Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Friday, May 25, 2018

Súd: Okresný súd Bardejov
Spisová značka: 1C/56/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8114229208
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 05. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ivana Hanuščaková

ECLI: ECLI:SK:OSBJ:2018:8114229208.12

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bardejov sudkyňou Mgr. Ivanou Hanuščakovou v právnej veci žalobcu Štátny fond rozvoja

bývania, Lamačská cesta 8, 833 04 Bratislava, IČO:31 749 542, zast. AENEA Legal, s.r.o., Jozefská
3, 811 06 Bratislava, proti žalovaným X/ A. C., G.. XX.X.XXXX, Ť. XX, XXX XX K., zast. JUDr. Eva
Hudáková, Dlhý rad 17, 085 01 Bardejov, X/ N. C., G.. XX.X.XXXX, O. XX, XXX XX K., zast. JUDr.
Rastislav Straka, Hviezdoslavova 9, 085 01 Bardejov, 3/ P. C., G.. X.XX.XXXX, H. X, XXX XX K. a 4/ I.
C., G.. XX.X.XXXX, Ť. XX, XXX XX K., o zaplatenie 14.712,90 s prísl., takto

r o z h o d o l :

Žalovaní v 1. a 2 rade sú p o v i n n í spoločne a nerozdielne žalobcovi zaplatiť 6.517,14 eur s
úrokom z omeškania vo výške 73,30 eur a vo výške 8,05 % ročne zo sumy 6.517,14 eur od 26.2.2015

do zaplatenia, v lehote 60 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

V prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a.

Stranám nepriznáva nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1.Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 19.11.2014 domáhal od žalovaných v 1. a 2.
rade zaplatenia sumy 1.268,80 eur s príslušenstvom - úrokom z omeškania vo výške 8,05 % ročne od
6.11.2014 do zaplatenia a náhrady trov konania. Svoju žalobu odôvodnil skutočnosťou, že dňa 1.2.2001

uzavrel ako štátny účelový fond so žalovanými Zmluvu o poskytnutí podpory vo forme úveru č. XXX/
XXXX/XXXX, na základe ktorej bola žalovaným 1, 2 poskytnutá podpora vo forme úveru vo výške
19.916,35 eur s dobou splatnosti 30 rokov. Poskytnutý úver mali žalovaný splatiť pri základnej úrokovej
sadzbe vo výške 3,6 % formou mesačných splátok vo výške 90,55 eur. Žalovaní sa v zmluve zaviazali, že
dlh, ktorý sa skladá z úveru a úroku budú splácať pravidelnými mesačnými splátkami a to tak, že platba
bude vykonaná vždy do 15. kalendárneho dňa mesiaca počas celej lehoty splatnosti úveru. Žalobca
ďalej uviedol, že žalovaní sa ku dňu 5.11.2014 dostali do omeškania so zaplatením 15.splátkami, čo

predstavuje sumu 1.268,80 eur, ktorú si žalobca spolu so zákonnými úrokmi z omeškania uplatňuje v
tomto konaní. Žalovaní boli výzvami vyzvaní na plnenie dlhu.

2.Podaním zo dňa 30.1.2015 žalobca doplnil na základe výzvy súdu svoju žalobu tak, že žiadal, aby súd
zaviazal žalovaných na plnenie spoločne a nerozdielne s poukazom na ust. § 511 ods. 1 OZ a § 293
Obch. zák. s poukazom na rozhodnutie NS SR, sp. zn. 1Obo 51/2008 a čl. V Zmluvy. K 5.11.2014 sa
žalovaní dostali do omeškania so zaplatením sumy 1.268,80 eur a to 15 splátok.

3.Podaním zo dňa 2.4.2015 doručeným súdu dňa 13.4.2015 žalobca rozšíril pôvodne podanú žalobu.
Žiadal, aby súd žalovaných v 1. a 2. rade zaviazal spoločne a nerozdielne zaplatiť mu sumu 14.712,90
EUR, zmluvný úrok vo výške 758,09 EUR, úrok z omeškania vo výške 77,29 EUR, spolu s úrokom zomeškaniavovýške8,05%p.a.zosumy1.268,80EURod06.11.2014 do1.4.2015azosumy14.712,90
eur od 2.4.2015 do zaplatenia ako aj zmluvnú pokutu vo výške 1.547,10 Eur. Podanie odôvodnil tým, že
opakovane vyzýval žalovaných k úhrade dlhu na zameškaných splátkach prostredníctvom upomienok,

na čo žalovaní nereagovali, a preto žalobca podaním zo dňa 22.12.2014 odstúpil od zmluvy, čím sa stal
splatným celý dlh. Zmluvnú pokutu si uplatnil s poukazom na znenie článku VIII. bod 8.4 a 8.5 Zmluvy.

4.Okresný súd Bardejov uznesením zo dňa 5.8.2015, č.k. 1C/56/2015-77 pripustil zmenu žaloby v
zmysle návrhu žalobcu zo dňa 2.4.2015.

5. Podaním zo dňa 19.11.2015 žalobca navrhol pripustiť vstup do konania na strane žalovanej ako
ďalšie žalované P. C. Q. I. C. titulom zabezpečenia záväzku zo zmluvy ručením tretími osobami -
menovanými podľa čl. VII bod 7.1 Zmluvy.

6. Okresný súd Bardejov uznesením zo dňa 30.11.2015, č.k. 1C/56/2015-107 pripustil vstup ďalších

účastníkov do konania na strane žalovanej v zmysle návrhu žalobcu zo dňa 19.11.2015.

7. Podanímzodňa26.2.2016žalobcaupravilpetitnávrhuspoukazomnapripustenieďalšíchúčastníkov
do konania na strane žalovanej.

8. Okresný súd Bardejov uznesením zo dňa 14.3.2016, č.k. 1C/56/2015-183 pripustil zmenu žaloby v
zmysle návrhu žalobcu zo dňa 26.2.2016.

9. Podaním zo dňa 23.8.2016 žalobca rozšíril podanú žalobu. Žiadal, aby súd žalovaných v 1. a
2. rade zaviazal spoločne a nerozdielne zaplatiť mu sumu 14.712,90 EUR, zmluvný úrok vo výške

758,09 EUR, zmluvný úrok vo výške 3,6 % ročne z istiny 14.712,90 eur od 26.2.2015 do zaplatenia,
úrok z omeškania vo výške 77,29 EUR, zmluvnú pokutu vo výške 1.547,10 EUR spolu s úrokom
z omeškania vo výške 8,05% p. a. zo sumy 1.268,80 EUR od 06.11.2014 do 25.2.2015 a zo sumy
14.712,90 eur od 26.2.2015 do zaplatenia a nákladmi spojených s uplatnením pohľadávky vo výške
477,40 eur a nahradiť mu trovy konania s tým, že plnením jedného zo žalovaných v rozsahu plnenia

zaniká povinnosť ostatných žalovaných.

10. Okresný súd Bardejov uznesením zo dňa 13.3.2017, č.k. 1C/56/2015-235 pripustil zmenu žaloby
v zmysle návrhu žalobcu zo dňa 23.8.2016 ( pozn. v tom čase nebolo súdom ustálené, či sa medzi
stranami sporu jedná o vzťah spotrebiteľský vzhľadom na rozsiahlu argumentáciu žalobcu ohľadne

obchodnoprávneho charakteru zmluvného vzťahu ).

11.Žalovanáv2/radenavrhlapodanímzodňa4.3.2015,abysúd vočinejzamietolnávrhvcelomrozsahu
z dôvodu, že so žalovaným v 1/rade sú rozvedení a vo výzve žalobcu je ona uvedená ako ručiteľ, čo je v
rozpore so zmluvou. Žalovaná za rok 2010, 2011, 2012, 2013 uhradila na účet žalobcu celkovo 2.987,05

eur ( o uvedenom predložila listinné dôkazy na čl. 47-49 ). Dlžník neuhrádza žiadne splátky, je preto
namieste, aby žalobca uplatňoval svoj nárok voči dlžníkovi a ručiteľom. Žalovaná v 2/rade je v zmluve
uvádzaná ako manželka, teda nie ako dlžník a ani ako ručiteľ.

12.Žalovaný v 1/rade sa vyjadril k návrhu a podaniu žalovanej v 2/rade s tým, že žalovaná je v pozícii

dlžníkaanaveciničnemeníto,žemanželstvobolorozvedené. Uvedenéjunevylučujesospoločnejveci
z hľadiska pasívnej legitimácie. Zmluvu uzavreli obaja so žalovanou v 2. rade. Uviedol, že rozsudkom
OS Bardejov č.k. 4C 98/2008 zo dňa 27.1.2012 sa stal výlučným vlastníkom nehnuteľnosti, ktorej sa
pôžička dotýka, Ing. M. C., teda ako vlastník nehnuteľnosti získal aj bezdôvodné obohatenie vo forme
zhodnotenia nehnuteľnosti pôžičkou a z morálneho hľadiska by mal splatiť pôžičku. Dôkazom je aj to, že

terajší vlastník aj úhrady tejto pôžičky niekoľkokrát posielal. Žiadajú preto, aby súd pripustil do konania
vedľajšieho účastníka Ing. M. C., K. K., O.G. XX.

13.Žalované v 3. a 4. rade sa k žalobe nevyjadrili.

14.Na pojednávanie dňa 26.4.2018 sa dostavil právny zástupca žalobcu, ktorý ospravedlnil neúčasť
žalobcu na pojednávaní, o odročenie pojednávania nežiadal. Nedostavili sa žalovaný v 1. rade a
jeho právna zástupkyňa, ktorí svoju neúčasť na pojednávaní ospravedlnili, o odročenie pojednávania
nežiadali; žalovaná v 2. rade a jej právny zástupca, ktorí svoju neúčasť na pojednávaní ospravedlnili,žiadali o odročenie pojednávania; žalované v 3. a 4. rade , ktoré svoju neúčasť na pojednávaní
ospravedlnili, o odročenie pojednávania nežiadali. Čo sa týka žiadosti právneho zástupcu žalovanej
v 2. rade o odročenie pojednávania, súd túto posúdil ako nedôvodnú s poukazom na ust. § 183 CSP,

čo bolo právnemu zástupcovi aj oznámené. Právny zástupca síce preukázal dôvod svojej neúčasti
na pojednávaní, avšak nepreukázal splnenie podmienok na odročenie pojednávania podľa § 183 ods.
1 a 2 CSP a to najmä, že nepreukázal skutočnosť, že žalovaná v 2. rade nesúhlasí so substitučným
zastupovaním iným advokátom ( uvedené tvrdenie sa ukázalo ako nepravdivé vzhľadom na obsah
predloženej plnej moci na zastupovanie ). Preto súd v súlade s ustanovením § 180 CSP vec prejednal

v ich neprítomnosti s prihliadnutím na obsah spisu a dosiaľ vykonané dokazovanie. Pojednávanie bolo
odročené za účelom vyhlásenia rozhodnutia.

15. Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa so spisovým materiálom (tak ako boli
oboznamované na pojednávaniach - viď zápisnica o pojednávaní : návrh s prílohami , vyjadrenie
žalobcu zo dňa 30.1.2015 s prílohami, vyjadrenie žalovanej v 2. rade zo dňa 4.3.2015 s prílohami,

vyjadrenie žalovaného v 1. rade zo dňa 31.3.2015, podanie žalobcu zo dňa 2.4.2015 s prílohami, zo
dňa 19.5.2015, podanie žalovanej v 2. rade zo dňa 26.5.2015, uznesenie na č.l. 77, vyjadrenie žalobcu
zo dňa 14.9.2015, podanie žalobcu zo dňa 19.11.2015 s prílohami, uznesenia na č.l. 107, podanie
žalobcu zo dňa 14.12.2015 s prílohami, podanie žalobcu zo dňa 6.12.2015 s prílohami, uznesenie na
č.l 183, podanie žalobcu zo dňa 23.8.2016, podanie žalobcu zo dňa 22.11.2016 s prílohami, podanie

žalobcu zo dňa 2.2.2017, podanie žalobcu zo dňa 8.3.2017, uznesenie na č.l. 235, podanie žalobcu zo
dňa 12.12.2017 a zo dňa 15.1.2018, podanie žalobcu zo dňa 16.2.2018 s prílohami, podanie žalobcu
zo dňa 23.3.2018, podanie žalovaného v 1. rade na č.l. 374 a predmet konania vo veci 4C/98/08 a jeho
výsledkom - otázka vlastníctva k nehnuteľnosti, ktorá bola predmetom financovania, bolo právoplatne
rozhodnuté, že žalovaní v 1. a 2. rade nie sú jej vlastníkmi ) a zistil tento skutkový stav veci:

16. K výzve súdu na vyjadrenie sa k vstupu Ing. Miroslava Kollára do konania žalobca uviedol, že v
zmysle bodu 4.8 Zmluvy v prípade, ak by chcel dlžník na základe iného občianskeho, obchodného alebo
obdobného vzťahu preniesť svoj záväzok na tretiu osobu, ktorá by tento plnila v jeho mene, môže tak
urobiť len s výlučným súhlasom veriteľa, t.j. ŠFRB. Uviedol, že žalobcovi nebola predložená žiadna

dohoda o prevzatí dlhu a nebolo mu predložené ani vysporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva
manželov. Vzhľadom na to má žalobca za to, že žalovaní sú stále povinní plniť zmluvné podmienky.

17. Žalobca podaním doručeným súdu dňa 10.3.2016 uviedol, že odstúpenie od zmluvy zasielané
žalovaným bolo uložené na pošte dňa 30.12.2014. Od uvedeného okamihu sa uvedená zásielka dostala

do sféry jeho dispozície a na základe vyššie uvedeného začal tento úkon žalobcu začal pôsobiť voči
žalovaným t.j. v zmysle čl. VIII. ods. 8.5 Zmluvy začala plynúť 30 dňová lehota na uhradenie celého
zosplatneného dlhu. Z uvedeného vyplýva, že žalovaní sa dostali do omeškania s úhradou dlžnej sumy
kudňu29.01.2015,t.j.30.01.2015jeprvýdeňomeškania.Žalovanísadostalidoomeškaniasosplátkami
v roku 2009, v ktorom z celového počtu 12 splátok uhradili 9 splátok v celkovej sume 814,95 EUR.

Následne v roku 2010 uhradili z celkového počtu 12 splátok len 5 splátok v celkovej sume 452,75
EUR. Podľa predloženej histórie pohybov na účte je zrejmé, že žalovaní neuhradili včas splátku v
mesiaci február 2009 a od uvedeného mesiaca splácali predpísané splátky nepravidelne. Odstúpením
od Zmluvy o úvere nedochádza k zániku hlavného záväzku. Z toho jednoznačne vyplýva záver, že
odstúpením Žalobcu od Zmluvy o úvere nedošlo k zániku záväzku, t.j. odstúpením od Zmluvy o úvere

nebol spôsobený zánik povinnosti splatiť dlh, došlo len k zmene splatnosti vrátenia úveru. Odstúpenie
od úverovej zmluvy podľa § 506 Obchodného zákonníka spôsobuje jedine zmenu splatnosti vrátenia
úveru a v dôsledku odstúpenia od úverovej zmluvy nezanikajú všetky práva a povinnosti strán z tejto
zmluvy; povinnosť dlžníka vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky a zaplatiť úroky odstúpením od zmluvy
nezaniká a veriteľovi z tohto dôvodu nemôže vzniknúť nová pohľadávka podľa ustanovenia § 351 ods.

2 Obchodného zákonníka. Povinnosť dlžníka vrátiť veriteľovi dlžnú čiastku s úrokmi po odstúpení od
zmluvy o úvere podľa § 506 Obchodného zákonníka teda nepredstavuje „sekundárny záväzok“, ale
záväzok „pôvodný“, ktorý sa odstúpením od zmluvy „modifikoval“ vo svojej splatnosti /na požiadanie
veriteľa sa stáva splatná celá pohľadávka/.

18. Žalovaný v 1/rade prostredníctvom právneho zástupcu podaním zo dňa 20.2.2018 opätovne uviedol,
že navrhuje pripustiť do konania Ing. M. C. ako vlastníka nehnuteľnosti, na ktorú bol poskytnutý úver a
na ktorú malo byť zriadené záložné právo. Rovnako tvrdia, že žalovaná v 2/rade sa nevyvinila zo svojho
záväzku voči žalobcovi, preto navrhujú aj ju zaviazať k úhrade nároku žalobcu.19.Žalobcadňa16.2.2018podalvovecivyjadreniestým,žepoukázalnaaktuálneUznesenieKrajského
súdu v Košiciach, sp. zn.: 9Co/14/2016 zo dňa 28.02.2017 zaoberajúce sa účinkami odstúpenia od

zmluvy v súvislostí s trvaním záväzkového vzťahu a jeho zabezpečenia. Vzhľadom na uvedené je
zrejmé,žeŽalovaní,ktoríprevzaliručiteľskýzáväzoksúpasívnevecnelegitimovanívdanomsporespolu
s hlavnými dlžníkmi. Vecnou legitimáciou, či už aktívnou alebo pasívnou sa vo všeobecnosti v civilnom
konaní rozumie právo alebo povinnosť účastníka, ktoré vyplývajú z hmotného práva. Vecnú legitimáciu
má ten z účastníkov, kto je nositeľom subjektívneho práva (aktívna vecná legitimácia) alebo nositeľom

subjektívnejpovinnostivyplývajúcejzhmotnéhopráva(pasívnavecnálegitimácia),oktorýchsavkonaní
rozhoduje. Tiež poukázal na rozsudok Okresného súdu Trenčín zo dňa 29.03.2017, sp. zn.: 14C/1/2014
ohľadom odstúpeniu od zmluvy a aplikácií Obchodného zákonníka. Citoval tiež Okresný súd Spišská
Nová Ves, ktorý v rozsudku v konaní vedenom pod sp. zn.: 4C/1/2014 zaujal stanovisko k problematike
bezdôvodného obohatenia. Žalobca v súvislostí s problematikou úroku z omeškania a započítavania
čiastočných úhrad v obchodno-záväzkových vzťahoch poukazuje na spôsob započítavania jednotlivých

platieb, ktorý realizuje v zmysle úpravy obsiahnutej v Obchodnom zákonníku. S uvedeným spôsobom
sa stotožnil aj Krajský súd v Žiline v uznesení vydanom dňa 26.01.2017, sp. zn.: 9Co/277/2016.

20.Žalobcavoviacerýchpodaniachvsporeuviedol,ževzťahmedzižalobcomažalovanýmjenesprávne
posudzovať ako spotrebiteľský. Uviedol, že štátny fond rozvoja bývania je účelovým fondom, ktorý bol

zriadený na plnenie osobitných úloh štátu, t.j. financovanie priorít štátnej bytovej politiky schválených
vládou SR pri rozširovaní a zveľaďovaní bytového fondu. Činnosť, ktorú žalobca vykonáva, nemožno
kvalifikovať ako obchodnú alebo podnikateľskú, nakoľko nespĺňa všetky jej taxatívne vymedzené
pojmové znaky. Žalobca ako právnická osoba zriadená zákonom o štátnom fonde rozvoja bývania je
účelovým fondom, ktorý v zmysle legálnej definície pojmu spotrebiteľská zmluva v § 52 ods. 1 OZ

nespĺňa pojmové znaky dodávateľa, teda zmluva o poskytnutí podpory uzatvorená medzi žalobcom a
žalovaným nie je spotrebiteľskou zmluvou v zmysle § 52 a nasl. OZ. ŠFRB je účelovým fondom, ktorý
bol zriadený na plnenie osobitných úloh štátu, t.j. financovanie priorít štátnej bytovej politiky, pričom
správcom fondu je Ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR. Podľa § 1 ods. 3 písm.
p/ zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov,

spotrebiteľským úverom nie sú úver poskytovaný na účely podľa osobitných predpisov pre obmedzený
okruh osôb vo verejnom záujme a za úrokové sadzby nižšia ako tie, ktoré prevládajú na finančnom trhu.
Žalobca teda nie je subjektom, ktorý cielene vytvára zisk. Zákonodarca týmto negatívnym vymedzením
subsumoval Zákon o ŠFRB do skupiny osobných predpisov, na základe ktorých poskytované úvery
nespadajú do kategórie spotrebiteľský úver. Ide o absolútny obchodný záväzkový vzťah. Zmluva o

úvere je úverovou zmluvou uzatvorenou podľa§ 497 Obchodného zákonníka, to znamená, že na
ustanovenia Zmluvy sa vzťahujú právne normy Obchodného zákonníka. Vo svojich tvrdeniach sa
žalobca odvoláva aj na Dôvodovú správu k Zákonu o ŠFRB, podľa ktorej zákonodarca vzhľadom na
explicitnú úpravu Zákona o spotrebiteľských úveroch uviedol v dôvodovej správe, že žalobca nespĺňa
zákonnú definíciu dodávateľa podľa§ 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka a teda nakoľko žalobca nie

je dodávateľom, zmluva o poskytnutí podpory nie je spotrebiteľskou zmluvou. Vo svojich vyjadreniach
citovalajrozhodnutiasúdov,napr.rozsudokOSDunajskáStreda,sp.zn.6C/258/2015,záveryuznesenia
NS SR č.k. 5Cdo 120/2010 zo dňa 29.3.2012, či Smernicu 2014/17/EU o zmluvách o úvere pre
spotrebiteľov týkajúcich sa nehnuteľností určených na bývanie.

