Rozsudok Judgement was issued on Thursday, February 27, 2019

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 41Co/49/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6417210886
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 02. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Daniela Maštalířová
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2019:6417210886.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

KrajskýsúdvBanskejBystriciakosúdodvolací,vsenátezloženomzpredsedníčkysenátuJUDr.Daniely
Maštalířovej, členiek senátu JUDr. Aleny Križanovej a JUDr. Miroslavy Púchovskej, v právnej veci
žalobcu: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., so sídlom Bratislava, Pribinova 25, IČO: 35 792 752, zast. AK
JUDr. Andrea Cviková, so sídlom Bratislava, Pribinova 25, IČO: 47 233 516, konajúca prostredníctvom
advokátky, konateľky JUDr. Andrey Cvikovej, proti žalovanému: I. Q., nar. XX.X.XXXX, trvalý pobyt O.

V. X., R...L. XXX/X, t.č. ústav na výkon väzby a Ústav na výkon trestu odňatia slobody, P. P., Q. X, za
účasti osobitného subjektu na strane žalovaného: VŠEOBECNÁ OCHRANA PRÁV SPOTREBITEĽOV,
so sídlom Bratislava, Šafárikovo nám. 7, IČO: 42 362 962, o žalobe na zaplatenie sumy 1.828,06
Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Žiar nad Hronom, č.k.
5Csp/201/2017 - 64 zo dňa 30. júla 2018, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok Okresného súdu Žiar nad Hronom, č.k. 5Csp/201/2017 - 64 zo dňa 30.
júla 2018 v napadnutej časti výroku, v ktorej súd žalobu zamietol, mení tak, že žalovaný je povinný

zaplatiť žalobcovi sumu 492,06 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05% ročne od 17.5.2015
do zaplatenia v lehote troch dní od právoplatnosti rozhodnutia.

II. Rozsudok Okresného súdu Žiar nad Hronom, č.k. 5Csp/201/2017 - 64 zo dňa 30. júla 2018 v
napadnutej časti výroku o trovách konania mení tak, že žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu
trov konania na súde prvej inštancie v rozsahu 100%.

III. Žalobcovi p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Žiar nad Hronom napadnutým rozsudkom zaviazal žalovaného k povinnosti zaplatiť
žalobcovi sumu 1.336,00 Eur s úrokom z omeškania vo výške 5,05% ročne od 17.5.2015 do zaplatenia,
vo zvyšku žalobu zamietol a žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v pomere 46,16%.
Rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobca sa prostredníctvom splnomocneného zástupcu domáhal
zaplatenia sumy 1.828,06 Eur s príslušenstvom na základe skutočnosti, že dňa 8.1.2015 uzavrel so

žalovaným Zmluvu o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX, na základe ktorej poskytol žalovanému
úver vo výške 1.500,00 Eur. Žalovaný sa ho zaviazal splácať spolu s úrokom v 42 mesačných splátkach
po 47,43 Eur. Nakoľko žalovaný úver nesplácal riadne a včas, žalobca úver zosplatnil ku dňu 17.5.2015.
Žalovaná suma predstavuje len nezaplatenú sumu úveru a úroku, žalovaný pritom zaplatil za úver len
čiastku 164,00 Eur. Na základe vykonaného dokazovania okresný súd dospel k záveru, že žalovaný
zo zmluvy reálne čerpal sumu 1.500,00 Eur, ktorá skutočnosť nebola sporná. Žalovaný za úver zaplatil

sumu 164,00 Eur, z toho dôvodu žalobcovi vzniklo právo na vydanie bezdôvodného obohatenia v sume
1.336,00 Eur. Žalobca žiadal priznať v žalobe sumu 1.828,06 Eur. Z predloženej revolvingovej zmluvy
súd zistil, že v návrhu na uzavretie zmluvy je uvedená predpokladaná RPMN za úver vo výške 26,17%a po poskytnutí revolvingu 26,17%. Následne však žalobca schválil úver s inou RPMN za úver vo výške
26,13% a uviedol aj iný údaj o predpokladanej RPMN úveru pri poskytnutí revolvingu. Návrh zmluvy
súd podriadil pod právny režim zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinom

ku dňu uzatvorenia zmluvy. Žalovaný mal s poukazom na ust. § 2 písm. a/ postavenie spotrebiteľa,
nakoľko nekonal v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania a žalobca mal s poukazom na
ust. § 2 písm. b/ postavenie veriteľa, keďže do právneho vzťahu so žalovaným vstupoval ako právnická
osoba poskytujúca spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti. Ďalej uviedol, že zmenené
údaje, ktoré boli obsahom bodu 6 žiadosti o poskytnutie revolvingu Zmluvy o revolvingovom úvere

