Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, November 28, 2019

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 6Co/60/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5115227010
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 11. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Yvetta Dzugasová

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2019:5115227010.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Yvetty Dzugasovej

a členov JUDr. Jany Urbanovej a Mgr. Anny Mihálikovej, v právnej veci žalobkyne: Ing. S. J. U., nar.
XX.XX.XXXX, bytom R. XX, M., zastúpená spoločnosťou Advokátska kancelária Kadura a spol., so
sídlom ul. Republiky 16, 010 01 Žilina, IČO: 47 251 671, proti žalovaným: 1/ Mgr. J. J., nar. XX.XX.XXXX,
bytom J. Q. XX, XXX XX M., zastúpený JUDr. Ľubošom Danišom, advokátom, so sídlom Y. X, XXX XX
Y. E., 2/ J. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX W. č. XXX, zastúpená spoločnosťou Burian & partners,
s.r.o., so sídlom V. Tvrdého 819/1, 010 01 Žilina, IČO: 47 254 483, v konaní o neplatnosť zmluvy o
prevode obchodného podielu, o odvolaní žalovaného v rade 1/ a o odvolaní žalovanej v rade 2/ proti

rozsudku Okresného súdu Žilina č.k. 8C/414/2015-143 zo dňa 19. septembra 2018, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok Okresného súdu Žilina č.k. 8C/414/2015-143 zo dňa 19. septembra 2018
p o t v r d z u j e .

Žalobkyňa m á voči žalovaným v rade 1/ a 2/ nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu
100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd napadnutým rozsudkom určil, že zmluva o prevode obchodného podielu uzatvorená
medzi žalovaným v rade 1/ a žalovanou v rade 2/ zo dňa 09.04.2015, ktorej predmetom je obchodný

podiel v spoločnosti SCAFF - REAL, s.r.o., IČO: 44 837 941, so sídlom Mariánske námestie č. 161/20,
Žilina, je neplatná (výrok I.). Žalobkyni priznal voči žalovaným v rade 1/ a 2/ nárok na náhradu trov
konania v rozsahu 100 % (výrok II.).
2. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že žalobou podanou na súde dňa 07.09.2015 sa žalobkyňa
domáha voči žalovaným v rade 1/ až 2/ určenia neplatnosti Zmluvy o prevode obchodného podielu
v spoločnosti SCAFF-REAL, s.r.o., so sídlom Mariánske námestie č. 161/20, Žilina, IČO 44 837 941,
uzatvorenej dňa 09.04.2015 medzi žalovaným v rade 1/ a žalovanou v rade 2/ a náhrady trov konania.

3. Okresný súd rozsudkom č.k. 8C/414/2015-50 zo dňa 06.06.2016 žalobu zamietol a žalovaným v
rade 1/ a 2/ náhradu trov konania nepriznal. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že žalobkyňa
nemá naliehavý právny záujem na navrhovanom určení, lebo podľa skutkového stavu zisteného ku
dňu rozhodnutia súdu došlo k zvráteniu faktických následkov žalovaného prevodu obchodného podielu
v spoločnosti SCAFF-REAL, s.r.o., zo žalovaného v rade 1/ na žalovanú v rade 2/, keďže žalovaný
v rade 1/ je od 19.01.2016 výlučným spoločníkom tejto spoločnosti. Pre rozhodnutie súdu je pritom
podstatný skutkový stav existujúci v čase rozhodnutia súdu vo veci samej. Navrhované určenie by v

čase rozhodnutia súdu ani nebolo možné zapísať do obchodného, resp. iného verejného registra tak,
aby v danom čase samotné malo obsahový význam. Okresný súd zdôraznil, že právo nepostihuje
hypotetické správanie osôb, ale poskytuje právnu ochranu proti konkrétnemu právom predvídanémusprávaniu účastníkov právnych vzťahov, preto na uvedenom nič nemení ani hypotetická možnosť
ďalšieho obdobného správania.
4. Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, uznesením sp. zn. 6Co/25/2017 zo dňa 31.03.2017 rozsudok