21. Na pojednávaniach právny zástupca žalobcu udával, že žalobca trvá na podanom návrhom
v celom rozsahu v zmysle všetkých jeho písomných podaní. Žalovaní neplnili dlh ani čiastočne. V
minulosti prebiehajúce mimosúdne rokovania neboli úspešné, následne sa žiadna zo žalovaných strán
nepokúsila o mimosúdne rokovanie, ktorej výsledkom by bola dohoda, resp. iné riešenie vzniknutej
situácie. Navrhuje priznať žalobcovi nárok tak, ako to navrhuje a náhradu trov konania v rozsahu

100%. Nesúhlasí s argumentáciou súdu ohľadom právnej kvalifikácie žalobcu ako dodávateľa a z
toho vyplývajúce posúdenie vzťahu medzi žalobcom a žalovanými v zmysle spotrebiteľského práva.
Žalobca tento právny názor zdôvodňuje viacerými rozhodnutiami súdov SR v obdobných skutkovo
rovnakých veciach a rozporuje hlavne posúdenie žalobcu ako dodávateľa, nakoľko nespĺňa jeden zo
základných predpokladov a to generovanie zisku. Všetky finančné prostriedky, ktoré získava žalobca

nielen zo splácania poskytnutých úverov sociálne slabším osobám, ale aj prostriedky z koézneho
fondu, ktoré sú špeciálne určené na rozvoj bytovej otázky. Nikdy nie sú rozdeľované iným spôsobom
ako len poskytovaním nových úverov a aj v zmysle zákona č. 150/2013 o štátnom fonde rozvoja
bývania môžu byť len 3% príjmov štátneho fondu rozvoja bývania použité na fungovania štátnehofondu rozvoja bývania. Žalobca tým pádom funguje ako vnútroobratkový špecializovaný fond plniaci
zákonom stanovené úlohy. Žalobca zároveň poukazuje na rozpor, resp. rozdiel medzi výškou úrokovej
sadzby zmluvne dohodnutých úrokov oproti komerčne pôsobiacich finančných inštitúcii, ktoré svoju

činnosť vykonávajú pod dohľadom a na základe licencie od NBS. Ako príklad uvádza úrokové miery,
ktoré boli predložené tunajšiemu súdu, z ktorých jasne vyplýva kontrast medzi komerčne poskytovanými
úvermi a úverom poskytnutým žalobcom a takisto poukazuje na ust. Zákona o ŠFRB, kde sú definované
možnosti poskytnutia úveru žiadateľom s nulovou úrokovou sadzbou, čím žalobca preukazuje svoj
nekomerčný charakter. Zároveň poukazuje na to, že v dôvodovej správe o ŠFRB zákonodarca v bode

19 jasne definoval, že zmluva o poskytnutí podpory vo forme úveru nie je spotrebiteľskou zmluvou v
zmysle § 52 OZ. Zákonodarca týmto jasne definoval charakter žalobcu, nakoľko úvery poskytované zo
strany žalobcu zákonodarca vyňal z pôsobnosti zákona o spotrebiteľských úveroch, takisto zo zákona
o úveroch na bývanie č. 90/2015. Na základe vyššie uvedeného žalobca žiada priznať celú žalovanú
sumu spolu s príslušenstvom. Žalobca zotrváva na svojich tvrdeniach o nespotrebiteľskom charakteru
sporu. Žalobcarozporuje svojudefiníciuakododávateľa,žalobcatrvánasvojichprávnychargumentoch

ohľadne obchodno-právneho charakteru vzťahu, takisto poukazuje na § 506 Obch. zákonníka ktorým
došlo k modifikácii zmluvného vzťahu v časti splatnosti záväzku a nie k zániku záväzku. Všetky ostatné
právne argumenty vyplývajú z písomných podaní žalobcu. K legitimácii žalovaných sa vyjadrovali
v rámci svojich podaní. Trvá na skutočnosti, že žalovaní 1. a 2. sú pasívne legitimovaní v rámci
prebiehajúceho súdneho konania a predloženými dôkazmi nepreukázali opak.

22. Právny zástupca žalovanej v 2/ rade na pojednávaniach udával, že trvá na vyjadrení vo veci. Navrhol
žalobu zamietnuť.

23. Žalovaná v 2/rade podaním zo dňa 26.5.2015 uviedla, že nesúhlasí s tým, aby Ing. Kollár vstupoval

ako vedľajší účastník do tohto konania. Samotná skutočnosť, že ručiteľmi tejto pôžičky sú príbuzné
žalovaného v 1/rade je dôkazom ako sa pôžička vybavovala a k čomu slúžila. Z korenšpondencie je
zrejmé, že žalovaný v 1/rade prevzal záväzok na budúce splátky tohto úveru od Ing. Kollára 12.500 eur,
pričom pôvodne uplatňoval sumu 14.500eur. Bolo závažným pochybením zo strany žalobcu, že poskytol
pôžičkubeztoho,abypreskúmalprílohykpôžičke,predovšetkýmneexistenciuzmluvyozáložnompráve

k nehnuteľnosti, ktorá bola obligatórnou náležitosťou poskytnutia pôžičky.

24. Podaním zo dňa 19.11.2015 žalobca uviedol, že zmluvu nemožno považovať za spotrebiteľskú
s poukazom na § 1 ods. 3 písm. p) zákona č. 129/2010 Z. z. Ako príklad osobitného predpisu, na
ktorý sa citované ustanovenie vzťahuje, sú uvedené napr. zákon č. 200/1997 Z.z. o Študentskom

pôžičkovom fonde v znení neskorších predpisov, zákon č. 607/2003 Z.z. o Štátnom fonde rozvoja
bývania v znení neskorších predpisov, § 37e zákona č. 523/2004 Z.z. o rozpočtových pravidlách verejnej
správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 492/2009 Z.z.. Rovnako poukázal
na zákon č. 607/2003 Z. z. o Štátnom fonde rozvoja bývania v znení neskorších predpisov, ktorý bol
zrušený a nahradený zákonom č. 150/2013 Z. z. o Štátnom fonde rozvoja bývania v znení neskorších

predpisov (ďalej len „Zákon o ŠFRB“). Zákonodarca týmto negatívnym vymedzením subsumoval
Zákon o ŠFRB do skupiny osobitných predpisov, na základe ktorých poskytované úvery nespadajú do
kategórie „spotrebiteľský úver“, t.i. úver poskytovaný Navrhovateľom nie je spotrebiteľským úverom.
Uvedené tvrdenie podporuje aj ustanovenie § 24a Zákona o spotrebiteľských úveroch: ,,Na úvery
na opravu, rekonštrukciu alebo modernizáciu spoločných častí, spoločných zariadení a príslušenstva

domu poskytované vlastníkom bytov a nebytových priestorov podľa osobitného predpisu, ktoré nie sú
spotrebiteľským úverom, sa vzťahujú ustanovenia § 2, § 4 ods. 1 písm. a) až d), f) až n) a s), ods. 2 a ods.
7 až 13, § 9 ods. 1 a ods. 2 písm. a), b), f), g), i) až k), m) až r), u), v) a x), § 11 ods. 1, § 12, 19, 23 a 25a,
pričom takíto dlžníci vykonávajú svoje práva v súvislosti s uvedenými úvermi spoločne prostredníctvom
správcu alebo spoločenstva vlastníkov a veriteľ plní povinnosti voči takýmto dlžníkom tak, že ich plní voči

správcovi alebo voči spoločenstvu vlastníkov; to neplatí, ak ide o úvery poskytované Štátnym fondom
rozvoja bývania podľa osobitného predpisu.“ Zákonodarca predmetným ustanovením stanovil výnimku,
že aj na úvery, ktoré sú vylúčené z pôsobnosti Zákona o spotrebiteľoch, t.j. ktoré nie sú spotrebiteľskými
úvermi, sa vzťahujú niektoré ustanovenia tohto zákona; táto výnimka sa však nevzťahuje na Zákon o
ŠFRB. čiže úver poskytovaný Štátnym fondom rozvoja bývania nie je spotrebiteľským a nevzťahujú sa

na neho ani predmetné ustanovenia. Podnikaním je podľa Obchodného zákonníka len taká činnosť,
ktorú vykonáva podnikateľ, a zároveň kumulatívne spĺňa všetky znaky, ktoré zákon požaduje, teda
tie, ktoré sú taxatívne vymenované v odseku 1: samostatnosť, sústavnosť, uskutočnenie vo vlastnom
mene, na vlastnú zodpovednosť, za účelom dosiahnutia zisku. Samostatnosť pri výkone podnikateľskejčinnosti podnikateľom je potrebné vykladať v tom zmysle, že podnikateľ sám rozhoduje o spôsobe a
formách svojej podnikateľskej činnosti, ergo nie je podriadený inému subjektu. V§ 2 ods. 1 Zákona
o ŠFRB je ustanovené, že správcom ŠFRB je Ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja

Slovenskej republiky (ďalej len „MDVRR SR“). V nadväznosti na uvedené je evidentné, že ŠFRB nekoná
samostatne, nakoľko je spravovaný MDVRR SR, čo podčiarkuje aj ďalšie ustanovenie v § 20 ods. 1
Zákona o ŠFRB, podľa ktorého podrobnosti o organizácii a činnosti fondu upravuje štatút fondu, ktorý
schvaľuje minister.“ S poukazom na § 1 ods. 2 a 3 Zákona o ŠFRB uviedol, že ŠFRB je účelovým
fondom, ktorý bol zriadený na plnenie osobitných úloh štátu, t. j. financovanie priorít štátnej bytovej

politiky schválených vládou Slovenskej republiky pri rozširovaní a zveľaďovaní bytového fondu. Za
pojmový znak podnikania „za účelom dosiahnutia zisku“ možno považovať vtedy, keď hlavným účelom
podnikania je dosiahnutie zisku (majetkového prospechu), t.j. vyvíjaná činnosť podnikateľa s úmyslom
dosiahnutiazisku.Zuvedenéhovýkladuvyplýva,žečinnosťktorúŠFRBvykonáva,nemožnokvalifikovať
ako obchodnú alebo podnikateľskú, nakoľko nespĺňa všetky jej taxatívne vymedzené pojmové znaky.
Navrhovateľ, ako právnická osoba zriadená Zákonom o ŠFRB, je účelovým fondom, ktorý v zmysle

legálnej definície pojmu spotrebiteľská zmluva v § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, nespĺňa pojmové
znaky dodávateľa, t.j. Zmluva o poskytnutí podpory uzatvorená medzi Navrhovateľom a Odporcami nie
je spotrebiteľskou zmluvou v zmysle S 52 a nasl. Občianskeho zákonníka.

25. Podaním zo dňa 14.12.2015 žalobca uviedol, že odporcovia uhradili celkom za účelom splácania

poskytnutého úveru sumu vo výške 13.399,21 EUR. Súdu bol predložený podrobný rozpis jednotlivých
splátok s uvedením ako boli mesačné splátky započítané na istinu a zmluvný úrok, v ktorom ku dňu
11.12.2014 sú uvedené žalované nároky. Poukázal na ust. 261 ods. 6 písm. d) Obchodného zákonníka.
Ustanovenie § 261 Obchodného zákonníka vyjadruje spôsob úpravy obchodných záväzkových vzťahov,
t.j. upravuje podmienky, po splnení ktorých sa obligatórne uplatní úprava Obchodného zákonníka v

záväzkových vzťahoch. Ide o povahu, resp. podstatu samého vzťahu, a to bez ohľadu na povahu
účastníkov záväzkových vzťahov. V týchto prípadoch nie je rozhodujúci subjekt, ale objekt záväzkového
vzťahu, t.j. dominantným znakom týchto vzťahov je obsahová stránka než vlastnosť subjektu - môže
vzniknúť medzi osobami, ktoré nemajú povahu podnikateľských subjektov (nepodnikatelia). Z dikcie
tohto zákonného kogentného ustanovenia, ktoré má prednosť pred zmluvnou úpravou, vyplýva, že

vymenované záväzkové vzťahy sa spravujú Obchodným zákonníkom bez ohľadu na povahu účastníkov,
ide o absolútny obchodný záväzkový vzťah. Zmluva o úvere je úverovou zmluvou uzatvorenou podľa
§ 497 Obchodného zákonníka, to znamená, že na ustanovenia Zmluvy o úvere sa vzťahujú právne
normy Obchodného zákonníka. Na podporu uvedeného tvrdenia poukázal na Uznesenie Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5 Cdo 120/2010 z 29.03.2012, ktorý skonštatoval, že Zmluva o úvere,

ktorú uzatvoril Navrhovateľ je zmluvou o úvere v zmysle Obchodného zákonníka a vzťahujú sa na
ňu ustanovenia tohto právneho predpisu: „Za obchodné záväzkové vzťahy považuje právna úprava aj
ďalšie vzťahy, bez zreteľa na povahu účastníkov, ktoré sú taxatívne vymedzené v § 261 ods. 3 písm.
d/ Obchodného zákonníka; právne vzťahy založené zmluvou o úvere (497 Obchodného zákonníka)
preto zo zákona reprezentujú doktrinálnu kategóriu tzv. „absolútnych obchodov". Jej rozhodujúcim

znakom je forma (typ) vzťahu, nie jeho subjekty; nevyžaduje sa, aby išlo výlučne o vzťahy medzi
podnikateľmi. V právnom vzťahu vyplývajúcom zo zmluvy o úvere, ako aj v právnom vzťahu, ktorý
vznikne zo zabezpečenia záväzku dlžníka v takomto vzťahu, sa jeho subjekty riadia Obchodným
zákonníkom. Skutočnosť, že ide o absolútny obchod vylučuje dohodou strán o voľbe Obchodného
zákonníka v zmysle § 262 ods. 1,2 Obchodného zákonníka (tzv. voľbu práva). Ide teda o kogentnú

povahu citovaného právneho ustanovenia, ktorá spôsobuje, že vzťahy, ktoré vznikajú pri zabezpečení
záväzkov z úverovej zmluvy, sa spravujú ustanoveniami Obchodného zákonníka. Použitie Obchodného
zákonníka na tieto vzťahy účastníci nemôžu dohodou vylúčiť (viď aj rozsudok Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky z 18. mája 2000, sp.zn. 4 Obo 115/99). Možno preto uzavrieť, že pre vzťahy, ktoré
sa podľa §261 spravujú Obchodným zákonníkom, si účastníci nemôžu ani dohodnúť, že ich vzťah sa

bude spravovať iným zákonom (napr. Občianskym zákonníkom), lebo ustanovenie § 261 ods. 3, písm. d/
Obchodného zákonníka je ustanovením kogentným, t. i. ktoré nepripúšťa jeho modifikáciu ani vylúčenie
jeho normatívneho (zaväzujúceho) účinku dohodou zmluvných strán, s poukazom aj na Uznesenie NS
SR, sp..zn. 5 Odo 120/2010 z 29.03.2012.

26. Účastníci konania uzavreli dňa 1.2.2001 zmluvu o poskytnutí podpory podľa zákona č. 124/1996
Z.z. o Štátnom fonde rozvoja bývania - vo forme úveru (ďalej iba „zmluva o poskytnutí podpory“) č.
701/2768/2000, podľa ktorej žalobca poskytol žalovaným v 1. a 2. rade (ako žiadatelia) úver vo výške
600.000,- Sk, t.j. 19.916,35 eur so základnou úrokovou sadzbou 3,6 % ročne na dobu splatnosti30 rokov za účelom výstavby bytu - prestavba v Bardejove. Žalovaní sa v čl. IV. zmluvy o poskytnutí
podporyzaviazalisplatiťcelýúversozákladnouúrokovousadzbou3,6%ročnepravidelnýmimesačnými
splátkami vždy do 15.-teho kalendárneho dňa mesiaca počas celej lehoty splatnosti úveru; v bode 4.1.

- 4.2. zmluvy o poskytnutí podpory bola upravená splatnosť v súlade s § 122 ods. 3 Občianskeho
zákonníka (ďalej iba „OZ“), prvá až 359.-ta splátka boli dohodnuté vo výške po 2.728,- Sk, t.j. 90,55
eur (bod 4.2.), posledná splátka mala predstavovať zostatok dlhu (bod 4.3.), začatie splácania bolo
určené 3 mesiace po uzavretí zmluvy, pričom plynutie času začalo od 1. dňa mesiaca nasledujúceho po
obojstrannom podpísaní zmluvy (bod 4.4.) - t.j. v danom prípade od 15.6.2001; v bode 7. 1. je dojednanie

o zabezpečení dlhu tretími osobami - ručiteľmi podľa § 546 - §560 OZ - označenými žalovanými v 3.
a 4. rade ( spoločne a nerozdielne - § 539 OZ ); v bode 7.4. dohoda o zriadení záložného práva po
právoplatnosti kolaudačného rozhodnutia v lehote do 3 mesiacov od vydania právoplatného rozhodnutia
o kolaudácii stavby, pričom po jeho zriadení zaniká ručenie ručiteľmi; v bode 8.3. bolo dohodnuté
oprávnenie žalobcu zvýšiť úrokovú sadzbu o 0,5 % pre celú nesplatenú časť podpory a uplatniť toto
právo pri každom opakovanom porušení podmienok pri splácaní, pozastavenie čerpania podpory; v

bode 8.4. bolo dohodnuté oprávnenie žalobcu odstúpiť od zmluvy v prípade omeškania žalovaných
s úhradou akejkoľvek splátky dlhšie ho ako 6 mesiacov, po doručení výzvy k vyrovnaniu splátok, ak
nebudúsplnenépodmienkyuvedenévovýzve, pričompreprípadodstúpeniaodzmluvyboladohodnutá
povinnosť žalovaných uhradiť zmluvnú pokutu 10 % z celej dlžnej sumy do 30 dní od doručenia výzvy.
V bode 12.3. sa účastníci konania dohodli, že ich vzájomné vzťahy sa riadia, okrem iného, aj ostatnými

právnymi predpismi najmä Občianskym zákonníkom.

27. Výzvou zo dňa 21.8.2014 žalobca vyzval žalovaných 1, 2 na plnenie sumy 1.087,70 eur ( zameškané
splátky ) v lehote 7 dní od doručenia výzvy. Výzva bola doručovaná žalovaným 1/-2/ podaním na
poštovú prepravu dňa 21.8.2014 ( teda dostala sa do ich dispozície ).

28.Žalobca listom zo dňa 22.12.2014 odstúpil od úverovej zmluvy a zároveň požiadal žalovaných v 1/
- 4/ rade o vrátenie dlžnej sumy pozostávajúcej z nesplatenej istiny 14.712,90 Eur, nesplateného úroku
758,09 Eur, úroku z omeškania vo výške 77,29 Eur v lehote 5 dní od obdŕžania výzvy vrátane trov
právneho zastúpenia. Dôvodom odstúpenia bolo, že ku dňu 12.12.2014 sa dostali do omeškania s

platením 16.tich splátok vo výške 1.359,35 eur. Odstúpenie od zmluvy bolo doručované žalovaným 1/-2/
podaním na poštovú prepravu, dňa 30.12.2014 boli zásielky uložené na pošte a vrátené dňa 20.1.2015
veriteľovi ako neprevzaté v odbernej lehote ( z adresy uvedenej v zmluve ). Žalovanej v 3. rade bola
zásielka doručovaná poštou, dňa 27.1.2015 uložená na pošte a vrátená dňa 17.2.2015 veriteľovi ako
neprevzatá v odbernej lehote ( z adresy uvedenej v zmluve ). Žalovaná v 4.rade si zásielku prevzala

dňa 27.1.2015.