predstavovali nový návrh na uzatvorenie zmluvy a v konaní nebolo preukázané, že žalovaný takýto
návrh akceptoval. Konštatoval, že zmluva je neplatným právnym úkonom, nakoľko nebola uzatvorená
v zákonom predpísanej písomnej forme, a preto na strane žalobcu vzniklo bezdôvodné obohatenie v
zmysle § 451 Občianskeho zákonníka. Konštatoval, že zmluva je neplatná, pretože nemala zákonom
prepdpísanúzákonnúformu§9ods.Občianskehozákonníka.Súdžalobevyhovelztitulubezdôvodného
obohatenia podľa § 451 a nasl. Občianskeho zákonníka. Zároveň žalobcovi priznal úroky z omeškania

vo výške 5,05% ročne od 17.5.2015 do zaplatenia. Vo zvyšku žalobu zamietol.

2. Proti rozhodnutiu podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca, a to v časti, v ktorej súd žalobu zamietol
a v časti výroku o náhrade trov konania. Záver súdu prvej inštancie o neuzavretí zmluvy z dôvodu, že
nedošlo k dohode o výške RPMN je podľa jeho názoru v rozpore so zákonom a v zmysle platného

právneho stavu nemôže mať za následok konštatovanie, že nedošlo k vzniku úverovej zmlvy. Zdôraznil,
že žiadosť o poskytnutie revolvingového úveru žiadny návrh RPMN neobsahuje, uvádza sa v nej len
údaj o predpokladanej RPMN. Z uvedených dôvodov žalobca tvrdil, že súd prvej inštancie nesprávne
posúdil otázku vzniku zmluvných vzťahov. Navrhol, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie zmenil
a žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi nárok v rozsahu, v ktorom bola žaloba zamietnutá a

zároveň mu prizná nárok na náhradu trov konania.

3. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací podľa §34 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový
poriadok (ďalej len CSP) prejednal odvolanie v rozsahu danom ust. § 379 CSP, rešpektujúc viazanosť
odvolacími dôvodmi podľa §380 ods. 1 CSP bez nariadenia pojednávania, pretože nepovažoval za

potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie (ust. §381 ods. 1 CSP), pričom dospel k záveru, že
odvolanie žalobcu je dôvodné, preto rozsudok súdu prvej inštancie podľa ust. § 388 CSP v napadnutej
časti zmenil, žalobe vyhovel a zaviazal žalovaného k povinnosti náhrady trov konania.

4. Predmetom odvolacieho konania je rozhodnutie súdu prvej inštancie, v ktorom zamietol čiastočne

žalobu a výrok o trovách konania.

5. Odvolací súd z predloženého spisu zistil, že sporové strany uzatvorili dňa 8.1.2015 Zmluvu o
revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX, na základe ktorej žalobca poskytol žalovanému úver vo výške
1.500 Eur. Z uvedeného úveru zaplatil žalovaný sumu 164 Eur. Vzhľadom k tomu, že žalovaný neplatil

úver v dohodnutých splátkach, žalobca pristúpil k zosplatneniu úveru a žiadal zaplatiť od žalovaného
sumu 1.828,06 Eur s príslušenstvom. Okresný súd na základe vykonaného dokazovania dospel k
záveru, že nedošlo k platnému uzavretiu Zmluvy o revolvingovom úvere, a preto bolo potrebné posúdiť
uplatnený nárok z titulu bezdôvodného obohatenia podľa §451 Občianskeho zákonníka. Z uvedeného
titulu považoval nárok žalobcu za dôvodný iba v sume 1.336 Eur s príslušenstvom (nezaplatené splátky)

a vo zvyšku žalobu zamietol. Konštatoval, že zmluva podlieha režimu zákona č. 129/2010 Z.z. o
spotrebiteľských úveroch, pričom po preskúmaní predloženej revolvingovej zmluvy dospel k záveru, že
neboli splnené náležitosti podmieňujúce jej platnosť, a preto dospel k záveru, že zmluva je neplatný
právny úkon.

6. Preskúmaním veci odvolací súd dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je dôvodné.

7.Podľa ust. § 9 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy
zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej
jednojejvyhotovenievlistinnejpodobealebonainomtrvanlivommédiu,ktoréjedostupnéspotrebiteľovi.