okresného súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie. Uviedol, že z rozhodnutia súdu
prvej inštancie vyplýva, že žalovanej v rade 2/, ktorá nadobudla obchodný podiel na základe Zmluvy zo
dňa09.04.2015,bolozakázanéprevádzaťobchodnýpodiel.Pokiaľtaknásledneučinila,trebapovažovať
daný právny úkon za absolútne neplatný, na ktorú okolnosť musel súd prihliadať z úradnej povinnosti.
Pokiaľ sa žalovaní snažili v spore prezentovať názor, že tu nie je daný naliehavý právny záujem na

požadovanom určení z dôvodu tzv. spätného prevodu, krajský súd túto argumentáciu neprijal, pretože
vychádzala z protiprávneho, a teda neplatného právneho úkonu. Na neplatnosť uvedeného úkonu by
musel súd prihliadať v akomkoľvek súdnom konaní (napr. aj v konaní o vyporiadaní bezpodielového
spoluvlastníctva), a preto treba vychádzať z predpokladu, že doposiaľ trvajú účinky Zmluvy o prevode
obchodného podielu zo dňa 9.4.2015 na žalovanú v rade 2/. Skutočnosť spätného prevodu obchodného
podielu, zapísaná do obchodného registra, nijako nereparuje vadnosť daného úkonu. Na základe

uvedeného krajský súd rozsudok prvoinštančného súdu zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie, a to za
účelom posúdenia predmetu sporu v zmysle tvrdeného porušenia práv žalobkyne.
5. Okresný súd sa po zrušení v poradí prvého meritórneho rozhodnutia okresného súdu a vrátení veci na
ďalšie konanie a nové rozhodnutie zaoberal otázkou naliehavého právneho záujmu na podanej žaloby,
pričom dospel k záveru, v intenciách rozhodnutia krajského súdu, že v danom prípade je naliehavý

právny záujem daný.
6. Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že obchodný podiel žalovaného v rade 1/ v
obchodnej spoločnosti SCAFF-REAL, s.r.o., bol nadobudnutý za trvania manželstva so žalobkyňou a za
finančné prostriedky patriace do ich BSM (uvedenú skutočnosť strany sporu nenamietali, a tak súd to
mal za nesporné), a že došlo k prevodu tohto obchodného podielu medzi žalovanými, na základe čoho

sa žalovaná v rade 2/ stala jediným spoločníkom obchodnej spoločnosti SCAFF-REAL, s.r.o.. Žalobkyňa
tvrdila a žalovaní nespochybnili, že prevod obchodného podielu žalovaným v rade 1/ na žalovanú v
rade 2/ bol realizovaný bez súhlasu žalobkyne a v čase po podaní návrhu na rozvod manželstva. Návrh
na rozvod manželstva podala žalobkyňa dňa 25.08.2014, pričom k prevodu obchodného podielu došlo
dňa 09.04.2015, t.j. v čase prebiehajúceho rozvodového konania medzi žalobkyňou a žalovaným v

rade 1/. Je nesporné a ani žalovaní v konaní túto skutočnosť nerozporovali, že hodnota obchodného
podielu je predmetom bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Preto úkon prevodu obchodného
podielu žalovaného v rade 1/ na žalovanú v rade 2/ v čase po podaní návrhu na rozvod manželstva
bol vykonaný s úmyslom zníženia hodnoty BSM po samotnom rozvode manželstva, nakoľko tá by
viac nemohla byť predmetom vyporiadania spoločného majetku žalobkyne a žalovaného v rade 1/. Vo

vzťahu k obchodného podielu súd poukázal na tvrdenie žalobkyne (ku ktorému sa žalovaní nevyjadrili)
ohľadom jeho hodnoty v čase prevodu, t.j. dňa 09.04.2015. V zmysle napádanej Zmluvy o prevode
obchodného podielu žalovaný v rade 1/ previedol na žalovanú v rade 2/ obchodný podiel za cenu
5.000,00 Eur, pričom samotná hodnota obchodného podielu podľa vyjadrenia žalobkyne bola najmenej
280.000,00 Eur. V celkovom kontexte okolností, za ktorých došlo k prevodu obchodného podielu zo