29.Z informačnej karty klienta č. XXXX/XXXX z 21.1.2015 a meno žalovaného v 1. rade vyplýva oi.
aj výška čerpaného úveru 19.916,35 eur, začiatok splácania úveru 15.6.2001, ukončenie splácania
15.5.2031, dátum poslednej uhradenej splátky 12.8.2013, posledného vkladu 12.8.2013, zaplatená

istina 5.203,45 eur, zaplatená časť úrokov 8.017,12 eur, zostatok splátok úveru 14.712,90 eur, zostatok
splátok úrokov 818,41 eur, počet dlžných splátok 18, nezaplatených 214, zaplatených 146. Platby
žalovaných na úver vyplývajú aj z predloženej histórie pohybov na účte ( čl. 25-38, 111-114, 115-128 )
v sume 13.399,21 eur ( kredit ).

30.Započítavanie platieb na istinu, úroky vyplýva rovnako z predloženej listiny na čl. 115-128. Z nej
vyplýva aj nezaplatený zostatok istiny úveru, úrokov a výška úrokov z omeškania, tak ako tvrdí žalobca.

31.Žalobcasúdupredložilaj1/návrhprávnehopredpisu-zákona,ktorýmsamámeniťzákonč.150/2013
Z.z. v zmysle, že podpora poskytnutá fondom vo forme úveru nie je spotrebiteľským úverom podľa

predpisov OZ a osobitných predpisov ( s poukazom na skutočnosť, že fond nie je dodávateľom § 53 ods.
3 OZ ), 2/ prehľad podpôr do oblasti bývania za roky 2003 - 2016 s uvedením ich príjmov zo štátneho
rozpočtu a splátok úveru ( čl. 293 - 299 ), 3/ priemerné úrokové miery z úverov obchodných bánk
zverejnené na stránke NBS ( s poukazom na vyššie úrokové miery ako poskytuje žalobca; čl. 312 - 346 ).

32.Podľa § 1 zák. č. 124/1996 Z.z. ( o Štátnom fonde rozvoja bývania ) zriaďuje sa Štátny fond rozvoja
bývania 1) (ďalej len "fond") ako účelový fond na financovanie štátnej podpory (ďalej len "podpora")
výstavby bytov a ubytovní, dodatočného zateplenia bytových domov 2) a rodinných domov, stavebných
úprav bytových domov, odstránenia statických chýb bytových domov a dokončenia rozostavanýchobjektov bývalej komplexnej bytovej výstavby, prostredníctvom ktorého sa uskutočňuje pomoc štátu pri
rozširovaní a zveľaďovaní bytového fondu. Fond je právnická osoba so sídlom v Bratislave.

33.Podľa § 3 cit. zák. zdrojmi fondu sú
a) splátky úverov poskytnutých z fondu,
b) splátky úrokov z úverov poskytnutých z fondu,
c) sankcie za porušenie zmluvných podmienok alebo za odstúpenie od zmluvy, alebo za neoprávnené
použitie podpory poskytnutej z fondu,

d) úroky z prostriedkov fondu uložených v banke,
e) príspevky poskytnuté z Fondu národného majetku Slovenskej republiky za podmienok ustanovených
osobitným predpisom, 3)
f) úvery z domácich a zahraničných zdrojov,
g) dary,
h) dotácie zo štátneho rozpočtu, 4)

i) ďalšie zdroje, ak tak ustanoví osobitný predpis.

34.Podľa § 12 cit. zák. na základe rozhodnutia podľa § 11 ods. 9 uzavrie fond so žiadateľom zmluvu.
Zmluva musí obsahovať najmä
a) údaje o zmluvných stranách,

b) účel, výšku a druh poskytovanej podpory,
c) spôsob plnenia záväzkov zmluvných strán,
d) zabezpečenie záväzkov,
e) bezhotovostný spôsob úhrady z podpory,
f) technické podmienky stavby a dĺžku času jej uskutočnenia,

g) sankcie za porušenie zmluvných podmienok,
h) spôsob kontroly plnenia zmluvných podmienok a dôsledky ich nedodržania,
i) ak je žiadateľom osoba podľa § 7 písm. a), tak aj minimálny čas, v ktorom bude stavbu užívať on
alebo jeho rodinní príslušníci.

35.Podľa § 4 ods. 1 cit. zák. prostriedky fondu možno použiť na
a) podpory poskytované na účel uskutočnenia pomoci štátu pri rozširovaní a zveľaďovaní bytového
fondu,
b) správu fondu,
c) poskytovanie štátnej prémie podľa osobitného predpisu.

36.Účel podpory vyplýva z § 5 cit. zák..

37.Uvedený zákon bol zrušený a nahradený zákonom č. 607/2003 Z.z. o Štátnom fonde rozvoja bývania
a ten bol zrušený a nahradený zákonom č. 150/2013 Z.z. o Štátnom fonde rozvoja bývania.

38.V čase uzavretia zmluvy ochranu spotrebiteľa poskytoval zákon na ochranu spotrebiteľa č. 634/1992
Zb..

39.Podľa § 3 ods. 3 zák. č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa každý spotrebiteľ má právo na ochranu

pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách 9).
-------------------------------------------------------------------
9) § 52 až 54 Občianskeho zákonníka.

40.Podľa § 261 ods. 3 písm. d) Obchodného zákonníka ( účinného v čase vzniku každého zmluvného

vzťahu)toutočasťouzákonasaspravujúbezohľadunapovahuúčastníkovzáväzkovévzťahyzozmluvy
o predaji podniku alebo jeho častí (§ 476), zmluvy o úvere (§ 497), zmluvy o kontrolnej činnosti (§ 591),
zasielateľskej zmluvy (§ 601), zmluvy o prevádzke dopravného prostriedku (§ 638), zmluvy o tichom
spoločenstve (§ 673), zmluvy o otvorení akreditívu (§ 682), zmluvy o inkase (§ 692), zmluvy o bankovom
uložení veci (§ 700), zmluvy o bežnom účte (§ 708) a zmluvy o vkladovom účte (§ 716).

41.Podľa § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka
poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.42.Podľa § 499 Obchodného zákonníka za dojednanie záväzku veriteľa poskytnúť na požiadanie
peňažné prostriedky možno dojednať odplatu, ak poskytovanie úveru je predmetom podnikania veriteľa.

43.Podľa § 502 ods.1 veta prvá Obchodného zákonníka od doby poskytnutia peňažných prostriedkov
je dlžník povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej
zákonom alebo na základe zákona.

44.Podľa § 48 ods. 1 OZ ( v znení účinnom od vzniku zmluvného vzťahu ) od zmluvy môže účastník
odstúpiť, len ak je to v tomto alebo v inom zákone ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté.

45.Podľa § 48 ods. 2 OZ odstúpením od zmluvy sa zmluva od začiatku zrušuje, ak nie je právnym
predpisom ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté inak.

46.Podľa§517ods.2 OZ akideoomeškaniesplnenímpeňažnéhodlhu,máveriteľprávopožadovaťod
dlžníkapopriplneníúrokyzomeškania,akniejepodľatohtozákonapovinnýplatiťpoplatokzomeškania;
výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

47.Podľa § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych

bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania
s plnením peňažného dlhu. V tomto prípade v čase vzniku omeškania dlžníka bola základná úroková
sadzba ECB vo výške 0,05 %, teda výška úroku z omeškania činí 8,05 % ročne.

48.Podľa § 559 OZ splnením dlh zanikne. Dlh musí byť splnený riadne a včas.

49.Podľa § 121 ods. 3 OZ, príslušenstvom pohľadávky sú úroky, úroky z omeškania, poplatok z
omeškania a náklady spojené s jej uplatnením.

50.Podľa § 52 ods. 1 až 4 OZ ( účinného od 13.7.2014 ) spotrebiteľskou zmluvou je každá

zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o
spotrebiteľských zmluvách,ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom
je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné
zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia,
sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú

ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva.
Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej
obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej
činnosti.

51.Podľa § 53 ods. 1 až 3 a ods. 5 OZ spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia,
ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa
týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito,

jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za individuálne
dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť
sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné
ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.
Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

52.Podľaods.9cit.ust.akideoplneniezospotrebiteľskejzmluvy,ktorésamávykonaťvsplátkach,môže
dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením
splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva.

53.Podľa § 54 ods. 1 a 2 OZ zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť
od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv,
ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o
obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.54.Podľa § 556 OZ ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre
nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže

veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.

55.Podľa § 544 ods. 1, 2 OZ ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú
pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému
účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda. Zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v

dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.

56.Podľa § 546 OZ dohodou účastníkov možno zabezpečiť pohľadávku ručením. Ručenie vzniká
písomným vyhlásením, ktorým ručiteľ berie na seba voči veriteľovi povinnosť, že pohľadávku uspokojí,
ak ju neuspokojí dlžník.

57. Podľa § 547 OZ veriteľ je povinný kedykoľvek a bez zbytočného odkladu oznámiť ručiteľovi na
požiadanie výšku svojej pohľadávky.

58. Podľa § 548 OZ ručiteľ je povinný dlh splniť, ak ho nesplnil dlžník, hoci ho na to veriteľ písomne
vyzval. Ručiteľ môže proti veriteľovi uplatniť všetky námietky, ktoré by mal proti veriteľovi dlžník. Uznanie

dlhu dlžníkom je účinné voči ručiteľovi, len keď s ním vysloví súhlas.

59. Podľa ust. čl. 3 ods. 1 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993, zmluvná podmienka, ktorá
nebola individuálne dohodnutá sa považuje za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú
nerovnováhu v právach a povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa.

