobôd trest odňatia slobody v trvaní 3 /troch/ rokov.

Podľa § 51 ods. 1 Trestného zákona s použitím § 49 ods. 1 písm. a/ Trestného zákona mu výkon trestu
podmienečne o d k l a d á a zároveň u k l a d á probačný dohľad nad jeho správaním.

Podľa § 51 ods. 2 Trestného zákona mu u r č u j e skúšobnú dobu v trvaní 3 /troch/ rokov.

Podľa § 51 ods. 4 písm. g/ Trestného zákona mu zároveň u k l a d á povinnosť spočívajúcu v
príkazepodrobiťsavsúčinnostisprobačnýmamediačnýmúradníkomaleboinýmodborníkomprogramu
sociálneho výcviku alebo inému výchovnému programu.Podľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku im zároveň u k l a d á povinnosť spoločne a nerozdielne zaplatiť
Všeobecnej zdravotnej poisťovni, a.s. krajská pobočka Prešov, Kúpeľná č. 5, IČO: 35 937 874 náklady
zdravotnej starostlivosti vo výške 753,88 eur a poškodenému I. L., nar. XX.XX.XXXX P. W., trvalo bytom

V., Š. Č.. XXX/XX, prechodne bytom L. - T., D.. H. Č.. XX škodu vo výške 14,58 eur.

Podľa § 288 ods. 2 Trestného poriadku o d k a z u j e poškodeného I. L., nar. XX.XX.XXXX P. W., trvalo
bytom V., Š. Č.. XXX/XX, prechodne bytom L. - T., D.. H. Č.. XX so zvyškom jeho nároku na náhradu
škody na občianske súdne konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Na obžalovaných O. C., H. T. H. P. H. podal prokurátor obžalobu pre zločin lúpeže podľa § 188 ods. 1,
ods. 2 písm. d/ Trestného zákona vo forme spolupáchateľstve podľa § 20 Trestného zákona a na
obžalovaného T. J. pre zločin lúpeže podľa § 188 ods. 1, ods. 2 písm. d/, ods. 3 písm. a/ Trestného
zákona vo forme spolupáchateľstve podľa § 20 Trestného zákona.
Súd predmetnú obžalobu prijal a na hlavnom pojednávaní vykonal dôkazy výsluchom obžalovaných H.

T., P. H. H. O. C., ktorí po zákonnom poučení v zmysle § 257 ods. 5 a ods. 8 Trestného poriadku urobili
vyhlásenie, že sú vinní zo žalovaného skutku, prokurátor i obhajca navrhli ich vyhlásenie prijať, na
základe čoho súd v zmysle § 257 ods. 7 Trestného poriadku vyhlásenie obžalovaných o vine prijal a na
hlavnom pojednávaní vykonal len dôkazy súvisiace s výrokom o treste a náhrade škody, keďže prijatiu
vyhlásenia obžalovaných o vine zo žalovaného skutku zodpovedala dôvodnosť ich trestného stíhania,

ku ktorému došlo na základe obvinenia vzneseného im uznesením vyšetrovateľa Okresného riaditeľstva
PZ, ÚJaKP Poprad, ČVS: ORP-1016/OVK-PP-2010 dňa 24.09.2010.
Z listinných dôkazov, ktoré súd vykonal k obžalovaným osobám H. T., P. H. H. O. C.W. vo vzťahu k výroku
o treste vyplýva, že obžalovaný H. T. je z miesta bydliska hodnotený všeobecne, doposiaľ súdne trestaný
nebol, v registri priestupkov pred spáchaním skutku záznamy nemá, v súčasnosti žije a pracuje mimo

územia SR, obžalovaný P. H. je z miesta bydliska trvalého bydliska hodnotený všeobecne, v odpise
registra trestov má jeden záznam za odsúdenie OS Kežmarok sp. zn. 6T 103/2009 zo dňa 25.01.2010
pre trestný čin podľa § 183 ods. 1, ods. 2 písm. a/, písm. d/ Trestného zákona, začo mu bol uložený
podmienečný trest odňatia slobody v trvaní 1 roka a 6 mesiacov, podmienečne odložený na skúšobnú
dobu v trvaní 2 rokov, t. j. do 25.01.2012, z odpisu registra trestov nevyplýva, aby bolo vo veci rozhodnuté

o jeho neosvedčení v predmetnej trestnej veci, platí tak ustanovenie § 50 ods. 6, ods. 7 Trestného
zákona, v registri priestupkov pred spáchaním skutku záznamy nemá, v súčasnosti žije a pracuje mimo
územia SR, obžalovaný O. C.Š. je z miesta trvalého bydliska hodnotený všeobecne, doposiaľ súdne
trestaný nebol a v registri priestupkov pred spáchaním skutku záznamy nemá, obžalovaný T. J. je z
miesta bydliska hodnotený všeobecne, v registri priestupkov pred spáchaním žalovaného skutku nemá

záznam, z odpisu registra trestov vyplýva, že pred spáchaním skutku súdne trestaný nebol. Obžalovaný
bol po spáchaní skutku odsúdený trestným rozkazom Okresného súdu Kežmarok sp. zn. 6T 201/2011
dňa 05.12.2011 pre prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. d/ Trestného
zákona, pričom mu bol uložený peňažný trest vo výške 300 eur, náhradný trest odňatia slobody v trvaní 4
mesiacov a zákaz činnosti viesť motorové vozidla po dobu 2 rokov, peňažný trest obžalovaný zaplatil

dňa 01.03.2012 i trestným rozkazom Okresného súdu Poprad sp. zn. 0T 67/2014 zo dňa 10.04.2014 pre
prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 1 Trestného zákona, za ktorý mu bol
uložený peňažný trest vo výške 300 eur, náhradný trest odňatia slobody v trvaní 3 mesiacov a zákaz
činnosti viesť motorové vozidla po dobu 2 rokov, peňažný trest obžalovaný zaplatil dňa 28.12.2015 a dňa
10.02.2016 mu bolo rozhodnuté o podmienečnom upustení od výkonu zvyšku trestu zákazu činnosti so

skúšobnou dobou v trvaní 6 mesiacov.
Z listinných dôkazov, ktoré súd vykonal vo vzťahu k výroku o škode, resp. k rozhodnutiu v adhéznom
konaní o nároku na náhradu škody poškodených strán vyplýva, že poškodená Všeobecná zdravotná
poisťovňa, a.s., Krajská pobočka Prešov si do skončenia prípravného konania uplatnila nárok na náklady
zdravotnej starostlivosti vo výške 753,88 eur a poškodený I. L. prostredníctvom O. L. ako zákonného

zástupcu škodu vo výške 81,94 eur, čo malo predstavovať škodu za odcudzené cigarety, finančnú
hotovosť a cestovné z Popradu do Košíc v súvislosti s jeho liečbou.
ObžalovanýT.J.popríslušnomzákonnompoučeníurobilvyhlásenie,žejenevinnýapretosúdvovzťahu
k tomuto obžalovanému vykonal celé dokazovanie prostredníctvom jeho výsluchu, výsluchov ostatných
obžalovaných vo vzťahu k účasti obžalovaného T. J. na žalovanom skutku, výsluchov poškodeného I. L.,svedkov O. L., K. Ľ., K. T., J.G. W., L. L., B. U., výsluchov znalcov T.. G. U. H. T.. H. K., ako aj prečítaním
ostatných svedeckých výpovedí a listinných dôkazov.
Obžalovaný T. J. využil svoje právo a na hlavnom pojednávaní nevypovedal, v prípravnom konaní k