žalovaného v rade 1/ na žalovanú v rade 2/ súd prvej inštancie vyhodnocoval všetky okolnosti prevodu,
vrátane tej, že ak by bola Zmluva o prevode obchodného podielu vyhodnotená ako platná, predmetom
vyporiadania BSM by bola hodnota obchodného podielu určená ako kúpna cena vyplatená žalovanou
v rade 2/, t.j. suma 5.000,00 Eur, pričom s ohľadom na účtovnú súvahu bola jeho hodnota v danom
čase nesporne vyššia. Pri vyhodnocovaní platnosti Zmluvy o prevode obchodného podielu okresný súd

v kontexte ustanovenia § 145 ods. 1 Občianskeho zákonníka dospel k záveru, že prevod obchodného
podielu jednoznačne nie je „bežná vec“, či bežný právny úkon. Aj keď do BSM nepatrí obchodný
podiel predstavujúci práva a povinnosti spoločníka obchodnej spoločnosti, súčasťou BSM je hodnota
obchodnéhopodieluakospoločnémajetkovéprávoobochmanželov,ktoréjeprizánikuBSMpredmetom
vyporiadania podľa zásad stanovených v Občianskom zákonníku. Prevodom obchodného podielu na

tretiu osobu bez súhlasu manželky (žalobkyne) v danom prípade došlo k neprimeranému skráteniu
majetkového práva žalobkyne podieľať sa na hodnote obchodného podielu, ktorá jednoznačne patrí
do masy BSM. Súd pri konštatovaní neplatnosti Zmluvy o prevode obchodného podielu z dôvodu
neudeleného súhlasu manželky na takýto prevod poukázal aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu Českej
republiky sp.zn. 22 Cdo 2453/2012 zo dňa 13.08.2014, v zmysle ktorého aj keď druhý manžel nemá

právo disponovať s obchodným podielom, je nutný jeho súhlas na prevod obchodného podielu na
tretiu osobu. Jedná sa o právny názor prezentovaný v rozhodovaní o rovnakej právnej otázke na
základe totožného hmotnoprávneho predpisu (zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník), a zároveň
sa jedná o neskoršie rozhodnutie ako žalovaným v rade 1/ citované rozhodnutie Najvyššieho súduSlovenskej republiky sp. zn. 6Obdo/30/2009. Okresný súd poukázal aj na nejednotný prístup súdov v
otázke obchodného podielu a BSM aj s ohľadom na rozhodovaciu činnosť Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky, pričom sa v tomto konaní priklonil k právnemu záveru o potrebe daného súhlasu druhého

manželanaprevodobchodnéhopodielupatriacehodoBSMtretejosobe.Zmluvuoprevodeobchodného
podielu zo dňa 09.04.2015 posúdil ako relatívne neplatný právny úkon v zmysle § 40a v spojení s § 145
ods. 1 Občianskeho zákonníka, na základe čoho podanej žalobe v celom rozsahu vyhovel.
7. O trovách konania rozhodol okresný súd s poukazom na § 262 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1
CSP tak, že priznal žalobkyni, ktorá mala v spore úspech, nárok na ich náhradu v plnom rozsahu voči

žalovaným v rade 1/ a 2/.

8. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný v rade 1/, ktorý sa
domáhal jeho zmeny tak, že súd žalobu v celom rozsahu zamietne. Odvolateľ sa stotožnil s právnym
záverom krajského súdu prezentovaným v uznesení sp. zn. 6Co/25/2017 zo dňa 31.03.2017 o tom, že
žaloba žalobkyne nemala byť zamietnutá pre nedostatok naliehavého právneho záujmu. V predmetnom

rozhodnutí však krajský súd nekonštatoval, či je Zmluva o prevode obchodného podielu platným alebo
neplatným právnym úkonom a žalovaní v konaní pred prvoinštančným súdom preukázali, že aj keď
bola žaloba v poradí prvým rozsudkom okresného súdu zamietnutá z nesprávneho dôvodu, bolo
potrebné ju zamietnuť aj pri vykonaní meritórneho posúdenia. V rámci podaného odvolania poukázali
na nejednotnosť rozhodovacej praxe súdov v súvislosti s prevodom obchodného podielu jedným z