60.Podľa ust. čl. 3 ods. 2 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993, podmienka sa nepovažuje
za individuálne dohodnutú, ak bola navrhnutá vopred a spotrebiteľ preto nebol schopný ovplyvniť
podstatu podmienky, najmä v súvislosti s predbežne formulovanou štandardnou zmluvou. Skutočnosť,
že určité aspekty podmienky alebo jedna konkrétna podmienka boli individuálne dohodnuté, nevylučuje

uplatňovanie tohto článku na zvyšok zmluvy, ak celkové hodnotenie zmluvy naznačuje, že aj napriek
tomuideopredbežneformulovanúštandardnúzmluvu.Keďpredajcaalebododávateľvznesienámietku,
že štandardná podmienka bola individuálne dohodnutá , musí o tom podať dôkaz.

61.Podľa ust. čl. 3 ods. 3 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993, príloha obsahuje indikatívny a

nevyčerpávajúci zoznam podmienok, ktoré sa môžu považovať za nekalé.

62.Podľa ust. čl. 5 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993, v prípade zmlúv, kde sú všetky
alebo niektoré podmienky ponúkané spotrebiteľovi v písomnej forme, musia byť vždy tieto podmienky
vypracované v jednoduchom zrozumiteľnom jazyku. Kde existuje pochybnosť o zmysle podmienky,

prednosť má interpretácia priaznivejšia pre spotrebiteľa. Toto pravidlo interpretácie neplatí v súvislosti
s postupmi stanovenými v článku 7 (2).

63.Podľa ust. čl. 6 ods. 1 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993, členské štáty zabezpečia,
aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo

dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa
týchtopodmienoknaďalejzáväznáprestrany,akjejejďalšiaexistenciamožnábeznekalýchpodmienok.

64.Podľa ust. čl. 7 ods. 1 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993, členské štáty zabezpečia,
aby v záujme spotrebiteľov a súťažiacich existovali primerané a účinné prostriedky, ktoré by zabránili

súvislému uplatňovaniu nekalých podmienok v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľmi zo strany
predajcov alebo dodávateľov.

65.Túto smernicu je nevyhnutné podľa názoru súdu využívať ako interpretačné pravidlo k ustanoveniam
právneho poriadku, upravujúcich režim spotrebiteľských zmlúv. Toto stanovisko je podporené aj

rozsudkom Európskeho súdneho dvora z 27.06.2000 v spojených prípadoch C-240/98, C-241/98,
C-242/98, C-243/98 a C-244/98, Océano Grupo Editorial SA proti Roció Murciano Quintero und Salvat
Editores SA proti José M. Sánchez Alcón Prades, José Luis Copano Badillo, Mohammed Berroane
a Emilio Vinas Feliú, v ktorom sa konštatuje, že účinná ochrana spotrebiteľa sa môže dosiahnuť, lenak národný súd prehlási, že má právomoc zhodnotiť neprimerané podmienky z úradnej povinnosti.
Právomoc súdu stanoviť z úradnej povinnosti, či je podmienka nečestná, znamená vytvoriť vhodné
prostriedky. Znamená to dosiahnuť výsledok sledovaný čl. 6 Smernice, konkrétne chrániť spotrebiteľa

pred záväzkom voči nečestnej podmienke a dosiahnuť zámer čl. 7 Smernice. Tieto opatrenia môžu
pôsobiť ako odstrašujúci prostriedok a predchádzať nečestným zmluvným podmienkam.

66.Zákonom č. 150/2004 Z. z., ktorým sa novelizoval Občiansky zákonník, bola prebratá smernica Rady
č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (Úradný vestník

Európskych spoločenstiev L 095, 21/4/1993, str. 29-34).

67.Tým sa zakotvil v Občianskom zákonníku inštitút spotrebiteľskej zmluvy, aj keď dovtedy obdobne
upravoval zmluvy medzi dodávateľom a spotrebiteľom zákon o ochrane spotrebiteľa č. 634/1992 Zb.
a to ako tzv. zmluvy typové ( § 23a : Typovou zmluvou sa podľa tohto zákona rozumie zmluva,
ktorá sa má uzavrieť vo viacerých prípadoch, ak je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným

spôsobom neovplyvňuje. Typová zmluva nesmie obsahovať a) neprimerané podmienky, ktoré na škodu
spotrebiteľa zakladajú nápadný nepomer medzi právami a povinnosťami zmluvných strán, najmä 1.
podmienky, ktoré viažu predaj výrobku alebo poskytnutie služby na odobratie iného výrobku alebo na
prevzatie inej služby, 2. podmienky, ktorými sa podmieňuje predaj výrobku alebo poskytnutie služby
požiadavkou, aby spotrebiteľ zabezpečil pre predávajúceho ďalšieho spotrebiteľa, ktorý s ním uzavrie

rovnakú alebo podobnú zmluvu; b) podmienky, ktoré sú v rozpore s dobrými mravmi.) s účinnosťou
od 1.1.2000 a neskôr od 25.11.2004 ako zmluvy spotrebiteľské (Spotrebiteľskými zmluvami sú zmluvy
uzavreté podľa Občianskeho zákonníka, Obchodného zákonníka, ako aj všetky iné zmluvy, ktorých
charakteristickým znakom je, že sa uzavierajú vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ
obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje. Na spotrebiteľské zmluvy, ktoré neboli uzavreté

podľa osobitného predpisu, sa primerane použijú ustanovenia tohto predpisu, s odkazom na §
52 až 60 Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov. ). Týmto sa podľa názoru súdu
uzavretá zmluva dostala do režimu zmluvy typovej a následne do režimu zmluvy spotrebiteľskej s
poskytnutímochranyslabšejzmluvnejstrany-spotrebiteľa.Samozrejmespoukazomnanižšieuvedené.
Naviac spotrebiteľ v týchto zmluvách nemôže byť znevýhodnený oproti zmluvám uzavretým po novele

uvedeného ustanovenia s rozšírením zákonného pojmu zmlúv spotrebiteľských ( už aj s poukazom na
smernicu č. 93/13/EHS ).

68.Žalobca je štátnym fondom ( právnickou osobou ) zriadeným na základe zákona č. 124/1996 Z.z.
na financovanie štátnej podpory, ktorého prostredníctvom sa uskutočňuje pomoc štátu pri rozširovaní a

zveľaďovaní bytového fondu. Žalovaní sú fyzickými osobami - nepodnikateľmi. Uzavretá zmluva spĺňa
atribúty zmluvy spotrebiteľskej, zmluvu uzatvára dodávateľ - žalobca a spotrebiteľ - žalovaní, obsah
zmluvyjevopreddanýveriteľom,tentodlžníkzrejmenedojednávaindividuálne,ajkeďjesamozrejmé,že
tento obsah zmluvy žalovaní prijali a čiastočne je daný aj v tom čase účinným zákonom č. 124/1996 Z.z..

69.Problematika ochrany spotrebiteľa je inštitút, ktorý treba vnímať komplexne a ktorý sa dotýka
viacerých typov zmlúv. Európska únia venuje ochrane spotrebiteľa mimoriadnu pozornosť. Vychádzajúc
z európskej legislatívy aj zmluvy uzatvorené podľa iných zákonov ako Občiansky zákonník možno
tiež považovať za spotrebiteľské napriek tomu, že ich zákon priamo ako spotrebiteľské neoznačuje.
Spotrebiteľská zmluva nie je samostatným typom zmluvy (aj keď je v Občianskom zákonníku

pomenovaná), ale možno ju označiť ako druh zmluvy, pre ktorú najmä Občiansky zákonník, ale aj iné
právne predpisy ustanovujú osobitné podmienky a určujú, aké náležitosti zmluva musí obsahovať a
naopak, ktoré v nej nesmú byť (neprijateľné podmienky) na ochranu tzv. slabšej zmluvnej strany.

70.Vzhľadom k uvedenému súd neprijal argumentáciu žalobcu o tom, že predmetný zmluvný vzťah nie

je vzťahom spotrebiteľským. Na uvedenom názore súdu nič nemení ani skutočnosť, že tento typ úverov
je vylúčený z pôsobnosti zák. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, či zák. č. 258/2001 Z.z.. Aj
keď je samozrejme nutné prijať skutočnosť, že žalobca ako dodávateľ má postavenie trocha odlišné
od ,, ostatných dodávateľov ,, a to práve dané už spomínaným zák. č. 124/1996 Z.z., najmä s poukazom
obsahu uzatváraných zmlúv ( čo do podmienok štátnej pomoci, výšky úveru, úrokovej sadzby v prospech

spotrebiteľa ), aj keď na charaktere zmluvného vzťahu súd trvá a to s poukazom na čl. 2 Smernice rady
č. 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách ( „predajca alebo dodávateľ"
znamená akúkoľvek fyzickú alebo právnickú osobu, ktorá v zmluvách podliehajúcich tejto smernici koná
s cieľom vzťahujúcim sa k jeho obchodom, podnikaniu alebo povolaniu bez ohľadu na to či má verejnúalebosúkromnúformu vlastníctva).Príkladomosobyverejnéhoprávanapríkladvsúvislostisfinančnými
službami môže byť Štátny fond rozvoja bývania, ktorý poskytuje žiadateľom na základe spotrebiteľských
zmlúv osobitný druh úverov na bývanie (cit.: Števček, M., Dulak, A., Bajánková, J., Fečík, M., Sedlačko,

F., Tomašovič, M. a kol. Občiansky zákonník I. § 1 - 450. Komentár. Praha: C.H. Beck, 2015, str. 465).

71. Súd nespochybňuje aplikáciu Obchodného zákonníka ( ustanovenia § 497 a nasledujúce
upravujúce úverovú zmluvu ) na vznik Zmluvy ( jej podstatné náležitosti ), avšak pre celkové posúdenie
právneho vzťahu majú prednosť osobitné ustanovenia právneho poriadku, ktoré sú súčasťou špeciálnej

právnej úpravy v oblasti spotrebiteľského práva vrátane ustanovení § 52 až §54 OZ. Tým pádom súd
použil ustanovenia Občianskeho zákonníka na právne posúdenie právneho vzťahu medzi žalobcom
a žalovanými, ale aj na z toho vyplývajúce účinky omeškania či odstúpenia od zmluvy a jeho
účinkov. Pričom ako vyplýva z cit. ust. OZ zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa
nemôžu odchýliť od tohto zákona ( myslí sa Občianskeho zákonníka ) v neprospech spotrebiteľa.
Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak

zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad,
ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší. Zmluvy nesmú obsahovať dohody, ktoré by stavali spotrebiteľa
do nevýhodnejšieho postavenia ako mu zákon priznáva a to s poukazom na ust. § 54 ods. 1 a 2
Občianskeho zákonníka. Takýto výklad je podľa názoru súdu plne eurokonformný ( t. j. výklad v súlade
s komunitárnym právom ). Aj preto je súd názoru, že je potrebné považovať záväzkovo právny vzťah

vzniknutý medzi účastníkmi za občianskoprávny vzťah, nie vzťah obchodnoprávny. Naviac účastníci sa
dohodli, že ich zmluvný vzťah sa bude spravovať tak ust. Obchodného zák., ako aj ust. Občianskeho
zák., ktorého použitie je pre spotrebiteľa priaznivejšie.