podstatným okolnostiam skutku uviedol, že spolu s obžalovanými O. C., H. T. H. P. H. prišli spoločne na
miestočinuzapoškodenýmI.L.,ktorýmalnevyrovnanédlhysO.C.,žekrátkopostretnutíspoškodeným
hoH.T.,O.C.H.P.H.začalibiťakopaťito,žeonvtedypoškodenéhovstreseudreldotváre.Obžalovaný
tvrdil, že poškodeného prehľadali iba O. C., H. T. H. P. H. i to, že až po odchode z miesta činu
sa od nich dozvedel, že poškodenému zobrali cigarety, peniaze a do zálohy aj hodinky. Obžalovaný

uviedol aj to, že mal vedomosť o tom, že poškodený mal v tom čase 17 alebo 18 rokov.
ObžalovanýT.J.tietoskutočnostitýkajúcesapodstatnýchokolnostížalovanéhoskutkuasvojhokonania
potvrdil aj pri konfrontáciách s obžalovaným P. H., obžalovaným O. C. a obžalovaným H. T..
Obžalovaný pri konfrontácii s poškodeným I. L. tvrdil, že k napadnutiu poškodeného došlo medzi autami,
na mieste kde ho „dotiahol“ obžalovaný H. T. dodajúc, že v tom čase sa domnieval, že poškodený už
dovŕšil vek 18 rokov a že svoj čin ľutuje.

Zo svedeckej výpovede poškodeného I. L. urobenej v prípravnom konaní vyplýva, že poškodený bol v
predmetný deň so svojimi kamarátmi K. Ľ., K. T.Á. H. J. W. pri bare zv. Zámoček a že keď prechádzal
po chodníku obžalovaný O. C. na neho zavolal prezývkou „R.“, obzrel sa a videl pri dvoch autách stáť
ostatných obžalovaných, prišiel k ním a vtedy ho obžalovaní H. T. H. O. C. strhli na zem, obžalovaní
P. H. H. T. J. stáli pri druhom aute, načo spadol na kolená, hlavu si kryl rukami, pretože ho už všetci

obžalovaní začali kopať do celého tela a že keď sa postavil späť na nohy, zozadu sprava pocítil úder
rukou do dolnej časti sánky, resp. brady. Poškodený sa domnieval, že ho udrel obžalovaný T. J., pretože
keď vstal videl pred sebou len obžalovaných O. C., H. T. H. P. H.. Z jeho výpovede vyplynulo aj to, že keď
ho obžalovaní kopali, obžalovaný O. C. sa ho pýtal „kde máš peniaze“, ktoré mu mal vraj dlhovať, aj keď
žiadny dlh voči nemu nemal. Podľa tvrdenia poškodeného, že keď si od bolesti po údere obžalovaného

T. J. do tváre čupol a pravou rukou si držal sánku, niektorý z obžalovaných mu strhol z ľavej ruky hodinky
v hodnote 16 eur, ďalší z obžalovaných mu pritom prehľadal vrecká bundy a nohavíc a vzal
mu 3 eur i necelú krabičku cigariet zn. Marlboro. Poškodený ďalej uviedol, že v dôsledku zranení bol na
druhý deň ráno lekársky ošetrený v Nemocnici, a.s. Poprad a následne aj hospitalizovaný v Univerzitnej
nemocnici L. Pasteura v Košiciach.

Poškodený I. L. pri konfrontácii s obžalovaným T. J. uviedol, že najprv na neho zavolal obžalovaný O.
C., potom ho obžalovaný H. T. stiahol k ostatným obžalovaným, načo ho obžalovaní O. C. H. H. T. začali
biť a po páde na zem aj kopať, že si pritom kryl tvár a keď vstal zo zeme, videl, že na pravo od neho
stoja obžalovaní P. H.Š. H. H. T. a v strede obžalovaný O. C.W., načo zozadu z pravej strany „dostal ranu
do sánky“, čupol si, rukou si chytil sánku a že vtedy mu niektorý z obžalovaných vzal z ruky hodinky,

neskôr však zistil, že mu chýbajú aj cigarety a asi 3 eurá, ktoré mal v zadnom vrecku riflí a vrecku bundy.
Poškodený poprel, aby niektorému z obžalovaných dlhoval peniaze. Poškodený sa nevedel vyjadriť k
tomu, či ho fyzicky atakoval aj obžalovaný P. H. a ani k tomu kto z obžalovaných ho prehľadával, resp.
ktorý z nich mu stiahol z ruky hodinky. Poškodený zároveň dodal, že žiadny dlh voči obžalovanému O. C.
nemal,žedlhsiO.C. vymyslelito,žehosdlhomvovýške5euralebo10eur,či20eur„otravoval“odleta

roku 2010. Pri konfrontácii s obžalovaným O. C. uviedol, že na jeho zavolanie prišiel k nemu, obžalovaný
H. T. ho stiahol k ostatným obžalovaným, načo ho začali biť obžalovaní O. C. H. P. H. a obžalovaný O.
C.Š. ho pritom pýtal peniaze. Poškodený tvrdil, že ho bil aj obžalovaný H. T. a že keď padol na zem,
kopali ho aj obžalovaný H. T. aj obžalovaný O. C.. Poškodený nevedel uviesť, čo v tom čase robili ostatní
obžalovaní, keďže si kryl tvár, tvrdil však, že keď vstal zo zeme videl pred sebou stáť obžalovaného

P. H., v strede obžalovaného O. C. a vľavo obžalovaného H. T., načo ho zozadu do sánky udrel
obžalovaný T. J.. Poškodený nevedel uviesť ktorý z obžalovaných mu vzal cigarety a peniaze, iba sa
domnieval, že hodinky mu vzal obžalovaný O. C.. Podľa tvrdenia poškodeného obžalovaný O. C.
mohol vedieť, že sú v rovnakom veku, pretože sa poznali dva až tri roky.
Pri konfrontácii s obžalovaným H. T. uviedol, že keď podišiel na zavolanie k obžalovanému O. C., ten

ho stiahol k ostatným obžalovaným, že ho bili a kopali obžalovaní H. T. H. O.Á. C., či ho bili a kopali aj
ostatní obžalovaní uviesť nevedel a tvrdil len to, že keď vstal zo zeme, vpravo od neho bol obžalovaný
P. H., v strede obžalovaný O. C. a vľavo od neho stál obžalovaný H. T., načo ho zozadu udrel do sánky
obžalovanýT.J.,ževdôsledkubolestisičupol,pravourukousidržalsánkuaľavourukousijupodopieral.
Poškodený ďalej uviedol, že vtedy mu obžalovaný O. C. stiahol z ruky hodinky i to, že až po chvíli zistil,

že mu chýbajú aj cigarety a 3 eurá. Aj pri tejto konfrontácii poškodený I. L. tvrdil, že hoci ho obžalovaný
O. C. pýtal vrátiť peniaze, malo ísť len o ním vymyslený dlh, o vrátenie ktorého sa obžalovaný O. C.
pokúšal po dlhší čas i to, že obžalovaný H. T. mohol vedieť, že sú v rovnakom veku, pretože sa stretávali.Poškodený I. L. pri konfrontácii s obžalovaným P. H. tvrdil, že keď na zavolanie obžalovaného
O. C. prišiel bližšie k obžalovaným, vtedy sa k nemu rozbehol obžalovaný H. T., stiahol ho k ostatným
obžalovaným medzi autá a spolu s obžalovaným O. C.W. ho začali biť a kopať, pritom obžalovaný O. C.