manželov bez súhlasu druhého manžela, pričom dali do pozornosti viacero rozhodnutí všeobecných
súdov, v ktorých bolo rozhodnuté o nastolenej otázke náprotivne od právneho záveru, ktorý zaujal
okresný súd v napadnutom rozsudku (napr. rozsudku NS SR sp zn. 6Obdo/30/2009 zo dňa 26.11.2009,
rozsudok Krajského súdu v Žiline sp. zn. 9Co/630/2015 zo dňa 28.01.2016). Odvolateľ ďalej namietal
nesúlad podanej žaloby s ustanovením § 137 CSP, keď žalobkyňa nepožaduje, aby sa rozhodlo o určení

právnej skutočnosti, ako to Civilný sporový poriadok vyžaduje a rovnako namietal postup okresného
súdu, ktorý sa nijakým spôsobom nevysporiadal s ustanoveniami Obchodného zákonníka ako lex
specialis k Občianskemu zákonníku.

9. Odvolanie proti rozsudku okresného súdu podala v zákonom stanovenej lehote aj žalovaná v rade

2/, ktorá sa domáhala jeho zmeny tak, že súd žalobu v celom rozsahu zamietne. Žalovaná v rade
2/ predložila súdu vlastné právne posúdenie veci, poukázala na relevantnú judikatúru a obsahovo aj
argumentačne sa odvolanie žalovanej v rade 2/ zhoduje a je takmer identické s odvolaním žalovaného
v rade 1/.

10. Žalobkyňa v reakcii na odvolania žalovaných uviedla, že sa v plnom rozsahu stotožňuje
s napadnutým rozhodnutím a žiadala jeho potvrdenie. Nestotožnila sa s odvolacími námietkami
žalovaných vo vzťahu k (ne)vysporiadaniu s ustanoveniami Obchodného zákonníka, keď bola toho
názoru, že Obchodný zákonník sa vzťahuje na vzťahy medzi podnikateľmi, resp. spoločníkmi
obchodných spoločností a nezaoberá sa majetkovými vzťahmi medzi manželmi, ktoré upravuje

ustanovenie § 145 Občianskeho zákonníka.

11. Ďalšie podania v rámci odvolacieho konania súdu predložené neboli.

12. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP), preskúmal rozsudok okresného súdu v rozsahu

vyplývajúcom z ustanovenia § 379 CSP a bez nariadenia pojednávania podľa ustanovenia §
385 ods. 1 CSP a contrario v spojení s § 219 ods. 3 CSP toto rozhodnutie v zmysle § 387 ods. 1 CSP
potvrdil ako vecne správne.

13. Odvolací súd podrobne preskúmal všetky rozhodujúce otázky, ktoré boli vo veci vznesené a v

plnom rozsahu sa stotožnil so skutkovými a právnymi závermi súdu prvej inštancie. Okresný súd v
dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti rozhodné pre posúdenie danej veci, vecne správne rozhodol
a svoje rozhodnutie odôvodnil v súlade s ustanovením § 220 ods. 2 CSP. Odôvodnenie rozhodnutia
okresného súdu je vecne správne, pričom v jednotlivostiach naň poukazuje aj krajský súd. Z uvedených
dôvodov sa odvolací súd v odvolacom konaní primárne obmedzil na konštatovanie správnosti dôvodov

napadnutého rozhodnutia (§ 387 ods. 2 CSP).

14. V rámci reakcie na odvolaciu argumentáciu žalovaných formulovanú v podaných opravných
prostriedkoch sa odvolací súd v zmysle princípu neúplnej apelácie nezaoberal inými prípadnýmipochybeniami okresného súdu. Je potrebné poukázať na zodpovednosť odvolateľov za obsahové
vymedzenie podaných odvolaní, v spojitosti s nevyhnutnosťou odvolacieho súdu rešpektovať svoju
viazanosť odvolacími dôvodmi (§ 380 ods. 1 CSP). Odôvodnenie súdneho rozhodnutia v opravnom

konaní zároveň nemá odpovedať na každú námietku alebo argument vznesený v opravnom prostriedku,
ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní a zostali sporné, alebo sú
nevyhnutné na doplnenie dôvodov prvoinštančného rozhodnutia, ktoré sa preskúmava v odvolacom
konaní. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na to, že v dvojinštančnom súdnom konaní rozhodnutia
súdu prvej a druhej inštancie tvoria jednotu, a preto je nadbytočné, aby odvolací súd opakoval vo svojom

rozhodnutí správne skutkové a právne závery súdu prvej inštancie.