72.Predmetná zmluva je preto zmluvou spotrebiteľskou - občianskoprávnou, kde žalobca (dodávateľ

finančných služieb verejného charakteru) vystupuje v pozícii dodávateľa a žalovaní (nepodnikatelia) v
pozícii spotrebiteľov.

73.Na posúdenie uplatneného nároku je však posúdenie, či došlo k platnému odstúpeniu od zmluvy a
príp. jeho účinkov, resp. či došlo boli splnené podmienky zosplatnenia celého dlhu v zmysle cit. zák. ust.

a uzavretej Zmluvy, vrátane posúdenia ručiteľského záväzku.

74. Ako vyplýva z predloženej zmluvy o poskytnutí podpory zo dňa 1.2.2001 žalobca žalovaným poskytol
úver v sume 600.000,- Sk, t.j. 19.916,35 eur so základnou úrokovou sadzbou 3,6 % ročne
na dobu splatnosti 30 rokov za účelom výstavby bytu - prestavba. Žalovaní sa v čl. IV. zmluvy o

poskytnutí podpory zaviazali splatiť celý úver so základnou úrokovou sadzbou 3,6 % ročne pravidelnými
mesačnými splátkami vždy do 15.-teho kalendárneho dňa mesiaca počas celej lehoty splatnosti úveru;
v bode 4.1. - 4.2. zmluvy o poskytnutí podpory bola upravená splatnosť v súlade s § 122 ods. 3
Občianskeho zákonníka (ďalej iba „OZ“), prvá až 359.-ta splátka boli dohodnuté vo výške po 2.728,-
Sk, t.j. 90,55 eur (bod 4.2.), posledná splátka mala predstavovať zostatok dlhu (bod 4.3.), začatie

splácania bolo určené 3 mesiace po uzavretí zmluvy, pričom plynutie času začalo od 1. dňa mesiaca
nasledujúceho po obojstrannom podpísaní zmluvy (bod 4.4.) - t.j. v danom prípade od 15.6.2001. V
dôsledku nedodržiavania platobnej disciplíny došlo v zmysle bodu 8.4. Zmluvy k odstúpeniu od zmluvy
a to podaním žalobcu zo dňa 22.12.2014 ( po predchádzajúcom zaslaní písomnej výzvy na plnenie
omeškaných splátok ). O poskytnutí úveru súd nemal žiadne pochybnosti. O uvedenom svedčia

vykonávané platby žalovaných, žalovaní uvedené ani nenamietali. Žalovaní uhradili na úver spolu sumu
13.399,21 eur.Neuhradilizostatokzostatoksplátokúveru14.712,90eur,zostatoksplátokúrokov818,41
eur, vrátane úrokov z omeškania. Nezaplatených ostalo 214 splátok.

75. Podmienky zosplatnenia úveru vyplývajú z bodu 8.4. Zmluvy a to oprávnenie žalobcu odstúpiť

od zmluvy pre neplnenie zmluvných povinností - omeškanie so splácaním splátok a podmienky na
zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 10 % z tejto dlžnej sumy v lehote 30 dní odo dňa písomného
vyzvania dlžníka veriteľom v prípade, ak je dlžník v omeškaní so splátkami úveru po dlhšiu dobu ako
šesť mesiacov aj po zaslaní písomnej upomienky veriteľom ( aj bod 8.5 Zmluvy ).

76. Podľa § 451 OZ kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. Bezdôvodným
obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného
právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný
z nepoctivých zdrojov.77. Podľa § 457 OZ ak je zmluva neplatná alebo ak bola zrušená, je každý z účastníkov povinný vrátiť
druhému všetko, čo podľa nej dostal.

78. Pre posúdenie uplatneného nároku bolo rozhodujúce vyhodnotenie účinkov odstúpenia od zmluvy,
ku ktorému došlo zo strany žalobcu. Odstúpenie od zmluvy je ako inštitút upravený tak v Občianskom
zákonníku (§ 48) ako aj v Obchodnom zákonníku (§ 349 ods. 1). Kým v zmysle Obchodného zákonníka

odstúpením od zmluvy zmluva zaniká, keď v súlade s týmto zákonom prejav vôle oprávnenej strany
odstúpiť od zmluvy je doručený druhej strane (účinky ex nunc), Občiansky zákonník s odstúpením
od zmluvy v ustanovení § 48 ods. 2 v zásade spája jej zrušenie a to s účinkami od začiatku (ex
tunc). Obchodný zákonník tak umožňuje, aby určité ustanovenia mohli podľa prejavenej vôle strán
alebo vzhľadom na svoju povahu trvať aj po ukončení zmluvy. Zákonná úprava odstúpenia od zmluvy
v Občianskom zákonníku je teda pre žalovaných ako spotrebiteľov výhodnejšia. Pričom následkom

odstúpenia od zmluvy podľa Občianskeho zákonníka je režim podľa § 451 OZ ( bezdôvodné obohatenie
- majetkový prospech získaný plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol ) v spojení s § 457 OZ
( vrátenie poskytnutých plnení ). Zmluva o následkoch odstúpenia od zmluvy nepojednáva, preto platí
citovaná zákonná úprava uvedená v OZ. Naviac, ak by aj zmluva obsahovala odlišné dojednanie oproti
úprave zákonnej, táto by musela byť v súlade s ust. zákonov na ochranu spotrebiteľa s poukazom na

skutočnosť, že spotrebiteľ sa nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo
si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie (cit § 54 ods. 1 OZ). Pre úplnosť je nutné uviesť, že je to práve
žalobca (ako dodávateľ tvoriaci obsah formulárovej zmluvy), ktorý sa rozhodol využiť inštitút odstúpenia
od zmluvy, hoci právny poriadok umožňuje využitie aj iných inštitútov a postupov v prípade omeškania
dlžníka, ktoré nemajú za následok zrušenie zmluvy s účinkami od počiatku ( napr. zosplatnenie dlhu ).

79. Tento záver vyplýva z početnej judikatúry (porovnaj napr. rozsudky Krajského súdu v Prešove sp. zn.
1Co/57/2015 zo dňa 03.06.2015, 2Co/50/2014 zo dňa 15.12.2014, 6Co/183/2013 zo dňa 09.09.2014,
7Co/12/2014 zo dňa 28.04.2014, 8Co/189/2014 zo dňa 23.04.2015, 10Co/29/2014 zo dňa 02.12.2014
a iné). Vo vzťahu konkrétne k žalobcovi súd poukazuje na už vyššie citovaný rozsudok Krajského súdu

v Prešove sp. zn. 1Co/278/2014 zo dňa 11.03.2015, ktorý sa týkal obdobnej právnej veci samotného
žalobcu.

80. Pokiaľ žalobca uviedol, že účinky odstúpenia od zmluvy sa v tomto prípade nemajú posudzovať
podľa Občianskeho zákonníka, ale že na daný právny vzťah sa aplikujú ustanovenia Obchodného

zákonníka (ide o zmluvu o úvere, ktorá je ako zmluvný typ upravená v Obchodnom zákonníku - ide o
tzv. „absolútny obchod“), ktorý pripúšťa zmluvnú modifikáciu účinkov odstúpenia od zmluvy a že sám
(v § 506) stanovuje, že pri odstúpení od zmluvy môže veriteľ požadovať vrátenie dlžnej sumy s úrokmi,
tak tu súd poukazuje na § 52 ods. 2 OZ v znení účinnom od 01.04.2015, podľa ktorého na všetky
právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho

zákonníka,ajkeďbysainakmalipoužiťnormyobchodnéhopráva.Ajnapriektomu,žeideoustanovenie,
ktoré nebolo platné a účinné v čase uzavretia predmetnej zmluvy, časovo pôsobí aj na právne vzťahy
pred jeho účinnosťou. Podľa uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ktorým bolo rozhodnuté
o mimoriadnom dovolaní generálneho prokurátora) sp. zn. 3 M Cdo 12/2014 zo dňa 21.04.2015 cit.:
„V preskúmavanom prípade je - aj bez vyriešenia otázky, či je opodstatnená námietka generálneho

prokurátora o tom, že premlčanie práva malo byť posudzované podľa ustanovení Obchodného (a nie
Občianskeho) zákonníka - zrejmé, že ak by najvyšší súd zrušil mimoriadnym dovolaním napadnuté
rozsudky a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie, musel by prvostupňový súd vziať na
zreteľ § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, pričom by ako „orgán rozhodujúci o
nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy“ bol povinný prihliadnuť na zákonný dôvod, ktorý bráni priznať

plnenie požadované žalobou. Mal by tiež zohľadniť § 52 ods. 2 vetu tretiu Občianskeho zákonníka,
podľa ktorého všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú
ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. Obe
tieto ustanovenia nadobudli účinnosť 1. mája 2014 a právne predpisy, ktorých súčasťou sú, nemajú
prechodné ustanovenia. To znamená, že od ich účinnosti sa vzťahujú aj na právne vzťahy založené

pred týmto dňom“.