sa ho po chvíli opýtal „kde má peniaze“, i to, že keď spadol na zem, kopal ho tak obžalovaný H. T., ako
aj obžalovaný O. C.. Poškodený nevedel uviesť, či ho bili a kopali aj obžalovaný P. H. a obžalovaný T.
J., pretože to nevidel a rukami si kryl tvár dodajúc, že keď vstal zo zeme, videl pred sebou vpravo stáť
obžalovaného P. H., v strede obžalovaného O. C. a vľavo obžalovaného H. T., načo zozadu „dostal“
ranu do oblasti sánky, chytil si ju ľavou rukou a pravou ju podopieral, čupol si a že pravdepodobne vtedy

mu obžalovaný O. C. stiahol z ruky hodinky. Poškodený nevedel uviesť kedy došlo k odcudzeniu ďalších
vecí - peňazí a cigariet. Aj pri tejto konfrontácii poškodený tvrdil, že hoci ho obžalovaný O.Á. C. od konca
leta roku 2010 žiadal vrátiť peniaze, išlo len o dlh vymyslený obžalovaným.
Poškodený I. L. na hlavnom pojednávaní dňa 16.05.2011 a dňa 25.05.2016 vyššie uvedené skutočnosti
a okolnosti žalovaného skutku či konania obžalovaných potvrdil a dodal, že obžalovaný O. C. ho už dva
mesiace pred skutkom žiadal o vrátenie 30 eur, načo nereagoval, pretože to bola „hlúposť“, i

to, že vrátenie údajne ním dlžných peňazí bolo dôvodom jeho napadnutia v predmetný deň. Poškodený
potvrdil, že k zraneniu sánky došlo po údere obžalovaným T. J. i to, že obžalovaný O. C. mu hodinky
vzal ako zálohu za vrátenie údajného dlhu. Po upozorneniach súdu na rozpory v jeho tvrdeniach, ktoré
sa týkali toho, či ho kopali všetci obžalovaní a či ho všetci obžalovaní aj prehľadávali tak, ako to tvrdil v
prvej výpovedi z prípravného konania, resp. konfrontáciách s jednotlivými obžalovanými alebo či ho bili,

kopali a prehľadávali len obžalovaní O.Á. C., H. T. H. T. J. tak, ako to tvrdil neskôr, poškodený odôvodnil
tým, že pre odstup času si podrobnejšie na tieto skutočnosti nepamätá, resp. tým, že o niektorých
okolnostiach skutku sa dozvedel až od iných osôb /obžalovaných aj svedkov/, s odstupom času a v
priebehu vyšetrovania celej trestnej veci ako aj tým, že svoju prvú výpoveď v prípravnom konaní urobil
krátko po skutku, že pri výsluchu na polícii sa cítil byť unavený, bolela ho sánka, chcel sa vyspať a že

neskôr mal možnosť si všetko premyslieť a podrobnejšie sa aj rozpamätať na jeho priebeh. Poškodený
až v konaní pred súdom vypovedal o skutočnostiach týkajúcich sa jeho obmedzenia v obvyklom spôsobe
života a dodal, že subjektívne obmedzovaný na obvyklom spôsobe života bol iba pri prijímaní stravy
počas doby po ktorú mal nasadenú tzv. Sauerovú dlahu a bolesťami v prvých dvoch až troch týždňoch.
Poškodený zároveň uviedol, že pri práci, hygiene a umývaní či fúkaní z nosa nebol obmedzovaný.

Poškodený I. L. aj v konaní pred súdom opätovne potvrdil, že obžalovaní mohli vedieť, že sú rovesníci
preto, že sa vzájomne poznali.
Obžalovaní O. C., H. T. H. P. H. pri svojom výsluchu vykonaného súdom v zmysle ustanovenia § 257 ods.
8 Trestného poriadku zameraného výlučne k účasti obžalovaného T. J. na žalovanej trestnej činnosti
využili svoje právo a na hlavnom pojednávaní nevypovedali, preto súd ich výpovede týkajúce sa účasti

obžalovaného T. J. na žalovanom skutku prečítal.
Obžalovaní O. C., H. T., P. H. zhodne v prípravnom konaní potvrdili, že obžalovaný T. J. poškodeného
I. L. udrel zboku päsťou do pravej časti tváre, čo korešpondovalo s tvrdením samotného poškodeného
a nepriamo aj s výpoveďami svedkov K. Ľ., K. T., J. W., L. L. H. B. U., ktorí vo svojich výpovediach
potvrdili, že poškodený bol v žalovaný čas a deň na žalovanom mieste fyzicky napadnutý skupinou 4

chlapcov,ajkeďanijedenzosvedkovsamotnýútokobžalovanéhoT.J.napoškodenéhonevidel,pretože
z miesta činu v strachu a obave krátko po incidente ušli, resp. že na poškodenom buď osobne videli
opuchnutú tvár alebo časť tváre, či líca alebo, že prostredníctvom poškodeného alebo aj internetu sa
neskôr dozvedeli, že mu pri napadnutí bolo spôsobené zranenie tváre alebo zlomenina sánky.
Svedok K. Ľ. uviedol, že spoločne s poškodeným I. L. a ďalšími kamarátmi K. T. H. J. W. bol pri bare zv.

Zámoček, na parkovisku pri areáli si všimol auto, pri ktorom stáli 4 chlapci, nepoznal ich, videl však ako
chvíľku na to vybehli spoza auta, zľakol sa a preto s K. T. z miesta ušiel.
Podľa jeho výpovede, z miesta sa snažil ujsť aj I. L., títo štyria chlapci ho však chytili a odtiahli k autám.
Čo sa stalo potom svedok už nevidel, s poškodeným sa stretol asi po 20 minútach a všimol si na ňom
napuchnutú tvár.

Svedok K. T. vo výpovedi uviedol, že v ten deň mu na mobilný telefón niekto zavolal a pýtal sa na I. L.
i na to, kde sa nachádza, na čo mu uviedol, že sú spolu pred barom Zámoček a krátko na to,
keď vychádzali z jeho areálu za I. L. vybehli traja chlapci, jeden z nich bol O. C., na čo začal utekať, aj
poškodený aj svedok a preto k ďalším okolnostiam skutku sa vyjadriť nevedel. S poškodeným sa stretol
asi až po pol hodine a vtedy mu povedal, že „ho zbili“, svedok si všimol, že poškodený mal opuchnutú

jednu časť tváre.
Svedok J. W. uviedol, že na požiadanie dvoch jemu neznámych chlapcov zavolal poškodenému I. L.
a neskôr aj K. T. a povedal im, aby prišli k Zámočku, že s I. L. sa chcú rozprávať títo dvaja chlapci, i
to, že obaja sa správali slušne. Svedok ďalej uviedol, že keď niektorí z nich zakričal na I. prezývkou „.,začal utekať a za ním aj títo dvaja chlapci, ktorí ho chytili a spolu s ďalšími dvomi chlapcami ho odtiahli
k autám tak, že ho ťahali za ruky, po 5 až 10 minútach na to videl poškodeného ako si drží líce. Čo sa
stalo medzi tým svedok nevidel, iba od poškodeného sa dozvedel, že „ho buchli päsťou do tváre“.