8.Podľaust.§9ods.2písm.d/,f/,j/)zákonaospotrebiteľskýchúverochvzneníúčinnomvčaseuzavretia
zmluvy zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka
musí obsahovať tieto náležitosti:d/ meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa
f/ dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru,
j/ ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané

na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky
predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov,

9.Podľa ust. § 11 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy
poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak

a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1,
b) zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y),
c) zmluva o spotrebiteľskom úvere formou povoleného prečerpania, ktorý sa musí splatiť na požiadanie
alebo do troch mesiacov, neobsahuje náležitosti podľa § 10 ods. 1 alebo
d) v zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v
neprospech spotrebiteľa,

e) veriteľ spotrebiteľský úver poskytne finančnými prostriedkami v hotovosti.

10.Odvolací súd po preskúmaní veci dospel k záveru, že medzi stranami sporu bola uzatvorená zmluva
o spotrebiteľskom úvere revolvingového typu, na základe ktorej žalobca poskytol žalovanému finančné
prostriedky a žalovaný sa ich zaviazal žalobcovi vrátiť a zaplatiť úroky. Zmluva o revolvingovom úvere

ja absolútnym obchodom, ide o zmluvu, ktorá je vždy uzatvorená v zmysle Obchodného zákonníka.
Charakter zmluvy vyplýva z Obchodného zákonníka, pričom časť obsahu zmluvy možno v zmysle ust.
§ 273 ods. 1 Obchodného zákonníka určiť aj odkazom na všeobecné obchodné podmienky. Uvedené
vyplýva aj z rozsudku Súdneho dvora Európskej únie vo veci C-42/15 z 9. novembra 2016, Home Credit
Slovakia, a.s., proti Q. P. (ďalej len „rozsudok vo veci C-42/15“), ktorý uviedol, že zmluva o úvere nemusí

byť vyhotovená v jedinom dokumente. Predmetná zmluva o revolvingovom úvere je však zároveň aj
zmluvou spotrebiteľskou, ako to správne konštatoval súd prvej inštancie v napadnutom rozhodnutí, a
preto bolo potrebné aplikovať aj ustanovenia zákonov na ochranu spotrebiteľa.

11.Odvolací súd sa však nestotožnil s názorom súdu prvej inštancie, že zmeneným údajom RPMN v

bode 6. zmluvy došlo k novému návrhu na uzavretie zmluvy. RPMN sa nenavrhuje ani neodhaduje,
pretože ide o presne, na základe vzorca vypočítaný ukazovateľ, ktorý sa vypočítava v čase uzavretia
zmluvy a nie v čase podania žiadosti o úver. Hodnota predpokladanej RPMN v žiadosti o úver pritom
bola vyššia ako skutočne vypočítaná RPMN v čase uzatvorenia zmluvy. Poskytnutý úver je pritom
možné podľa ust. § 11 ods. d) zákona o spotrebiteľských úveroch považovať za bezúročný a bez

poplatkov len v prípade, že v zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená nesprávne ročná percentuálna
miera nákladov v neprospech spotrebiteľa. Odvolací súd dospel k záveru, že uvedené údaje o RPMN
spĺňajú požiadavku ustanovenú v ust. § 9 ods. 2 písm. j) zákona o spotrebiteľských úveroch. Žalovaný
v zmluve uviedol predpokladanú RPMN z ktorej vychádzal s tým, že pri podpise úverovej zmluvy nie
je presne uvedený termín reálneho poskytnutia finančných prostriedkov (v zmluve bola dohodnutá

výplata úveru bankovým prevodom), v zmluve je tiež uvedené, že presná hodnota RPMN závisí na dni
poskytnutia úveru, s čím žalovaný súhlasil s tým, že presnú výšku RPMN jej spoločnosť oznámi po
poskytnutí úveru. Z úpravy ust. § 9 ods. 2 písm. j) zákona o spotrebiteľských úveroch nevyplýva, že
výška RPMN musí byť v zmluve uvedená jednoznačne konkrétnym číslom. Podľa názoru odvolacieho
súdu sú v zmluve uvedené všetky predpoklady použité na výpočet RPMN a skutočnosť, že v zmluve je