81. Vzhľadom na vyššie uvedené ( odstúpenie od zmluvy s účinkami k 30.12.2014, kedy
bolo odstúpenie od zmluvy uložené na pošte na doručenie pre žalovaných v 1. a 2. rade, kedysa reálne dostala zásielka mohla dostať do ich dipsozície ) je súd názoru, že medzi účastníkmi
tým pádom nastal režim bezdôvodného obohatenia uvedeného v § 457 OZ. Podľa Občianskeho
zákonníka sa zmluva odstúpením zrušuje s účinkami od začiatku ( ex tunc, § 48 ods. 2 OZ ) a

tým zanikajú práva a povinnosti zo zmluvy. Momentom odstúpenia od zmluvy vznikajú práva a
povinnosti z porušenia práva (bezdôvodné obohatenie, náhrada škody). Účastníci zrušenej zmluvy
si majú navzájom vrátiť už vykonané plnenia (§ 457 OZ). Ustanovenia spotrebiteľskej zmluvy, ktoré
zachovávajú právo na zaplatenie aj iných poplatkov, či úrokov, zmluvných pokút aj napriek odstúpeniu
od spotrebiteľskej zmluvy zhoršujú postavenie spotrebiteľa, pretože spotrebiteľa zaväzujú nad rámec

povinnosti vzniknutých podľa Občianskeho zákonníka v dôsledku odstúpenia od zmluvy. Akékoľvek
rozšírenie záväzkov spotrebiteľa vrátane platenia zmluvnej pokuty, poplatkov, úrokov a pod. popri
vzájomnej reštitučnej povinnosti po zániku zmluvy s účinkami ex tunc postavenie spotrebiteľa zhoršuje.
Inými slovami povedané dôsledky odstúpenia od zmluvy podľa zmlúv dohodnutých medzi účastníkmi
konania sú nevýhodnejšie ako dôsledky odstúpenia podľa úpravy v Občianskom zákonníku (rozsudok
Krajského súdu v Prešove sp. zn. 6Co 113/2010 ). Vo vzťahu k dojednaniam, ktoré zachovávajú právo

na plnenie nad rozsah daný § 457 OZ súd konštatuje, že sú nevýhodnejšie pre spotrebiteľa oproti
úprave § 457 OZ a preto je nutné ich považovať za neplatné pre rozpor so zákonom ( § 54 ods. 1 v
spojení s § 39 OZ ). Tým viac, že tieto podmienky zmluvy žalovaný ( v 1. a 2. rade ) ako spotrebiteľ
vopred nevyjednával, tieto sú dané, vyplývajú z vopred stanovených zmluvných podmienok. Zrušením
zmluvy sa zrušili i ustanovenia zmluvy upravujúce úrok za poskytnutie úveru, zmluvne dohodnutý úrok

z omeškania a poplatky vrátane vyúčtovanej zmluvnej pokuty.

82. Zvyššieuvedenýchdôvodovjenamieste,abysiúčastnícizmluvyvrátilinavzájomposkytnutéplnenia
v zmysle § 457 OZ bez akýchkoľvek poplatkov, či úrokov, pre ich rozpor s cit. ust. § 39 OZ, § 457 OZ.
Plnenie žiadané nad rámec ustanovenia § 457 OZ preto nemôže byť priznané.

83. Žalobcovi vzniklo právo domáhať sa od žalovaných v 1/ a 2/ rade vrátenia bezdôvodného obohatenia
v zmysle § 457 OZ, t.j. rozdielu medzi tým, čo žalovaným v 1/ a 2/ rade reálne poskytol - 19.916,35
eur ( bez priznania akýchkoľvek poplatkov, pokút či úrokov pre ich neprijateľnosť a rozpor s §
457 OZ ) a tým, čo mu žalovaní vrátili - 13.399,21 eur ( podľa predložených výpisov z účtu ako je vyššie

konštatované ), teda v tomto prípade sumy 6.517,14 eur.

84. Preto súd zaviazal žalovaných v 1. a 2. rade spoločne a nerozdielne na zaplatenie sumy 6.517,14
eur s úrokom z omeškania vo výške 8,05 % od 26.2.2015 do zaplatenia, keďže sú v omeškaní s jej
zaplatením a úroky z omeškania v sume 73,30 eur ( za obdobie od 6.1.2015 do 25.2.2015 zo sumy

6.517,14 eur ). Úroky z omeškania súd priznal dňom 26.2.2015 ( po odstúpení od zmluvy a uplynutí
dodatočne poskytnutej lehoty na plnenie, žiadané neskorším dátumom; inak by uplynula 5 - dňová lehota
na plnenie dňa 5.1.2015 / 4.1.2015 bola nedeľa /, počítanej od uloženia zásielky - odstúpenia
od zmluvy pre žalovaných v 1. a 2. rade na pošte), tak ako to žalobca žiadal po zosplatnení úveru v
dôsledkuodstúpeniaodzmluvy.Súdnaviacnepriznal vžiadanom rozsahuúrokyzomeškaniavyčíslené

žalobcom ( 77,29 eur a za obdobie od 6.11.2014 do 25.2.2015, ako žiadal žalobca ), nakoľko nie je jasné,
ani z predložených dôkazov, akým spôsobom k jeho výške žalobca dospel. Avšak súd priznal žalobcovi
naúrokochzomeškaniasumu73,30eurzaomeškaniesplnenímdlhupoodstúpeníodzmluvyauplynutí
lehoty na plnenie ( ako je vyššie uvedené ) z priznanej sumy ( bezdôvodného obohatenia ) za obdobie
od 6.1.2015 do 25.2.2015. Žalovaní sú zaviazaní na plnenie spoločne a nerozdielne s poukazom na

ust. § 145 ods. 2 OZ ( zmluva uzavreli ako manželia ).

85. Vo vzťahu k žalovaným v 3. a 4. rade súd vyhodnotil uplatnený nárok ako nedôvodný v celom
rozsahu vzhľadom na to, že žalovaní v 3. a 4. rade boli ručiteľmi predmetného záväzku žalovaných
v 1. a 2. rade. Odstúpením od zmluvy došlo k zrušeniu zmluvy s účinkami ex tunc a tým aj k zániku

ručiteľského záväzku vzhľadom na to, že ručenie má akcesorickú povahu vo vzťahu k hlavnému záväzku
dlžníkov. Navyše v dôsledku odstúpenia od zmluvy sa na vzťahy účastníkov zmluvy uplatňuje režim
bezdôvodného obohatenia, pričom žalovaní v 3. a 4. rade nie sú účastníkmi, ktorí by prijali plnenie zo
zmluvy (úver bol poskytnutý žalovaným v 1. a 2. rade), a teda oni sa v žiadnom rozsahu bezdôvodne
neobohatili, a preto ani nemôžu byť zaviazaní k vydaniu bezdôvodného obohatenia.

86. Vzhľadom na vyššie uvedené, súd v prevyšujúcej časti ( nad sumu priznanú rozsudkom s prísl. a
voči žalovaným v 3. a 4. rade ) žalobu zamietol a nestotožnil sa s argumentáciou a námietkami žalobcu
vznesenými v konaní.87. Čo sa týka odkazu žalobcu na rozhodnutia súdov v obdobných veciach, súd dodáva, že zatiaľ
táto problematika ako taká v súdnej praxi ustálená nie je, preto sa súd od nej ani nemohol odkloniť. O

uvedenom svedčí množstvo rozhodnutí iných súdov, ako aj samotného Krajského súdu v Prešove, či
Krajského súdu v Žiline v obdobných veciach, v ktorých bolo rozhodnuté obdobným spôsobom, ako v
tomto prípade. Rovnako ak sa na posúdenie právneho vzťahu medzi stranami sporu nepoužijú ust.
zákona o spotrebiteľských úveroch, neznamená, že daný vzťah nemôže byť vzťahom spotrebiteľským
a to s poukazom na znenie zákona na ochranu spotrebiteľa či ust. OZ.

88. Čo sa týka námietok žalovaných v 1. a 2. rade o ich nedostatku pasívnej vecnej legitimácie súd
dodáva, že ich námietke vyhovieť nemožno, nakoľko účastníkmi zmluvného vzťahu a žiadateľmi o
úver / o podporu / boli žalovaní v 1. a 2. rade / ako manželia /, čo nepochybne vyplýva z obsahu
predloženej zmluvy / a na ich postavení účastníka zmluvného vzťahu nezmení nič ani skutočnosť, že nie
sú vlastníkmi nehnuteľnosti, ktorá bola predmetom financovania prostredníctvom poskytnutej podpory

zo strany žalobcu. Teda v tomto prípade aktívna hmotnoprávna / vecná / legitimácia, teda právo na
plnenie svedčí žalobcovi a hmotnoprávna pasívna legitimácia, teda povinnosť plniť svedčí žalovaným
v 1. a 2. rade, ako to vyplýva aj vyššie uvedeného odôvodnenia tohto rozsudku.

89. O trovách konania medzi žalobcom a žalovanými v 1. a 2. rade súd rozhodol v zmysle ustanovenia

§ 255 odsek 2 CSP tak, že ich náhradu stranám sporu nepriznal, nakoľko žalobca bol v konaní len
čiastočne úspešný, rovnako žalovaní v 1. a 2. rade a nejednalo sa len o nepatrný neúspech. Žalované
v 3. a 4. rade boli úspešné v celom rozsahu, avšak náhradu trov konania si neuplatňovali a ani nebolo
zistené, aby im nejaké trovy konania preukázateľne vznikli. Preto súd rozhodol, že im rovnako nepriznal
nárok na ich náhradu ( § 255 ods. 1 CSP, § 257 CSP ).

90. Súd lehotu na splnenie povinnosti uloženej žalovanej týmto rozsudkom určil v súlade s § 232 ods. 3
C.s.p. s ohľadom na skutočnosť, že sa jedná o vyššiu sumu a preto súd poskytol žalovaným dodatočnú
lehotu, aby si finančné prostriedky zadovážili a dlh splnili v stanovenej lehote. Súd prihliadol aj na
okolnosti prípadu a zdravotný stav žalovanej v 2. rade.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie na Okresný súd Bardejov v lehote 15 dní odo dňa jeho
doručenia.

Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie,

a) ktorému súdu je určené,
b) kto ho robí,
c) ktorej veci sa týka,
d) čo sa ním sleduje,
e) podpis,

f) spisová značka tohto konania (§ 127 ods. 1 C.s.p.).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 C.s.p.).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a)neboli splnené procesné podmienky,
b)súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c)rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d)konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e)súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f)súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g)zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, aleboh)rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( §
365 ods. 1 C.s.p. ).

Odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby
sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden
rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie odvolania
na trovy toho, kto odvolanie podal.

Ak žalovaný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, žalobca môže podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona číslo 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej
činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov.