Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, January 22, 2020

Súd: Okresný súd Pezinok
Spisová značka: 9Csp/39/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1719201615
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 01. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Lapšanská

ECLI: ECLI:SK:OSPK:2020:1719201615.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Pezinok v konaní pred sudkyňou JUDr. Zuzanou Lapšanskou, v právnej veci žalobcu :

Všeobecná úverová banka, a.s., so sídlom v Bratislave, Mlynské Nivy č. 1, IČO : 31320155,
zastúpeného : Advokátska kancelária Gallo, s.r.o., so sídlom v Martine, Jilemnického č. 30, IČO :
36715352, proti žalovanej : K. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom v G., V..G.. K. Č.. XX, o zaplatenie 237,6
eur s príslušenstvom

r o z h o d o l :

Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi sumu 237,6 eur, spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 %
ročne zo sumy 237,6 eur od 31.01.2017 do zaplatenia, všetko do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto
rozsudku.

Žalobcovi súd priznáva náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou súdu dňa 30.08.2019 sa žalobca domáhal proti žalovanej zaplatenia sumy 237,6
eur s príslušenstvom a náhrady trov konania, vrátane trov právneho zastúpenia. V žalobe dôvodil, že
uzavrel so žalovanou Zmluvu o pôžičke, na základe ktorej poskytol žalovanej sumu 491 eur na účel
nákupu tovaru. Kúpna cena tovaru bola 587,6 eur, takže pri nákupe tovaru žalovaná zaplatila sumu
96,6 eur. Žalovaná sa zaviazala zaplatiť úver v splátkach po 21,4 eur mesačne, v počte splátok 34.
Celkom sa zaviazala zaplatiť sumu 727,6 eur, pri ročnej úrokovej sadzbe 26,62 % a RPMN 26,62 %.

Žalovaná doposiaľ zaplatila iba sumu 406,6 a prestala úver splácať. Žalobca ku dňu 25.01.2017 pristúpil
k vyhláseniu splatnosti úveru. Žalobca si súdnou cestou uplatňuje nárok na zaplatenie sumy 237,6 eur,
ktorá predstavuje nezaplatenú časť pohľadávky žalobcu a úrok z omeškania u uvedenej sumy.

2.Vykonanýmdokazovanímlistinnýmidôkazmisúdzistil,žežalovanáuzavrelasospoločnosťoužalobcu
zmluvu , ktorá je svojím charakterom zmluvou spotrebiteľskou, kde na strane veriteľa vystupoval v
rámci vykonávania svojej podnikateľskej činnosti žalobca a na strane dlžníka žalovaná ako fyzická

osoba. Uvedený záväzkový vzťah bol súdom posúdený ako vzťah medzi dodávateľom a spotrebiteľom.
Základnú charakteristiku spotrebiteľských zmlúv upravuje Občiansky zákonník v ust. § 52. Vychádzajúc
z tohto ustanovenia spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné
zmluvy upravené v ôsmej časti tohto zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú na
jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah
dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní
a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej

činnosti. Spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci
predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Špeciálna úprava spotrebiteľského úveru
je obsiahnutá v zákone č. 258/2001 Z. z. Tento právny predpis v ust. § 2 písm. a/ definuje spotrebiteľský
úver ako dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere voforme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej forme. Veriteľom v zmysle ust. § 3 ods.
1 zákona č. 258/2001 Z. z. je fyzická alebo právnická osoba poskytujúca spotrebiteľský úver v rámci
svojho podnikania, a spotrebiteľom podľa ust. § 3 ods. 2 zákona č. 258/2001 Z. z. fyzická osoba, ktorej

bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.
Základnou črtou spotrebiteľských zmlúv je to, že sú pre spotrebiteľa vopred pripravené a nie je vytvorený
priestor na dojednávanie obsahu zmluvy alebo jej zmeny. Súčasťou zmluvy o úvere boli bez akýchkoľvek
pochybností všeobecné podmienky poskytnutia úveru, ktoré odporkyňa ovplyvniť nemohla, nakoľko
boli pripravené už vopred pre veľký počet spotrebiteľov. V tejto súvislosti je právne významné ust. §

54 Občianskeho zákonníka podľa ktorého zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa
nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred
vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva alebo inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V
pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší. Hoci
zmluva o úvere je tzv. absolútnym obchodom, vzhľadom k tomu, že je zároveň i zmluvou spotrebiteľskou,
súd aplikoval na prejednávanú vec ustanovenia občianskeho zákonníka.

3. Podľa § 489 OZ záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody,
z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočnosti.

4. Podľa § 517 ods. 2 OZ ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať

od dlžníka popri plene úroky z omeškania ( veta prvá pred bodkočiarkou ).

5. Podľa § 53 ods. 4 písm. k/ Občianskeho zákonníka, za neprijateľné podmienky v spotrebiteľskej
zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby
zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku.

6. Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.

7. Podľa § 517 ods. 1 OZ dlžník, ktorý nesplní svoj dlh riadne a včas, je v omeškaní (veta prvá ).

8. Záväzok najčastejšie vzniká tým, že sa dlžník zaviaže na určité plnenie (záväzky vznikajúce zo zmlúv,
resp. všeobecne z právnych úkonov). Niekedy sa zaviazanosť dlžníka viaže na určitý, zákonom určený
skutkový stav bez ohľadu na záväzkový úmysel dlžníka (mimozmluvné záväzky, resp. záväzky mimo
právnych úkonov). Občiansky zákonník rozoznáva štyri dôvody vzniku záväzkov. Záväzky vznikajú:

a) z právnych úkonov, najmä zo zmlúv. Dôvodom vzniku záväzkového právneho vzťahu pritom môžu
byť dvojstranné (i nepomenované) alebo viacstranné zmluvy, ale aj jednostranné právne úkony.
b) zo spôsobenej škody
c) z bezdôvodného obohatenia
d) z iných v zákone uvedených skutočností.

9. V danom prípade súd zistil, že medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanou došlo k vzniku
záväzkového vzťahu na základe uzatvorenia Zmluvy, ktorá je svojím obsahom zmluvou spotrebiteľskou,
nakoľko tu na strane poskytovateľa služieb stojí obchodná spoločnosť, teda subjekt vykonávajúci
podnikateľskú činnosť a dodávateľ a na strane druhej fyzická osoba - spotrebiteľ, ktorý službu prijíma.

10. Ustanovenie § 53 Občianskeho zákonníka sa týka podmienok, ktoré zákon označuje za neprijateľné
( pre porovnanie uznesenie IV. ÚS 55/2011). Ide o podmienky, ktoré sú nečestné, neslušné, hrubo
poškodzujúce spotrebiteľa a preto ich použitie zákon sankcionuje absolútnou neplatnosťou ( § 53 ods.
5 OZ ). Vyjadruje snahu, aby dodávateľ v spotrebiteľských zmluvách pristupoval k tvorbe podmienok v

súlade s dobrými mravmi. Je potrebné dodať, že spotrebiteľ z povahy veci v súčasných podmienkach
štandardizácie produktov bežnej spotreby, ako aj zmluvných podmienok má iba fiktívnu možnosť
ovplyvniť podstatu zmluvných podmienok, ktoré sú mu zo strany dodávateľa predložené, pričom často
vzhľadom na ich rozsiahlosť a použitú právnu terminológiu nemá možnosť, či už ich vôbec prečítať,
resp. pochopiť ich obsah. Ide teda o zákonný zákaz používania neprijateľných podmienok, ktoré vyvolá

právoplatné súdne rozhodnutie a dodávateľ je povinný zdržať sa ich používania. Je potrebné zdôrazniť,
že ochrana spotrebiteľa sa týka iba formulárových zmlúv, ktoré sú uzatvárané na základe predbežne
formulovaného zmluvného formulára, ktorý má dodávateľ vopred pripravený a ktorý používa v dvoch
alebo viacerých prípadoch, pričom spotrebiteľ spravidla obsah zmluvy nemení.11. V danom prípade je zrejmé, že žalovaná porušila zmluvné podmienky tým, že pôžičku prestala
splácať, v čoho dôsledku žalobca vyhlásil jej mimoriadnu splatnosť. Nezaplatená časť pohľadávky

predstavovala ku dňu vyhlásenia splatnosti úveru sumu 237,6 eur a túto časť žalovaného nároku
považoval súd za dôvodnú. Žalovaná porušila zmluvné podmienky, dostala sa omeškania so
splatnosťou dlhu počnúc dňom 26.01.2017 ( deň po splatnosti úveru ) a preto žalobcovi patrí zákonný
úrok z omeškania podľa § 517 a nasl.

12. O trovách konania súd rozhodol v súlade s § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku a priznal
žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 100 %, nakoľko i úspech žalobcu v konaní bol v pomere 85 %.

Poučenie:

Podľa § 362 ods. 1 Civilného sporového poriadku, je proti tomuto rozhodnutiu prípustné odvolanie, ktoré
je možné podať v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Ak
bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu

vykonanej opravy.

Podľa § 363 Civilného sporového poriadku, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania
uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 Civilného sporového poriadku, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

(2)
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

(3)
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Podľa § 367 ods. 1 CSP, ak podá ten, kto je na to oprávnený, včas odvolanie, nenadobúda rozhodnutie
právoplatnosť, dokiaľ o odvolaní právoplatne nerozhodne odvolací súd.