uvedená predpokladaná RPMN v percentuálnom vyjadrení a s tým, že presná hodnota RPMN podľa dňa
poskytnutia úveru bola žalovanému oznámená, spĺňajú údaje o RPMN vyššie citovanú úpravu ust. § 9
ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch. V konaní nebolo preukázané, že by bol napokon žalovanému
ako spotrebiteľovi schválený úver za úplne iných podmienok ako to vyplýva z údajov v Žiadosti/Zmluve
o revolvingovom úvere, napokon pokiaľ by došlo k nejakým zmenám zo strany veriteľa a spotrebiteľ

by so zmenami týkajúcimi sa výšky a ostatných parametrov úveru nesúhlasil, bol oprávnený od zmluvy
odstúpiť,prípadnezmluvupísomnevypovedať(bod7.Zmluvy).Zuvedenéhodôvoduodvolacísúdzáver
súdu prvej inštancie, že v danom prípade nedošlo k písomnému uzavretiu zmluvy v súlade s ust. § 9
ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch, a že zmluva obsahuje neplatný údaj o ročnej percentuálnej
miere nákladov považoval za nesprávny.

12.Odvolací súd sa nestotožnil ani so záverom súdu prvej inštancie, že zmluva neobsahuje obligatórnu
náležitosť vyplývajúcu z ust. § 9 ods. 2 písm. f) zákona o spotrebiteľských úveroch, a to končenú
splatnosť úveru. Z rozsudku vo veci C-42/15 vyplýva, že čl. 10 ods. 2 písm. h) smernice sa má vykladať vtom zmysle, že nie je nevyhnutné, aby zmluva o úvere uvádzala splatnosť splátok spotrebiteľa odkazom
na konkrétny dátum, pokiaľ podmienky tejto zmluvy umožňujú spotrebiteľovi bez ťažkostí a s istotou
identifikovať dátumy týchto splátok. V tejto súvislosti odvolací súdu uvádza, že z počtu splátok úveru

- 42 mesačných splátok vyplýva doba trvania zmluvy, z ktorej priemerný spotrebiteľ vie presne určiť
termín konečnej splatnosti úveru. Odvolací súd poznamenáva, že novelou zákona o spotrebiteľských
úveroch č. 279/2017 Z.z. účinnou od 01.05.2018 bola zo zákona vypustená povinnosť uvádzať v zmluve
o spotrebiteľskom úvere termín konečnej splatnosti úveru z dôvodu, že uvedené bolo v rozpore so
Smernicou č. 2008/48/ES. Z uvedených dôvodov odvolací súd dospel k záveru, že záver súdu prvej

inštancie, že v zmluve absentuje konečná splatnosť úveru a na základe toho poskytnutý úver je bez
úrokov a bez poplatkov je nesprávny.

13.Z uvedených dôvodov odvolací súd dospel k záveru, že odvolanie žalobcu proti napadnutej druhej
výrokovej vete, ktorou vo zvyšnej časti súd žalobu zamietol je dôvodné, a preto v tejto časti rozsudok
súdu prvej inštancie podľa ust. § 388 CSP zmenil tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi

sumu 492,06--eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 492,06,--eur od
17.5.2015.2015 do zaplatenia.

14.Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok okresného súdu v napadnutej časti podľa ust.§388
CSP zmenil.

15.Vzhľadomnatoodvolacísúdrozsudoksúduprvejinštancievnapadnutejtretejvýrokovejvete zmenil,
odvolací súd zmenil aj tretiu výrokovú vetu rozhodnutia o nároku na náhradu trov konania pred súdom
prvej inštancie podľa ust. § 388 CSP. O nároku na náhradu trov konania na súde prvej inštancie
rozhodol podľa ust. § 396 ods. 2 v spojení s ust. § 262 ods. 1, § 255 ods. 1 CSP a priznal žalobcovi,

ktorý bol v konaní úspešný voči žalovanému nárok na náhradu trov konania na súde prvej inštancie v
rozsahu 100%.

16.Odvolací súdu o trovách odvolacieho konanie rozhodol podľa ust. §396 ods. 1 CSP, v náväznosti na
ust. §262 ods. 1 CSP a žalobcovi, ktorý mal v odvolacom konaní plný úspech, a ktorému vzniklo právo

na náhradu trov odvolacieho konania v zmysle ust.§255 ods. 1 CSP, nárok na náhradu trov odvolacieho
konania priznal v plnom rozsahu.

17.O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne okresný súd po právoplatnosti tohto rozhodnutia
podľa ust. §262 ods. 2 CSP.

18.Rozsudok bol jednohlasne schválený členmi odvolacieho senátu.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 písm. a/ až c/ CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie ( § 422 ods. 1 a 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).