Svedok L. L. vo svojej výpovedi uviedol, že pozná tak poškodeného ako aj obžalovaných, o žalovanom
skutku vedomosť nemal, od obžalovaného T. J. sa dozvedel, že bol na polícii vypočúvaný vo veci
poškodeného I. L.Á. a od poškodeného cez internet i to, že má polámanú sánku. Svedok však vedel, že
O. C. H. T. J. sa chceli pred inkriminovaným dňom stretnúť s poškodeným I. L., nemal však vedomosť
o dôvode ich stretnutia.

Svedkyňa B. U. vo svojej výpovedi uviedla, že spolu s poškodeným I. L., K. Ľ., K. T. H. J. W. sa stretli
pri Zámočku, kde štyria chlapci, jeden z nich bol O. C., prišli k nim, pýtali sa na poškodeného, ktorý sa
na to rozbehol a za ním aj O. C. s ďalším chlapcom a keď ho chytili, ťahali ho k autu.
K. T. mal vtedy svedkyni uviesť, že aj on dlží O. C. peniaze a že má strach, že zbijú aj jeho. Svedkyňa
videla ako jeden z chlapcov kopol I. L. do brucha. Čo sa stalo po tom svedkyňa uviesť nevedela,
až od poškodeného sa krátko na to /asi po 10 minútach/ dozvedela, že ho niektorí z nich buchol, i to, že

poškodeného I. L. a K. T. mal niekto naháňať v Huncovciach už v ten deň poobede.
Výpovede svedkyne O. L. - matky poškodeného neboli čo do relevantných okolností žalovaného
skutku či konania obžalovaného podstatné, svedkyňa nebola priamym účastníkom skutku a vo svojich
výpovediachuvádzalalenokolnosti,zaktorýchbolpoškodenýprivezenýnalekárskeošetrenie najprvdo
Nemocnice, a.s. Poprad a potom do Univerzitnej nemocnice L. Pasteura v Košiciach, resp. len okolnosti

týkajúce sa škody, ktorá bola spôsobená poškodenému.
Z prečítanej výpovede svedka T.. L. H. - splnomocneného zástupcu Všeobecnej zdravotnej poisťovne,
a.s. Bratislava vyplýva, že poškodený I. L. bol poistencom Všeobecnej zdravotnej poisťovne, a.s. a
že následkom trestného činu mu bola spôsobená ujma na zdraví, ktorej liečenie si vyžiadalo lekársku
starostlivosť a liečebné náklady vo výške 753,88 eur.

Znalec T.. G. U. vo svojich výpovediach pred súdom potvrdil závery znaleckého posudku z odboru
zdravotníctvo a farmácia, odvetvie chirurgie a traumatológie a tvrdil, že poškodený I. L. dňa 21.09.2010
utrpel zlomeninu tela /uhla/, sánky vpravo s miernou dislokáciou úlomkov a pomliaždenie tváre vpravo.
Z medicínskeho hľadiska toto zranenie poškodeného znalec kvalifikoval ako ťažké vzhľadom na dobu
jeho liečenia presahujúcu 42 dní. Predmetné zranenia poškodeného vznikli podľa znalca pôsobením sily

strednej až veľkej intenzity a nárazom tupého predmetu na oblasť pravej tváre a sánky poškodeného,
najpravdepodobnejšie po údere päsťou do oblasti pravej sánky. K poškodeniu životne dôležitých
orgánov poškodeného nedošlo, neboli spôsobené ani trvalé následky na jeho zdraví a liečba zranenia
poškodeného prebehla bez komplikácií. Poškodený bol podľa znalca obmedzovaný v obvyklom spôsobe
života jeho hospitalizáciou v nemocničnom zdravotníckom zariadení, operačným zákrokom, po ktorom

prijímal len tekutú stravu a to až do dňa 16.11.2010, kedy mu boli dlahy odstránené, užívaním antibiotík
a liekov na tlmenie bolesti. Podľa znalca je priemerná doba liečenia pri tomto type zranenia 10 týždňov,
pričom samotný typ zranenia poškodeného považoval za ľahké zranenie, aj keď doba liečenia zranenia u
poškodeného presiahla dobu 42 dní. Znalec toto zranenie poškodeného bodovo ohodnotil na 75 bodov.
Znalec z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie stomatológia - čeľustná ortopédia a stomatologická

protetika T.. H. K. vo svojich výpovediach potvrdil závery znaleckého posudku a uviedol, že zlomenina
tela sánky v oblasti uhla sánky vpravo, ktorú utrpel poškodený I. L. vznikla pri aktívnom fyzickom útoku
inej osoby na oblasť tváre poškodeného. Útok bol vedený strednou až veľkou intenzitou a s najväčšou
pravdepodobnosťou najmenej jedenkrát zovretou päsťou na oblasť tváre poškodeného. Zranenia,
ktoré poškodený utrpel, znalec z medicínsko-stomatologického hľadiska klasifikoval ako stredne ťažké

zranenie. Podľa znalca použité lekárske zákroky zodpovedali typu zranenia poškodeného, jeho liečenie
a hojenie bolo bez komplikácií a trvalé následky u poškodeného nezanechá. Obmedzenia v obvyklom
spôsobe života poškodeného spočívali podľa znalca v hospitalizácii poškodeného, v operačných
zákrokoch, v prijímaní tekutej stravy z dôvodu pevnej väzby medzi sánkou a čeľusťou a to až do dňa
16.11.2010aďalejvužívaníantibiotíkaliekovnatlmeniebolesti.Podľaznalcajepriemernádobaliečenia

pri tomto type zranenia, ak je jeho hojenie bez komplikácií, 6 až 8 týždňov /pri komplikáciách
8 až 10 týždňov/ a potrebná dĺžka práceneschopnosti na ukončenie liečby a rehabilitácie v priemere
10 týždňov. Znalec T.. H. K. vo svojom znaleckom posudku na rozdiel od znaleckého posudku T.. G.
U. kvalifikoval stupeň závažnosti úrazu ako stredne ťažký odôvodňujúc to tým, že zlomenina sánky s
minimálnym posunom úlomkov je z medicínsko-stomatologického hľadiska zranením stredne ťažkým.

Znalec zranenia poškodeného bodovo vyhodnotil na 115 bodov.
Zo zápisnice o trestnom oznámení poškodeného vyplýva, že na zavolanie obžalovaného O. C. prišiel
k nemu, kde ho už čakali obžalovaní P. H., H. T. H. T. J., dvaja z obžalovaných ho sotili na zem, že
nato všetci obžalovaní ho kopali do celého tela, pričom si snažil kryť rukami hlavu a keď vstal zo zeme,obžalovaný T. J. ho udrel päsťou do tváre, načo pocítil silnú bolesť, čupol si a vtedy mu niektorý z
obžalovaných prehľadal vrecká nohavíc a strhol z ľavej ruky náramkové hodinky. Poškodený v zápisnici
uviedol, že počas útoku mu obžalovaný O. C. povedal i to, že to má zato, že mu dlhuje nejaké peniaze,

on však o žiadnych dlžných peniazoch vedomosť nemal.
Zo zápisnice o vydaní vecí a fotodokumentácie vyplýva, že obžalovaný O. C. dňa 28.09.2010 vydal 1
ks hodiniek zn. Diesel - Time, s čiernym koženým remienkom s tým, že vec vydal dobrovoľne a že mu
ju dal ako zálohu poškodený I. L., ktorý sa domnieval, že obžalovaný prišiel za ním pre peniaze.
Z odborného vyjadrenia k výške škody spôsobenej odcudzením vecí poškodeného vyplýva, že 1 ks

náramkových hodiniek zn. Diesel - Time, s čiernym koženým remienkom zakúpené v marci alebo apríli
2010 za sumu 16 eur majú ku dňu 21.09.2010 hodnotu 10 eur a 10 ks cigariet zn. Marlboro light hodnotu
1,58 eur.
Z uznesenia o vrátení vecí a potvrdenia o vrátení vyplýva, že hodinky zn. Diesel - Time boli vrátené
poškodenému I.C. L..
Zo zápisnice o ohliadke miesta činu a fotodokumentácie je zrejmé, že pri ohliadke miesta vykonanej

dňa 23.09.2010 neboli na mieste činu orgánom činným v trestnom konaní zistené a zaistené žiadne
použiteľné stopy.
Z fotodokumentácie a prehliadke tela poškodeného I. L. vyplýva, že pri osobnej prehliadke vykonanej
dňa 23.09.2010 boli na tvári poškodeného - pravá časť sánky zadokumentované predmetné zranenia.
ZlekárskehopotvrdeniaT..Z.V.vyplýva,žepoškodenýI.L.bollekárskyošetrenýnaúrazovejambulancii

v Poprade dňa 22.09.2010 s tým, že poškodený pri ošetrení uviedol, že vo večerných hodinách v
predošlý deň bol v Poprade - Matejovciach napadnutý inými osobami a že dostal úder pravdepodobne
päsťou do oblasti sánky vľavo. Z potvrdenia vyplýva aj to, že pri RTG lebky a sánky poškodeného bola
zistená zlomenina sánky vpravo v oblasti uhla sánky, čo bolo dôvodom pre ošetrenie poškodeného na
odbornom stomatologickom pracovisku.

Predmetnému listinnému dôkazu korešpondovali aj lekárske potvrdenie T.. W. z Univerzitnej nemocnice
L. Pasteura v Košiciach a lekárske správy z Kliniky stomatológie a maxilofaciálnej chirurgie Košice.
Z vyčíslenia náhrad nákladov vyplýva, že Všeobecná zdravotná poisťovňa, a.s. Bratislava poskytla
poškodenému I.C. L. zdravotnú starostlivosť a liečebné náklady v celkovej výške 753,88 eur.
Poškodený I. L. v prípravnom konaní predložil ako listinný dôkaz - cestovné lístky z Popradu do

Košíc, ktoré súviseli s poskytovaním lekárskej starostlivosti a jeho ošetrení v zdravotníckom zariadení
Univerzitnej nemocnice L. Pasteura v Košiciach.
Z listinného dôkazu v podobe dohody o náhrade škody predloženej obhajobou obžalovaných vyplýva,
že obžalovaní O. C., P. H. H. T. J. dňa 23.11.2010 vyplatili poškodenému I. L. ako zálohu za bolestné
hotovosť vo výške 750 eur.

Takto vykonané dokazovanie vo vzťahu k obžalovaným osobám, k okolnostiam žalovaného skutku
i konaniu obžalovaných podľa konajúceho súdu postačilo preto, aby mohol konštatovať, že bol ním
zistený skutkový stav veci tak, že o ňom nie sú dôvodné pochybnosti a že mu jeho rozsah postačuje
pre rozhodnutie v danej veci. Vyššie uvedené dôkazy súd potom vyhodnotil podľa svojho vnútorného
presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne,

nezávisle od toho či ich obstarala obhajoba alebo orgán činný v trestnom konaní a po vyhodnotení týchto
dôkazov v zmysle zásad uvedených v Trestnom poriadku dospel súd k záveru, že žalovaný skutok sa
stal a že ho spáchali obžalovaní tým, že dňa 21.09.2010 v čase okolo 21.30 hod. v L. - T., B. D.. U., na
parkovacej ploche pre motorové vozidlá pri bare Zámoček strhli na zem I. L., B.. XX.XX.XXXX, ktorý k
nim prišiel po tom, ako zvolali jeho prezývkou „., kde po tomto I. L. spadol na kolená a rukami si kryl

hlavu, pretože ho všetci štyria kopali do celého tela, pričom počas toho sa ho O. C. pýtal: „kde máš
peniaze“, kde následne potom, čo ho prestali kopať sa I. L. postavil na nohy a nato ho T. J. udrel zozadu
do hlavy, do oblasti pravej časti sánky, v dôsledku čoho si od bolesti čupol a pravou rukou si chytil udreté
miesto a ľavou rukou si pravú ruku podopieral, načo mu následne z ľavej ruky strhli hodinky zn. Diesel a
prehľadali mu vrecká na bunde a zadné vrecká nohavíc, pričom z pravého zadného vrecka mu odcudzili

finančnú hotovosť vo výške 3 eur a balíček s 10 ks cigariet zn. Marlboro light, čím takto I. L. spôsobili
zranenia - zlomeninu tela sánky vpravo s miernou dislokáciou úlomkov, bez posunu, čo si vyžiadalo jeho
operáciu a hospitalizáciu od 24.09.2010 do 30.09.2010, ďalšie liečenie po dobu najmenej
6 týždňov, počas ktorých mohol prijímať len tekutú stravu a to až do odstránenia dláh dňa 16.11.2010,
užíval lieky a bol obmedzovaný pri rozprávaní, hygiene a čiastočne aj v spoločenskom živote a

ďalšie zranenie - pomliaždenie tváre vpravo a odcudzením finančnej hotovosti, hodiniek a cigariet škodu
vo výške 14,58 eur.
Predmetný skutkový stav objektívne a spoľahlivo vyplynul z dokazovania vykonaného súdom
prostredníctvom výpovedí obžalovaných osôb, z ktorých sa obžalovaní O. C., H. T. H. P. H. k žalovanémuskutku priznali, ďalej prostredníctvom výpovedí samotného obžalovaného T. J., ktorý ani v jednej zo
svojich výpovedí nepoprel, aby poškodeného I. L. neudrel zozadu do hlavy a pravej časti sánky a ktorý
svoje konanie aj oľutoval, ako aj prostredníctvom výpovedí poškodeného I. L., svedeckých výpovedí K.

Ľ., K. T., J. W., L. L. H. B. U., prostredníctvom výpovedí znalcov T.. G. U. H. T.. H. K. a záverov ich
znaleckých posudkov i prečítaných listinných dôkazov a preto súd oproti obžalobe upravil skutkový stav,
čo do dĺžky doby liečenia poškodeného I. L. tak, že namiesto pôvodne obžalobou uvedenej doby liečenia
v trvaní 70 dní dobu liečenia u poškodeného I. L. ustálil na dobu najmenej 6 týždňov, postupujúc pritom
v zmysle zásady in dubio pro reo /v pochybnostiach v prospech obvineného/ z nasledovných dôvodov.