15. Za správnu považuje krajský súd východiskovú úvahu okresného súdu o existencii naliehavého
právnehozáujmužalobkynenapožadovanomurčeníneplatnostiZmluvyoprevodeobchodnéhopodielu;
uvedené nebolo namietané ani odvolateľmi v podaných opravných prostriedkoch.

16. Odvolaciu námietku žalovaného v rade 1/ o nesúlade podanej žaloby s ustanovením § 137 CSP
považoval odvolací súd za nedôvodnú. Konanie v danom prípade začalo podaním žaloby na súde dňa
03.09.2015, t.j. za účinnosti Občianskeho súdneho poriadku. Prípustnosť určovacej žaloby bola v tom
čase upravená v ustanovení § 80 písm. c) O.s.p., v zmysle ktorého sa možno pred súdom žalobou
domáhaťurčenia,čituprávnyvzťahjealebonieje,akjenatomnaliehavýprávnyzáujem.Od01.07.2016

nadobudol účinnosť procesný kódex Civilný sporový poriadok, v zmysle ktorého podľa prechodných
ustanovení sa právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti,
zostávajú zachované (§ 470 ods. 2 CSP). Žalobkyňa sa v danom prípade domáha určenia neplatnosti
Zmluvy o prevode obchodného podielu a v konaní bol preukázaný naliehavý právny záujem na takomto
určení, na základe čoho zostala aj po zmene procesnej úpravy takáto žaloba v zmysle § 137 CSP

prípustná.

17. Žalovaní v rade 1/ a 2/ vo svojich opravných prostriedkoch zhodne poukázali na rozhodovaciu
činnosť všeobecných súdov SR v súvislosti s otázkou potreby súhlasu druhého z manželov na prevod
obchodného podielu, pričom boli toho názoru, že takýto súhlas nie je potrebný. Zároveň poukázali, tak

ako už aj súd prvej inštancie v napadnutom rozsudku, na nejednotnosť rozhodovacej praxe súdov v
danej problematike.

18. Krajský súd v danom prípade, s prihliadnutím na konkrétne okolnosti a osobitosti prejednávanej veci,
dospel k záveru a stotožnil sa s výkladom rozhodovacej praxe všeobecných súdov, v zmysle ktorých je

súhlas druhého manžela na prevod obchodného podielu patriaceho do BSM potrebný.

19. Súd prvej inštancie sa v danom prípade, s prihliadnutím na nejednotnosť prístupu k problematike
súhlasu druhého manžela s prevodom obchodného podielu v rozhodovacej praxi všeobecných súdov,
priklonil k jednému z existujúcich názorov, pričom svoje rozhodnutie riadnym spôsobom odôvodnil,

poukázal na rozhodovaciu prax súdov a zároveň sa vysporiadal aj s názorovým protipólom obsiahnutým
v súdnych rozhodnutiach, na ktoré poukazoval žalovaný v rade 1/. Rovnako ako okresný súd, aj odvolací
súd sa argumentačne priklonil k právnemu záveru, v zmysle ktorého je súhlas druhého manžela na
prevod obchodného podielu patriaceho do BSM s poukazom na § 145 ods. 1 Občianskeho zákonníka
potrebný. Odvolací súd zároveň v súvislosti s odkazmi žalovanej sporovej strany na viacero rozhodnutí

všeobecných súdov SR dodáva, že z ustanovenia § 193 CSP vyplýva, ktorými rozhodnutiami je súd pri
rozhodovaní konkrétnej veci viazaný. Vo vzťahu k prvoinštančným súdom podporne prezentovanému
právnemu názoru vyplývajúceho z rozhodnutia Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 22Cdo 2453/2012 zo dňa
13.08.2014 je potrebné poukázať na nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 48/2012 zo dňa 28.3.2012,
v zmysle ktorého ,,aj keď judikatúra súdov iných štátov je pre slovenské právne prostredie nepoužiteľná,

ústavnýsúdpoukázalnauvedenérozhodnutiečeskéhosúdupreto,lebosasnímstotožňuje,preberáho,
a predovšetkým ho považuje za ústavne konformný výklad“, teda výklad a postup súdu prvej inštancie
bol právne udržateľný.