Z hľadiska právnej kvalifikácie súd ich konanie kvalifikoval ako zločin lúpeže podľa § 188 ods. 1,
ods. 2 písm. d/ Trestného zákona vo forme spolupáchateľstva podľa § 20 Trestného zákona, pretože
obžalovaní spoločným konaním proti inému použili násilie v úmysle zmocniť sa cudzej veci a čin spáchali
na chránenej osobe.
Trestného činu lúpeže podľa § 188 ods. 1, ods. 2 písm. d/ Trestného zákona sa dopustí ten, kto proti
inémupoužijenásiliealebohrozbubezprostrednéhonásiliavúmyslezmocniťsacudzejveciačinspácha

na chránenej osobe.
Predmetné ustanovenie Trestného zákona slúži na ochranu osobnej slobody a majetku iného.
Násilímsarozumiepoužitiefyzickejsilynaprekonaniealebozamedzeniekladenéhoaleboočakávaného
odporu.
Násilie z pravidla smeruje proti tomu, kto má vec u seba, je však možné spáchať ho i proti inej osobe

alebo veci, pokiaľ je prostriedkom nátlaku na vôľu poškodeného.
Cudzia vec je taká, ktorá nepatrí páchateľovi, vec nemusí byť vo vlastníctve napadnutého, stačí, že ju
napadnutý má vo svojej dispozícií.
Zmocnením sa veci je získanie faktickej moci nad vecou bez ohľadu na to, ktorá osoba mala vec vo
svojej dispozícií. Nie je rozhodujúce, či páchateľ má úmysel vec si privlastniť, zničiť alebo ju previesť

na iného. Znak zmocniť sa cudzej veci je naplnený aj v prípade, keď páchateľ odníme cudziu vec z
dispozície oprávnenej osoby, hoci mal úmysel len prechodne ju používať. Trestný čin lúpeže nevyžaduje
úmysel privlastniť si vec.
Podľa § 139 ods. 1 písm. a/ Trestného zákona, chránenou osobou sa rozumie dieťa.
Podľa § 127 ods. 1 Trestného zákona, dieťaťom sa rozumie osoba mladšia ako osemnásť rokov, ak

tento zákon neustanovuje inak.
Obžalovaní konali ako plne trestne zodpovedné osoby a z hľadiska subjektívnej stránky vo forme
priameho úmyslu podľa § 15 písm. a/ Trestného zákona, pretože chceli spôsobom uvedeným v tomto
zákone porušiť alebo ohroziť záujem chránený týmto dôkazom a ako je zrejme z následku ich konania
tento záujem aj porušili.

Podľa § 20 Trestného zákona, ak bol trestný čin spáchaný spoločným konaním dvoch alebo viacerých
páchateľov /spolupáchatelia/, zodpovedá každý z nich, ako keby trestný čin spáchal sám.
Základným predpokladom spolupáchateľstva je spáchanie trestného činu spoločným konaním dvoch
alebo viacerých páchateľov a úmysel k tomu smerujúci.
Spoločné konanie dvoch alebo viacerých páchateľov môže spočívať napr. v tom, že každý zo

spolupáchateľov svojim konaním naplnil všetky znaky skutkovej podstaty trestného činu, že každý zo
spolupáchateľov svojim konaním naplnil len niektorý zo znakov skutkovej podstaty trestného činu, ktorá
je potom naplnená len súhrnom týchto konaní alebo že každý zo spolupáchateľov vykonáva
určitú činnosť, ktorá až ako celok tvorí konanie požadované skutkovou podstatou trestného činu.
Obžaloba obžalovanému T. J. pôvodne kládla za vinu zločin lúpeže podľa § 188 ods. 1, ods. 2 písm. d/,

ods. 3 písm. a/ Trestného zákona vo forme spolupáchateľstva podľa § 20 Trestného zákona, pretože
obžalovaný mal spoločným konaním proti inému použiť násilie v úmysle zmocniť sa cudzej veci, čin
spáchať na chránenej osobe a spôsobiť ním ťažkú ujmu na zdraví.
Súdom vykonané dokazovanie predovšetkým v podobe výpovedí znalcov T.. G. U. H. T.. H. K. a
ich znaleckých posudkov i v podobe výpovedí poškodeného I. L.Ň. však objektívne a spoľahlivo

nepreukázalo, aby konaním obžalovaného T. J. došlo k ťažkej ujme na zdraví u poškodenej osoby I. L.
v zmysle § 123 ods. 3 písm. i/ Trestného zákona.
Podľa § 142 ods. 1 Trestného zákona, ťažkou ujmou na zdraví sa rozumie spôsobenie ujmy na zdraví
uvedenej v § 123 ods. 3 Trestného zákona.
Podľa § 123 ods. 3 písm. i/ Trestného zákona, ťažkou ujmou na zdraví sa na účely tohto zákona rozumie

len vážna porucha zdravia alebo vážne ochorenie, ktorou je porucha zdravia trvajúca dlhší čas.
Podľa § 123 ods. 4 Trestného zákona, poruchou zdravia trvajúcou dlhší čas sa na účely tohto zákona
rozumie porucha, ktorá si objektívne vyžiadala liečenie, prípadne aj pracovnú neschopnosť, v trvanínajmenej štyridsaťdva kalendárnych dní, počas ktorých závažne ovplyvňovala obvyklý spôsob života
poškodeného.
Znalec T.. G. U. vo svojich výpovediach i v záveroch znaleckého posudku síce konštatoval, že

zranenie poškodeného I. L. je potrebné z medicínskeho hľadiska považovať za zranenie ťažké, ale len
vzhľadom na dobu liečenia poškodeného, ktorá presiahla 42 kalendárnych dní. Znalec vo všeobecnosti
zároveň uviedol, že zlomeninu tela /uhla/ sánky vpravo s miernou dislokáciou úlomkov je potrebné z
medicínskeho hľadiska kvalifikovať ako zranenie ľahké. Znalec súčasne uviedol, že priemerná doba
liečenia je pri tomto type zranení 10 týždňov.

Znalec T.. H. K. vo svojich výpovediach i v záveroch znaleckého posudku uviedol, že z medicínsko-
stomatologického hľadiska je zlomenina tela sánky v oblasti uhla sánky vpravo zranením stredne
ťažkým, ale tiež len vo vzťahu k dĺžke a dobe liečenia poškodeného. Znalec súčasne uviedol, že
priemerná doba liečenia je pri tomto type zranení, ak je hojenie bez komplikácií len 6 až
8 týždňov. Pri liečení tohto typu zranenia je jeho doba 8 až 10 týždňov len vtedy, ak pri liečbe vzniknú
komplikácie, ku ktorým v danom prípade nedošlo.

Obaja znalci súčasne zhodne konštatovali, že poškodený bol obmedzovaný v obvyklom spôsobe života
len tým, že bol hospitalizovaný v nemocničnom zdravotníckom zariadení od 24.09.2010 do 30.09.2010,
ďalej tým, že do odstránenia dlahy, resp. pevnej väzby medzi sánkou a čeľusťou dňom 16.11.2010 mohol
prijímať len tekutú stravu a tým, že užíval antibiotika a lieky na tlmenie bolesti. Samotný poškodený
I. L. sa až v konaní pred súdom vyjadril k obmedzeniam v jeho obvyklom spôsobe života tvrdiac, že

subjektívnebolobmedzovanývobvyklomspôsobeživotalentým,žepočasdoby,poktorúmalnasadenú
tzv. Sauerovú dlahu mohol prijímať iba tekutú stravu a tým, že v prvých 2 až 3 týždňoch trpel bolesťami
a že iným spôsobom obmedzovaný v obvyklom spôsobe života nebol.
Z dikcie ustanovenia § 123 ods. 4 Trestného zákona však vyplýva, že porucha zdravia trvajúca dlhší
čas podľa § 123 ods. 3 písm. i/ Trestného zákona sa rozumie porucha, ktorá si síce objektívne vyžiada

liečenie alebo pracovnú neschopnosť v trvaní 42 kalendárnych dní, musí však súčasne ísť o takú
poruchu, ktorá závažne ovplyvní obvyklý spôsob života poškodenej osoby.
Podľanázorukonajúcehosúdusamotnézlomeniekostívrátanezlomeniatela/uhla/sánky bezposunu
úlomkov, resp. len s miernou dislokáciou úlomkov nemožno kvalifikovať ako poruchu zdravia trvajúcu
dlhší čas, teda 42 kalendárnych dní bez toho, aby táto porucha zdravia súčasne závažne neovplyvnila

aj obvyklý spôsob života poškodeného podľa niektorého z ďalších hľadísk uvedených v § 123 ods. 3
Trestného zákona, čo v konkrétnom prípade nebolo preukázané.
Pri správnom posúdení konania páchateľa, ktorým útočil proti zdraviu občana, nemožno vychádzať len
z toho, akú ujmu na zdraví týmto útokom spôsobil, ale treba prihliadnuť aj nato, za akých okolností sa
útok uskutočnil, akým predmetom sa útočilo a aké nebezpečenstvo napadnutému z útoku hrozilo.

Skutočný charakter poranenia je potrebné skúmať aj na základe ďalších okolností, najmä tých, akými
príznakmi, bolesťami alebo ťažkosťami sa toto poranenie u poškodenej osoby prejavovalo, v akej
intenzite a po aký čas, aké lekárske ošetrenie si vyžiadalo, aké ťažkosti mal poškodený a či tieto ťažkosti
zodpovedali lekárskemu zisteniu i to, do akej miery to narušilo jeho zaužívaný spôsob života.
Z hľadiska úmyslu spôsobiť ťažkú ujmu na zdraví stačí síce zistenie, že páchateľ vedel, že svojim

konaním môže spôsobiť tento ťažký následok a bol s tým uzrozumený /eventuálny úmysel/, ale
také uzrozumenie možno usúdiť najmä z povahy použitej zbrane, z intenzity útoku, zo spôsobu jeho
vykonania alebo z pohnútky činu.
Dôkazy v podobe záverov oboch znaleckých posudkov T.. G. U., T.. H. K. i v podobe
ich výpovedí, zhodne s výpoveďou samotného poškodeného I. L. jednoznačne svedčili preto, že

konaním obžalovaného T. J.Ň. nedošlo k zmrzačeniu, strate alebo podstatnému zníženiu pracovnej
spôsobilosti poškodeného, k ochromeniu údu, k strate alebo podstatnému oslabeniu funkcie zmyslového
ústrojenstva, k poškodeniu dôležitého orgánu, zohyzdeniu či k mučivým útrapám, teda aj z iných hľadísk
než je len porucha zdravia trvajúca dlhší čas - 42 kalendárnych dní.
Dôkazy súčasne náležitým spôsobom preukázali, že obžalovaný T. J. u poškodeného I. L. spôsobil

následokvpodobezlomeninytela/uhla/sánkyvpravosmiernoudislokáciouúlomkovlenjednýmútokom
- úderom päsťou zozadu do dolnej oblasti pravej časti tváre, čo objektívne nevylučuje, že obžalovaný
poškodeného do tejto konkrétnej časti tváre - sánky zasiahol len náhodou, a nie úmyselne s cieľom
spôsobiť mu zranenie v podobe ťažkej ujmy na zdraví.
ZtýchtodôvodovsúdpotomkonanieajuobžalovanéhoT.J.,narozdielodprávnejkvalifikácieuvedenejv

obžalobnomnávrhu,vzhľadomnaúpravuskutkovýchzistenívyplynúcichzosúdomvykonanéhoavyššie
zhodnoteného dokazovania spočívajúcich v úprave dĺžky doby liečenia poškodeného I. L. /z pôvodne
žalovaných 70 dní na dobu najmenej 6 týždňov/ kvalifikoval ako zločin lúpeže podľa § 188 ods. 1, ods.
2 písm. d/ Trestného zákona v spolupáchateľstve podľa § 20 Trestného zákona.Pri rozhodovaní o druhu a výmere trestu u obžalovaných osôb vzal súd do úvahy všeobecné i
individuálne zásady platné pre ukladanie trestov, prihliadol na to, aby uložený trest zabezpečil ochranu
spoločnosti pred páchateľmi tým, že im zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti, že vytvorí podmienky

na ich výchovu k tomu, aby viedli riadny život a súčasne, aby uložený trest iných odradil od páchania
trestných činov a aby vyjadril aj ich morálne odsúdenie spoločnosťou.
U obžalovaného O. C. zohľadnil poľahčujúce okolnosti v podobe § 36 písm. d/, písm. j/, písm. k/,
písm. l/ Trestného zákona, pretože obžalovaný spáchal trestný čin vo veku blízkom veku mladistvých,
viedol pred spáchaním trestného činu riadny život, dobrovoľne nahradil spôsobenú škodu a k spáchaniu

trestného činu sa priznal a úprimne ho oľutoval, bez súčasného zistenia akejkoľvek priťažujúcej
okolnosti v zmysle ustanovenia § 37 Trestného zákona.
U obžalovaného H. T. súd zohľadnil poľahčujúce okolnosti v podobe § 36 písm. d/, písm. j/, písm. l/
Trestného zákona, pretože spáchal trestný čin vo veku blízkom veku mladistvých, viedol pred spáchaním
trestného činu riadny život a k spáchaniu trestného činu sa priznal a úprimne ho oľutoval, bez súčasného
zistenia akejkoľvek priťažujúcej okolnosti v zmysle ustanovenia § 37 Trestného zákona.

U obžalovaného P. H. súd zohľadnil poľahčujúce okolnosti v podobe § 36 písm. d/, písm. k/, písm. l/
Trestného zákona, pretože spáchal trestný čin vo veku blízkom veku mladistvých, dobrovoľne nahradil
spôsobenú škodu a k spáchaniu trestného činu sa priznal a úprimne ho oľutoval, bez súčasného zistenia
akejkoľvek priťažujúcej okolnosti v zmysle ustanovenia § 37 Trestného zákona.
U obžalovaného T. J. zohľadnil poľahčujúce okolnosti v podobe § 36 písm. d/, písm. k/ Trestného

zákona,pretožeobžalovanýspáchaltrestnýčinvovekublízkomvekumladistvýcha dobrovoľnenahradil
spôsobenú škodu, bez súčasného zistenia akejkoľvek priťažujúcej okolnosti v zmysle ustanovenia § 37
Trestného zákona. Obžalovaný síce pred spáchaním skutku nebol právoplatne odsúdený a v
evidencii priestupkov v tomto čase nemal ani záznam o porušení iného protispoločenského konania, súd
mu však na túto poľahčujúcu okolnosť v podobe § 36 písm. j/ Trestného zákona opomenul prihliadnuť

aj vzhľadom na jeho súčasné záznamy v evidencii priestupkov i v registri trestov neuvedomujúc si, že k
spáchaniu ďalších trestných činov a priestupkov došlo až po spáchaní žalovaného skutku.
Súd zároveň vzal do úvahy okrem individuálnych zásad platných pre ukladanie trestov aj všeobecné
zásady a prihliadol na to, aby uložený trest zabezpečil ochranu spoločnosti pred páchateľmi
tým, že im zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti, že vytvorí podmienky na ich výchovu k tomu,