20. Nakoľko v danom prípade súhlas žalobkyne ako manželky žalovaného v rade 1/, ktorý obchodný

podiel previedol na žalovanú v rade 2/, nebol daný, súd prvej inštancie vyhodnotil Zmluvu o prevode
obchodného podielu zo dňa 09.04.2015 v zmysle § 40a v spojení s § 145 ods. 1 Občianskeho zákonníka
ako neplatný právny úkon.21. Na uvedenom správnom právnom závere okresného súdu nič nezmenila ani odvolacia argumentácia
žalovaných o tom, že okresný súd pri svojom rozhodovaní nebral do úvahy ustanovenia Obchodného
zákonníka. Okresný súd sa správne zaoberal pre rozhodnutie vo veci podstatným ustanovením §

145 ods. 1 Občianskeho zákonníka a na zistený stav aplikoval ustanovenie § 40a Občianskeho
zákonníka týkajúce sa dôvodného uplatnenia relatívnej neplatnosti právneho úkonu. Otázka súhlasu
na prevod obchodného podielu podľa ustanovení Obchodného zákonníka nijakým spôsobom nerieši
otázku súvisiacu s nakladaním s obchodným podielom v prípade manželov, na základe čoho okresný
súd správne aplikoval ustanovenia Občianskeho zákonníka.

22. Z obsahu podaných odvolaní je zrejmé, že žalovaní sa nestotožnil so skutkovými a právnymi závermi
okresného súdu tak, ako boli prezentované v odôvodnení napadnutého rozhodnutia a súdu predkladali
svoje subjektívne právne závery, ku ktorým mal okresný súd v danom prípade dospieť. Odvolací súd
zdôrazňuje, že do práva na spravodlivý proces nepatrí právo strany sporu, aby sa všeobecný súd
stotožnil s jej právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (IV. ÚS 252/04), ani právo na to,

aby bola strana pred všeobecným súdom úspešná, teda aby sa rozhodlo v súlade s jej požiadavkami
(I. ÚS 50/04).

23. Na základe vyššie uvedených skutočností a dôvodov, nakoľko odvolania žalovaných v danom
prípade nemali opodstatnenie a neboli zistené ani nedostatky v postupe súdu prvej inštancie, na ktoré

odvolací súd prihliada z úradnej povinnosti, tento rozsudok okresného súdu v meritórnom výroku I. ako
vecne správny v zmysle § 387 ods. 1 CSP p o t v r d i l .

24. Odvolací súd ako vecne správny potvrdil aj od rozhodnutia vo veci samej závislý výrok o trovách
prvoinštančného konania (výrok II.), vo vzťahu ku ktorému odvolatelia neprodukovali žiadnu relevantnú

odvolaciu argumentáciu, ktorý však plne zodpovedá plnému úspechu žalujúcej sporovej strany v konaní
pred súdom prvej inštancie a zákonným ustanoveniam v ňom citovaným.

25. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol krajský súd podľa § 262 ods. 1 CSP v
spojení s § 255 ods. 1 CSP a § 396 ods. 1 CSP tak, že priznal žalobkyni ako úspešnej procesnej strane

v rámci tohto štádia konania nárok na ich náhradu v rozsahu 100 % proti žalovaným, ktorí v ňom úspech
nemali. O výške náhrady trov tohto štádia konania rozhodne po právoplatnosti tohto rozhodnutia vyšší
súdny úradník súdu prvej inštancie (§ 262 ods. 2 CSP).

26. Toto rozhodnutie senátu odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním pomerom hlasov 3 : 0

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 1 a 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1 a 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom

súde (§ 427 ods. 1 a 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie

považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania (§ 430 CSP).