aby viedli riadny život a súčasne, aby uložený trest iných odradil od páchania trestných činov
a aby vyjadril aj ich morálne odsúdenie spoločnosťou. Pri rozhodovaní o druhu a výmere
trestu súd súčasne prihliadol aj na spôsob spáchania činu, jeho následok, formu zavinenia, pohnútku,
samotné osoby obžalovaných, ich pomery a možnosti ich nápravy, prihliadol zároveň aj na odstup času
od spáchania skutku po vyhlásenie tohto rozhodnutia, čomu vzhľadom na okolnosti prípadu a pomery

páchateľov umožňovalo využiť ustanovenie § 39 ods. 1 Trestného zákona o mimoriadnom znížení trestu
za súčasného použitia článku 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.
Podľa§39ods.1Trestnéhozákona,aksúdvzhľadomnaokolnostiprípadualebovzhľadom napomery
páchateľa má za to, že by použitie trestnej sadzby ustanovenej týmto zákonom bolo pre páchateľa
neprimerane prísne a na zabezpečenie ochrany spoločnosti postačuje aj trest kratšieho trvania, možno

páchateľovi uložiť trest aj pod dolnú hranicu trestu ustanoveného týmto zákonom.
Podľa článku 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, každý má právo na to, aby jeho
záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom
zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo o oprávnenosti
akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.

Podľa ustanovenia § 39 ods. 1 Trestného zákona, možno teda páchateľovi trestného činu uložiť
trest aj pod dolnú zákonom stanovenú hranicu trestu, avšak len v prípade, ak súd vzhľadom na
okolnosti prípadu alebo vzhľadom na pomery páchateľa dospeje k záveru, že by použitie trestnej sadzby
ustanovenej týmto zákonom bolo pre páchateľa neprimerane prísne a na zabezpečenie ochrany
spoločnosti postačuje aj trest kratšieho trvania. Použitie citovaného ustanovenia, ako to už napokon

vyplýva aj z jeho názvu, teda prichádza do úvahy vo výnimočných prípadoch, keď to odôvodňujú
mimoriadne, či už okolnosti prípadu alebo pomery páchateľa, teda nie také okolnosti alebo pomery,
ktoré sa vyskytujú bežne. Okolnosťami prípadu je potrebné rozumieť najmä skutočnosti, ktoré majú
vplyv na hodnotenie závažnosti činu, skutočnosti na základe ktorých možno posúdiť prognózu nápravy
páchateľov a samotné znaky skutkovej podstaty trestného činu - znaky skutkovej podstaty trestného

činu sú síce naplnené pri dobrej prognóze nápravy páchateľa v menšej intenzite.
Prevaha a kumulácia vyššie uvedených poľahčujúcich okolností u každého z obžalovaných osôb, za
súčasnej absencie zistenia akejkoľvek z priťažujúcich okolností bola podľa konajúceho súdu takou
mimoriadnou a výnimočnou skutočnosťou, že súd pri ukladaní trestu využil ustanovenie § 39 ods. 1Trestného zákona a súčasne aj ustanovenie článku 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných
slobôd. Od spáchania skutku až po vyhlásenie tohto odsudzujúceho rozsudku uplynula doba viac
než šesť rokov a takúto dĺžku trestného konania a trestného stíhania obžalovaných je podľa názoru

konajúceho súdu, aj vzhľadom na doterajšiu súdnu prax najvyšších justičných orgánov Slovenskej
republiky, Ústavného súdu Slovenskej republiky i súdnu prax medzinárodných justičných orgánov
zákonne možné a spravodlivé považovať spolu s vyššie uvedenými poľahčujúcimi okolnosťami v podobe
§ 36 písm. d/, písm. j/, písm. k/, písm. l/ Trestného zákona, keďže každý z obžalovaných spáchal trestný
čin vo veku blízkom veku mladistvých, k spáchaniu trestného činu sa priznali, úprimne ho oľutovali,

obžalovaní O. C. H. H. T. viedli pred spáchaním trestného činu riadny život a obžalovaní O. C. H. P.
H. dobrovoľne nahradili aj spôsobenú škodu za takú okolnosť, ktorá odôvodňuje použitie ustanovenia
§ 39 ods. 1 Trestného zákona a preto súd obžalovaným O. C., H. T. H. P. H. v súlade s ustanovením §
39 ods. 1, ods. 3 písm. d/ Trestného zákona uložil trest odňatia slobody v trvaní 2 rokov, výkon ktorého
im odložil na skúšobnú dobu v trvaní 2 rokov a obžalovanému T. J. trest odňatia slobody v trvaní 3
rokov, výkon ktorého mu odložil na skúšobnú dobu v trvaní 3 rokov s probačným dohľadom nad jeho

správaním a povinnosťou podrobiť sa v súčinnosti s probačným a mediačným úradníkom alebo iným
odborníkom programu sociálneho výcviku alebo inému výchovnému programu, majúc súčasne zato,
že tento výchovný trest odňatia slobody spolu so skúšobnou dobou bude najlepšie viesť k dosiahnutiu
individuálneho účelu trestu u každého z obžalovaných i k dosiahnutiu účelu trestu vo všeobecnosti k
ostatným členom spoločnosti a hlavne u osôb mladistvých, či veku blízkom mladistvým, ktorí sa často

dopúšťajú takéhoto druhu trestnej činnosti, pre ktorú sú stíhané aj obžalované osoby. V tejto súvislosti
a pre obžalovaného uloženého predmetného prísnejšieho podmienečného trestu odňatia slobody a
dlhšej skúšobnej doby ako vo vzťahu k ostatným obžalovaným osobám, súd považuje za
potrebné uviesť, že následok v podobe ublíženia na zdraví u poškodeného I. L., aj keď nie v podobe
ťažkej ujmy na zdraví, vznikol výlučne konaním obžalovaného T. J. a táto okolnosť sa musela zohľadniť

v rozdielnych výmerách trestov odňatia slobody a v rozdielnych výmerách skúšobnej doby oproti
ostatným obžalovaným osobám, nie však do takej miery, aby obžalovanému T. J. uložený trest
nezohľadňoval aj rozmer spravodlivosti, zákonnosti a rovnosti všetkých obžalovaných osôb stíhaných v
tejto trestnej veci. Samotné konanie obžalovaných podľa súdu nepredstavovalo reálne pre spoločnosť
také nebezpečenstvo, ktoré by si vyžadovalo ich prísnejší postih aj preto, že vzhľadom na následok, či

porušený objekt záujmu chráneného Trestným zákonom nebolo takého závažného charakteru, aby súd
musel pristúpiť k uloženiu prísnejšieho druhu a výmery trestu odňatia slobody alebo dlhšej skúšobnej
doby.
V súlade s ustanovením § 287 ods. 1 Trestného poriadku súd obžalovaným uložil aj povinnosť spoločne
a nerozdielne zaplatiť poškodeným stranám - Všeobecnej zdravotnej poisťovni, a.s. Bratislava náklady

zdravotnej starostlivosti vo výške 753,88 eur a poškodenému I. L. škodu vo výške 14,58 eur.
V súlade s ustanovením § 288 ods. 2 Trestného poriadku súd poškodeného I. L. so zvyškom jeho
nároku na náhradu škody odkázal na občianske súdne konanie (civilný proces).
obž. O. C., H. T., P. H. H. T. J.

- spoločným konaním proti inému použili násilie v úmysle zmocniť sa cudzej veci a čin spáchali na
chránenej osobe

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní od dňa jeho oznámenia prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.

Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa
rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby oznámením bolo až doručenie rozsudku.